Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 19Sas/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100487
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Sábo, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100487.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS,
s. r. o., IČO: 47 238 232, so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie,sosídlomUl.29.augustač.8a10,Bratislava,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanej
č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 03.06.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 03.06.2024
a vec jej vracia na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) správnu žalobu (ďalej
aj „správna žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/
XXXX-XX zo dňa 03.06.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“),
ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky
Poprad, č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 27.06.2017 (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“
a „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) o predpísaní penále vypočítaného z dlžnej sumy

poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné
poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej aj „poistné a príspevky“) vo výške 0,05 %
z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia
kontroly za obdobie: jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007,
december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008 v sume 2950,90
eur.

2. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa 12.07.2017.
V tomto odvolaní uviedol, že považuje rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za predčasné,
nakoľko doteraz nebolo rozhodnuté o poistnom, ktoré mal žalobca zaplatiť.

3. Žalobca zaplatil dlžné poistné a príspevky za jún 2007 až jún 2008 v sume 2950,90 eur dňa
31.08.2023 (napadnuté rozhodnutie, s. 7). V napadnutom rozhodnutí sa vo vzťahu k ostatnému
dlžnému poistnému a príspevkom žalobcu uvádza – doslovne citované: „Napriek tomu podľa záznamu

v elektronickom systéme Sociálnej poisťovne účastník konania ku dňu 31. augusta 2023 nezaplatil ešte
poistné a príspevky za september 2006 až máj 2007, čím nesplnil podmienky pre odpustenie povinnosti
zaplatiť predpísané penále v zmysle ustanovenia § 293fz zákona v znení zákona č. 352/2022 Z.z.
účinného od 01.februára 2023“ (napadnuté rozhodnutie, s. 7).4. Žalobca vzniesol námietku premlčania práva predpísať poistné za mesiace september 2006 až máj
2007 v odvolaní zo dňa 12.07.2017 voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad č. XXX-

XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 27.06.2017, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, pobočke Poprad
dňa 13.07.2017 (ďalej aj „odvolanie žalobcu zo dňa 12.07.2017“). Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad
rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 05.08.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20.09.2024, uznala túto námietku premlčania a konanie o predpísaní poistného a príspevkov za tieto
mesiace zastavila (ďalej aj „rozhodnutie o uznaní námietky premlčania zo dňa 05.08.2024“).

5. Žalobca v správnej žalobe: i) namietal prekluzívny charakter premlčania podľa § 147 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z.
z.“) v súvislosti s čím poukázal na odlišné stanovisko sudcu JUDr. Mariána Fečíka a sudkyne JUDr.
Petry Príbelskej, PhD. k rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023 (ďalej aj „rozsudok veľkého senátu 1SVs/5/2022“), ii) uviedol, že

vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania a konštitutívny charakter rozhodnutia o predpísania penále,
sa pre spočívanie plynutia premlčacej doby podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. vyžaduje právoplatné
rozhodnutie o predpísaní penále a z týchto dôvodov zároveň nie je možné vzťahovať závery ods. 27
rozsudku veľkého senátu 1SVs/5/2022 k predpísaniu poistného na premlčanie práva predpísať penále,
iii) na žalobcu sa vzťahuje § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z. , a preto žalobcovi nemali byť penále

predpísané.

6. Žalovaná uviedla, že žalobca vzniesol námietku premlčania len vo vzťahu k predpísaniu poistného
a nie aj vo vzťahu k predpísaniu penále. Žalovaná ďalej uviedla, že na predpísanie penále sa vzťahujú
závery uvedené v rozsudku veľkého senátu 1SVs/5/2022. Žalovaná poukázala na to, že žalobca mal

podľa § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosť zaplatiť poistné a príspevky za celé obdobie pred 01.
júlom 2022, splatné do 31. januára 2023, pričom takýto záver žalovanej vyplýva nie len z jazykového
výkladu príslušného zákonného ustanovenia, ale aj z jeho účelu. Žalovaná v tejto súvislosti ďalej
poukázala na podmienky uplatnenia generálneho pardonu podľa § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré
boli zverejnené na internetovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

(vyjadrenie žalovanej zo dňa 23.09.2024).

7. Správny súd v konaní o žalobe v sociálnych veciach fyzickej osoby nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, a preto preskúmal napadnuté rozhodnutie taktiež nad rámec žalobných bodov (§ 134 ods. 2
písm.d)zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov/ďalejaj„SSP“/).

8. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.03.2025. Účastníci konania a verejnosť sa na
tomto pojednávaní nezúčastnili. Rozsudok vo veci bol preto vyhlásený postupom podľa § 137 ods. 3
druhá veta SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli
súdu po dobu 14 dní.

II.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

9.Podľa§293fzods.1zákonač.461/2003Z.z. vzneníúčinnomkudňu Sociálnapoisťovňanepredpíše
penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné
príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za celé obdobie pred 1. júlom
2022, splatné do 31. januára 2023, ak toto dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové
sporenie boli v plnom rozsahu zaplatené do 31. augusta 2023; § 170 ods. 21 posledná veta sa vzťahuje

rovnako.

III.
Posúdenie správnym súdom

10. Podľa názoru správneho súdu rozsudok veľkého senátu 1SVs/5/2022 ustálil, že premlčanie podľa §
147 zákona č. 461/2003 Z. z. sa musí vykladať v rovine premlčania vyžadujúceho vznesenie námietky
premlčania a nie v rovine preklúzie, na ktorú prihliada orgán verejnej správy ex offo. Argumentácia
vyjadrená v rozsudku veľkého senátu 1SVs/5/2022 je pre správny súd presvedčivá a správny súd nevidídôvod sa od týchto záverov odkloniť. V príslušnej časti preto považoval správny súd správnu žalobu
za nedôvodnú.

11. Žalobca v správnej žalobe polemizoval s momentom, ktorý je rozhodujúci pre spočívanie doby
premlčania predpísať penále. V rozpore s tým, čo konštatoval rozsudok veľkého senátu 1SVs/5/2022
žalobca uvádzal, že pre spočívanie premlčania predpísať penále sa vyžaduje nadobudnutie
právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní penále. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa na
pokuty a penále ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. o poistnom použije primerane. Z tohto

dôvodu je potrebné posúdiť, či odlišnosti, na ktoré poukazuje žalobca, by mali viesť k odlišným záverom
pri aplikácii § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. na predpísanie penále oproti predpísaniu poistného. Žalobca
v tomto ohľade poukazoval na suspenzívny účinok odvolania vo vzťahu k rozhodnutiu o predpísaní
penále. Potenciálna predbežná vykonateľnosť rozhodnutia (vyplývajúca z § 213 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z.), na ktorú poukázal vo svojej argumentácii rozsudok veľkého senátu 1SVs/5/2022, je
len jedným z argumentov uvedených v ods. 27. tohto rozsudku. Rozhodujúcim argumentom, od ktorého

sa odvíjal výklad veľkého senátu, bolo rozlíšenie medzi pojmami „predpísanie poistného“ (§ 147 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. ) a právoplatnosť rozhodnutia (§ 147 ods. 3, § 149 ods. 2 písm. a) zákona
č. 461/2003 Z. z. ). Tento pojmový rozdiel je zachovaný aj pre prípad predpísania penále, keďže §
241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. odkazuje na celý § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. a nie iba na
jeho tretí odsek. Premlčania, na ktoré odkazuje § 241 ods. 1 v spojení s § 147 zákona č. 461/2003

Z. z., je teda premlčaním práva predpísať penále (nejedná sa teda o premlčanie práva právoplatne
predpísať penále alebo právoplatne o predpísaní penále rozhodnúť). Keďže sa premlčanie viaže na
právo predpísať penále, potom je prípadná argumentácia suspenzívnym účinkom podaného odvolania
voči rozhodnutiu o predpísaní penále v zásade bez významu k prijatým výkladovým záverom uvedeným
v rozsudku veľkého senátu 1SVs/5/2022. Už iba na tomto základe je možné argumentáciu žalobcu

odmietnuť ako nesprávnu.

12. Správny súd k vyššie uvedenému dopĺňa, že pokiaľ sa určité právo platne vykoná do uplynutia doby
premlčania, potom ho nie je možné považovať za premlčané. Právo predpísať penále je vykonané tým,
že vo veci dôjde k predpísaniu penále vo forme vydania rozhodnutia o predpísaní penále (právoplatnosť

je až zákonná vlastnosť, ktorú neskôr takéto rozhodnutie nadobúda). Uvedený záver správneho súdu sa
uplatňuje za predpokladu, že príslušné rozhodnutie, ktorým sa vykonalo právo predpísať penále, nebude
neskôr zrušené, čím by pominuli jeho pôvodné právne účinky.

13. Správny súd ďalej poukazuje na to, že predpísanie penále sa viaže na deň splatnosti poistného a

príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neboli odvedené včas alebo bolo odvedené v nižšej
sume (jedná sa teda o také poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré môžu byť
predpísané podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z. z.). Preto ani z porovnania § 240 ods. 1 a § 144 zákona
č. 461/2003 Z. z. nedospel správny súd k záveru, že úprava predpísania poistného sa odlišuje od
predpísania penále do takej miery, aby to odôvodňovalo rozdiel v aplikácii § 147 zákona č. 461/2003

Z. z. na predpísanie penále.

14. Okrem vyššie uvedenej argumentácie, žalobca ďalej namietal, že ak by mal zákon spájať uplatnenie
práva predpísať penále so samotným vydaním rozhodnutia, tak by to zákonodarca výslovne takto
v zákone formuloval. Podľa názoru správneho súdu je znenie dotknutých ustanovení zákona č. 461/2003

Z. z. dostatočne zrejmé pre prijatie vyššie uvedeného výkladového stanoviska správneho súdu. Takýto
výklad nepovažoval správny súd za spochybnený žalobcovým poukazom na iné možné znenie zákonnej
úpravy, ktoré by sa mohlo javiť ako vhodnejšie pre daný prípad.

15. Správny súd k tomuto žalobnému bodu uzatvára, že primeraná aplikácia § 147 zákona č. 461/2003

Z. z. v otázke premlčania práva predpísať penále podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. je zhodná
s výkladom aplikácie premlčania predpísať poistné podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z.
z uvedeného v rozsudku veľkého senátu 1SVs/5/2022.

16. Námietku premlčania, ktorú vzniesol žalobca v odvolaní zo dňa 12.07.2021 voči rozhodnutiu

Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 27.06.2017, formuloval
žalobca nasledovne: „Zároveň namietam aj premlčanie predpísania poistného“. Z takejto námietky
nemožno usúdiť, že sa vzťahuje taktiež na predpísanie penále. Žalobca v odvolaní zo dňa
12.07.2017 voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a ani v inom svojom podaní nevzniesolnámietku premlčania predpísať penále ešte do právoplatného skončenia veci. Na prípadné premlčanie
predpísania penále preto nemusel žalovaný prihliadať.

17. Do zákona č. 461/2003 Z. z. bolo zaradený § 293fz novelizáciou vykonanou na základe bodu 37.
zákona č. 352/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou 01.02.2023.
Táto legislatívna zmena bola vykonaná po vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a pred
vydanímnapadnutéhorozhodnutia.Včaseúčinnosti§293fzzákonač.461/2003Z.z.boložalobcovisíce

penále už predpísané, avšak nie právoplatne. Takúto situáciu § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z. výslovne
neupravuje. Z prvej vety ustanovenia § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z. , a to konkrétne (podčiarknutie
doplnené správnym súdom): Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť
predpísané penále je možné usúdiť, že v prípade, ak sa pripúšťa odpustenie povinnosti zaplatiť
(právoplatne) predpísaného penále, tak zároveň má § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z. vyvolávať účinky
aj na penále, ktoré bolo predpísané neprávoplatne. Preto pokiaľ žalobcovi síce bolo predpísané penále,

ktorévšaknebolopredpísanéprávoplatne,takmoholvdanejfázeadministratívnehokonaniadopadaťna
žalobcu zákaz predpísať penále podľa § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z. Správny súd sa preto zaoberal
tým, či žalobca splnil predpoklady podľa § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z.

18. Správny súd pri výklade § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z. vychádzal primárne zo zákonného znenia

príslušného paragrafu. V tejto súvislosti nebolo možné a ani potrebné zohľadniť usmerňujúce informácie
prípadne zverejnené na webovom sídle Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, keďže takéto informácie nemali povahu prameňa práva a neposkytovali autoritatívny výklad
predmetného legislatívneho textu.

19. Žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že čiastočne uhradil dlžné poistné. Podľa názoru žalobcu
v danej časti pohľadávka, ktorej príslušenstvo tvorí časť predpísaného penále zanikla, a preto sa
má minimálne v danej časti na žalobcu vzťahovať § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa názoru
správneho súdu takýto výklad § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z. je nesprávny. Správny súd poukazuje na
znenie § 293 fz zákona č. 461/2003 Z. z. (zvýraznenie doplnené správnym súdom): Sociálna poisťovňa

nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné
a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za celé obdobie pred
1. júlom 2022, splatné do 31. januára 2023, ak toto dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné
dôchodkové sporenie boli v plnom rozsahu zaplatené do 31. augusta 2023; § 170 ods. 21 posledná
veta sa vzťahuje rovnako. Príslušné ustanovenie odkazuje vo zvýraznenej časti na dlžné poistné a dlžné

príspevky na starobné dôchodkové sporenie ukazovacím zámenom „toto“ a teda ich stotožňuje s dlžným
poistným a dlžnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie pred 1. júlom
2022, splatné do 31. januára 2023. Zároveň ako podmienku nepredpísania (resp. odpustenia penále)
stanovuje § 293 fz zákona č. 461/2003 Z. z. požiadavku, že takéto dlžné poistné a dlžné príspevky
„boli v plnom rozsahu zaplatené“. V tejto časti príslušné ustanovenie používa množné číslo (boli), čím

teda odkazuje na všetko dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pričom
zároveň vyžaduje, aby tieto boli v plnom rozsahu zaplatené. Z uvedeného vyplýva, že pre splnenie takto
vyjadrenej podmienky nepostačuje zaplatenie iba časti dlžného poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie, ale vyžaduje sa zaplatenie celej dlžnej sumy poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie. Takýto výklad možno dovodiť aj teleologickym charakterom príslušnej úpravy,

ktorá má vyvolať pozitívnu motiváciu smerujúcu primárne k dobrovoľnému zaplateniu celého dlžného
poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. V tomto ohľade je preto nutné argumentáciu
žalobcu odmietnuť ako nesprávnu.

20. Správny súd k tomuto žalobnému bodu uzatvára, že ak žalobca zaplatil dlžné poistné a príspevky za

jún 2007 až jún 2008 do dňa 31.08.2023, tak ohľadom tejto časti dlžného poistného splnil predpoklady
pre uplatnenie § 293 fz zákona č. 461/2003 Z. z. Avšak pre aplikáciu § 293 fz zákona č. 461/2003 Z. z.
na žalobcu sa vyžadovalo, aby boli zaplatené taktiež časti dlžného poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie, a to za celé obdobie pred 1. júlom 2022, splatné do 31. januára 2023 (vrátane
poistného a príspevkov za mesiace september 2006 až máj 2007).

21. Námietka § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. smeruje proti právu predpísať poistné, a teda samotná
existencia pohľadávky na dlžnom poistnom nie je vznesením takejto námietky premlčania dotknutá.
Na druhej strane, ak Sociálna poisťovňa právoplatne rozhodne o uznaní námietky premlčania (tak akotomu bolo v tomto prípade pri pohľadávke za mesiace september 2006 až máj 2007), potom obligatórne
odpíše pohľadávku na poistnom alebo jej neuhradenú časť vo vzťahu k predpísaniu ktorej bola námietka
premlčania vznesená (uvedené vyplýva zo znenia ustanovenia § 151 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003

Z. z., ktorý stanovuje, že Sociálnom poisťovňa odpíše takúto pohľadávku alebo jej časť a nie, že môže
takúto pohľadávku odpísať). Príslušným odpísaním pohľadávka na poistnom zaniká (§ 151 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z. z.). Uvedené sa zhodne vzťahuje na pohľadávky na príspevkoch na starobné
dôchodkové sporenie (§ 152 a zákona č. 461/2003 Z. z.). O takomto odpísaní pohľadávky vydáva
Sociálna poisťovňa konajúc Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne rozhodnutie (§ 122 ods. 4 písm.

h) zákona č. 461/2003 Z. z.). Takéto rozhodnutie sa nedoručuje a je právoplatné vydaním (§ 150 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z.). V tejto súvislosti považoval správny súd za potrebné posúdiť, či je možné
prípadné odpísanie pohľadávky na základe právoplatného rozhodnutia o uznaní námietky premlčania
považovať za zaplatenie dlžného poistného podľa § 293 fz zákona č. 461/2003 Z. z.

22. Správny súd poukazuje na to, že pojem zaplatenie môže byť vykladaný doslovne, a teda

ako dobrovoľná úhrada (solúcia) dlžnej sumy poistného a príspevkov alebo extenzívne v rovine
úkonu vyvolávajúceho zánik pohľadávky na dlžnom poistnom a príspevkoch (zahrňujúci odpísanie
pohľadávky).Zhľadiskateleologickéhosajavíakopreferovanývýkladsmerujúcikdosiahnutiufiskálnych
cieľov a teda výklad zužujúci tento zákonný pojem na dobrovoľnú solúciu (na druhej strane, takýto záver
nie je jednoznačný, keďže do prípustného jazykového výkladového rámca môže potenciálne spadať

akákoľvek skutočnosť vyvolávajúca zánik pohľadávky). Pre právne posúdenie správneho súdu v tejto
veci bolo rozhodujúce znenie § 150 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý stanovuje: Ak fyzická osoba
alebo právnická osoba uvedená v § 149 ods. 5 uhradí pohľadávku, ktorú Sociálna poisťovňa odpísala,
nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a fyzická osoba alebo právnická osoba
uvedená v § 149 ods. 5 nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy. Správny súd poukazuje na to, že

síce citované ustanovenie hovorí o úhrade odpísanej pohľadávky, avšak nehovorí priamo o jej zaplatení.
Uvedený terminologický rozdiel sa javí byť na mieste, keďže za situácie, keď pohľadávka zanikla, tak
ju nemožno už splniť/zaplatiť. Samotné zakotvenie § 150 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. vypovedá
o potrebe zavedenia samostatného právneho titulu, ktorý by oprávňoval Sociálnu poisťovňu ponechať
si plnenie na už odpísanú pohľadávku. V prípade, ak by zákon č. 461/2003 Z. z. pripúšťal vykonanie

dodatočnej solúcie už odpísanej pohľadávky, potom by nebol potrebný samostatný normatívny rámec
zakotvený v § 150 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.. Z pohľadu správneho súdu preto dodatočná úhrada
už odpísanej pohľadávky nie je jej zaplatením, ale plnením podľa § 150 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.
z. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka, u ktorej bolo rozhodnuté o uznaní námietky premlčania a bola
odpísaná, nemôže už byť dodatočne dotknutou osobou dobrovoľne zaplatená. Zároveň keďže takáto

pohľadávka už právne neexistuje, nemôže byť považovaná za nezaplatenú podľa § 293 fz zákona č.
461/2003 Z. z.. Z týchto dôvodov a s prihliadnutím na ochranu právnej istoty osôb v postavení žalobcu,
ktoré úspešne vzniesli námietku premlčania podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z., je potrebné vykladať
pojem zaplatená podľa § 293 fz zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že zahŕňa taktiež zánik pohľadávky
v dôsledku jej odpísania podľa § 151 ods. 2 písm. h) v spojení s § 151 ods. 4, ods. 5 zákona č. 461/2003

Z. z.

23. Zákon výslovne nestanovuje dokedy od právoplatnosti rozhodnutia o uznaní námietky premlčania
je povinná rozhodnúť Sociálna poisťovňa o odpísaní pohľadávky. Na druhej strane prípadné odkladanie
odpísania pohľadávky Sociálnou poisťovňou nemôže byť na úkor subjektívnych práv dotknutých

poistencov. Za týchto okolností je podľa názoru správneho súdu potrebné pre účely § 293 fz zákona č.
461/2003 Z. z. nazerať na pohľadávku voči žalobcovi na poistnom a príspevkoch za mesiace september
2006 až máj 2007 tak, akoby sa jednalo o odpísanú pohľadávku, a to v deň bezprostredne nasledujúci
po dni, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o uznaní námietky premlčania zo dňa 05.08.2024.

24. Rozhodnutie o uznaní námietky premlčania zo dňa 05.08.2024 nadobudlo právoplatnosť dňa
20.09.2024, a preto pohľadávka na poistnom a príspevkoch za mesiace september 2006 až máj 2007
mohla zaniknúť najskôr v deň 21.09.2024. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v deň
03.06.2024. Ku danému dňu preto nebolo možné ani vo svetle vyššie uvedenej právnej úvahy považovať

pohľadávku na dlžnom poistnom a príspevkoch za mesiace september 2006 až máj 2007 za zaplatenú
podľa § 293 fz zákona č. 461/2003 Z. z. Za týchto okolností bol správny záver žalovanej, že žalobca ku
dňu 03.06.2024 nesplnil podmienky pre uplatnenie § 293 fz zákona č. 461/2003 Z. z.25. Vznesením námietky premlčania žalobcom v odvolaní zo dňa 12.07.2017 voči rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 27.06.2017 začala
v rámci odvolacieho konania rozhodovať žalovaná o uznaní takejto námietky premlčania. Vo svetle

vyššie uvedeného právneho posúdenia bola predmetná otázka podstatná pre rozhodnutie vo veci
predpísaniapenálevnadväznostinaustáleniepredpokladovpreaplikáciu§293fzzákonač.461/2003Z.
z. Uznanie námietky premlčania vo vzťahu k právu predpísať poistné a príspevky za mesiace september
2006 až máj 2007 preto možno považovať za predbežnú otázku pre účely rozhodnutia o predpísaní
penále žalobcovi. Skutočnosť, že žalovaná mala vedomosť o vznesení takejto námietky premlčania

vyplýva z listiny zo dňa 17.07.2017, ktorou bolo odstúpené odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa žalovanej (administratívny spis, č.l. 3). Za týchto okolností bol daný dôvod na obligatórne
prerušenie odvolacieho konania vo veci odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
podľa § 193 ods. 1 v spojení s § 218a zákona č. 461/2003 Z. z. Tým, že žalovaná odvolacie
konanie neprerušila došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Bez toho, aby
žalovaná vyčkala na rozhodnutia o predmetnej námietke premlčania predpísať poistné a príspevky za

mesiace september 2006 až máj 2007 nebolo možné jednoznačne ustáliť osud príslušnej pohľadávky,
a teda, či takéto dlžné poistné a príspevky môžu byť považované za zaplatené podľa § 293 fz zákona č.
461/2003 Z. z.. Toto porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy preto hodnotí správny
súd ako podstatné a také, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

26. Správny súd na základe vyššie uvedeného zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu podľa § 191 ods.
1 písm. g) SSP. Žalovaná pri opätovnom posúdení veci aplikuje § 293 fz zákona č. 461/2003 Z. z. na
vec žalobcu v intenciách právneho výkladu uvedeného správnym súdom v tomto rozsudku.

27. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému

žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku, samostatným
uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo

dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.