Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200049
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200049.1

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnityFilovej,
sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v
právnej veci žalobcu (sťažovateľ): AAAautoAAA s.r.o., so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO:
45 863 784, právne zastúpený: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom Nám. Sv. Egídia
95, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, so sídlom Južná

trieda 82, 040 17 Košice v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sa/3/2021-73 zo dňa 30.05.2022 v znení
opravného uznesenia č. k. 6Sa/3/2021-103 zo dňa 02.12.2022 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sa/3/2021-73
zo dňa 30.05.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 6Sa/3/2021-103 zo dňa 02.12.2022 z r u š u
j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánom verejnej správy
1. Z notárskej zápisnice č. N 584/2020, U 45/2020 zo dňa 28.09.2020, spísanej na Notárskom úrade V..
W. W., notárky so sídlom v N., vyplýva
- potvrdenie, že notárkou poverený notársky kandidát prevzal a prijal do notárskej úschovy na účely
splnenia záväzku od spoločnosti Machine Central Tobacco Distribution, s.r.o. peňažnú sumu vo výške

35 000,- eur,
- konštatácia, že v zmysle ustanovenia § 568 Občianskeho zákonníka uložením peňažnej sumy vo
výške 35 000,- eur do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku nastávajú účinky splnenia záväzku,
ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 21.03.2011, Uznania záväzku a dohody o zaplatení
pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 201101, Dohody o splátkach zo dňa 07.05.2014 a Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 26.10.2016.

2. Zo zmluvy o úvere č. 201101 zo dňa 21.03.2011 uzatvorenej medzi spoločnosťou AutoFinance,
a.s. ako veriteľom a spoločnosťou Agro - Relax, s.r.o. ako dlžníkom okrem iného vyplýva, že veriteľ
poskytol dlžníkovi úver vo výške 40 000,- eur so splatnosťou 21.03.2012 a úrokovou sadzbou 36 % p.
a. Zmluvné strany sa tiež dohodli na zabezpečení úveru vrátane jeho príslušenstva formou zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti.
3. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 201101 zo dňa 21.03.2011 uzatvorenej

medzi totožnými účastníkmi vyplýva, že záložné právo sa týkalo nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX, katastrálne územie (ďalej len „k. ú.“) I. W., bližšie konkretizovaných v zmluve. Záložné právo sa
zriadilo do výšky poskytnutého úveru, úrokov, poplatkov, zmluvných pokút ako aj ďalších pohľadávok
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a záložnej zmluvy.
4. Z Dohody o splátkach zo dňa 07.05.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou AutoFinance, a.s. ako
veriteľom a spoločnosťou Agro - Relax, s.r.o. ako dlžníkom vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že

dlžník splatí veriteľovi pohľadávku nasledovne: sumu 10 000,- eur do 31.12.2014, sumu 19 000,- eur do
31.12.2015 a sumu 19 000,- eur do 31.12.2016.5. Z údajov dostupných v obchodnom registri vyplýva, že spoločnosť Agro - Relax, s.r.o. ku dňu
28.02.2015 zmenila obchodné meno na Machine Central Tobacco Distribution s.r.o., od 22.11.2022 sídlo
a ku dňu 10.09.2024 bola vymazaná z obchodného registra na základe rozhodnutia Mestského súdu

Košice č. k. 28CbR/6/2023-35 zo dňa 03.09.2024 o zrušení obchodnej spoločnosti v zmysle § 68b ods.
1 písm. c) Obchodného zákonníka.
6. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.10.2016 uzatvorenej medzi spoločnosťou AutoFinance,
s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou AAAautoAAA, s.r.o. ako postupníkom vyplýva, že pohľadávka,
ktorú postupca evidoval voči dlžníkovi Machine Central Tobacco Distribution s.r.o. titulom uzatvorenej

Zmluvy o úvere č. 201101 zo dňa 21.03.2011, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. 2011011 zo dňa 21.03.2011, Ručiteľskej listiny č. 2011038 zo dňa 28.03.2011, Uznania záväzku a
Dohody o zaplatení pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 201101 zo dňa 27.04.2021 a Dohody o splátkach
zodňa07.05.2014,sčastizaniklazaplatenímsumyvovýške10000,-eurdňa10.03.2015,pričomzvyšná
nezaplatená časť evidovanej pohľadávky bola ustálená na sume 34 800,- eur. Predmetom postúpenia
bolo aj príslušenstvo pohľadávky, ktoré v zmluve nebolo bližšie špecifikované.

7. Dňa 24.11.2020 podala spoločnosť Machine Central Tobacco Distribution s.r.o. návrh na vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. I. W.. Vklad bol povolený pod
V-4920/2020 dňa 25.11.2020, ako nový vlastník bol zapísaný kupujúci V. B.. Súčasťou príloh pripojených
k návrhu na vklad bola aj notárska zápisnica č. N 584/2020, U 45/2020 zo dňa 28.09.2020, spísaná na
Notárskom úrade V.. W. W..

8. Dňa 26.11.2020 žalovaný pod č. OU-KS-KO2-Z 5637/2020 vyhotovil listinu označenú ako Oznámenie,
ktorou notifikoval, že dňa 26.11.2020 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu
katastra nehnuteľností na základe záznamovej listiny číslo Z 5637/2020 - výmaz záložného práva z
katastra nehnuteľností V 592/11 v katastrálnom území I. W., LV č. XXXX, číslo zmeny 308/20 (ďalej aj
ako „preskúmavané oznámenie“). Preskúmavané oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 01.12.2020.

II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie
9. Žalobca podal na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) žalobu proti inému zásahu
orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), domáhajúc sa, aby správny súd určil, že „Oznámenie č. OU-KS-
KO2 Z 5637/2020 zo dňa 13.10.2020“ je nezákonné. Správny súd označený deň vydania uvedeného

oznámenia v správnej žalobe vyhodnotil ako zrejmú nesprávnosť žalobcu, majúc v ďalšom konaní za
to, že ide o preskúmavané oznámenie zo dňa 26.11.2020 .
10. Žalobca dôvodil, že preskúmavaným oznámením došlo k nezákonnému zásahu, ktorý bol priamo
zameraný proti žalobcovi a ktorým bol žalobca priamo ukrátený na svojich subjektívnych právach a
právom chránených záujmoch. Dôvody nezákonnosti preskúmavaného oznámenia spočívali v tom, že

žalovaný pri jeho vydaní
- vec nesprávne právne posúdil, keďže záznam do katastra nehnuteľností bol vykonaný na základe
listiny nespôsobilej na zápis,
- nedostatočne zistil skutkový stav veci, najmä nezisťoval, či vydaním preskúmavaného oznámenia
nedôjde k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu,

- pre nedostatok (alebo absenciu) dôvodov preskúmavaného oznámenia založil vadu jeho
nepreskúmateľnosti.
11. Preskúmavané oznámenie neobsahuje dôvody, pre ktoré došlo k výmazu záložného práva a
absentuje aj uvedenie príslušnej listiny, na podklade ktorej bolo vydané. Berúc do úvahy ustanovenia
§ 151h ods. 1, § 151mb ods. 1, §151md ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka žalobca skonštatoval,

že k výmazu záložného práva mohlo dôjsť len na základe potvrdenia žalobcu ako záložného veriteľa
o splatení pohľadávky zo strany dlžníka ako vlastníka založených nehnuteľností. Žalobca takéto
potvrdenie nikdy nevydal a preto malo byť jeho záložné právo naďalej evidované na príslušnom liste
vlastníctva bez ohľadu na zmenu v osobe vlastníka. Výmazom záložného práva z listu vlastníctva
č. XXXX bola žalobcovi odňatá možnosť uspokojiť svoju pohľadávku realizáciou záložného práva

predajom nehnuteľnosti v súlade so zákonom. Okrem toho žalobca pripomenul, že dlžník nebol
oprávnený nakladať s predmetom záložného práva bez súhlasu záložného veriteľa, napriek tomu bol
povolený vklad vlastníckeho práva a došlo k zmene vlastníka založených nehnuteľností.
12. Uznesením č. k. 6Sa/3/2021-73 zo dňa 30.05.2022 v znení opravného uznesenia č. k.
6Sa/3/2021-103 zo dňa 02.12.2022 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) správny súd žalobu zamietol.

Stotožnil sa s právnym názorom žalobcu, že predmetom súdneho prieskumu nebolo posúdenie
opatrenia, nakoľko listina žalovaného zo dňa 26.11.2020 oznamovala žalobcovi zmenu, ktorá nastala
pri činnosti žalovaného na úseku katastra nehnuteľností, a to výmazom záložného práva žalobcu. Na
rozdiel od žalobcu sa však správny súd nestotožnil s dôvodnosťou žiadneho zo žalobných bodov.13. Správny súd zdôraznil, že žalovaný má v záznamovom konaní právomoc skúmať predložené
verejné alebo iné listiny, na základe ktorých vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo právo k nehnuteľnosti,
len z formálneho hľadiska, t. j. len ak ide o chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti a z

hľadiska náležitostí podľa § 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“). Neskúma právnu a vecnú stránku predloženej
listiny, skúma ju len po formálnej stránke, za vecnú stránku predloženej verejnej alebo inej listiny
zodpovedá jej vyhotoviteľ, čo znamená, že ak je listina zápisu schopná, t. j. ak spĺňa podmienky

podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, kataster vykoná záznam. Nevydáva o tom rozhodnutie s
odôvodnením,nevykonávadokazovanie,vychádzaťmôžezpredloženýchlistín,akoajsvojichinformácií
z katastrálnych operátov, nekoná podľa ustanovení správneho poriadku, postupuje podľa katastrálneho
zákona.
14. K námietke spochybňujúcej spôsobilosť notárskej zápisnice ako verejnej listiny na zápis do katastra
nehnuteľností, nakoľko žalovaný nemá právomoc posudzovať, či došlo alebo nedošlo k splneniu

záväzku, správny súd uviedol, že podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam
osvedčené notárom sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Na
vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Pripomenul ustanovenie
§ 568 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dlžník nemôže svoj záväzok splniť veriteľovi, pretože
veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom,

alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet uloží do úradnej úschovy.
Vynaložené náklady s tým spojené znáša veriteľ. Preto podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka
splnením dlh zanikne. Podľa § 151md ods. 1 písm. a) a ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo
zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky. Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného
práva z registra záložných zmlúv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje

podľa zákona registrácia v osobitnom registri, výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz
záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.
15. V nadväznosti na uvedené správny súd poukázal na skutočnosti vyplývajúce z obsahu
administratívneho spisu. Konateľ dlžníka ako zložiteľ odovzdal a notár prevzal do notárskej úschovy
peňažnú sumu 35.000,- eur na účel splnenia záväzku voči žalobcovi podľa § 588 Občianskeho

zákonníka. Z notárskej zápisnice vyplýva genéza vzniku tohto záväzku, jeho uznanie záložným
dlžníkom, ako aj zmena v osobe záložného veriteľa, ktorým sa stal žalobca na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky, zo dňa 26.10.2016. Zložiteľ - dlžník výslovne vyhlásil, že žalobca ako záložný
veriteľ odmieta prijať ponúknuté plnenie a on nemôže dlh splniť inak. V notárskej zápisnici sa splnenie
dlhu osvedčuje uložením sumy do notárskej úschovy. Pripojené sú Zmluva o úvere č. 201101 a Zmluva

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 201101, obe zo dňa 21.03.2021, dohoda o splátkach
zo dňa 07.02.2014, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 26.10.2016, výzva na oznámenie zostatku
adresovaná žalobcovi, doručená uložením na pošte 14.09.2019 a opakovaná výzva doručená dňa
26.09.2019, oznámenie dlžníka, t. j. predávajúceho žalobcovi zo dňa 18.02.2020.
16. Správny súd v nadväznosti na tvrdenie žalobcu o nemožnosti dlžníka nakladať s predmetom

záložného práva pripomenul, že z hľadiska hmotnoprávneho prináleží právna ochrana vlastníctva
žalobcu všeobecnému súdu v konaní podľa civilného sporového poriadku. Žalovaný bol povinný
vec povolenia vkladu preskúmať a v tejto súvislosti jemu predloženú vec posúdiť podľa § 34 ods. 3
katastrálneho zákona. Správny orgán mal však v záznamovom konaní právomoc skúmať predložené
verejné alebo iné listiny, na základe ktorých vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo právo k nehnuteľnosti len

z formálneho hľadiska t. j. zrejmé nesprávnosti a z hľadiska náležitostí podľa § 42 katastrálneho zákona.
Uvedené nezakladá jeho povinnosť preskúmať aj právnu a vecnú stránku predloženej listiny. Kataster
vykonal záznam, pretože predložená listina spĺňala podmienky podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona.
Správny súd sa nestotožnil s tvrdením, že by dlžník zložením do notárskej úschovy svoj dlh nesplatil.
Záznamom kataster len deklaroval ten stav, ktorý vznikol priamo zo zákona.

17. Správny súd poukázal aj na reakciu Okresnej prokuratúry Košice - okolie zo dňa 09.03.2021 na
podnet žalobcu, ktorý prokuratúra vyhodnotila a odložila ako nedôvodný v zmysle § 36 ods. 3 zákona
č. 153/2021 Z. z. o prokuratúre, nezistiac porušenie právnych predpisov. Rovnako Krajská prokuratúra
Košice v zmysle oznámenia zo dňa 28.06.2021 nevyhodnotila postup žalovaného vo vkladovom konaní
V-4920/2020, záznamovom konaní Z-5635/2020- č. z. 307/20, záznamovom konaní Z-5637/2020- č. z.

309/20 ako nesprávny a nezákonný.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej
18. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú
sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP.19. Správnemu súdu vytkol, že
- sa vôbec nezaoberal otázkou, či je notárska zápisnica listinou spôsobilou na zápis v zmysle ustanovení
§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona a § 28 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 461/2009 Z. z.“), nakoľko podľa názoru sťažovateľa
takou nie je akákoľvek notárska zápisnica, ale iba notárska zápisnica obsahujúca osvedčenie o
vyhlásení o vydržaní;

-sanezaoberalskutočnosťami,ktorýmisťažovateľdôvodilvovyjadrenízodňa20.08.2022,kdepoukázal
na stanovisko Úradu Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky publikované v Katastrálnom
bulletine č. 3/1999 k otázke č. 22;
- že nereflektoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) sp. zn.
1Sžo/153/2008, na ktorý sťažovateľ taktiež upozornil vo svojom vyjadrení zo dňa 20.08.2021, čím sa
správny súd dopustil odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe. V uvedenom rozsudku bol aprobovaný

postup správneho orgánu ako konajúceho v súlade so zákonom, keď opravou chyby opätovne zapísal
záložné právo do LV, ktoré predtým vymazal na základe nespôsobilej listiny;
- nedostatočne odôvodnil napadnuté uznesenie a v podstate sa iba jednostranne stotožnil s názorom
žalovaného, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
20. Sťažovateľ nerozporoval, že z hľadiska náležitostí podľa § 42 katastrálneho zákona mal žalovaný

právomoc skúmať predložené listiny len po formálnej stránke a neskúmať vecnoprávnu podstatu
predloženej listiny. Napriek tomu žalovaný tak učinil, keď posudzoval aj hmotnoprávnu stránku notárskej
zápisnice, keďže zložením do notárskej úschovy nastali účinky splnenia záväzku, čo je otázka
hmotnoprávna. Ak sa v tomto smere správny súd so žalovaným stotožnil, zaťažil svoje rozhodnutie
vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Sťažovateľ upriamil pozornosť na ustanovenie § 28 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., v ktorom sú
demonštratívne uvedené listiny, na základe ktorých sa vykonáva zápis záznamom, ktorým je okrem
iného aj osvedčenie notára, pričom k osvedčeniu notára je v texte právneho predpisu pripojená
poznámkapodčiarouč.4„Podľa§56ods.1písm.g)zákonaSlovenskejnárodnejradyč.323/1992Zb.o
notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov“. Z obsahu v poznámke

pod čiarou citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o „osvedčenie o vyhlásení o vydržaní“, z čoho podľa
sťažovateľa vyplýva, že iba tento druh osvedčenia notára je spôsobilou listinou na vykonanie záznamu
v zmysle § 34 ods. 1 katastrálneho zákona.
22. Sťažovateľ namietal nesprávnosť záverov správneho súdu, ktorý konštatoval, že zložením sumy 35
000,- eur do notárskej úschovy došlo k zániku pohľadávky. Pohľadávka sťažovateľa však nepozostávala

lenzistiny,aleajpríslušenstva.Sťažovateľpoukázalnalistinuzodňa01.11.2016označenúakoUznanie
dlhu, kde sa dlžník zaviazal vrátiť do 30.10.2017 nielen istinu vo výške 34.800,- eur, ale aj úrok vo výške
36 % p. a. a v prípade nesplnenia záväzku do 30.10.2017 aj zmluvnú pokutu vo výške 20 000,- eur.
23. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalovaný. Vyhodnotiac sťažnostné body ako nedôvodné
navrhol kasačnému súdu kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)
po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou
(§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo

jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.
25. Po oboznámení sa s predloženým spisom správneho súdu a najmä obsahom žaloby dospel
kasačný súd k záveru o potrebe zrušenia napadnutého uznesenia pre procesné pochybenie zásadného
charakteru, ktoré musel kasačný súd skúmať ex offo, a to v otázke zákonného sudcu. Ako už vyslovil
veľký senát Najvyššieho správneho súdu (ďalej len „veľký senát“) v uznesení sp. zn. 19Svs/1/2022

zo dňa 29.03.2023, „otázka správnosti obsadenia krajského súdu [teraz správneho súdu - pozn.
kasačného súdu] vo vzťahu k predmetu prieskumu (konania) je otázkou zisťovania, či rozhodol zákonný
sudca a túto zohľadňuje kasačný súd ex offo.“ Veľký senát v nadväznosti na uvedené poukázal na
ústavnoprávny rozmer uvedenej otázky, keď vysvetlil, že „14. Ústava Slovenskej republiky upravuje v
čl. 48 ods. 1 základné právo na zákonného sudcu. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého

účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia
podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel). Zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva
funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a
rozhodovanie o prejednávanej veci (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplneníniektorých zákonov). 15. Podľa čl. 48 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, pričom
príslušnosť súdu ustanoví zákon. Správny súdny poriadok ustanovuje, ktorý správny súd je vecne,
miestne, kauzálne a funkčne príslušný na prerokovanie veci, čo je prvým predpokladom pre určenie

zákonného sudcu, pretože uvedené základné právo sa výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie
zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je však v správnom súdnom konaní späté
nielen s právomocou a príslušnosťou správneho súdu, ale i druhom správneho súdneho konania. V
zmysle zákonnej úpravy totiž v rámci jednotlivých druhov správneho súdneho konania (§ 6 ods. 1 SSP)
rozhodujú na správnych súdoch rôzne typy senátov, ako i sudcovia. Je pritom nesporným zásahom

do práva na zákonného sudcu, ak vec, ktorá má byť na krajskom súde prejednaná a rozhodnutá
trojčlenným senátom, je prejednaná a rozhodnutá sudcom. 16. Vzhľadom na ústavnoprávny rozmer
práva na zákonného sudcu a jednoinštančný charakter správneho súdneho konania dospel preto veľký
senát k záveru, že skutočnosť, či na krajskom súde nekonal a nerozhodoval miesto senátu sudca, má
skúmať kasačný súd z úradnej povinnosti, teda aj bez toho, aby to sťažovateľ namietal v sťažnostných
bodoch. 17. Určenie, či na krajskom súde koná a rozhoduje senát alebo sudca, je neoddeliteľne spojené

s tým, o aký druh správneho súdneho konania ide. Na krajskom súde totiž v zásade konajú a rozhodujú
trojčlenné senáty s výnimkou tých správnych súdnych konaní, ktoré sú vymedzené v § 23 ods. 2 SSP,
v ktorých koná a rozhoduje sudca. Keďže stanovenie druhu správneho súdneho konania je závislé od
predmetu prieskumu (konania), je vždy na krajskom súde, aby náležite posúdil a ustálil, o aké správne
súdne konanie ide a kto má byť v rámci neho zákonným sudcom. Prípadné pochybenie krajského súdu

spočívajúce v tom, že miesto senátu konal a rozhodoval sudca, je pritom zo strany kasačného súdu
zistiteľné bez ďalšieho, pretože kasačnému súdu je známe, v akom druhu správneho súdneho konania
vec rozhodol krajský súd a čo bolo predmetom prieskumu (konania). Opísaný záver je súčasne súladný
aj s odbornou spisbou, v zmysle ktorej okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie veci krajským súdom
prebehlovzákonnomzložení(t.j.čibolkrajskýsúdsprávneobsadený),jepovinnýkasačnýsúdsledovať

z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania a dôvodom prípustnosti
kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A.
a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1612 s.).“
26.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
27.Veľkýsenátsavuznesenísp.zn.19Svs/1/2022zodňa29.03.2023zaoberalajkritériaminaodlíšenie
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm. c) SSP) a iného zásahu orgánu verejnej správy (§
3 ods. 1 písm. e) SSP), keď rozdiel medzi opatrením a iným zásahom podľa veľkého senátu nespočíva

v spôsobe ich formálneho označenia. „22... Z porovnania ustanovení § 3 písm. c) a e) SSP vyplýva, že
tieto rozdiely sú tak v procese vydávania, ako aj vo vonkajšej forme. Opatrenie orgánu verejnej správy je
správny akt, ktorý sa vydáva v administratívnom konaní, ktorým - zhodne s definíciou v § 3 písm. a) SSP -
je právom upravený postup, ktorý je zavŕšený verejnomocenským prejavom vôle orgánu verejnej správy
vyjadreným slovami alebo znakmi. Tento prejav sa dotýka len práv, povinností a právom chránených

záujmov jeho adresáta, a to práve obsahom toho, čo je v ňom slovami alebo znakmi vyjadrené. Takýto
správny akt sám osebe nemení faktický stav, ale mení len právny stav tým, že určitým spôsobom určuje,
zrušuje, odníma alebo úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu určitého
práva alebo určitej povinnosti, prípadne uznáva alebo odníma určitý právom chránený záujem, resp.
dovoľuje či nedovoľuje na jeho základe uplatňovať určitý vplyv na práva a povinnosti iných osôb. 23.

Naopak, iný zásah sa takisto musí dotknúť práv, povinností a právom chránených záujmov. Na rozdiel
od opatrenia však nie je vyjadrený slovami alebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako sa takéto dotknutie
prejavuje. Iný zásah podľa vymedzenia v § 3 písm. e) časti vety pred bodkočiarkou SSP spočíva vo
faktickom postupe či úkone, teda úkone, ktorý priamo zasahuje primárne do faktického stavu a pri
ktorom dotknutie práv, povinností alebo právom chránených záujmov je len odrazom (reflexiou) faktickej

zmeny, ku ktorej iným zásahom došlo. Okrem toho inému zásahu nepredchádza žiadne formalizované
administratívne konanie, v ktorom by sa skúmalo a posudzovalo, aký má byť obsah iného zásahu.
Naopak, jeho obsah je spravidla výsledkom okamžitej úvahy orgánu verejnej správy pri jeho uplatnení
[porov. v tomto smere napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžk 3/2019 a uznesenia tunajšieho
súdu sp. zn. 2 Sžk 20/2019 (uverejnené ako judikát 19/2022 ZNSS) alebo 4 Sžk 29/2019].“

28. Judikatúra (por. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžrk/7/2018 zo dňa 20.03.2019, rozsudky Najvyššieho
správneho súdu sp. zn. 10Sžk/10/2021 zo dňa 16.11.2021, sp. zn. 5Svk/6/2021 zo dňa 26.01.2022,
sp. zn. 3Svk/26/2021 zo dňa 25.04.2024) v ostatných rokoch už ustálila, že zápis záznamu v katastri
nehnuteľností je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci všeobecnej správnej žalobysmerujúcej proti opatreniu orgánu verejnej správy. Správne súdy ho tak nepreskúmavajú v konaní podľa
§ 6 ods. 2 písm. f) SSP, ale v konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP. Žalobu podanú
proti takémuto aktu nemožno považovať za žalobu podľa § 252 a nasl. SSP, ale za správnu žalobu podľa

§ 177 a nasl. SSP. To znamená, že o takejto žalobe mal konať a rozhodovať trojčlenný senát správneho
súdu na základe § 23 ods. 1 SSP a nie sudca, ktorý vydal napadnuté uznesenie.
29. Vyhodnotiac doposiaľ uvedené dospel kasačný súd k záveru, že správny súd svojím postupom
porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces vychádzajúce z čl. 46 ústavy. Kasačný súd preto
postupoval podľa § 462 ods. 1 SSP, napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vrátil vec

nástupníckemu Správnemu súdu v Košiciach (§ 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie bez toho, aby sa vyjadril
k sťažnostným bodom a kasačným námietkam vo veci samej, pretože uvedené porušenie procesných
práv sťažovateľa spôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť napadnutého uznesenia. V prípade zistenia
závažného procesného nedostatku, akým je nesporne, že rozhodnutie vydal nesprávne obsadený súd,
totiž neprichádza do úvahy prieskum rozhodnutia v merite veci.

30. Na záver kasačný súd udáva, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia povahy predmetu
súdneho prieskumu rozhodol nesprávne obsadený správny súd. V ďalšom konaní správny súd vyzve
žalobcu na úpravu žaloby, tak aby táto zodpovedala náležitostiam všeobecnej správnej žaloby a
následnevovecivzákonnomzloženíopätovnerozhodne.Právnymnázoromkasačnéhosúdujesprávny
súd viazaný (§ 469 SSP).

31. O trovách kasačného konania a trovách konania pred správnym súdom rozhodne správny súd vo
svojom novom rozhodnutí v zmysle § 467 ods. 3 SSP.
32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.