Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 17Sas/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100261
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Miroslava Štefčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štefčekovou, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX/X, XXX XX D. E., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír
Vanek, advokát, so sídlom Potočná 85, 909 01 Skalica, IČO: 42 293 529, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa – generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 570 714 6742 0 zo dňa 19.05.2023 , takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie žalovanej - generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 570 714 6742 0 zo
dňa 19.05.2023 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej „prvostupňový správny orgán“) rozhodla rozhodnutím č. 570 714
6742 0 zo dňa 22.02.2023 tak, že žalobcovi odňala starobný dôchodok od 04.07.2014 podľa § 65, §
274, § 112 ods. 2, ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej „zákon č. 461/2003 Z. z.“).

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 29.03.2023, v ktorom uviedol, že Sociálna
poisťovňa nevyhodnotila zabezpečené dôkazy v logických a vzájomných súvislostiach a opätovne
nedostatočne zisťovala rozhodné skutočnosti. Podľa žalobcu bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne
na podklade rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/13/2021 zo dňa 28.06.2021 náležite
zistiť skutočnú náplň žalobcom vykonávanej práce v rozhodnom období rokov 1996 - 1999 za
účelom zaradenia tohto zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie, prípadne hodnoverne a
preukázateľne odôvodniť, prečo neakceptuje zaradenie zamestnania žalobcu do I. pracovnej kategórie

v rozhodnom období.
3.Sociálnapoisťovňa-generálnyriaditeľrozhodnutímč.XXXXXXXXXXXzodňa 19.05.2023(ďalej
„žalovaná“) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z. vo veci odňatia starobného dôchodku žalobcovi potvrdila a odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietla. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že zamestnania boli na účely dôchodkového zabezpečenia
zaradené do 31.12.1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania
I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II.

pracovnej kategórie vydaných pred 01.06.1992. Do zvýhodnenej (I. alebo II.) pracovnej kategórie mohli
byť zaradené len zamestnania rizikové, nebezpečné a zamestnania v zdraviu škodlivom prostredí. Do III.
pracovnej kategórie patrili ostatné zamestnania, nezaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, pričom
po 31.12.1999 sa za zamestnanie III. pracovnej kategórie považujú všetky zamestnania. Posúdenie,či zamestnanie je zamestnaním patriacim do I. alebo II. pracovnej kategórie podľa žalovanej patrilo
výlučne do pôsobnosti zamestnávateľa, prípadne príslušného ústredného orgánu štátnej správy, do
ktorého rezortu tento zamestnávateľ patril. Žalovaná uviedla, že v súvislosti s realizáciou rozhodnutí

správnych súdov v žalobcovej dôchodkovej veci, v záujme úplného a čo možno najobjektívnejšieho
zistenia skutkového stavu veci ohľadne posúdenia, podľa skutočnej náplne práce, splnenia zákonných
podmienok podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. pre zaradenie zamestnania žalobcu v spornom
období od 01.10.1995 do 31.12.1999 do príslušnej pracovnej kategórie, bolo doplnené rozsiahle
dokazovanie, a to prostredníctvom Zásobovacej základne III. Zemianske Kostoľany, Úradu finančného

zabezpečenia v Bratislave a prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Žalovaná
konštatovala, že na základe vyhodnotenia dôkazov neexistovali žiadne relevantné doklady, ktoré
by potvrdili skutočnosť, že žalobca v období od 01.10.1995 do 31.12.1999 vykonával zamestnanie
zaradené do I. pracovnej kategórie, okrem zamestnávateľom samotným spochybnených opravených
evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia zo dňa 26.08.2013 a 11.11.2013. Poukázala na
to, že evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o

dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a
vypočítava sa jeho výška. Evidenčný list je dôkazným prostriedkom - súkromnou listinou, ktorej obsah
môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal (zamestnávateľ). Sociálna poisťovňa v prípade existujúceho
zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, nemá zo zákona kompetenciu meniť, upravovať
alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené

na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia. Žalovaná uviedla, že zamestnávateľ - Zásobovacia
základňa III. Zemianske Kostoľany, zastúpená F. C. G. A. H., C. v písomnom stanovisku zo dňa
18.12.2019 a zo dňa 12.02.2020 potvrdil, že od 01.10.1995 bol žalobca zaradený na funkciu
odborný referent skladiskového oddelenia v rámci reorganizácie, stal sa THP pracovníkom a riadil
skladníkov, ktorým prideľoval prácu. Ako vedúci zamestnanec musel mať vedomosť o práci, ktorá sa

vykonáva na ním riadenom pracovisku, preto si aj doplňoval vedomosti osvedčením, certifikátmi z
dôvodu usmerňovania podriadených v danej oblasti. Z opisu žalobcovej funkčnej náplne nevyplývala
manipulácia s chemickými látkami, pretože ako THP pracovník takúto činnosť nevykonával, ale riadil
a usmerňoval podriadených, ktorí vykonávali manipuláciu s chemickými látkami. Žalobca ako odborný
referent skladiskového oddelenia zabezpečoval vykonávanie technických kontrol skladových zásob,

ošetrovanie materiálu a techniky v skladoch, zodpovedal za evidenciu materiálu a techniky v skladoch,
zabezpečoval podklady pre obmenu materiálu, jeho rušenie a odpredaj nadnormatívnych zásob,
pripravoval podklady pre výdaj a príjem materiálu zo skladu, riadil a kontroloval prácu s jedmi zmysle
Nariadenia vlády SR č. 206/1989 Zb. Z príloh zamestnávateľa Zásobovacia základňa III. Zemianske
Kostoľany predložených k písomnému stanovisku vyplynulo, konkrétne z prílohy č. 1 - evidencia

rizikových pracovísk, že žalobca bol od 01.12.1992 zaradený do II. pracovnej kategórie (skladník DRN
č. 240/92). Z prílohy č. 2 - Zaradenie pracovníkov do I. a II. pracovnej kategórie za rok 1995 v súlade s
predpismiavýnosmič.006750-FS/5ač.1/90(doplnenie)aRMOč.6/88-Vojenskýútvar1039Čereňany
vyplynulo, že žalobca bol zaradený do II. pracovnej kategórie - THP 02/077/01/2, 365 dní. Z prílohy č.
3 - zaradenie pracovníkov do I. a II. pracovnej kategórie za rok 1997 v súlade s predpismi a výnosmi č.

006750 - FS/5 a č. 1/90 (doplnenie) a RMO č. 6/88 - Vojenský útvar 1039 Čereňany, vyplynulo zaradenie
žalobcu do II. pracovnej kategórie - THP, 02/077/01/2, 365 dní. Žalovaná konštatovala, že z uvedených
záznamov je zrejmé, že zamestnanie žalobcu bolo zaradené do II. pracovnej kategórie (02/077/01/2).
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej „Ministerstvo obrany SR“), Vojenský archív - Centrálna
registratúra MO SR Trnava v prílohe listu zn. VACR-EL/1-50-26/2023 zo dňa 26.01.2023 predložilo

overenú fotokópiu Platového predpisu Ministerstva obrany SR č. 1168/9, podľa ktorého žalobcovi boli
stanovované osobné príplatky podľa čl. 34, 37 a 38 a prílohy č. 6 Platového výmeru Ministerstva
obrany SR č. 1168/9 zo dňa 18.04.1993. Žalovaná uviedla, že podľa Platového výmeru č. 73/109
- 53 zo dňa 30.06.1997 bol žalobca vo funkcii odborný referent a v súlade s Platovým predpisom
Ministerstva obrany SR č. 1168/9, jeho časti VIII., čl. 38 bol žalobcovi ako zamestnancovi, ktorý pracuje

v sťažených a zdraviu škodlivých pracovných podmienkach, ktorý je povinný sa pripravovať na plnenie
úloh z prechodu mierového stavu do vyšších stupňov pripravenosti od 01.07.1996 priznaný osobitný
príplatok 700,- Sk mesačne a od 01.09.1996 ako zamestnancovi, ktorý pracuje v sťažených a zdraviu
škodlivých pracovných podmienkach podľa miery rizika a tiež intenzity a doby pôsobenia škodlivých
vplyvov v priebehu výkonu pracovných činností, osobitný príplatok podľa čl. 34 písm. a) vo výške 300,-

Sk mesačne, to znamená v dolnom pásme rozpätia 100,- Sk – 800,- Sk mesačne pre pracovné činnosti
uvedené v I. skupine. Ďalej uviedla, že podľa Platového výmeru č. 73/109 - 789 zo dňa 31.03.1999
bol žalobca vo funkcii odborný referent a v súlade s Platovým predpisom Ministerstva obrany SR č.
1168/9, jeho časti VIII., čl. 38 žalobcovi patril naďalej osobitný príplatok vo výške 700,- Sk mesačne,priznaný od 01.07.1996 ako zamestnancovi, ktorý pracuje v sťažených a zdraviu škodlivých pracovných
podmienkach, ktorý je povinný sa pripravovať na plnenie úloh prechodu z mierového stavu do vyšších
stupňov pripravenosti, ktorý sa od 01.02.1999 zvýšil, ako zamestnancovi, ktorý pracuje v sťažených

a zdraviu škodlivých pracovných podmienkach podľa miery rizika a tiež intenzity a doby pôsobenia
škodlivých vplyvov v priebehu výkonu pracovných činností o osobitný príplatok podľa čl. 34 písm. a)
na sumu 700,- Sk mesačne, to znamená v hornom pásme rozpätia 100,- Sk – 800,- Sk mesačne pre
pracovné činnosti uvedené v I. skupine. Z opisu žalobcovej funkčnej náplne zamestnanca č. 138/33 -
699 zo dňa 30.04.1999 vo Vojenskom útvare 1039 Čereňany, vyplynulo, že žalobca vykonával práce v

zmysle Platového predpisu Ministerstva obrany SR č. 1168/9, príloha č. 6, zaradené do I. skupiny, časť
B/9. Z uvedeného podľa žalovanej vyplynulo, že podľa prílohy č. 6 k Platovému predpisu Ministerstva
obrany SR č. 1168/9 sa poskytoval príplatok za prácu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach
pre pracovné činnosti uvedené v skupine I., časť B ionizujúce a iné elektromagnetické žiarenie, bod
9., činnosť pracovníkov vykonávajúcich dozor na pracoviskách používajúcich zdroje s nízkym rizikom
žiarenia. Žalovaná uviedla, že z obsahu prílohy č. 6 k Platovému predpisu Ministerstva obrany SR

č. 1168/9 súčasne vyplynulo, že zoznam zamestnaní, pri výkone ktorých sa poskytoval príplatok za
prácu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach sa rozdeľoval do skupiny I a II., pričom z popisu
jednotlivých zamestnaní možno jednoznačne konštatovať, že zamestnania, ktoré sú zaradené v skupine
II. sú rizikovejšie ako zamestnania zaradené v skupine I. tejto prílohy. Po preverení fondov centrálnej
registratúry Ministerstva obrany - Vojenský archív žalovaná súčasne uviedla, že vojenské predpisy o

zaradení pracovníkov do I. a II. pracovnej kategórie v súlade s výnosmi č. 006750 – FS/5 a č. 1/90
(doplnenie) a RMO č. 6/88 sa v ich centrálnej registratúre nenachádzajú. Podľa písomného oznámenia
zásobovacej základne III. v Zemianskych Kostoľanoch č. 43. zz 35/126/2022 43 zo dňa 08.12.2022
sa ani v ich evidencii tieto vojenské predpisy nenachádzali. Podľa rozkazu Ministra národnej obrany
ČSSR č. 6 zo dňa 07.04.1988, diel 01, str. 18, do I. pracovnej kategórie pod poradovým číslom 68.

je zaradené zamestnanie pracovníka, ktorý vykonáva práce na pracoviskách so zvláštnymi toxickými
látkami, výslovne určenými výnosom FMNO. Diel 02, str. 32 uvádza, že do II. pracovnej kategórie pod
poradovým číslom 77. je zaradené zamestnanie pracovníka, ktorý priamo manipuluje so zvláštnymi
toxickými látkami, rádioizotopmi, rádioaktívnymi žiaričmi a prenikavou radiáciou na toxikologických
a rádio-chemických pracoviskách pri práci v kontrolovanom pásme v zmysle Vyhlášky č. 59/1972

Zb. a č. 65/1972 Zb. Podľa pôvodného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa
16.12.2002 vystaveného Vojenským úradom finančného zabezpečenia 02 Topoľčany žalobca v dobe od
01.01.1988 do 31.01.1992 vykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie označené podľa
druhu činnosti názvoslovia a poradového čísla rezortného zoznamu ako 01/068/01/1A a od 01.02.1992
a v kalendárnych rokoch 1993 až 1999 žalobca vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej

kategórie, označené podľa druhu činnosti názvoslovia a poradového čísla rezortného zoznamu ako
02/077/01/2.Žalovanákonštatovala,ževzhľadomnauvedenédôkaznéprostriedkynemožnoprihliadnuť
na dobu zamestnania uvedenú v opravných evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia zo dňa
26.08.2013a11.11.2013zaobdobieod01.01.1996do31.12.1999vI.pracovnejkategórii,pretoženeboli
vystavené oprávnenou organizačnou zložkou zamestnávateľa, Úradom finančného zabezpečenia, boli

vystavené Vojenským útvarom Čereňany 1042, ktorý nemal právo moc vystavovať evidenčné listy
dôchodkového zabezpečenia a navyše boli dňa 26.08.2013 a 11.11.2013 podpísané C. G. I. J., ktorý
od 10.10.2011 nebol vo funkcii veliteľa, čiže v roku 2013 už nebol oprávnený konať v mene tohto
zamestnávateľa. Z uvedeného dôvodu podľa žalovanej nebolo možné prihliadať na tento dôkaz ani na
jehosvedectvovuvedenejveci.Sohľadomnauvedenépodľažalovanejzaradeniezamestnaniažalobcu

do II. pracovnej kategórie kalendárnych rokov 1996 - 1999 ostalo nezmenené. Žalovaná zdôraznila,
že po vyhodnotení spisovej dokumentácie žalobcu, doplnených dôkazných prostriedkov, konkrétne z
opisu funkčnej náplne zamestnanca, z Platových výmerov a z Platového predpisu Ministerstva obrany
SR č. 1168/9, nemožno považovať okolnosť, že žalobcovo zamestnanie v rokoch 1996 - 1999 bolo
zaradené do I. pracovnej kategórie za hodnoverne preukázanú. Žalovaná konštatovala, že zhodnotením

doby zamestnania od 01.01.1996 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórii žalobca podmienku získania
najmenej 20 rokov doby zamestnania v I. pracovnej kategórii nesplnil, a preto mu nárok na starobný
dôchodok od 14.07.2012 (odo dňa dovŕšenia 55 rokov veku) nemohol vzniknúť. V dôsledku toho, že
podmienka získania najmenej 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie
nebola ani naďalej preukázaná, žalobca nesplnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok k

zníženému dôchodkovému veku k 14.07.2012, a preto bolo podľa žalovanej potrebné odňatie takto
priznaného starobného dôchodku potvrdiť ako správne.
Správna žaloba - žalobné body4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 21.07.2023 domáhal preskúmania zákonnosti a
zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 570 714 6742 0 zo dňa 19.05.2023 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie žalobca považoval za nesprávne, nedostatočne

odôvodnené a nerešpektujúce záväzné rozhodnutia súdnych inštancií, ktoré v danej veci opakovane
rozhodovali a opakovanie vytýkali žalovanej formalizmus pri zisťovaní splnenia podmienok vzniku
nároku na starobný dôchodok v súvislosti s pracovným zaradením, respektíve skutočnou pracovnou
náplňou žalobcu.
5. V podanej žalobe žalobca poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že žalovaná

sa pri zisťovaní skutkového stavu obmedzila iba na formálne hodnotenie listinných dôkazov (napr.
evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia zo dňa 16.12.2002), ktorých obsah je v zrejmom rozpore s
inými listinnými dôkazmi, ktoré mala k dispozícii, prípadne, ktoré predložil žalobca v priebehu konania.
Žalobca za závažné pochybenie žalovanej pri posudzovaní a rozhodovaní o vzniku nároku žalobcu
na starobný dôchodok považoval diametrálne odlišný prístup v hodnotení dôkazov, najmä dôkazov
predloženýchžalobcomvpriebehukonania.Podľažalobcutentopostupžalovanejsajavíakoúčelovýav

rozpore so záväzným pokynom Najvyššieho súdu SR, ktorý kládol dôraz na náležité zistenie skutkového
stavu, teda dôsledné zistenie pracovnej náplne žalobcu. Žalobca za týmto účelom predkladal dôkazy
(čestné prehlásenia, evidenčné listy, lekárske potvrdenia a ďalšie) a navrhoval vykonanie dôkazov
(napr. zabezpečenie spisovej agendy VÚ 1606 Nováky). Žalobca uviedol, že je nesporné, že dôkazy,
ktoré opisovala žalovaná v napadnutom rozhodnutí mala k dispozícii už na začiatku konania, pričom

tieto dôkazy nepreukazovali skutočnú náplň práce žalobcu a správne zaradenie žalobcu do pracovnej
kategórie, čo opakovane vytýkal žalovanej i Najvyšší súd SR. Bolo povinnosťou žalovanej, aby náležite
zistila skutočnú náplň práce žalobcu v rozhodnom období za účelom žalobcovho zaradenia do príslušnej
pracovnej kategórie, prípadne hodnoverne odôvodnila nezaradenie žalobcu do I. pracovnej kategórie
v rozhodnom období. K tomuto podľa žalobcu však ani po opätovnom vrátení veci súdmi SR nedošlo a

žalovaná opätovne hodnotila iba dôkazy, ktoré síce zabezpečila a vykonala po opätovnom vrátení veci
na ďalšie konanie, avšak tieto nevyhodnocovala vo vzájomných súvislostiach a s poukazom na dôkazy
predložené žalobcom.
6. Žalobca v kontexte uvedeného poukázal na čestné vyhlásenie zo dňa 08.06.2015 svedka C.
vo výsl. G. I. J., ktorý bol veliteľom VÚ 1042 Čereňany v rokoch 2006 - 2011, ktorý potvrdil,

že po preverení všetkých skutočností vydal pokyn na spracovanie „opravného evidenčného listu
dôchodkovéhozabezpečenia“,načomalzverenúprávomocvzmyslerozkazuMinistraobranyč.5/2006.
Podľa žalobcu sa žalovaná s týmto dôkazom nevysporiadala, iba formálne odkázala na to, že C. G.
I. J. v období rokov 1995 - 1999 nepracoval v predmetnom vojenskom útvare, a preto nemohol mať
vedomosť o v tom, v akom rozsahu a s akými látkami pracoval žalobca v rozhodnom období. Žalovaná

však podľa žalobcu nepreverovala, na základe akých skutočností opravil svedok C. G. J. evidenčné listy
dôchodkového zabezpečenia. Žalobca zdôraznil, že len formálny odkaz na to, že v rozhodnom období
nepracoval C. G. J. vo vojenskom útvare, v žiadnom prípade nemožno považovať za naplnenie pokynu
Najvyššieho súdu SR na náležité zistenie obsahu pracovnej náplne žalobcu v rozhodnom období.
7.Žalobcakonštatoval,žeprioritnýmkritériompreposúdenienárokužalobcuaposúdeniezaradenianím

vykonávaného zamestnania do zvýhodnenej kategórie (I. pracovná kategória) mal byť predovšetkým
druh vykonávanej práce, pričom aj podľa Najvyššieho súdu SR je potrebné vychádzať aj z obsahu
funkčnej náplne zamestnanca, respektíve charakteru pracovného prostredia. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na dôkaz - Rozkaz Ministra národnej obrany ČSSR č. 6 zo dňa 07.04.1988 (diel 01, strana
18), podľa ktorého je do I. pracovnej kategórie pod por. č. 68 zaradené zamestnanie pracovníka,

ktorý vykonáva práce na pracoviskách so zvláštnymi toxickými látkami a (diel 02, str. 32) do II. pracovnej
kategórie pod por. č.77 je zaradené zamestnanie pracovníka, ktorý priamo manipuluje so zvláštnymi
toxickými látkami, rádioizotopmi, rádioaktívnymi žiaričmi pri práci v kontrolovanom pásme v zmysle
Vyhlášky 59/1972 Zb. a č. 65/1972 Zb. Žalobca ďalej uviedol, že z opisu funkčnej náplne zamestnanca v
zmysle Čestného vyhlásenia pplk. v. v. G. K. L. (ustanovený veliteľ novovzniknutej 5 ZOCHM/MÚ 1039

Čereňany) bolo nesporné, že žalobca bol k 01.01.1995 zaradený do funkcie, kde vykonával rizikové
práce so špeciálnymi látkami a RAL až do jeho odchodu do zálohy k 31.12.2003. Podľa tohto svedka
bol žalobca neustále rizikovým pracovníkom, z čoho mu prináležalo patričné zvýhodnenie, pričom ani
s týmito skutočnosťami sa podľa žalobcu žalovaná nijakým spôsobom nevysporiadala a preskúmavala
"výkon rizikových prác“ žalobcu, odôvodňujúcich zaradenie do zvýhodnenej I. pracovnej kategórie.

V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na listinné dôkazy - opisy funkčnej náplne zamestnanca/žalobcu,
ktoré žalobca predložil žalovanej a z ktorých bolo preukázané, že žalobca v rozhodnom období pracoval
na pracovisku so zvláštnymi toxickými látkami (jedy a iné), čo zodpovedalo zaradeniu do I. pracovnej
kategórie (súčasť administratívneho spisu žalovanej).8. Žalobca uviedol, že nezrozumiteľne a zmätočne pôsobilo aj odkazovanie žalovanej na odpoveď
zamestnávateľa Zásobovacia základňa III. Zemianske Kostoľany zo dňa 18.12.2019, v ktorom opisoval,
že od 01.10.1995 bol žalobca zaradený na funkciu odborný referent skladiskového oddelenia, kde riadil

skladníkov, pričom podľa opisu funkčnej náplne práce žalobcu podľa žalovanej nie je možné vyvodiť
manipuláciuschemickýmilátkami,nakoľkožalobcariadilausmerňovalinýchpodriadenýchpracovníkov,
ktorí vykonávali manipuláciu s chemickými látkami. Podľa žalobcu práve z uvedeného dôkazu možno
jednoznačnekonštatovať,žežalobcapracovalnapracoviskusozvláštnymitoxickýmilátkami,prichádzal
s nimi do styku a manipuloval s nimi, čo zodpovedá zaradeniu práce do I. pracovnej kategórie.

9. Žalobca zdôraznil, že žalovaná sa nielenže nezaoberala riadne a dostatočne skutočnou náplňou
pracovnej činnosti žalobcu (čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a zaradenie žalobcu do
nesprávnej pracovnej kategórie) a za týmto účelom nezisťovala riadne skutkový stav, ale navyše
aj zabezpečené dôkazy hodnotila zmätočne, prísne formálne a často vo vzájomnom rozpore.
Produkovanie množstva dôkazov zo strany žalobcu, ktorými tento preukazoval zaradenie do I. pracovnej
kategórie potvrdil aj Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 25Sa/15/2018, keď po

preskúmaní rozhodnutia žalovanej konštatoval, že žalobca v konaní produkoval dostatok dôkazov, z
ktorých vyplynulo, že žalobca práce zaradené do I. pracovnej kategórie skutočne vykonával, pričom
poukazoval na vykonané dôkazy.
10. Žalobca ďalej poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, akým spôsobom
žalovaná hodnotila výsluchy svedkov, C. G. J., A. M. a C. G. K. L., z výpovede, ktorých je možné zistiť

skutočný obsah pracovnej náplne žalobcu a následné zaradenie do pracovnej kategórie. Podľa žalobcu,
svedok A. M. jednoznačne potvrdil, že žalobca vykonával práce v skladoch s chemickými látkami a v
skladoch, kde mal na starosti práce vykonávané výlučne v ochranných oblekoch a maskách, pričom
mal na starosti ako jediný z oddelenia sklady s rádiologickými látkami. Taktiež svedok A. N. potvrdil, že
žalobca ako jeho nadriadený bol v priamom kontakte s bojovými otravnými látkami, pričom v rozhodnom

období pracovali na pracovisku rizikového charakteru. Svedok C. G. I. J. potvrdil, že žalobca mal na
starosti manipuláciu s bojovými látkami (YPERT SARIN). Taktiež potvrdil, že žalobca s vyššie uvedenými
látkami pracoval a manipuloval, pretože s týmito látkami sa cvičilo a žalobca ich vydával a chystal
na prepravu. Svedok zároveň potvrdil, že niektoré pracovné kategórie boli zaraďované nesprávne do
pracovnýchkategórií,pričomažvroku2010malodôjsťkopravám.Ajzuvedenéhonepochybnepramení

požiadavka Najvyššieho súdu SR na zisťovanie skutočného obsahu pracovnej činnosti žalobcu.
11. Podľa žalobcu žalovaná v rozpore s názorom a pokynmi Najvyššieho súdu SR odmietla svedeckú
výpoveď a čestné prehlásenie C. G. J. dôvodiac, že v rokoch 1995 - 1999 nepracoval vo Vojenskom
útvare 1039, a preto podľa žalovanej nemohol vedieť, akú prácu žalobca skutočne vykonával. Svedok
však podľa žalobcu vysvetlil, že pokyn na vydanie opravných evidenčných listov vydal na základe

prevereniaskutkovéhostavuazistenia,žežalobcanebolsohľadomnasvojupracovnúčinnosťzaradený
do správnej pracovnej kategórie. Prílišný formalizmus v rozhodovacej a hodnotiacej činnosti žalovanej
opakovane podľa žalobcu odmietali aj súdy, preto žalobca aj naďalej namieta nesprávny a nezákonný
postup žalovanej.
12. V kontexte uvedeného žalobca zároveň poukázal na rozdielny postup žalovanej pri hodnotení

dôkazov v prospech a neprospech žalobcu. Dôkazy v prospech žalobcu, preukazujúce tvrdenia žalobcu
podľa neho žalovaná hodnotila prísne formálne bez vyhodnocovania ich obsahu (napr. výpoveď C. G.
J.) a iné dôkazy preberala v celom rozsahu bez ohľadu na to, že boli žalobcom spochybnené (napr.
pôvodný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia zo dňa 16.12.2002 vystavený Vojenským úradom
finančného zabezpečenia 02 Topoľčany).

13. Podľa žalobcu diskrepancie v posudzovaní jednotlivých dôkazov je možné vidieť aj v odôvodnení
rozhodnutiaapostupužalovanejodkazujúcnapísomnéstanoviskoC.G.A.H.C.,ktorývňomuviedol,že
žalobca nemanipuloval s chemickými látkami, ale len riadil a usmerňoval podriadených, ktorí vykonávali
manipuláciu s chemickými látkami. Týmto stanoviskom žalovaná odôvodňovala svoje závery aj napriek
tomu, že C. G. H. nebol v rozhodnom období veliteľom Vojenského útvaru 1042 Čereňany (z rovnakého

dôvodu však žalovaná spochybňovala svedeckú výpoveď C. G. J.). Žalobca zároveň zdôraznil, že C. G.
H. vychádzal len z dostupných podkladov, pričom tieto boli neúplné a žalovanou neboli zabezpečené v
celom rozsahu. Skutočnosť, že z objektívnych dôvodov nemala žalovaná kompletné podklady k obsahu
pracovnej činnosti žalobcu, neboli v konaní sporné a žalovaná túto skutočnosť opakovane uvádzala aj
vo svojich rozhodnutiach.

14. Žalobca s ohľadom na uvedené zotrval na tom, že evidenčný list dôchodkového zabezpečia
zo dňa 16.12.2002 vystavený Vojenským úradom finančného zabezpečenia 02 Topoľčany bol
vyhotovený podľa nesprávnych podkladov od bývalého zamestnávateľa žalobcu Vojenského útvaru č.
1042 Čereňany, čo bolo v konaní preukázané na základe vykonaného dokazovania.15. Pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že neexistovali žiadne relevantné doklady
potvrdzujúce skutočnosť, že v období od 01.10.1995 do 31.12.1999 vykonával žalobca zamestnanie
zaradené do I. pracovnej kategórie, uvedené bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním a je prejavom

formálneho a účelového posudzovania vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok. Podľa žalobcu
v konaní nebolo sporné, že žalovaná nedisponuje osobným spisom žalobcu, nakoľko tento spis
nebol Vojenským útvarom Čereňany odovzdaný. Neexistencia týchto dôkazov však nemôže súčasne
spochybňovať vykonávanie pracovnej činnosti žalobcu zaradené do I. pracovnej kategórie a zároveň aj
potvrdzovať vykonávanie pracovnej činnosti zaradenej do II. pracovnej kategórie. Obdobné konštatácie,

respektíve úvahy žalovanej sa vylučujú a sú v rozpore s logickým vyhodnocovaním dôkazov, sú
zmätočné a ústavne neudržateľné.
16. Žalobca ďalej konštatoval, že žalovaná nepreverovala dostatočne skutkový stav aj napriek tomu,
že žalobca navrhoval vykonanie dôkazov spôsobilých preukázať tvrdenia žalobcu, pričom k vykonaniu
navrhovaného dokazovania žalovaná nepristúpila. Poukázal na to, že v rokoch 2007 - 2008 na základe
nariadenia C. G. J. ako veliteľa vtedajšieho VÚ bola celá agenda odovzdaná na oddelení laboratórnej

výroby, ktoré po reorganizácii útvaru v roku 2014 prešli pod Vojenský útvar 1606 Nováky, kde uvedená
pracovná náplň patrila a stále patrí do I. pracovnej kategórie, pretože sa jedná o najťažšie otravné a
bojové látky. Napriek návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania vo Vojenskom útvare 1606 Nováky,
žalovaná k tomuto nepristúpila, na základe čoho konala v rozpore so svojom povinnosťou riadne a
vyčerpávajúcozistiťskutkovýstav, atentopostupžalovanejjeajvrozporesozáväznýmipokynmisúdov,

ktoré v danej veci rozhodovali. Podľa žalobcu žalovaná zistenia a dôkazy označené v napadnutom
rozhodnutí vykladá zmätočne a rozporuplne, čo odporuje požiadavke súdnych inštancií na zrozumiteľné
hodnotenie dôkazov vo vzájomných súvislostiach.
17. Žalobca mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaná neobjektívne a jednostranne
vyhodnocovala všetky zadovážené dôkazy a na základe toho vydala nezákonné rozhodnutie,

nezohľadňujúce listinné dôkazy predložené žalobcom, ktoré hodnoverne preukazovali, že v období od
01.01.1996 do 31.12.1999 vykonával žalobca práce zaradené do I. pracovnej kategórie, a teda splnil
podmienku odpracovania 20 rokov v I. pracovnej kategórii, čím mu vznikol nárok na dôchodok vo veku
55 rokov.
Vyjadrenie žalovanej

18. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17.08.2023 navrhla podanú žalobu podľa § 190
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala
na to, že predmetná dôchodková vec bola už dvakrát predmetom rozhodovania Najvyšším súdom SR,
pričom podľa Krajského súdu v Trenčíne na základe rozsudku sp. zn. 14Sa/13/2021 zo dňa 28.06.2021
nebol stále riadne zistený skutočný obsah práce, ktorú žalobca vykonával, pretože podľa názoru súdu,

správne orgány doposiaľ vychádzali len z dokladov, ktoré boli predložené bývalým zamestnávateľom
žalobcu, ktorých správnosť bola stále predmetom jeho námietok.
19. Žalovaná konštatovala, že o nároku žalobcu na starobný dôchodok od 14.07.2012 rozhodla
pôvodne na základe opraveného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 26.08.2013 a
11.11.2013, potvrdeného zamestnávateľom Vojenský útvar 1039 Čereňany, podľa ktorých v období od

01.01.1996 do 31.12.1999 žalobca vykonával práce zaradené podľa druhu činností a poradového čísla
rezortného zoznamu 02/077/01/2 do I. pracovnej kategórie (01/68/01/1A). Tým žalobca podľa žalovanej
splnil podmienku získania 20 rokov v I. pracovnej kategórii pre stanovenie dôchodkového veku 55 rokov.
20. V súvislosti s vykonaním rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/11/2019 zo dňa 21.08.2019,
ktorý naznačil žalovanej ďalší postup vykonaním dokazovania tak, aby bolo možné posúdiť splnenie

zákonných podmienok, uvedených v ustanovení § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení pre zaradenie zamestnania žalobcu v spornom období do príslušnej pracovnej kategórie,
bolo vykonané zisťovanie adresované Zásobovacej základni III. Zemianske Kostoľany, pobočke
Sociálnej poisťovne v Prievidzi, Úradu finančného zabezpečenia a Ministerstvu obrany SR.
21. Žalovaná poukázala na obsah stanoviska zamestnávateľa Zásobovacia základňa III. Zemianske

Kostoľany doručeného pod č. ZZIII-571/2019 zo dňa 18.12.2019, podľa ktorého žalobca uzatvoril dňa
29.09.1995 Dohodu o zmene pracovnej zmluvy a od 01.10.1995 pracoval vo funkcii odborný referent,
č. h. 7.45. Jeho funkčná náplň vyplývajúca z tohto zaradenia spočíva v zabezpečovaní vykonávania
technických kontrol skladových zásob, v zabezpečovaní ošetrovania materiálu a techniky v skladoch,
zodpovednosti za evidenciu techniky a materiálu skladoch, v zabezpečovaní podkladov pre obmeny

materiálu, jeho rušenie a odpredaj nadnormatívnych zásob, v príprave podkladov pre výdaj a príjem
materiálu zo skladu, v riadení a kontrolovaní práce s jedmi v zmysle právnych noriem.
22. Žalovaná ďalej uviedla, že Vojenský ústav hygieny a epidemiológie Bratislava, ktorý vykonal
hygienický dozor na rizikových pracoviskách priznal v roku 1996 skladiskovému oddeleniu, kde žalobcapracoval v zmysle príslušného služobného predpisu charakter rizikového pracoviska kategórie B a II.
pracovnú skupinu. V roku 1997 kontrola vykonaná nebola, takže charakter rizikového pracoviska
sa nezmenil a v roku 1998 bolo skladiskové oddelenie zaradené do kategórie A. Žiadnym ďalším

rozhodnutím podľa žalovanej nebola určená zmena v charaktere tohto rizikového pracoviska ani
zaradenie do pracovnej kategórie. Zamestnávateľ Zásobovacej základne III. Zemianske Kostoľany
evidovalžalobcuakoTHPpracovníka, ktorýnemalvofunkčnejnáplnimanipuláciuschemickýmilátkami,
a preto bol zaradený do II pracovnej kategórie.
23. Podľa žalovanej z vykonaných dôkazov vyplynulo, že na základe podkladov, ktoré jej poskytol

zamestnávateľ žalobcu, evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia jednotlivým zamestnancom
vyhotovil Vojenský úrad finančného zabezpečenia 02 Topoľčany (neskôr Úrad finančného zabezpečenia
Centrum služieb - účtovníctvo a mzdy Trenčín) a takto vyhotovené evidenčné listy dôchodkového
zabezpečenia zamestnanci potvrdzovali, čím ich odsúhlasovali svojimi podpismi. Svojím vlastnoručným
podpisom na pôvodných evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia ich potvrdil aj žalobca.
Na základe týchto dôkazných prostriedkov, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu, zaradenie

zamestnania žalobcu v uvedenom období od 01.12.1992 do II. pracovnej kategórie bolo podľa žalovanej
nespochybniteľné.
24. Žalovaná poukázala na to, že opravné evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia zo dňa
26.08.2013 a zo dňa 11.11.2013, na základe ktorých bol žalobcovi nesprávne priznaný starobný
dôchodok od 14.07.2012, neboli vystavené zamestnávateľom Vojenským útvarom 1042 Čereňany

ani Úradom finančného zabezpečenia v Trenčíne, a preto zamestnávateľ Zásobovacia základňa
III. Zemianske Kostoľany odmietol žiadosť žalobcu o nápravu a trval na platnosti zaradenie jeho
zamestnania do II. pracovnej kategórie, teda na pôvodne vydaných evidenčných listov dôchodkového
zabezpečenia vystavených Vojenským úradom finančného zabezpečenia 02 Topoľčany. Opravné
evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia podľa žalovanej preto neboli na dôchodkové účely

posudzovania nároku žalobcu na starobný dôchodok použité a zaradenie zamestnania žalobcu do II.
pracovnej kategórie kalendárnych rokov 1996 až 1999 zostalo nezmenené.
25. Žalovaná uviedla, že zhodnotením doby zamestnania od 01.01.1996 do 31.12.1999 v II. pracovnej
kategórii podmienku získania najmenej 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie
žalobca nesplnil, preto mu nárok na starobný dôchodok od 14.07.2012 nevznikol a z uvedeného dôvodu

bolo opakovane rozhodnuté o odňatí starobného dôchodku žalobcovi priznanému k 55. roku veku
žalobcu.
26. Žalovaná zdôraznila, že v súvislosti s realizáciou rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 14Sa/13/2021 zo dňa 28.06.2021 bolo v záujme úplného zistenia skutkového stavu veci, týkajúceho
sa zaradenia zamestnania do príslušnej pracovnej kategórie na základe skutočnej náplne práce žalobcu

v spornom období, doplnené rozsiahle dokazovanie, ktorého zistenia a z nich vyplývajúce právne závery
boli podrobne opísané v napadnutom rozhodnutí zo dňa 19.05.2023.
27. Žalovaná mala po vyhodnotení celej spisovej dokumentácie žalobcu, doplnených dôkazných
prostriedkov, konkrétne z opisu funkčnej náplne zamestnanca, z Platových výmerov a z Platového
predpisu Ministerstva obrany SR č. 1168/9 za to, že nebolo hodnoverne preukázané, že zamestnanie

žalobcu v rokoch 1996 - 1999 bolo zaradené do I. pracovnej kategórie, a preto svojím rozhodnutím
potvrdila správnosť odňatia starobného dôchodku, priznaného žalobcovi k zníženému 55. roku veku.
Replika
28. Žalobca v podanej replike zo dňa 28.09.2023 uviedol, že na podanej žalobe zotrváva v celom
rozsahu, nakoľko postup žalovanej v rámci rozhodovania o starobnom dôchodku a samotné napadnuté

rozhodnutie žalovanej považoval za nesprávne a nedostatočne odôvodnené. Žalobca nesúhlasil s
rozhodnutím žalovanej, ktoré je podľa neho nielen v rozpore s požiadavkou na riadne, zrozumiteľné a
logickéodôvodnenierozhodnutiasprávnehoorgánu,alevtomtoprípadejeajnesúladnésrozhodnutiami
súdov, ktoré v danej veci už rozhodovali a ktoré považovali postup žalovanej za nesprávny a
nedostatočne odôvodnený.

29. Žalobca poukázal v kontexte uvedeného aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
25Sa/15/2018 zo dňa 29.11.2018, v ktorom súd po preskúmaní rozhodnutia žalovanej konštatoval, že
žalobca v konaní produkoval dostatok dôkazov, z ktorých vyplynulo, že práce zaradené do I. pracovnej
kategórie skutočne vykonával, pričom poukazoval na vykonané dôkazy. Podľa žalobcu tak už v roku
2018 bolo podľa názoru súdu (potvrdeného Najvyšším súdom SR) preukázané, že žalobca predložil

dostatočné množstvo dôkazov, ktorými preukazoval vykonávanie prác zaradených do I. pracovnej
kategórie v rozhodnom období. S týmito dôkazmi sa však žalovaná podľa žalobcu nevysporiadala ani
v ďalšom postupe a rozhodnutí a ani z ostatného vyjadrenia žalovanej nie je zrejmé ako sa so zisteným
preukázaným skutkovým stavom vysporiadala.30. Žalobca zdôraznil, že z doteraz vykonaného dokazovania nie je možné ustáliť záver, že práce
vykonávané v rozhodnom období rokov 1992 - 1999 bolo možné zaradiť do II.
pracovnej kategórie a na uvedenom nemôže nič zmeniť ani vyjadrenie žalovanej zo dňa 17.08.2023,

v ktorom neuviedla žiadne nové skutočnosti ani svojej úvahy, ale iba opakovane prezentovala svoje
predchádzajúce tvrdenia, s ktorými žalobca nesúhlasí a ktoré boli namietané aj v správnej žalobe.
Duplika
31. Žalovaná právo dupliky nevyužila.
32. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, (účastníci konania

nepožiadali o nariadenie pojednávania a ani súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie
nariadiť v zmysle § 107 ods. 1 SSP) a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 17.03.2025 bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke súdu dňa 11.03.2025 v zmysle § 137 ods. 4 SSP.
33. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa §
13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane

prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2
písm. d) SSP. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná, a preto
zrušil rozhodnutie žalovanej.

Právny rámec
34. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“)
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
35. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

36. Podľa § 202 ods. 2 prvá veta SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
37. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
38. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v
znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený

najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
39. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dôchodkový vek je 62
rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
40. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z .z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania

a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.
41. Podľa § 196 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako
dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a

nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede.
42. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

43. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
44. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988
Zb.) do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu
kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám

zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to
b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,
d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,
e) zamestnania členov posádok námorných lodí,

f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých
chemických prevádzkach,
g) zamestnania kesonárov a potápačov,h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave
a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a
výskumného reaktoru

45. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. do II. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania,
v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú
pracujúci
a) veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po dlhoročnom
výkone týchto prác vznikajú trvalé škody na ich zdraví,

b) obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám na ich zdraví
dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou namáhavosťou alebo trvalým
a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno ovplyvniť technickými opatreniami,
c) poverení činnosťou v zahraničí obťažovaní nepriaznivými pracovnými a životnými podmienkami v
tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach.
46. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie

sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti
uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených
v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. Pre
zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej
socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely

dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie do 31. decembra
1999 sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie, pokiaľ tieto doby k 31. decembru
1999 trvajú.
47. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov

v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Posúdenie veci správnym súdom
48. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. 570 714 6742 0 zo dňa 19.05.2023, ktorým potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 22.02.2023 o odňatí starobného dôchodku žalobcovi od 04.07.2014 podľa §

65, § 274, § 112 ods. 2, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý bol žalobcovi priznaný
k zníženému dôchodkovému veku, teda ku dňu dovŕšenia 55 rokov veku. Dôvodom podľa žalovanej
bolo, že zhodnotením doby zamestnania od 01.01.1996 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórii žalobca
nesplnil podmienku získania najmenej 20 rokov doby zamestnania v I. pracovnej kategórii
49. Žalobca v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzil podstatu svojej

argumentácie tak, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné z dôvodu, že žalovaná nedostatočne
zistila skutkový stav, jej rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené a nezrozumiteľné, keď žalovaná
sa obmedzila iba na formálne hodnotenie dôkazov, ktorých obsah bol v rozpore s inými dôkazmi
a odlišne hodnotila dôkazy predložené žalobcom v priebehu konania. Žalovaná sa podľa žalobcu riadne
a dostatočne nezaoberala skutočnou náplňou pracovnej činnosti žalobcu a za týmto účelom nezisťovala

riadne skutkový stav, pričom zabezpečené dôkazy hodnotila zmätočne, prísne formálne a vo vzájomnom
rozpore.
50. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žiadosťou spísanou dňa 18.07.2012 žalobca
požiadal o priznanie starobného dôchodku od 14.07.2012. Sociálna poisťovňa, ústredie o jeho nároku
rozhodla tak, že rozhodnutím č. 570 714 6742 0 zo dňa 06.08.2012 žiadosť žalobcu zamietla s

odôvodnením, že v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie žalobca získal
16 rokov a 249 dní, čím nesplnil jednu zo zákonných podmienok na nárok na starobný dôchodok.
Dňa 26.08.2013 žalobca predložil Sociálnej poisťovni, ústredie opravný evidenčný list dôchodkového
zabezpečenia a bola s ním spísaná nová žiadosť o starobný dôchodok. Pri rozhodovaní o nároku bolo
zistené, že nie je správne uvedené poradové číslo druhu vykonávanej činnosti z rezortného zoznamu.

Dňa 11.11.2013 žalobca predložil Sociálnej poisťovni ďalší opravný evidenčný list dôchodkového
zabezpečenia, na podklade ktorého bolo vydané rozhodnutie č. 570 714 6742 0 zo dňa 13.12.2013,
ktorým bol žalobcovi priznaný od 14.07.2012 starobný dôchodok. Sociálnej poisťovni, ústredie bol dňa
23.12.2013 doručený list zamestnávateľa žalobcu, v ktorom vyjadril nesúhlas s dokladmi predloženými
žalobcom a trval na pôvodných evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, ktoré zaradili prácu

žalobcu do II. pracovnej kategórie. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 23.06.2014
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým žalobcovi odňala od 04.07.2014 starobný dôchodok. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok, o ktorom Krajský súd v Trenčíne rozhodol
rozsudkom č. k. 15Sd/187/2014-38 zo dňa 25.06.2015 tak, že rozhodnutie žalovanej č.570 714 6742 0 zo dňa 23.06.2014 potvrdil. Na odvolanie žalobcu rozhodoval o veci Najvyšší súd SR,
ktorý rozsudkom sp. zn. 1So/66/2015 zo dňa 18.07.2017 rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie Krajského
súdu a rozhodnutie žalovanej č. 570 714 6742 0 zo dňa 23.06.2014 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie

konanie. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uložil Sociálnej poisťovni, ústredie riadne zistiť skutkový
stav veci, vysporiadať sa s predloženými námietkami a dôkazmi a odstrániť tak pochybnosti o skutočnom
obsahu a charaktere žalobcom vykonávanej pracovnej činnosti v spornom období a jej zaradení do
príslušnej pracovnej kategórie. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie požiadala Ministerstvo obrany
SR o vyjadrenie sa k veci. Ministerstvo na tento dopyt oznámilo, že:

- žalobca dňa 29.09.1995 podpísal dohodu o zmene pracovnej zmluvy a od 01.10.1995 pracoval vo
funkcii odborný referent. Funkčná náplň zamestnanca vyplývajúca zo zaradenia bola zabezpečenie
vykonávania technických kontrol skladových zásob, zabezpečenie ošetrovania materiálu a techniky
skladoch, zodpovedanie za evidenciu techniky a materiálu v skladoch, zabezpečovanie podkladov pre
obmeny materiálu, jeho rušenie a odpredaj nadnormatívnych zásob, príprava podkladov pre výdaj a
príjem materiálu zo skladu, riadenie a kontrola práce s jedmi v zmysle § 15 a § 17 Nariadenia vlády

SR č. 206/1988 Zb.
- Vojenský ústav hygieny a epidemiológie Bratislava v zmysle predpisu Ministerstva obrany SR č.
1168/9 časť VIII., ústrižok 4, priznal na základe spisu č. 34/9-85 z 22.01.1996 žalobcovi ako odbornému
referentovi ,,Skladiskového oddelenia“ rizikovú škodlivinu - otravné látky, tzn. pracovník môže byť
vystavený účinkom chemických karcinogénov a chemických škodlivín. Pri rutinných prácach spojených

s prípravou a zatavovaním špeciálnych chemikálií mal žalobca priznaný príplatok za prácu v sťaženom
a zdraviu škodlivom prostredí, II. skupina.
- spisom č. 24/1/1103 zo dňa 11.04.1996 Vojenský ústav hygieny a epidemiológie Bratislava priznal
charakter rizikového pracoviska v zmysle služobného predpisu Skladiskovému oddeleniu, kde žalobca
pracoval, kategóriu B. V roku 1997 sa charakter rizikového pracoviska nezmenil, zostala kategória B.

- na základe spisu č. 24/1/1319 z 30.11.1998 a rozhodnutia Vojenského ústavu hygieny a epidemiológie
Bratislava Protokolom z hygieny kontroly pracovísk bolo Skladiskové oddelenie zaradené do kategórie
A, rizikový faktor - látky dráždiace a poškodzujúce kožu, otravné látky.
Dňa 30.11.2017 vykonala Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza na základe dožiadania výsluchy
svedkov A. N., A. M. a G. K. L., z ktorých boli spísané zápisnice o výsluchu svedka na účely zistenia

zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii. A. N. pri výsluchu uviedol, že žalobca bol na vedúcej pozícii,
viedol evidenciu rizikových látok, bol zvlášť preverovaný, viac ako on. Bol vystavený riziku nadýchania
sa nebezpečných látok a súčasne bol zodpovedný za preberanie a vydávanie látok. Predchodca žalobcu
vykonával tiež rizikové práce, preto išiel skôr do dôchodku. Na otázku, či pracovné zaradenie žalobcu
bolo zaradené do I. pracovnej kategórie počas celého zamestnania, uviedol, že si myslí, že áno. Presné

roky si nepamätal. Svedok A. M. pri výsluchu uviedol, že žalobca bol jeho majster, ktorý mu zadával
úlohy, mal na starosti jedy. Mali sklad, do ktorého mohol ísť iba žalobca. Nevedel sa vyjadriť, či pracovné
zaradenie žalobcu bolo zaradené do zvýhodnenej I. pracovnej kategórie. Pokiaľ išlo o otázku, či žalobca
počas celého zamestnania pracoval v I. pracovnej kategórii, uviedol, že žalobca prišiel v roku 1992
z výrobne chemikálií, dovtedy určite pracoval v I. zvýhodnenej kategórii. Svedok G. K. L. pri výsluchu

uviedol, že žalobca mal na starosti ako vedúci oddelenia sklady, ktoré podliehali medzinárodnej kontrole,
zodpovedal za ich výdaj, množstvo, manipuláciu, mal na starosti sklad s prístrojmi, ktoré boli vybavené
rádioaktívnymi žiaričmi. Pokiaľ išlo o otázku, či pracovné zaradenie žalobcu bolo zaradené do I.
pracovnej kategórie, uviedol, že bez zákonných predpisov, nevie jednoznačne potvrdiť, či jeho pracovná
činnosť bola zaradená do I. pracovnej kategórie. Bol však presvedčený, že práca so špeciálnymi látkami

bola zaradená do I. pracovnej kategórie.
51. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa
12.03.2018 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým odňala žalobcovi starobný dôchodok od
04.07.2014. Konštatovala, že zo zápisníc z vypočutia svedkov vyplynulo, že ani jeden nevedel
jednoznačne potvrdiť skutočnosť o tom, že žalobca v období od 01.10.1995 do 31.12.1999 vykonával

zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie. Neboli v konaní predložené žiadne doklady, ktoré by
potvrdili skutočnosť o tom, že žalobca v období od 01.10.1995 do 31.12.1999 vykonával zamestnanie
zaradenédoI.pracovnejkategórie.Protitomutorozhodnutiupodalžalobcavzákonomstanovenejlehote
odvolanie, pričom predložil aj čestné vyhlásenie C. G. I. J., bývalého veliteľa v rokoch 2006-2012,
v ktorom uviedol, že po preverení všetkých skutočností vydal pokyn na spracovanie opravného listu

dôchodkového zabezpečenia pre žalobcu. Oprava bola doložená lekárskymi správami a rozhodnutiami
s VÚHE Bratislava o priznaní rizikových pracovísk. V zmysle Rozkazu Ministra obrany č. 5 z roku 2006
mal právomoc na vykonávanie týchto opráv. Uviedol, že žalobca v rokoch 1996 - 1999 vykonával prácu
s bojovými otravnými látkami a s chemickými škodlivinami (chlórom) zaradenými do najvyššieho rizikav ohrození života a zdravia. Jeho výkon rizikovej práce pokračoval aj po roku 1999. Zotrval na správnosti
vykonanej v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia. V čestnom vyhlásení pplk. v. v. G. K. L.,
bolo uvedené, že ako ustanovený veliteľ novovzniknutej 5 ZOCHM/VÚ 1039 Čereňany sa k 01.10.1995

podieľal na príprave a naplnení tabuliek počtov základne. Žalobca od vzniku základne k 01.10.1995 bol
zaradený do funkcie, kde vykonával rizikové práce so špeciálnymi látkami a RAL až do jeho odchodu
do zálohy k 31.12.2003. Podľa jeho vedomia bol žalobca neustále rizikovým pracovníkom, a z toho
mu následne prislúchalo patričné zvýhodnenie (finančné úprava pracovnej doby, špeciálny lekársky
dohľad,rekondičnépobyty,dôchodkovézabezpečenie).Uviedol,ževzhľadomnauplynutieznačnejdoby

a legislatívne zmeny je presné zaradenie funkcie žalobcu a priznané výhody za zaradenie na rizikové
práce možné objektívne zistiť v rozkazoch veliteľa, ktoré by mali byť archivované vo vojenskom archíve
v Trnave.
52. O podanom odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 570 714 6742 0 zo dňa 29.06.2018,
ktorým odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2018 potvrdila s odôvodnením, že mala za preukázané, že žalobca

v období od 01.10.1995 do 31.12.1999 nevykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie.
Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia, reagujúc na čestné vyhlásenie C. G. K. L. uviedla, že
listom Ministerstva obrany SR, Vojenský archív - centrálna registratúra v Trnave zo dňa 03.07.2015
boli Sociálnej poisťovni doručené výplatné listiny žalobcu za mesiac apríl až december 1996 a za roky
1997, 1998, 1999, bolo zároveň oznámené, že vo Vojenskom archíve - centrálnej registratúre Trnava

sa nenachádza osobný spis, dôchodkový spis ani mzdové listy žalobcu. Finančné doklady za roky
1995 až 1999 neboli do archívu odovzdané. Zároveň žalovaná v rozhodnutí poukázala na uznesenie
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Prievidzi zo dňa 26.03.2015,
ktorým bolo prerušené trestné stíhanie za zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4
písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil žalobca tým, že dňa 26.08.2013 po tom, ako mu bola

zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok, priložil opravený evidenčný list dôchodkového zabezpečenia,
preukazujúc zaradenie do I. pracovnej kategórie v období od 01.01.1996 do 31.12.1999. Uviedla, že
žalobca predložila falošné opravné evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia.
53. Krajský súd Trenčín na základe podanej správnej žaloby v konaní vedenom pod sp. zn.
25Sa/15/2018 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. 570 714 6742

0 zo dňa 29.06.2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 12.03.2018 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd konštatoval, že za účelom
riadneho zistenia skutkového stavu bolo opodstatnené vykonať okrem výsluchu vyššie uvedených
svedkov aj výsluch svedka, ktorý mal podpísať sporné opravné evidenčné listy. Vykonaným výsluchom
mohli byť zistené ďalšie okolnosti práce vykonávanej žalobcom v rozhodnom období, ozrejmujúce

obsah a charakter pracovnej náplne žalobcu. Nakoľko tak nevykonal prvostupňový správny orgán,
doplnenie dokazovania mohol uskutočniť žalovaný, resp. mohol vec vrátiť správnemu orgánu prvého
stupňa na doplnenie dokazovania, a to s prihliadnutím aj na čestné vyhlásenie predložené žalobcom s
podaným odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu. Tento svedok v predmetnom vyhlásení potvrdil,
že vydal pokyn na spracovanie opravného evidenčného listu a že žalobca v rokoch 1996 - 1999

vykonával rizikovú prácu s bojovými otravnými látkami a s chemickými škodlivinami. Žalovaná sa však
obsahom predmetného vyhlásenia žiadnym spôsobom nevysporiadala, nezaoberala sa zisťovaním
obsahovej náplne zamestnania žalobcu a rovnako tak nezisťovala, z akého dôvodu pristúpil k opraveniu
evidenčných listov žalobcu. Krajský súd uviedol, že správne orgány sa dôsledne neriadili právnym
názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí NS SR sp. zn. 1So/66/2015 zo dňa 18.07.2017, t. j. v

zmysle ktorého bolo úlohou správnych orgánov riadne zistiť skutkový stav a tento následne posúdiť.
Krajský súd súčasne uviedol, že žalobca v konaní produkoval dostatok dôkazov, z ktorých vyplývalo,
že práce zaradené do I. pracovnej kategórie skutočne vykonával. Z podporných dôkazov vyplývalo,
že pracovisko žalobcu (sklad) bolo zaradené medzi pracoviská so škodlivými materiálmi (látkami),
že žalobca mal skrátenú pracovnú dobu, mal nárok na dodatkovú dovolenku, na rekondičné pobyty,

dostával príslušné príplatky za prácu v škodlivom prostredí a taktiež sa podroboval potrebným lekárskym
prehliadkam. Pokiaľ sa v spise nenachádzali ďalšie listiny, ktoré by jednoznačne potvrdili, že žalobca
v rozhodnom období vykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie, bolo na zvážení
správneho orgánu, aby vzal do úvahy všetky už získané dôkazy a tieto vyhodnotil vo vzájomných
súvislostiach. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalovaná sa vo svojom rozhodnutí odvolávala na

trestné stíhanie žalobcu za zločin subvenčného podvodu. Predmetné trestné stíhanie však bolo v roku
2015 prerušené, pričom správne orgány za účelom riadneho zistenia skutkového stavu ďalej nezisťovali,
v akom štádiu sa uvedené trestné stíhanie v súčasnosti nachádza.54. Proti rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 25Sa/15/2018 zo dňa 29.11.2018 žalovaná podala
kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sk/11/2019 zo dňa 21.08.2019 kasačnú
sťažnosťzamietolavodôvodnení rozhodnutiauviedol,žezdoterazvykonanéhodokazovania,nemožno

posúdiť splnenie zákonných podmienok pre zaradenie zamestnania do I. pracovnej kategórie.
55. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa následne doplnila dokazovanie dopytom na Zásobovaciu
základňu III. Zemianske Kostoľany. V písomnej odpovedi na dopyt bolo uvedené, že v osobnom
spise žalobcu nie je založený dokument, odkedy bol žalobca určený za kvalifikovaného experta,
v spise neboli založené žiadne merania s osobnej dozimetrie, žiadny dokument z roku 1999 nehovorí

o prekročení limitu ožiarenia, žalobca od 01.10.1995 bol zaradený na funkciu odborný referent v rámci
reorganizácie, kde sa stal THP pracovníkom a riadil ľudí, ktorým prideľoval prácu teda skladníkom,
atď. Ako vedúci zamestnanec musel mať vedomosť o práci, ktorú vykonával a dopĺňal si vedomosti
osvedčením, certifikátmi z dôvodu usmerňovania podriadených v danej oblasti. V opise funkčnej
náplne nie je napísaná manipulácia s chemickými látkami, pretože ako THP pracovník túto prácu
nevykonával. Z tohto dôvodu nebol zaradený do I. pracovnej kategórie, žalobca podriadených riadil

a usmerňoval pri vykonávaní týchto činností. Zaslaným spisom zo dňa 18.12.2019 boli zaslané kópie
z evidencie zaradenia žalobcu do II. pracovnej kategórie. Svedkovia potvrdili, že prekračoval svoje
právomoci. Uviedla, že trvajú na platnosti pôvodných evidenčných listoch. Dňa 07.08.2020 Generálny
štábozbrojenýchsílSlovenskejrepublikynadopytSociálnejpoisťovnepísomneuviedol,ževzhľadomna
skutočnosť,žepoisťovňadisponujeodpoveďouveliteľaZásobovacejzákladneIII.ZemianskeKostoľany,

ktorý je oprávnený v plnej miere vyjadriť sa ku kladeným otázkam, nebude zaujímať ďalšie stanovisko.
Ďalej dňa 12.08.2020 Ministerstvo obrany SR - Úrad finančného zabezpečenia Bratislava odpovedalo
na zisťovanie údajov, že nie je vecne príslušnou organizačnou zložkou na posudzovanie zaradenia
bývalých profesionálnych vojakov do niektorej z pracovných kategórií a priložili stanovisko veliteľa
Zásobovacej základne III. Zemianske Kostoľany, ktoré je na takéto vyjadrenie vecne príslušné. Dňa

08.01.2020 bol vypočutý G. A. M., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca vykonával práce v
skladoch s chemickými látkami a v skladoch, kde len žalobca mal na starosti práce, pri ktorých sa
pracovalo výlučne v ochranných oblekoch a maskách. Ako jediný mal na starosti sklady s rádiologickými
látkami. G. I. J. uviedol, že žalobca mal na starosti manipuláciu s bojovými látkami (YPERT, SARIN),
ktoré boli monitorované aj ministrom a ďalšími organizáciami medzinárodného charakteru, že žalobca

dennodenne pracoval s látkami nakoľko sa s látkami cvičilo, látky vydával a chystal na prepravu. Bol
vypočutý aj samotný žalobca, ktorý okrem iného predložil listinné dôkazy ako inventarizačnú zápisnicu
z roku 1998, osvedčenie o odbornej spôsobilosti na riadenie prác s chemickými jedovatými látkami a
prípravkami a veľmi jedovatými látkami a prípravkami z roku 2002, osvedčenie o odbornej spôsobilosti
na činnosť vedúcu k ožiareniu z 11.04.2003 a osvedčenie o odbornej spôsobilosti pre prácu s jedmi

z roku 1995.
56. Rozhodnutím č. 570 714 6742 0 zo dňa 24.08.2020 bol žalobcovi opätovne odňatý starobný
dôchodok od 04.07.2014. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Rozhodnutím č. 570 714
6742 0 zo dňa 22.12.2020 bolo odvolanie zamietnuté a v celom rozsahu potvrdené prvostupňové
rozhodnutie. Vodôvodnenítohtorozhodnutiažalovanápoukázalanato,žeevidenčnýlistdôchodkového

zabezpečenia môže meniť len ten subjekt, ktorý ho vydal. Sociálna poisťovňa v prípade existujúceho
zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, nemá zo zákona kompetenciu meniť, upravovať
alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené
na evidenčnom liste. Súčasne poukázala na to, že ani jeden z troch svedkov nevykonával rovnaký
druh zamestnania s rovnakou dĺžkou praxe a súčasne ani jeden z nich jednoznačne a presvedčivo

nepotvrdil skutočnosť, že žalobca od 01.10.1995 do 31.12.1999 vykonával zamestnanie zaradené do
I. pracovnej kategórie. Poukázala opakovane na výpovede, ktoré boli realizované orgánom činným v
trestnom konaní.
57. Krajský súd Trenčín na základe podanej správnej žaloby v konaní vedenom pod sp. zn.
14Sa/13/2021 rozsudkom zo dňa 28.06.2021 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne – generálneho

riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.12.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Krajský súd konštatoval, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne – generálneho riaditeľa č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 22.12.2020 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP z dôvodu, že správny
orgán sa nezaoberal jednotlivými odvolacími námietkami a nedal odpoveď na nastolené otázky, jasne
a zrozumiteľne nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré boli vykonané, resp. ktoré boli do konania doložené,

nezaoberal sa s návrhom na doplnenie dokazovania a neriadil sa dôsledne už vysloveným názorom
Najvyššieho súdu SR v predmetnej veci.
58. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa vykonala dopyt na Ministerstvo obrany SR, Vojenský archív
- centrálna registratúra MO SR Trnava, ktoré v liste zn. VACR-EL/1-50-26/2023 zo dňa 26.01.2023predložilo overenú fotokópiu Platového predpisu Ministerstva obrany SR č. 1168/9, podľa ktorého boli
žalobcovi stanovené osobitné príplatky podľa čl. 34, 37 a 38 a prílohy č. 6 Platového výmeru Ministerstva
obrany SR č. 1168/9 zo dňa 18.04.1993. Z Platového výmeru č. 73/109-53 zo dňa 30.06.1997 vyplynulo,

že žalobca bol vo funkcii odborný referent a v súlade s Platovým predpisom Ministerstva obrany SR č.
1168/9, časť VIII. čl. 38, bol žalobcovi ako zamestnancovi, ktorý pracuje v sťažených a zdraviu škodlivých
pracovných podmienkach, ktorý je povinný pripravovať sa na plnenie úloh z prechodu mierového
stavu do vyšších stupňov pripravenosti od 01.07.1996 priznaný osobitný príplatok 700 Sk mesačne
a od 01.09.1996 ako zamestnancovi, ktorý pracuje v sťažených a zdraviu škodlivých pracovných

podmienkach podľa miery rizika a tiež intenzity a doby pôsobenia škodlivých vplyvov v priebehu výkonu
pracovných činností, osobitný príplatok podľa čl. 34 písm. a) vo výške 300,- Sk mesačne, to znamená
v dolnom pásme rozpätia 100,- Sk – 800,- Sk mesačne pre pracovné činnosti uvedené v I. skupine.
Podľa platového výmeru č. 73/109-789 zo dňa 31.03.1999 bol žalobca vo funkcii odborný referent
a v súlade s Platovým predpisom Ministerstva obrany SR č. 1168/9, časť VIII., čl. 38, žalobcovi naďalej
patril osobitný príplatok vo výške 700,- Sk mesačne priznaný od 01.07.1996 ako zamestnancovi, ktorý

pracuje v sťažených a zdraviu škodlivých pracovných podmienkach, ktorý je povinný pripravovať sa na
plnenieúlohzprechodumierovéhostavudovyššíchstupňovpripravenosti,ktorýsaod01.02.1999zvýšil
ako zamestnancovi, ktorý pracuje v sťažených a zdraviu škodlivých pracovných podmienkach podľa
miery rizika a tiež intenzity a doby pôsobenia škodlivých vplyvov v priebehu výkonu pracovných činností
o osobitný príplatok podľa čl. 34 písm. a) na sumu 700,- Sk mesačne, to znamená v hornom pásme

rozpätia 100,- Sk – 800,- Sk mesačne pre pracovné činnosti uvedené v I. skupine. Podľa prílohy č. 6
k Platovému predpisu Ministerstva obrany SR č. 1168/9 sa poskytoval príplatok za prácu v sťažených
a zdraviu škodlivých podmienkach pre pracovné činnosti uvedené v skupine I., časť B ionizujúce a
iné elektromagnetické žiarenie, bod 9. činnosť pracovníkov vykonávajúcich dozor na pracoviskách
používajúcich zdroje s nízkym rizikom žiarenia. Z obsahu prílohy č. 6 k Platovému predpisu Ministerstva

obrany SR č. 1168/9 súčasne vyplynulo, že zoznam zamestnaní, pri výkone, ktorých sa poskytoval
príplatok za prácu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach sa rozdeľoval do skupiny I a II.
Po preverení fondov centrálnej registratúry Ministerstva obrany - Vojenský archív uviedol, že vojenské
predpisy o zaradení pracovníkov do I. a II. pracovnej kategórie v súlade s výnosmi č. 006750 - FS/5
a č. 1/90 (doplnenie) a RMO č. 6/88 sa v ich centrálnej registratúre nenachádzajú. Podľa písomného

oznámenia zásobovacej základne III. v Zemianskych Kostoľanoch č. 43. ZZ-35/126/2022 43. zo dňa
08.12.2022 sa v ich evidencii tiež tieto vojenské predpisy nenachádzali. Podľa rozkazu Ministra národnej
obrany ČSSR č. 6 zo dňa 07.04.1988:
- diel 01, str. 18, do I. pracovnej kategórie pod poradovým číslom 68 je zaradené zamestnanie
pracovníka, ktorý vykonáva práce na pracoviskách so zvláštnymi toxickými látkami, výslovne určenými

výnosom FMNO
- diel 02, str. 32, do II. pracovnej kategórie pod poradovým číslom 77 je zaradené zamestnanie
pracovníka, ktorý priamo manipuluje so zvláštnymi toxickými látkami, rádioizotopmi, rádioaktívnymi
žiaričmi a prenikavou radiáciou na toxikologických a rádio – chemických pracoviskách pri práci v
kontrolovanom pásme v zmysle Vyhlášky č. 59/1972 Zb. a č. 65/1972 Zb.

59. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.02.2023 tak, že
žalobcovi odňala starobný dôchodok od 04.07.2014 podľa § 65, § 274, § 112 ods. 2, ods.
6 zákona č. 461/2003 Z. z.
60. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 29.03.2023, o ktorom rozhodla Sociálna
poisťovňa - generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2023, tak, že rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vo veci odňatia
starobného dôchodku žalobcovi potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaná poukázala na to, že vzhľadom na dôkazné prostriedky nebolo možné prihliadnuť
na dobu zamestnania uvedenú v opravných evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia zo dňa
26.08.2013 a 11.11.2013 za obdobie od 01.01.1996 do 31.12.1999 v I. pracovnej kategórii, pretože

neboli vystavené oprávnenú organizačnou zložkou zamestnávateľa, Úradom finančného zabezpečenia,
keďže boli vystavené Vojenským útvarom Čereňany 1042, ktorý nemal právo moc vystavovať evidenčné
listy dôchodkového zabezpečenia a navyše boli 26.08.2013 a 11.11.2013 podpísané C. G. I. J.,
ktorý od 10.10.2011 nebol vo funkcii veliteľa, čiže v roku 2013 nebol oprávnený konať v mene tohto
zamestnávateľa. Z uvedeného dôvodu podľa žalovanej nebolo možné prihliadať na tento dôkaz, ani

na jeho svedectvo v uvedenej veci a podľa žalovanej zaradenie zamestnania žalobcu do II. pracovnej
kategórie kalendárnych rokov 1996 - 1999 ostalo nezmenené. Žalovaná zdôraznila, že po vyhodnotení
spisovej dokumentácie žalobcu, doplnených dôkazných prostriedkov, konkrétne z opisu funkčnej náplne
zamestnanca, z Platových výmerov a z Platového predpisu Ministerstva obrany SR č. 1168/9,nebolo možné považovať okolnosť, že žalobcovo zamestnanie v rokoch 1996 - 1999
bolo zaradené do I. pracovnej kategórie za hodnoverne preukázanú. Tiež konštatovala, že zhodnotením
doby zamestnania od 01.01.1996 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórii žalobca podmienku získania

najmenej 20 rokov doby zamestnania v I. pracovnej kategórii nesplnil, a preto mu nárok na starobný
dôchodok od 14.07.2012 (odo dňa dovŕšenia 55 rokov veku) nemohol vzniknúť. V dôsledku toho, že
podmienka získania najmenej 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie nebola ani
naďalej preukázaná, žalobca nesplnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok k zníženému
dôchodkovému veku k 14.07.2012, a preto bolo podľa žalovanej potrebné odňatie takto priznaného

starobného dôchodku potvrdiť ako správne.
61. V prejednávanej veci je vzhľadom na uvedené sporným posúdenie žalobcom vykonávanej práce
v období rokov 1996 - 1999 s ohľadom na skutočnú náplň jeho pracovnej činnosti za účelom zaradenia
zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie a následného posúdenia splnenia podmienok na
nárok na starobný dôchodok od 14.07.2012.
62. Správny súd v kontexte uvedeného poukazuje na to, že predmetná vec už bola dvakrát predmetom

rozhodovania Najvyšším súdom SR. Najmä pri prvom rozhodovaní Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí
sp. zn. 1So/66/2015 bolo zdôraznené, že je potrebné riadne zistiť aj skutočný obsah práce žalobcu.
Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uviedol, že poisťovňa vychádzala len z dokladov, ktoré jej predložil
bývalý zamestnávateľ a ktorých správnosť od počiatku žalobca (vtedy navrhovateľ) namietal. Sociálna
poisťovňa bola zaviazaná pochybnosti odstrániť, a to za použitia všetkých do úvahy pripadajúcich

dôkazných prostriedkov, aby bolo zistené, či bolo žalobcom vykonávané zamestnanie správne zaradené
do pracovnej kategórie. Predmetný záver bol pritom Najvyšším súdom SR učinený za situácie, keď
právny nástupca zamestnávateľa žalobcu trval na tom, že je správny evidenčný list dôchodkového
zabezpečenia, ktorý osvedčuje prácu žalobcu v II. pracovnej kategórii. Z uvedeného je zrejmé,
že Najvyšší súd SR nemal za to, že vykonaným dokazovaním nemôže byť preukázané, že práca

vykonávaná žalobcom mala byť správne zaradená do inej pracovnej kategórie ako tvrdí zamestnávateľ,
resp. jeho právny nástupca.
63. Správny súd konštatuje, že ak žalovaná pri svojom rozhodovaní opätovne zdôrazňovala, že je
evidenčným listom a postojom zamestnávateľa v podstate viazaná, resp. nemá zákonnú možnosť toto
zaradenie posúdiť inak, tento jej postoj nie je súladný s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom

SR, ktorým bola viazaná. Nepochybne sú tvrdenia žalovanej ohľadne evidenčného listov dôchodkového
poistenia v zásade správne, avšak v prejednávanej veci Najvyšší súd SR vyslovil názor, že vzhľadom na
okolnosti veci je potrebné v konaní zistiť všetkými možnými dôkaznými prostriedkami, skutočný obsah
práce žalobcu a tieto poznatky následne vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi.
64. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovanou

s ohľadom na nevyhodnotenie žalobcom predkladaných dôkazov v priebehu konania, správny súd
uvádza, že túto vyhodnotil ako dôvodnú. Žalobca v priebehu konania predkladal čestné vyhlásenia A.
M. a A. N., ktorí vykonávali činnosť v rokoch 1996 - 1999 pod odborným dohľadom žalobcu pracovnú
činnosť ako skladníci na 3. skladiskovom oddelení, kde boli podľa ich vyjadrenia skladované
nebezpečné chemické látky zaradené do 3. skupiny I. pracovnej kategórie, zdroje ionizujúceho žiarenia

zaradené do I. pracovnej kategórie benzín a naftu k vojenskej technike, nebezpečné látky pre chod
chemického laboratória a rôzne chemické škodliviny pre potreby chemického vojska. Sociálna poisťovňa
v priebehu administratívneho konania vykonala dokazovanie výsluchom týchto svedkov, avšak jej
otázky boli zamerané výlučne na zisťovanie, či žalobca v rozhodnom období vykonával zamestnanie
zaradené do I. pracovnej kategórie a tak boli aj formulované otázky na bývalých spolupracovníkov

žalobcu. Podľa názoru správneho súdu v danej veci s prihliadnutím na závery Najvyššieho súdu SR,
bolo potrebné týmto svedkom klásť otázky a formulovať ich za účelom zistenia charakteru pracovných
činností, ktoré žalobca vykonával, teda či a s akými látkami žalobca prichádzal do styku, koľkokrát
denne, ako prebiehala manipulácia s týmito látkami a či žalobca musel používať pri nakladaní s nimi
ochranné pomôcky. Prvostupňový správny orgán ani žalovaná doplňujúce dokazovanie prípadným

výsluchom svedkov nevykonali a naviac sa nijako nevysporiadali v odôvodnení svojich rozhodnutí
ani s vyjadreniami A. N. a A. M. obsiahnutými v žalobcom predložených čestných vyhláseniach,
ktoré obsahovali popis charakteru pracovných činností žalobcu. Podľa správneho súdu iba formálne
zisťovanie u menovaných osôb, či zamestnanie žalobcu spadalo do I. pracovnej kategórie, keď podľa
názoru súdu bežní ľudia nemajú vedomosť a ani nemajú povinnosť vedieť, ktoré zamestnania podľa

opisu pracovných činností do uvedenej pracovnej kategórie spadajú a ktoré nie a nevysporiadanie
sa s predloženými vyjadreniami nemožno považovať za riadne zisťovanie skutkového stavu. Rovnako
sa správne orgány nevysporiadali ani s čestným vyhlásením pplk. v. v. G. L. predloženým žalobcom
týkajúcim sa charakteru ním vykonávaných prác, keď v obsahu napadnutých rozhodnutí správne orgányiba konštatovali, že okolnosťou spochybňujúcou zaradenie žalobcu do II. pracovnej kategórie bolo, že
žalobcabolsúčinnosťouod 01.10.1995zaradenýveliteľomG.L.dofunkcieodbornéhoreferentaskladu,
kde opätovne vykonával pracovné činnosti spojené s rizikami, keď priamo pracoval s jedmi a bojovými

látkami, na základe čoho malo byť zamestnanie žalobcu znovu zaradené do I. pracovnej kategórie.
S touto skutočnosťou sa však ďalej nevysporiadali. Bez povšimnutia a náležitého vyhodnotenia taktiež
zostali aj lekárske správy predložené žalobcom z Ústrednej vojenskej nemocnie SNP Ružomberok
vystavené náčelníkom oddelenia klinického pracovného lekárstva C. M. O. O., z ktorých vyplývalo,
že žalobca pracoval v rizikovom prostredí s otravnými látkami, prípadne manipulácii s prístrojmi

obsahujúcimi zdroj ionizujúceho žiarenia. Podľa názoru správneho súdu z obsahu administratívneho
spisu (aj s ohľadom na uskutočnené výsluchy a predložené čestné vyhlásenia) vyplynulo, že žalobca
pracoval so škodlivými chemickými látkami v rizikovom prostredí. Na základe uvedeného mali preto
správne orgány následne podľa príslušného rezortného zoznamu vyhodnotiť, či podľa opísaných
činností žalobca vykonával zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
65. V kontexte uvedeného správny súd konštatuje že za účelom riadneho zistenia skutkového stavu

bolo opodstatnené vykonať aj výsluch G. J., ktorý mal podpísať sporné opravné evidenčné listy,
ktorého výsluchom mohli byť zistené ďalšie okolnosti práce vykonávanej žalobcom v rozhodnom
období, ozrejmujúce obsah a charakter pracovnej náplne žalobcu. Nakoľko výsluch nebol vykonaný
prvostupňovým správnym orgánom, nič nebránilo žalovanej aby uskutočnila doplnenie dokazovania,
resp. vec mohla vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na doplnenie dokazovania, a to

s prihliadnutím aj na čestné vyhlásenie G. J. predložené žalobcom, ktoré v konaní nebolo nijako
vyhodnotené. G. J. v predmetnom vyhlásení potvrdil, že vydal pokyn na spracovanie opravného
evidenčného listu a že žalobca v rokoch 1996 - 1999 vykonával rizikovú prácu s bojovými otravnými
látkami a s chemickými škodlivinami. Žalovaná sa však s obsahom tohto vyhlásenia žiadnym spôsobom
nevysporiadala, nezaoberala sa zisťovaním obsahovej náplne zamestnania žalobcu a rovnako

nezisťovala, z akého dôvodu G. J. pristúpil k opraveniu evidenčných listov žalobcu. V napadnutom
rozhodnutí iba stručne konštatovala, že tieto opravné evidenčné listy boli dňa 26.08.2013 a 11.11.2013
podpísané G. J., ktorý však od 10.10.2011 nebol vo funkcii veliteľa, teda nebol oprávnený konať
v mene zamestnávateľa. V tejto súvislosti sa správnemu súdu javí ako vnútorne rozporné v zhode so
žalobcom uvedeným vyjadrením, že žalovaná zohľadnila písomné stanovisko G. H., C., ktorý uviedol, že

žalobca nemanipuloval s chemickými látkami, ale len riadil a usmerňoval podriadených, ktorí vykonávali
manipuláciu s chemickými látkami, napriek tomu, že v rozhodnom období nebol veliteľom Vojenského
útvaru 1042 Čereňany (bez ohľadu na oprávnenie konať v mene zamestnávateľa).
66. Vo vzťahu k žalovanou uvedeným prílohám predloženým zamestnávateľom žalobcu k jeho
písomného stanovisku zo dňa 18.12.2019 a 12.02.2020 ohľadne zaradenia žalobcu v rozhodnom

období správny súd uvádza, že z týchto príloh vyplýva zaradenie do príslušnej pracovnej kategórie,
ktoré bolo následne zohľadnené v evidenčných listoch, avšak z rozhodnutia žalovanej nie je dostatočne
zrozumiteľným spôsobom zrejmé, ako zohľadnila a posúdila v kontexte vykonaného dokazovania
skutočný obsah práce žalobcu a ako tieto poznatky následne vyhodnotia vo vzájomnej súvislosti.
Z obsahu predložených Platových výmerov vyplynulo, že žalobcovi bol ako zamestnancovi pracujúcemu

v sťažených a zdraviu škodlivých pracovných podmienkach priznaný osobný príplatok. Správny súd
považuje za potrebné poukázať na to, že žalovaná napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí
uviedla znenie jednotlivých Platových výmerov, ako aj rozkazu Ministra národnej obrany ČSSR
číslo 6 zo dňa 07.04.1988, uvedené zistenia dostatočne zrozumiteľným spôsobom v súvislosti so
zaradením žalobcu do príslušnej pracovnej kategórie s ohľadom na skutočne vykonávaný obsah práce

žalobcom v zmysle vykonaného dokazovania nevyhodnotila a neodôvodnila. Dôkazy v zásade iba
vypísala, avšak na základe takéhoto uvedenia nebolo zrejmé, aké skutkové zistenia z nich vyplynuli
a tieto následne nevyhodnotila vo vzájomnej súvislosti s inými skutkovými zisteniami. Zmätočne
a nedostatočne zrozumiteľne s ohľadom na posudzovanie zaradenia práce žalobcu do pracovnej
kategóriepôsobítiežvyjadreniežalovanejpoukazujúcenaskutočnýobsahprácevykonávanejžalobcom

vo vzťahu k stanovisku zamestnávateľa žalobcu – Zásobovacej základne III. Zemianske Kostoľany,
zastúpenej veliteľom C. G. A. H., C. v ktorom tento potvrdil, že od 01.10.1995 bol žalobca zaradený
na funkciu odborný referent skladiskového oddelenia v rámci reorganizácie, stal sa THP pracovníkom
a riadil skladníkov, ktorým prideľoval prácu s tým, že z opisu žalobcovej funkčnej náplne nevyplývala
manipulácia s chemickými látkami, pretože ako THP pracovník takúto činnosť nevykonával, ale

riadil a usmerňoval podriadených, ktorí vykonávali manipuláciu s chemickými látkami. Z uvedeného
nebolo dostatočne zrozumiteľné ako žalovaná vyhodnotila prácu vykonávanú žalobcom pracujúcom na
pracovisku s jemu podriadenými pracovníkmi pracujúcimi s toxickými látkami.67. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu založenou na tom, že nakoľko žalovaná
nedisponovala osobným spisom žalobcu, neexistencia tohto dôkazu nemôže súčasne spochybňovať
vykonávanie pracovnej činnosti žalobcu zaradenej do I. pracovnej kategórie a zároveň potvrdzovať

vykonávanie pracovnej činnosti žalobcom zaradenej do II. pracovnej kategórie. V tejto súvislosti správny
súd uvádza, že tieto úvahy možno považovať za rozporné s logickým vyhodnocovaním dôkazov, pretože
úlohou správnych orgánov bolo posúdiť a vyhodnotiť všetky predložené a získané dôkazy vo vzájomnej
súvislosti s ohľadom na charakter pracovnej činnosti vykonávanej žalobcom v rozhodnom období
a nepodporovať svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré nemala k dispozícii.

68. Pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkazov, správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca
navrhol doplniť dokazovanie o vykonanie dopytu na Vojenský útvar 1606 Nováky, pod ktorý prešli práce,
ktoré v spornom období žalobca vykonával. Cieľom navrhnutého dokazovania bolo preukázanie toho,
že práca žalobcu bola v tomto “nástupníckom” Vojenskom útvare posudzovaná ako práca I. pracovnej
kategórie. Prvostupňový správny orgán ani žalovaná sa však k tomuto návrhu žiadnym spôsobom
nevyjadrili a neozrejmili, prečo dokazovanie nevykonali. Podľa správneho súdu nebolo povinnosťou

žalovanej takéto dokazovanie realizovať, avšak ak dospela k názoru, že daný dôkaz nie je potrebné
vykonať, mala zákonnú povinnosť vo svojom rozhodnutí vysvetliť dôvody, ktoré ju k tomu viedli.
Správny súd zdôrazňuje, že bolo nevyhnutné, aby tak žalovaná učinila spôsobom, ktorý následne
umožní správnemu súdu tento jej postup preskúmať v rámci správneho súdnictva. Správny súd v tejto
súvislosti tiež uvádza, že obsahom administratívneho spisu boli aj opisy funkčnej náplne žalobcu

predložené žalobcom, z ktorých obsahu bolo zrejmé, čo bolo pracovnou náplňou žalobcu, na základe
čoho sa správne orgány mali zaoberať, posúdiť a vyhodnotiť predložené dôkazy, ktoré mohli prispieť
k náležitému ustáleniu skutkového stavu ohľadne žalobcom vykonávaných prác v rozhodnom období a
jeho následnému zaradeniu do príslušnej pracovnej kategórie.
69. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný

uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny
orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí
pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo
zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri

rozhodovanípritommusízodpovedaťzásadámlogikyamusíznejbyťzrejmé,akýmiúvahamisasprávny
orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Je pritom zrejmé, že je povinnosťou odvolacieho správneho orgánu,
aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dal odpoveď na nastolené odvolacie
dôvody. Každé rozhodnutie žalovanej musí byť za každých okolností argumentačne presvedčivé, jasné
a zrozumiteľné, pričom je potrebné, aby sa správny orgán riadne vysporiadal s jednotlivými námietkami

účastníka a bolo z neho zrejmé ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré účastník v konaní predložil.
Nepochybne bolo vecou správnych orgánov, aby jasne a zrozumiteľne vyhodnotili všetky dôkazy, ktoré
boli v rámci dokazovania vykonané resp. ktoré boli žalobcom predložené. Súčasne bolo ich povinnosťou
zaoberať sa aj návrhmi na doplnenie dokazovania a riadiť sa právne záväzným názorom Najvyššieho
súdu SR, ktorý bol v predmetnej veci už vyslovený. Povinnosťou správnych orgánov bolo s ohľadom na

už uvedené náležite zistiť obsah skutočnej náplne práce vykonávanej žalobcom v rozhodnom období za
účelom následného zaradenia do príslušnej pracovnej kategórie a hodnoverne odôvodniť jeho prípadné
nezaradenie do I. pracovnej kategórie.
70. S ohľadom na vyššie uvedené mal správny súd za to, že žalovaná dostatočne nezistila skutkový
stav s ohľadom na skutočne vykonávaný charakter pracovnej činnosti žalobcu, keď pri posudzovaní

zaradenia žalobcu do pracovnej kategórie vychádzala zo znenia jednotlivých listinných dôkazov
(príloh predložených zamestnávateľom ohľadne evidencie a zaradenia pracovníkov, evidenčných listov,
Platových výmerov,...) a dostatočne zrozumiteľným spôsobom neodôvodnila závery, ku ktorým dospela
v rámci administratívneho konania.
71. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej nebolo

vydané v súlade so zákonom a je potrebné ho podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP zrušiť a vec vrátiť
žalovanej na ďalšie konanie.
72. V ďalšom konaní žalovaná v intenciách vysloveného názoru Najvyššieho súdu SR, viazaná zároveň
právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku podľa § 191 ods. 6 SSP, po
vráteníveciopätovnevovecirozhodneasvojerozhodnutievovecinásledneajriadneodôvodní,vsúlade

s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia a náležité zistenie skutkového
stavu.
73. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keďže žalobca bol v konaní
úspešný, správny súd mu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).