Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324200271
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4324200271.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubica Gkortsilas, v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom

v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Levice, Sv. Michala 4, 934 01 Levice, proti žalovanému: 1/
KOOPERATIVA, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
v zast. JUDr. Danuše Tichá, s.r.o., Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C.
XXX, 935 27, v zast. JUDr. Peter Šebo – advokát, Mlynská 2238, 934 01 Levice, o náhradu škody vo
výške 2.217,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej v 1.rade a žalovanému v 2.rade p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti
žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou tunajšiemu
súdu dňa 22.01.2024 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
2.217,-eurtitulomnáhradyškody.Žalobuodôvodnilatým,žedňa18.02.2023žalovanýv2.radespôsobil
ako vodič dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zraneniu D. E.. Trestným rozkazom Okresného súdu
v Leviciach sp. zn. 2T/62/2023 zo dňa 23.05.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

09.06.2023 bol žalovaný v 2. rade uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa §
158 Trestného zákona. Poškodený D. E. bol v období od 18.02.2023 do 31.03.2023 práceneschopný.
Keďže práceneschopnosť vznikla v dôsledku pracovného úrazu, žalobkyňa mu vyplatila, na základe jeho
žiadosti, dňa 25.07.2023 úrazové dávky v celkovej výške 2.259,70 eur. V čase dopravnej nehody bolo
vozidlo, ktorým spôsobil žalovaný v 2. rade dopravnú nehodu, povinne zmluvne poistené u žalovanej
v 1. rade. Z tohto dôvodu si žalobkyňa u nej Výzvou č. 82/2023 zo dňa 12.09.2023 uplatnila regresnú
náhradu úrazových dávok vo výške 2.259,70 eur, z čoho suma 42,70 eur predstavovala vyplatený

úrazový príplatok a suma 2.217,- eur predstavovala vyplatenú náhradu za bolesť. Z uvedenej sumy
2.259,70 eur žalovaná v 1. rade uhradila žalobkyni sumu 42,70 eur s tým, že zostatok uplatnenej sumy
nerefunduje z dôvodu, že poškodený, zastúpený spoločnosťou Arbitra, s.r.o., si u nej uplatnil náhradu
za bolesť z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody a žalovaná v 1. rade mu ju dňa
10.05.2023 uhradila. Žalobkyňa opätovne zaslala dňa 16.10.2023 žalovanej v 1. rade výzvu na úhradu
– Urgenciu a predžalobnú výzvu, kde jej s poukazom na právne predpisy a judikatúru vysvetlila svoje
stanovisko a opätovne ju požiadala o úhradu zostávajúcej sumy. Podľa žalobkyne, v tomto prípade ide

o kolíziu nárokov na náhradu škody, kedy si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody, u žalovanej v 1.
radezdôvoduzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavzmyslepríslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka z titulu povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody
a tiež u žalobkyne z dôvodu zodpovednosti za škodu zamestnávateľa poškodeného podľa Zákonníkapráce z titulu povinného úrazového poistenia zamestnávateľa, ktorú podľa žalobkyne vyriešil Ústavný
sud Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 329/2014 zo dňa 05.06.2014 tak, že potvrdil zásadu
jedného odškodnenia jednej škodovej udalosti s poukazom na zásadu prednosti ustanovení špeciálneho

predpisu (Zákonníka práce) k ustanoveniam všeobecného predpisu (Občianskeho zákonníka). Podľa
žalobkyne v tomto prípade mala a mohla žalovaná v 1. rade skúmať, či škoda na zdraví poškodeného
vzniknutá pri dopravnej nehode nie je zároveň pracovným úrazom a v prípade zistenia, že to tak je,
odkázať poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na žalobkyňu. Týmto postupom by sa predišlo
duplicitnému plneniu poškodenému.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa predložila súdu spolu so žalobou Vyrozumenie
k oznámeniu škodovej udalosti od žalovanej v 1. rade zo dňa 06.10.2023, Trestný rozkaz sp. zn.
2T/62/2023, Vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti od žalovanej v 1. rade zo dňa 08.11.2023,
list žalobkyne označený ako Uplatnenie práva poškodeného na náhradu škody z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 82/2023 zo dňa

12.09.2023, Výzva na úhradu žalovanému v 2. rade zo dňa 27.11.2023, Námietka – Odpoveď na „Výzvu
na úhradu“ Sociálnej poisťovne na uhradenie škody zo dňa 20.12.2023, Urgencia a predžalobná výzva
žalobkyne zo dňa 16.10.2023 a Potvrdenie o úrazových dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za
obdobie od 18.02.2023 do 31.08.2023.

3. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu v celom rozsahu rozporuje, nesúhlasí
s dôvodmi uvedenými v žalobe a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poškodený p. D. E.
si podaním zo dňa 25.04.2023 doručeným žalovanej v 1. rade dňa 28.04.2023 uplatnil nárok na
náhradu škody na zdraví. Poisťovateľ je podľa žalovanej v 1. rade povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do

3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia, poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov pre
ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody

poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iné lehota na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaná
v 1. rade v súlade s ust. Zákona č. 381/2001 Z.z. (ďalej „ZoPZP“), na základe doručeného uplatnenia
nároku poškodeného, ktorý na podanie splnomocnil spoločnosť ARBITRA, s.r.o., pristúpil k likvidácii
uplatneného nároku a dňa 05.05.2023 oznámil poškodenému, že poistné plnenie ako náhradu za
bolestné na základe lekárskeho posudku F. F. poukazuje na účet splnomocniteľa. Platbu žalovaná v 1.

rade vykonala 10.05.2023. ZoPZP neukladá žalovanej v 1.rade povinnosť zisťovať, či škoda na zdraví
poškodeného, ktorý si u žalovanej v 1.rade uplatnil nárok na jej náhradu, vzniknutá pri dopravnej nehode
nie je zároveň pracovným úrazom a v prípade, že to tak je odkázať poškodeného s jeho nárokom
na náhradu škody na žalobkyňu. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky. Žalovaná v 1. rade teda postupovala v zmysle ZoPZP a náhradu škody

na zdraví poškodenému poukázal ako poistné plnenie. Žalovaná v 1.rade ďalej namietala, že z podanej
žaloby ani z priložených listinných dôkazov nie je zrejmé, kedy si poškodený požiadal o plnenie od
žalobkyne a či bola poškodenému škoda na zdraví žalobkyňou aj skutočne uhradená. Z predložených
dôkazov vyplýva, že splatnosť bolestného mala byť 25.07.2023. Teda žalobkyňa vyplatila poškodenému
nárok po viac ako 2 mesiacoch od toho, kedy poškodenému náhradu škody poskytla žalovaná v 1. rade.

Poškodený sa tak bezdôvodne obohatil, keď si uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví vzniknutý
z jednej a tej istej škodovej udalosti u dvoch subjektov. Žalovaná v 1. rade namietla pasívnu vecnú
legitimáciu v tomto spore, nakoľko žalobkyňa si mala vyplatené bolestné nárokovať od poškodeného,
ktorý sa bezdôvodne obohatil. Na preukázanie svojich tvrdení predložila žalovaná v 1. rade súdu spolu
s vyjadrením k žalobe list od spoločnosti ARBITRA, s.r.o., zo dňa 25.04.2023 – Uplatnenie nároku

za škodu na zdraví, Plnomocenstvo udelené tejto spoločnosti poškodeným, Potvrdenie o vyplatení
bolestného poškodenému dňa 04.05.2023 a Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 09.05.2023.

4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný
v 2.rade uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že ku vzniku škody na zdraví poškodeného došlo

v dôsledku dopravnej nehody, ktorá vznikla jeho zavinením. Keďže jeho motorové vozidlo, ktorým došlo
k spôsobeniu dopravnej nehody, bolo poistené v rámci povinného zmluvného poistenia u žalovanej v 1.
rade, poistnú udalosť v zákonnej 15 dňovej lehote riadne nahlásil a poskytol potrebnú súčinnosť na
úhradu vzniknutej škody. V rámci povinného zmluvného poistenia došlo zo strany žalovanej v 1. radek plneniu v prospech poškodeného, čo potvrdzuje v podanej žalobe aj žalobkyňa. Poškodený si uplatnil
nárok na náhradu škody na zdraví jednak u žalobkyni a jednak u žalovanej v 1. rade. V danej veci
vznikla kolízia nárokov na náhradu škody, a to z titulu povinného úrazového poistenia zamestnávateľa

a z titulu povinného zmluvného poistenia za škodu vzniknutú prevádzkou motorového vozidla. Ani
žalobkyňa, ani žalovaná v 1. rade nemohla odmietnuť plnenie, nakoľko sú naň zaviazané priamo zo
zákona. Nesúhlasí s názorom žalobkyne, že žalovaná v 1. rade si mohla a mala overiť, či v danom
prípade nevznikol nárok na náhradu škody z pracovného úrazu, nakoľko takým istým spôsobom si to
mohla a mala overiť aj žalobkyňa. Žalovaná v 1. rade poskytla plnenie zodpovedajúce náhradu škody

na zdraví poškodenému ešte dňa 09.05.2023, t.j. skôr, než poškodený podal žiadosť o náhradu škody
z titulu zodpovednostného vzťahu jeho zamestnávateľa. Podľa žalovaného v 2. rade právo na uhradenie
náhrady škody zo strany poškodeného zaniklo dňom 09.05.2023, t.j. okamihom zániku dlhu po ukončení
poistnej udalosti a zaplatením náhrady škody poškodenému zo strany žalovanej v 1. rade. Následné
uplatnenie tej istej náhrady zo strany poškodeného voči žalobkyni, žiadosťou zo dňa 25.07.2023, nemalo
byť žalobkyňou akceptované, nakoľko pred podaním žiadosti o náhradu škody samotný dlh v dôsledku

jeho splnenia žalovanou v1. rade neexistoval. V tomto prípade došlo zo strany žalobkyne k plneniu bez
právnehodôvodu,ktorýodpadol,čímdošlokbezdôvodnémuobohateniunastranepoškodeného.Tiežje
nepochybné,žepoškodenývedomeuviedolžalobkyňudoomylu,keďnapriekposkytnutiunáhradyškody
žalovanou v 1. rade, ten istý nárok následne uplatnil voči žalobkyni. Navyše zrejme vedome uviedol
nepravdivý údaj v žiadosti o priznanie náhrady za bolesť, kde sa nachádza vyhlásenie, že nezatajil

rozhodujúcu skutočnosť na vznik nároku, priznanie a výplatu dávky.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v 1. rade (replika) uviedla, že žalovaná v 1. rade je
povinná uhradiť žalobkyni regresnú náhradu, na ktorú má žalobkyňa nárok v zmysle § 238 zákona č.
461/2003 Z.z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaná v 1. rade

poskytla plnenie poškodenému za vinníka dopravnej nehody, ktorá je súčasne pracovným úrazom. Na
základe žiadosti poškodeného zamestnanca má žalobkyňa povinnosť po splnení zákonných podmienok
ustanovených zákonom o sociálnom poistení vyplatiť úrazovú dávku, pričom zo žiadneho ustanovenia
zákona nevyplýva, že by žalobkyňa pri rozhodovaní o priznaní úrazovej dávky bola povinná, príp.
oprávnená zisťovať, či si poškodený uplatnil v súvislosti s pracovným úrazom aj nárok na náhradu škody

voči komerčnej poisťovni a primerane okolnostiam prípadu krátiť alebo nevyplatiť príslušnú úrazovú
dávku. To, že žalovaná v 1. rade plnila poškodenému napriek tomu, že mala a mohla vedieť, že poistná
udalosť poškodeného je zároveň pracovným úrazom, je výlučne jej rozhodnutie, ktoré nemá vplyv na
povinnosť žalovanej v 1. rade uhradiť regresnú náhradu spočívajúcu v náhrade žalobkyňou vyplatenej
úrazovej dávky poškodenému. Poškodený požiadal žalobkyňu o plnenie dňa 13.07.2023, náhrada za

bolesť mu bola vyplatená 25.07.2023. Poškodený v tomto prípade prijatím bolestného od žalovanej v 1.
rade aj od žalobkyne, pričom obe o výplatu poistného plnenie požiadal, získal duplicitné odškodnenie
za jednu škodovú udalosť. Podľa žalobkyne má zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú
zamestnancovi pri plnení pracovných úloh podľa Zákonníka práce prednosť pred zodpovednosťou za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa nechala

na rozhodnutí súdu, či v prípade úspechu žalobkyne v spore, zaviaže na náhradu žalovanej škody
žalovaných spoločne a nerozdielne alebo uzná výlučnú povinnosť jedného zo žalovaných. Vo vyjadrení
k vyjadreniu žalovaného v 2. rade žalobkyňa uviedla, že zastáva právny názor, že výlučne ona bola
s ohľadom na zásadu formulovanú Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS
329/2014 zo dňa 05.06.2014 oprávnená a povinná plniť poškodenému. Podľa žalobkyni, nie je ona

oprávnená žiadať vyplatené plnenie späť od poškodeného z dôvodu jeho prípadného bezdôvodného
obohatenia. Žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia od poškodeného by mohla žalovaná v 1. rade
po úhrade regresného nároku žalobkyne. K vyjadreniu žalobkyňa predložila súdu Žiadosť o realizáciu
jednorazovej platby a Žiadosť o priznanie náhrady za bolesť zo dňa 13.07.2023.

6. Žalovaná v 1. rade v duplike okrem iného uviedla, že nárok poškodeného plnila v zmysle ustanovené
ZoPZP. Žiadny právny predpis neukladá žalovanej v 1. rade, aby pri prešetrovaní potrebnom na zistenie
rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie zisťoval aj tú skutočnosť, či v danom prípade nejde
náhodou o pracovný úraz. Nie je možné od žalovanej v 1. rade požadovať, aby z tej istej poistnej udalosti
plnil nároky dvakrát. Žalobkyňa uhrádzala poškodenému plnenie z dôvodu, ktorý odpadol, preto si má

nárok uplatniť u poškodeného.

7. Žalovaný v 2.rade v duplike okrem iného uviedol, že žalobkyňa uhradila neexistujúci dlh, ktorý v čase
vyplatenia dávky v súlade s § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikol splnením zo strany žalovanejv 1. rade, ktorá bola taktiež na toto plnenie zaviazaná zo zákona. žalobkyňa mala vedomosť o tom, že
pracovný úraz poškodeného vznikol v rámci výkonu povolania vodiča, pri ktorom je náhrada škody vždy
spojenáspovinnýmzmluvnýmpoistenímmotorovéhovozidla,ktoréhoprevádzkoukuškodedošlo.Preto

mala žalobkyňa zohľadniť túto okolnosť, a z hľadiska opatrnosti zistiť, či poškodeným uplatnená škoda
ako nárok v danom čase existuje. Keďže právo na uplatnenie náhrady škody zo strany poškodeného
zaniklo dňa 09.05.2023, kedy došlo k náhrade škody zo strany žalovanej v 1. rade, k následnému plneniu
žalobkyne došlo bez právneho dôvodu.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.06.2024, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal
v neprítomnosti právneho zástupcu žalovanej v 1.rade a žalovaných v 1. a 2.rade, ktorí svoju neúčasť
vopred ospravedlnili a žiadali, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s ostatnými písomnými podaniami strán sporu, s listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise ako aj s ostatným obsahom súdneho spisu a dospel
k nasledovným skutkovým záverom:

9. Z trestného rozkazu Okresného súdu Levice, sp.zn. 2T/62/2023 zo dňa 23.05.2023, právoplatný dňa
09.06.2023 (č.l. 6) vyplýva, že žalovaný v 2.rade bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 18.02.2023 v čase okolo
19:55 hod. viedol motorové vozidlo zn. G. H. I. J., EČ: K., držiteľky L. M., v meste K. po miestnej

komunikácii N. O. v smere na N. P. Q. po ceste označenej ako vedľajšia cesta, pričom pred vjazdom
do križovatky porušil ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c) a § 20 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko
nevenoval dostatočnú pozornosť situácii v cestnej premávke a vošiel do križovatky v čase, kedy po
hlavnej ceste v smere od železničnej stanice do centra mesta viedol osobné motorové vozidlo zn. J.

C. C., EČ K., vlastníka AB-JOTO s.r.o., vodič D. E., ktorému nedal prednosť v jazde, následkom čoho
došlo k nárazu prednej časti vozidla zn. G. H. I. J. do ľavej prednej strany vozidla zn. J. C. C., ktoré bolo
po náraze vymrštené do panelového domu v správe SLUŽBYT Levice, spol. s. r. o., následkom čoho
utrpel vodič D. E. (ďalej len ako „poškodený“) ľahké zranenia, a to tržne zmliaždenú ranu ľavej čelovo
spánkovej oblasti hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice, podvrtnutie bedrovej chrbtice, pomliaždenie ľavej

sedacej oblasti ťažšieho stupňa a pomliaždenie ľavého kolenného kĺbu ľahkého stupňa, vyžadujúce si
dobu liečenia, práceneschopnosti a obmedzenie v bežnom spôsobe života v trvaní do 5 týždňov.

10. Z plnomocenstva zo dňa 24.03.2023 (č.l. 39) vyplýva, že poškodený ako splnomocniteľ
splnomocnilspoločnosťARBITRA,s.r.o.IČO:52158381akosplnomocnenca,abypoškodenéhovplnom

a neobmedzenom rozsahu zastupovala pri všetkých úkonoch potrebných pre mimosúdne vymoženie
nárokov na náhradu škody a iných peňažných nárokov, ktoré mu vznikli v dôsledku poistnej udalosti
dňa 18.02.2023 v Leviciach. Splnomocnenec bol v zmysle plnomocenstva okrem iného oprávnený
prebrať všetky druhy plnení nárokov na bankový účet určený splnomocnencom, prípadne v hotovosti
do pokladne splnomocnenca. Plnomocenstvo sa vzťahovalo v plnom rozsahu aj na konanie pred

Sociálnou poisťovňou v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. pri úkonoch potrebných pre mimosúdne
vyčíslenie a uplatnenie nárokov a dávok súvisiacich s uvedenou poistnou udalosťou/úrazom, na
nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie a vyžiadanie lekárskeho posudku pre potreby určenia
výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobeného poistnou udalosťou, na
zadanievypracovaniaakýchkoľvekznaleckýchposudkov.Pravosťpodpisusplnomocniteľajeosvedčená

osvedčovacou doložkou Mesta Levice.

11. Z listiny zo dňa 25.04.2023 – Uplatnenie nároku na škodu na zdraví (č.l. 38) vyplýva, že poškodený
v zastúpení splnomocnencom ARBITRA, s.r.o. si u žalovanej v 1.rade uplatnil dňa 25.04.2023 nárok
na poistné plnenie titulom nároku na náhradu škody podľa § 442 a nasl. zákona č. 40/1964 OZ spolu

v sume 2.769,00 eur, a to ako bolestné v sume 2.739,00 eur a náklady na liečenie – poplatok za lekársky
posudok v sume 30,00 eur, ktorú žiadal zaslať na číslo účtu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktoré je
totožné s číslom účtu splnomocnenca uvedenom na splnomocnení zo dňa 24.03.2023

12. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 09.05.2023 (č.l. 41) vyplýva, že žalovaná v 1.rade oznámila

poškodenému, že dňa 5.5.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a poskytla poistné plnenie ako
náhradu za bolestné na základe lekárskeho posudku na účet splnomocnenca poškodeného. Prílohou
oznámenia bol aj výpočet výšky plnenia.13. Z detailu platby na č.l. 40 vyplýva, že žalovaná v 1.rade poukázala dňa 10.05.2023 príjemcovi
ARBITRA, s.r.o. sumu vo výške 2.739,00 eur, druh plnenia: bolestné.

14. Zo žiadosti o priznanie náhrady za bolesť zo dňa 13.07.2023 (č.l. 66) súd zistil, že poškodený podal
žalobkynižiadosťopriznanienáhradyzabolesťpodľa§99zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení,
z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 18.02.2023, zodpovedný zamestnávateľ AB JOTO TAXI s.r.o., IČO
36818585. Dávku žiadal poukázať na č.ú. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Súčasťou žiadosti bolo
aj vyhlásenie, že žiadateľ nezatajil žiadnu rozhodujúcu skutočnosť na vznik nároku, priznanie a výplatu

dávky a je si vedomý právnych následkov nepravdivého vyhlásenia. Žiadosť podpísal poškodený ako
žiadateľ vlastnoručne dňa 13.07.2023.

15. Z potvrdenia o úrazových dávkach zo dňa 11.09.2023 (č.l. 19) a z detailu žiadosti o realizáciu
jednorazovej platby zo dňa 29.02.2024 (č.l. 65) je zrejmé, že žalobkyňa vyplatila dňa 25.07.2023
poškodenému na číslo účtu uvedené v žiadosti o priznanie náhrady úrazové dávky za obdobie od

18.02.2023 do 31.08.2023 spolu v sume 2.259,70 eur, a to úrazový príplatok za obdobie od 18.02.2023
do 31.03.2023 spolu v sume 42,70 eur a náhradu za bolesť v sume 2.217,00 eur.

16.Zvýzvyč.82/2023zodňa12.09.2023(č.l.10)súdzistil,žežalobkyňasiužalovanejv1.radeuplatnila
v zmysle § 4 ods. 3 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou

úrazových dávok poškodenému z úrazového poistenia spolu vo výške 2.259,70 eur, z toho za úrazový
príplatok sumu 42,70 eur a za náhradu za bolesť sumu 2.217,00 eur, ktoré žiadala uhradiť do 15 dní.
Z odôvodnenia predmetnej listiny vyplýva, že žalovaný v 2.rade spôsobil ako vodič motorového vozidla
EČ: K. dopravnú nehodu, dôsledkom ktorej došlo k zraneniam poškodeného, za čo bol žalovaný v 2.rade
právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice, sp.zn. 2T/62/2023. Dôsledkom tejto

dopravnej nehody bol poškodený v období od 18.02.2023 do 31.03.2023 práceneschopný. Nakoľko sa
jednalo o pracovný úraz, žalobkyňa vyplatila poškodenému sumu 2.259,70 eur, ktorá predstavuje výšku
škody žalobkyne. Nakoľko mal v čase dopravnej nehody majiteľ motorového vozidla EČ: K. uzavreté
povinné zmluvné poistenie so žalovanou v 1.rade, žalobkyňa si u nej uplatnila náhradu škody podľa §
238 zákona č. 461/2003.

17. Zvyrozumeniakoznámeniuškodovejudalostizodňa6.10.2023(č.l.5)vyplýva,žežalovanáv1.rade
odmietla pristúpiť k plneniu, ku ktorému je vyzvala žalovaná na základe výzvy č. 82/2023 na náhradu
škody z úrazového poistenia formou náhrady za bolesť za obdobie od 18.2.2023-31.03.2023, nakoľko
škodu v sume 2.739,00 eur poukázali na základe uplatnenia si náhrady škody z povinného zmluvného

poistenia vinníka dopravnej nehody splnomocneným zástupcom poškodeného na účet splnomocnenca
poškodeného. Z uvedených dôvodov, žalovaná v 1.rade odkázala žalobkyňu s refundáciou na
poškodeného, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil.

18. Z výzvy na úhradu-urgencia zo dňa 16.10.2023 (č.l. 17) súd zistil, že žalovaná v 1.rade na základe

výzvy zo dňa 14.09.2023 uhradila žalobkyni len sumu 42,70 eur za úrazový príplatok, pričom refundáciu
žalobkyňou vyplatenej náhrady za bolesť v sume 2.217,00 eur žalovaná v 1.rade odmietla zrealizovať
z dôvodu, že túto sumu vyplatila poškodenému, ktorý si náhradu škody uplatnil u žalovanej v 1.rade
titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla vinníka dopravnej nehody. Žalobkyňa s poukazom na jej právny názor ohľadne kolízie nárokov

na náhradu škody a s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS
329/2014 zo dňa 05.06.2014 opätovne vyzvala žalovanú v 1.rade refundáciu žalobkyňou vyplatenej
náhrady za bolesť v sume 2.217,00 eur do 7 dní od doručenia výzvy.

19. Z vyrozumenia k oznámeniu škodovej udalosti zo dňa 8.11.2023 (č.l. 9) vyplýva, že žalovaná

v 1.rade zotrvala na stanovisku uvedenom vo vyrozumení zo dňa 6.10.2023. Opätovne uviedla,
že poškodený si prostredníctvom splnomocnenca uplatnil škodu z povinného zmluvného poistenia
vinníka dopravnej nehody. Škoda bola dňa 9.5.2023 ukončená a plnenie vo výške 2.739,00 eur
bolo dňa 10.05.2023 poukázané na účet splnomocnenca poškodeného. Nakoľko bola úrazová dávka
vyplatená dňa 25.07.2023, žalovaná v 1.rade nemôže pristúpiť k plneniu a opätovne odkázala žalobkyňu

s refundáciou na poškodeného, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil.

20. Z výzvy na úhradu zo dňa 27.11.2023 (č.l. 12) súd zistil, že žalobkyňa oznámila žalovanému v 2.rade,
že dňa 18.02.2023 spôsobil ako vodič motorového vozidla EČ: K. dopravnú nehodu, dôsledkom ktorejdošlo k zraneniam poškodeného, za čo bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Levice, sp.zn. 2T/62/2023. Dôsledkom tejto dopravnej nehody bol poškodený v období od 18.02.2023
do 31.03.2023 práceneschopný. Nakoľko sa jednalo o pracovný úraz, žalobkyňa vyplatila poškodenému

na základe jeho žiadosti a v súlade so zákonom č. 461/2003 o sociálnom poistení úrazové dávky v sume
2.259,70 eur. V čase dopravnej nehody mala majiteľka motorového vozidla EČ: K. uzavreté povinné
zmluvné poistenie so žalovanou v 1.rade, u ktorej si žalobkyňa výzvou č. 82/2023 uplatnila regresnú
náhradu úrazových dávok v sume 2.259,00 eur, pričom žalovaná v 1.rade uhradila žalobkyni len sumu
42,70 eur za úrazový príplatok a náhradu za bolesť v sume 2.217,00 eur žalobkyni odmietla refundovať,

nakoľko si náhradu tejto škody uplatnil poškodený u žalovanej v 1.rade titulom povinného zmluvného
poistenia vinníka dopravnej nehody a žalovaná v 1.rade mu ju dňa 10.05.2023 uhradila. S poukazom
na § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení žalobkyňa vyzvala žalovaného v 2.rade na
úhradu škody vo výške 2.217,00 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalobkyňa žalovanému v 2.rade
zároveň oznámila, že má právo, aby žalovaná v 1.rade za neho uhradila škodu spôsobenú žalobkyni
a zároveň ho vyzvala, aby požiadal on alebo majiteľka vozidla žalovanú v 1.rade o úhradu tejto sumy

žalobkyni. Žalobkyňa spolu s výzvou zaslala žalovanému v 2.rade na vedomie aj korešpondenciu so
žalovanou v 1.rade.

21. Z odpovedi na výzvu zo dňa 20.12.2023 (č.l.) vyplýva, že žalovaný v 2.rade namietal plnenie
povinnosti v sume 2.217,00 eur z dôvodu, že túto škodu vyplatila poškodenému komerčná poisťovňa

(žalovaná v 1.rade). Poškodený požiadal aj žalobkyňu aj žalovanú v 1.rade na vyplatenie náhrady
za bolesť, pričom v žiadosti podľa zákona o sociálnom poistení zamlčal skutočnosť, že mu táto už
bola žalovanou v 1.rade uhradená. Preto došlo dňa 25.07.2023 k duplicitnému plneniu žalobkyňou
a poškodený sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne a má povinnosť na základe výzvy žalobkyne
sumu 2.217,00 eur žalobkyni bezodkladne uhradiť. Z uvedených dôvodov nešlo o naplnenie zákona

vo veci uplatnenia si práva na náhradu za bolesť ale o bezdôvodné obohatenie, s ktorým žalovaný
v 2.rade nemá nič spoločné. Žalovaný v 2.rade preto odkázal žalobkyňu, aby si svoj nárok uplatnila
u poškodeného najprv mimosúdne a v prípade, ak poškodený bezdôvodné obohatenie nevydá, nech
podá žalobkyňa na poškodeného žalobu. Žalovaný v 2.rade namietol pasívnu vecnú legitimáciu v spore
o vydanie bezdôvodného obohatenia.

22. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

23. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. zákonník práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom

(pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase
pracovného úrazu v pracovnom pomere.

24. Podľa § 238 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ako „zákon
o sociálnom poistení“), sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej

vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje
Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených
dávok. Škoda podľa odseku 1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného
protiprávneho konania. Treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci
tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa.

25. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

26. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

27. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ako „zákon o povinnom zmluvnom
poistení“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným

subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky,
dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové
dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený
je povinný ich nahradiť týmto subjektom.28. Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti

poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

29. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

30. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

31. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.

32. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

33. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

35. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

36. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným náhrady škody za výplatu úrazových dávok
poškodenému v zmysle § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vyplatených poškodenému na
základe jeho žiadosti titulom pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa podľa § 195 ods. 1
Zákonníka práce, ktorý pri plnení pracovných úloh utrpel dopravnou nehodou pracovný úraz.

37. V spore nebolo sporné, že žalovaný v 2.rade spôsobil dopravnú nehodu ako vodič motorového
vozidla, ktorou bola spôsobená škoda na zdraví poškodeného, dôsledkom čoho bol poškodený od
18.2.2023 do 31.03.2023 práceneschopný. Zároveň nebolo sporné, že škodu na zdraví pri dopravnej
nehode utrpel poškodený počas výkonu práce a táto škoda na zdraví bola zároveň pracovným razom.

Nebolo sporné, že majiteľka vozidla, ktorým žalovaný v 2.rade spôsobil dopravnú nehodu, mala
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla s komerčnou poisťovňou - žalovanou v 1.rade a poškodený si v zastúpení splnomocnenca na
základe plnej moci zo dňa 24.3.2023 uplatnil dňa 25.04.2023 u žalovanej v 1.rade nárok na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou spolu v sume 2.769,00 eur, a to ako bolestné v sume 2.739,00

eur a náklady na liečenie – poplatok za lekársky posudok v sume 30,00 eur. Ďalej nebolo sporné, že
žalovaná v 1.rade po ukončení šetrenia poistnej udalosti uhradila dňa 10.5.2023 poškodenému náhradu
škody v poškodeným uplatnenej výške 2.769,00 eur, pričom poškodenému listom zo dňa 09.05.2023
oznámila, že dňa 5.5.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a poskytla poistné plnenie ako náhradu
za bolestné na základe lekárskeho posudku.

38. Zároveň nebolo sporné, že žiadosťou zo dňa 13.07.2023 si poškodený uplatnil u žalobkyni nárok
na náhradu za bolesť podľa § 99 zákona o sociálnom poistení, na základe ktorej mu žalobkyňa dňa
25.07.2023 vyplatila poškodenému úrazové dávky spolu v sume 2.259,70 eur, a to úrazový príplatok
za obdobie od 18.02.2023 do 31.03.2023 v sume 42,70 eur a náhradu za bolesť v sume 2.217,00

eur. Následne si žalobkyňa výzvou č. 82/2023 uplatnila u žalovanej v 1.rade ako poisťovne, s ktorou
mala majiteľka motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená dopravná nehoda uzatvorenú
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, v zmysle § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení regresný
nároknanáhraduvyplatenýchúrazovýchdávokpoškodenému.Žalovanáv1.raderefundovalažalobkyni
len vyplatený úrazový príplatok vo výške 42,70 eur a odmietla refundovať vyplatenú náhradu za bolesť

v sume 2.217,00 eur z odôvodnením, že túto sumu (náhradu za bolesť) uhradila poškodenému dňa
10.05.2023 na základe žiadosti poškodeného zo dňa 25.04.2023, o čom poškodeného oznámením zo
dňa 09.05.2023 upovedomila a odkázala žalobkyňu na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia u poškodeného. Žalobkyňa opätovne vyzvala žalovanú v 1.rade a následne aj žalovanéhov 2.rade k náhrade úrazových dávok (bolestné) vyplatených poškodenému dňa 25.07.2023 v sume
2.217,00 eur, ktorí odmietli plniť z dôvodov, že povinnosť žalobkyne na výplatu úrazových dávok
poškodenému zanikla úhradou náhrady škody v sume 2.217,00 eur žalovanou v 1.rade v prospech

poškodeného dňa 10.05.2023, na základe žiadosti poškodeného na náhradu škody podľa §§ 420 a 427
Občianskeho zákonníka a s tým súvisiace nároky podľa § 442 a nasl., Občianskeho zákonníka.

39. Sporné bolo len právne posúdenie veci a to, či zodpovednosť žalobkyne podľa zákona o sociálnom
poistení má prednosť pred zodpovednosťou žalovanej v 1.rade podľa zákona o povinnom zmluvnom

poistení; či mohla žalovaná v 1. rade odmietnuť plniť poškodenému, ktorý si u nej uplatnil nárok titulom
nároku na náhradu škody podľa § 442 a nasl.; či bola žalovaná v 1.rade povinná zisťovať, či škodová
udalosť, titulom ktorej si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody nebola zároveň pracovným úrazom;
či mala žalobkyňa povinnosť vyplatiť poškodenému úrazovú dávku (bolestné), ktoré bolo poškodenému
uhradené komerčnou poisťovňou ešte predtým ako poškodený podal žalobkyni žiadosť o výplatu tejto
dávky; či mala žalobkyňa povinnosť pred poskytnutím plnenia v prospech poškodeného zisťovať, či

nedošlo z tej istej škodovej udalosti k plneniu zo strany komerčnej poisťovne na základe zodpovednosti
za škodu podľa 427 OZ v spojení s ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení a ktorý subjekt z akého
dôvodu je oprávnený žiadať od poškodeného vydanie bezdôvodného obohatenia.

40. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na

zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovaným titulom
náhrady škody podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je dôvodný.

41. Súd konštatuje, že v prejednávanom prípade došlo k súbehu zodpovednostných vzťahov, ktoré
si navzájom konkurujú a to na jednej strane nárok vyplývajúci z ust. § 195 ods. 1 Zákonníka práce

ako nárok zamestnanca na náhradu škody z pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných
úloh, za ktorý zodpovedá jeho zamestnávateľ a na druhej strane zodpovednostný vzťah vyplývajúci
z ust. §§ 420 a 427 Občianskeho zákonníka. Obidva tieto zodpovednostné vzťahy sú zároveň kryté
aj poistnými vzťahmi na jednej strane Sociálnou poisťovňou (žalobkyňou) podľa zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení a na druhej strane zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Obidva tieto poistné vzťahy kryjú
rovnaké nároky založené na rovnakom princípe. Poškodený si môže právo na náhradu škody uplatniť
buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (prevádzateľ,
vodič), alebo priamo u poisťovateľa škodcu (§ 15 zákona č. 381/2001 Z.z.), alebo u škodcu a jeho
poisťovateľa súčasne. Zdrojom záväzku škodcu na náhradu škody je zodpovednosť za škodu a zdrojom

záväzku poisťovateľa plniť z povinného zmluvného poistenia je poistná zmluva. V niektorých prípadoch
môže dôjsť k súbehu rôznych zodpovednostných subjektov. Nároky na náhradu škody, ak spĺňajú
predpoklady ako zodpovednostnej skutkovej podstaty podľa Zákonníka práce, tak zodpovednostnej
skutkovej podstaty podľa Občianskeho zákonníka, môžu byť úspešne uplatnené poškodeným voči
tomu zodpovednému subjektu, ktorý si poškodený zvolil. Z uvedených dôvodov sa súd nestotožňuje s

názorom žalobkyne spočívajúci v tvrdení, že jej zodpovednosť je prioritná a zodpovednosť komerčnej
poisťovne (žalovanej v 1.rade) z titulu zákonného zmluvného poistenia je doplnková a tento považuje za
nesprávny. Takýto záver nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Je vyslovene právom poškodeného,
aby sa v prípade existencie dvoch zodpovednostných vzťahov sám rozhodol, z titulu ktorého si bude svoj
nárok uplatňovať. Zároveň je vylúčené, aby poškodenému patril tento nárok duplicitne z titulu obidvoch

poistení. Za rozhodujúcu skutočnosť v tomto smere je potrebné považovať to, ktorá z uvedených
poisťovní uskutočnila svoje plnenie skôr. Takýmto plnením došlo k uspokojeniu nároku poškodeného a
týmto plnením jeho nárok zanikol splnením (§ 559 ods. 1 OZ).

42. Uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV ÚS 329/2014, na ktoré poukazovala žalobkyňa a z ktorého

vyvodila záver o prednosti zodpovednosti žalobkyne podľa zákona o sociálnom poistení pred
zodpovednosťou komerčnej poisťovne podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení v spojení s ust. §§
420 a 427 Občianskeho zákonníka, v tomto prípade žalovanej v 1.rade, vychádza z iných skutkových
okolností sporu. V danom prípade sa žalobkyne dožadovali proti zamestnávateľovi zomrelého manžela
a otca žalobkýň, ktorý utrpel smrteľný pracovný úraz dôsledkom havárie lietadla, náhrady škody podľa §

427 Občianskeho zákonníka v spojení s § 448 Občianskeho zákonníka v situácii, keď na základe tej istej
škodovej udalosti boli už žalobkyne zamestnávateľom zomrelého odškodnené z titulu pracovnoprávnej
zodpovednosti zamestnávateľa podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov.
Žalobkyne sa tak dožadovali duplicitného plnenia z tej istej škodovej udalosti proti tomu istému subjektu,zamestnávateľovi zomrelého manžela a otca, ktorý žalobkyniam už raz plnil a priznal žalobkyniam dávky
dôchodkového zabezpečenia, a to vdovský výsluhový dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok, úmrtné
ako aj spôsobenú vecnú škodu. Nakoľko zamestnávateľ nerozhodol o náhrade nákladov na výživu

pozostalých podľa § 25 ods. 1 písm. c) a podľa § 25 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. uplatnili žalobkyne
voči zamestnávateľovi občianskoprávnu zodpovednosť za škodu spôsobenú dopravným prostriedkom
– lietadlom podľa § 427 Občianskeho zákonníka a na tomto základe si uplatnili pozostalostnú úrazovú
rentu podľa § 448 Občianskeho zákonníka. Súd žalobu zamietol konštatujúc, že nárok na pozostalostnú
úrazovú rentu je upravený v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý sa však nevzťahuje na profesionálnych vojakov (§ 1
ods. 2 zákona o sociálnom poistení), preto si sťažovateľky „nemohli uplatňovať nárok na pozostalostnú
úrazovú rentu, výživné a príspevok na výživu rozvedenej manželky vyplývajúci podľa § 448 Obč. zák.
Žalobkyne si teda z tej istej škodovej udalosti uplatnili u zamestnávateľa jednak zodpovednosť z titulu
pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa a jednak občianskoprávnu zodpovednosť za škodu
spôsobenú dopravným prostriedkom – lietadlom podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Preto právne

závery Ústavného súdu, že „vzájomný vzťah jednotlivých režimov občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu a jednotlivých druhov tejto zodpovednosti sa riadi zásadou, že osobitná úprava ruší úpravu
všeobecnú (lex specialis derogat legi generali). Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka sa použije, ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré
iné ustanovenie Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky

(predpoklady) zodpovednosti za škodu, alebo ak zodpovednosť za škodu nie je. Tento princíp sa uplatní
aj v prípade pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri úmrtí následkom pracovného
(služobného) úrazu alebo choroby z povolania. Zásada lex specialis derogat legi generali takto
zabezpečuje praktické uplatnenie princípu, že za jednu škodovú udalosť možno poškodeného odškodniť
len raz.“ boli vyslovené v konaní, v ktorom sa žalobkyne (poškodené) dožadovali z jednej škodovej

udalosti duplicitného plnenia proti tomu istému zodpovednostnému subjektu (zamestnávateľovi), ktorý
ich už raz z tej istej škodovej udalosti odškodnil titulom pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa.
Z uvedených dôvodov má súd za to, že predmetným rozhodnutím v konaní o náhrade škody jedného
zodpovednostného subjektu proti druhému zodpovednostnému subjektu z tej istej škodovej udalosti
nepoprel právne závery uvedené ústavným súdom v citovanom rozhodnutí a ani sa od nich žiadnym

spôsobom neodklonil.

43. Súd poukazuje na skutočnosť, že súdna prax dlhodobo zastáva názor ohľadne vzájomnej
konkurencie nárokov zamestnanca na náhradu škody z pracovného úrazu na jednej strane s nárokom
na náhradu škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „nárok na náhradu škody

proti organizácii podľa ustanovení Zákonníka práce o odškodňovaní pracovných úrazov, ako aj nárok na
náhraduškodyztejistejškodnejudalostiprotitomu,ktozaňuzodpovedápodľaustanoveníObčianskeho
zákonníka o zodpovednosti za škodu, možno uplatniť na súde jednou žalobou. Súd tu nemôže uložiť
žalovaným povinnosť zaplatiť náhradu škody spoločne a nerozdielne; môže však vysloviť, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.“ (Rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1Cz 85/1979 uverejnené pod R 11/1982). Aktuálnosť tohto právneho názoru
nezaniklaanivdôsledkutoho,ženovelizáciouZákonníkapráceúčinnouod1.1.2004savzmyslezákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení riešenie následkov pracovného úrazu alebo choroby z povolania
už neuskutočňuje prostredníctvom zamestnávateľa poškodeného zamestnanca, ale prostredníctvom
dávok úrazového poistenia. Poškodenému zamestnancovi aj naďalej ostáva možnosť voľby, na základe

ktorého z vyššie uvedených zodpovednostných vzťahov si takýto nárok uplatní a nie je vylúčené, aby
si takýto nárok uplatnil naraz a to voči obidvom zodpovednostným subjektom. V prípade uplatnenia
takéhoto nároku žalobou na súde, môže súd v prípade preukázania nároku zaviazať na plnenie obidva
zodpovednostné subjekty so súčasným vyslovením, že „plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného“. Takáto úprava teda zároveň vylučuje možnosť

duplicitného plnenia zo strany obidvoch subjektov a to z dôvodu, že plnením jedného z nich (toho, kto
vykoná plnenie skôr) zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého subjektu.

44. Pokiaľ teda žalobkyňa vykonala plnenie neskôr ako ho vykonala žalovaná v 1.rade, došlo k zániku
nároku poškodeného voči žalobkyni a to v rozsahu plnenia vykonaného žalovanou v 1.rade. Na

správnosti takéhoto záveru nemení nič ani skutočnosť, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa a to, že boli
splnené všetky zákonné podmienky pre úhradu nárokov poškodenému z titulu zákona o sociálnom
poistení, ktorý považuje súd za správny. Tento nárok však poškodenému už zanikol v dôsledku plnenia
z iného zodpovednostného vzťahu. Tvrdenia žalobkyne o tom, že plnenie z jej strany je potrebnépovažovať za plnenie prioritné a plnenie zo strany žalovanej v 1.rade za plnenie doplnkové nemá
oporu v žiadnej právnej úprave. Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidlavzmysleustanovenízákonač.381/2001Z.z.nemožnototižstotožňovať

s dobrovoľným poistením založeným na základe dobrovoľnej poistnej zmluvy na poistenie konkrétneho
rizika (napr. havarijné poistenie motorových vozidiel). Toto poistenie je síce taktiež poistením zmluvným,
nie je však založené na dobrovoľnej báze, ale na zákonnej povinnosti prevádzateľa motorového vozidla
poistiť zvýšené riziko vzniku škôd spôsobených prevádzkou motorového vozidla. S poukazom na tieto
závery preto platí, že pokiaľ žalovaná v 1.rade plnila konkrétny nárok za svojho poistenca (majiteľky

motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda), nemá už povinnosť uhrádzať inak
oprávnený nárok žalobkyňa, a to v dôsledku toho, že plnenie zo strany žalobkyne už predstavuje plnenie
duplicitné.

45. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že žalovaná v 1.rade mala povinnosť pred tým ako
poskytla plnenie poškodenému preverovať, či škodová udalosť nebola zároveň pracovným úrazom

a v prípade, ak by zistila, že sa jednalo aj o pracovný úraz, mala odmietnuť plniť, nakoľko žalovaná
v 1.rade plnila ako prvá, to znamená, že v čase kedy plnila žalovaná v 1.rade nárok poškodeného trval,
poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovanej v 1.rade, ktorej povinnosť plniť vyplývala
zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. Z uvedeného dôvodu žalovaná v 1.rade nebola oprávnená
odmietnuť poškodenému plniť, tak ako to naznačuje žalobkyňa. Zo žiadneho zákonného ustanovenia

nevyplýva povinnosť komerčnej poisťovne preverovať, či škodová udalosť nebola zároveň pracovným
úrazom rovnako ako zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobkyne zisťovať, či
nárok poškodeného na výplatu úrazových dávok nezanikol plnením zo strany komerčnej poisťovne.
Je vecou zodpovednostného subjektu, ktorý bol požiadaný o plnenie, aby v záujme svojej ochrany
preveril nielen skutočnosť, či sú splnené zákonné predpoklady pre poskytnutie poistného plnenia, ale

aj skutočnosť, či nedošlo k zániku tejto povinnosti dôsledkom splnenia nároku poškodeného iným
zodpovednostným subjektom. Zodpovednostný subjekt by bol oprávnený odmietnuť plnenie, o ktoré
bol poškodeným duplicitne požiadaný len v prípade, ak by došlo k zániku jeho povinnosti plniť splnením
zo strany iného zodpovednostného subjektu. Zodpovednostný subjekt nie je totiž oprávnený odmietnuť
plniť za stavu, kedy nárok poškodeného nezanikol splnením iného zodpovednostného subjektu ako sa

žalobkyňa nesprávne domnieva.

46. Súd zároveň poznamenáva, že majiteľ motorového vozidla je povinný zo zákona vozidlo poistiť
u komerčnej poisťovne pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ak teda
požiada poškodený žalobkyňu o výplatu úrazových dávok z pracovnému úrazu dôsledkom dopravnej

nehody spôsobenej motorovým vozidlom, žalobkyňa má vedomosť, že poškodený má na výber dva
zodpovednostné subjekty, u ktorých môže uplatniť nárok na náhradu škody a to buď u žalobkyni na
základe zákona o sociálnom poistení alebo u komerčnej poisťovne na základe zákona o povinnom
zmluvnom poistení, ktorú vedomosť komerčná poisťovňa, ktorá je požiadaná poškodeným o plnenie
nemá. Podľa súdu nie je spravodlivo možné očakávať od komerčnej poisťovne, aby zisťovala, či

v prípade každej poistnej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla zisťovala, či dopravnou
nehodou nedošlo zároveň aj k pracovnému úrazu a v prípade, ak poistná udalosť bola zároveň aj
pracovným úrazom ďalej zisťovať, či si poškodený aj nárok na náhradu u žalobkyni nielen uplatnil, ale
aj, či mu žalobkyňa aj plnila. Nemožno opomínať ani skutočnosť, že v čase plnenia žalovanou v 1.rade si
poškodený u žalobkyni žiadny nárok z pracovného úrazu neuplatnil, to znamená, že aj keby si žalovaná

v 1.rade pred poskytnutím plnenia zisťovala, či sa v predmetnom prípade nejedná aj o pracovný úraz
a zistila by, že škodová udalosť bola aj pracovným úrazom, zároveň by zistila, že poškodený si doposiaľ
nárok na výplatu úrazových dávok u žalobkyni neuplatnil. Z uvedeného dôvodu by žalovaná v 1.rade
nemala možnosť odmietnuť plniť poškodenému, ktorý ju požiadal o poistné plnenie. Na druhej strane
žalobkyňa, u ktorej si poškodený uplatnil nárok na výplatu úrazových dávok v čase, kedy tento jeho

nárok bol už uspokojený plnením zo strany žalovanej v 1.rade, by bola oprávnená plnenie v prospech
poškodeného odmietnuť, keďže jej povinnosť plniť zanikla splnením nároku poškodeného žalovanou
v 1.rade.

47. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobkyne, že žalovaná v 1.rade má uhradiť regresný nárok

žalobkynitedamáplniťdvakráttoistéplneniaanáslednesimáuplatniťupoškodenéhonároknavydanie
bezdôvodného obohatenia. Jedinou situáciou, kedy by bola žalovaná v 1.rade povinná uhradiť žalobkyni
regresný nárok aj za predpokladu, že poškodenému aj ona poskytla plnenie z tej istej škodovej udalosti
by bola situácia, kedy by poškodenému žalovaná v 1.rade poskytla plnenie až ako druhá v poradí, tedaduplicitne, tak ako tomu bolo v tomto prípade na strane žalobkyne. V takomto prípade by subjektom
oprávneným žiadať od poškodeného vydanie bezdôvodného obohatenia bola práve žalovaná v 1.rade.
V predmetnom prípade však duplicitné plnenie poskytla žalobkyňa, ktorej duplicitným plnením vznikol

proti poškodenému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

48. Ak teda žalobkyňa plnila v prospech poškodeného na základe jeho žiadosti zo dňa 13.07.2023 až
dňa 25.07.2023 a žalovaná v 1.rade plnila v prospech poškodeného z tej istej škodovej udalosti na
základe jeho žiadosti zo dňa 25.04.2023 ako prvá už dňa 10.05.2023, nemožno konštatovať nič iné

než, že žalobkyňa plnila v čase, kedy bol nárok poškodeného uspokojený plnením žalovanou v 1.rade,
dôsledkom čoho tento nárok v zmysle § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikol plnením. Žalobkyňa
tak plnila v čase, kedy už nemala povinnosť plniť, t.j. plnila bez právneho dôvodu. Súd dodáva, že aj
za predpokladu, že by si poškodený uplatnil u žalobkyni nárok na výplatu úrazových dávok skôr ako
došlo k plneniu zo strany komerčnej poisťovne, ale v čase plnenia žalobkyňou by už nárok poškodeného
bol plnením komerčnej poisťovne uspokojený, aj v takomto prípade by došlo na strane poškodeného

k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, a to na základe plnenia z dôvodu, ktorý dodatočne
odpadol a nie z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu, ako tomu bolo v predmetnom prípade.

49. Prijatím ďalšieho, duplicitného plnenia poškodeným od žalobkyne tak vzniklo na jeho strane
bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že právny dôvod na plnenie dávok z úrazového poistenia

zamestnávateľa už predtým zanikol po predchádzajúcom uspokojení nároku žalovanou v 1.rade. Kto
je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Týmto skorším plnením pre poškodeného zo strany žalovanej v 1.rade došlo
k uspokojeniu nároku poškodeného na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa, čím
jeho nárok zanikol. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu,

resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol vzniká podľa zákona tomu, kto ho získal. Takýmto subjektom
nie je osoba, ktorá plnenie poskytla. Osobou povinnou vydať majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu resp. plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je výlučne osoba, ktorej
plnenie bolo adresované. Ak teda došlo na strane poškodeného k bezdôvodnému obohateniu na
úkor žalobkyne, táto sa mala domáhať vydania bezdôvodného obohatenia proti poškodenému a nie

proti žalovaným. Žalovaní nemajú žiadnu zákonnú ani inú povinnosť nahradiť žalobkyni plnenie, ktoré
žalobkyňa poskytla poškodenému bez právneho dôvodu, pričom na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ku ktorému v danom prípade evidentne došlo na strane poškodeného, žalovaní nie sú pasívne vecne
legitimovaní. Súd tak dospel k záveru, že žalovaní, v tomto konaní o zaplatenie vyplatených dávok
z úrazového poistenia zamestnávateľa, nie sú pasívne vecne legitimovaní, z dôvodov ktorých súd nemal

inú možnosť ako žalobu zamietnuť.
50. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Keďže žalovaní boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne

merateľný úspech, súd žalovanému v 1. a 2.rade ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

53. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).