Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200368
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity

Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca)
v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): DPX kameňolom, s. r. o., so sídlom Príbovce 175, 038 42 Príbovce,
IČO: 48 081 655, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária Vojtecha Tvrdého
819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanéhoč.100851311/2021zodňa18.05.2021,vkonaníokasačnejsťažnostižalobcuprotirozsudku
Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-31S/151/2021-97 zo dňa 27.07.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
nadanizpridanejhodnoty(ďalejajako„DPH“)zazdaňovacieobdobiemáj2017.Ojejvýsledkuvyhotovil
protokol č. 101556116/2018 zo dňa 13.08.2018.
2. Žalobca v čase daňovej kontroly podnikal pod obchodným menom DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. K
ostatnej zmene obchodného mena na DPX kameňolom, s. r. o. došlo s účinnosťou ku dňu 13.02.2025.

3. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 101888355/2018 zo
dňa 25.09.2018, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017 vo výške
61.752,21eur.Naodvolaniežalobcužalovanýrozhodnutímč.100745542/2019zodňa28.03.2019zrušil
rozhodnutie správcu dane zo dňa 25.09.2018 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie s pokynom
presne označiť doklady, z ktorých neuznal odpočítanie DPH tak, aby ich bolo možné jednoznačne
identifikovať a vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali v dôsledku požiaru u žalobcu, aby správca dane určil
žalobcovi primeranú lehotu na predloženie dokladov.

4. Správca dane následne na základe výsledkov zistení vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie č.
102736522/2019 zo dňa 02.12.2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie
máj 2017 v sume 40 949,25 eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100464480/2020 zrušil
rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s pokynom, aby preveril, či
u dodávateľských spoločností vznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“) a aby správca dane vypočul
ako svedka Ladislava Reblána, bývalého konateľa spoločnosti MENUDI, s.r.o.

5. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Peter Brňák - konateľ žalobcu - pri ústnom pojednávaní
dňa 31.10.2017 správcovi dane oznámil, že v náhradných priestoroch v kameňolome Vrícko, kam bola z
dôvodu prestavby sídla žalobcu presťahovaná žalobcova dokumentácia, vypukol požiar a všetka tam sa
nachádzajúcadokumentáciazhorela.Počasdaňovejkontrolyžalobcanepredložilsprávcovidanežiadnefaktúry ani zjednodušené faktúry, ktorými by deklaroval odpočítanie DPH v kontrolovanom zdaňovacom
období. K predloženiu faktúr, vrátane tých od spoločnosti MENUDI, s.r.o., došlo až vo vyrubovacom
konaní na základe výzvy správcu dane zo dňa 18.04.2019.

6. Z evidencií DPH, ktoré žalobca počas daňovej kontroly predložil pri ústnom pojednávaní dňa
27.11.2017, správca dane zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2017 uplatnil
právo na odpočítanie DPH okrem faktúr od iných subjektov aj z prijatých faktúr od spoločnosti MENUDI,
s.r.o., Haniska 315, 044 57 Haniska, IČO: 46 777 717 (ďalej len „MENUDI, s.r.o.“), a to:
- faktúry č. 170005, dátum vystavenia 02.06.2017, dátum dodania 31.05.2017, celková suma 116 276,40

eur, základ dane 96 897,- eur, DPH v sume 19 379,40 eur, predmet fakturácie: dodanie čeľustí drviča,
klzákov a podávača,
- faktúry č. 170006, dátum vystavenia 02.06.2017, dátum dodania 31.05.2017, celková suma 122 414,40
eur, základ dane 102 012,- eur, DPH v sume 20 402,40 eur, predmet fakturácie: dodanie roštu Grizzly
Powerscreen, čerpadlo HAUSER, čerpadlo Warrior, teleso kladiva Krupp, piestnica kladiva Krupp.

7. Správca dane zistil, že spoločnosť MENUDI, s.r.o. dňa 11.10.2017 zanikla zlúčením so spoločnosťou
IPEC-Management, s.r.o., so sídlom Roľnícka 116, Bratislava Vajnory, IČO: 35 843 527. Spoločnosť
IPEC-Management, s.r.o. zanikla ku dňu 26.01.2018 zlúčením so spoločnosťou DANO s.r.o., Okružná
3239, 900 01 Modra, IČO: 36 177 725. Spoločnosť DANO s.r.o. krátko na to zanikla ku dňu 11.04.2018
zlúčením so spoločnosťou Eurotransfer, spol. s r.o.

8.VychádzajúczinformáciíoprávnychnástupcochspoločnostiMENUDI,s.r.o.zaslaldožiadanýsprávca
dane predvolanie Jozefovi Balážovi, poslednému konateľovi spoločnosti IPEC-Management, s.r.o. (bol
konateľom od 30.07.2015 do 25.01.2018). Zásielka sa vrátila ako nedoručená s poznámkou „adresát
neznámy“. Následne dožiadaný správca dane zaslal predvolanie na adresu spoločnosti DANO s.r.o.,
odkiaľ sa tiež vrátila nedoručená zásielka s poznámkou „adresát neznámy“. Vo vyrubovacom konaní

správca dane zaslal výzvu na predloženie dokladov aj JUDr. Jurajovi Puskailerovi, správcovi úpadcu
Eurotransfer, spol. s r.o., ktorý však na výzvu nereagoval a žiadny z požadovaných dokladov nepredložil.
Skutočnosti týkajúce sa spoločnosti MENUDI, s.r.o. sa prostredníctvom dožiadaného správcu dane u jej
právnych nástupcov nepodarilo preveriť.
9. Správca dane zistil, že jediným konateľom spoločnosti MENUDI, s.r.o. v čase, kedy boli vystavené

sporné faktúry, bol Ladislav Reblán. Po viacerých neúspešných pokusoch došlo k výsluchu Ladislava
Reblána prostredníctvom dožiadaného správcu dane vo vyrubovacom konaní. O výsluchu svedka bol
upovedomený aj žalobca. Spoločnosť MENUDI, s.r.o. sa podľa svedka zaoberala stavebnou činnosťou,
reklamnou činnosťou a kúpou tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja. Svedok za spoločnosť MENUDI,
s.r.o. so žalobcom nejednal. Na žalobcu sa nakontaktoval J. A., ktorého svedok splnomocnil na

zastupovanie spoločnosti MENUDI, s.r.o. Z uvedeného dôvodu svedok nevedel uviesť nič bližšie o
obchodoch, ktoré boli následne fakturované spornými faktúrami, t. j. nevedel kto a ako ich dohadoval,
kto zabezpečoval ich realizáciu, akým spôsobom boli dodávky uhradené, od koho a kde bol tovar
nadobudnutý, ako a kým bol prepravený, kde vyložený a kým bol za spoločnosť žalobcu prevzatý.
K podpisom na faktúrach, ktoré svedkovi boli predložené k nahliadnutiu, uviedol, že nie sú jeho,

sporné faktúry nevystavoval. Uviedol len, že boli zaevidované v účtovníctve spoločnosti MENUDI, s.r.o.,
uvedené v záznamoch DPH a v priznaní k DPH za mesiac máj 2017, hoci to nemôže preukázať, nakoľko
doklady spoločnosti osobne odovzdal v notárskej kancelárii v Košiciach, o čom bol spísaný preberací
protokol. Či mala spoločnosť MENUDI, s.r.o. skladové priestory, zariadenia a techniku na manipuláciou
s tovarom uvedeným na preverovaných faktúrach, sa svedok nevedel vyjadriť.

10. Z informačného systému finančnej správy bolo zistené, že spoločnosť MENUDI, s.r.o. nemala u
správcu dane evidovaného splnomocneného zástupcu podľa § 9 daňového poriadku.
11. Dňa 05.11.2020 bolo dožiadaným správcom dane vykonané ústne pojednávanie, na ktorom bol
vypočutý ako svedok J. A.. Svedok nevedel uviesť, prečo plná moc zo dňa 02.01.2017, ktorou
bol splnomocnený na zastupovanie spoločnosti MENUDI, s.r.o., nebola zaevidovaná u správcu

dane. Svedok uviedol, že spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. mu je známa, pričom s touto
spoločnosťou obchodoval nielen ako zástupca spoločnosti MENUDI, s.r.o, ale aj iných spoločností,
ktoré zastupoval. Vo väčšine prípadov išlo o predaj rôznych súčiastok, ktoré spoločnosť MENUDI, s.r.o.
nakupovala ako šrot. Spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. to kupovala, repasovala a predávala
ďalej. Za spoločnosť žalobcu vystupoval X. H., za spoločnosť MENUDI, s.r.o. to bol on alebo pán

Reblán. Bola uzatvorená rámcová objednávka na celý rok. K preverovaným faktúram, ktoré mu boli
na ústnom pojednávaní predložené k nahliadnutiu, uviedol, že ich vystavil aj podpísal on a takisto
ich evidoval v účtovníctve spoločnosti. Pečiatka, ktorej odtlačok je na preverovaných faktúrach, patrila
spoločnosti MENUDI, s.r.o., svedok ju používal. Z dôvodu odpredaja spoločnosti MENUDI, s.r.o. svedoknedisponoval žiadnymi dokladmi, ktorými by podporil svoje tvrdenia. Správcovi dane predložil Protokol
o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti MENUDI, s.r.o. zo dňa 29.06.2017. Podľa
svedka spoločnosť MENUDI, s.r.o. nemala skladové priestory. Čerpadlá a motory boli uskladnené v

skladenaTextilnejulicivKošiciachvbývalomareálimäsopriemyslu,kdemalaskladsvedkovamanželka.
Uvedenú skutočnosť však svedok nevedel preukázať žiadnymi dokladmi. Tovar sa nachádzal v tomto
sklade,kýmsipoňneprišli.Voväčšineprípadovtovarodovzdávalsvedok.Tovarsaprevážalnapaletách,
paletový vozík bol k dispozícii v sklade. Motory vážili približne 100 kg, takže nebola potrebná veľká
manipulačná technika. Podľa svedka prepravu tovaru riešila spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o.

prostredníctvom X. H.. Svedok nevedel, kde sa tovar vykladal. K pôvodu tovaru a jeho nadobudnutiu
svedok uviedol, že sa jednalo o šrot od fyzických osôb a firiem a domnieval sa, že čerpadlá a motory
boli pôvodom z Ukrajiny.
12. Za účelom preverenia právneho vzťahu osoby X. H. k žalobcovi správca dane z informačného
systému finančnej správ zisťoval informácie o zamestnancoch spoločnosti DOPRAVEX kameňolomy,
s.r.o. za rok 2017 a o osobách, ktoré boli oprávnené konať za túto spoločnosť, či už v postavení štatutára

alebo splnomocneného zástupcu. Podľa Hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej
činnosti za rok 2017 žalobcu bolo zistené, že X. H. nebol v roku 2017 zamestnancom spoločnosti
DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o., nikdy nebol ani štatutárnym zástupcom ani osobou splnomocnenou
konať za žalobcu.
13. Správca dane z kontrolných výkazov spoločnosti MENUDI, s.r.o. zistil, že v časti A1 neuviedla v

mesiaci máj 2017 žiadne faktúry vystavené pre odberateľa DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o.
14. Výsledky dokazovania zhrnul správca dane do konštatácie o nepreukázaní, že fakturovaný tovar
bol žalobcovi reálne dodaný spoločnosťou MENUDI, s.r.o. a že u tohto dodávateľa vznikla v daňová
povinnosť.
15. Ďalej správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie DPH v celkovej sume 1 167,45 eur z dôvodu, že

nepredložil faktúry a zjednodušené faktúry, z ktorých si v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítal
DPH. Jednalo sa o zjednodušené faktúry, u ktorých celková výška odpočítavanej DPH bola 1 163,45
eur a faktúru č. DF 17/187 od Orange Slovensko, a.s., z ktorej bola odpočítaná DPH v sume 4,- eur.
V evidencii DPH, ktorú žalobca predložil pri ústnom pojednávaní dňa 27.11.2017, neboli zjednodušené
daňové doklady označené číslom.

16. Nadväzujúc na výsledky dokazovania vo vyrubovacom konaní správca dane vydal rozhodnutie č.
101877237/2020 zo dňa 01.12.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 40
949,25 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017.

17. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Správcovi dane vytkol nedodržanie
postupu podľa daňového poriadku, keď nezisťoval objektívne skutočnosti v záujme správneho určenia
dane, nesprávne vyhodnotil dôkazy, čo ho viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku
čoho došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca zdôraznil, že obchodný vzťah
vyplývajúci z preverovaných faktúr spoločnosti MENUDI, s.r.o. bol preukázaný vykonanými dôkazmi. V

prípade pretrvávajúcich pochybností mal správca dane predvolať a ako svedka vypočuť X. H. a ak tak
neučinil, dopustil sa závažného procesného pochybenia. Jeho výsluch navrhol žalobca až ako súčasť
odvolacej námietky. Žalobca ďalej správcovi dane namietol nevykonanie miestneho zisťovania v sídle
spochybneného dodávateľa MENUDI, s.r.o., čo mohlo prispieť k prevereniu existencie deklarovaného
tovaru. Žalobca v tejto súvislosti správcovi dane vytkol uplatňovanie dvojakého metra, nakoľko pri

inom dodávateľovi, pri ktorého faktúrach nakoniec došlo k uznaniu žalobcovho práva na odpočet
DPH, správca dane miestne zisťovanie vykonal. Žalobca zdôraznil, že svojich obchodných partnerov
si preveroval prostredníctvom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovne a tiež
na verejne prístupnej stránke finstat. Nemal prístup k účtovníctvu svojich obchodných partnerov a
nemal legálnu možnosť kontrolovať plnenie ich vlastných daňových povinností. Nemohol predpokladať

potrebu nadštandardného zabezpečovania si dôkazov ani to, že niektorí dodávatelia sa časom stanú
nekontaktní. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj ako „NS SR“) sp. zn. 5Sžf/17/2015 zo dňa 26.10.2015, sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa
19.08.2010, sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010, sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011 a na
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“) riešiacu problematiku podmienok

uplatnenia nároku na odpočet DPH.
18. Žalovaný rozhodnutím č. 100851311/2021 zo dňa 18.05.2021 (ďalej aj ako „preskúmavané
rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s rozsahom dokazovania vykonaného
správcom dane, zo skutkovými zisteniami vyvodenými z dôkazov a nadväzujúcim právnym posúdenímveci. Zdôraznil, že samotná faktúra vrátane ostatných listín je v procese uplatnenia nároku na odpočet
DPH relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú reálne
plnenie. Faktúra nie je postačujúca najmä v prípade pochybností správcu dane o tom, že deklarovaný

zdaniteľný obchod bol realizovaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalovaný sumarizoval, že
- okrem všeobecného verbálneho potvrdenia spolupráce so žalobcom svedkami Ladislavom Reblánom
a J. A., vystupujúcimi za spoločnosť MENUDI, s.r.o., neboli správcovi dane predložené žiadne dôkazy
konkretizujúce obsah vzájomného obchodného vzťahu, vyjadreného preverovanými faktúrami,
- skôr ako správca dane v procese daňovej kontroly stihol preveriť tvrdenia žalobcu u dodávateľskej

spoločnosti, táto zanikla zlúčením s právnym nástupcom, pričom od jej právnych nástupcov sa
nepodarilozískaťžiadnedokladyaniinformáciepreukazujúceuskutočneniedeklarovanýchzdaniteľných
obchodov,
- Ladislav Reblán ako bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti nevedel poskytnúť žiadne konkrétne
informáciekobchodomsožalobcom,hocipodľavyjadreniaJ.A.malbyťosobou,ktorátiežkomunikovala
so žalobcom v rámci obchodných vzťahov,

- Ladislav Reblán z pozície bývalého konateľa nevedel, či spoločnosť MENUDI, s.r.o. disponovala
skladovými priestormi, zariadeniami a technikou potrebnou na manipuláciou s dodávaným tovarom,
-J.A.savyjadril,žespoločnosťMENUDI,s.r.o.skladovalatovar(čerpadláamotory)vskladenaTextilnej
4 v Košiciach, kde mu to mala umožniť jeho manželka, avšak nepredložil dôkazy preukazujúce uvedené
tvrdenia, napr. právny vzťah spoločnosti k týmto priestorom,

- podľa J. A. za žalobcu v rámci obchodného vzťahu vystupoval X. H., hoci správca dane preverovaním
zistil, že osoba s uvedeným menom nebola v roku 2017 zamestnancom žalobcu, ani jeho štatutárom ani
splnomocneným zástupcom, pričom postavenie X. H. v rámci daňového konania neobjasnil (nevysvetlil)
ani sám žalobca,
- neboli konkretizované subjekty, od ktorých mala spoločnosť MENUDI, s.r.o. nadobudnúť dodávaný

tovar,
- nepodarilo sa preukázať prepravu tovaru, miesto a spôsob jeho preberania zo strany žalobcu, čo mal
tiež zabezpečovať bližšie neidentifikovaný X. H.,
- z kontrolných výkazov DPH spoločnosti MENUDI, s.r.o. za máj 2017 vyplynulo, že táto nedodala
žalobcovi žiadny tovar,

- zo zoznamu prijatých faktúr za obdobie od 01.01.2017 do 22.11.2017 a výpisov z bankového účtu
žalobcu, predložených správcovi dane, bolo zistené, že sporné preverované faktúry neboli uhradené.
19. K odvolacej námietke týkajúcej sa ne/vypočutia X. H. ako svedka žalovaný uviedol, že jeho
výpoveď by nezvrátila zistený skutkový stav a závery správcu dane o nepreukázaní reálneho dodania
fakturovaného tovaru spoločnosťou MENUDI, s.r.o. a o nepreukázaní vzniku daňovej povinnosti u

dodávateľskej spoločnosti. Žalobca neuviedol, v akom postavení mal konať X. H. za spoločnosť
DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o., ani bližšie nevysvetlil, ako by výpoveď tohto svedka prispela k
objasneniu transakcií so spoločnosťou MENUDI, s.r.o.
20. Aj námietku nevykonania miestneho zisťovania u dodávateľa MENUDI, s.r.o. vyhodnotil žalovaný
ako nedôvodnú, pretože už pred začatím daňovej kontroly (06.09.2017) prestala táto spoločnosť

disponovať účtovnými a daňovými dokladmi. Približne v čase začatia daňovej kontroly u žalobcu bola
spoločnosť MENUDI, s.r.o. zrušená a následne zanikla zlúčením so spoločnosťou IPEC-Management,
s.r.o. (11.10.2017).
21. K judikatúre, na ktorú poukázal žalobca, žalovaný uviedol, že správca dane nežiadal, aby žalobca
sledovalakontrolovalvýrobnéaobstarávacieprocesyuinýchsubjektov.Žiadalibapredloženiedokladov

jednoznačne preukazujúcich dodanie tovaru spoločnosťou uvedenou na preverovaných faktúrach, k
čomu nedošlo.
II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
22. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobcu, požadujúc petitom zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie

konanie, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. cm), písm. e), písm. f) a písm. g) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
23. Rozhodnutiam a postupu daňových orgánov žalobca vytkol nesprávne rozloženie dôkazného
bremena, resp. že žalobca bol zaťažovaný preukazovaním aj takých skutočností, ktoré svojou činnosťou
nezabezpečoval. Daňové orgány pochybili, keď pričítali na ťarchu žalobcu dôkaznú núdzu ohľadom

skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Závery daňových orgánov, majúce z veľkej časti
len povahu domnienok a hodnotiacich úsudkov, vyznievajúce v neprospech žalobcu, sa opierajú najmä
o nedostatky zistené v prostredí dodávateľa žalobcu alebo o skutočnosti, ktoré nastali neskôr (napr.
zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a jej nekontaktnosť), čo však už nepatrí do sféry vplyvužalobcu a teda ani do jeho zodpovednosti. Zopakoval, že dodávateľa si v čase začatia ich spolupráce
preveril dostupnými prostriedkami a obchodný vzťah prebehol tak, ako o ňom vypovedajú sporné faktúry.
24. Z rozhodnutí daňových orgánov podľa žalobcu vyplýva, že si vopred vytýčili za cieľ nepriznať

žalobcovi právo na odpočet DPH, tomuto prispôsobili celú svoju činnosť v rámci daňového konania
a spôsob, akým prikročili k hodnoteniu dôkazov. Uvedené sa týka aj odmietnutia doplniť dokazovanie
výsluchom svedka Petra Orosza za účelom preukázania obsahu obchodného vzťahu medzi žalobcom a
jeho dodávateľom. Správca dane podľa žalobcu nepostupoval v súlade so zásadami daňového konania,
ak tento výsluch odmietol vykonať s vopred učineným záverom, že neprispeje k objasneniu spornej

otázky.Argumentypoužiténazdôvodnenieodmietnutiavykonaťvýsluchnavrhovanéhosvedkapovažuje
žalobca na irelevantné.
25. Žalobca pripomenul, že ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia (tovaru alebo
služby) a uvedené je preukázané faktúrou, potom daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno.
Existencia zdaniteľného plnenia (dodanie tovaru) bolo v prípade žalobcu preukázané nielen listinnými
dôkazmi, ale aj výpoveďou J. A..

26. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. ZA-31S/151/2021-97 zo dňa 27.07.2023 (ďalej aj
ako „správny súd“) správnu žalobu zamietol, nakoľko sa stotožnil s argumentáciou daňových orgánov.
27. Námietku nevypočutia X. H. ako svedka správny súd posúdil ako nedôvodnú. Správca dane
k uvedenej osobe, ktorá mala údajne zastupovať spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy s.r.o. a
obchodovať spolu s J. A. ako zástupcom MENUDI s.r.o., vykonal šetrenie a zistil, že táto osoba bola

bez akejkoľvek právnej väzby k žalobcovi.
28. Aj podľa správneho súdu žalobca v konaní nedoložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal,
že fakturované zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach
(spoločnosťou MENUDI, s.r.o.). Rovnako sám žalobca nevedel uviesť bližšie okolnosti ohľadne dodania
tovaru. Až dokazovaním správcu dane boli zistené niektoré z osôb, ktoré boli vypočuté, avšak podľa

názoru správneho súdu tieto nepotvrdili, že tovar bol reálne dodaný.
29. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd poukázal na obsah administratívneho
spisu, z ktorého vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol
dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone
daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto

dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto aj správne vyhodnotil. Rozhodovacou
praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre
(k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom
konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v
postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej

transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre
priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia
leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožnil s tvrdením žalobcu, že
žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Okamihom, keď správca
dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a

navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len
na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V posudzovanom
prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornými
faktúrami, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľa označeného na sporných faktúrach. Je to
práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia.

Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej
30. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu
podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. h) SSP.
31. Podstatu jeho kasačnej sťažnosti tvorí argumentácia prevzatá takmer bezo zmeny zo správnej

žaloby, vrátane námietok, ktoré smerovali proti rozhodnutiam daňových orgánov a nie proti rozsudku
správneho súdu. Nesprávne právne posúdenie veci napadnutým rozsudkom vidí sťažovateľ v tom, že
hoci nemal uniesť v daňovom konaní dôkazné bremeno, správny súd neuviedol, aký konkrétny dôkaz
zo strany správcu dane prevažujúci všetky dôkazy sťažovateľa mal vyvrátiť vypovedaciu schopnosť
sťažovateľom predložených dôkazov o splnení podmienok oprávnenosti uplatneného nároku na odpočet

DPH. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v veciach II. ÚS
705/2017, I. ÚS 377/2018, I. ÚS 259/2022.32. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že sťažovateľ v nej
argumentoval rovnako ako v správnej žalobe, preto žalovaný odkázal na obsah svojho vyjadrenia k
správnej žalobe. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú navrhol zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný
súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas, oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach
sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo

jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu (§ 147 ods. 2 v
spojení s § 137 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
34. Spornou otázkou v predmetnej veci je posúdenie, či správny súd zaťažil napadnutý rozsudok vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci, ak aproboval postup a závery daňových orgánov, ktoré dospeli
k záveru, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia zákonných
podmienok uplatneného práva na odpočítanie DPH. Úlohou kasačného súdu bolo tiež posúdiť, či sa

správny súd úvahami vyslovenými v napadnutom rozsudku ne/odklonil od ustálenej praxe kasačného
súdu.
35. Sťažovateľ založil podstatu sťažnostnej argumentácie na rekapitulácii obsahu správnej žaloby,
vychádzajúc zo všeobecných sentencií o rozložení dôkazného bremena s výčitkou, že správca dane
opiera svoje rozhodnutie o nedostatky v prostredí dodávateľov a subdodávateľov sťažovateľa, na čo

sťažovateľ nemal žiadny dosah a že zistenia daňových orgánov rezultujúce do spochybnení tvrdení
sťažovateľa nemajú exaktný základ, ale sú množinou hodnotiacich úsudkov. Kasačný súd posúdil
rozloženiedôkaznéhobremenanamietanéhosťažovateľom,pričomzohľadnilskutkovézisteniaustálené
správcom dane, žalovaným a správnym súdom.
36. Kasačný súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi

požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH
(alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (iii)
odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv)
odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od DPH z dôvodu zneužitia práva.
37. Formálnou podmienkou je dispozícia faktúrou vyhotovenou v súlade s čl. 220 až 236 a čl. 238, 239

a 240 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
(Ú. v. EÚ L 347, 2006).
38.NavzniknárokunaodpočítanieDPHjeokremsplneniaformálnejpodmienkypotrebnéajkumulatívne
splnenie hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice 2006/112/ES. Týmito
podmienkami sú: (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná

pre DPH (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje
a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a (3) že prijaté plnenie je príjemcom
(sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne
podmienkynaodpočítaniedaneniesúsplnené,právonaodpočítanieDPHmôžebyťodopreté(rozsudok
kasačného súdu sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 z 25. augusta 2022, bod 25; rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex

z 15. septembra 2016, C-518/14, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó z 3. septembra 2020, C-610/19,
bod 43; vo veci Kemwater ProChemie z 9. decembra 2021, C-154/20, bod 24).
39. Kým medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby,
tak jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia SD EÚ dvora vo veci
Kemwater ProChemie, z 9. decembra 2021, C-154/20, bod 25; vo veci Ferimet z 11. novembra 2021,

C-281/20, body 26, 27).
40. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva
na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí
vo faktúre (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (rozhodnutia SD EÚ vo veci Paper
Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod 38; vo

veci Kemwater ProChemie, bod 29).
41. Vnútroštátny zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje
(§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Sžf 10/2015 z 3. februára 2016, sp. zn. 6
Sžfk7/2016z27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk15/2018z30.apríla2019).Obchodnétransakciepritom

nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke, predložené doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktorého priebeh v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt,
na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočetdane uznaný (rozhodnutia NS SR sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, č. R 26/2021, bod 40;
sp. zn. 6 Sžfk 20/2018 z 11. júna 2019, č. R 6/2020, body 49 a 50).
42. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.

Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť
skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,

žejetoprávesprávcadane,ktorozhodne,ktorédôkazyvykoná,akýmspôsobomačivôbecdokazovanie
doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného
hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány
povinné postupovať. V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu zo dňa 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53, v zmysle ktorého ,,Daňový subjekt má
v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.

Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených

daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady

prejednacej“.
43. Odpočítanie DPH pritom nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s
dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje
na vznik tohto nároku súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt
musípreukázaťnajmäexistenciufaktúryanásledneto,žefaktúry,prípadneinélistiny,nazákladektorých

si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.
44. S poukazom na vyššie uvedené východiská sa kasačný súd nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa,
ktorý argumentoval v konaní pred správnym súdom tým, že si svoju dôkaznú povinnosť v daňovom
konaní splnil a predložil všetky potrebné listiny a faktúry na preukázanie splnenia zákonných podmienok
nároku na uplatnenie odpočtu DPH. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti (str. 11) sumarizoval dôkazy,

ktoré podľa neho majú preukázať oprávnenosť ním uplatneného nároku, pričom ako jeden z takýchto
dôkazovvnímaajsamotnýaktuplatnenianárokuzpreverovanýchfaktúr,sčímsakasačnýsúdrozhodne
stotožniť nedokáže, keďže uplatnenie nároku má povahu tvrdenia, ktoré samo osebe nemá žiadnu
dôkaznú hodnotu a jeho obsah vyžaduje verifikáciu inými dôkazmi. Ďalším dôkazom majú byť vyjadrenia
sťažovateľa v rámci daňového konania, tieto však tiež majú povahu tvrdení. Pokiaľ ide o ostatné

sťažovateľom označené dôkazy, kasačný súd poukazuje na závery daňových orgánov a správneho
súdu, ktoré sa s dôkazmi zabezpečenými v daňovom konaní argumentačne korektne vyporiadali.
45. Ladislav Reblán, ktorý ako bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti mal mať ak už nie presné
informácie, tak aspoň všeobecné povedomie o rozsahu materiálneho vybavenia spoločnosti, sa
nedokázal vyjadriť, či jeho spoločnosť disponovala skladovacími priestormi, zariadeniami a technikou

potrebnou na manipuláciou s dodávaným tovarom. Pri výsluchu neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy
konkretizujúce obsah vzájomného obchodného vzťahu vyjadreného preverovanými faktúrami, nevedel
sa vyjadriť k žiadnym podrobnostiam preverovaných zdaniteľných plnení, čo odôvodnil nielen tým, že
už nedisponuje účtovníctvom spoločnosti, ale aj tým, že sporné obchody mal dojednávať a realizovať
za dodávateľskú spoločnosť J. A., ktorý na to od neho mal mať splnomocnenie. Toto však správcovi

dane nebolo predložené.
46. Svedok J. A. zdaniteľné obchody potvrdil na všeobecnej informačnej úrovni. Vyjadril sa, že
spoločnosť MENUDI, s.r.o. skladovala tovar (čerpadlá a motory) v sklade na Textilnej 4 v Košiciach, kde
mu to mala sprostredkovať jeho manželka, avšak nepredložil dôkazy preukazujúce uvedené tvrdenia,
napr. právny vzťah spoločnosti k týmto priestorom (napr. nájomná zmluva a pod.). Dopravu tovaru si

mal zabezpečiť sťažovateľ sám.
47. Podľa svedka J. A. mal za sťažovateľa v rámci obchodného vzťahu vystupovať X. H., avšak k tejto
osobe správca dane preverovaním zistil, že v roku 2017 X. H. nebol zamestnancom žalobcu, ani jehoštatutárom ani splnomocneným zástupcom (bližšie k zisteniam o osobe X. H. pozri aj bod 52. tohto
rozsudku).
48. Správcovi dane sa nepodarilo preveriť tvrdenia sťažovateľa (napr. pôvod tovaru, spôsob jeho

nadobudnutia dodávateľskou spoločnosťou) nazretím do dokumentácie a účtovníctva dodávateľskej
spoločnosti, nakoľko táto zanikla zlúčením s právnym nástupcom, pričom ani od jej ďalších
právnych nástupcov sa nepodarilo získať žiadne doklady ani informácie preukazujúce uskutočnenie
deklarovaných zdaniteľných obchodov.
49. K ďalším zisteniam dotvárajúcim relevanciu pochybností správcu dane možno zaradiť nasledovné:

- neboli zistené subjekty, od ktorých mala spoločnosť MENUDI, s.r.o. nadobudnúť dodávaný tovar,
- nepodarilo sa preukázať prepravu tovaru, miesto a spôsob jeho preberania zo strany sťažovateľa, čo
mal tiež zabezpečovať bližšie neidentifikovaný X. H.,
- z kontrolných výkazov DPH spoločnosti MENUDI, s.r.o. za máj 2017 vyplynulo, že táto nedodala
sťažovateľovi žiadny tovar,
- zo zoznamu prijatých faktúr za obdobie od 01.01.2017 do 22.11.2017 a výpisov z bankového

účtu sťažovateľa, predložených správcovi dane, bolo zistené, že sporné preverované faktúry neboli
uhradené.
50. Vzhľadom na doposiaľ uvedené zastáva aj kasačný súd názor, že nebolo povinnosťou daňových
orgánov vyhľadávať za sťažovateľa skutočnosti preukazujúce jeho oprávnenosť na odpočet dane, ale
naopak práve povinnosťou sťažovateľa ako kontrolovaného daňového subjektu bolo v rámci daňového

konania včas predkladať relevantné dôkazy, ktorými by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti
preukázal, že si nárok na odpočet DPH zo svojej podnikateľskej činnosti v kontrolovanom zdaňovacom
období uplatnil oprávnene.
51. V tejto súvislosti kasačný súd nazrel do administratívneho spisu žalovaného a preskúmal a
vyhodnotil procesnú aktivitu sťažovateľa počas daňového konania, a to najmä vo vzťahu k realizácii

jeho práva navrhovať dôkazy. Dňa 17.07.2018 vyhotovil správca dane prípis obsahujúci oboznámenie
so skutočnosťami zistenými v rámci daňovej kontroly, ktorý zaslal sťažovateľovi na adresu podľa
obchodného registra. Zásielka sa správcovi dane vrátila ako nedoručená. Následne správca dane
vydal protokol zo dňa 13.08.2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole zaslal na tú istú adresu. Aj táto zásielka sa správcovi dane vrátila ako nedoručená. Prvú

zreteľahodnú procesnú aktivitu sťažovateľa, z ktorej by sa dali vyabstrahovať návrhy na vykonanie
dôkazov výsluchom osôb, kasačný súd identifikoval v odvolaní zo dňa 08.11.2018 proti rozhodnutiu
správcu dane č. 101888355/2018 zo dňa 25.09.2018, kde sťažovateľ procesnému postupu správcu
dane vytkol, že za účelom realizácie výsluchu Ladislava Reblána ako svedka nevyužil všetky dostupné
možnosti (prostriedky). Požadoval jeho výsluch, pričom iné osoby v procesnom postavení svedkov

vypočuť nenavrhoval. Na uvedenom zotrval aj potom, ako žalovaný rozhodnutím č. 100745542/2019
zo dňa 28.03.2019 zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 25.09.2018 a správca dane následne
vydal nové rozhodnutie č. 102763522/2019 zo dňa 02.12.2019, ktoré sťažovateľ znovu napadol
odvolaním zo dňa 16.12.2019 s totožnými odvolacími námietkami. Po opätovnom zrušení rozhodnutia
správcu dane zo dňa 02.12.2019 rozhodnutím žalovaného č. 100464480/2020 zo dňa 19.02.2020

vypočul správca dane Ladislava Reblána a v nadväznosti na ním poskytnuté informácie už aj J.
A., ktorý mal konať za dodávateľskú spoločnosť. Na ústnom pojednávaní dňa 25.11.2020 správca
dane oboznámil prítomného splnomocneného zástupcu sťažovateľa (advokátsky koncipient právneho
zástupcu) so svojimi najnovšími zisteniami. Na tomto ústnom pojednávaní neboli vznesené žiadne
nové dôkazné návrhy. Následne správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie (č. 101877237/2020

zo dňa 01.12.2020), ktoré sťažovateľ napadol odvolaním, v ktorom jednou z odvolacích námietok
bola aj požiadavka na výsluch X. H. „na preukázanie zdaniteľného plnenia“, bez bližšej konkretizácie
skutočností, ktoré sa jeho výsluchom mali objasniť.
52. Ku skutočnostiam uvedeným v predchádzajúcom bode kasačný súd poznamenáva a dáva do
pozornosti, že v čase podania odvolania už sťažovateľ disponoval informáciou o zisteniach správcu

dane, pre ktoré osobu X. H. nepovažoval ani za splnomocneného zástupcu ani za zamestnanca
sťažovateľa, no napriek tomu sťažovateľ k odvolaniu nepripojil ani neoznačil žiadne dôkazy (napr.
pracovnú zmluvu, plnomocenstvo alebo iný listinný dôkaz), ktorými by spochybnil zistenia správcu dane
k tejto osobe a podporil dôvodnosť jej výsluchu ako svedka, pričom v odvolaní neposkytol sťažovateľ ani
žiadnu informáciu k objasneniu právneho alebo faktického vzťahu X. H. k sťažovateľovi. Toto informačné

vákuum k osobe X. H. následne sťažovateľ preniesol aj do správnej žaloby (str. 8-9) a kasačnej
sťažnosti (str. 6-7, 12), kde sa síce kasačný súd dočítal o tom, že nevykonanie výsluchu X. H. porušilo
procesné práva sťažovateľa, avšak sa od sťažovateľa k osobe X. H. nad rámec zistení správcu dane
nič nové nedozvedel. Z uvedeného vývoja procesnej aktivity sťažovateľa a jeho kontinuálneho mlčaniak bližšiemu objasneniu právneho postavenia a úlohy X. H. pri dojednávaní a realizácii správcom dane
spochybnených zdaniteľných plnení vyplýva, že ani sám sťažovateľ nemal v daňovom konaní jasno v
tom, kto za neho mal konať pri dojednávaní obchodov s deklarovaným dodávateľom a spoliehal sa, že

to za neho vyrieši správca dane. Ak by totiž vedel preukázať svoje tvrdenia vo vzťahu k deklarovaným
zdaniteľným plneniam, t. j. ak by skutočne vedel kto, čo, kedy a prečo za neho pri uskutočňovaní
predmetu jeho podnikateľskej činnosti dojednával a realizoval, nemal najmenší dôvod čakať na v
poradí tretie rozhodnutie správcu dane, aby v odvolacom konaní vyšiel na svetlo s dôkazným návrhom
výsluchu X. H., ktorý mal všetko objasniť. Žalovaný preto postupoval procesne korektne, ak výsluch

tohto svedka vyhodnotil ako nedôvodný, majúc za to, že nebol preukázaný žiadny právny vzťah tejto
osoby k sťažovateľovi.
53. Ďalšie porušenie procesných práv identifikoval sťažovateľ v nerealizovaní návrhu na vykonanie
miestneho zisťovania. Tu bez potreby siahodlhých úvah kasačný súd súhlasí s názorom žalovaného
a správneho súdu, že miestne zisťovanie by možno potvrdilo existenciu určitého tovaru v prevádzke
sťažovateľa, avšak by nebolo spôsobilé objasniť a preukázať pôvod tohto tovaru, najmä zodpovedať

otázku skutočného dodávateľa tohto tovaru. Aj podľa kasačného súdu voľba konkrétnych dôkazných
prostriedkov vždy závisí od skutočností, ktoré sa nimi majú preukázať. Keďže spornou nebola
samotná existencia zdaniteľných plnení, ale subjekt, ktorý tovar dodal, bolo rozhodnutie správcu
dane o nevykonaní miestneho zisťovania ako nadbytočného dôkazného prostriedku vecne dôvodné a
procesne korektné, pričom v rámci daňového konania boli sťažovateľovi primerane vysvetlené aj dôvody

nevykonania tohto dôkazu.
54. Možno teda uzavrieť, že zistenia správcu dane, ktoré postupne nadobúdal v priebehu daňovej
kontroly, v dostatočnej miere spochybnili hodnovernosť listinných dôkazov predložených sťažovateľom a
spôsobili prenos dôkazného bremena (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov) opätovne
na sťažovateľa (napr. IV. ÚS 380/2021, rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžfk/10/2022 zo

dňa 24.02.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky pod č. 18/2022). Sťažovateľ dôvodné pochybnosti správcu dane nevyvrátil, a preto je dôvodný
záver, že neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno.
55. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom
daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali

najmä vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovaným dodávateľom, prípadne účtovných
dokladov ním vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa.
Ak aj vyšli najavo okolnosti na nižších článkov obchodného reťazca (napr. dodatočná nedostupnosť
účtovnej evidencie dodávateľskej spoločnosti), tieto iba dopĺňali inak dostatočnú množinu skutočností
a okolností spochybňujúcich tvrdenia sťažovateľa. Kasačný súd zastáva názor, že od každého

kontrolovaného daňového subjektu možno spravodlivo požadovať, aby vedel primerane okolnostiam
preukázať (či už predložením alebo aspoň označením konkrétnych dôkazov) esenciálne náležitosti ním
realizovanéhoobchodnéhovzťahu,vysvetliťekonomickúopodstatnenosťprijatéhozdaniteľnéhoplnenia
v rámci vlastného predmetu podnikania a popísať aspoň základné kontúry mechanizmu dodania tovarov
či služieb (napr. označiť konkrétne osoby, ktoré obchod dojednávali, ktoré služby alebo tovar prevzali,

vrátane poskytnutia informácií o spôsobe/forme a mieste dodania zdaniteľných plnení).
56. K ďalšej kasačnej námietke, podľa ktorej sa správny súd svojím rozsudkom odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, je potrebné uviesť, že sťažovateľ nevymedzil konkrétnu oblasť
(tému alebo spornú otázku) rozhodovacej praxe kasačného súdu, od ktorej sa mal správny súd odchýliť,
ale iba označil spisovou značkou rozhodnutia kasačného súdu ako aj Ústavného súdu SR. Kasačný

súd z tejto stručne vymedzenej sťažnostnej argumentácie dedukuje, že namietaný odklon sa zrejme
má týkať otázky dôkazného bremena v daňovom konaní a jeho rozloženia (presúvania) medzi správcu
dane a kontrolovaný daňový subjekt, všeobecne dokazovania v daňovom konaní s cieľom preukázať
splnenie podmienok vyžadovaných zákonom o DPH pre úspešné uplatnenia práva na odpočet DPH. V
tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou oboznámiť sa so všetkými sťažovateľom

citovanými rozhodnutiami kasačného súdu. Práve naopak základom úspešnosti kasačnej námietky
poukazujúcej na odklon od už ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu je práve poukázať, v
čom konkrétne sa mal správny súd svojím rozhodnutím od ustálenej praxe kasačného súdu odkloniť.
Uvedené však v kasačnej sťažnosti nie je.
57. Hoci sa tomu kasačný súd venoval už v bodoch 36. až 43. tohto rozsudku, nadväzujúc na ostatnú

sťažnostnú námietku dopĺňa, že k otázke dôkazného bremena existuje početná a v zásade stabilná
rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená už v rozsudkoch NS SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo?dňa
3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa
30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkejzneužiteľnostiprávanaodpočetDPHjedôkaznýmbremenomnapreukázaniesplneniahmotnoprávnych
podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie
pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené

doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový
subjekt. Ak daňový subjekt, na?ktorom?leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na?odpočet dane uznaný (rozhodnutia NS SR sp.?zn.?9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla
2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí
súdov pod R 26/2021; sp.?zn.?6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v

Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ozhodnutí súdov pod R 6/2020)“. Uvedené
závery nespochybňujú ani rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky označené sťažovateľom
v kasačnej sťažnosti.
58. Z vyššie prezentovaných dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná
a preto ju s poukazom na ustanovenie § 461 SSP zamietol.
59. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom kasačného konania právo

na ich náhradu nepriznal. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom
stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP), čo podľa obsahu
súdneho spisu nenastalo.
60. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.