Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200491
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200491.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a

členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu:
ROHRMONTAGEa.s.,sosídlomTomášikova30,82101Bratislava,IČO:47159839,právnezastúpený:
Advokátska kancelária Červenková, s.r.o., so sídlom Dunajská 1, 811 08 Bratislava, IČO: 50 582 429,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101347365/2020 zo
dňa 24.08.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie júl 2018. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol

z daňovej kontroly č. 100735347/2019 zo dňa 26.03.2019 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“).
Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené
žalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaním zo dňa 05.04.2019 konštatujúc, že k dodaniu
služby reálne došlo.

2. Správca dane rozhodnutím č. 100840868/2020 zo dňa 04.05.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil žalobcovi
rozdiel v sume nadmerného odpočtu 23 813,89 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
júl 2018. Správca dane zároveň znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2018 zo sumy 24 534,48 eura na sumu 720,59 eura.

3. Správca dane na základe predložených dokladov a evidencie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2018 zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane

z prijatých faktúr č. FV00282018 a č. FV00272018 vystavených deklarovaným dodávateľom, a to
spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o., za sprostredkovanie práce na projektoch v zmysle zmluvy
o sprostredkovaní zo dňa 28.12.2017 (ďalej len „zmluva o sprostredkovaní“). Deklarované zdaniteľné
plnenia potom správca dane preveroval zaslaním výzvy spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. Tátospoločnosť ale požadované doklady na základe výzvy správcovi dane nepredložila ani nezapožičala.
Správca dane v rámci preverovania deklarovaného zdaniteľného plnenia predvolal na výsluch A. B.,
konateľa spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., ktorému bolo predvolanie doručené uložením

v odbernej lehote. Keďže A. B. sa na ústne pojednávanie nedostavil, správca dane požiadal OR PZ
v Bratislave, obvodné oddelenie PZ Bratislava Rača o jeho predvedenie. V nadväznosti na túto žiadosť
OR PZ v Bratislave, obvodné oddelenie PZ Bratislava Rača zistilo, že v mieste trvalého pobytu A. B. má
sídlo spoločnosť zaoberajúca sa poskytovaním trvalého pobytu fyzickým osobám a právnickým osobám.
Na adrese trvalého pobytu sa A. B. nenachádzal.

4. Správca dane v inom konaní miestnym zisťovaním dňa 21.08.2018 preveroval ekonomickú činnosť
spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. na adrese jej sídla a zistil pritom, že na tejto adrese sa
nachádzala výšková budova, ktorá mala vo vestibule poštové schránky s označením spoločností
a jednotlivých fyzických osôb. Názvom spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. nebola označená ani
jedna poštová schránka. Na vonkajšej fasáde budovy sa nachádzali tabuľky s názvami spoločností,

avšak označenie spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. sa tu nenachádzalo. Správca dane teda
miestnym zisťovaním na adrese sídla spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. nezistil reálne sídlo ani
vykonávanie ekonomickej činnosti.

5. Dňa 06.03.2019 boli správcovi dane doručené zmluvy uzatvorené s obchodnými partnermi žalobcu.

Na základe žiadostí o medzinárodné výmeny informácií správca dane zistil, že vykonané práce
zahraniční odberatelia dohodli so žalobcom bez sprostredkovania, a že zahraniční odberatelia žalobcu
spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ani A. B. nepoznali.

6. Pokiaľ ide o predmetné faktúry vystavené deklarovaným dodávateľom, a to spoločnosťou PRO-

TECH group spol. s r.o., a zmluvu o sprostredkovaní, správca dane konštatoval, že vystavená faktúra
a predložená zmluva boli iba formálnou stránkou tvrdenia žalobcu. Bolo nevyhnutné preukázať aj vecné
plnenie. Žalobca dôkaz o vecnom plnení sprostredkovania nepredložil a ani spoločnosť PRO-TECH
group spol. s r.o. ako dodávateľ nepreukázal tvrdenia žalobcu o sprostredkovaní vo všetkých vecných
a procesných znakoch.

7. Správca dane sumarizujúc zistené skutočnosti a svoje právne úvahy konštatoval, že na preukázanie
hodnovernosti dodania služby nebolo postačujúce predloženie faktúry, ale bolo potrebné preukázať,
že služba bola skutočne dodaná v rozsahu a osobou uvedenou na faktúrach. Doklady so všetkými
požadovanými náležitosťami nemohli byť podkladom pre uznanie práva na odpočítanie dane, ak nebolo

preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako to bolo v dokladoch
deklarované. Keďže spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ako deklarovaný dodávateľ nepredložila
žiadne doklady, pričom ani jej konateľ sa nedostavil k svedeckej výpovedi, a teda nepodal relevantné
informácie, na základe ktorých by sa preukázala pravdivosť údajov, a keďže zahraničné daňové správy
nepotvrdili reálnu existenciu deklarovaného sprostredkovania na základe predložených faktúr, žalobca

nesplnil zákonné podmienky uplatneného práva na odpočítanie dane.

8. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 101347365/2020 zo dňa 24.08.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

9. Žalovaný konštatoval, že uplatnenie práva na odpočítanie dane je viazané na bezpodmienečné
splnenie hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich z § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej
hodnoty“), pričom tento zákon neumožňuje nesplnenie čo i len jednej z ustanovených podmienok, a to

ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Pokiaľ si daňový subjekt ako
platiteľ dane uplatňuje právo na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované na predložených účtovných dokladoch. Zo znenia § 49
ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z dodania
tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla inému daňovému

subjektu daňová povinnosť. Správca dane za účelom preverenia dodania sprostredkovateľských služieb
z dôvodu, že obchodný prípad je dvojstranný právny akt, vyzval spoločnosť PRO-TECH group spol.
s r.o., aby predložila doklady, ktorými by preukázala, že služby žalobcovi reálne aj dodala, a že jej
z dodania služieb vznikla v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť. SpoločnosťPRO-TECH group spol. s r.o. však nepredložila správcovi dane žiadne doklady, ktorými by dodanie
sprostredkovateľských služieb v prospech žalobcu preukázala.

10. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval, či deklarované sprostredkovateľské
služby boli spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o. aj reálne uskutočnené, a to nielen u tejto
spoločnosti, ale aj u zahraničných odberateľov žalobcu. Spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o.
pritom dodanie sprostredkovateľských služieb pre žalobcu nepreukázala a zahraniční obchodní partneri
žalobcu sprostredkovateľskú činnosť spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. nepotvrdili. Ak by

spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. sprostredkovateľskú činnosť skutočne v zmysle uzatvorenej
zmluvy o sprostredkovaní zrealizovala, disponovala by dokladmi a dôkazmi preukazujúcimi spôsob
jej realizácie. Vystavenie dodávateľských faktúr však nie je dôkazom o dodaní služieb, keďže
faktúrou nie je preukázaná realizácia obchodnej transakcie, v preskúmavanej právnej veci dodanie
sprostredkovateľských služieb.

11. Žalovaný nespochybňoval skutočnosť, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. vykonávala
svoju podnikateľskú činnosť od roku 2006, ani skutočnosť, že predmetom podnikateľských aktivít
tejto spoločnosti bola aj sprostredkovateľská činnosť. K uzatvorenej zmluve o sprostredkovaní
žalovaný uviedol, že jednou zo zmluvných povinností spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o.
bolo sprostredkovanie stretnutia zástupcu žalobcu s budúcimi odberateľmi v zahraničí. Zahraničné

odberateľské spoločnosti však vo svojich vyjadreniach potvrdili, že spoločnosť PRO-TECH group spol.
s r.o. ani jej zástupcu nepoznali. To znamená, že sprostredkovanie dodania služieb medzi žalobcom
a odberateľskými spoločnosťami nebolo preukázané.

II.

Žaloba

12. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.10.2020 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia,
jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania práva na náhradu trov
konania.

13. Žalobca nesúhlasil so závermi správcu dane potvrdenými žalovaným, pričom žiadal, aby správny
súd preveril zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty
v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní
splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane podľa

§ 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty, a to so zameraním na posúdenie
miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní
oprávnenosti uplatneného práva za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2018.

14. Žalobca konštatoval, že podnikanie je v mnohom založené aj na osobných referenciách, a preto

často nie je žiaden dôvod pochybovať o tom, prečo by určitá, dlhodobo fungujúca spoločnosť mala byť
nespoľahlivou či nedôveryhodnou. V rámci bežného obchodného styku žalobca vstúpil do štandardného
zmluvného vzťahu so spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o., ktorá vznikla v roku 2006, teda mala
za sebou viac ako 12-ročnú históriu a počnúc od svojho vzniku disponovala oprávnením poskytovania
v oblasti sprostredkovania obchodu a služieb. Predmetná spoločnosť predložila žalobcovi štandardnú

zmluvu, v ktorej boli upravené aj obsahové náležitosti. Poskytovateľom služieb teda nebola žiadna
novovzniknutá firma bez histórie. Žalobca nemal žiaden oprávnený dôvod pochybovať o tom, že
sprostredkovateľské služby poskytla práve spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. Služby boli
poskytnuté, keď na ich podklade žalobca získal početné zákazky v zahraničí od bonitných klientov.
Spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. vystavila príslušnú faktúru a tým pre žalobcu bola existencia

poskytnutých služieb hodnoverne preukázaná. V zmysle uzavretej zmluvy nešlo o špekulatívne
jednorazové plnenie. Išlo o štandardné služby poskytované permanentne v priebehu kalendárneho
roka 2018. Podnikanie v oblasti sprostredkovania obchodu či služieb má zásadné špecifiká, ktoré
musia byť správcovi dane, ako aj odbornej či laickej verejnosti, dostatočne známe. Skutočnosť, že noví
zahraniční odberatelia žalobcu nepoznali spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ani jej konateľa,

ako aj skutočnosť, že nedošlo k splneniu zmluvnej povinnosti spoločnosti PRO-TECH group spol.
s r.o. sprostredkovať stretnutia zástupcu žalobcu s budúcimi odberateľmi v zahraničí, bola absolútne
irelevantná a účelovo podsúvaná. Pre žalobcu bola jediným podstatným a jediným postačujúcim
kritériom o činnosti sprostredkovateľa, že žalobca mal možnosť uzatvoriť nové zmluvy a získať novýchpracovníkov, čo správca dane ani nespochybnil. Tieto kontakty a tieto kontrakty nespadli z neba, ale
niekto sa o ne zaslúžil a zjavne to teda bol sprostredkovateľ. Žalobca totiž nikoho iného takouto
sprostredkovateľskou činnosťou nepoveril. Akým spôsobom zabezpečila spoločnosť PRO-TECH group

spol. s r.o. ako sprostredkovateľ dosiahnutie požadovaného cieľa, pre žalobcu nebolo podstatné. Nebolo
tedapodstatné,čipredmetnáspoločnosťrokovalasozáujemcamioslužbyžalobcupriamoalebočisnimi
rokoval iný subjekt alebo či nejaký subjekt len zmienil predmetnej spoločnosti ako sprostredkovateľovi
požiadavku zahraničnej spoločnosti na poskytnutie služieb – v tomto konkrétnom prípade zváračských
služieb. Pre daňový subjekt je predsa podstatný ekonomický prínos takejto služby, ktorú si objednal a za

ktorú riadne zaplatil. Preto závery finančných orgánov presahovali kompetencie správneho orgánu vo
vzťahu k činnosti zjavne nezávislých osôb pôsobiacich v podmienkach trhového hospodárstva. Žalobca
sa v uvedenej obchodnej transakcii správal štandardne a so starostlivosťou riadneho hospodára.

15. Žalobca rešpektoval, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazoval
jej platiteľ. Poukazoval však na to, že daňový subjekt nemá také oprávnenia, akými disponuje

správca dane pri preverovaní rôznych obchodných spoločností, a preto ani jeho dôkazné bremeno
v daňovom konaní nemôže byť absolútne. Žalobca nemal také možnosti, aby preveroval reálnosť
poskytnutia akejkoľvek služby či tovaru, ktorý obstaral zo strany svojho dodávateľa. Bolo predsa
nepredstaviteľné, aby si žalobca kontroloval ekonomické ukazovatele všetkých svojich dodávateľov.
Žalobca teda objektívne nemohol predložiť správcovi dane žiadne ďalšie návrhy či doklady na

odstránenie pochybností o reálnosti zdaniteľného plnenia práve od svojho dodávateľa, keďže bol
v kontakte výlučne so svojím dodávateľom, a to spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o. Konateľ
tejto spoločnosti uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda poskytnutie sprostredkovateľských služieb,
správcovi dane aj potvrdil. Je pravdou, že to urobil v inom konaní, teda až 17.05.2019, avšak správcovi
dane bola táto skutočnosť známa takmer 1 kalendárny rok pred vydaním prvostupňového rozhodnutia.

Správca dane postupoval pri hodnotení skutočností použiteľných ako dôkazy počas vyrubovacieho
konania selektívne a žiadnym spôsobom nevyhodnotil tieto skutočnosti v prospech žalobcu. Obdobne
tendenčne pristupoval správca dane aj k iným faktom počas daňového konania, keď napríklad
konštatoval, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. sa na adrese sídla nenachádzala a ani tam
nevykonávala ekonomickú činnosť.

16. Žalobca si počas existencie zmluvného vzťahu so spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o.
priebežne preveroval, či uvedená spoločnosť nie je na zozname subjektov, u ktorých nastali dôvody na
zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty, ktorý vedie práve žalovaný. Uvedená spoločnosť sa
na tomto zozname nenachádzala. V čase, keď žalobca vstupoval do vzťahu s uvedenou obchodnou

spoločnosťou, nešlo o neaktívnu či dokonca „spiacu“ spoločnosť. Žalobca preto nemal žiaden oprávnený
dôvod pochybovať o tom, že sprostredkovateľské služby mu poskytla práve spoločnosť PRO-TECH
group spol. s r.o.

17. Bolo nespravodlivé požadovať od žalobcu, aby sledoval a kontroloval obchodné či obstarávacie

procesy služieb u iných subjektov, pred ich poskytnutím, alebo aby tak robil po ich poskytnutí.
Takáto činnosť mala znaky šikanózneho konania, bola nad rámec rozumnej miery a rovnako tak nad
rámec obvyklého obchodného styku. Správca dane konal v rozpore s § 3 ods. 1 daňového poriadku.
Žalobca v rámci svojich možností predložil správcovi dane v daňovom konaní všetky dôkazy, ktorými
disponoval,atýmvyčerpalsvojedôkaznébremeno.Žalobcanemoholpredpokladať,žeuurčitýchsvojich

dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení.

18. Žalobca nevedel, aké ďalšie dôkazy mal u uvedenej veci predložiť, ako obozretne a predvídavo mal
konať. Žalobca stále postrádal akékoľvek usmernenie zo strany štátnych orgánov, ako má v budúcnosti
konať, aby sa porušenia zákona nedopustil. Samozrejme žalobca nežiadal, aby ho štátne orgány vodili

za ruku a ukazovali mu, ako má podnikať, ale v danom prípade mal žalobca za to, že štátne orgány
mali v konaní a predovšetkým pri rozhodovaní konať spravodlivo a pôsobiť výchovne, aby upevňovali
v spoločnosti základné právne princípy, vieru v spravodlivosť a právnu istotu. To sa v uvedenej veci
nestalo.

19. Finančné orgány vo svojich rozhodnutiach tvrdili porušenie ustanovení zákona o dani z pridanej
hodnoty žalobcom, pričom ich pochybnosti sa týkali skutočností, či sprostredkovateľské služby boli
dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľom. Táto skutočnosť však nebola dôkazným
bremenom žalobcu, ale iného subjektu. Dôkazné bremeno žalobcu tvorili skutočnosti uvedenév ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty. Na
podporu svojho stanoviska žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010 a sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011.

20. Žalobca splnil povinnosti uložené právnymi predpismi. Právo odpočítať daň z pridanej hodnoty za
príslušné zdaňovacie obdobie mu v zmysle ustanovení § 49 zákona o dani z pridanej hodnoty vzniklo
a preto bolo napadnuté rozhodnutie nesprávne.

21. Žalobca konštatoval, že nosnou a v podstate jedinou jeho žalobnou námietkou bolo nesprávne
právne posúdenie vyhodnotenia zisteného skutkového stavu, a že v rámci svojich možností predložil
správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponoval. Mal preto za to, že tým vyčerpal svoje dôkazné
bremeno.

III.

Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.02.2022 konštatujúc, že trvá na výroku
napadnutého rozhodnutia, pričom zároveň poukázal na jeho odôvodnenie. Žalobca totiž v žalobe
neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia správneho

súdu, a ktoré by neboli predmetom jeho odvolania.

23. Žalovaný nespochybňoval dôležitosť osobných referencií pri úkonoch, ktoré smerujú k uzatvoreniu
obchodnej zmluvy. Správca dane za účelom preverenia obchodných vzťahov medzi žalobcom
a spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o. vyzval túto spoločnosť, aby predložením dokladov

preukázala, že sprostredkovateľské služby v prospech žalobcu dodala. V danom prípade ale spoločnosť
PRO-TECH group spol. s r.o. dodanie služieb v zmysle vystavených dodávateľských faktúr žiadnym
spôsobom nepreukázala. Konateľ tejto spoločnosti A. B. pri ústnych pojednávaniach, ktorých sa
zúčastnil, v súvislosti s preverovaním ekonomickej činnosti spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o.
uviedol, že v roku 2018 táto spoločnosť vykonávala „obchodnú činnosť s tovarom kozmetika, oleje

a syry, prevažne pre obchodné reťazce DM drogérie market“. Z dokazovania vykonaného správcom
dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ako aj z vyjadrení konateľa spoločnosti PRO-
TECH group spol. s r.o. jednoznačne vyplývalo, že táto spoločnosť sprostredkovateľské služby žalobcovi
nedodala.

24. K námietke žalobcu, že závery finančných orgánov považoval za presahujúce kompetencie
správneho orgánu vo vzťahu k činnosti zjavne nezávislých osôb, žalovaný uviedol, že úlohou správcu
dane v priebehu daňovej kontroly je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov. Finančné orgány vyslovili záver, že deklarované
dodanie sprostredkovateľských služieb zo strany spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. nebolo

v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázané na základe dokazovania vykonaného
správcom dane v zmysle daňového poriadku.

25. K námietke žalobcu, že nemal možnosti, aby preveroval dodanie služby zo strany dodávateľa,
žalovaný uviedol, že bolo v záujme žalobcu, aby si preveril, či jeho obchodný partner disponuje

možnosťami požadované dodanie služieb zabezpečiť. Bolo na rozhodnutí žalobcu, akým spôsobom to
urobí, ale v prípade, že dodávateľ nepreukáže realizáciu obchodných prípadov, dostával sa žalobca do
dôkaznej núdze.

26. K námietke selektívneho hodnotenia dôkazov žalovaný uviedol, že z konania správcu dane

nevyplýva, že by dôkazy hodnotil selektívne a v neprospech žalobcu.

27. Žalovaný nespochybňoval, že žalobca predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponoval.
Zároveň však dodal, že dôkazné bremeno je vždy na strane daňového subjektu, ktorý si uplatňuje
svoje zákonom ustanovené právo, a ktorý musí vedieť preukázať, že si ho uplatňuje za splnenia

zákonom stanovených podmienok. Podmienky, ktoré podmieňujú uplatnenie práva na odpočítanie dane,
boli ustanovené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty. Z ustanovených
podmienok vyplýva, že daňový subjekt si môže uplatniť právo na odpočítanie dane v prípade, ak je
daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byťplatiteľovi dodané. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo z dôvodov na strane
dodávateľskej spoločnosti preukázané, že fakturované sprostredkovateľské služby žalobcovi skutočne
aj dodala, a že jej z dodania služieb vznikla daňová povinnosť.

28. K vyjadreniu žalobcu, že nevedel, aké ďalšie dôkazy mal v uvedenej veci predložiť, a ako obozretne
mal konať, žalovaný uviedol, že bolo na rozhodnutí žalobcu ako daňového subjektu, koho si vyberie za
svojho obchodného partnera a akým spôsobom si schopnosť obchodného partnera dodať požadované
služby preverí. Nebolo úlohou správcu dane usmerňovať žalobcu ako daňový subjekt, akým spôsobom

si má preveriť svojich obchodných partnerov. Žalobca musí byť schopný preukázať, že si právo na
odpočítanie dane uplatňuje za splnenia podmienok ustanovených v zákone o dani z pridanej hodnoty.
Jednou z podmienok pritom bolo preukázanie toho, že obchodnému partnerovi žalobcu, v danom
prípade spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., vznikla z dodania služby v zmysle § 19 zákona
o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť. Predmetná spoločnosť nepredložila správcovi dane žiadne
dôkazy, ktorými by dodanie služby a vznik daňovej povinnosti preukázala.

29. Poukaz žalobcu na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 nebol dôvodný. Finančné orgány totiž
neposudzovali preverované obchodné transakcie ako transakcie zaťažené podvodným konaním.

IV.
Replika žalobcu

30. Žalobca v replike zo dňa 06.04.2022 zotrval na svojich námietkach uvádzaných v žalobe.

31. Žalovaný vo svojom vyjadrení na jednej strane tvrdil, že žiadnym spôsobom nespochybňoval
dôležitosť osobných referencií pri úkonoch, ktoré smerovali k uzatvoreniu obchodnej zmluvy, no na
druhejstraneuvádzal,žežalobcanepreukázalžiadendoklad.Takétotvrdeniežalovanéhobolovrozpore
s vykonaným dokazovaním v daňovom konaní, kde žalobca riadne predložil sprostredkovateľskú
zmluvu, ako aj príslušné účtovné doklady. Tvrdenie žalovaného, že ak dodávateľ sprostredkovateľskú

činnosť medzi žalobcom a zahraničnými odberateľmi skutočne realizoval, musel jej realizáciu vedieť
preukázať, a to predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov, sa vymykalo
rámcu bežnej obchodnej praxe v oblasti sprostredkovania služieb a pramenilo zo zjavnej neznalosti
obchodných zvyklostí zo strany finančných orgánov.

32. Nebolo možné dávať na ťarchu žalobcu, že zahraniční odberatelia žalobcu nepoznali spoločnosť
PRO-TECH group spol. s r.o. Tvrdenie žalovaného, že žalobca musel mať vedomosť, aké
sprostredkovateľské úkony sprostredkovateľ vykonal, bolo v celom rozsahu zavádzajúce. V zmluvnom
vzťahu založenom na sprostredkovateľskom princípe bolo pre objednávateľa (v tomto prípade žalobcu)
dôležité naplnenie predmetu zmluvy, t.j. výsledok, ktorý od sprostredkovania objednávateľ (žalobca)

očakával, resp. požadoval, čo bolo v predmetnom prípade aj naplnené a výsledkom bol žalobcom
deklarovaný a preukázaný ekonomický rast žalobcu. Nebolo úlohou žalobcu, aby skúmal, aké
prostriedky, osoby či spôsoby použil sprostredkovateľ na dosiahnutie zmluvne dohodnutého cieľa. Pre
žalobcu bol podstatný ekonomický prínos služby, ktorú si objednal a riadne za ňu aj zaplatil. Ekonomický
prínos na strane žalobcu bol zjavný, pričom nebol finančnými orgánmi rozporovaný.

33. Žalobca si v daňovom konaní riadne a zodpovedne splnil voči správcovi dane všetky svoje
povinnosti, keď do daňového konania predložil všetky zmluvné ako aj účtovné doklady. Bolo absurdné
a neprípustné, aby „nekontaktnosť“ a údajná nespolupráca spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o.,
jej konateľa, či absencia predloženia požadovaných dokladov od uvedenej spoločnosti, bola dôvodom

pre vydanie napadnutého rozhodnutia a v ňom vyslovených záverov správcu dane.

34. Žalobca považoval za nespravodlivé, aby bolo od neho požadované, aby sledoval a kontroloval
obchodné či obstarávacie procesy služieb iných subjektov, ak v rámci bežného obchodného styku
sprostredkovateľské služby boli nespochybniteľne poskytnuté, čo sa preukázateľne prejavilo získaním

nových obchodných príležitostí na strane žalobcu. Takáto činnosť vykazovala znaky šikanózneho
konania,bolanadrámecrozumnejmieryarovnakotaknadrámecobvykléhoobchodnéhostyku.Žalobca
žiadne iné dôkazy v bežnom obchodnom styku ani nemal ako získať. Opakovane trval na tom, že
objektívne nemal také možnosti a schopnosti, aby preveroval reálnosť poskytnutia akejkoľvek službyči tovaru, ktorý obstaral, zo strany svojho dodávateľa. Je predsa nereálne, aby si žalobca ako daňový
subjekt kontroloval ekonomické údaje všetkých svojich dodávateľov.

35. Hoci finančné orgány vyslovene šikanóznym spôsobom a v rozpore so súdnou praxou namietali
neunesenie dôkazného bremena žalobcu, žalovaný sa nevyjadril, z akého dôvodu boli zo strany správcu
dane žalobcovi zamietnuté ním navrhnuté a predložené návrhy na dokazovanie, resp. na doplnenie
dokazovania. Finančné orgány dávali na ťarchu žalobcovi „nekontaktnosť“ spoločnosti PRO-TECH
group spol. s r.o. a považovali ju za jeden z najpodstatnejších dôvodov pre odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia. Správca dane však absolútne nevzal do úvahy skutočnosť, že mu bola (už skôr pri inej
daňovej kontrole) zo strany žalobcu doručená fotodokumentácia z prenajatých priestorov spoločnosti
PRO-TECH group spol. s r.o. spolu s písomným vyjadrením pani C. D., ktorá bola v mieste sídla
tejto spoločnosti osobne a faktickú existenciu sídla potvrdila. Fotodokumentácia sídla spoločnosti PRO-
TECH group spol. s r.o. bola nespochybniteľná a mala významnú výpovednú hodnotu. Správca dane
ju ani žiadnym spôsobom nespochybňoval. Je potom na mieste otázka, prečo sa s touto skutočnosťou

finančné orgány žiadnym spôsobom nevysporiadali, ale len nelogicky spochybňovali sídlo spoločnosti
PRO-TECH group spol. s r.o.

36. Žalovaný vo svojom vyjadrení vytrhol z kontextu vyjadrenie A. B.. V súvislosti s touto námietkou
žalobca predložil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101171342/2019 zo dňa 17.05.2019. V tejto

zápisnici A. B. podľa žalobcu potvrdil, že so žalobcom vstúpil do zmluvného vzťahu, ďalej vysvetlil, akým
spôsobom podnikal a potvrdil tiež uskutočnenie sprostredkovateľských služieb a teda oprávnenosť ich
fakturácie. A. B. exaktne uviedol, že sa poznal s pani A. E., s ktorou vec riešil. Pre spravodlivé zistenie
veci bolo v príkrom rozpore so zákonom, že správca dane bez logického odôvodnenia nevypočul A. E..
Bola to pritom práve A. E., ktorá so spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o. uzavrela v mene žalobcu

zmluvu o sprostredkovaní. Táto skutočnosť bola správcovi dane známa.

37.Akmalifinančnéorgánypochybnostiotvrdeniachžalobcuanemieniliichakceptovať,pričomodmietli
vykonať akýkoľvek daňovým subjektom navrhovaný dôkaz a dokazovanie vykonávali selektívne, potom
na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov,

dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu mal znášať správca dane. Nebolo možné, aby správca dane pričítal
žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.

38. V predmetnej veci u správcu dane vznikli pochybnosti z dôvodu nekontaktnosti a nespolupráce
dodávateľa žalobcu, a to spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., na ktorú však žalobca nemal

absolútne žiadny vplyv. Od žalobcu nebolo možné očakávať, že by mal pri dodávateľoch nadštandardne
zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení.

V.
Konanie na správnom súde

39. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od
01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel
od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu

v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola
vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/64/2020 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená
do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-15S/64/2020.

40. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3
ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal
nariadiť pojednávanie. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2025 (§ 137
ods. 4 SSP).VI.
Relevantné právne predpisy

41.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

43. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

45. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

46. Podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

47. Podľa § 51 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak:

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

48. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov,

a to napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorými tie žalobcovi určili rozdiel
v sume nadmerného odpočtu a zároveň znížili nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty. Úlohou
správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok
posúdiť, či finančné orgány pri vydaní predmetných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich
vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

49. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných
orgánov vo veci odpočítania dane, správny súd prvotne uvádza, že právo zdaniteľných osôb na
odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktorénadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému
dane z pridanej hodnoty. I keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú
zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, resp.

odopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
(alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému
podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022 a sp. zn.
6Sžfk/41/2021zodňa30.03.2023).Ideorôzneprávnedôvodypreobmedzenie,resp.odopretieprávana

odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a predmetom
dokazovania či inštitútom dôkazného bremena. V rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutí
finančných orgánov, ktorými tie odopreli žalobcovi právo na odpočítanie dane a vyrubili mu rozdiel
dane, je potom správny súd viazaný dôvodom obmedzenia, resp. odopretia práva na odpočítanie dane
vymedzeným finančnými orgánmi.

50. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov možno konštatovať, že žalobcovi bol určený
rozdiel v sume nadmerného odpočtu a zároveň znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty
z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane
zo strany žalobcu. Správny súd preto venoval v medziach žalobných námietok osobitnú pozornosť
prieskumu záveru finančných orgánov o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre

priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu.

51. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zákona o dani
z pridanej hodnoty rozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a
použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo

na odpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak
čo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane
nie je splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

52. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych

podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.
Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,
zmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností
preukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je
bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje

povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú
mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť
daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy
preukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu
požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne

nemožné.

53. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i)
povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom
uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok

a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu.
Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt
preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami
správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy
nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového

subjektujednoznačnevyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednú
schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé,
že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri
predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt

uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené.54. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,

či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje
predložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú

pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie
ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom
rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

55. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj
preskúmavanú právnu vec majúc na zreteli, že v nej bolo finančnými orgánmi spochybnené splnenie

podmienky reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení (deklarovaného sprostredkovania prác).

56. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca preukázanie svojich tvrdení opieral o predloženie
faktúr a listín. Predloženie faktúr je však len jednou z podmienok pre uznanie práva na odpočítania
dane. Samotným predložením faktúry ešte nie je preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie,

resp. zdaniteľného plnenia (zo strany tam uvedeného dodávateľa), pretože technicky je dnes možné
vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch
bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady (či už sú to faktúry, objednávky, dodacie
listy alebo iné listinné doklady) predložené daňovým subjektom nie sú nespochybniteľným dôkazom o
tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené (dodávateľom uvedeným na faktúre), keď hodnotenie

dôkazov zo strany finančných orgánov neznamená bezvýhradné akceptovanie dokladov predložených
daňovým subjektom, resp. údajov v nich uvedených (či mechanické preberanie informácií predložených
daňovým subjektom).

57. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých

nadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení. Tieto
pochybnosti správcu dane boli založené najmä na zisteniach, že
a. žalobca dôkaz o vecnom plnení sprostredkovania nepredložil,
b. spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. bola pre správcu dane nekontaktná, v dôsledku čoho ani
nepreukázala, resp. nepotvrdila deklarované sprostredkovanie prác,

c. vykonané práce boli podľa údajov získaných medzinárodnou výmenou informácií dohodnuté so
žalobcom ako dodávateľom bez sprostredkovania,
d. zahraniční odberatelia žalobcu spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ani A. B. nepoznali.

58. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane nadobudol pochybnosti o skutočnostiach

tvrdených žalobcom nielen na základe zistení týkajúcich sa spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o.
a skutočností vyplývajúcich z medzinárodnej výmeny informácií. Pochybnosti správcu dane vyplynuli aj
zo zistenia u samotného žalobcu. Ako zistenie u samotného žalobcu, z ktorého vyplývali pochybnosti
správcu dane, možno uviesť zistenie, že žalobca dôkaz o vecnom plnení sprostredkovania správcovi
dane nepredložil. Takýto dôkaz žalobca nepredložil napriek tomu, že podľa zmluvy o sprostredkovaní sa

zaviazal uhradiť spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. sprostredkovateľskú províziu po uzatvorení
sprostredkúvanej zmluvy so zmluvným partnerom, ktorého vyhľadala a preukázateľne zabezpečila
spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. Samotné uzatvorenie zmluvy žalobcu s určitým tretím
subjektom (odberateľom, resp. zahraničným odberateľom) totiž rozhodne nemožno považovať za dôkaz
toho, že určitý tretí subjekt (odberateľa, resp. zahraničného odberateľa) vyhľadal a už vôbec nie, že

ho preukázateľne zabezpečil sprostredkovateľ, či už spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. alebo iná
spoločnosť, či osoba. Obchodných partnerov, s ktorými určitý subjekt uzatvorí zmluvu, totiž možno nájsť
rôznymi spôsobmi, a to aj bez sprostredkovateľa.

59. Pokiaľ žalobca uzavrel zmluvu o sprostredkovaní, ktorej predmetom bola sprostredkovateľská

činnosť jeho zmluvného partnera, išlo o jeho rozhodnutie v rámci podnikateľskej činnosti, ktoré
je ale následne spojené s jeho povinnosťou preukázať v (eventuálnom) daňovom konaní nielen
existenciu tohto právneho úkonu, ale aj faktické naplnenie jeho obsahu. To znamená, že v prípade
uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní a následného uplatnenia práva na odpočítanie dane z faktúryvyhotovenej na základe tejto zmluvy bolo povinnosťou žalobcu preukázať správcovi dane, že zo strany
sprostredkovateľa došlo k plneniu dohodnutého záväzku spočívajúceho v jeho sprostredkovateľskej
činnosti, a že v príčinnej súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa uzatvoril označené zmluvy

s tretími subjektami (odberateľmi, resp. zahraničnými odberateľmi). Bolo výlučne na žalobcovi, aké
dôkazy predloží či aké dôkazy navrhne vykonať na preukázanie týchto skutočností. Pokiaľ záväzok
sprostredkovateľa spočíval vo vyvíjaní takej činnosti, aby mal žalobca príležitosť uzatvoriť určitú
zmluvu s tretím subjektom a pokiaľ žalobca tvrdí, že sprostredkovateľ takúto činnosť vyvíjal, bolo na
žalobcovi, aby tieto skutočnosti správcovi dane riadne preukázal. V tomto smere správny súd poukazuje

(uvedomujúc si na jednej strane to, že ide o súdnu inštanciu iného štátu interpretujúceho právny poriadok
iného štátu a na druhej strane to, že právna úprava dane z pridanej hodnoty je v značnej miere
harmonizovaná) na právny názor českého Najvyššieho správneho súdu prezentovaný v rozsudku sp.
zn. 5Afs/40/2004 zo dňa 07.03.2005, ktorý bol publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho
súdu pod č. 1251/2007, a ktorý sa týkal skutkovo a právne obdobnej veci, a v rozsudku sp. zn.
9Afs/226/2017 zo dňa 20.02.2018, ods. 37.

60. Vychádzajúc z doposiaľ uvedených úvah možno vo všeobecnej rovine konštatovať, že záujemca zo
zmluvy o sprostredkovaní (ďalej len „záujemca“), ktorý chce u výdavkov za služby sprostredkovateľa
uplatniť právo na odpočítanie dane, musí v prvom rade preukázať, že sprostredkovateľ skutočne
vyvíjal pre neho sprostredkovateľskú činnosť, a že teda sprostredkovateľ konal spôsobom, ktorý mohol

objektívne slúžiť (alebo o ktorom sa sprostredkovateľ mohol rozumne domnievať, že by mal objektívne
slúžiť) k zabezpečeniu príležitosti k uzatvoreniu zmluvy záujemcu s tretími osobami. Predovšetkým je
tak nutné, aby záujemca vôbec preukázal, že sprostredkovateľ v jeho záujme vo vzťahu k tretím osobám
vôbec konal (a to či už vo vzťahu priamo k nim alebo vo vzťahu k osobám, o ktorých sa sprostredkovateľ
mohol rozumne domnievať, že na tieto tretie osoby budú pôsobiť v prospech záujemcu). Vzhľadom

k veľmi rôznorodým spôsobom konania, ktoré tu prichádzajú do úvahy, bude na záujemcovi, aby si
zabezpečil primerané záznamy (prípadne svedectvá) o konaní sprostredkovateľa. Typicky nimi budú
záznamy či správy sprostredkovateľa o uskutočnených rokovaniach s konkrétnymi osobami alebo
záznamy o tom, ktorým konkrétnym osobám či na aké konkrétne miesta boli zasielané podklady s údajmi
o záujemcom ponúkaných službách či tovaroch a čo bolo ich obsahom. Dôležitá v tejto súvislosti bude

identifikácia,skýmakedysauskutočnilorokovaniečikomu(kam)aakémateriálybolizasielané,pretože
z tejto informácie je potom možné posúdiť, či sprostredkovateľ vyvíjal svoju aktivitu vo vzťahu k osobám,
o ktorých sa mohol rozumne domnievať, že mohli rozhodovať či (nech už priamo alebo sprostredkovane)
pôsobiť na rozhodnutia tretej osoby v tom smere, aby záujemca získal príležitosť k uzatvoreniu zmluvy,
a či táto aktivita bola svojou povahou, rozsahom, obsahom a nákladmi na ňu vynaloženými primeraná

cieľu, ktorý ňou mal byť dosiahnutý.

61. Nie je vylúčené, že samotná osoba sprostredkovateľa (napr. jeho autorita v určitom podnikateľskom
prostredí či odbore činnosti, dôvera, ktorú k nemu majú určití kľúčoví ľudia pôsobiaci u oslovených tretích
osôb) výrazne napomáha tomu, aby záujemca získal príležitosť k uzatvoreniu zmluvy. Pokiaľ záujemca

ako daňový subjekt niečo takéto tvrdí, t.j. tvrdí, že práve preto uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní
s určitou osobou, musí jednak preukázať jej špecifické či výnimočné znalosti, schopnosti, kontakty či iné
„aktíva“, jednak musí preukázať, že tieto kontakty boli tiež v prospech záujemcu ako daňového subjektu
reálne použité, t.j. že sprostredkovateľ naozaj v prospech záujemcu pôsobil. Je zrejmé, že v niektorých
prípadoch bude náročné taký dôkaz predložiť, pretože pôsobenie sprostredkovateľa bude natoľko

„intímne“, že sprostredkovateľ nebude ochotný poskytnúť záujemcovi potrebnú súčinnosť k objasneniu
toho, akým spôsobom v jeho prospech pôsobil. Na dôkaznom bremene záujemcu ako daňového
subjektu to však nič nemení. Dôkazné bremeno ohľadne faktickej realizácie sprostredkovateľských
služieb pritom primárne spočíva na daňovom subjekte (porovnaj rozsudok českého Najvyššieho
správneho súdu sp. zn. 9Afs/130/2013 zo dňa 29.05.2014, ods. 22).

62. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní so
spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o., že s odkazom na túto zmluvu spoločnosť PRO-TECH group
spol. s r.o. vystavila faktúry, a že žalobca uzatvoril zmluvy so zahraničnými odberateľmi. Z dôkazov
predložených žalobcom a vykonaného dokazovania nijako nevyplýva, že k uzatvoreniu zmlúv žalobcu

so zahraničnými odberateľmi došlo na základe činnosti spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. Pre
úplnosť správny súd uvádza, že dôkazom o tom, že k uzatvoreniu zmlúv žalobcu so zahraničnými
odberateľmi došlo na základe činnosti spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., nie je ani eventuálne
uhradenie faktúr vystavených touto spoločnosťou na základe zmluvy o sprostredkovaní. Samotnéuhradenie takýchto faktúr zo strany žalobcu totiž nijako nesvedčí o činnosti spoločnosti PRO-TECH
group spol. s r.o. ako sprostredkovateľa v prospech žalobcu.

63. V nadväznosti na skutočnosť, že žalobca dôkaz o vecnom plnení sprostredkovania nepredložil,
správny súd pripomína, že určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte,
a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo

vlastnom záujme v reálnom čase uskutočňovania zdaniteľného plnenia získavať dôkazy o tom, že bolo
uskutočnené. Uvedené platí aj vo vzťahu k žalobcovi, ktorý si mal už v reálnom čase uskutočňovania
deklarovaného zdaniteľného plnenia zabezpečiť dôkazy o tom, že bolo uskutočnené. Pokiaľ takto
nepostupoval, musí sám znášať dôsledky svojej dôkaznej núdze.

64. Pokiaľ ide o konštatovanie správcu dane, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. bola pre

neho nekontaktná, v dôsledku čoho ani nepreukázala, resp. nepotvrdila deklarované sprostredkovanie
prác, a o údaje vyplývajúce z medzinárodnej výmeny informácií, vrátane vyjadrení zahraničných
odberateľov žalobcu, správny súd v prvom rade pripomína, že daňový subjekt nie je možné pripraviť
o právo odpočítať daň len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť
jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy

dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami. Takéto skutočnosti ale môžu mať povahu indícií,
ktoré by bolo možné za určitej konštelácie považovať za nepriamy dôkaz. Samotná skutočnosť, že
daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň len v dôsledku skutočností ležiacich mimo
jeho sféry, teda neznamená a nemôže byť interpretovaná tak, že na takéto skutočnosti správca dane
vôbec nemôže prihliadať. Skutočnosti ležiace mimo sféry daňového subjektu vo vzájomnej spojitosti

a v spojitosti s ďalšími skutočnosťami môžu tvoriť čriepky mozaiky odôvodňujúce vo svojom súhrne
záver, že daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia podmienok
pre priznanie práva na odpočítanie dane. Vychádzajúc z uvedených zásad správny súd prihliadal aj na
konštatovanie správcu dane, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. bola pre neho nekontaktná,
v dôsledku čoho ani nepreukázala, resp. nepotvrdila deklarované sprostredkovanie prác, a na údaje

vyplývajúce z medzinárodnej výmeny informácií, vrátane vyjadrení zahraničných odberateľov, pričom
tieto zistenia správny súd posudzoval vo vzájomnej spojitosti ako aj v spojitosti so zistením, že žalobca
dôkaz o vecnom plnení sprostredkovania nepredložil. Pre úplnosť správny súd dodáva, že k samotnej
dôvodnosti konštatovania správcu dane, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. bola pre neho
nekontaktná, sa vyjadrí nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

65. V nadväznosti na konštatovanie správcu dane, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. bola pre
neho nekontaktná, správny súd poukazuje na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101171342/2019 zo
dňa 17.05.2019. Z tejto zápisnice vyplýva, že A. B. vypovedal v súvislosti s výkonom daňovej kontroly
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie

obdobie október 2018 práve u žalobcu. A. B. v rámci tejto výpovede uviedol, že spoločnosť PRO-
TECH group spol. s r.o. obchodovala so žalobcom. Takisto sa A. B. vyjadril k obchodným vzťahom
medzi spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o. a žalobcom. Zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 101171342/2019 zo dňa 17.05.2019 tak zjavne problematizuje konštatovanie správcu dane, že
spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. bola pre neho nekontaktná, avšak nie do tej miery, že by

táto zápisnica spolu s inými skutočnosťami, resp. listinami a vyjadreniami predkladanými žalobcom
mohla viesť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Výpoveď A. B. zachytená v predmetnej
zápisnici totiž neobsahuje potvrdenie dodania zdaniteľných plnení (deklarovaného sprostredkovania
prác) žalobcovi zo strany spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. v zdaňovacom období júl 2018. A. B.
vo svojej výpovedi potvrdil „iba“ vystavenie faktúr č. FV00582018 s dátumom dodania 31.10.2018 a č.

FV00592018 s dátumom dodania 31.10.2018 ako aj dodanie služieb fakturovaných týmito faktúrami.
Inými slovami, výpoveď A. B. zachytená v predmetnej zápisnici nespochybňuje správnosť konštatovania
správcu dane, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. nepreukázala, resp. nepotvrdila deklarované
sprostredkovanie prác. Toto zistenie spolu s ďalšími zisteniami správcu dane potom dôvodne vyvolalo
pochybnosti správcu dane o skutkovej verzii deja tvrdenej žalobcom.

66. Popri pochybnostiach správcu dane, ktoré vyplynuli zo zistení u samotného žalobcu, resp.
z oboznámenia sa s listinami predloženými samotným žalobcom, pochybnosti o skutkovej verziideja tvrdenej žalobcom nepochybne vyplynuli aj z údajov získaných v rámci medzinárodnej výmeny
informácií. Správny súd v tomto smere poukazuje na vyjadrenie spoločnosti

a. Butting Anlagenbau GmbH & Co.KG, ktorá uviedla, že so spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o.
nemala žiadne zmluvné vzťahy, a že neboli priamo poskytnuté žiadne provízie alebo iné platby A. B.
ani nikomu inému. Ďalej táto spoločnosť uviedla, že A. B. ani nepozná. Na otázku, s kým, resp. s akými
splnomocnenými osobami boli dohodnuté zmluvy, resp. rozsah prác a platba na slovenskej strane,
predmetná spoločnosť uviedla, že zmluvy boli uzatvorené s pánom F. ako zástupcom žalobcu.

b. ZAUNER ANLAGENTECHNIK GmbH, ktorá uviedla, že predmetná zmluva o dielo bola za žalobcu
podpísaná pani G., a že jej spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ani A. B. nie sú známi.
c. Installatie combinatie V.O.F., ktorá nepotvrdila, že by dohodla vykonanie prác sprostredkovane
prostredníctvom spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., že by poznala túto spoločnosť ako ani to, že
by sa stretávala v súvislosti s fakturovanými prácami s jej konateľom A. B..

67. Možno teda uzavrieť, že žalobca dôkaz o vecnom plnení sprostredkovania nepredložil, a že
dodanie zdaniteľných plnení (deklarovaného sprostredkovania prác) fakturovaných žalobcovi faktúrami
č. FV00282018 a č. FV00272018 spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ani jej konateľ nepotvrdili.
Vyjadrenia zahraničných odberateľov žalobcu taktiež nenasvedčujú tomu, že by zmluvy so žalobcom
uzatvorili vďaka sprostredkovaniu zo strany spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., keď spoločnosti

Butting Anlagenbau GmbH & Co.KG a ZAUNER ANLAGENTECHNIK GmbH výslovne uviedli, že
A. B. nepoznajú. Spoločnosť ZAUNER ANLAGENTECHNIK GmbH výslovne uviedla, že nepozná
ani spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. Napokon ani spoločnosť Installatie combinatie V.O.F.
nepotvrdila, že by dohodla vykonanie prác sprostredkovane prostredníctvom spoločnosti PRO-TECH
groupspol.sr.o.,žebypoznalatútospoločnosťakoanito,žebysastretávalavsúvislostisfakturovanými

prácami s jej konateľom A. B..

68. Z administratívneho spisu správny súd nezistil, že by správca dane požadoval od žalobcu
predloženie neobvyklých, resp. neštandardných dôkazov. Bolo vecou žalobcu, aby správcovi dane
preukázal splnenie podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane a aby prípadné dôvodné

pochybnosti správcu dane následne vyvrátil predložením ďalších dôkazov alebo návrhov na
vykonanie dokazovania. Keďže jednou z podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane je
materiálna existencia zdaniteľného plnenia, bolo vecou žalobcu, aby predložil dôkaz o vecnom plnení
sprostredkovania spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o. Takýmto dôkazom pritom žalobca mal
disponovať v zásade aj v zmysle zmluvy o sprostredkovaní, podľa ktorej čl. III bodu 2 sa zaviazal uhradiť

spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. províziu po uzatvorení sprostredkúvanej zmluvy so zmluvným
partnerom, ktorého preukázateľne zabezpečila spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o.

69. Z administratívneho spisu je teda zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné
bremeno, keď preveril skutočnosti týkajúce sa predmetných faktúr, a že na základe vykonaného

dokazovania nadobudol dôvodné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti žalobcom predložených
dokladov, či jeho vyjadrení. Správca dane tak žalobcom predložené doklady a vyjadrenia nemohol
uznať ako relevantné. V procese dokazovania došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane
na žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt, a keďže následne žalobca majúci dôkazné bremeno
spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenia, dôvodne mu nebol uznaný nárok na odpočítanie dane.

70. Pre úplnosť správny súd dodáva, že správca dane oboznámil žalobcu s priebežnými výsledkami
kontrolných zistení pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti jeho nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za kontrolované zdaňovacie obdobie listom č. 100523293/2019
zo dňa 27.02.2019. Správca dane touto písomnosťou oboznámil žalobcu so svojimi zisteniami

a zároveň v nej aj vyjadril svoje pochybnosti, keď okrem iných konštatoval, že preveroval deklarované
sprostredkovanie prác na základe predložených faktúr a zistil, že nemá povahu faktu, t.j. že deklarované
sprostredkovanie prác nie je preukázané reálnym plnením. Správca dane v predmetnej písomnosti
takisto konštatoval, že predložené faktúry č. FV00282018 a č. FV00272018 nemožno považovať za
vierohodné a relevantné doklady oprávňujúce uplatnenie práva na odpočítanie dane, pričom uviedol

dôvody, na základe ktorých dospel k tomuto záveru. Správca dane napokon uviedol, že uvedené
skutočnosti žalobcovi oznamuje z dôvodu možnosti uplatnenia jeho práv podľa § 45 ods. 1 písm. c),
d) a f) daňového poriadku. Predmetná písomnosť teda materiálne podľa jej obsahu predstavovala
vyjadrenie pochybností správcu dane o skutočnostiach deklarovaných žalobcom, pričom správca danev nej zároveň implicitne poukazom na § 45 ods. 1 písm. c), d) a f) daňového poriadku vyzýval žalobcu
na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie ním deklarovaných skutočností.

71. Pozornosti správneho súdu neuniklo, že písomnosť správcu dane č. 100523293/2019 zo dňa
27.02.2019 neobsahuje znenie § 46 ods. 5 daňového poriadku. Na druhej strane ale pozornosti
správneho súdu taktiež neuniklo, že správca dane v tejto písomnosti uviedol, a to hneď v jej úvode,
že žalobcu oboznamuje s priebežnými výsledkami daňovej kontroly aj s poukazom na § 46 daňového
poriadku. Správca dane takisto v predmetnej písomnosti konštatoval, že „ak predložená faktúra spĺňa

iba formálnu stránku na uplatnenie odpočítania dane, nie je odrazom reálneho plnenia, tak vzniknuté
pochybnosti preukazuje daňový subjekt.“ Správca dane teda žalobcu nielen oboznámil so svojimi
pochybnosťami, ale ho aj poučil, že ak u správcu dane vzniknú pochybnosti, ktoré oznámi daňovému
subjektu, je potom následne daňový subjekt povinný preukázať spochybnené skutočnosti.

72. Vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie písomnosti správcu dane č. 100523293/2019 zo dňa

27.02.2019 správny súd dospel k záveru, že zo strany správcu dane nedošlo k porušeniu normatívnej
úpravyustanovenejv§46ods.5daňovéhoporiadku.Žalobcaostatneexplicitneaninenamietal,žebyzo
stranysprávcudanedošlokporušeniunormatívnejúpravyustanovenejv§46ods.5daňovéhoporiadku.
Inými slovami, žalobca netvrdil, že by mu v priebehu daňovej kontroly neboli známe pochybnosti správcu
dane, a že by nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Napriek tomu správny súd považoval za vhodné vyjadriť

sa aj k aplikácii postupu v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku, keďže žalobca tvrdil,
že v daňovom konaní predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval, a že tým vyčerpal svoje dôkazné
bremeno.

73. K poukazu žalobcu na dôkazné bremeno daňového subjektu v kontexte právneho názoru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaného v rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa
15.03.2011 správny súd uvádza, že tento právny názor bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a následne aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou
starostlivosťou (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/68/2018

zo dňa 28.04.2020, ods. 54, rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sfk/130/2022 zo dňa 21.02.2024, ods. 45 a sp. zn. 10Sžfk/1/2020 zo dňa 27.10.2021, ods. 52).
Správny súd preto nepovažuje za potrebné sa bližšie vyjadrovať k argumentácii žalobcu nadväzujúcej
na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý už bol následnou rozhodovacou praxou
tejto súdnej inštancie, resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prekonaný. Posunu

vrozhodovacejpraxisprávnychsúdovoprotiprávnemunázoruprezentovanémuvrozsudkuNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, pokiaľ ide o dôkazné bremeno, si
ostatne bol vedomý aj samotný žalobca, ako to vyplýva zo žaloby (porovnaj str. 9 žaloby).

74. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalobcu, že pre neho bolo jediným podstatným a jediným postačujúcim

kritériom o činnosti sprostredkovateľa to, že mal možnosť uzatvoriť nové zmluvy a získať nových
pracovníkov, čo správca dane ani nespochybnil (i), a že tieto kontakty a tieto kontrakty nespadli z neba,
ale niekto sa o ne zaslúžil a zjavne to teda bol sprostredkovateľ (ii), tie boli vágne a bez spôsobilosti
spochybniť závery správcu dane, resp. závery finančných orgánov. Správny súd nespochybňuje, že
„kontakty a kontrakty nepadajú z neba“ ani to, že sa o ne musí niekto zaslúžiť. Kontakty však možno

nadobudnúť rôznymi spôsobmi a aj obchodných partnerov, s ktorými sa uzatvoria kontrakty (zmluvy),
možno nájsť rôznymi spôsobmi, a to aj bez sprostredkovateľa. Pokiaľ preto argumentácia žalobcu
smerovala k tomu, že predmetné kontrakty (zmluvy) mohol uzatvoriť len vďaka spoločnosti PRO-TECH
group spol. s r.o. ako sprostredkovateľa, rozhodne ju z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné
akceptovať.

75.Pokiaľžalobcatvrdil,žekonateľspoločnostiPRO-TECHgroupspol.sr.o.uskutočneniezdaniteľného
plnenia, teda poskytnutie sprostredkovateľských služieb, správcovi dane aj potvrdil, i keď v inom konaní
a až 17.05.2019, zjavne mal na mysli výpoveď A. B. zo dňa 17.05.2019, ktorá bola zachytená v zápisnici
o ústnom pojednávaní č. 101171342/2019 zo dňa 17.05.2019. Ako to však už bolo uvedené vyššie

v odôvodnení tohto rozsudku, A. B. vo svojej výpovedi potvrdil „iba“ vystavenie faktúr č. FV00582018
s dátumom dodania 31.10.2018 a č. FV00592018 s dátumom dodania 31.10.2018 a dodanie služieb
fakturovaných týmito faktúrami.76. Pokiaľ žalobca namietal, že „nekontaktnosť“ a údajná nespolupráca spoločnosti PRO-TECH group
spol. s r.o., jej konateľa, či absencia predloženia požadovaných dokladov od menovanej spoločnosti,
nemôže byť dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane, správny súd uvádza, že táto námietka

žalobcu by bola dôvodná, ak by tieto skutočnosti predstavovali jediný a výlučný dôvod, na ktorom
finančné orgány založili svoj záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie práva
na odpočítanie dane. V preskúmavanej právnej veci ale finančné orgány svoje závery nezaložili len
na „nekontaktnosti“ a nespolupráci spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., jej konateľa, či absencii
predloženia požadovaných dokladov od menovanej spoločnosti, ale aj na iných zisteniach, ako to už

bolo uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.

77. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane pristupoval tendenčne k faktom počas daňového konania,
keď konštatoval, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. sa na adrese sídla nenachádzala a ani
tam nevykonávala ekonomickú činnosť, správny súd uvádza, že táto námietka, aj keby bola dôvodná,
nemohla viesť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, resp. rozhodnutí finančných orgánov.

Aj keby bolo preukázané, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. sa na adrese sídla nachádzala
a vykonávala tam ekonomickú činnosť, nič by to nevypovedalo o plnení jej záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o sprostredkovaní.

78. Pokiaľ ide o opis okolností, za ktorých žalobca uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou

PRO-TECH group spol. s r.o., poukaz na históriu tejto spoločnosti a preverovanie toho, či táto spoločnosť
nebola na zozname subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre daň z pridanej
hodnoty, zo strany žalobcu, správny súd uvádza, že táto argumentácia by mohla mať relevanciu, ak by
finančné orgány odopreli právo žalobcu na odpočítanie dane z dôvodu jeho účasti na podvode. O tento
prípad však v preskúmavanej právnej veci nešlo. Finančné orgány totiž odopreli žalobcovi právo na

odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva
na odpočítanie dane.

79. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že pre spravodlivé zistenie veci bolo v príkrom rozpore so zákonom,
že správca dane bez logického odôvodnenia nevypočul A. E., správny súd uvádza, že takto formulovaná

námietka bola uvedená až v replike žalobcu zo dňa 06.04.2022, a teda po uplynutí lehoty, v rámci ktorej
môže žalobca vzniesť žalobné námietky (§ 181 ods. 1 v spojení s §183 SSP). Správny súd sa preto
bližšietoutonámietkoužalobcuaninezaoberal.Správnysúdnavyšedodáva,žežalobcavosvojejreplike
bližšie neozrejmil, aké skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v preskúmavanej právnej veci mali byť
preukázané výsluchom A. E.. Samotné eventuálne potvrdenie uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní

pritom z už vyššie uvedených dôvodov nemohlo nič zmeniť na závere, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane.

80. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa v konečnom
dôsledku týkali odopretia práva na odpočítanie dane z dôvodu účasti na podvode, a rozsudky

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo
dňa 18.11.2010 a sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017, ktoré sa taktiež v konečnom dôsledku týkali
odopretia práva na odpočítanie dane z dôvodu účasti na podvode, ten nebol dôvodný. V preskúmavanej
právnej veci, ako to už bolo uvedené, finančné orgány odopreli žalobcovi právo na odpočítanie dane
z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane.

81. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných
námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §
190 SSP zamietol.

82. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v
súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

83. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.