Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Stk/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200568
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7019200568.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: EDEN s.r.o., so sídlom Hlavná 70, 040 01
Košice,IČO:31653758,právnezastúpenéhoadvokátomJUDr.LadislavomMiklošom,Tyršovonábrežie
7, 040 01 Košice, IČO: 31 309 909, proti žalovanému (sťažovateľovi): Slovenská obchodná inšpekcia,
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SK/0462/99/2018 zo dňa 13. júna 2019, v konaní
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/126/2019 - 54 zo dňa

03. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/126/2019 - 54 zo dňa 03. novembra 2022 sa z r u š u j
e a vec sa v r a c i a Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach
pre Košický kraj (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“ alebo aj „SOI“) začala dňa 22.05.2018 kontrolu
internetového obchodu www.svietidlar.sk (ďalej ako „internetová stránka“), ktorá pokračovala dňa

24.05.2018 v sídle prevádzkarne žalobcu a bola ukončená dňa 04.06.2018 prerokovaním a odovzdaním
inšpekčného záznamu žalobcovi. Následne prvostupňový správny orgán žalobcovi ako účastníkovi
konania rozhodnutím č. P/0234/08/18 zo dňa 24.08.2018 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) uložil
peňažnú pokutu vo výške 900 eur, a to pre porušenie:
- zákazu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon
o ochrane spotrebiteľa“) tým, že žalobca na internetovej stránke uvádzal podmienky, ktoré boli spôsobilé

zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Konkrétne žalobca v Obchodných podmienkach v článku „VII. Vrátenie tovaru - odstúpenie od zmluvy,
bod 7.1. uvádzal: „V zmysle ustanovenia § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 102/2014 Z. z.)
má kupujúci právo od zmluvy uzavretej na diaľku odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 pracovných dní
odo dňa prevzatia tovaru, pričom je nevyhnutné, aby oznámenie Kupujúceho o odstúpení od zmluvy a
zakúpený tovar boli Predávajúcemu doručené v uvedenej lehote.“ a v článku označenom ako „Špeciálne
obchodné podmienky pre objednávky z katalógov, v bode 8.1.“ uvádzal: „Objednaním produktov z

katalógov, zákazník berie na vedomie, že sa na takúto objednávku nevzťahuje možnosť vrátenia tovaru
podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 102/2014 Z. z.)... Objednaním tovaru z
katalógovej ponuky spotrebiteľ dobrovoľne vyhlasuje, že berie zodpovednosť za výber produktu na sebaa vzdáva sa práva na odstúpenie od zmluvy.“ (ďalej ako „porušenie zákazu podľa § 4 ods. 2 písm. c)
zákona o ochrane spotrebiteľa používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách“).
- porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa tým, že žalobca vydal

spotrebiteľom(inšpektoromSOI)dokladokúpevýrobkuzakúpenéhovovykonanomkontrolnomnákupe,
účtovanom v celkovej hodnote 17,80 eur, v ktorom nebol uvedený názov odpredaného výrobku, nakoľko
odpredaný výrobok - nočné pozičné svietidlo Prezent 1618 bolo uvedené ako „121591:LUX1618.
2. Následne žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. SK/0462/99/2018 zo dňa 13.06.2019 (ďalej
ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správneho

orgánu zmenil tak, že žalobcovi uložil peňažnú pokutu vo výške 800 eur pre porušenie zákazu podľa
§ 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách.
3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zistil dôvod na jeho zmenu spočívajúcu v úprave
právnej kvalifikácie zisteného porušenia zákazu používať nekalé obchodné praktiky v spotrebiteľských
zmluvách. Žalovaný konanie žalobcu subsumoval pod jemu prislúchajúce znenie skutkovej podstaty

správneho deliktu, t. j. pod porušenie zákazu používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách. Ako ďalej vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný zároveň dospel k záveru, že
žalobca nemôže byť sankcionovaný za porušenie ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane
spotrebiteľa, nakoľko považuje postih v uvedenej veci za nedôvodný. Poukazuje pritom na znenie § 16
ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa a uvádza, že toto ustanovenie bližšie nešpecifikuje a ani

neukladá, že doklad o kúpe výrobku musí mať menný názov alebo číselný názov, prípadne kombináciu
týchto dvoch druhov názvov. Žalovaný sa stotožnil s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ktoré
sa týkajú porušenia ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa a vyslovil názor, že
uvedením názvu odpredaného výrobku ako „121591:LU1618“ bolo toto ustanovenie naplnené, nakoľko
názov odpredaného tovaru je zhodný s názvom výrobku uvedeného na štítku pripevnenom k výrobku,

ako aj na jeho obale. Žalobca teda výrobok dostatočne identifikoval a nespôsoboval jeho zameniteľnosť
s iným výrobkom.
4.Žalovanýmázato,žeuvedenouzmenoudošlokupusteniuodsankcionovaniapovinnostivyplývajúcej
z § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, a tým aj k zúženiu rozsahu protiprávneho konania,
ktorým bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný preto pristúpil aj k primeranej zmene

výšky postihu. Žalovaný taktiež pristúpil k zosúladeniu výroku so skutkovým stavom, keď do výroku
uviedoldátumamiestopokračovaniakontroly.Dôvodnazrušenieprvostupňovéhorozhodnutiažalovaný
nezistil.

II. Konanie na krajskom súde

5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej ako
„správny súd“) . Správny súd rozsudkom č. k. 6S/126/2019 - 54 zo dňa 03. novembra 2022 (ďalej ako
„napadnutý rozsudok“) rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie. (§ 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

(ďalej ako „SSP“), § 191 ods. 3 písm. a) SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP)

6. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd konštatoval, že v prípade, ak odvolací orgán
dospeje k záveru, že na vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi za porušenie povinnosti podľa § 16
ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa nebol dostatočne zistený skutkový stav, ktorý nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti či sa vôbec skutok stal, a za situácie, že
správnekonanieouloženiesankcievočižalobcovibolozačatézpodnetukonajúcehosprávnehoorgánu,
bolo povinnosťou žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu rozhodujúceho o odvolaní
zastaviť konanie v časti porušenia povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa
osobitným rozhodnutím, resp. výrokom tak ako to ukladá § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku,

nakoľko odpadol dôvod a zmysel ďalšieho konania v tejto časti. Uvedeným postupom sa na úrovni
odvolacieho orgánu zákonným spôsobom nerozhodlo o celom predmete konania vedeného pred
správnymi orgánmi a začatého na ich podnet, v dôsledku čoho nebola zachovaná totožnosť skutku
na oboch stupňoch konania. V dôsledku uvedeného postupu odvolací správny orgán ukladal žalobcovi
pokutu len za jeden z dvoch správnych deliktov, za ktoré bol žalobca prvostupňovým správnym orgánom

braný na zodpovednosť, a to bez toho, aby sa na podklade podaného odvolania zákonným spôsobom
vysporiadal so zvyškom prejednávanej veci.7. Správny súd ďalej uviedol, že správny orgán je v správnom konaní pri posudzovaní správneho
deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie povinný pre nedostatok špeciálnej úpravy
postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník,

Trestný poriadok ). Z uvedených dôvodov vo výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhoduje o
porušení právnej povinnosti, stanovenej zákonom, účastníkom konania (výrok o vine), je povinnosťou
správneho orgánu určitým a zrozumiteľným spôsobom uviesť, akého porušenia právnej povinnosti sa
účastník dopustil opisom skutku, ktorým sa porušenia, kladeného mu za vinu, dopustil a uvedením
ustanovenia zákona skutkovej podstaty, ktorú účastník konania skutkom naplnil a súčasne určením

sankcie, ktorú správny orgán účastníkovi konania za uvedené porušenie právnej povinnosti ukladá
(výrok o treste). Vychádzajúc z uvedeného povinnosťou správneho orgánu konajúceho a rozhodujúceho
v konaní o administratívnom trestaní je nielen postupovať podľa trestnoprávnych zásad obsiahnutých
v trestnoprávnej úprave, ale aj ich rozhodnutia musia spĺňať kritéria v súlade s trestnoprávnou
úpravou. Podľa názoru správneho súdu mali preto konajúce správne orgány postupovať pri zisťovaní
a objasňovaní protiprávnych konaní žalobcu v súlade s platnými ustanoveniami správneho poriadku,

na ktorý odkazuje § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa a pri rozhodovaní o jeho vine a uložení sankcie
pri nedostatku špeciálnej zákonnej úpravy postupovať analogicky podľa trestnoprávnej úpravy, ktorý
výklad by bol súladný s § 46 správneho poriadku v spojení čl. 6 ods. 1 Dohovoru a s čl. 7 ods. 5 Ústavy
Slovenskej republiky.

8. Vzhľadom k uvedenému preto správny súd zastáva názor, že povinnosťou správneho orgánu v konaní
administratívneho trestania je v každom štádiu konania rozhodnúť o celom predmete konania. Pokiaľ
v odvolacom správnom konaní žalovaný správny orgán mienil upustiť od postihu žalobcu za porušenie
právnej povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, kladenej mu za vinu, takéto
jeho rozhodnutie mal v súlade s trestnoprávnou úpravou vyjadriť vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové správne rozhodnutie o vine
a treste, je nezlučiteľné s trestnoprávnymi zásadami trestania nielen podľa trestnoprávnej úpravy
Slovenskej republiky, ale je nezlučiteľné aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

9. Z tohto dôvodu preto správny súd dospel k záveru, že postupom žalovaného došlo k podstatnej vade

konania majúcej za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Správny súd preto rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Záverom uviedol, že úlohou správnych orgánov bude v ďalšom konaní postupovať vyššie naznačeným
zákonným spôsobom, ktorým sa rozhodne o celom predmete konania.

10. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému
právo na plnú náhradu trov konania.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

11. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú

sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“
alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok je vydaný v rozpore s platnými
právnymi predpismi v dôsledku čoho sú opodstatnené dôvody pre podanie kasačnej sťažnosti podľa §
440 ods. 1 písm. g) SSP.

12. Sťažovateľ zastáva názor, že správny súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, keď dospel
k záveru, že postupom sťažovateľa ako odvolacieho správneho orgánu došlo k podstatnej vade konania
majúcej za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Nestotožňuje sa s tvrdením správneho súdu
uvedeným v bode 82. napadnutého rozsudku a má za to, že výrok rozhodnutia žalovaného je v súlade so

zásadou právnej istoty rozhodnutí správnych orgánov, pričom obsahuje všetky obligatórne náležitosti.

13. Sťažovateľ zdôrazňuje, že z výroku rozhodnutia žalovaného je dostatočne zrejmé, čoho sa žalobca
dopustil, ktoré právne predpisy boli porušené a v akej výške a za porušenie ktorých právnych predpisovbola žalobcovi uložená pokuta. Sťažovateľ zastáva názor, že dostatočne vymedzil skutok, ktorým sa mal
žalobca dopustiť správneho deliktu a nehrozí, že sformulovaný výrok bol pre žalobcu nezrozumiteľný,
nepreskúmateľný a nevykonateľný.

14. Sťažovateľ poukazuje na zásadu jednotnosti konania a uvádza, že prvostupňové rozhodnutie a
rozhodnutie o odvolaní nemožno posudzovať individuálne, keďže sa jedná o rozhodnutia v tej istej
veci. Je potrebné ich vykladať v ich vzájomnej súvislosti, nie samostatne, pričom tieto rozhodnutia
spolu súvisia. Na základe týchto skutočností má preto sťažovateľ za to, že výroková časť rozhodnutia

žalovaného netrpí takou vadou, ktorá by mala za následok jeho zrušenie. Ďalej uvádza, že rozhodnutie
žalovaného sa odvíja od skutkových zistení prvostupňového správneho orgánu. Z tohto dôvodu je
rozhodnutie žalovaného priamo závislé od rozhodnutia vydaného v prvom stupni.

15. Následne sťažovateľ upriamuje pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.
11S/206/2015-28, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 159/2014-57 a dáva tiež do

pozornosti uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 2As 34/2006-73, ktorými
deklaruje súvislosť a nadväznosť druhostupňového rozhodnutia s rozhodnutím vydaným na prvom
stupni. Opakovane uvádza, že rozhodnutie žalovaného spĺňa všetky náležitosti, sú v ňom špecifikované
skutky s uvedením miesta, času a spôsobu ich spáchania spolu s právnym vyhodnotením a výrokom
o uložení sankcie (pokuty), pričom vo výroku rozhodnutia jednoznačne vyslovil, že prvostupňové

rozhodnutie mení.

16. Sťažovateľ následne v kasačnej sťažnosti uvádza celý výrok z rozhodnutia žalovaného a konštatuje
že konkretizoval porušenú povinnosť, za ktorú bola uložená pokuta, ako aj výšku pokuty, t. j. spôsob
vykonanej zmeny. Ďalej sťažovateľ upriamuje pozornosť na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného,

v ktorom je chronologicky a jasne uvedený priebeh daného správneho konania a uvádza, že je z
neho nepochybné, čoho sa vykonaná zmena týka a na ktoré skutočnosti už sťažovateľ ako žalovaný
neprihliadal. Má za to, že argumentácia odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je v rozpore s
výrokovou časťou rozhodnutia, a teda nie je pre žalobcu nezrozumiteľnou.

17. V súvislosti s trestnoprávnymi štandardmi žalovaný poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžd 26/2011, 2Sžd 233/2009, 6Sžo 15/2008, 6Sžo/208/2010, 3Sžo/39/2014 a uvádza, že uplatnil
zákonný postup v správnom konaní, keď zistil dôvod na zmenu prvostupňového rozhodnutia.

18. Následne sťažovateľ uvádza, že odvolacie konanie je založené na apelačnom princípe, na

základe ktorého má odvolací orgán možnosť meniť skutkový stav zistený orgánom prvého stupňa
na základe vlastného dokazovania v opravnom konaní, čo bráni opakovanému zrušovaniu postupne
vydávaných rozhodnutí. Sťažovateľ nevidí dôvod na to, aby bolo v danom prípade zrušené prvostupňové
rozhodnutie.

19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nesúhlasí s odôvodnením kasačných námietok a
kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, pričom sa plne stotožňuje s právnym názorom správneho
súdu, že povinnosťou správneho orgánu pri prejednaní iného správneho deliktu je rozhodnúť o celom
predmete konania. Žalobca má za to, že pokiaľ bolo predmetom správneho konania na prvom stupni aj
porušenie povinnosti žalobcu podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa a žalovaný sa s

týmto výrokom vôbec nevysporiadal, nejde len o formálny nedostatok rozhodnutia žalovaného. Z tohto
dôvodu sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že ak žalovaný nezistil porušenie podľa §
16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, mal žalovaný postupovať podľa § 30 ods. 1 písm. h)
SSP a v tejto časti konanie zastaviť.

20. Žalobca pokladá kasačnú sťažnosť za všeobecnú a formálnu, nakoľko z nej nie je možné zistiť, v čom
malo spočívať nesprávne právne posúdenie správnym súdom, teda či správny súd použil nesprávny
právny predpis alebo nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy a z nich plynúce konkrétne
ustanovenia na prejednávanú vec.

21. Žalobca síce súhlasí so sťažovateľom v tom smere, že správne konanie sa vedie v súlade
s apelačným princípom avšak pokladá za neprijateľné, aby bol výrok rozhodnutia uvedený v jeho
odôvodnení. Z pohľadu žalobcu podaná kasačná sťažnosť nie je spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutiasprávneho súdu. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za vecne správny s odôvodnením ktorého sa
stotožňuje a navrhuje kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

22. Najvyšší správny súd SR preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných
bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola

podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP) a že ide o rozhodnutie,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil
pojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v
spojení s § 452 ods. 1 SSP a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

24. Predmetom konania na správnom súde bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu tak, že žalobcovi
uložilpeňažnúpokutuvovýške800eurpreporušeniezákazupodľa§4ods.2písm.c)zákonaoochrane
spotrebiteľa používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný totiž dospel k

záveru, že žalobca nemôže byť sankcionovaný za porušenie ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona
o ochrane spotrebiteľa, nakoľko považuje postih v uvedenej veci za nedôvodný. Podľa žalovaného,
uvedenou zmenou došlo k upusteniu od sankcionovania povinnosti vyplývajúcej z § 16 ods. 1 písm. d)
zákona o ochrane spotrebiteľa, a tým aj k zúženiu rozsahu protiprávneho konania, ktorým bol porušený
zákon o ochrane spotrebiteľa.

25. Správny súd dospel k záveru, že týmto postupom žalovaného došlo k podstatnej vade konania
majúcej za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Správny súd preto napadnutým rozsudkom
zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie, a to z dôvodu, že žalovaný zákonným spôsobom nerozhodol o celom predmete konania

vedeného pred správnymi orgánmi a začatého na ich podnet.

26. Žalovaný ako sťažovateľ v kasačnej sťažnosti okrem iného namieta, že mu nie je zrejmé, na základe
akých skutkových a právnych okolností správny súd pristúpil k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia.
Poukazuje pritom na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom správny súd vytýka žalovanému

práve jeho postup ako odvolacieho správneho orgánu, ktorým došlo k podstatnej vade konania majúcej
za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Sťažovateľ preto nevidí dôvod na to, aby bolo v
danom prípade zrušené aj prvostupňové rozhodnutie.

27. Kasačný súd sa preto najskôr zaoberal námietkou sťažovateľa ohľadom rozpornosti výroku a

odôvodnenianapadnutéhorozsudku.Rozporvýrokuaodôvodnenianapadnutéhorozsudkumáspočívať
v tom, že podľa výroku napadnutého rozsudku správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj
prvostupňové rozhodnutie, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje žiadne úvahy,
argumenty a dôvody pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

28. Túto námietku vzniesol sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, naviac, správny súd o správnej žalobe
rozhodoval podľa ustanovení § 195 písm. c) Správneho súdneho poriadku a preto kasačný súd nie je
v zmysle § 453 ods. 2 SSP viazaný sťažnostnými bodmi. Musí teda prihliadnuť i bez námietky na vady
konania pred správnym súdom, spočívajúce napríklad v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre
nezrozumiteľnosť, ktorá vychádza z rozpornosti výroku a jeho odôvodnenia.

29. V zmysle § 139 ods. 2 SSP „V odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní azainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy

vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

30. Na úvod kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie správneho súdu o podanej žalobe môže byť
nepreskúmateľné, okrem iného, aj vtedy, ak je jeho výrok v rozpore s odôvodnením alebo rozhodnutie
vôbec neobsahuje dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je založené a myšlienkové pochody,

ktorými správny súd dospel k svojmu právnemu záveru. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť teda
zrejmé akou cestou správny súd k svojmu rozhodnutiu dospel a aké argumenty pritom použil.

31. Rovnako je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť aj rozhodnutie, z ktorého nevyplývajú právne
dôvody, ktoré viedli správny súd k vydaniu takéhoto rozhodnutia. Rozhodujúce pritom je, či rozpory
medzi výrokom a odôvodnením môžu byť odstránené výkladom, a to vo väzbe na ďalšie časti výroku a

odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy či kontext danej veci.

32. Kasačný súd pri prieskume napadnutého rozsudku takýto rozpor jeho výroku s odôvodnením zistil.

33. Rozpor výroku napadnutého rozsudku s jeho odôvodnením spočíva v tom, že podľa výroku

napadnutého rozsudku správny súd zrušuje tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku však obsahuje iba zdôvodnenie zrušenia rozhodnutia
žalovaného.

34. V odôvodnení napadnutého rozsudku pritom úplne absentujú relevantné dôvody, na ktorých správny

súd založil svoje rozhodnutie o zrušení prvostupňového rozhodnutia a myšlienkové pochody, ktoré
správny súd k tomuto rozhodnutiu viedli. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je teda zrejmé
akou cestou správny súd dospel k svojmu rozhodnutiu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a aké
argumenty pritom použil.

35. Z napadnutého rozsudku preto nie je možné zrozumiteľným spôsobom zistiť prečo správny súd
zrušil, okrem rozhodnutia žalovaného, aj prvostupňové rozhodnutie.

36. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné považovať napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť,ktorávychádzazrozporumedzivýrokomajehoodôvodnením.Vyššieuvedenýrozpor

pritom nemožno odstrániť ani výkladom, ba naopak snaha o jeho odstránenie môže vyvolať ešte väčšie
pochybnosti o obsahu výroku a dôvodoch rozhodnutia.

37. Záverom kasačný súd uvádza, že po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu sa
v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom správneho súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného a

aj s jeho odôvodnením a argumentmi, ktoré správny súd viedli k tomuto právnemu záveru. Kasačný
súd rovnako ako správny súd uvádza, že bolo povinnosťou žalovaného ako druhostupňového správnu
orgánu rozhodujúceho o odvolaní zastaviť konanie v časti porušenia povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm.
d) zákona o ochrane spotrebiteľa osobitným rozhodnutím, resp. výrokom tak ako to ukladá § 30 ods. 1
písm. h) Správneho poriadku, nakoľko odpadol dôvod a zmysel ďalšieho konania v tejto časti.

38. V tomto štádiu konania však kasačný súd nevidí bez ďalšieho dôvod aj na zrušenie prvostupňového
rozhodnutia, keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku sa zaoberá výlučne len dôvodmi pre zrušenie
rozhodnutia žalovaného, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, prečo správny
súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie.

VI. Záver

39. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je
dôvodná. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý

rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie Správnemu súdu Košiciach.
Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať a posúdiť, či existujú dôvody aj
pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pričom správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležitea presvedčivo odôvodniť. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu
prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP) uvedeným vyššie.

40. Úlohou správneho súdu bude v novom konaní opätovne sa vecou zaoberať, prejednať ju a
rozhodnúť, a to v zmysle všetkých uplatnených žalobných námietok tak, aby odôvodnenie nového
rozhodnutia zodpovedalo požiadavkám kladeným § 139 ods. 2 SSP.

41. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku na náhradu trov konania pred

správnym súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP správny súd.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.