Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823222294
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3823222294.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX/XX, C., zast. Mgr. Júliusom Meszárošom, advokátom so sídlom Námestie sv. Anny
7269/20B, Trenčín, IČO: 31 118 968, proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XX,
2/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. XXX/XX, C., 3/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XXX/

X, C., 4/ H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX/XX, C., zastúpenému advokátskou kanceláriou
LEXANTE s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 53 362 624, o určenie neplatnosti
právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. augusta
2024, č.k. 7C/78/2023-109, takto

r o z h o d o l :

Uzneseniesúduprvejinštancievnapadnutejčasti–vovýrokuII.,ktorýmrozhodolonáhradetrovkonania
medzi stranami sporu, z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil
a výrokom II. o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovaným 1/ - 4/ určenia
neplatnosti právnych úkonov. Podaním doručeným súdu dňa 06.08.2024 vzala žalobu v celom rozsahu
späť z dôvodu, že žalovaní 1/ - 4/ písomne odstúpili od uzavretých kúpnych zmlúv, ktorých platnosť
bola napadnutá podanou žalobou v dôsledku čoho došlo v katastri nehnuteľností k zápisu vlastníckeho
práva na pôvodných vlastníkov (žalovaných 1/ - 3/) k podielom prevádzaným napadnutými zmluvami,
čo vyplýva z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C.. Nakoľko došlo k náprave

protiprávneho stavu spôsobeného napadnutými kúpnymi zmluvami, odpadol tak dôvod pre ktorý bola
žaloba podaná a bolo vedené konanie na súde. Za aplikácie ust. § 144, § 145 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie posúdil, že späťvzatie žaloby patrí medzi základné
dispozičné oprávnenia žalobcu. Keďže žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť, súd rozhodol o
zastavení konania bez toho, aby zisťoval stanovisko žalovaných k späťvzatiu žaloby, keďže ich prípadný
nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu. Následne

rozhodoval zároveň o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu, aplikujúc ust. § 262 ods.
1, § 256 ods. 1 a § 257 CSP, s odkazom na ktoré uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 08.02.2024
žalovaný1/požiadalsúd,abyprirozhodovaníonárokunanáhradutrovprihliadolnaokolnosti,zaktorých
bola zmluva uzatvorená a taktiež aj na jeho vysoký vek a nepriaznivý zdravotný stav. Následne podaním
doručeným súdu dňa 25.04.2024 žalovaný 3/ tiež požiadal súd, pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov, o prihliadnutie na jeho nepriaznivý zdravotný stav a vysoký vek. Vo všeobecnosti platí, že náhradu

trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za
zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenejv § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zavinenie
môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov
konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila,

že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov konania
nevylučuje, aby súčasne dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257
CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaní 1/ a 3/ sú vo
vysokom veku, s čím je pridružený aj ich nepriaznivý zdravotný stav, lustráciou v Sociálnej poisťovni
bolo zistené, že žalovaný 4/ je invalidným dôchodcom, a preto v súlade s ust. § 257 CSP prihliadol na

dôvody osobitného zreteľa a nárok na náhradu trov žalobkyni nepriznal nielen voči žalovaným 1/, 3/, 4/,
ale aj voči žalovanej 2/, nakoľko by sa tým ocitla v nerovnom postavení oproti ostatným stranám sporu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa,
smerujúc svoje odvolanie voči výroku II., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania medzi

stranami sporu, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho
zmenu tak, že žalobkyni bude proti žalovaným priznaný plný nárok na náhradu trov prvoinštančného
a tiež aj odvolacieho konania, alternatívne navrhovala zrušenie napadnutého rozhodnutia v dotknutej
časti a vrátenie veci v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozhodnutie považovala za rozporné s existujúcou právnou úpravou, napĺňajúce dôvody na odvolanie

uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne
právne a skutkové závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie). Dôvodila, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 257 CSP ako odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok a tiež za zavinenie za zastavenie konania napriek tomu, že k tomu neboli
splnené zákonné predpoklady. Poukázala na to, že dôvodom zastavenia konania bolo síce späťvzatie

ňou podanej žaloby, avšak až potom, ako žalovaní 1/ - 4/ vykonali právne úkony odstúpenia od
uzavretých kúpnych zmlúv, ktoré porušovali jej predkupné právo, čo bolo aj dôvodom pre to, že
katastrálny odbor vykonal zmenu zápisu v katastri nehnuteľností na príslušnom LV a došlo k náprave
protiprávneho stavu a tým aj zániku dôvodov podanej žaloby. Späťvzatie žaloby za tejto situácie bolo
opodstatneným a správnym krokom, keďže po dôsledku konania žalovaných predmet sporu takto

odpadol. Podľa jej názoru za týchto okolností, keďže žalovaní svojím konaním zavinili zastavenie
konania, prislúcha jej podľa § 256 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania. Je neakceptovateľné,
pokiaľ napriek tejto zásade súd prvej inštancie aplikoval § 257 CSP na prospech nielen žalovaných
1/, 3/, 4/ s odôvodnením, že sú vo vysokom veku ku ktorému je pridružený ich nepriaznivý zdravotný
stav, avšak náhradu trov konania žalobkyni nepriznal aj voči žalovanej 2/, dôvodiac, že táto by sa ocitla

v nerovnom postavení oproti ostatným stranám sporu, ktoré odôvodnenie je neudržateľné už len z toho
dôvodu, že súd nemal v čase rozhodovania k dispozícii žiadne dôkazy o zdravotnom stave žalovaných
1/ a 3/ a preto tvrdenie o ich nepriaznivom zdravotnom stave neobstojí. Skutočnosť, že žalovaný
4/ je invalidným dôchodcom, ešte neodôvodňuje na jeho prospech použitie § 257 CSP. V súvislosti
s tým poukazuje na to, že z písomných podaní žalovaných doručených súdu vyplýva, že to bol práve

žalovaný 4/, ktorý inicioval uzatvorenie napadnutých kúpnych zmlúv, pričom prinajmenšom žalovaného
1/ v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy účelovo uviedol do omylu, ktorá skutočnosť podľa jej názoru
zvolený postup neopodstatňuje. Naviac, vo vzťahu k žalovanej 2/ žiadne okolnosti osobitného zreteľa
akceptované súdnou praxou produkované neboli. Poukazuje na to, že žalovaným pred podaním žaloby
cestou právneho zástupcu žalobkyňa doručila písomné podania obsahujúce dovolanie sa neplatnosti

právnych úkonov a vyzvala ich k náprave protiprávneho stavu, čo títo neurobili a tak jej nezostalo nič
iné, ako podať žalobu. Ak by žalovaní boli využili možnosť nápravy na základe jej výzvy, žiadne súdne
trovy vzniknúť nemuseli. Za tejto situácie by bolo v príkrom rozpore so zásadou spravodlivého súdneho
rozhodovania, ak by mala žalobkyňa utrpieť majetkovú ujmu spočívajúcu v zaplatení súdneho poplatku
a trov právneho zastúpenia svojmu právnemu zástupcovi v súvislosti s konaním na súde, ktoré nesporne

zavinili všetci žalovaní, pričom do pozornosti dáva, že ona sama je poberateľkou starobného dôchodku,
nemá teda peňažné prostriedky nazvyš a vynaloženie trov súdneho konania výrazne zasiahlo jej
súkromný rozpočet. Povinnosťou súdu pred aplikáciou § 257 CSP bolo prihliadnuť na všetky majetkové,
sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery nielen žalovaných, ale všetkých strán a tiež bolo jeho
povinnosťouvšímaťsiokolnosti,ktoréviedlistranykuplatneniunárokunasúdeatiežzohľadniťichpostoj

v konaní, avšak súd vôbec tieto pomery strán nezisťoval, uchýlil sa len k domnienkam, všeobecnému
konštatovaniu o vysokom veku, nepriaznivom zdravotnom stave žalovaných 1/ a 3/, ktorý vôbec nemal
zistený, neprihliadol na osobné a majetkové pomery žalobkyne, ktorá sama je vo veku 65 rokov, je
poberateľkou starobného dôchodku a preto tento postup súdu je svojvoľný. Ak mal súd v úmysle použiťmoderačné právo v otázke náhrady trov konania, mal vytvoriť priestor aj jej, aby sa vyjadrila k takejto
možnosti a nie aby sa to dozvedela až z rozhodnutia, čím jednoznačne porušil jej právo na spravodlivý
súdny proces, keďže jej tak znemožnil uskutočniť jej patriace práva v takej miere, že došlo k výraznému

zásahu do ich realizácie.

4. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu súhlasí s rozhodnutím a dôvody
odvolania uvedené žalobkyňou považuje za neopodstatnené. Poukazuje na to, že v priebehu konania
požiadal podaním zo dňa 06.02.2024 pre svoj vysoký vek a nepriaznivý zdravotný stav o aplikáciu

§ 257 CSP a keďže vtedy nepriložil dôkazy o nepriaznivom zdravotnom stave, pripája ich ako súčasť
vyjadrenia. V prípade potreby môže predložiť aj ďalšie takéto doklady.

5. Žalovaný 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu rovnako považuje rozhodnutie
súdu za správne, poukazuje na jeho vek a tiež zdravotný stav, prikladá záznamy a lekárske správy
preukazujúce jeho zdravotný stav. Podľa jeho názoru žalobkyňa účelovo zavádza a klame, táto bola

pred predajom pozemku opakovane o ňom informovaná, zjavne nepostrehla, že nielen jej, ale aj jemu
vznikli súdne náklady v súvislosti s právnym zastúpením. Zastáva názor, že za každú cenu chce obrať
chorých dôchodcov, nesúhlasí s jej odvolaním z dôvodu, že spôsobila traumu všetkým zúčastneným
stranám a nerozumie, kde sa vzali ňou požadované náklady vo výške cca 15.756,- eur.

6. Žalovaný 4/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že plne súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady
trov konania, ako aj so skutočnosťami, na ktorých je toto založené. Nesúhlasí s odvolacími dôvodmi
uplatnenými žalobkyňou, pričom vo vzťahu k sebe poukazuje na to, že odpustenie trov súdneho konania
pre vysoký vek, či zdravotné dôvody je proces, ktorým sa zohľadňuje vek účastníka konania a jeho

schopnosť znášať náklady spojené so súdnym konaním a je povinnosťou súdu toto využiť, ak zistí, že
také okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré aplikáciu § 257 CSP opodstatňujú, v okolnostiach veci
existujú. Navrhuje potvrdenie rozhodnutia v napadnutom rozsahu.

7. Žalovaná 2/ nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

8. Žalobkyňa nevyužila svoje právo repliky na vyjadrenia žalovaných 1/, 3/, 4/.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a
§ 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a

dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o náhrade trov konania (výrok II.)
je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Rozhodnutie v zostávajúcom výroku I. (zastavujúcom)
nepreskúmaval, keďže tento suspenzívnym účinkom odvolania dotknutý nebol.

10. Súd prvej inštancie napadnutý výrok rozhodnutia o trovách konania odôvodnil stručne
s poukazom na okolnosti hodné osobitného zreteľa na strane žalovaných v spojitosti so zásadou
zavinenia na zastavení konania, ktoré zavinenie pripísal síce žalovaným (§ 257, § 256 ods. 1 CSP),
avšak mal za to, že sú prítomné na ich strane okolnosti neodôvodňujúce zaviazať ich k náhrade
trov na prospech žalobkyne spočívajú vo vysokom veku a zdravotnom stave žalovaných 1/,2/,4/

(dôkazy o ktorých sa však v čase jeho rozhodovania v spise nenachádzali), a na strane žalovanej
2/ v tom, že pokiaľ nezaviaže na trovy ostatných žalovaných, bolo by vo vzťahu k nej nespravodlivé
odlišne rozhodnúť, zároveň sociálnym statusom žalobkyne, ani okolnosťami veci sa nezaoberajúc
Z odôvodnenia rozhodnutia teda nevyplýva, že by otázku náhrady trov konania posudzoval z hľadiska
existencie všetkých rozhodujúcich okolností ovplyvňujúcich otázku náhrady trov konania medzi stranami

sporu, tak, ako sa toho odvolaním opodstatnene dožaduje žalobkyňa a tiež, že by pred rozhodnutím
vytvoril priestor žalobkyni, aby sa k možnej aplikácii ust. § 257 CSP (pokiaľ zjavne išla na jej ťarchu)
mala možnosť vyjadriť.

11. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 29.11.2021 sp.zn. 9Cdo/114/2020, v ktorom Najvyšší súd prezentoval názor na
mechanizmus rozhodovania o trovách konania a uviedol, že cit. „ustanovenie § 257 CSP predstavuje
odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. ...
Mechanizmus rozhodovania o náhrade trov konania vychádza z toho, že súd si najskôr zistí naplneniepredpokladov na priznanie náhrady trov konania niektorej sporovej strany, či účastníka konania
(zásada úspechu, zásada procesného zavinenia) a následne súd zisťuje, či tu (nie)sú dané výnimočné
moderačné dôvody. Za také možno považovať najmä neprimeranú tvrdosť priznania náhrady trov

konania, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ
neriešenej právnej problematiky, osobné pomery strán sporu a iné. Pri kladnom zistení súd náhradu
trov konania inak oprávnenému subjektu neprizná. Pri zápornom zistení súd v odôvodnení musí
skonštatovať, že nezistil existenciu výnimočných dôvodov moderácie v zmysle § 257 CSP a z tohto
dôvodu zotrváva na prvotne (pôvodne) deklarovanom závere o náhrade trov konania....“.

12. Rozhodnutie o trovách konania teda nemá byť výsledkom mechanického posudzovania zavinenia
či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu (Zo súdnej praxe 4/2021, č. 34,
IV. ÚS 480/2018). Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný vytvoriť procesný priestor
umožňujúci všetkým stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia
[pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10) ako aj nálezy

Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Podľa ustálenej súdnej praxe (pozri
bližšie napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03, či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5 Cdo 67/2010) výnimočnosť použitia ustanovenia § 257 CSP ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené (I. ÚS 153/2018).
13. V okolnostiach danej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách zastávajúceho konania

odôvodnil konštatovaním o existencii okolností hodných osobitného zreteľa na podnet žalovaných, ktoré
s výnimkou veku z obsahu spisu v čase jeho rozhodovania zo spisu nevyplývali (neboli prítomné doklady
tieto preukazujúce), neumožnil však žalobkyni napriek tomu, že podľa zásady zavinenia na zastavení
konania sa javí, by jej náhrada trov konania prináležala sa k možnej aplikácii moderačného práva
vyjadriť, opomenul sa tiež zaoberať možnou existenciou takýchto okolností aj na strane žalobkyne

so zreteľom na to, či ním vydané rozhodnutie by neudržateľne do jej sféry nezasiahlo (o to viac
v kolízii so záverom na ktorom založil rozhodnutie o trovách vo vzťahu k žalovanej 2/), tiež opomenul
sa zaoberať prípadnou otázkou posúdenia okolností vedúcich k prejednávanému sporu (aj postoja
účastníkov), ktoré kumulatívne mohli mať dopad na jeho rozhodovanie o trovách konania. Odvolací súd
pri uvedených procesných nedostatkoch dospel tak k záveru, že prvoinštančný súd nezohľadnil vyššie

citované východiská ochrany základných práv a slobôd odvolateľky, preto jeho prístup pri rozhodovaní
o trovách zastavujúceho konania nemožno hodnotiť inak ako taký, ktorý odporuje obsahu základného
práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru a je naplnením odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/
CSP.

14. Keďže súd prvej inštancie otázku náhrady trov konania neposudzoval z hľadiska
všetkých, aplikáciu ust. § 257 C.s.p. ovplyvňujúcich aspektov, všetkým stranám sporu nevytvoril priestor
vyjadriť sa/produkovať prípadné dôkazy týkajúce sa tejto otázky, je potrebné považovať jeho rozhodnutie
v časti o trovách konania jednak za neodôvodnené, nepreskúmateľné, teda také, ktoré nedáva

odpovede na všetky rozhodné skutkové a právne otázky súvisiace s rozhodovaním o náhrade trov
konania a jednak procesný postup rozhodnutiu predchádzajúci za porušujúci oprávnenia odvolateľky
na realizáciu jej zákonných procesných oprávnení. Preto z dôvodu vytvorenia procesného priestoru
všetkým stranám sporu na vyjadrenie svojho stanoviska/príp. predloženie/doplnenie dôkazov k možnej
aplikácii § 257 CSP, v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania pri rozhodovaní o nároku

na náhradu trov konania medzi stranami sporu, odvolací súd rozhodnutie v tejto časti (vo výroku II.)
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

15. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude predovšetkým vytvoriť priestor všetkým účastníkom

produkovať tvrdenia a dôkazy možné aplikovanie ust. § 257 CSP ovplyvňujúce (vyzvať ich na prípadné
predloženie/doplnenie dôkazov na ich tvrdenia v tomto smere), následne posúdiť (ne)existenciu
okolností umožňujúcich využitie tzv. moderačného práva podľa § 257 CSP so zreteľom na všetky
zákonné predpoklady jeho využitie ovplyvňujúce (vek, sociálny a zdravotný stav u všetkých účastníkov
konania, teda nielen žalovaných, ale aj žalobkyne, tiež okolnosti veci - postoj účastníkov, dôvody vedúce

k podaniu žaloby), vysporiadať sa so všetkými doposiaľ produkovanými námietkami vyplývajúcimi
z podaní strán sporu k tejto otázke (prípadne ďalšími, ktoré by boli produkované po vrátení veci v tomto
smere) a o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný
odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v § 220 ods. 2 CSP.16. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

17. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o nároku
na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).