Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/118/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200237
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobcu: G. V., narodený XX. C.U. XXXX, bytom v E., L. Č.. XX, právne zast.: JUDr. Ľubou
Berezňaninovou, PhD., advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná č. 45, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 28. februára 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný
dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 20. marca 2024,
č. k. PO-3Sa/9/2022-89, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 20. marca 2024, č. k.
PO-3Sa/9/2022-89 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú
správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa

žalovanej z 28. februára 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“)
zmenil prvostupňové správne rozhodnutie z 18. októbra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X tak, že podľa §
70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok
z 26. augusta 2021. Prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok podľa
§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách článku 39
ods. 1,7 Ústavy Slovenskej rerpubliky, § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, § 72 ods. 1 písm. g/, § 72 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti
SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej
správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej
žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci a vo vzťahu k medicínskej podmienke a najmä k žalobcom
namietanému dátumu vzniku invalidity aj s odkazom na závery prijaté príslušnými posudkovými lekármi
sociálneho poistenia mal preukázané, že u žalobcu bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie
zaradené do Kapitoly XV, oddiel E, položka č. 3, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. -degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie
s často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov a s určeným dátumom vzniku
invalidity od 22. mája 2019. Žalobcom uvádzané ďalšie zdravotné postihnutie - obojstranná gonartróza

podľa záverov posudkových lekárov nemalo charakter rozhodujúceho zdravotného postihnutia, a teda
za toto zdravotné postihnutie bola žalobcovi v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. navýšená
percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou o 10 %. Pokiaľ posudkový lekár žalovanej pôvodne v lekárskej správe z 09. decembra 2021
uviedol ako dátum vzniku invalidity deň 14. apríl 2021, toto určenie možno označiť za chybu, ktorá

bola následne opravená formou vydania opravenej lekárskej správy so správne určeným dátumom
vzniku invalidity k 22. máju 2019. Dňa 14. apríla 2021 došlo k zmene percentuálnej miery z pôvodne
stanovených 50 % na 55 %.

4. Správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

5. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

8. Konkrétne namietal, že v podanej správnej žalobe sa primárne domáhal toho, aby správny súd
preskúmal postup žalovanej a najmä podklad napadnutého správneho rozhodnutia vydaného žalovanou
- Lekársku správu posudkového lekára žalovanej z 09. decembra 2021, v texte ktorej sa uvádza, že
podkladom na jej vydanie mala byť aj lekárska správa od MUDr. H. zo 06. decembra 2021, z ktorej

(okrem iného) vyplývalo, že žalobca trpí aj Gonartrózou III. - IV. stupňa (gr.), a to bilaterálne, t.j. na
oboch kolenách. Z posudkovej časti lekárskej správy posudkového lekára bolo však zrejmé, že táto
lekárskasprávanebolapredmetomkomplexnéhovyhodnoteniazdravotnéhostavužalobcuajehovplyvu
na vznik jeho invalidity pre odlišnú rozhodujúcu diagnózu, t.j. pre gonartrózu III. - IV. stupňa na oboch
kolenách. Vyšší stupeň gonartrózy ako III. - IV. stupeň už neexistuje. Ide teda o najzávažnejší stav u

tejto diagnózy. V predmetnom lekárskom posudku však posudkový lekár preukázateľne vzal do úvahy
a vyhodnocoval iba lekárske správy zo 06. septembra 2021 a z 05. novembra 2021. Lekárska správa
zo 06. decembra 2021 sa vôbec neobjavila ako podklad, z ktorého posudkový lekár vychádzal, a to
napriek tomu, že táto bola žalobcom preukázateľne posudkovému lekárovi predložená. Vyplývalo to
napokon aj z textu lekárskeho posudku. Žalobca preto podal žalobu, aby dosiahol zmenu v tom, že

správny súd zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej, vec jej vráti na ďalšie konanie a uloží úlohu, aby
sa v tomto ďalšom konaní zaoberala a vyhodnotila aj predmetný lekársky nález zo 06. decembra 2021.
Nestalo sa tak a žalobca doposiaľ nezistil, prečo sa ani správny súd touto jeho podstatnou námietkou
vôbec nezaoberal. Správny súd tento svoj postup v odôvodnení napadnutého rozsudku ani nijako
neodôvodnil.Malzato,žezávažnejšímarozhodujúcimochorenímjeuňhoprávegonatrózaobochkolien

III. - IV. stupňa, ktorá mu sťažuje bežné činnosti, vrátane chôdze. Bez 2 francúzskych bariel žalobca
prejde sotva pár krokov. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. ide o ochorenie zaradené do
kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - Postihnutie končatín, bod 50.
Obmedzenie pohybu oboch kolenných kĺbov, písm. c/ - ťažkého stupňa, čo predstavuje rozsah 50 %
až 60 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ako iné (vedľajšie) ochorenie je ochorenie

zaradenévkapitoleXV-Chorobypodpornéhoapohybovéhoaparátu,oddielE-dorzopatia,deformujúca
dorzopatia a spondylopatia, položka č. 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici. Z lekárskeho posudku z 09.
decembra 2021 vyplýva, že aj po odvolaní žalobcu, bol jeho zdravotný stav posúdený s tým, že síce
uňho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, ale rozhodujúcou diagnózou zostal chronický recidivujúci
polytopný vertebrogénny bolestivý syndróm krčnej a driekovokrížovej chrbtice, ktoré spôsobuje pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %. Zhoršené ochorenie - obojstranná gonartróza III. - IV.
stupňa, ktoré žalobca preukázal doložením lekárskej správy zo 06. decembra 2021 a jej vplyv na celkový
zdravotný stav žalobcu, sa tu neobjavuje. Uviedol, že je v kompetencii a právomoci správneho súdu, aby
preskúmal aj lekársky posudok, ktorý bol, ako sám súd uviedol, podstatným, ak nie najpodstatnejším,úkonom, ktorý mal kľúčový význam pre meritórne rozhodnutie o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného
dôchodku. Správny súd mohol a mal skúmať, či tento lekársky posudok netrpí takými vadami, ktoré by
spôsobovali jeho nepreskúmateľnosť. To sa týka tak dátumu vzniku invalidity žalobcu, ako aj charakteru

a druhu rozhodujúceho ochorenia a vedľajšieho ochorenia. Zistenie uvedených skutočností je totiž
súčasťou zisťovania skutkového stavu prejednávanej veci, a to už pred prvostupňovým správnym
orgánom. Ide teda o súčasť dokazovania a hodnotenia dôkazov predložených správnemu orgánu.
Napadnutý rozsudok správneho súdu považoval za neodôvodnený, nebol ani výsledkom presného a
úplného zistenia skutkového stavu veci. Správny súd sa v podstate postavil do role štatistu, ktorý vo veci

žalobcu nemá žiadne oprávnenie preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj
podkladov, z ktorých vychádzala. Správny súd sa tým v podstate odmietol zaoberať správnou žalobou
žalobcu a jej dôvodmi.

9. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca aj s odkazom na vyjadrenie posudkového lekára uviedol, že
zmenumierypoklesuvykonávaťzárobkovúčinnosťjepotrebnévyjadriťzmenoudátumuvznikuinvalidity.

To znamená, že ak by bol zdravotný stav žalobcu posúdený komplexne, t.j. vrátane zohľadnenia
lekárskej správy zo 06. decembra 2021, možno očakávať, že by zároveň došlo k zmene (zvýšeniu)
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to z pôvodných 45 % na 50 % až 60
% a automaticky by došlo aj k zmene dátumu vzniku jeho invalidity. Zároveň to indikuje minimálne
pochybnosť o správnosti určenia dátumu vzniku invalidity u žalobcu. V nadväznosti na zákonnú

požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia žalovanej musí lekárska správa a posudok posudkového
lekára, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia obsahovať všetky relevantné údaje
o jeho zdravotnom stave a o jeho vplyve na jeho pracovnú schopnosť. Tieto musia byť uvedené
vyčerpávajúcim, konkrétnym, zrozumiteľným, presvedčivým a logickým spôsobom tak, aby bolo možné
jeho závery z hľadiska úplnosti i z hľadiska závažnosti zdravotných ťažkostí žalobcu preskúmať.

Posudkový záver musí byť podložený výsledkami odborných vyšetrení. Dátum vzniku invalidity je
podmienený medicínskymi zisteniami. To znamená, že ak sa zdravotný stav pacienta zmení, je
nevyhnutné zmeniť i dátum vzniku invalidity. V právnej veci žalobcu k vyššie uvedenému zákonnému
postupu pri určovaní dátumu vzniku jeho invalidity, ktorý má vyplývať z komplexného posúdenia jeho
zdravotného stavu, nedošlo.

10. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak, že
rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie.

III.

11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 23. augusta 2024 považujúc dôvody
žalobcu uvádzané v kasačnej sťažnosti za neopodstatnené, správny súd správne zistil skutkový stav
veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.

12. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 26. septembra 2024 na vedomie.

V.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11

písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol
ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej z 28. februára 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom
podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zmenil prvostupňové správne rozhodnutie z 18. októbra
2021, Číslo: XXX XXX XXXX X tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003

Z.z. zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 26. augusta 2021. Prvostupňový správny orgán
zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

20. Zákon č. 461/2003 Z.z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne
vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho

poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia
a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný

dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22.Podľa§70ods.2zákonač.461/2003Z.z.,fyzickáosobamánároknainvalidnýdôchodokajvtedy,ak
sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov

veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

23. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

24. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

25. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu. 2)

26. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe

a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby ab/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

27. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

28. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

29. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza

z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

30. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku

posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

31. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

32. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

33. Podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

34. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

35. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový spis

žalovanej, mal preukázané, že
- v januári 2020 bol žalobca uznaným invalidným pre trvalé ťažké ochorenie chrbtice a degeneratívne
ochorenie oboch kolenných kĺbov s funkčným obmedzením so stanovenou percentuálnou mierou 50 %
(40 % + 10 %) s určeným dátumom vzniku invalidity k 22. máju 2019; žiadosť o invalidný dôchodok však
bola zamietnutá pre nesplnenie podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia,

- žalobca na predpísanom tlačive opakovane požiadal o invalidný dôchodok v apríli 2021
[invalidný dôchodok žiadal priznať od 01. marca 2021],
- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 18. októbra 2021 postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu, že ku dňu vzniku invalidity (22.
máj 2019) nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný

dôchodok
[podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 26. augusta 2021 vyhotovená
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, so záverom, že
žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné
postihnutie bolo stanovené - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým

ťažkým postihnutím funkcie s často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov
zaradené do Kapitoly XV, oddiel E, položka č. 3, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou
percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % (z rozpätia 40 % - 50
%) s navýšením o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia (degeneratívne ochorenie kolenných kĺbovs obmedzením pohyblivosti a poruchou stereotypu chôdze - obojstranná gonartróza); dátum vzniku
invalidity bol určený od 22. mája 2019],
- na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu z 18. októbra 2021 posudkový lekár sociálneho

poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zotrval v Lekárskom posudku z 18. novembra 2021
na svojich záveroch a odstúpil spisovú dokumentáciu žalovanej s tým, že na úrovni druhostupňovej
zdravotný stav žalobcu posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie,
vysunuté pracovisko v Prešove, kde bol jeho zdravotný stav posúdený dňa 09. decembra 2021
[posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove

dospel k zhodnému záveru, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené:
Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie s
často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov zaradené do Kapitoly XV, oddiel
E, položka č. 3, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 40 % - 50 %) s navýšením o 10 % za ostatné
zdravotné postihnutia (obmedzenie pohybu oboch kolenných kĺbov ľahkého až stredne ťažkého stupňa -
obojstranná gonartróza); dátum vzniku invalidity bol po oprave určený od 22. mája 2019 s tým, že dátum
zmeny percentuálnej miery bol stanovený k 14. aprílu 2021],
-nazákladeuvedenéhozáverugenerálnyriaditeľžalovanejakoodvolacísprávnyorgánpodľa§215ods.

4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 28. februára 2022 zmenil prvostupňové správne
rozhodnutie z 18. októbra 2021 tak, že na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu do výrokovej
časti doplnil § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z. a rovnako zamietol žiadosť žalobcu o invalidný
dôchodokz26.augusta2021stotožniacsasozáverom,kuktorémudospelprvostupňovýsprávnyorgán,
že žalobca ku dňu vzniku invalidity (22. máj 2019) nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového

poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

36. V predmetnej veci nebolo sporným, že žalobca vo vzťahu k vzniku nároku na invalidný dôchodok
splnil medicínsku podmienku pre jeho priznanie, keď bol posudkovými lekármi na oboch stupňoch
uznaným invalidným, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z.). K zamietnutiu žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok žalovaná pristúpila po tom, čo mala
preukázané, že žalobca nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia
na vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorý sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity (§ 72 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z.z.), pričom posudkoví lekári zhodne ustálili u žalobcu dátum vzniku invalidity

na 22. mája 2019. Žalobca ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 22. máju 2019 mal viac ako 45 rokov, a teda
sa naňho vzťahovalo ustanovenie § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého počet
rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov
je najmenej 15 rokov. V tomto smere bolo tiež nesporne preukázané (a žalobca túto skutočnosť ani
nerozporoval), že žalobca pred vznikom invalidity (pred 22. májom 2019) získal 4.855 dní, teda 13 rokov

a 110 dní, z ktorého dôvodu potom nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok.

37. Žalobca v prvom rade namietal, že vedľajšie zdravotné postihnutie a zaraditeľné pod Kapitolu XV,
oddielG,položkač.50-Obmedzeniepohybuvobochkolennýchkĺbochjezávažnejšienežposudkovými

lekármi stanovené Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým
postihnutím funkcie s často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov zaradené
do Kapitoly XV, oddiel E, položka č. 3, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. V tomto smere sa
v podstate snažil o zámenu uvedených zdravotných postihnutí tak, aby Obmedzenie pohybu v oboch
kolenných kĺboch bolo považované za rozhodujúce zdravotné postihnutie a Degeneratívne zmeny na

chrbtici a medzistavcových platničkách boli zaradené pod vedľajšie zdravotné postihnutie a súčasne
ktorého závažnosť by ovplyvnila pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo by sa následne
prejavilo vo zvýšení percentuálnej miery o 10 %, tak ako to predpokladá § 71 ods. 8 zákona č.
461/2003 Z.z.). V tejto súvislosti žalobca v roku 2021 opätovne požiadal o posúdenie jeho zdravotného
stavu s tým, že nežiadal, aby mu bol invalidný dôchodok priznaný znovu k 22. máju 2019 (pre starú

diagnózu - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách), ale aby bol priznaný pre
novú diagnózu - Obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch a od dátumu (01. marec 2021), od
ktorého by spĺňal podmienku dôchodkového poistenia, keďže žalobca aj po 22. máji 2019 pracoval. Inak
povedané, žalobca sa jednak domáhal zámeny uvedených diagnóz a zároveň so stanovením novéhorozhodujúceho zdravotného postihnutia žiadal aj zmenu dátumu invalidity, teda neskôr (konkrétne k 01.
marcu 2021), než bol pôvodne stanovený (22. máj 2019), nakoľko takýmto spôsobom by sa splnenie
podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na

invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. počítalo
od roku 2021, a keďže žalobca aj po 22. máji 2019 pracoval, podmienku získania najmenej 15 rokov
obdobia dôchodkového poistenia by pri neskôr určenom dátume vzniku invalidity splnil.

38. Najvyšší správny súd uvádza, že určenie dátumu vzniku invalidity, dátumu zmeny miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenie výslednej
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako aj iné otázky majúce medicínsky charakter
vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú
schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone
sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Ak

posudkový lekár dospeje k záveru, že fyzická osoba je invalidná, obligatórnou súčasťou lekárskej správy
je aj určenie presného dátumu vzniku invalidity. Takáto lekárska správa posudkového lekára je teda v
konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej -
medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nevyhnutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť,
určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne

vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k
účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

39. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity možno tiež dodať, že je to deň, kedy sa preukážu posudkovo
významné skutočnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti svedčia o dopade na schopnosť vykonávať

zárobkovú činnosť (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) do úrovne invalidity a
tieto skutočnosti sú v súlade s poznatkami lekárskej vedy o dynamike vývoja a priebehu konkrétneho
zdravotného postihnutia a zisteniami odborného lekára. Stanovenie dátumu vzniku invalidity patrí s
ohľadom na jeho význam pre posúdenie podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok k zásadným
posudkovým záverom. Dátum vzniku invalidity by mal lekársky posudok objektívne a presvedčivo

odôvodňovať. Vznik invalidity je základným a východiskovým predpokladom pre stanovenie okamihu
(dátumu), od ktorého sa invalidný dôchodok priznáva. Invalidita vzniká od okamihu, od ktorého možno
zdravotnýstavfyzickejosobypovažovaťzadlhodobonepriaznivývdôsledkuochorenia,aleboúrazuaza
predpokladu, že zdravotné postihnutie je trvalé a zlepšenie zdravotného stavu nemožno očakávať (§ 71
ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z.). Dátum vzniku invalidity je objektívne existujúcim stavom a nemožno

ho preto stanoviť na základe náhodných skutočností, akými v konkrétnom prípade môžu byť napríklad
hospitalizácia, dátum podania žiadosti o invalidný dôchodok, dátum skončenia výplaty nemocenského,
pokiaľ je možné podľa zdravotných zmien a vyšetrení spoľahlivo ustáliť, ku ktorému dátumu invalidita
skutočne vznikla. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vznik invalidity je potrebné
určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým

dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav
podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od určitého dňa má význam
len pre posúdenie spätného nároku na výplatu invalidného dôchodku (§ 114 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z.), posúdenie nároku na invalidný dôchodok nie je preto závislé od dátumu, ktorý je v žiadosti o
invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec žiada taký dôchodok priznať (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2016, sp. zn. 10So/53/2015). Dátum diagnostikovania
ochorenia, či dátum hospitalizácie súvisiacej so zdravotnými ťažkosťami týmto ochorením vyvolanými,
prípadne dátum návštevy u lekára je skutočnosťou náhodnou, ktorá ešte nevypovedá o skutočnom
dátume vzniku ochorenia majúceho za následok vznik invalidity. Takto stanovený dátum je totiž daný
tým, kedy došlo k vyhľadaniu lekárskej pomoci fyzickou osobou. Zároveň platí, že pokiaľ dátum invalidity

nie je možné stanoviť aspoň s vysokou pravdepodobnosťou (ak napríklad vznikala invalidita postupne),
je potrebné takúto skutočnosť bližšie odôvodniť a uviesť deň, kedy už bola jej existencia nepochybná. Na
druhej strane stanovenie dátumu vzniku invalidity podľa dátumu lekárskeho vyšetrenia nie je všeobecne
vylúčené a zvlášť za predpokladu, že posudzovaná osoba navštevuje príslušného odborného lekárapravidelne a dostatočne často, aby bolo možné z lekárskych správ vyčítať, kedy sa zdravotný stav
posudzovanej osoby zhoršil do takej miery, že boli splnené podmienky invalidity.

40. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v priebehu konania na
základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že u žalobcu
bolo na základe zhodnotenia jeho zdravotného stavu ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určené
Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie s
často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov zaradené do Kapitoly XV, oddiel

E, položka č. 3, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. V podstate na tomto závere posudkoví lekári
sociálneho poistenia zotrvávajú od počiatku, t.j. od okamihu prvého posudzovania zdravotného stavu
žalobcu, ktoré sa uskutočnilo dňa 09. januára 2020 v súvislosti s podanou prvou žiadosťou o invalidný
dôchodok. Rovnako zhodne ustálili dátum vzniku invalidity k 22. máju 2019. Zhodne uviedli, že žalobca
má od roku 2017 výraznejšie bolesti driekovej chrbtice s vyžarovaním do oboch dolných končatín,
pociťovaním slabosti a neistoty pri chôdzi, klaudikačnými bolesťami a bolesťami lýtok, prejde cca 200

metrov.Vyšetreniemagnetickourezonancioudriekovejčastichrbticedokázaloťažkústenózuspinálneho
kanála pri hernii medzistavcovej platničky L3-4 vrátane zmien na úrovni L4-5 a L5-S1 s degeneratívnymi
zmenami na platničkách a priľahlých štruktúrach chrbtice. Neurochirurgom na konzultácii dňa 22. mája
2019 bola odporúčaná konzervatívna liečba, pri neúspechu neurochirurgická intervencia s možným
rozsiahlym inštrumentálnym výkonom v úseku L2-S1, v klinickom obraze dominuje slabosť dolných

končatín, je zistená asymetrická motorická polyneuropatia dolných končatín, porucha dynamiky a
statiky driekovej chrbtice, svalová slabosť a celková svalová dysbalancia svalov chrbta a dolných
končatín, porucha stereotypu chôdze z vertebrogénnych príčin v kombinácii s degeneratívnymi zmenami
váhonosných, ale najmä kolenných kĺbov. Ide o poruchy medzistavcových platničiek v lumbálnej
oblasti so stenózou spinálneho kanála s trvalým postihnutím funkcie s často recidivujúcimi prejavmi

dráždenia nervov a svalov, s poruchou svalového korzetu limitujúce žalobcu pri výkone povolania
(pozri lekárske správy z 09. januára 2020, z 26. augusta 2021, z 18. novembra 2021). Posudkový
lekár žalovanej v lekárskej správe z 09. decembra 2021 rovnako za rozhodujúce zdravotné postihnutie
u žalobcu považoval trvalé ťažké postihnutie funkcie chrbtice s často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi
prejavmi dráždenia nervov a svalov z dôvodu ťažkej stenózy spinálneho kanála v úrovni L2-L3 so

subligamentóznou prietržou medzistavcovej platničky, pričom percentuálnu mieru pri rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí navýšil (z pôvodne stanovenej 40 %) na 45 % s účinnosťou od 14. apríla 2021,
t.j. od neurologického vyšetrenia, v ktorom bola dokumentovaná progresia axon-demyelinizačnej formy
polyneuropatie dolných končatín. K v poradí druhému a z pohľadu žalobcu kľúčovému zdravotnému
postihnutiu (degeneratívne zmeny oboch kolenných kĺbov) posudkový lekár žalovanej nepovažoval za

rozhodujúce zdravotné postihnutie, iba za spôsobilé pre navýšenie základnej percentuálnej miery o 10
%, tak ako predpokladá § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. V tomto smere s ohľadom na význam
ustálenia dátumu vzniku invalidity v kontexte na východiská uvedené v bodoch 38 a 39 tohto rozsudku
možno žalovanej (posudkovým lekárom) vytknúť, že sa precíznejšie nezaoberali odôvodnením, prečo
práve lekárska správa z neurochirurgického vyšetrenia z 22. mája 2019 bola práve tým kľúčovým

medzníkom, od ktorého možno stanoviť dátum vzniku invalidity. Z príslušnej lekárskej správy z 22. mája
2019 v znení, v akom je prevzatá do jednotlivých lekárskych správ posudkových lekárov z 09. januára
2020, z 26. augusta 2021, z 18. novembra 2021, z 09. decembra 2021 (cit.: „Záver: rozsah a povaha
nálezov by v prípade vyčerpania konzervat. liečby indikovala rozsiahly inštrumentovaný výkon v rozsahu
L2-S1, pac. preferuje konzervat. postup, vhodná RHB liečba.“) skôr vyplýva, že táto vychádza z iných

nálezov a tieto hodnotí. Napríklad už z lekárskej správy z ortopedického vyšetrenia z 28. februára 2019
vyplýva na úrovni L3-4 ťažká stenóza spinálneho kanála, ktorý záver vzišiel z MRI vyšetrenia zo 17.
decembra2018.Sohľadomnato,bolopretovhodné,abyposudkovílekáribližšierozviedlidôvody,prečo
práve dátum 22. máj 2019 je dátumom vzniku invalidity žalobcu. Avšak vo vzťahu k tu prejednávanej veci
a k situácii žalobcu, v ktorej sa ocitol, zrušenie rozhodnutia žalovanej z toho dôvodu by nebolo účelné

a v konečnom dôsledku by žalobcovi takýto postup nepriniesol žiadnu pre neho výhodnejšiu pozíciu,
nakoľko by žalobca hypoteticky mohol síce dosiahnuť zmenu dátumu vzniku invalidity, avšak v zásade
do minulosti, napríklad do roku 2017, kedy boli indikované prvé výraznejšie bolesti driekovej chrbtice. V
takom prípade by sa však i naďalej na žalobcu vzťahoval § 72 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 72 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z.z. (v roku 2017 bol stále starší ako 45 rokov), a teda podmienku získania najmenej

15 rokov obdobia dôchodkového poistenia by pri takto skôr určenom dátume vzniku invalidity rovnako
nesplnil.41. Pokiaľ žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 01. marca 2021, t.j. v čase, kedy už
získal chýbajúcu časť doby obdobia dôchodkového poistenia a v tomto smere poukazoval na lekárske
správy z ortopedických vyšetrení z 05. novembra 2021, zo 06. septembra 2021, z 24. marca 2021 vo

vzťahu k ochoreniu obojstranné postihnutie kolenných kĺbov (Gonartróza) možno len zopakovať, že
určeniedátumuvznikuinvalidity,dátumuzmenymierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť,
rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenie výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, ako aj iné otázky majúce medicínsky charakter vyžaduje odborné lekárske znalosti a
vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna

poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/
v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový
lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153
ods. 5 menovaného zákona). Vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona
č. 461/2003 Z.z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok
požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o

priznanie invalidného dôchodku od určitého dňa má význam len pre posúdenie spätného nároku na
výplatu invalidného dôchodku (§ 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), posúdenie nároku na invalidný
dôchodok nie je preto závislé od dátumu, ktorý je v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako
deň, od ktorého poistenec žiada taký dôchodok priznať. Ustálenie dátumu vzniku invalidity je výlučne
otázkou odbornou, medicínskou, ktorú posudkoví lekári posudzujú samostatne a nezávisle od iných

faktorov, napríklad možného získania obdobia dôchodkového poistenia. Posudkoví lekári na oboch
stupňoch riadne a presvedčivo uviedli, na základe akých ukazovateľov považovali zdravotné postihnutie
Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie s
často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov zaradené do Kapitoly XV, oddiel
E, položka č. 3, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. za rozhodujúce zdravotné postihnutie a

obojstranné postihnutie kolenných kĺbov (Gonartróza, stupeň III.) za pridružené zdravotné postihnutie.
Možno len doplniť, že ochorenie gonartróza stupeň III. až IV. bolo po prvýkrát uvádzané až v lekárskej
správe zo 06. decembra 2021, pričom aj s ohľadom na dátum podania žiadosti žalobcu o invalidný
dôchodok (apríl 2021) a ním požadované nové určenie dátumu vzniku invalidity (k marcu 2021) išlo v
podstate o nové zistenie [dovtedy bola u žalobcu indikovaná gonartróza na úrovni stupňa II. (lekárska

správa z 26. októbra 2018), na úrovni stupňov II.-III. (lekárska správa z 10. júla 2019) a maximálne na
úrovni III. (lekárska správa zo 06. novembra 2019)], a teda nemožno vo vzťahu k tomuto ochoreniu
aj s poukazom na § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. uvádzať, že by išlo o dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav spôsobujúci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Za tohto stavu, pokiaľ sa posudkový lekár k tejto lekárskej

správe osobitne nevyjadril, nemožno to považovať za tak pre tu prejednávanú vec zásadné pochybenie,
ktoré by bez ďalšieho zakladalo dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovanej.

42. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia musí fyzická
osoba dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Ak ku dňu, ku ktorému je priznaná invalidita, fyzická

osoba nezískala zákonom č. 461/2003 Z.z. predpísaný počet rokov dôchodkového poistenia (§ 72 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z.), invalidný dôchodok nemožno priznať, pričom tento fakt nie je spôsobilá
zmeniť ani tá skutočnosť, že fyzická osoba, a to je prípad i žalobcu, túto dobu následne získala, avšak
po vzniku invalidity.

43. Námietku žalobcu ohľadom vyhotovenia opravy lekárskej správy z 09. decembra 2021 v časti
uvedenia dátumu vzniku invalidity najvyšší správny súd nepovažoval za dôvodnú. Je bežné, že chyby
v písaní, počítaní, prípadne iné zrejmé nesprávnosti sa opravujú, tak ako to napríklad predpokladá aj
samotný zákon č. 461/2003 Z.z. v § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., prípadne § 47 ods. 6 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

44. K namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu najvyšší správny súd uvádza, že
súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na
osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom,

že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so
zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými
v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci. Z rozsudku správneho súdu je zrejmý
dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, a tým k jejzamietnutiu. Obdobne vo vzťahu k odôvodneniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z 28.
februára 2022 najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci; obsahuje tiež

predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu;
v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli
zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.

45. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za

dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nedosiahol, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta prvá SSP).

47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.