Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/183/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201174
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov
senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: FERONA
Slovakia, a.s., so sídlom Bytčická 12, 011 45 Žilina, IČO: 36 401 137, právne zastúpený: JUDr.
Ľubica Masárová, advokátka, so sídlom Landererova 6, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101480880/2019 zo dňa 17.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 101480880/2019 zo dňa 17.06.2019 a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2013 so začiatkom
kontroly dňa 21.10.2014. V deň začatia daňovej kontroly správca dane spísal Zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. 9900431/5/4708239/2014/Matk. Z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu

informácií, predmetom ktorých bolo preverenie dodania tovaru do iného členského štátu, správca
dane rozhodnutím č. 20384437/2015 zo dňa 17.06.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené osobne dňa
22.06.2015, prerušil predmetnú daňovú kontrolu od 23.06.2015. Pred vypracovaním protokolu správca
dane oboznámil žalobcu dňa 01.02.2018 so zistenými skutočnosťami a tieto boli spísané v Zápisnici o
ústnom pojednávaní č. 100267171/2018. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol
z daňovej kontroly č. 100521127/2018 zo dňa 09.03.2018 (ďalej aj len „protokol“) za zdaňovacie obdobia
január 2013 až september 2013, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným

v protokole doručený žalobcovi dňa 09.03.2018. Dňom doručenia protokolu žalobcovi bola daňová
kontrola ukončená. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril. O priebehu a výsledkoch
dokazovaniavovyrubovacomkonanísprávcadaneoboznámilžalobcu,očomspísalZápisniceoústnom
pojednávaní zo dňa 01.02.2018, zo dňa 09.03.2018 a zo dňa 12.12.2018. V priebehu pojednávaní sa
žalobca vyjadroval.

2. Správca dane rozhodnutím č. 102590722/2018 zo dňa 13.12.2018 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sumeXX XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty (ďalej aj len „zákon o DPH“), porušil § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 13

ods. 1 písm. c) zákona o DPH, nakoľko nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 101480880/2019 zo dňa 17.06.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

II.
Žaloba

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
navrhol, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

5. Žalobca v prvom rade namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Podľa jeho
názoru dôvody, pre ktoré sa prerušila daňová kontrola, pominuli už dňa 24.10.2017 a nie ako správca
dane uviedol dňa 17.11.2017. Podľa dôkazov bola v administratívnom spise odpoveď na žiadosť č.
35717/15/MAZ, na ktorú správca dane uviedol, že odpoveď obdržal dňa 17.11.2017 a od nej určil okamih

pominutia dôvodu na prerušenie daňovej kontroly. Táto odpoveď však bola obdržaná už dňa 24.10.2017
a nie v deň uvedený správcom dane. Vzhľadom na nesprávne určenie okamihu pominutia dôvodov na
prerušenie daňovej kontroly mal žalobca za to, že lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula ešte
pred doručením protokolu dňa 14.03.2018 a jej pokračovanie po tejto lehote bolo nezákonným zásahom.

6. K nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi HOLUBKA CONSULTING
KFT. žalobca namietal, že materiálna existencia tovaru v rámci daňovej kontroly a daňového konania
nebola daňovými orgánmi spochybňovaná. Predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným je
skutočnosť, či na základe zistení daňových orgánov a vykonaných dôkazov možno odoprieť právo
žalobcu na odpočítanie DPH z ním predložených faktúr na základe argumentácie, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že tovar bol dodaný do iného členského štátu
práve na faktúrach uvedenému odberateľovi. Žalobca mal za to, že daná problematika spadá pod výklad
práva Európskej únie a v tejto súvislosti namietal, že výklad tohto práva je vykonaný v absolútnom
rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Žalovaný preto nesprávne právne posúdil
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním.

7. V prípade odberateľa HOLUBKA CONSULTING KFT. žalobca predložil všetky zákonom vyžadované
doklady upravené v § 43 ods. 5 zákona o DPH, ktoré obsahovali všetky zákonom vyžadované
údaje. Predložil faktúru, CMR a potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, pričom minimálne na jednom
z uvedených dokumentov je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom, preukázal úhradu za odobratý

tovar na účet žalobcu. Na uvedených dokladoch je presná identifikácia preukazu vodiča, EČV vozidla.
Ďalej predložil príslušné objednávky tovaru, kúpnu zmluvu, inšpekčné certifikáty k tovaru, vážny lístok
k nakládke tovaru v sklade žalobcu, ktorý obsahuje EČV vozidla, dátum a čas vstupu a výstupu
vozidla, váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva,
že tieto nespochybňujú nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník odberateľom HOLUBKA

CONSULTING KFT. na území Slovenska, t. j. v okamihu naloženia tovaru na vozidlá prepravcov.
Žalobca mal za to, že predložil všetky v obchodnom styku bežné a zákonom požadované doklady
preukazujúce dodanie tovaru odberateľovi. Zároveň mal za to, že svedkovia potvrdili, že pri obchode
s týmto odberateľom postupovali v rámci prijatých štandardov. Z odpovede maďarskej daňovej správy
podľa neho jednoznačne vyplýva, že tovar bol prepravený do skladu na adresu uvedenú v príslušných

CMR a o prepravení tovaru zo Slovenska do Maďarska nemá maďarská daňová správa pochybnosti.

8. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa TRADE INDEX s.r.o.
žalobca uviedol, že predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným je skutočnosť, či na základe zistení
daňovýchorgánovavykonanýchdôkazovmožnoodoprieťprávožalobcunaodpočítaniedanezfaktúrod

dodávateľa na základe posúdenia zisteného priebehu vykonanej prepravy medzi jednotlivými daňovými
orgánmi zistenými subdodávateľmi a medzi žalobcom a jeho odberateľom ako jedinej prepravy, túto
možno považovať za tzv. „pohyblivú dodávku“, ktorá začala aj skončila v Českej republike a následne
určiť na základe toho ako miesto dodania tovaru medzi dodávateľom a žalobcom v Českej republikea rovnako tak aj medzi všetkými zistenými zdaniteľnými osobami. Žalobca predovšetkým namietal
absolútne účelové vyhodnotenie miestneho zisťovania, ktorým bolo overované skladovacie miesto, kde
mal byť tovar po privezení do prevádzky žalobcu vyložený, kde je „navodzovaný“ stav, že na tomto

mieste ani neboli vytvorené podmienky na vykládku tovaru. Žalobca preto predložil správnemu súdu
fotodokumentáciu skladu, skladového miesta a nákres celého skladu, aby bolo zrejmé, kde nakládka
prebehla. Z predloženej fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že neobstojí vyhodnotenie dôkazu –
ohliadkytým,žeišlo„ibaočasťpríjazdovejcestyvsklade“anáslednenazákladepredmetnéhonemožno
dospieť k záveru, že uvedené preukazuje, že tovar v sklade nebol vyložený.

9. Vyhodnotenie predložených listinných dôkazov a výsluchov svedkov vo vzájomnej súvislosti vylučuje
záver prezentovaný žalovaným a správcom dane, že tovar v sklade žalobcu vyložený nebol. Takýto
záver teda nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a priamo im odporuje. Takéto vyhodnotenie dôkazov
je podľa názoru žalobcu v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Z dôkazov v spise
vyplýva, že dodávka tovaru medzi českými dodávateľmi a slovenským odberateľom SI-JA, spol. s r.o.

bola s prepravou z Českej republiky do Slovenskej republiky, túto prepravu objednal a hradil český
dodávateľ s konečným miestom dodania v Žiline, kde prešlo na SI-JA, spol. s r.o. právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Česká spoločnosť AMD CZ, s.r.o. previedla právo nakladať s tovarom ako
vlastník na kupujúceho až na území Slovenskej republiky, a preto táto dodávka je jednoznačne
pohyblivou dodávkou. Išlo o samostatnú nezávislú prepravu zo Slovenska do Česka do miesta určeného

v objednávke odberateľom, ktorá nijako nesúvisela s prepravou, ktorá sa uskutočnila do Slovenskej
republiky.

10. Žalobca objektívne nemohol mať žiadnu vedomosť o obchodných vzťahoch, ktoré predchádzali jeho
obchodnému vzťahu s dodávateľom TRADE INDEX s.r.o. Je neprípustné, aby žalovaný posudzoval

obchodné transakcie a miesto dodania tovaru na základe informácií, ktoré môžu získať na základe
svojich zákonných právomocí výlučne daňové orgány, ktoré sú však v bežnom obchodnom styku
objektívne zdaniteľnou osobou nezistiteľné. Žalobca preto tvrdil, že v obchodnom vzťahu s jeho
odberateľom Iron Moravia s.r.o. splnil podmienky pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského
štátu upravené smernicou Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej

aj len „smernica o spoločnom systéme DPH“), nakoľko tovar, ktorý mal v sklade, dodal odberateľovi
identifikovanému pre daň v inom členskom štáte (v Českej republike), obstaral prepravu na svoj účet
a tovar bol fyzicky prepravený do iného členského štátu – do Českej republiky pre tohto odberateľa,
ktorý jeho prevzatie potvrdil na prepravných dokumentoch. Čo sa týka nekontaktnosti spoločnosti SI-JA,
spol. s r.o., žalobca uviedol, že táto spoločnosť mu nie je známa. Objektívne nemohol mať vedomosť

o obstarávacích procesoch v subdodávateľskom reťazci. Ak je eventuálna nezákonnosť vyvodzovaná
u subjektu SI-JA spol. s r.o., potom je z pohľadu konania v dobrej viere a dodržania náležitej starostlivosti
nutné posudzovať, či žalobca o tejto nezákonnosti mohol čo i len vedieť.

11. Všetci svedkovia potvrdili, že predmetné obchody prebiehali štandardne, t. j. nevymykali sa

z obvyklého rámca, nebolo na nich nič, čo by akokoľvek indikovalo, že obchod neprebieha tak, ako
bolo s obchodným partnerom dohodnuté. Partneri boli preverovaní aj vo verejne dostupných zdrojoch,
či nemajú nedoplatky. U obchodníkov žalobcu ide o odborne zdatné osoby, ako sa sami vyjadrili, že na
základe dlhoročných skúseností vedia pri komunikácii predpokladať, či obchodný partner má potrebnú
odbornosť a reálny záujem o spoluprácu a ak majú pochybnosti, obchod neuzatvoria. Žalobca mal za

to, že dodržal náležitú starostlivosť, táto bola plne v súlade s obchodnou praxou, ktorá je platná jednak
v danom odvetví, a ktorá na základe dlhoročných skúseností bola premietnutá aj do interných smerníc
a postupov a kontrolných mechanizmov v spoločnosti, ktoré odzrkadľujú objektívne možnosti dané
právnym poriadkom. Dodržanie týchto smerníc a postupov potvrdili aj daňové orgány. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia absentuje akýkoľvek poukaz na to, v čom konkrétne videli daňové orgány

postup v rozpore s bežnou obchodnou praxou a bežnými štandardami.

12. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že tovar bol žalobcovi dodávateľom TRADE INDEX s.r.o. dodaný
s miestom dodania v Slovenskej republike, žalobca nadobudol právo nakladať s ním až po jeho vykládke
v jeho sklade. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že dodávka medzi dodávateľom a žalobcom bola

statická, pričom následná doprava, ktorú objednal žalobca na svoj účet pre dodávku tovaru svojmu
odberateľovi do Českej republiky, je od prvej prepravy absolútne nezávislá a musí byť posudzovaná
samostatne.13. Žalobca mal za to, že u neho boli splnené podmienky upravené v § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona
o DPH pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od TRADE INDEX s.r.o.
Tomuto dodávateľovi v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť dňom dodania

tovaru žalobcovi. Napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu
dane o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dodania tovaru od tohto dodávateľa, označil žalobca
za nezákonné.

14. Žalobca tiež namietal, že žalovaný ani správca dane sa nevysporiadali s jeho argumentáciou,

vysvetleniami a predloženými a vykonanými dôkazmi preukazujúcimi jeho konanie s náležitou
starostlivosťou, vytvorenými kontrolnými štandardmi a s dôkazmi, že realizované obchodné transakcie
nevykazovali žiadne odchýlky a ani pri ich realizácii neexistovali okolnosti indikujúce možné nezákonné
konanie obchodných partnerov. Napadnuté rozhodnutie preto žalobca považoval za nezákonné
z dôvodu jeho arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.

15. Žalovaný ako aj správca dane v rozpore so zákonom a bez náležitého odôvodnenia odmietli vykonať
výsluchy navrhovaných svedkov A. B., pána C. a pani D.. Odmietnutie výsluchu s odkazom na to,
že svedkovia neboli navrhnutí skôr, nemá oporu v zákone a je v rozpore s právom na spravodlivý
proces garantovaným čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na konštatovanie správcu
dane, že vykonané výpovede nie sú spôsobilé preukázať konanie žalobcu v dobrej viere, dal žalobca

návrh na vypočutie týchto osôb. Nemožno mu pričítať na ťarchu neunesenie dôkazného bremena pri
preukazovaní jeho náležitej starostlivosti, ak mu bolo upierané právo navrhovať dôkazy počas daňového
konania, ktorých potreba vykonania vyplynula práve z predtým vykonaných dôkazov a ich posudzovania
správcom dane. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že v postupe žalovaného
a správcu dane došlo k porušeniu § 24 ods. 2 daňového poriadku, pretože daňové orgány nerešpektovali

povinnosť dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie.

16. Skutkový stav nebol zistený správne a dostatočne, čo viedlo k nesprávnej aplikácii jednotlivých
ustanovení zákona o DPH. Žalovaný pri právnom posúdení veci napriek námietke žalobcu výslovne

ignoroval relevantnú záväznú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Postupom žalovaného
a správcu dane došlo k porušeniu zásady zákonnosti, zásady súčinnosti a zásady voľného hodnotenia
dôkazov upravených v § 3 ods. 1 až ods. 3 daňového poriadku.

III.

Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.11.2019 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

18. Žalovaný považoval námietky žalobcu za nedôvodné a mal za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj

prvostupňové rozhodnutie sú zákonné a prijaté závery vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového
stavu veci a sú v súlade s platnými právnymi predpismi.

19. Námietka žalobcu ohľadom nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly nemá podľa názoru
žalovaného žiadne opodstatnenie. Uvedená námietka nebola žalobcom vznesená a uplatnená v

priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani v odvolacom konaní. Dňa 12.12.2018 správca
dane prerokoval so splnomocneným zástupcom žalobcu predložené pripomienky k zisteniam uvedeným
v protokole, o čom správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102565313/2018 zo dňa
12.12.2018 (posledná zápisnica) a žalobcom nebola námietka vznesená. Daňová kontrola začala
dňa 21.10.2014. Správcovi dane bola dňa 16.11.2017 e-mailom doručená konečná odpoveď vo veci

dožiadania pod č. 35717/15/MAZ od oddelenia CLO, ktoré je zriadené na Finančnom riaditeľstve
Slovenskej republiky ako koordinátor pre medzinárodnú výmenu informácií. V konečnej odpovedi vo
veci dožiadania pod č. 35717/15/MAZ – v dokumente je síce uvedený dátum zaslania odpovede dňa
24.10.2017, avšak dátum doručenia žalovanému, oddelenie CLO tam nie je. Preto aj tvrdenie žalobcu,
že dokument bol doručený dňa 24.10.2017, označil žalovaný za zavádzajúce. Taktiež zavádzajúce je aj

tvrdenie žalobcu, že správca dane uviedol, že prijal odpoveď dňa 17.11.2017, od ktorého určil okamih
pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly. K názoru žalobcu, že dátum prijatia odpovede na
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, oddelenie CLO je rozhodujúci pre počítanie lehoty doby
prerušenia daňovej kontroly, resp. lehoty výkonu daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že tento dátum nieje možné považovať za relevantný dátum. Za relevantný dátum je možné považovať len ten dátum,
kedy správca dane príjme odpoveď, nie kedy bola doručená oddeleniu CLO. Oddelenie CLO je potrebné
chápať len ako koordinátora medzinárodnej administratívnej spolupráce a jeho úkony sa teda nemôžu

považovať za úkony správcu dane v zmysle daňového poriadku. Oddelenie CLO musí prijatú odpoveď
spracovať, vykonať jej preklad a až následne ju zaslať správcovi dane za účelom jeho ďalšieho konania.

20. Podľa názoru žalovaného, práve skutočnosť, že prepravu tovaru si zabezpečoval sám odberateľ
zo skladu tuzemského dodávateľa - žalobcu, musí viesť k zvýšenej obozretnosti žalobcu, pretože

zodpovednosťzadodanietovaru,akoajfyzickúprepravutovarudoinéhočlenskéhoštátujenadaňovom
subjekte, ktorý si uplatňuje oslobodenie od dane z tohto titulu. Splnenie zákonných podmienok pre
oslobodenieoddanepridodanítovaruztuzemskadoinéhočlenskéhoštátuustanovenýchv§43zákona
o DPH nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry, dodacie listy a doklady
CMR preukazujúce oslobodenie stanovené v uvedenom ustanovení zákona o DPH musia jednoznačne
preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti – objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz

sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Overenie uplatnenia
oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia
prijať závery, či podmienky oslobodenia od dane boli splnené. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky,
k takému záveru nestačí len samotná existencia konkrétnych faktúr, dodacích listov, dokladov CMR a
potvrdení o preprave tovaru do iného členského štátu, hoci tieto by obsahovali všetky formálno-právne

náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nich uvedené reálne preukazujú predmetnú skutočnosť.

21. Pri preverovaní dodávok tovaru medzi žalobcom a odberateľom Iron Moravia spol. s r. o. v
zmysle odberateľských faktúr č. 9313100836, 9313100837, 9313100841, 9313100842, 9313100843,
9313100844, 9313100845, 9313100846 správca dane zistil, že ten istý tovar bol dodávaný medzi

viacerými daňovými subjektmi v reťazci: Ferona, a.s. (CZ) alebo AMD CZ, s.r.o. (CZ) › SI - JA., spol. s
r.o. (SK) › MUSK s.r.o. (SK) › VOMEX Trade s.r.o. (SK) › TRADE INDEX s.r.o. (SK) › FERONA Slovakia,
a.s. (SK) › Iron Moravia spol. s r.o. (CZ).
Predmetné obchody žalobca uskutočňoval v rámci reťazového obchodu. Uvedené znamená, že ten istý
tovar bol dodávaný v nezmenenom stave medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od nákupu

u prvého dodávateľa ArcelorMittal Distributon Czech Republik, s. r. o. (CZ) k poslednému odberateľovi
v reťazci Iron Moravia spol. s r. o.

22. Preverením celého obchodného reťazca správca dane zistil, že všetky dodávky tovaru – betonárskej
ocele, t. j. nákup z Česka na Slovensko a jeho následný predaj do Česka sa uskutočňovali v jeden a

ten istý deň. Tovar bol dovezený a odvezený tým istým nákladným vozidlom, v rovnakej hmotnosti a
priemere. Predmetný tovar bol dovezený z Česka na územie Slovenska (do skladu č. 11, Žilina platiteľa
FERONA Slovakia, a. s. ), nebol žiadnym spôsobom spracovaný alebo akokoľvek upravovaný a do
dvochhodínvtejistejhmotnostiavtomistompriemere,bolvyvezenýspäťdoČeska,kdebolfakturovaný
na nekontaktný daňový subjekt Iron Moravia spol. s r. o. Tieto údaje vyplývajú z vážneho systému skladu

č. 11, Žilina (zaznamenáva vstupy a výstupy kamiónov do areálu a ich váhu) a CMR dokladov a sú
zosumarizované v Tabuľke č. 4. napadnutého rozhodnutia. Správca dane zistil, že aj daňové subjekty
v obchodnom reťazci – MUSK s. r. o., VOMEX Trade, s. r. o. a TRADE INDEX, s. r. o. vykazujú všetky
znaky tzv. nárazníka, t. j. prijímajú faktúry od nekontaktného subjektu (SI - JA., spol. s r. o.), resp.
iného nárazníka, prefakturujú ten istý objem a sortiment tovaru s malým navýšením ceny pre ďalšieho

nárazníka. Na konci reťazca žalobca vykazuje znaky tzv. brokera – dodávateľa do iného členského štátu
Európskej únie, t. j. prijíma faktúry od nárazníka, vystavuje faktúry pre zahraničného odberateľa (v tomto
prípade český daňový subjekt Iron Moravia spol. s r. o., ktorý je nekontaktný) a vykazuje nadmerný
odpočet DPH, resp. si takýmto spôsobom znižuje vlastnú daňovú povinnosť.

23. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, za účelom ktorého vykonal rozsiahle šetrenie
a dokazovanie. Preskúmavané rozhodnutia sú riadne a dostatočne odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5
daňového poriadku. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení uvedenom v napadnutom rozhodnutí, podľa
ktorého preskúmaním administratívneho spisu, ako aj prvostupňového rozhodnutia nezistil v postupe
správcu dane žiadne porušenia právnych predpisov, preto považoval námietky, ktoré uviedol žalobca,

za nedôvodné.

24. Správca dane ďalej preveroval dodržiavanie podmienok stanovených hmotnoprávnym predpisom
- zákonom o DPH, pri výkone daňovej kontroly využil skutkové zistenia iných správcov dane, využilinštitút dožiadania podľa § 21 daňového poriadku a zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii
za účelom preverenia dodania tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH a zistenia
prepravy tovaru u jednotlivých dopravcov. Zároveň správca dane pri preverovaní obchodných transakcií

u daňového subjektu v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v zmysle § 24 ods. 4 daňového
poriadku. Nevypočutie navrhovaných svedkov a nedostatočné preverenie skutkového stavu správcom
dane žalobca namietal vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Podľa
názoru žalovaného, tak správca dane, ako aj žalovaný sa s touto námietkou dostatočne vysporiadali
vo svojich rozhodnutiach. Tvrdenie žalobcu, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, pretože

absentujú výsluchy kľúčových svedkov žalobcu pána B. a pána C., podľa názoru žalovaného nie je
dôvodné.

25. Právo navrhovať dôkazy počas daňového konania bolo žalobcovi umožnené, a nie je teda pravdou,
ak žalobca tvrdil opak. Správca dane postupoval v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v
zmysle platnej legislatívy a platných právnych predpisov za účelom objektívneho posúdenia skutkového

stavu a vydania rozhodnutia. Žalovaný pre úplnosť k zásade objektívnej pravdy (požiadavka žalobcu
na doplnenie dokazovania) uviedol, že táto nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť
dokazovanie dovtedy, kým sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu
uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie a na jeho
úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a

schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s
prihliadnutímnaskutočnostiadôkazyvyplývajúcezozistení,ktoréužmávpriebehukonaniakdispozícii.
Na základe uvedených skutočností sa teda tvrdenie žalobcu o tom, že správca dane postupoval v
rozpore so základnými zásadami správy daní, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
keď neprihliadal na všetky dôkazy, nehodnotil dôkazy podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku a vo veci

vykonal nedostatočné dokazovanie, nezakladá na pravde.

IV.
Replika žalobcu

26. Žalobca v replike zo dňa 17.12.2019 zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu uvádzajúc, že
žalovaný vo vyjadrení k žalobe len zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí.
Táto argumentácia však nevyvracia žalobné dôvody a dôkazy, o ktoré žalobca oprel svoju žalobu.

27. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/183/2019 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod
sp. zn. BA-6S/183/2019.

29. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods.
1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) a
§ 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 28.01.2025 za účasti právneho zástupcu žalobcu.

30.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

32. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

33. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

34. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

35. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

36. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

37. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) a f) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
predkladaťvpriebehudaňovejkontrolydôkazypreukazujúcejehotvrdeniaanavrhovaťdôkazydostupné
správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, vyjadrovať sa v priebehu
daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli

uvedené jeho vyjadrenia k nim,

38. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole.

39.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

40. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

41. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak

sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.42. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane

písomne oznámi účastníkom konania.

43. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

44. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

45. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

46. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) veta prvá pred bodkočiarkou zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod
práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8.

48. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

49. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

50. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo

prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

51.Podľa§43ods.5zákonaoDPH,platiteľjepovinnýpreukázať,žesúsplnenépodmienkyoslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4:

a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,

prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,

2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

52. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

53.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

54. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

55. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v intenciách námietok vznesených
žalobcom preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové

rozhodnutie správcu dane.

56. V prvom rade bolo potrebné vysporiadať sa s námietkami žalobcu o nedodržaní lehoty na vykonanie
daňovej kontroly. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na
vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za posudzované zdaňovacie obdobie, keďže v
prípade, ak by správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil by tým

nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke jej trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri
správe daní. Daňová kontrola by v takom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol
z nej by nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní
nemožno použiť. V prípade, že by takýto protokol použitý bol, celé daňové konanie by bolo zaťažené
vadou nezákonnosti a rovnako tak by bolo nezákonné aj rozhodnutie, ktoré je zavŕšením celej daňovej

kontroly a vyrubovacieho konania, pretože by vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej
daňovej kontroly a zachytených v protokole z takejto nezákonnej daňovej kontroly. Z administratívneho
spisu správny súd zistil, že daňová kontrola u žalobcu začala dňa 21.10.2014 (§ 46 ods. 1 veta prvá
daňového poriadku). Z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácii správca dane vydal
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 20384437/2015 zo dňa 17.06.2015, ktoré bolo žalobcovi

doručené dňa 22.06.2015 a kontrola dane z pridanej hodnoty bola prerušená od dňa 23.06.2015.
Oznámením č. 102405201/2017 zo dňa 20.11.2017 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 16.11.2017
pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola dane z pridanej hodnoty u žalobcu prerušila a správca
dane pokračoval vo výkone kontroly. Daňová kontrola bola prerušená 878 dní. O výsledku zistení z
daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol za zdaňovacie obdobia január 2013 až september

2013, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 14.03.2018. Jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly,
po započítaní prerušenia konania, uplynula dňa 17.03.2018. Z dôvodu, že žalobca prevzal protokol z
daňovej kontroly dňa 14.03.2018, jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola zachovaná.
Žalobca je názoru, že dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila, uplynuli už dňa 24.10.2017 a nie ako
uviedol správca dane dňa 16.11.2017. Žalobca uviedol, že odpoveď na žiadosť č. 35717/15/MAZ bola

doručená dňa 24.10.2017 a nie ako v deň uvádzaný správcom dane. Na základe dokladov obsiahnutých
v administratívnom spise správny súd konštatuje, že postup správcu dane bol v súlade so zákonom a
námietka nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly nie je dôvodná. Z administratívneho spisu
vyplýva, že odpoveď č. 35717/15/MAZ bola doručená správcovi dane dňa 16.11.2017 e-mailom od
oddelenia CLO, ktoré je zriadené na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky ako koordinátor pre

medzinárodnú výmenu informácií. Je pravda, že v predmetnej odpovedi je uvedený dátum zaslania
odpovede deň 24.10.2017, avšak dátum doručenia nikde nie je uvedený. Preukázaný dátum doručenia
konečnej odpovede správcovi dane vo veci dožiadania pod č. 35717/15MAZ je dátum, ktorý uviedol
správca dane v oznámení č. 102405201/2017 zo dňa 20.11.2017, a teda 16.11.2017. Od tohto dátumu
je teda potrebné pokračovať vo výkone daňovej kontroly, pretože od tohto dátumu pominuli dôvody,

pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Navyše, správny súd uvádza, že žalobca uvedenú námietku
nevzniesol v priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní a ani v odvolacom konaní.

57. Ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku umožňuje správcovi dane prerušiť daňové
konanie, ak je to potrebné na získanie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Týmto je aj

NariadenieRady(EÚ)č.904/2010zodňa07.10.2010oadministratívnejspoluprácivbojiprotipodvodom
v oblasti DPH. Z uvedeného nesporne vyplýva, že ide o legitímny spôsob prerušenia daňovej kontroly.

58. Oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená majú svoje limity,
determinované odôvodnenosťou a účelnosťou prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade.

Hranice v tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle
ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť
prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť potencionálne získané
prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Opierajúc sa o vyššie uvedené východiská správnysúd konštatuje, že prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané v súlade so zákonom, t. j. musí byť
účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia
daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom

ktorých je daňová kontrola realizovaná.

59. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že je v nich obsiahnutá špecifikácia dôvodov a
správna úvaha o tom, z akého dôvodu a aký význam malo prerušenie predmetnej daňovej kontroly, ako
aj správna úvaha daňových orgánov použitá pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich zo zistení získaných

touto medzinárodnou výmenou informácií. Prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie daňových
orgánov obsahuje zistenia, ktoré vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné
posúdenie veci. Správca dane medzinárodnou výmenou informácií preveroval skutočnosti týkajúce sa
splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
pre dotknutého odberateľa v zmysle § 43 zákona o DPH, skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru do
iného členského štátu a skutočnosti týkajúce sa posúdenia miesta dodania tovaru.

60. Zároveň správny súd dodáva, že účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly nemožno
posudzovať podľa výsledkov medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu, že správca dane nemôže
vopred predpokladať obsah zistených skutočností z jednotlivých odpovedí, ich vzájomné súvislosti a ani
skutočnosť,čitaktozískanéinformáciebudúmaťavakomrozsahu,vplyvnasprávneurčeniedane,resp.

či tieto informácie vôbec využije pri rozhodovaní vo veci (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02.07.2019).

61. Správny súd v súvislosti s otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly tiež poukazuje na
najnovšiu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie, ktorý rozsudkom vo veci Hydina

SK s.r.o., C-186/20 zo dňa 30.09.2021 zodpovedal otázku, či prekročenie lehôt pre medzinárodnú
výmenu informácií uvedených v článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o
administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, spôsobuje nezákonnosť prerušenia
daňovej kontroly. Súdny dvor Európskej únie v tejto veci rozhodol, že „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane

z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámcimechanizmuadministratívnejspoluprácestanovenéhotýmtonariadením“.ZrozhodnutiaSúdneho
dvora Európskej únie vyplýva, že článok 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o

administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH neupravuje maximálnu dĺžku daňovej
kontroly ani podmienky prerušenia takejto kontroly, ak sa začne medzinárodná výmena informácií,
ktorá bola dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. Preto sa zdaniteľná osoba nemôže odvolávať na
uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktorá sa jej týka, z
dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia (vec Hydina SK s.r.o., bod 43). Uvedený záver významne

ovplyvňuje doterajšiu rozhodovaciu činnosť správnych súdov, keď len samotná dĺžka trvania prerušenia
daňovej kontroly nemôže spôsobiť nezákonnosť daňovej kontroly. Lehoty stanovené Nariadením Rady
(EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH
pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií teda nemožno
v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10 daňového poriadku) a vo väzbe na uplatnenie

inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vykladať
tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu
proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu.

62. Správny súd považuje za potrebné dodať, že žalobca bol s dôvodmi prerušenia daňovej kontroly

oboznámený a jeho právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným daňovou kontrolou porušené nebolo
a aj preto argumentácii žalobcu vo vzťahu k dĺžke daňovej kontroly a dôvodom jej prerušenia nemožno
priznať právnu relevanciu. Uvedený názor je v súlade s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/24/2012 zo dňa 13.11.2012. Upriamenie pozornosti žalobcu na
dĺžku kontroly nemalo vplyv na samotné závery kontroly a s poukazom na právny názor Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25.10.2016, daňová kontrola
aj podľa názoru správneho súdu bola vykonaná v súlade s ustanoveniami daňového poriadku.63. Vzhľadom na ďalšie žalobné námietky sa správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho
spisu, ktorý mu bol predložený, zameral na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z ktorých
daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku

ktorému daňové orgány dospeli a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a to jednotlivo
ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

64. Spornými otázkami medzi účastníkmi konania v danej veci bolo jednak posúdenie skutočnosti, či na
strane žalobcu došlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane pri dodávke tovaru

do iného členského štátu (Maďarsko) pre odberateľa žalobcu HOLUBKA CONSULTING KFT. a tiež
posúdenie práva žalobcu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa TRADE INDEX
s.r.o.

65. Pokiaľ ide o posúdenie prvej spornej otázky, je potrebné v prvom rade poukázať na to, že dodanie
tovaru do iného členského štátu podľa zákona o DPH (ktorý je výsledkom implementácie spoločnej

úpravy systému DPH stanovenej predovšetkým v smernici o spoločnom systéme DPH) je oslobodené
od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom osoba identifikovaná
na daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie dodávky v rámci Európskeho spoločenstva zodpovedajúce
nadobudnutiu v rámci spoločenstva umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a v nadväznosti na to tiež
porušeniu zásady daňovej neutrality, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH. Úmyslom úpravy

zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej
únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby).

66. Hmotnoprávne podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu aj spôsob
preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravuje § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o

DPH. Musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského
štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet
nadobúdateľa, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom
členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a nadobúdateľ, na ktorého
prešlo vlastnícke právo, je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné

číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. Ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH
vymenúva jednotlivé doklady potrebné na preukázanie splnenia podmienky oslobodenia od platenia
DPH v závislosti od toho, či bolo dodanie tovaru vykonané alebo zabezpečené dodávateľom alebo
odberateľom. Pokiaľ si žalobca uplatnil oslobodenie od dane, bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie
podmienok stanovených v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Pokiaľ daňový subjekt svoje dôkazné bremeno

uniesol, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Vykonaným dokazovaním musí správca dane
vyvrátiť žalobcom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na oslobodenie od
dane alebo (vo svetle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie) musí správca dane preukázať, že
posudzovaná obchodná transakcia bola súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca
vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva (C-409/04 Teleos plc., bližšie pozri rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/37/2022 zo dňa 27.03.2024).

67. Zo záverov rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-409/04 (Teleos) vyplýva, že
nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva sa podmieňuje splnením dvoch podmienok, a to jednak
prechodom práva nakladať s hnuteľnou vecou ako vlastník pre nadobúdateľa, a jednak odoslaním

alebo prepravou takejto veci nadobúdateľovi do miesta určenia predávajúcim, nadobúdateľom alebo
na ich účet do členského štátu iného ako ten, z ktorého tovar bol vyexpedovaný alebo transportovaný.
Aby mohol byť zdaniteľný obchod spočívajúci v dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
oslobodený od daňovej povinnosti, musia byť uvedené podmienky splnené kumulatívne.

68.VprípadespoločnostiHOLUBKACONSULTINGKFT.predložilžalobcasprávcovidaneodberateľské
faktúry vystavené v zdaňovacích obdobiach apríl až august 2013, prepravné doklady (CMR), kúpne
zmluvy, dodacie listy, objednávky, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo ním poverenou osobou,
inšpekčné certifikáty, výpisy z bankových účtov a podrobný výpis pohybu vozidiel z vážneho systému
žalobcu, ktorý obsahuje EČV motorového vozidla, dátum a čas vstupu a výstupu auta, váženú hmotnosť

a hmotnosť na dodacom liste. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom
období jún 2013 vyhotovil faktúru uvedenú v Tabuľke č. 1 v celkovej sume 11 840,89 eura za dodanie
tovaru–hutnýmateriáldoinéhočlenskéhoštátuprezahraničnéhoodberateľaHOLUBKACONSULTING
KFT., pričom podľa predložených CMR bolo miesto vykladania tovaru v tomto prípade na adreseBudapest, Csöhegesztö 16. Z vykonaného preverovania správcovi dane vyplynulo, že nebolo možné
zistiť, či skutočne došlo k preprave tovaru do iného členského štátu pre deklarovaného odberateľa,
nebolo možné zistiť, či bol tovar spoločnosťou prijatý. Skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že tovar

v Maďarsku prevzal deklarovaný nadobúdateľ, správca dane vyvodil zo zistení, že na adrese 6-16
Csöhegesztö Street, Budapešť sa nachádza sklad, ktorý si prenajala spoločnosť BHB 76 CENTRUM
KFT., t. j. spoločnosť, ktorá bola podľa zistení plynúcich z medzinárodnej výmeny informácií účastná
na fakturačnom reťazci. Tento umelý fakturačný reťazec bol zistený medzi spoločnosťami HOLUBKA
CONSULTING KFT., MARBORIN-TRADE KFT, VAS JOB TRADE a BHB 76 CENTRUM KFT. Taktiež

spoločnosť HOLUBKA CONSULTING KFT. nepriznala daň z nadobudnutia tovaru v Maďarsku, pričom
podľa správcu dane neexistuje žiadny dôkaz o tom, že tovar nadobudla spoločnosť HOLUBKA
CONSULTING KFT. tak, ako je uvedené v dokladoch predložených žalobcom.

69. Správcom dane a následne žalovaným uvádzané skutkové zistenia bez toho, aby boli tieto správcom
dane, resp. žalovaným v úplnosti riadne vyhodnotené, podľa názoru správneho súdu nepostačujú na

prijatie záveru o nepreukázaní dodania tovaru žalobcom deklarovanému odberateľovi. Správca dane
nevyhodnotil zistené skutočnosti, plynúce zo žalobcom predložených dokladov (odberateľské faktúry
vystavené v období jún 2013, prepravné doklady (CMR), kúpne zmluvy, dodacie listy, objednávky,
potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo ním poverenou osobou, inšpekčné certifikáty, výpisy z
bankových účtov a podrobný výpis pohybu vozidiel z vážneho systému žalobcu, ktorý obsahuje EČV

motorovéhovozidla,dátumačasvstupuavýstupuauta,váženúhmotnosťahmotnosťnadodacomliste),
miestneho zisťovania správcom dane, výsledkov medzinárodnej výmeny informácií, alebo zistených
vlastným šetrením zahraničnej daňovej správy jednotlivo ako i v ich vzájomných súvislostiach, s
prihliadnutím na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z § 3 ods.
3 daňového poriadku.

70. Pri hodnotení dôkazov správca dane opomenul skutkové zistenia maďarských daňových orgánov
získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, že konečné miesto vykládky tovaru bolo CENTRAL
STEEL LOGISTIC KFT., adresa sídla 1211 Budapest, Csöhegesztö 6-16 sklad, ktorý si od spoločnosti
CENTRAL STEEL LOGISTIC KFT., prenajala spoločnosť BHB 76 CENTRUM KFT. Správca dane

sa pri hodnotení skutkových zistení v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal zistením maďarskej
daňovej správy o tom, že tovar bol vyložený v sklade 6-16 Csöhegesztö Street, Budapešť (t. j. na
adrese uvedenej v prepravných dokladoch podľa dohody obchodných strán), čo nekorešponduje s jeho
záverom, že nebolo možné zistiť, či skutočne došlo k preprave tovaru do iného členského štátu pre
odberateľa HOLUBKA CONSULTING KFT. a či bol spoločnosťou prijatý. Zo žalobcom predložených

dokladov vyplýva, že tovar mal byť prepravený na územie Maďarska odberateľom - spoločnosťou
HOLUBKACONSULTINGKFT.,tovarbolnaloženývskladežalobcu(výdajnýskladSklad31,Londýnska
8, Košice) a odberateľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník na území Slovenska. Podľa
zistení maďarského správcu dane bol tovar vyložený v sklade 6-16 Csöhegesztö Street, v Budapešti,
čo preukazuje, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Taktiež z podkladov

predložených žalobcom vyplýva, že odberateľ prevzatie tovaru potvrdil. Zistenia správcu dane bez
toho, aby tieto v rámci hodnotenia dôkazov posúdil v nadväznosti na splnenie hmotnoprávnych
podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH samy osebe nie sú dostatočne závažné
na spochybnenie žalobcom predložených dokladov, najmä CMR ako i potvrdenia o prevzatí tovaru
kupujúcim. Skutočnosti zistené maďarským daňovým orgánom skôr nasvedčujú podvodnému konaniu

zo strany maďarských odberateľov, keďže na území Maďarskej republiky nebola odvedená DPH za
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru.

71. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že odberateľ žalobcu - spoločnosť HOLUBKA
CONSULTING KFT. bola riadne identifikovaná pre daň v Maďarsku, pričom toto identifikačné číslo

pre daň jej bolo odobraté až dňa 15.05.2015. Túto skutočnosť nespochybnil ani maďarský správca
dane. Podľa výpisu maďarského obchodného registra došlo k výmazu sídla spoločnosti HOLUBKA
CONSULTING KFT. dňa 16.05.2015. Argumentácia správcu dane a žalovaného, že pokiaľ ide
o zmiznutého obchodníka, nemožno slovenskému platiteľovi poskytnúť oslobodenie od dane, len
na základe poukazu na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-73/06, neobstojí. Žalovaný

v reakcii na žalobcovu odvolaciu námietku ohľadom relevancie uvedeného rozhodnutia dôvodil tým, že
adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu jej ekonomickej činnosti.
Z uvedeného nie je správnemu súdu zrejmé, na základe akej úvahy dospel žalovaný k uvedenému
záveru vo svetle skutkových okolností prejednávanej veci a v nadväznosti na znenie § 43 ods. 1zákona o DPH, v ktorom zákon vyžaduje, aby bol nadobúdateľ osobou identifikovanou pre daň v
inom členskom štáte. Aplikácia záverov rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-73/06 nie
je v nadväznosti na prejedávanú vec z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne zrejmá. Predmetné

rozhodnutie totiž posudzovalo otázku tzv. skutočného sídla spoločnosti, za ktoré má byť považované
miestoprijímaniazásadnýchrozhodnutíriadiacehoorgánu,pričomsúdkonštatoval,žetotomôžebyťiné,
ako je registračné sídlo spoločnosti za predpokladu, ak sa takéto sídlo vyznačuje dostatočným stupňom
trvalosti a adekvátnou štruktúrou, z hľadiska ľudských a technických zdrojov na dodávanie dotknutých
služieb na nezávislom základe.

72. Pokiaľ ide o posúdenie druhej spornej otázky, a to nepriznania práva žalobcu na odpočítanie dane
z dodávateľských faktúr od dodávateľa TRADE INDEX s.r.o., správny súd dáva do pozornosti, že v
rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (ii) formálnych podmienok priznania práva na
odpočítanie, (iii) odopretím práva na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu, resp. účasti

daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom a (iv) odopretím práva na
odpočítanie dane z dôvodu zneužitia práva.

73. Daňovým podvodom na účely daňového konania možno rozumieť zavinené „protiprávne konanie
subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním podstatných

skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu daňovej
povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby páchajúcej
daňový podvod“ (RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky.
Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH alebo oslobodenia
od dane nie je len uskutočnenie daňového podvodu, ale aj účasť na ňom. Právo na odpočítanie dane

sa odoprie, nielen ak zdaniteľná osoba spácha daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže,
že zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá
právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb
sa zúčastňovala na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila.
Takáto zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice o spoločnom systéme DPH považovať za

subjekt, ktorý sa podieľa na daňovom podvode alebo ho uľahčuje, bez ohľadu na to, či má alebo
nemá prospech z ďalšieho predaja tovaru alebo z používania služieb v rámci zdaniteľných transakcií,
ktoré uskutočnila na výstupe (pozri uznesenie zo dňa 14.04.2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20,
EU:C:2021:266, body 22 a 23, ako aj rozsudok zo dňa 11.11.2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910,
body 46 a 47 a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21 zo

dňa 24.11.2022, bod 25). Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku
DPH sú konštruované na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku
daní vtedy, ak daňový subjekt mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo to vedieť mal/mohol. „S
režimom práva na odpočítanie dane stanoveným smernicou o spoločnom systéme DPH nie je zlučiteľné
odopretie uvedeného práva zdaniteľnej osobe, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknutá

transakcia bola súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom alebo že iná transakcia, ktorá je súčasťou
reťazca dodávok pred alebo po transakcii vykonanej uvedenou zdaniteľnou osobou, bola predmetom
podvodu v oblasti DPH. Zavedenie systému objektívnej zodpovednosti by totiž išlo nad rámec toho,
čo je nevyhnutné na ochranu nárokov štátnej pokladnice.“ (uznesenie zo dňa 14.04.2021, Finanzamt
Wilmersdorf, C-108/20, EU:C:2021:266, bod 25, a rozsudok zo dňa 11.11.2021, Ferimet, C-281/20,

EU:C:2021:910, bod 49 a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M,
C-596/21 zo dňa 24.11.2022, bod 26).

74. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH, sa aplikuje takzvaný
Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku

SúdnehodvoraEurópskejúnievoveciAxelKittel,C-439/04zodňa06.07.2006.Odbornáliteratúra(napr.
RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H.
Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom
dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne:

1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

2/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?

4/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?

75. Správny súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo

účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021,
bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet zaťažuje primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového
podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu

takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 54; vo veci Crewprint
Kft, C-611/19 zo dňa 03.09.2020, body 37, 43). Rovnako platí, že pri preukazovaní hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) dobrá viera daňového
subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach

SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27.06.2018), v prípade preukazovania účasti na podvode
a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu naopak.

76. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu
je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať

všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó
Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo
dňa 21.06.2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového

subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 59).
Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto
uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a
tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 51; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11
a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a
zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať
rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre

dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že
sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, body 53, 54, 56 a 58).

77. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti sú relevantné najmä dva

aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného
podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z
týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o
konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať
podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom

(mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 131/2022
zo dňa 21.11.2023, body 58 a 59, sp. zn. 3Sfk 5/2023 zo dňa 28.04.2024, bod 54).

78. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom
je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,

ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca
(rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk 5/2023 zo dňa 28.04.2024,
bod 55).79. Z vyššie uvedených všeobecných východísk vyplýva, že rozlišovanie medzi dôvodmi pre neuznanie
odpočítania dane nie je samoúčelné, ale má svoj hlbší zmysel. V prípade preukazovania relevantných
podmienok práva na odpočítanie dane totiž dôkazné bremeno ťaží daňový subjekt uplatňujúci si daňové

oprávnenie. V dôsledku tejto skutočnosti jeho neunesenie znamená nepriznanie daňového oprávnenia.
V prípade daňového podvodu, vedomej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom
či zneužití práva však dôkazné bremeno na preukázaní rozhodných skutočností pre neuznanie
daňového oprávnenia neťaží daňový subjekt, ale ťaží správcu dane.

80. Správny súd v zhode so správcom dane a žalovaným konštatuje, že v obchodných reťazcoch, v
ktorých bol žalobkyni dodávaný tovar, došlo k daňovému úniku. Správca dane a žalovaný predmetný
daňový únik identifikovali v preskúmavaných rozhodnutiach. Podľa názoru správcu dane, žalovaného
a správneho súdu ide o daňové úniky podvodného charakteru, čo dokladuje charakter predmetných
spoločností. Podľa názoru správneho súdu daňové orgány preukázali (i) existenciu daňového úniku a
(ii) jeho podvodný charakter.

81. Žalovaný sa však v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom jeho
konania s náležitou starostlivosťou, pokiaľ ide o spoločnosť TRADE INDEX s.r.o. ako dodávateľa, ktorý
mal v rámci obchodného reťazca, v ktorom mala byť posledným odberateľom spoločnosť Iron Moravia
spol.sr.o.,dodaťtovaržalobcovi,ktorýsamalstaťjehovlastníkom.Následnýpohybtovarupodľanázoru

správneho súdu nie je tak preukázaný, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobca o podvodnom
konaní vedel alebo vedieť mal. Žalovaný sa zaoberal dobrou vierou (respektíve obozretnosťou) žalobcu
pri uskutočňovaní zdaniteľných obchodov konštatujúc, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, aby
predišiel účasti na daňovom podvode, ktoré je od neho možné dôvodne očakávať. Uvedené však samé
o sebe na preukázanie účasti žalobcu na daňovom podvode a následné určenie rozdielu dane nestačí.

Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt - žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely
odmietnutia práva na odpočítanie dane bolo potrebné vykonať tzv. Axel Kittel test a zodpovedať všetky
štyri otázky špecifikované v bode 73. tohto rozsudku. V napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje
predovšetkým posúdenie štvrtej otázky Axel Kittel testu. Pre vyššie uvedené právne závery sa daňové
orgány v prejednávanej veci nemali obmedziť len na skúmanie dobrej viery žalobcu pri uskutočňovaní

posudzovaných zdaniteľných obchodov, ale predovšetkým mali riadne posúdiť, či bol žalobca účastný
na daňovom podvode, a to vykonaním testu a až následne sa zaoberať tým, či vykonal všetky potrebné
opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne požadovať, aby sa vyhol účasti na takomto daňovom
podvode. Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode zaťažuje správcu dane.

82. Vyhodnotiac argumentáciu žalobcu ako aj argumentáciu správcu dane a žalovaného tak správny
súd musí uzavrieť, že príslušným orgánom sa nateraz nepodarilo preukázať vedomosť žalobcu (vedel
alebo pri dodržaní primeranej obozretnosti mohol a mal vedieť) o tom, že participoval na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom. Takýto záver daňových orgánov je podľa správneho súdu
predčasný práve z dôvodu absencie zodpovedania tzv. štvrtej otázky Axel Kittel testu. Dôvody

identifikované daňovými orgánmi ako dôvody relevantné pre účely tzv. Axel Kittel testu budú musieť
byť v ďalšom konaní v rámci rozhodnutia vo veci podrobne overené, hodnotené a následne jasne,
jednoznačne a nezameniteľne vymedzené, aby sa dosiahol relevantný stupeň konkrétnosti záverov
orgánu verejnej správy v súvislosti s daňovým podvodom (ak pôjde o právny dôvod, na základe
ktorého daňovému subjektu nebude priznané právo na odpočítanie DPH). Ak pri realizácii úkonov

podľa predchádzajúcej vety žalovaný poukáže na okolnosti, ktoré sú inak okolnosťami dopadajúcimi na
hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočítanie DPH, jednoznačne uvedie, pre aký záver sú
tieto konštatovania relevantné v súdenej veci (vo vzťahu k daňovému podvodu) a ku ktorej zložke tzv.
Axel Kittel testu sa tento záver viaže a ako.

83. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny
súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude
povinnosťou žalovaného, viazaného právnym názorom správneho súdu v zmysle §191 ods. 6 SSP,
vec náležite prejednať a svoje rozhodnutie v zmysle vyjadreného názoru správneho súdu v súlade so
zákonom odôvodniť, vychádzajúc pritom z riadne zisteného a popísaného skutkového stavu.

84. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).85. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.