Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220202166
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8220202166.21

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XX, E., zastúpenej: JUDr. Vladimír Poch, advokát, so sídlom Hviezdoslavova
3, Bardejov, IČO: 37 936 417, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX,
zastúpeného: B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam v katastrálnom
území F., obec Malcov, okres Bardejov, zapísaným na LV č. XXX ako:
· parcela CKN č. 102 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 764 m2,
· parcela CKN č. 103 – záhrada o výmere 522 m2,
· stavba – rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele CKN č. 102.

II. Do výlučného vlastníctva žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX p r i k a z u j e v celosti
nehnuteľnosti v katastrálnom území F., obec Malcov, okres E., zapísaným na LV č. XXX ako:
· parcela CKN č. 102 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 764 m2,
· parcela CKN č. 103 – záhrada o výmere 522 m2,
· stavba – rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele CKN č. 102.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume
26 646,74 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd konanie o vzájomnej žalobe o širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rozsahu
týkajúcom sa zaplatenia sumy prevyšujúcej sumu 23 474 eur z a s t a v u j e .

V. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 24,60 eur titulom širšieho vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. V prevyšujúcom rozsahu vzájomnú žalobu o širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z a m
i e t a .

VII. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2020 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam v katastrálnom území F.,
obec Malcov, okres E., zapísaným na LV č. XXX, a to k:
· parcele CKN č. 102 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 764 m2,

· parcele CKN č. 103 – záhrada o výmere 522 m2,· stavbe – rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele CKN č. 102. Voči
žalovanému si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, že má záujem na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k označeným nehnuteľnostiam. O dohodu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva sa pokúšala ešte v roku 2018, avšak bezvýsledne. Žalobkyňa uviedla, že má vedomosť
o tom, že v dome boli prerobené okná a žalobkyňa od domu nemá kľúče. Vyporiadavaný dom nemôže
byť rozdelený.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila súdu: LV č. XXX pre k.ú. F., stanovisko EDEN,
s.r.o. k trhovej hodnote nehnuteľnosti a stanovisko ARCHEUS reality Bardejov, s.r.o. k trhovej hodnote
nehnuteľnosti.

4. Žalovaný vo vyjadreniach doručených dňa 21.06.2021 uviedol, že nesúhlasí s určenou hodnotou

nehnuteľnosti. Ďalej argumentoval nevyhovujúcim stavom časti nehnuteľnosti pariacej žalobkyni, pričom
jemupatriacačasťnehnuteľnostijevovyhovujúcomstave.Domjestarýviacako50rokovačasťpatriaca
žalobkyni nedosahuje hodnotu 20 000 eur. Zároveň žiada od žalobkyne zaplatenie 1 nákladov. Žalovaný
namieta veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Žalobkyňa o dom nejavila žiadny záujem, pričom
jejvlastníctvopozostávazneobývateľnýchmiestností.Nákladynadomhradilpodobu12rokovžalovaný

so svojou matkou nasledovne: a. daň z nehnuteľnosti v sume 147,54 eur, poistenie domu v sume 663,84
eur, rekonštrukcia kanalizačného potrubia, oprava steny, plota v sume 679,80 eur, výmena okien na
dome v sume 1 710 eur, výmena vchodových dverí na dome v sume 870 eur, výmena vnútorných
dverí v dome v sume 371,50 eur, kúpa záclon v sume 42,28 eur, maľovanie radiátorov v sume 55,40
eur, vykurovanie v sume 8 058 eur, kúpa kotla v sume 1 200 eur, kúpa bojlera H. G. v sume 300

eur, oprava pomníka v sume 156 eur. Žalovaný žiada, aby bola žalobkyňa titulom investícií zaviazaná
na úhradu 27 800 eur. K vyjadreniu žalovaný priložil viacero dokladov o platbách vystavených B.
G. ako odberateľovi. Zároveň súdu žalovaný predložil rozhodnutie Obce Malcov č. 195, ktorým bola
žalovanému vyrubená daň z nehnuteľností za rok 2021 vo výške 24,59 eur, poštový poukaz, dodací
list č. 17561759, pokladničné doklady, platobné doklady, fotografie vyporiadavaných nehnuteľností

a osvedčenie o dedičstve vydané H. I. J., notárkou pod sp.zn. 2D/123/2006 dňa 27.11.2006.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 05.01.2022 uviedla, že zo strany žalovaného bolo potrebné
aby preukázal, že došlo k vynaloženiu nevyhnutných nákladov a predložil odsúhlasenie nákladov
žalobkyňou. Ďalej uviedla, že je u investícií vykonaných bez súhlasu druhého spoluvlastníka skúmať,

či boli nevyhnutné a pokiaľ ide o platby za energie, má povinnosť úhrady ten, kto s dodávateľom
uzavrel zmluvu o dodávke. Žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť sa k investíciám žalovaného. Náklady
žalovanéhoniesúnepremlčateľné,apretovpriebehukonaniavznesienámietkupremlčania.Rozdelenie
vyporiadavanej stavby nie je možné. Žalobkyňa navrhuje, aby súd žalobe vyhovel.

6. V podaniach zo dňa 24.01.2022 žalovaný opätovne namietal spoluvlastnícky podiel žalovanej
k vyporiadavaným nehnuteľnostiam a zároveň opätovne poukázal na to, že žalobkyňa o vyporiadavané
nehnuteľnosti nejaví záujem. Odmieta sa deliť so žalobkyňou o svoje majetok, na ktorý nič neprispela.
Na dome vykonával len najnutnejšie opravy. Investície do domu boli nevyhnutné a zvýšili hodnotu domu
a neboli vykonávané za účelom obohatenia. K vyjadreniu žalovaný priložil pokladničné príjmové doklady

vystavené B. G..

7. V podaní zo dňa 07.03.2022 žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobkyňou uplatneného nároku
v sume 20 000 eur.

8.Súdvecprejednalnapojednávaniachkonanýchdňa13.05.2022,29.09.2022,02.12.2024,30.01.2025
a 24.02.2025.

9. Súd vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi, oboznámil sa s ústnymi
prednesmi a listinnými podaniami sporových strán, vypracovaným znaleckým posudkom a zistil

nasledovný skutkový stav:

10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaniach zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že žaloba
bola podaná z dôvodu, že žalovaný sa dostavil do kancelárie JUDr. Švantnerovej, kde k dohode nedošloa na základe toho bola podaná samotná žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Medzi stranami nie je možná dohoda a má za to, že je nutné zrušiť podielové spoluvlastníctvo sporových
strán. Vlastnícke vzťahy sa nepremlčujú. Vychádza z toho, že súd bude skúmať, či je reálne možné

rozdeliť dom. Konzultoval to so zástupcom žalovaného s tým, že vzhľadom k tomu, že sa nevychádza
z hodnoty majetku v čase podania návrhu, ale v čase vyporiadania, a teda že sa dramaticky zmenili
ceny materiálov, hodnota 40 000 eur je nereálna a zhodli sa na tom, že bude potrebné znalecké
dokazovanie za účelom stanovenia toho, či dom je reálne rozdeliteľný. Zároveň hodnota majetku je
neporovnateľne vyššia. Je potrebné zhodnotiť majetok, zistiť kto bude ochotný tam bývať a potom

by sa prešli náklady a investície, ktoré tam boli. Ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou mu
žalobkyňa oznámila, že nebola informovaná o žiadnych investíciách, a rekonštrukciách, na ktoré by
prispela. Pokiaľ žila babka, žalobkyňa pravidelne dom navštevovala. Žalobkyňa ponúka žalovanému
na výplatu sumu 27 000 eur. Žalovaným navrhované splátky vo výške 100 až 200 eur považuje za
neprimerane nízke, pričom má za to, že žalovaný by nezvládol splácanie. Žalobkyňa je ochotná vyplatiť
žalovaného. S návrhom žalovaného nesúhlasí, nakoľko je nerealizovateľný s poukazom na zistené

majetkové pomery žalovaného. Pokiaľ by na výplatu ustupujúcemu spoluvlastníkovi mala byť vyplatená
suma do 27 000 eur, navrhuje žalobkyňa prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. Sú dané
pochybnosti o tom, či vykonané investície boli nevyhnutné, alebo išlo o zhodnotenie spoluvlastníckeho
podielu. Poukazuje tiež na vznesenú námietku premlčania. Súhlasí s čiastočným späťvzatím vzájomnej
žaloby prednesenej splnomocnenkyňou žalovaného na pojednávaní. Protistranou požadovaná suma

6 946 eur predstavuje odplatu za energie, ktoré uhrádzajú obyvatelia domu a žalobkyňa nemá
povinnosť ju uhrádzať. Súhlasí s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne za sumu
neprevyšujúcu sumu 27 000 eur s tým, že žalovaného vyplatí v lehote 30 dní. Žalobkyňa nesúhlasí
so žalovaným navrhovaným splátkovým kalendárom. Navrhuje, aby súd prikázal nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá v súčasnosti trpí závažným ochorením a podstupuje ožarovanie

a očakáva ju operácia. Vyporiadavané nehnuteľnosti nie je možné rozdeliť. Zároveň vznáša námietku
premlčania vo vzťahu k žalovaným podanou vzájomnou žalobou uplatnenému nároku. Vo vzťahu
k rozhodovaniu o náhrade trov konania navrhuje aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku.

11. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že k vlastníctvu nehnuteľností prišla v dedičskom konaní po
starých rodičoch. Do domu nechodila z toho titulu, že nemali dobré vzťahy ani predtým, kým žil dedko
ajejnebohýotec.Žalobkyňanemalaanikľúčoddomuanebolatamvpustená.To,žežalovanýinvestoval
peniaze ani nevidela, nepoznala stav domu. Nebol by problém prispieť, keby ju kontaktovali, vie že
to stojí peniaze, nebola tam žiadna komunikácia. Ak žalovaný tvrdí, že nemal na žalobkyňu kontakt,

tento ju kontaktoval prostredníctvom SMS po doručení listín zo súdu. Žalobkyňa má deti, tiež nemá na
rozhadzovanie. Keď písali SMS, slušne reagovala. Nikoho z domu nechce vyhadzovať. Chce len to,
čo jej patrí. Ak by nezlyhala komunikácia, určite by nedošlo k tomu, že by museli sami investovať do
domu. S protistranou nekomunikovali, nemajú žiadne vzťahy. Ak by žalovaný zavolal, určite by finančne
pomohla. Má za to, že ponuka vyplatenia 27 000 eur je pre žalovaného výhodná. Pokiaľ by jej bol dom

prikázaný do výlučného vlastníctva, tento by ponechala svojím deťom. S návrhom protistrany nesúhlasí.
Má vedomosť o tom, že došlo k prerábke letnej kuchyne, ktorá s tým domom nemá nič spoločné. Nevie
si žiadnym spôsobom overiť žalovaným tvrdené investície. Vyporiadavaný dom je v dezolátnom stave,
peniaze tam neboli investované. Žalovaný neustále požaduje iné sumy. K investovaniu do nehnuteľnosti
došlo bez jej súhlasu.

12. Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že s návrhom žalobkyne nesúhlasí a chcem splácať sumu 20
000 eur ako vyrovnávací podiel v splátkach po 100 až 200 eur. Jeho príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi
vo výške 267 eur. Žiadne ďalšie príjmy nemá. Výdavky predstavuje suma 80 eur na elektrinu a vodu, 80
eur fekál, 50 eur daň z nehnuteľnosti a miestny poplatok. Na uhlie vynaloží ročne sumu 2 500 eur. Plyn

ho stojí mesačne 22,50 eur. Sumu 1 300 eur vynaloží ročne na drevo. Na stravu má len bežné výdavky.
Lieky, ktoré užíva mu plne uhrádza poisťovňa. Je invalid a na 75 % má zníženú schopnosť pracovať.
Invalidný dôchodok však nepoberá, nakoľko nemá dostatok odpracovaných rokov. Invalidný dôchodok
by mu bol priznaný po vyplatení sumy v tisíckach eur. V dome býva od narodenia so svojou matkou.
Výdavky spojené s bývaním hradí žalovaný a jeho matka. Matka žalovaného poberá vdovský dôchodok

vo výške 306 eur a príspevok na opatrovanie vo výške 615 eur. Obcou im bol schválený nájomný byt,
na ktorý však treba vopred uhradiť kauciu vo výške 1 105 eur. Nájom by predstavoval sumu 218 eur
mesačne a inkaso okolo 150 eur mesačne. Chce ostať bývať doma a nechce peniaze. V dome chce
ostať, pretože je mu tam dobre a zvykol si tam. Dom mu sľúbil jeho dedo.13. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa dom nenavštívila ani
raz, či treba niečo urobiť, pokosiť. Nedala žiadne peniaze za výdavky za dom, poistku a podobne. Ak by

k niečomu došlo, museli by to opraviť zo svojich peňazí. Prízemie neobývajú. Kotolňa je pre celý dom, a
túto používajú. Ostatné stojí prázdne, ale upratovať a vykurovať sa musí. Ak zastavili radiátory, všetko
začalo vlhnúť. Keď pršalo, museli meniť okná, nakoľko do domu zatekalo. Celú výplatu odniesli do Ria
plastu, takisto vchodové dvere museli meniť, nakoľko mali sneh v dome. Inak nemajú doklady od domu,
kedy bol postavený. Už trikrát sa tam menili okná. Radiátory praskli, museli ich meniť. Museli opraviť

aj pomník po mame. Ak aj zo strany žalobkyne chodia na cintorín, do domu sa nikto nezastaví pozrieť.
Vzhľadom na to, že uplynulo viac ako 10 rokov, namieta premlčanie. Žalobkyňa nič nedala, nič nekúpila,
viac ako 12 rokov dom nevidela. Ak sa niečo pokazí, musí sa so žalovaným starať. Nemôže nechať
polovicu záhrady nepokosenú, alebo polovicu okien neumytých. Na ohliadku z realitnej kancelárie nikto
nebol pozrieť dom ani ako je to vo vnútri. Ako môžu ohodnotiť nehnuteľnosť na 20 000 eur, keď dom
nevideli.Niktosaneukázal,niktosazatierokyneozval.Žiada,abyžalobkyňauhradilažalovanémusumy

v zmysle znaleckého posudku. Faktúry za rekonštrukcie sú síce vystavené na matku žalovaného, ale
ona chce peniaze dať synovi. Za nehnuteľnosti žiada vyplatenie sumy 42 364 eur plus za práce a energie
a ostatné vyúčtované položky žiada vyplatenie sumy 6 946 eur. Spolu od žalobkyne žiada 49 310 eur.
Súhlasí s prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne za predpokladu, že žalobkyňa
vyplatí žalovaného podľa jeho návrhu. Do troch mesiacov od vyplatenia požadovanej sumy žalovaný

nehnuteľnosť vyprace. Vzájomnú žalobu o širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva berie späť
vrozsahuprevyšujúcomsumu23604eur.Abybolžalovanémuposkytnutýinvalidnýdôchodok,muselby
Sociálnej poisťovni zaplatiť sumu 6 000 eur. Pokiaľ žalobkyňa nevyplatí žalovaného, navrhuje ponechať
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve. Vyporiadavaný dom je ohodnotený na sumu 68 200 eur,
pričomnavrhovaných27000eurnepredstavujeani1/2hodnotydomu.Oknábolivzlomstaveacelýdom

je starý. Hodnotu domu stanovil znalec. Na dolnom poschodí domu nie je nič funkčné. Letná kuchyňa sa
rozpadávala. Vo vstupe žalovanej do domu nikto nebráni. Berie žalobu o širšie vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v rozsahu prevyšujúcom sumu 23 474 eur späť. Predmetná suma predstavuje súčet
sumy 6 946 eur, ktorú požaduje za práce vykonané na dome a sumy 16 528 eur, ktorá predstavuje
hodnotu vykonaných rekonštrukcií na dome. Náklady na nehnuteľnosť znáša keď perie, odpadová voda

ide do žumpy. Dom sa vykuruje celý, inak vzniknú plesne. Vyplatenie sumy 27 000 eur neprichádza do
úvahy, nakoľko to nepredstavuje ani polovicu hodnoty nehnuteľnosti.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že súhlasí so znaleckým dokazovaním, s
prihliadnutím na technický stav nehnuteľnosti. Strany sa nebránia znaleckému dokazovaniu. Čo sa týka

vyporiadania, súhlasí s tým, aby táto nehnuteľnosť bola prikázaná žalovanému a tento bol zaviazaný
vyplatiťžalobkynijejpodiel,avšakpozohľadneníinvestíciíastarostlivostionehnuteľnosť.Investovaných
bolo veľmi veľa peňazí, tieto náklady si bude dodatočne uplatňovať. Mali záujem na uzavretí súdneho
zmieru, preto si uplatňovali iba náklady na výmenu okien a dverí. Avšak v tomto štádiu vyčíslia všetky
náklady investované do domu. Navrhuje, aby roky starostlivosti boli zohľadnené.

15.Žalovanývpodanízodňa26.05.2022uviedol,ževzhľadomnasvojzdravotnýstavafinančnúsituáciu
nemá finančnú možnosť vyplatiť žalobkyňu a ani si zabezpečiť iné bývanie. Zároveň uviedol, že nemá
záujem zotrvať v spoluvlastníctve so žalobkyňou. Nesúhlasí s hodnotou domu vo výške 40 000 eur ani
s delením rovnakým dielom, nakoľko majetok žalobkyne má nižšiu hodnotu než majetok žalovaného. So

žalobkyňou nie je v kontakte, pričom žalobkyňa sa o nehnuteľnosti nestará. Žalovaný navrhuje zaviazať
žalobkyňu na úhradu výdavkov tak ako si ich skôr vyčíslil. Delenie dvora neprichádza do úvahy, tento
musí byť sprístupnený pre privezenie dreva, uhlia a lekársku starostlivosť.

16. Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 11.08.2022 súhlasil so spôsobom vyporiadania

podielového spoluvlastníctva tak ako to navrhuje žalobkyňa. Žalovaný tiež súhlasí s hodnotou
nehnuteľnosti vo výške 40 000 eur, avšak nesúhlasí s výškou náhrady v sume 20 000 eur, na ktorú
si uplatnila žalobkyňa nárok. Poukázal na investície žalovaného do nehnuteľnosti, ktoré sčasti nie sú
premlčané. Táto investícia je v sume 6 588,19 eur a bolo nevyhnutné ju vynaložiť. K podaniu priložil
faktúry, ktoré boli vystavené B. G. ako odberateľovi.

17. V podaní zo dňa 10.11.2022 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný navrhuje neoceňovať
vedľajšie stavby a príslušenstvo, nakoľko k týmto sa v priebehu súdneho konania žalobkyňa nikdy
nevyjadrovala a k týmto si ani neuplatňovala svoje prípadné nároky. Ďalej uvádza roky, v ktorých bolivykonané stavebné úpravy rodinného domu a pozemkov: - žalovaný prebudoval špajzu na kúpeľňu na
poschodí domu (osadil vaňu, umývadlo, toaletu, radiátor, dlažbu, obklad) – r. 1990 - žalovaný vybudoval
palubkovú presklenú stenu z poschodia do podkrovia r. 2000 - položenie linolea na schodisku – r. 2000

- kúpa a inštalácia bojleru (obojživelník) – r. 2008 - kúpa a inštalácia kotla na tuhé palivo – r. 2008 -
vybudovanie novej vodovodnej šachty – r. 2008 - prerobenie elektromeru (výmena káblov a nové ističe)
– r. 2019 - výmena 10 okien v dome – r. 2019 - výmena vchodových dverí – r. 2019 - výmena 6 ks
interiérových dverí – r. 2020 - výmena prahov k dverám– r. 2020 - oprava prasknutej steny na prízemí
domu – r. 2018 - výmena kanalizačnej rúry za domom do žumpy – r. 2018 - oprava rozpadnutého plota

– r. 2018 - zabetónovanie podlahy v letnej kuchyni– r. 2009 - zamurovanie okna v kuchyni – r. 2017
- štuková omietka v kuchyni – r. 2017 - štuková omietka v spálni r. 2017 - omaľovanie dvoch izieb –
r. 2017 - omaľovanie radiátorov a potrubí – r. 2020 - zatmelenie komína pod strechou silikónom kvôli
zatekaniu – r. 2017.

18. Žalovaný v podaniach doručených dňa 28.03.2023 uviedol, že nemá záujem o spoluvlastnícky podiel

žalobkyne, nakoľko nemá dostatok prostriedkov na to, aby žalobkyňu vyplatil. Zároveň uviedol, že z jeho
strany došlo k vydržaniu horného poschodia vyporiadavaného domu a o dolnom poschodí má rozhodnúť
súd.

19. Žalovaný v podaní zo dňa 10.11.2023 uviedol, že so žalobkyňou je vo vzťahu bratranec- sesternica,

ktorí nikdy neboli manželmi.

20.B.F.K.,znaleczodvetviapozemnéstavby,odhadhodnotynehnuteľností,odhadhodnotystavebných
prác v znaleckom posudku č. 93/2023 uviedol, že všeobecná hodnota domu s.č. XXX na parcele č. 102
v k.ú. F. predstavuje 35 765,29 eur, pozemku CKN č. 102 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 764

m2 v k.ú. F. predstavuje 10 413,32 eur a pozemku CKN č. 103 – záhrada o výmere 522 m2 v k.ú. F.
predstavuje 7 114,86 eur. Znalec ďalej uviedol všeobecnú hodnotu drobných stavieb nasledovne: letná
kuchyňa s garážou na p.č. 102 vo výške 3 794,94 eur, bývalá stajňa (sklad uhlia) na p.č. 102 vo výške
1 032,07 eur, senník na p.č. 102 vo výške 780,44 eur, stodola na p.č. 102 vo výške 2 175,82 eur. Znalec
zároveň stanovil všeobecnú hodnotu vonkajších úprav nasledovne: vodovodná prípojka na p.č. 102 vo

výške 1 929,91 eur, vodomerná šachta na p.č. 102 vo výške 831,61 eur, kanalizačná prípojka na p.č. 102
vo výške 437,80 eur, žumpa na p.č. 102 vo výške 480,07 eur, podzemná pivnica v senníku na p.č. 102
vo výške 1 556,19 eur. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu predného plotu na p.č. 102 na sumu 262,44
eur a oplotenia dvora na p.č. 103 na sumu 1 589,40 eur. Znalec zároveň stanovil hodnotu stavebných
úprav a prác na nehnuteľnostiach nasledovne: kúpeľňa 2. NP v sume 245,27 eur, palubková presklená

stena na schodisku vo výške 268,14 eur, položenie PVC na schodisku vo výške 149,82 eur, zásobníkový
ohrievač vody a kotol na tuhé palivo vo výške 1 707,23 eur, vodomerná šachta vo výške 1 019,10 eur,
prerobenie elektromeru vo výške 300 eur, výmena 10 ks okien, dverí a prahov vo výške 6 588,18 eur,
oprava prasknutej steny na prízemí vo výške 29,64 eur, výmena kanalizačnej rúry za domom do žumpy
vo výške 400,14 eur, oprava podmurovky plota vo výške 395,92 eur, zabetónovanie podlahy v letnej

kuchyni vo výške 369,70 eur, oprava kuchyne a spálne, nátery radiátorov a potrubí, utesnenie komína vo
výške 2 036,80 eur, letná kuchyňa – oprava fasády a okap. chodníkov vo výške 1 796,83 eur a strešné
snehové zábrany vo výške 1 221,66 eur.

21. Žalovaný v podaniach doručených dňa 12.03.2024 uviedol, že žalobkyňa nemá právo na jeho

majetok. Ako podielový spoluvlastník má k spoluvlastníckemu podielu predkupné právo, ktorého sa
žalovaný vzdáva. Žalobkyňa vlastní prízemie vyporiadavanej stavby, ktoré zdedila po starých rodičoch.
Žalovanému patrí horné poschodie domu, ktoré zdedil po otcovi. Navrhuje, aby súd rozdelil dom na
dve samostatné jednotky, a to tak, aby žalobkyni pripadlo prízemie domu, záhrada medzi stodolou
a senníkom a široká záhrada za stodolou. Navrhol, aby mu súd prikázal poschodie rodinného domu,

záhradu pred domom, záhradu v dvore od domu do stodoly. Dvor navrhol ponechať spoločný. Navrhol
tiež, aby súd zohľadnil stav jednotlivých poschodí rodinného domu. Žiada, aby mu žalobkyňa titulom
investícií vyplatila: za hlavné vchodové dvere sumu 435 eur, za dvere sumu 371,80 eur, za okná sumu 1
710 eur, za opravu steny sumu 30 eur, za výmenu kanalizačnej rúry sumu 200 eur, za opravu plota sumu
198 eur, za farbenie radiátorov sumu 70 eur, za opravu komína sumu 30 eur, za zabetónovanie podlahy

sumu 185 eur, za fasádu letnej kuchyne sumu 898 eur, za snehové zábrany sumu 611 eur, spolu teda
4 736 eur. Za prácu okolo domu (upratovanie, čistenie okien, pranie záclon, kosenie dvora a záhrad,
vetranie, skladanie dreva, odpratávanie uhlia, pílenie dreva, prostriedky, energie na práce) požaduje
vyplatenie sumy 3 600 eur, za drevo sumu 1 800 eur, za uhlie sumu 1 510,50 eur a za daň nehnuteľnostísumu 36,88 eur. Celkom tak žiada zaplatenie sumy 11 683 eur. K vyjadreniu priložil účtovné doklady
vystavené B. G., rozhodnutie Obce Malcov č. 214 zo dňa 16.02.2023 a pokladničný blok znejúci na
sumu 1 007 eur vystavený za brikety.

22. Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 11.04.2024 uviedol, že nemá námietky voči
všeobecnej hodnote stanovenej znalcom Ing. Miroslavom Lissým v znaleckom posudku č. 93/2023.
Znalec stanovil a podrobne opísal jednotlivé položky týkajúce sa vyčíslenia všeobecnej hodnoty
predmetných nehnuteľností a celková všeobecná hodnota nehnuteľností zodpovedá jej reálnemu

stavu. Rovnako žalobkyňa nemá námietky k stanoveniu všeobecnej hodnoty stavebných úprav a prác
vykonaných žalovaným až do súčasnosti. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná
hodnota nehnuteľnosti predstavuje sumu 68 200 eur. Všeobecná hodnota stavebných úprav a prác
predstavuje sumu 16 528,43 eur. Rozdiel medzi uvedenými hodnotami predstavuje sumu 51 671,57
eur, čo je hodnota nehnuteľnosti pred vykonaním stavebných úprav zo strany žalovaného. Polovica
z tejto sumy predstavuje sumu 25 835,79 eur. Žalobkyňa si v podanej žalobe uplatnila za svoj

spoluvlastnícky podiel sumu 20 000 eur, čo je suma nižšia ako je hodnota spoluvlastníckeho podielu
stanovená znaleckým posudkom. Zmyslom vyporiadania nie je len poskytnutie primeranej náhrady
za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi spoluvlastníkmi v
súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa na návrh niektorého zo
spoluvlastníkov vykonáva takzvané vysporiadanie v širšom slova zmysle. Vzťahy medzi stranami ako

spoluvlastníkmi sú narušené a dohoda nie je možná. V predmetnej veci rozdelenie vecí nie je dobre
možné ani horizontálne, ani vertikálne a ani technicky. To znamená, že ak by aj bolo možné konečné
rozdelenie z hľadiska účelu užívania, nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho
podielu a do úvahy zo strany žalobkyne preto prichádza finančná náhrada. Podľa platnej právnej úpravy
sa na prijatie rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou vyžaduje buď dohoda spoluvlastníkov

alebo v prípade, ak sa dohoda nedosiahne tak na prijatie tohto rozhodnutia postačuje súhlas
spoluvlastníkov, ktorí majú na spoločnej veci väčšinový spoluvlastnícky podiel. V zmysle ustálenej
súdnej praxe pri rozhodovaní o hospodárení so spoločným domom treba prihliadnuť aj na bytovú
potrebu spoluvlastníkov v súvislosti s podielovým spoluvlastníctvom platí zásada, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. Žalobkyňou požadovaná suma vo výške 20 000 eur je voči žalovanému spravodlivá a
primeraná s prihliadnutím na hodnotu spoluvlastníckych podielov na zdravotný stav, ako aj majetkové
pomery žalovaného. Na základe uvedeného žalobkyňa trvá na podanej žalobe.

23. Žalovaný v podaní zo dňa 26.08.2024 uviedol, že vyporiadavaný dom nemožno rozdeliť bez

úprav, s ktorými by žalobkyňa nesúhlasila. Zároveň súdu oznámil, že mu bol pridelený obecný byt
a z toho dôvodu súhlasí s predajom domu realitnou kanceláriou. Na vyplatenie zábezpeky potrebuje
sumu 1 105 eur a ďalšie financie bude potrebovať na zariadenie bytu. K vyjadreniu priložil uznesenie
obecného zastupiteľstva v Malcove č. 52/2024 zo dňa 15.08.2024, ktorým bola schválená žiadosť
žalobcu o pridelenie nájomného bytu, a to na obdobie 3 rokov od uzavretia zmluvy o nájme.

24. Žalovaný v ďalšom podaní zo dňa 26.08.2024 žiadal od žalobkyne vyplatenie nákladov za obdobie
posledných troch rokov. O nehnuteľnosť sa stará s matkou viac ako 14 rokov bez spoluúčasti žalobkyne,
za čo požaduje vyplatenie sumy 3 600 eur. Zároveň žalovaný požaduje vyplatenie sumy 3 310 eur titulom
vykurovania stavby a sumy 36,88 eur titulom dane z nehnuteľnosti.

25. Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 11.10.2024 uviedol, že je pravdou. že v znaleckom
posudku Ing. Miroslava Lissého č. 93/2023 je na základe rekapitulácie východiskovej a technickej
hodnoty uvedená suma domu 83 695,87 eur, ale napriek súhlasu oboch strán súd pravdepodobne
rozhodne o predaji na základe dražby Žalobkyňa nesúhlasí nielen s uvedenou výškou nákladov

žalovaným, ktoré sú v rozpore s hodnotou jednotlivých stavebných úprav a prác na nehnuteľnostiach
vykonaných žalovaným, ale nesúhlasí s úhradou nákladov vôbec, pretože žalobkyňa nebola o investícii
žalovaného informovaná a neudelila mu súhlas na vykonanie úprav. Náklady, ktoré žalovaný uviedol v
súvislosti s prevádzkou domu sú pre žalobkyňu bezpredmetné, pretože dom ani okolie domu vrátane
záhrady vôbec neužívala. Žalobkyňa nesúhlasí ani s navrhnutou sumou 20 000 eur, pretože žalovaný

preukázateľne a hodnoverne nevydokladoval náklady vo výške 16 000 eur ako uvádza a vlastnícky nie
je dom reálne rozdelený, a tak nie je k dnešnému dňu určené, ktorú časť reálne vlastnia sporové strany.26. Žalovaný v podaniach doručených súdu dňa 18.11.2024 uviedol, že už nesúhlasí s predajom domu,
nakoľko nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na zaplatenie zábezpeky v sume 1 105 eur,
nájomného vo výške 218 eur, inkasa cca 150 eur. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Skutočná hodnota

nehnuteľností je 68 200 eur a hodnota stavebných úprav vo výške 16 528 eur sa nebude deliť. Na dome
boli vykonávané iba nevyhnutné práce, na ktoré súhlas žalobkyne nebol potrebný. Žalobkyňa sa o dom
nezaujímala a finančne na jeho údržbu neprispievala, pričom neprispela ani na pomník svojich starých
rodičov. O dom sa stará žalovaný s matkou aj tým, že zabezpečujú jeho vykurovanie, aby sa tým predišlo
vzniku plesní. Predaj nehnuteľnosti neprichádza podľa názoru žalovaného do úvahy, nakoľko nejde

o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, dom nie je v exekúcii a súd nemá právo odobrať žalovanému
jeho obydlie. Je ochotný vyplatiť žalobkyni sumu 20 000 eur v mesačných splátkach vo výške 100 eur.
Žalovaný zotrval na vzájomnej žalobe, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 6 946 eur titulom nákladov
na starostlivosť o nehnuteľnosti za posledné tri roky.

27. Žalovaný v podaní zo dňa 13.12.2024 uviedol, že dôvodom hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého

posudku je to, že do domu investoval 16 528 eur, z toho okná, dvere, kotol sú majetkom matky
žalovaného, pričom táto prevažne hradila aj ďalšie investície. Žalovaný vykonával prevažne pomocné
práce. Suma 42 364 eur je skutočnou hodnotou spoluvlastníckeho podielu žalovaného a suma 25 836
eur je hodnotou podielu žalobkyne. Žalovaný uviedol rozpis prác, ktoré by bolo potrebné vykonať na časti
domu patriacej žalobkyni, aby táto časť dosiahla hodnotu časti patriacej žalovanému. Žalobkyňa nemá

právo deliť investície žalovaného na polovicu. Žalovaný navrhuje, aby boli nehnuteľnosti prikázané do
jeho výlučného vlastníctva s tým, aby bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 20 000 eur
v mesačných splátkach vo výške 100 eur. Pokiaľ by žalobkyňa s týmto návrhom nesúhlasila, žalovaný
navrhol prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatiť žalovaného
sumou 49 310 eur v lehote 30 dní. Žalovaný dom bez peňazí neopustí. Náklady žalovaného spojené

s bývaním vo vyporiadavanom dome predstavujú: sumu 1 300 eur ročne za drevo, sumu 1 005 eur
ročne za uhlie, sumu 140 eur ročne za poistenie domu, sumu 42,60 eur za daň z nehnuteľnosti, sumu
80 eur mesačne za vodu a elektrickú energiu, sumu 21 eur mesačne za plyn, sumu 28 eur štvrťročne
za fekál a sumu 11,60 eur za satelit, spolu 347 eur. Náklady žalovaného spojené s užívaním bytu by
predstavovali: sumu 218 eur mesačne za nájom, sumu 150 eur titulom inkasných výdavkov, sumu 36 eur

titulom vývozu smeti pre dve osoby, sumu 1 500 eur mesačne titulom (nešpecifikovaných) nedoplatkov,
spolu by tak výdavky predstavovali sumu 496 eur plus satelit v sume 11,60 eur.

28. Žalovaný v podaniach zo dňa 12.02.2025 uviedol, že od žalobkyne požaduje vydanie bezdôvodného
obohatenia za: vykonanú prácu a náklady s tým spojené, drevo a uhlie, daň z nehnuteľnosti po dobu 3

rokov v sume 6 946 eur a za stavebné úpravy v hodnote 4 736 eur. Spolu žiada 11 682 eur. Hodnota
úprav predstavuje 16 528 eur a hodnota nehnuteľnosti predstavuje sumu 68 200 eur. Žiada o vyplatenie
rekonštrukcií vykonaných na prízemí rodinného domu podľa znaleckého posudku. Pokiaľ ho žalobkyňa
nevyplatí sumou 49 310 eur, navrhuje, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného poschodie
rodinného domu a záhradu v dvore od domu po stodolu, dvor a hospodárske budovy 1 podľa § 133

a 134 OZ.

29. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 17.02.2020 uviedol, že žalobkyňa navrhla, aby boli
vyporiadavané nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva za náhradu vo výške stanovenej na
základe znaleckého posudku. Žalobkyňa mala eminentný záujem na skorom vyporiadaní aj z dôvodu

jej nepriaznivého zdravotného stavu. Žalobkyňa nesúhlasí s vyplatením žalovaným požadovanej sumy
vo výške 49 000 eur a s prikázaním nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva súhlasí len v prípade,
ak náhrada ustupujúcemu spoluvlastníkovi nebude prevyšovať sumu 27 000 eur, inak navrhuje
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nariadením predaja nehnuteľností na dražbe.

30. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. F. vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú každý v podiele 1
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: parcely CKN č. 102 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
764 m2, parcely CKN č. 103 – záhrada o výmere 522 m2 a stavby – rodinný dom so súpisným číslom
XXX, ktorý je postavený na parcele CKN č. 102.

31. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Bardejov zo dňa 02.12.2024 je žalovaný poberateľom dávky v hmotnej
núdzi vo výške 267 eur mesačne.32. EDEN, s.r.o. v stanovisku zo dňa 29.03.2019 uviedla, že trhová hodnota nehnuteľností: rodinný dom
s.č. 192 a pozemok pod rodinným domom p.č. 102 a pozemok p.č. 103, ktoré tvoria celok, je 40 000 eur.

33. ARCHEUS reality Bardejov, s.r.o. v stanovisku zo dňa 20.08.2019 uviedla, že trhová hodnota
vyporiadavaných nehnuteľností predstavuje 40 000 eur.

34.RozhodnutímObceMalcovč.195zodňa11.02.2021bolažalovanémuvyrubenádaňznehnuteľností
na rok 2021 vo výške 24,59 eur za pozemky: parcely č. 637, 103 a 102 a za stavby. Vyrubená daň bola

žalovaným uhradená dňa 16.02.2021, čo vyplýva z predloženej potvrdenky č. 6346920.

35.RozhodnutímObceMalcovč.214zodňa16.02.2023bolažalovanémuvyrubenádaňznehnuteľností
na rok 2023 za pozemky: parcely č. 637, 103 a 102 a za stavby. Vyrubená daň bola žalovaným v sume
24,60 eur uhradená dňa 27.03.2023, čo vyplýva z predloženej potvrdenky č. 7975813.

36. Podľa predloženého podacieho lístku zo dňa 27.10.2020 uhradil žalovaný na účet Allianz –
Slovenská poisťovňa, a.s. sumu 110,64 eur a dňa 27.03.2023 uhradil sumu 79 eur. Účel platieb nie je
predložených listinách špecifikovaný.

37. Z predloženého dodacieho listu č. 17561759 zo dňa 03.04.2017 vyplýva dodanie tovaru v hodnote

249,80 eur žalovanému spoločnosťou Agro Ostrov, s.r.o., a to: omiet. SOAS jadrová 40 kg/30, sieťka
zatepľ. 145g/m2, lep. Malta QUARTZ arm. 25 kg/42, PVCU rura 140x3,6x5 m s hrdl., PVCU rura
140x3,6x2 m s hrdl., adce 325 25 kg/14q.

38. Osvedčením o dedičstve sp.zn. 2D/123/2006 vydaným dňa 27.11.2006 v dedičskom konaní

poručiteľovi L. G. nadobudli nehnuteľnosti: rodinný dom s.č. 192 s príslušenstvom v k.ú. F., vedený na
LV č. XXX na KN 102 a parcely v intraviláne k.ú. F. vedené na LV č. XXX KN 102 – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 764 m2 a KN 103 – záhrada o výmere 522 m2 dedičia H. G. a H. G., každý v 1
z celku a L. G. v 1 z celku.

39.ŽalovanémubolplatobnýmdokladomSIPOIIvyúčtovanýpoplatokza:voduazálohyvovýške40eur,
VSE elektrina a služby vo výške 27,39 eur a rozhlas a TV (RTVS) vo výške 4,64 eur za obdobie 03/23.

40. Predmetnú vec súd právne posúdil v súlade s týmito citovanými ustanoveniami právnych predpisov:

41. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) právo sa
premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

42. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

43. Podľa § 136 ods. 1, 2 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je

podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

44. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

45. Podľa § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

46. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

47. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenímz neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

48. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

49. Podľa § 216 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd môže
prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

50. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve,
vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ neustanovuje len púhy výpočet spôsobov zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať
možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania: a) reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza

do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva, b) prikázanie veci za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy
vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné. c) predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov
prichádza do úvahy v prípade, že vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju nemožno pri
vyporiadaní prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 5Cdo 169/95).

51. V prejednávanej veci mal súd zabezpečeným výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. F.
za preukázané, že vyporiadavané nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve sporových strán.
Vlastníctvo je zapísané v katastri nehnuteľnosti a podľa ust. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje

katastra uvedené v § 7 (t.j. aj údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak. Aj keď žalovaný spochybňoval vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k vyporiadavaným
nehnuteľnostiam,neuviedolžiadnerelevantnédôvody,ktorébyvlastníctvožalobkynezapísanévkatastri
nehnuteľností spochybňovalo. Rovnako nebolo možné v zmysle návrhu žalovaného žalobkyňu vydediť,
nakoľko ide o inštitút dedičského práva vo vzťahu k nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne,

ktoré nebolo predmetom tohto konania.

52. Tiež nebolo v konaní sporné to, že nedošlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou
spoluvlastníkov, nakoľko sporové strany ani netvrdili, že medzi nimi došlo k pokusu o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred začatím tohto konania.

53. Právny poriadok Slovenskej republiky pripúšťa, aby jedna vec mohla byť vo vlastníctve viacerých
osôb. Takýto stav kedy môže byť vec súčasne vo vlastníctve viacerých subjektov sa nazýva
spoluvlastníctvo. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, aké má jediný vlastník.
Subjektom podielového spoluvlastníctva sú fyzické osoby, právnické osoby a štát, a to aj v kombinácii.

54. Predmetom podielového spoluvlastníctva sú veci, ktoré môžu byť predmetom občianskoprávnych
vzťahov, najčastejšie ide o podielové spoluvlastníctvo nehnuteľnosti. Pojmovým znakom
spoluvlastníckehovzťahujevyjadrenievzťahumedzijednotlivýmivlastníkmi,ktorýjevyjadrenýpodielom
na veci. Tento podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ale treba ho chápať ako podiel na veci,

ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny
vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne (ideálny podiel na veci). Ani číselné vyjadrenie výšky
spoluvlastníckeho podielu neznamená, že by bol spoluvlastník výlučne vlastníkom určitej hmotnej časti
spoločnej veci.

55. Podstata spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, v akom zodpovedá veľkosti
jeho podielov. Výška spoluvlastníckeho podielu sa určuje percentuálne, alebo zlomkom. Podiel vyjadruje
mieruúčastikaždéhospoluvlastníkanaprávachapovinnostiachspoločnejvecinaktoromsazúčastňuje:hospodárenia so spoločnou vecou určuje podiel v akom pomere sa podieľa na úžitkoch a prírastkoch
a znáša náklady s vecou spojené, určuje aký podiel z výťažku, z predaja, zrušenie a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva pripadne ostatným spoluvlastníkom.

56. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu
žalovaného, podľa ktorej má byť vo vlastníctve strán len určité poschodie vyporiadavaného domu.
Zo zabezpečeného listu vlastníctva, na ktorom sú zapísané vyporiadavané nehnuteľnosti vyplýva, že
sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, každá vo veľkosti podielu

1. Ako už bolo vyššie uvedené, tento (ideálny) podiel nepredstavuje reálnu časť na nehnuteľnosti, ale
predstavuje podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že obaja spoluvlastníci sú vlastníkmi
veci ako celku a žiadny vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne (napr. ako poschodie).

57. Žalovaný ďalej tvrdil, že spoluvlastnícky podiel k vyporiadavanej stavbe nadobudol do vlastníctva
vydržaním, nakoľko túto užíva od svojho narodenia.

58. Okrem poukazu na vyššie uvedený výklad týkajúci sa povahy spoluvlastníckeho podielu súd ďalej
uvádza, že žalovaný nielen že žiadnym spôsobom nepreukazoval (právnym titulom vydržania), ale ani
netvrdil, že by spoluvlastnícke podiely na vyporiadaných nehnuteľnostiach mal mať v oprávnenej držbe.

59. Súd má za to, že žalovaný neuviedol a nepreukázal na základe akých právnych titulov (resp.
zmlúv) mal nadobudnúť on, alebo jeho právni predchodcovia spoluvlastnícke podiely k vyporiadavanej
nehnuteľnosti, na podklade ktorých by bolo možné posúdiť či držba nehnuteľnosti navrhovateľkou resp.
jeho právnymi predchodcami bola dobromyseľná. Zároveň súd zdôrazňuje to, že žalovaný ani len
netvrdil právny titul, na základe ktorého sa mal ujať ním tvrdenej dobromyseľnej držby spoluvlastníckeho

podielu žalobkyne. Pokiaľ ide o predmetnú vec, tak vo vzťahu k žalovanému možno konštatovať, že
nebola splnená podmienka dobromyseľnosti držby. Dobrá viera je vnútorný psychický vzťah účastníka,
ktorá sa hodnotí vzhľadom na objektívne okolnosti prípadu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že vydržal do
svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX čo i len čiastočne,
tak z objektívneho hľadiska nemohol byť v dobrej viere, že mu tieto nehnuteľnosti patria, keď je iba

podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, resp. spoluvlastníckeho podielu, čo vyplývalo z verejne
dostupných údajov katastra nehnuteľností. Žalovaný sa aj mohol ujať držby predmetnej nehnuteľnosti,
avšak pokiaľ odvíja svoju dobromyseľnosť od rozhodnutia v dedičskom konaní, na základe ktorej
nadobudol len spoluvlastnícky podiel, nemohol byť v dobrej viere, že sa stal výlučným vlastníkom
nehnuteľností. Ak sa ujal držby nehnuteľností na základe dedičského rozhodnutia, muselo mu byť

zrejmé, že je len podielovým spoluvlastníkom. V takomto prípade podielový spoluvlastník nemôže
vydržaním nadobudnúť inú nehnuteľnosť ako výlučný vlastník, najmä keď sa dobromyseľnosť odvíja od
užívania nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaný nikdy nemohol byť v presvedčení, že
vyporiadavané nehnuteľnosti patria čo i len sčasti do jeho výlučného vlastníctva, a to aj s poukazom na
to, že vyporiadavaná stavba nebola technicky ani funkčne rozdelená na samostatné jednotky. Súd preto

ani túto procesnú obranu žalovaného nepovažoval za dôvodnú.

60. Ani námietku premlčania vznesenú žalovaným súd nepovažoval za dôvodnú. Pokiaľ žalovaný
namieta premlčanie vyporiadavacieho podielu žalobkyne, k tomu súd uvádza, že k premlčaniu môže
dôjsť až uplynutím kvalifikovanej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po

prvý raz. Pokiaľ ide o právo podielového spoluvlastníka na vyplatenie vyrovnacieho podielu, toto právo
vzniká až právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, k čomu
dochádza až týmto rozhodnutím. Na základe uvedeného má súd za to, že tento nárok žalobkyne nie
je premlčaný.

61. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je
reálne deliteľný. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle. Vec
musí byť deliteľná z technického hľadiska a jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené, tzn., že
rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý

zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať
o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle (§ 118 OZ), a aby rozdelenie bolo
možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Rozdelenie stavby musí byť v súlade so
stavebnými predpismi. Prípustné nie je delenie podľa poschodí a ich častí (horizontálne delenie), ale lendelenievertikálne,pričomvýsledkomrozdeleniamusíbyťniekoľkostavieb,ktorébudúspĺňaťpodmienku
samostatnej veci. Pokiaľ by po rozdelení aj pri vynaložení finančných investícií do stavebných úprav
nemala vzniknúť stavba ako samostatný predmet právnych vzťahov, stavba nebude reálne deliteľná.

V praxi môže nastať situácia, že stavbu v vstave, v akom sa nachádza nie je možné rozdeliť, pričom
stavebnou úpravou by to bolo možné. Na reálne rozdelenie vyporiadavanej stavby je potrebné predložiť
technický podklad (posudok) na rozdelenie stavby s presným určením čo je potrebné vykonať Na
základe toho súd môže vyniesť rozhodnutie, ktorým by rozhodol o reálnom rozdelení stavby určitými
stavebnými úpravami. Ak je predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný

pozemok, jeho rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, overeného príslušným
katastrálnym odborom. V prípade stavieb okrem prípadov, keď nie je technicky možné stavbu rozdeliť,
sa za reálne nedeliteľnú stavbu považuje aj taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení
väčších nákladov na stavebné úpravy. Uvedená otázka reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti je otázkou
odborného posúdenia znalcom z príslušného odboru.

62. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, ktorí s tým súhlasia. Pri tomto druhom spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva súd prihliada na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie

je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností,
ktoré sú v danej veci relevantné. Medzi tieto skutočnosti patrí aj schopnosť a včasnosť spoluvlastníka
(ktorému sa vec prikazuje) zaplatiť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude
vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu.

63. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej
veci a rozdelenie výťažku podľa podielov v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce.

64. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že povinnosťou súdu je v prvom rade vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo rozdelením veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a ďalšie spôsoby
vyporiadania prichádzajú do úvahy len v prípade, že vec nie je reálne deliteľná.

65. V prvom rade súd zdôrazňuje, že predmet konania bol daný procesnými návrhmi sporových
strán. Žalobkyňa podanou žalobou navrhovala zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam v katastrálnom území F., obec Malcov, okres Bardejov, zapísaným na LV č. XXX,
a to k: parcele CKN č. 102 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 764 m2, parcele CKN č. 103
– záhrada o výmere 522 m2, stavbe – rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na
parcele CKN č. 102. Tento návrh korešponduje s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa
10.11.2022, ktorý navrhol neoceňovať vedľajšie stavby a príslušenstvo, nakoľko k týmto sa v priebehu

súdneho konania žalobkyňa nikdy nevyjadrovala a k týmto si ani neuplatňovala svoje prípadné nároky.
Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak boli výhradne nehnuteľnosti
uvedené v žalobnom návrhu.

66. Na základe zistení vyplývajúcich z vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku dospel súd k záveru

o splnení zákonných podmienok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctvo strán
sporu k predmetným nehnuteľnostiam. Súd mal za preukázané, že sporové strany sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktorých vyporiadania sa žalobkyňa domáhala. Sporové strany v konaní
prejavili vôľu nezotrvať v podielovom spoluvlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam. So zreteľom na
to, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, pričom neboli zistené žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa pre zachovanie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 2 OZ, súd
podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil (výrok I. rozsudku).

67. Súd sa následne dôsledne riadil vyššie uvedenými zásadami zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ak v prvom rade skúmal možnosť reálneho rozdelenia dotknutých nehnuteľností podľa

veľkosti podielov a ich účelného využitia.

68. Žalobkyňa vo svojom poslednom písomnom meritórnom návrhu zo dňa 17.02.2025 navrhla, aby jej
súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za predpokladu, že bude zaviazaná povinnosťouvyplatiť ako ustupujúceho spoluvlastníka sumou neprekračujúcou sumu 27 000 eur. V opačnom prípade
navrhla nariadenie predaja nehnuteľností a rozdelenie výťažku z predaja medzi sporové strany rovným
dielom.

69. Žalovaný v priebehu konania navrhol všetky zákonom predpokladané spôsoby vyporiadania
zrušeného podielového spoluvlastníctva. Navrhoval, aby súd prikázal nehnuteľnosti do jeho výlučného
vlastníctva za súčasného zaviazania povinnosťou vyplatiť žalobkyňu ako ustupujúcu spoluvlastníčku
s umožnením splácať tento záväzok v splátkach po 100 eur mesačne. Pre prípad, že by žalobkyňa

s takýmto spôsobom vyporiadania nesúhlasila, žalovaný navrhoval prikázanie nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že žalobkyňa bude zaviazaná povinnosťou vyplatiť žalovaného
ako ustupujúceho spoluvlastníka. Žalovaný v podaní zo dňa 26.08.2024 súhlasil s nariadením predaja
nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja medzi strany z dôvodu, že mu bol obcou pridelený obecný
byt. Žalovaný tento návrh odvolal podaním zo dňa 18.11.2024, v ktorom uviedol, že do obecného bytu sa
nemieni nasťahovať z dôvodu výšky výdavkov súvisiacich s jeho užívaním. Napokon žalobca navrhol aj

vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľností, pričom tento
návrh nepodložil v prípade pozemkov príslušným geometrickým plánom a v prípade stavby nepredložil
žiadne odborné podklady pre posúdenie jej reálnej deliteľnosti.

70. Podmienka reálneho rozdelenia veci nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou

vykonateľnosťou rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Významné je aj
hľadisko finančnej nákladnosti rozdelenia, v tomto smere ide jednak o objektívnu výšku uvažovaných
nákladov a jednak o subjektívne stanovisko spoluvlastníkov participovať na týchto nákladoch. Podľa
ustálenej súdnej praxe, ak by rozdelenie veci nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav,
išlo by z tohto hľadiska o vec reálne nedeliteľnú (porovnaj judikát R 61/1968 a uznesenie Najvyššieho

súdu ČR zo dňa 19.04.2007 sp. zn. 22Cdo 960/2006). Ak by žiaden zo spoluvlastníkov nebol ochotný
vynaložiť nič na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba považovaná z tohto
hľadiska za nedeliteľnú (porovnaj judikát R 45/1991). Podmienkou rozdelenia stavieb (budov) je, aby
rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi (porovnaj
judikát R 108/1967) a ktoré budú spôsobilé slúžiť svojim vlastníkom takým spôsobom, ktorý zodpovedá

ich povahe; u budov vyplýva nerozdeliteľnosť už napr. z toho, že ide o rodinný dom s jediným bytom,
jediným vchodom, jediným komínom a pod. (porovnaj judikát R 54/1973).

71. Pokiaľ ide o prvú zákonnú možnosť vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva
spočívajúcej v reálnom rozdelení nehnuteľností, tu súd uvádza, že žalobkyňa o rozdelenie nehnuteľností

v konaní neprejavila záujem. Pokiaľ ide o žalovaného, ten ohľadom vyporiadavaných pozemkov
navrhoval ich rozdelenie, avšak ohľadom tohto návrhu nepredložil žiaden geometrický plán, ktorý by
mohol byť podkladom pre zápis rozdelenia do katastra nehnuteľností s tým, že tento podklad má podľa
jeho názoru predložiť žalobkyňa. Ohľadom navrhovaného reálneho delenia nehnuteľnosti žiadna zo
strán neprejavila ochotu vynaložiť akékoľvek výdavky na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav.

Súd preto dospel k záveru o nemožnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením
nehnuteľností.

72. Prikázanie veci ako druhá zákonná možnosť vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva
môže mať v zásade trojitú formu. Celá vec je prikázaná do výlučného vlastníctva niektorého zo

spoluvlastníkov, čo je pravdepodobne najčastejší spôsob prikázania veci. Druhým spôsobom je
prikázanie celej veci viacerým z doterajších spoluvlastníkov. Vec sa teda neprikazuje do výlučného
vlastníctva, ale znova sa vytvára podielové spoluvlastníctvo, no veľkosť spoluvlastníckych podielov je
novokonštituovaná. Tretí spôsob predpokladá oddelenie časti vyporiadanej veci, ktorá je prikázaná do
podielového spoluvlastníctva doterajších spoluvlastníkov. Predmetom prikázania nie sú spoluvlastnícke

podiely ostatných spoluvlastníkov, ale celá vec. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci
súd prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využite veci a násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Je však vecou súdu, aký význam bude
klásť ďalším jednotlivým skutočnostiam a ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. V

prípade výrazného nepomeru je však pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi dominantného
spoluvlastníckeho podielu, nemusí to byť však pravidlo. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť
predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Rozdielne bude treba hodnotiť využitie
pozemku, ktorý je určený na poľnohospodárske využitie za stavu, že len niektorý zo spoluvlastníkov satakémuto využitiu venuje alebo v prípade, ak ide o rodinný dom, a v dome dlhodobo býva niektorý zo
spoluvlastníkov. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na
to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho

vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj
správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do spoločnej veci, ktorý a ako
zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší
záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci a
pod. Pod násilným správaním zákon myslí akúkoľvek formu fyzického alebo psychického násilia,

ktoré smeruje voči ostatným spoluvlastníkom. Zo znenia posudzovanej normy vyplýva, že na násilie,
ktoré smeruje voči tretím osobám, súd nemôže prihliadať. Súd by však nemal prikázať vec tomu zo
spoluvlastníkov, ktorý ju chce ďalej scudziť, ak niektorý z ostatných spoluvlastníkov prejavil záujem vec
užívať. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkov je poskytnutie primeranej
náhrady. Zákon neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru,
že treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania, a nie z ceny, za ktorú by

bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by
bolo možné v danom mieste a danom čase predať vec na trhu, súd je preto povinný prihliadať aj
na aktuálnu trhovú ponuku a dopyt. Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel všeobecnej
ceny. Súd sa pri zvažovaní tohto spôsobu vyporiadania musí zaoberať otázkou, či spoluvlastníci,
ktorým by vec mala byť prikázaná, disponujú potrebnými finančnými prostriedkami, resp. či existujú

predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkov. Súd za
týmto účelom môže povoliť plnenie v splátkach. Prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý nie je schopný
poskytnúť primeranú náhradu, by nebolo možné označiť za účelné. V aplikačnej praxi sa vynorili otázky
o možnosti započítania primeranej náhrady voči inému nároku spoluvlastníka už počas konania o
zrušenie podielového spoluvlastníctva. Súdy dospeli k zamietavému záveru, keďže rozhodnutie súdu

má konštitutívny charakter, nárok na vyplatenie náhrady vzniká až právoplatnosťou tohto rozhodnutia
a započítať iný nárok je možné len voči existujúcemu nároku. Primeranú náhradu určuje súd, spravidla
však vychádza zo znaleckého posudku o obvyklej cene veci, z informácií subjektov zaoberajúcich
sa kúpou a predajov podobných vecí (napr. realitné kancelárie), či podkladov priamo od účastníkov
konania. Súd môže upustiť od rozhodnutia o zaplatení primeranej náhrady, a to vtedy, ak inak

oprávnený spoluvlastník vyhlási, že zaplatenie primeranej náhrady nežiada. Rozhodnutím súdu o
zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní veci vzniká nový vlastnícky, prípadne spoluvlastnícky
vzťah k veci.

73. Následne súd pristúpil k posúdeniu možnosti druhého zákonom predpísaného spôsobu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 CSP, a to prikázania spoločnej veci jednému zo
spoluvlastníkov za peňažnú náhradu pre odstupujúceho spoluvlastníka.

74. Žalobkyňa navrhovala prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva za náhradu
neprevyšujúcu sumu 27 000 eur. Týmto návrhom reagovala na návrh žalovaného na prikázanie do

jeho výlučného vlastníctva za náhradu vo výške zodpovedajúcej hodnote spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne v zmysle znaleckého posudku vo výške 34 100 eur (68 200 eur / 2), a to v mesačných
splátkach vo výške 100 eur.

75. Keďže obe strany sporu výslovne vyjadrili vôľu nadobudnúť vyporiadavané nehnuteľnosti do svojho

výlučného vlastníctva, musel tak súd najprv vyriešiť otázku, ktorému zo spoluvlastníkov prikáže vec do
výlučnéhovlastníctva.Pokiaľideoprvézákonnékritérium-kritériumveľkostispoluvlastníckychpodielov,
súd dospel k záveru o rovnosti spoluvlastníckych pomerov sporových strán.

76. Pokiaľ ide o druhé zákonné kritérium - kritérium násilného správania podielového spoluvlastníka voči

ostatným podielovým spoluvlastníkom, tak v konaní nebolo tvrdené, aby sa jedna alebo druhá strana
správala násilne voči druhému spoluvlastníkovi. V tomto prípade však (vzhľadom na skutkové tvrdenia
strán sporu) prichádzalo do úvahy aj posúdenie (v zákone výslovne neuvedeného, ale relevantného)
kritéria (doterajšej) údržby a starostlivosti o nehnuteľnosť, vrátane vynakladania nákladov na rôzne
rekonštrukcie a investície. Z vykonaného dokazovania, a to z vyjadrení strán a listinných dôkazov

vyplynulo, že žalobkyňa vyporiadavané nehnuteľnosti nenavštevuje kvôli narušeným vzťahom medzi
sporovými stranami. Žalovaný a jeho matka, s ktorou býva vo vyporiadavanej stavbe sa v minulosti
podieľal na viacerých rekonštrukciách a zároveň sa o uvedenú nehnuteľnosť staral. Žalovaný prejavilvôľu zotrvať vo vyporiadavanom rodinnom dome a žalobkyňa mieni nehnuteľnosti prenechať svojim
deťom.

77. Pokiaľ ide o tretie zákonné kritérium - kritérium účelnejšieho využitia spoločnej veci, tak žalobkyňa
má vlastné bývanie a žalovaný býva vo vyporiadavanom rodinnom dome.

78. Súd pri určení najvhodnejšieho spôsobu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva
sporových strán prihliadal aj na hodnotu vyporiadavacieho podielu ustupujúceho vlastníka vo výške

26 646,74 eur (celková všeobecná hodnota vyporiadavaných nehnuteľností v zmysle znaleckého
posudku predstavuje sumu 53 293,47 eur). Žalovaný navrhoval povolenie splácať túto sumu žalobkyni
v splátkach po 100 eur mesačne, čo by znamenalo splácanie po dobu 267 mesiacov, čo súd
nepovažoval za neprimerane dlhú dobu splácania. Zároveň súd prihliadol aj na žalobkyňou tvrdené
závažné ochorenie, v dôsledku ktorého je pochopiteľná jej vôľa vyporiadať všetky záležitosti týkajúce sa
podielového spoluvlastníctva so žalovaným v čo najkratšej dobe.

79. Súd prihliadol taktiež na výšku príjmu žalovaného, z ktorého mienil splácať podiel žalobkyni ako
ustupujúcej spoluvlastníčke. Žalovaný v zmysle predloženého potvrdenia Sociálnej poisťovne poberá
dávku v hmotnej núdzi vo výške 267 eur a pri hradení svojich potrieb sa spolieha na príjem svojej matky,
s ktorou býva v spoločnej domácnosti (vo výške 921 eur).

80. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva
za súčasného uloženia povinnosti vyplatiť žalobkyňu ako ustupujúcu podielovú spoluvlastníčku
nehnuteľností v splátkach po 100 eur mesačne súd mal za preukázané to, že žalovaný nehnuteľnosť
dlhodobo užíva. Súd však nemohol neprihliadnuť na žalovaným deklarovaný príjem vo výške 267 eur

mesačne, kedy by mu po splátke plnenia žalobkyni na živobytie zostávala suma vo výške 167 eur
mesačne, čo je menej než predstavuje výška aktuálneho životného minima (273,99 eur). Súd v tomto
prípade prihliadal len na príjem žalovaného a nie na deklarovaný príjem jeho matky, nakoľko táto nie
subjektom tohto konania.

81. Pokiaľ ide o pravidelné mesačné výdavky žalovaného spojené s bývaním vo vyporiadavanej stavbe,
tieto v zmysle jeho výpovede na pojednávaní predstavujú 427,50 eur (80 eur mesačne za energie,
80 eur štvrťročne za fekál, 50 eur ročne daň z nehnuteľností a miestny poplatok, 2 500 eur ročne za
uhlie, 1300 eur ročne za drevo). Súd pri stanovovaní výšky príjmov a výdavkov žalovaného vychádzal
z ním prednesených skutkových tvrdení, ktoré neboli protistranou popreté. Na následnú zmenu týchto

skutkových tvrdení žalovaným v podaní zo dňa 13.12.2024 tak súd neprihliadol.

82. Žalovaným predpokladané výdavky spojené s užívaním prideleného obecného bytu predstavujú
sumu 218 eur mesačne titulom nájomného, sumu 150 eur titulom inkasa, sumu 18 eur za miestny
poplatok (započítajúc len na osobu žalovaného), spolu sumu 386 eur. Súd neprihliadol na žalovaným

deklarovaný výdavok označený ako „nedoplatky“ vo výške 1 500 eur mesačne, nakoľko žalovaný
tento výdavok spojený s užívaním bytu nešpecifikoval, pričom z kontextu vyjadrení žalovaného ide
o jednorazovú zábezpeku, ktorá nepredstavuje výdavok na akékoľvek služby prenajímateľa, ale ide
o peňažné prostriedky určené na zabezpečenie prípadných nárokov prenajímateľa, ktoré sa v prípade
absencie nedoplatkov vrátia nájomcovi po ukončení nájmu.

83. Súd neprihliadol na žalovaným deklarované mesačné výdavky spojené s užívaním satelitnej TV,
nakoľko nejde o nevyhnutné výdavky, ktoré slúžia na zabezpečenie základných potrieb žalovaného.

84. Zistené výdavky žalovaného spojené s užívaním prideleného obecného bytu tak predstavujú sumu

nižšiu, než výdavky spojené s užívaním vyporiadavaného domu. Teda ako najvhodnejšie riešenie
bytovej otázky žalovaného tak súd vyhodnotil užívanie obcou prideleného nájomného bytu (o ktorý sám
požiadal), prihliadnuc aj na nevyhovujúci technický stav vyporiadavanej stavby, ktorý by v budúcnosti
mohol žalovanému privodiť ďalšie výdavky v nezanedbateľnej výške.

85. Ako už súd uviedol vyššie, prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý nie je schopný poskytnúť
primeranú náhradu, nemožno označiť za účelné. V prípade, ak by súd vyhovel návrhu žalovaného
a vyporiadavané nehnuteľnosti prikázal do jeho výlučného vlastníctva, okrem neprimerane dlhej doby
splácania plnenia vo vzťahu k žalobkyni by tak boli dané odôvodnené pochybnosti o jeho schopnostidlhodobo splácať plnenie v navrhovaných splátkach (napr. v prípade výpadku príjmu matky žalovaného),
čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k nevymožiteľnosti pohľadávky žalobkyne, a to s ohľadom na
nízkypríjemžalovaného,zktoréhobysnajväčšoupravdepodobnosťounebolomožnévykonávaťzrážky,

čo by v konečnom dôsledku, vzhľadom na zistené majetkové pomery žalovaného, mohlo smerovať až
k exekúcii predajom vyporiadavaných nehnuteľností.

86. Pri posudzovaní existencie prípadných dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
zamietnutie žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním predmetu podielového

spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalobkyne súd bral do úvahy všetky vyššie uvedené
skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri spôsobe vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva
sporových strán.

87. Zákon ustanovuje možnosť podielové spoluvlastníctvo nezrušiť (a žalobu tak zamietnuť) z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Možnosť nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo z dôvodov

hodných osobitného zreteľa sa nevzťahuje na reálne rozdelenie veci, zákon výslovne túto možnosť
uvádza len pri oboch ďalších spôsoboch vyporiadania. Pokiaľ je rozdelenie veci možné, nemožno
návrh zamietnuť len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody, ktoré je možné považovať za
hodné osobitného zreteľa, nie sú uvedené ani demonštratívne, zákon tak poskytuje široký priestor
pre interpretáciu tohto pojmu zo strany súdu. V aplikačnej praxi sa postupne ustálilo niekoľko

typických situácií, ktoré sú, resp. nie sú považované za dôvody hodné osobitného zreteľa. Častým
dôvodom zamietnutia návrhu je vysoký vek odporcu spojený s jeho nepriaznivým zdravotným stavom
a skutočnosťou, že v nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet spoluvlastníctva, prežil väčšinu svojho života
a má k nej citovú väzbu. Pokiaľ sa práve konanie takéhoto spoluvlastníka je dôvodom nezhôd medzi
spoluvlastníkmi, vysoký vek nebude dôvodom na zamietnutie návrhu. Za dôvody hodné osobitného

zreteľa možno považovať nielen samotných účastníkov konania, ale aj ich rodinných príslušníkov,
sociálnu situáciu, bytové pomery a pod. Za dôvod hodný osobitného zreteľa sa považuje aj skutočnosť,
že v dotknutej nehnuteľnosti má maloleté dieťa spoluvlastníkov vytvorený svoj domov. Obyčajný záujem
ostatných spoluvlastníkov na zotrvaní podielového spoluvlastníctva, či malá závažnosť rozporov medzi
spoluvlastníkmi, naopak, nie sú dôvodmi na zamietnutie návrhu. V každom prípade musí ísť o okolnosti,

ktorých záujem prevažuje nad záujmom (právom) spoluvlastníka nebyť v spoluvlastníckom vzťahu s
iným subjektom.

88. Súd skúmajúc existenciu týchto dôvodov hodných osobitného zreteľa dotazom na žalovaného zistil,
že žalovaný chce zostať bývať v dome z dôvodu, že je mu tam dobre a zvykol si tam. Súd tieto dôvody

neposúdil ako hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k alternatívne navrhovanému zamietnutiu podanej
žaloby. V konečnom dôsledku sám žalovaný v konaní navrhoval riešenia sporu spočívajúce v zániku
jehospoluvlastníctvakvyporiadavanýmnehnuteľnostiam(prikázaniedovýlučnéhovlastníctvažalobkyni
či nariadenie predaja).

89. Nakoľko súd vzhľadom na vyššie uvedené úvahy vyhodnotil návrh žalovaného na prikázanie
vyporiadavaných nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva ako neúčelný, výrokom II. tohto
rozhodnutia prikázal vyporiadavané nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá
o nehnuteľnosti prejavila záujem s tým, že tieto mieni prenechať svojim deťom. Takéto rozhodnutie
v konečnom dôsledku zodpovedá alternatívnemu návrhu žalovaného, ktorý v konaní súhlasil

s prikázaním vyporiadavaných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne, čo podmieňoval
vyplatením požadovaného plnenia.

90. Nakoľko súd prikázal vyporiadavané nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyni, v ďalšom sa
zaoberal povinnosťou žalobkyne vyplatiť primeranú peňažnú náhradu žalovanému ako ustupujúcemu

vlastníkovi.

91. Súd pri posudzovaní tejto povinnosti vychádzal zo stranami nerozporovaných záverov znaleckého
posudku Ing. Miroslava Lissého, znalca z odvetvia pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností,
odhad hodnoty stavebných prác č. 93/2023. Súd opätovne dáva do pozornosti strán, že predmet

vyporiadania bol daný rámcom podanej žaloby, pričom právny zástupca žalovaného v konaní na výzvu
súdu uviedol, že nenavrhuje znalecky oceniť vedľajšie stavby, teda s predmetom vyporiadania súhlasil.

92. Všeobecnú hodnotu predmetu vyporiadania znalec stanovil nasledovne:· parcela CKN č. 102 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 764 m2........10 413,32 eur,
· parcela CKN č. 103 – záhrada o výmere 522 m2..........................................7 114,86 eur,

· stavba – rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele CKN č.
102..............................................................................................................35 765,29 eur.

93. Všeobecná hodnota vyporiadavaných nehnuteľností tak predstavuje celkom sumu 53 293,47 eur.
Sporové strany sú vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vyporiadavaných nehnuteľnosti vo veľkosti 1.

Súd tak výrokom III. rozsudku uložil žalobkyni zaplatiť žalovanému ako ustupujúcemu spoluvlastníkovi
sumu 26 646,74 eur (1/2 zo sumy 53 293,74 eur). Lehotu na plnenie žalobkyni súd stanovil v súlade
s návrhom sporových strán na 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

94. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

95.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

96. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

97. Žalovaný v podaní zo dňa 21.06.2021 podal vzájomnú žalobu, ktorou sa od žalobkyne domáhal
zaplatenia sumy 27 800 eur titulom tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

98. Žalovaný následne na pojednávaniach konaných dňa 30.01.2025 a 24.02.2025 zobral vzájomnú
žalobu späť v rozsahu prevyšujúcom sumu 23 474 eur, s čím žalobkyňa súhlasila.

99. Súd preto konanie o vzájomnej žalobe v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil (výrok IV.
rozsudku).

100. Predmetom vzájomnej žaloby o tzv. širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak zostal
žalovaným uplatnený nárok voči žalobkyni týkajúci sa zaplatenia sumy 23 474 eur titulom investícií
vo výške 16 528 eur tak ako boli ocenené znalcom v znaleckom posudku, titulom prác spojených
s prevádzkou domu vo výške 3 600 eur, titulom nákladov na kúpu dreva a uhlia na vykurovanie domu

vo výške 3 310 eur a titulom úhrady miestnej dane vo výške 36,88 eur.

101. Vyporiadanie možno vykonať ako vyporiadanie v širšom zmysle slova, v rámci ktorého (ak
predmetom vyporiadania je nehnuteľnosť) treba prihliadnuť o.i. aj na to, či a do akej miery niektorý
z podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami. Keďže spoluvlastnícky

podiel vyjadruje vzťah spoluvlastníka k celej veci, pri vykonaní vyporiadania touto formou treba
vychádzať z hodnoty celej veci a z veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle možno vykonať na základe návrhu sporovej strany.
O návrhu (vzájomnom návrhu), ktorým sa z dôvodu širšieho vyporiadania požaduje zaplatenie určitej
sumy, treba rozhodnúť samostatným výrokom (R 46/1991).

102. Pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou treba rozumieť úkony týkajúce sa ekonomickej
stránky spoločnej veci, spočívajúce v údržbe, oprave, v zhodnocovaní a podobne. Pod pojmom
hospodárenie so spoločnou vecou, o ktorej majú spoluvlastníci rozhodovať podľa ust. § 139 ods. 2 OZ
možno zaradiť aj rozhodovanie o tom, aké investície, t.j. náklady akého druhu a výšky, majú byť do

spoločnej veci vykonané.

103. V prípade nákladov vynaložených na spoločnú vec je podľa názoru súdu potrebné rozlišovať, či
išlo o nevyhnutné náklady na opravu a údržbu veci alebo o náklady na zveľadenie spoločnej veci.

104. Pokiaľ ide o nevyhnutné náklady viažuce sa na nehnuteľnosť (daň z nehnuteľnosti), na
nevyhnutnú opravu resp. úpravu veci, podielový spoluvlastník nehnuteľností je povinný, aj bez
ním vopred daného súhlasu podieľať sa na týchto nákladoch vynaložených ostatnými podielovými
spoluvlastníkmi. V prípade nákladov na zveľaďovanie nehnuteľnosti bez súhlasu (alebo naprieknesúhlasu) ostatných spoluvlastníkov, sa môže investujúci spoluvlastník pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva domáhať náhrady za zhodnotenie nehnuteľností. V oboch prípadoch sa hradia náklady
maximálne do výšky hodnoty spoluvlastníckeho podielu.

105. V danom prípade žalovaný tvrdil že na nehnuteľnosti boli vykonávané rekonštrukcie, na ktorých
úhrade sa žalobkyňa nepodieľala. Žalovaný nerozproval tvrdenie žalobkyne, že rekonštrukcie boli
vykonávané bez jej súhlasu. Zároveň žalovaný uviedol, že investície do nehnuteľnosti hradila prevažne
jeho matka a žalovaný vykonával pomocné práce. Žalobkyňa namietala vynaloženie uvedených

nákladov tvrdiac, že je daná pochybnosť o ich vynaložení v žalovaným uvádzanom rozsahu a že
žalovaný konal bez jej súhlasu.

106. Žalovaný si uplatňoval voči žalobkyni o.i. nárok na zaplatenie uhradenej dane z nehnuteľnosti vo
výške 36,88 eur za obdobie troch rokov. Daň z nehnuteľnosti sa viaže na nehnuteľnosť a zaťažuje
vlastníkov (spoluvlastníkov) nehnuteľnosti. Daňovníkom je v zmysle § 5 a § 9 zákona č. 582/2004

Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Poplatok za odpad sa v zmysle
§ 77 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady vzťahuje na osobu poplatníka. Obec vyrubuje poplatok žalovanému podľa
jeho evidovaného trvalého pobytu, kde nehnuteľnosť aj užíva, a tento poplatok sa vzťahuje sa na

jednu osobu – žalovaného. Povinnosť platiť tento poplatok sa nevzťahuje na žalobkyňu, ktorá vo
vyporiadanejstavbenemátrvalýpobytaanijuneužíva.Súdpretokonštatuje,žežalovanémuneprináleží
voči žalobkyni nárok na nahradenie časti ním zaplateného poplatku za odpad. Žalovaný požadoval
vzájomnou žalobou od žalobkyne zaplatenie uhradenej dane za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
podielového spoluvlastníctva, pričom predloženými listinnými dôkazmi preukázal jej uhradenie za rok

2021 vo výške 24,59 eur a za rok 2023 vo výške 24,60 eur. Žalovaným vzájomnou žalobou uplatnený
nárok tak súd uznal za preukázaný, nepremlčaný, a teda dôvodný čo do rozsahu 24,60 eur ako
sumy zodpovedajúcej 1 z preukázateľne uhradenej dane z vyporiadavaných nehnuteľností (výrok V.
rozsudku).

107. Súd v rámci konania o vzájomnej žalobe žalovaného neprihliadol na predložené doklady, ktoré
sa netýkali výdavkov spojených so starostlivosťou o vyporiadavanú nehnuteľnosť (potraviny, lieky,
voda, elektrina, koncesionársky poplatok, Skylink, dobitie kreditu O2). Ohľadom týchto výdavkov nejde
o náklady spojené so starostlivosťou o nehnuteľnosti ale o výdavky spojené s uspokojovaním potrieb
žalovaného, ktoré nemožno pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zohľadňovať. Rovnako súd

konštatuje, že žalovaný nemá voči žalobkyni právo požadovať od nej zaplatenie spotrebovaných energií,
nakoľko tieto má povinnosť uhrádzať ten, kto tieto energie reálne spotreboval (žalovaný).

108. Zároveň súd pri rozhodovaní o vzájomnej žalobe žalovaného neprihliadol na listiny preukazujúce
investície do nehnuteľnosti zo strany matky žalovaného B. G.. Predmetom konania je zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam a vzájomná žaloba o širšie
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi totožnými sporovými stranami. Matka žalovaného,
ktorá preukázane uhrádzala výdavky spojené so starostlivosťou o nehnuteľnosť nebola subjektom
predmetného sporu, preto súd nemohol rozhodovať o jej nárokoch, ktoré zároveň nemohol priznať
ani v prospech žalovaného, ktorý nepreukázal a ani netvrdil to, že by na neho prešiel nárok B. G. na

vyplatenie polovice hodnoty investícií.

109. Súd taktiež nepriznal žalovanému nárok na zaplatenie nákladov spojených s vykurovaním
vyporiadavanej nehnuteľnosti vo výške 3 310 eur, nakoľko v konaní nepreukázal, že by tieto úhrady (čo
i len čiastočne) vykonal z vlastných prostriedkov, pričom odkazoval len na listiny, z ktorých vyplýva, že

predmetné náklady uhrádzal tretí subjekt – matka žalovaného.

110. Súd nepriznal žalovanému v konaní o vzájomnej žalobe ani náklady spojené s prevádzkou domu
vo výške 3 600 eur. Uvedené náklady o.i. pozostávali z činnosti vykonávanej žalovaným (čistenie okien,
pranie záclon, vysávanie, kosenie trávy, rezanie dreva). K týmto výdavkom súd uvádza, že ide o bežnú

správu spojenú s vlastníctvom nehnuteľnosti a zároveň ide o nárok, ktorý žalovaný nekvantifikoval
preskúmateľným spôsobom, ale len vlastnou domnienkou o ich symbolickosti v kontexte s platom
upratovačky v kancelárskych priestoroch. Za takéhoto stavu súd nepovažoval uplatnený nárok za
dôvodný ani za preukázaný. Pokiaľ ide o uplatnené náklady spojené s prevádzkou kosačky a náklady napracie a čistiace prostriedky, k týmto súd uvádza, že žalovaný vynaloženie týchto výdavkov ani reálne
vykonávanie úkonov s tým spojených v konaní nepreukázal, preto mu súd nemohol uplatnený nárok
voči žalobkyni priznať ani v tomto rozsahu.

111. Pokiaľ ide o predložený dodací list č. 17561759 zo dňa 03.04.2017 vystavený žalovanému
spoločnosťouAgroOstrov,s.r.o.nasumu249,80eur,žalovanýnešpecifikovalnaakéúčelymalodoberať
od dodávateľa tovar, teda v konaní nebolo preukázané, že by tieto náklady predstavovali konkrétnu
investíciu do vyporiadavaných nehnuteľností. Zároveň žalovaný nepreukázal súdu úhradu uvedenej

sumy. Z uvedeného dôvodu súd nepriznal žalovanému nárok vyplývajúci z predloženého listinného
dôkazu.

112. Súd preto vzájomnú žalobu žalovaného v rozsahu prevyšujúcom priznaný nárok na zaplatenie
polovice preukázaných výdavkov titulom zaplatenej miestnej dane, u ktorých súd konštatuje, že
vzhľadom na okamih ich uplatnenia nedošlo k ich premlčaniu, zamietol ako nedôvodnú (výrok VI.

rozsudku).

113.Vzhľadomnatietokonštatovaniaoprevažnejnedôvodnostivzájomnoužalobouuplatnenéhonároku
žalovaného súd nepovažoval za potrebné sa v ďalšom zaoberať žalobkyňou vznesenou námietkou
premlčania vzájomnou žalobou uplatneného nároku žalovaného.

114. Pre úplnosť súd uvádza, že v záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana
sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich
z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť
dôkaznú t.j. preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje

dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho
priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania
súd uznal za pravdivé. Neunesenie dôkazného bremena vedie k neúspechu v spore.

115. Rozhodnutí soudu o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví má konstitutivní charakter,

přičemž na vydání konstitutivního rozhodnutí nelze aplikovat § 3 odst. 1 obč. zák.; aplikace tohoto
ustanovení je možná teprve na výkon práv a povinností z nově založeného právního vztahu
vyplývajících. Při rozhodování soudu o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví nepřichází
aplikace § 3 odst. 1 obč. zák. v úvahu (Rozhodnutie Najvyššieho súd ČR, sp. zn. 22 Cdo 989/2008).

116. K žalovaným vznesenej námietke rozporu uplatneného nároku žalobkyne s dobrými mravmi súd
poukazuje na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, pričom túto námietku súd nepovažoval za
dôvodnú vzhľadom na konštitutívny charakter tohto rozhodnutia.

117. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný
súd SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené súd
nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatnej argumentácii sporových strán, nakoľko tieto sú pre
rozhodnutie v merite veci bez významu.

118. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

119. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.120. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

121. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania,
pričom v tej spojitosti súd poukazuje na špecifickosť tohto konania (iudicii duplicis), kedy nie je viazaný
návrhom strán, ak ide o konkrétny spôsob vysporiadania spoluvlastníctva, ale je viazaný zákonnou
postupnosťou podľa § 142 OZ, takže v tomto konaní, v ktorom majú obidve strany tak postavenie
žalobcu, ako aj podstavenie žalovaného, nie je možné označiť v spore úspešnú a neúspešnú stranu,

pretože žiadna strana z tohto konania neodišla s menej, než ako s čím do konania vstupovala. Preto
súd stotožňujúc sa s návrhom strán na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a vzhliadnuc v prejednávanej
veci dôvody hodné osobitného zreteľa na obidvoch stranách, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov
konanianepriznal.NapodporuuvedenéhosúdpoukazujenanálezaprávnuveturozhodnutiaÚstavného
súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 404/22 z 12.04.2022, podľa ktorého vzhľadom na to, že súd nie je viazaný
návrhom žalobcu, ak ide o konkrétny spôsob vysporiadania spoluvlastníctva, ale je viazaný zákonnou

postupnosťou, nie je logické odvíjať procesný úspech vo veci od toho, čo bolo medzi účastníkmi sporné
a k čomu teda bolo vedené dokazovanie (obvykle práve konkrétne možnosti spôsobu vysporiadania).
Okrem toho žiadna z procesných strán výsledkom konania o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva
po finančnej stránke nestráca, obe odchádzajú od súdu s rovnakou majetkovou hodnotou (k okamihu
rozhodnutia vo veci), s ktorou do neho vstúpili. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je možné

vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci, ak strany sporu nemôžu ovplyvniť jeho výsledok
úplne svojimi procesnými návrhmi. Zrušenie spoluvlastníctva a jeho vysporiadanie v konaní pred súdom
má povahu tzv. iudicii duplicis, ktoré je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv.
procesného úspechu vo veci, ale z toho, že žiadna zo strán nevychádza z konania s menšou hodnotou,
než s ktorou do neho vstupoval. Preto si každá zo strán znáša svoje trovy a žiadnej z nich súd náhradu

trov konania nepriznal (výrok VII. rozsudku).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.