Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123201617
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123201617.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Aleny Radičovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
zastúpeného Adriana Sojková - ADVOKAT DCA s.r.o., so sídlom Dubnica nad Váhom, A. Kmeťa 357/1,
IČO: 47 253 142 proti žalovaným
1/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpenému

JUDr. Andreou Bučencovou, advokátkou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Murgašova 919/47, IČO:
52866165,2/maloletémuE.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.,F.X,zastúpenémuzákonnouzástupkyňou
matkou G. H. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., F. X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 28C/11/2023-112 zo dňa 15. októbra 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu

Trenčín č.k. 28C/11/2023-129 zo dňa 30. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 28C/11/2023-112 zo dňa
15. októbra 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 28C/11/2023-129 zo dňa
30. januára 2025 v napadnutej časti vo výroku V. o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným
1/ m e n í tak, že žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,60

%, ktorú náhradu trov konania je žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím
súdu prvej inštancie.

II. Žalobca m á voči žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, ktorú náhradu trov odvolacieho konania j e žalovaný 1/
p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 28C/11/2023-112 zo dňa
15. októbra 2024 zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
k.ú. J. K., obec J. K., okres G., zapísaným na
LV č. XXX ako parcela registra "C" č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, radová garáž
súp.č.XXXXpostavenána parceleregistra"C"č.XXX-zastavanáplochaanádvorie(výrokI.rozsudku)
a toto vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ (výrok

II. rozsudku) a žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu zo zrušeného
podielového spoluvlastníctva sumu 5.250,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.
rozsudku) a žalovanému 2/ na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu
5.250,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV. rozsudku). O náhrade trov konania
rozhodol súd tak,
že žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,45 %

(výrok V. rozsudku).2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že žalobca v podiele 1/4, žalovaný 1/ v podiele 1/2 a žalovaný 2/ v podiele 1/4 sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a na návrh žalobcu a za súhlasu žalovaného 1/ a

žalovaného 2/ súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k týmto nehnuteľnostiam a po zistení, že
tieto nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného 1/, ktorý
v konaní prejavil o ne záujem a žalobca a žalovaný 2/ s týmto prikázaním do výlučného vlastníctva
žalovaného 1/ súhlasili. Pri stanovení náhrady na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového
spoluvlastníctva súd vychádzal z dohody strán sporu a posúdil náhradu za predmetné nehnuteľnosti

vo výške 5.250,- eur za podiel vo veľkosti 1/4 (pri sume 21.000,- eur za vyporiadané nehnuteľnosti ako
celok) ako primeranú. Lehotu na plnenie súd podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) určil dlhšiu, a to 30 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na hodnotu
výplaty a za účelom poskytnutia času na zabezpečenie finančných prostriedkov.

3. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že konanie o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa síce považuje za konanie, v ktorom majú obe
strany sporu tak postavenie žalobcu ako aj žalovaného (iudicium duplex)
a nemožno teda vychádzať zo zásady tzv. procesného úspechu vo veci, ale z toho, že žiadna zo strán
sporu neodchádza z konania s menšou hodnotou než s ktorou do konania vstupoval. Spravodlivé je tak
vzhľadom na charakter konania, aby každá zo strán sporu znášala svoje vlastné náklady konania, ak sa

im nepodarilo dospieť k dohode o vyporiadaní bez nutnosti ingerencie zo strany súdu. Nielen charakter
sporu je však pri rozhodovaní o trovách konania významný, nevyhnutné je prihliadať aj na postoj strán
sporu; potrebné je posudzovať každé konanie a jeho priebeh individuálne, zohľadniť, do akej miery boli
strany sporu dotknuté na svojich záujmoch vyneseným rozsudkom (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. III. ÚS 138/2022 z 23. júna 2022). Výnimočne tak možno rozhodnúť aj o náhrade trov

konania, čo podľa názoru súdu prichádza do úvahy aj v tomto prípade. Súd konštatuje, že žalobca
dosiahol na základe podanej žaloby zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takým
spôsobom, aký navrhoval v konaní a aj vo výzve žalovaným pred podaním žaloby, na základe ktorej
mimosúdna dohoda nebola uzavretá, a teda žalobcovi neostávalo nič iné, ako len podať žalobu na súd.
Z uvedeného treba uzavrieť, že žalobca dosiahol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

rozhodnutím súdu spôsobom, aký pred začatím konania žalovanej navrhoval a aký žiadal aj v konaní
o podanej žalobe, pričom neúspešný bol v časti výšky uplatneného vyrovnacieho podielu, keď žiadal
sumu 5.500,- eur, avšak po dohode bola priznaná suma 5.250,- eur. Za predmet sporu tak súd považoval
len okolnosť, ktorá bola medzi stranami skutočne sporná, teda výška náhrady za spoluvlastnícky podiel
ustupujúceho spoluvlastníka, resp. jej sporná časť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že

žalobca mal pomer úspechu 95,45 % a neúspechu 4,55 % v konaní, t.j. má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu
90,90 % voči žalovaným 1/, 2/ podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Po posúdení skutočností
ohľadom rokovania strán sporu pred podaním žaloby súd konštatoval, že
k neuzavretiu dohody pred podaním žaloby došlo zrejme z dôvodu, že sa strany nedohodli

o hodnote vyrovnacieho podielu. Podľa názoru súdu však nemožno neuzavretie dohody dať na ťarchu
iba žalobcovi, keď žalovaný 1/ ako podielový spoluvlastník, ktorý nadobudne nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva, mohol byť sám aktívny pred podaním žaloby a mohol tak predísť podaniu žaloby, resp.
štádiu konania s pojednávaním, príp. mohol sám podať žalobu na súd. Súd má za to, že podanie
žaloby bolo vyústením postojov strán sporu a bolo na nich, ktorý z nich podá žalobu, a preto nie je

spravodlivé, aby ten, kto sa domáhal žalobou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a
bolo mu vyhovené, znášal svoje trovy sám. Žalovaný 1/ síce v konaní poslal žalobcovi návrh na uzavretie
zmieru, kde navrhol sumu vyrovnacieho podielu 5.250,- eur, s ktorou žalobca napokon v konaní aj
súhlasil, avšak dohoda nebola uzavretá z dôvodu, že sa žalovaný 1/ a žalobca nedohodli na náhrade
trov konania. Na základe uvedených skutočností sa javí spravodlivé, aby boli žalobcovi ako úspešnej

strane sporu nahradené trovy konania. Vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov je žalovaný
1/ povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v podiele 1/2, t.j. v rozsahu 45,45 %. Žalovaný 2/ by bol
povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v podiele 1/4, t.j. v rozsahu 22,73 %. Pri žalovanom 2/ však
súd vzhliadol dôvody osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému 2/ nepriznal. Týmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú skutočnosti, že

žalovaný 2/ je maloletý, ktorý bude vylúčený
z podielového spoluvlastníctva za primeranú náhradu a zaplatením náhrady trov konania by došlo k
zmenšeniu jeho majetku, ktorý vyporiadaním získal, pričom po podaní žaloby vo výzve na vyjadreniek žalobe súhlasil so žalovanou hodnotou vyrovnacieho podielu a nezapríčinil neuzavretie dohody o
vyporiadaní pred podaním žaloby (žeby nesúhlasil s dohodou).
Z uvedených dôvodov nie je podľa názoru súdu spravodlivé žiadať od žalovaného 2/, aby nahradil trovy

konania žalobcovi.

4. Následne súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č.k. 28C/11/2023-129 zo dňa
30. januára 2025 rozhodol tak, že žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/
nepriznáva. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol, že v rozsudku č.k. 28C/11/2023-112 zo dňa

15.10.2024 uviedol v odôvodnení nepriznania nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému
2/ z dôvodu aplikácie § 257 CSP, avšak vo výrokovej časti predmetného rozsudku výrok o tejto časti
náhrady trov konania chýbal. Podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP preto rozhodol
o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ s rovnakým odôvodnením ako uviedol
v rozsudku č.k. 28C/11/2023-112 zo dňa 15.10.2024.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie do výroku V. o náhrade trov konania medzi žalobcom
a žalovaným 1/ podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na to, že podľa výpisu
z LV č. XXX pre k.ú. J. K. boli strany sporu v čase súdneho konania podielovými spoluvlastníkmi
vyporiadavaných nehnuteľností s podielmi: žalobca 1-ina z celku, žalovaný 1/ 1-ica z celku a žalovaný
2/ 1-ina z celku. Z veľkosti spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/ je zrejmé, že ich pomer na

znášaní neúspechu vo veci, resp. na náhrade trov konania vo veci úspešnému žalobcovi, nemôže byť
totožný s reálnou veľkosťou ich spoluvlastníckych podielov k vyporiadavanej nehnuteľnosti. Ich pomer
na znášaní náhrady trov konania musí zodpovedať vzájomnému pomeru veľkosti ich spoluvlastníckych
podielov(bezohľadunaveľkosťspoluvlastníckehopodielužalobcu).Podľavzájomnéhopomeruveľkosti
ich spoluvlastníckych podielov by sa mal na náhrade trov konania podieľať žalovaný 1/ v rozsahu 2/3-in a

žalovaný 2/ v rozsahu 1/3-iny. Súd v rozsudku skonštatoval, že úspech žalobcu vo veci je 90,90%. Ak sa
má podľa napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie na náhrade trov vo veci úspešného (90,90%)
žalobcu podieľať žalovaný 1/ v rozsahu 45,45 % (teda v 1-ici)
a žalovaný 2/ v rozsahu 22,73 % (teda v 1-ine), z akého dôvodu by sa mal žalobca sám ako
1-inový spoluvlastník podieľať na vlastnom úspechu vo veci v rozsahu 22,73 % ? Rozhodnutie o náhrade

trov konania preto považuje žalobca za matematicky, vecne aj právne nesprávne
a navrhuje, aby toto bolo odvolacím súdom zmenené tak, že žalobcovi súd voči žalovanému 1/ prizná
nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu60,60%(tedavrozsahu2/3-ínzožalobcovhoúspechuvoveci).

6. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario, a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom je potrebné podľa § 388
CSP zmeniť z nasledovných dôvodov:

8. V predmetnom spore sa jednalo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán
k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k spoločným nehnuteľnostiam zrušil a následne toto vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ a tomuto uložil povinnosť na vyrovnanie podielov ostatných

spoluvlastníkov zaplatiť žalobcovi aj žalovanému 2/ sumu 5.250,- eur každému. V týchto výrokoch (I.
až IV.) nebol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním strán sporu napadnutý, preto je právoplatný
a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP). Rovnako nebol odvolaním strán
sporu napadnutý ani výrok o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ (výrok doplnený
dopĺňacímrozsudkom)aajvtejtočastijerozsudoksúduprvejinštancieprávoplatnýatýmtorozhodnutím

odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP).

9. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie vychádzal z toho, že medzi stranami
nebolo sporu o zrušení i spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva ale spornou bola výška
náhrady za spoluvlastnícke podiely ustupujúcich spoluvlastníkov. Týmto spôsobom, stanovil súd prvej

inštancie v spore pomernú úspešnosť strán tak, že žalobca mal v spore úspech 90,90 % a v takomto
rozsudku mu patrí náhrada trov konania voči žalovaným 1/ a 2/. Následne súd prvej inštancie vyčíslil
pomervakomsajednotlivížalovanínanáhradtrovkonaniažalobcumajúpodieľať,žalovaný1/vrozsahu
45,45 %, pretože jeho podiel na spoločných nehnuteľnostiach bol 1, a žalovaný 2/ v rozsahu 22,73 %,pretože jeho podiel na spoločných nehnuteľnostiach bol 1. Následne súd prvej inštancie pri posúdení
nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ aplikoval § 257 CSP a usúdil, že vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný 2/ je maloletý, ktorý súhlasil so žalovanou hodnotou vyrovnacieho podielu

a nezapríčinil neuzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pred podaním
žaloby, je dôvodné žalobcovi voči žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznať. Takto súd prvej
inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,45 % a voči
žalovanému 2/ žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti záverom súdu prvej inštancie o pomernej úspešnosti žalobcu v spore a o rozsahu jeho
procesného úspechu (90,90 %) žalobca vo svojom odvolaní nijako nebrojil, preto odvolací súd pri
svojom rozhodovaní z týchto záverov súdu prvej inštancie vychádzal a rozhodnutie súdu prvej inštancie
o náhrade trov konania preskúmal z dôvodov odvolania žalobcu len v otázke, v akom podiele má
žalobcovi jeho trovy konania nahradiť žalovaný 1/ (§ 380 ods. 1 CSP).

11. Žalovaní 1/ a 2/ boli v predmetnom spore procesne neúspešnejší ako žalobca a preto by mu mali
v rozsahu jeho procesného úspechu 90,90 % nahradiť trovy konania. Keďže sa v danom prípade
jedná o pluralitu subjektov na strane žalovaného (dva subjekty-žalovaný 1/ a žalovaný 2/) bolo
potrebné určiť, v akom vzájomnom pomere majú žalovaní 1/ a 2/ povinnosť trovy konania žalobcu
nahradiť. Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu

k spoločným nehnuteľnostiam. Trovy konania, ktoré v konaní strany vynaložili slúžili na ochranu ich
vlastníckych práv vyjadrených v podielovom spoluvlastníctve spoločnej veci. Je preto spravodlivé aby
sa na náhrade trov konania procesne úspešnejšieho žalobcu žalovaní 1/ a 2/ podieľali v rovnakom
pomere aký bol vzájomný pomer ich spoluvlastníckych podielov na spoločnej veci. Ak mal žalovaný 1/
na spoločnej veci spoluvlastnícky podiel 1 a žalovaný 2/ spoluvlastnícky podiel 1, tak vzájomný pomer

ich spoluvlastníckych podielov je 2:1 a v takomto pomere by sa mali podieľať na náhrade trov konania
žalobcu. Súd prvej inštancie tu chybne vychádzal nie zo vzájomného pomeru spoluvlastníckych podielov
žalovaných 1/ a 2/ ale len z veľkosti ich spoluvlastníckych podielov na spoločnej veci, čím v podstate
rozhodol, že na náhrade trov konania žalobcu sa žalovaný 1/ podieľa 1 (aký bol jeho spoluvlastnícky
podiel/ a žalovaný 2/ 1 (aký bol jeho spoluvlastnícky podiel), čo znamená, že zostávajúcu časť náhrady

1 (ak je celá náhrada 1, tak po odpočítaní 1 žalovaného 1/ a 1 žalovaného 2/ zostáva ešte 1) si znáša
žalobca sám (jeho podiel na spoločnej veci bol práve táto 1). Toto je však nesprávne, pretože podiely
žalovanýchnanáhradetrovkonaniažalobcuužzohľadňujúskutočnosť,žežalobcanebolvsporecelkom
úspešný. Preto mu žalovaní majú nahradiť len 90,90 % z jeho trov konania a vo zvyšku (9,10 %) si
vynaložené trovy konania žalobca znáša sám, žalovaní mu ich nebudú nahrádzať. Ak potom súd prvej

inštancie určí, že na náhrade trov konania žalobcu sa majú žalovaný 1/ podieľať v 1 a žalovaný 2/ v 1,
tak to znamená, že zostávajúcej 1 si ich trovy konania opäť znášať žalobca sám, čím by sa v podstate
jeho neúspech v spore zohľadňoval duplicitne.

12. Žalovaný 1/ je tak povinný zaplatiť 2/3 z náhrady trov konania žalobcu a žalovaný 2/ je povinný

zaplatiť z náhrady trov konania žalobcu 1/3 (aj keď pri následnej aplikácii
§ 257 CSP súd prvej inštancie právoplatne žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému 2/ nepriznal
z dôvodov hodných osobitného zreteľa/, čo vyjadruje vzájomný pomer ich spoluvlastníckych podielov na
spoločnej veci, ktorá bola predmetom zrušeného a vyporiadaného podielového spoluvlastníctva. Berúc
do úvahy súdom prvej inštancie určený priznaný rozsah náhrady trov konania žalobcu (odvíjajúci sa od

jeho úspechu v spore/,
t.j. 90,90 %, možno podiel žalovaného 1/ na náhrade trov konania žalobcu vyjadriť ako
60,60 % (podiel žalovaného 1/ 2/3 z priznaného rozsahu náhrady trov konania žalobcu
90,90 %, teda 2/3 z 90,90 %).

13. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím
rozsudkom podľa § 388 CSP zmenil v napadnutej časti vo výroku V. o náhrade trov konania medzi
žalobcom a žalovaným 1/ tak, že žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 60,60 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobcovi v sume určenej
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči v odvolacom konaníneúspešnému žalovanému 1/, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný 1/ povinný zaplatiť
žalobcovi v sume, ktorá bude určená rozhodnutím súdu prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).