Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222210597
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7222210597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a členov senátu

JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: Kollarik´s a.s., Rusovská cesta
4009, Bratislava, IČO: 46 663 436, zastúpený: BDO Legal s. r. o., Pribinova 10, Bratislava, IČO: 51
803 330, proti žalovaným: 1/ IPSA, s.r.o., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 44 140 118, 2/ ASPINVA,
a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 53 476 361 a 3/ SOGNI, s.r.o., Westend Square, Lamačská
cesta 3A, Bratislava, IČO: 46 773 037, všetci právne zastúpení: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o.,
Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Košice sp. zn. K2-12C/10/2022 – 314 z 9. februára 2024

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. až 3. rade 100% trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovaným v 1. až 3. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný v 1. rade je výlučným

vlastníkom nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Košice, Katastrálny odbor, zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX, pre okres Košice II, obec A. - B., nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., a
to pozemkov evidovaných ako parcely registra „C“, parcelné číslo 77 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 93 m2, parcelné číslo 78/53 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9142 m2, parcelné číslo
78/54 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2937 m2, parcelné číslo 78/55 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 70m2, parcelné číslo 78/56 - zastavaná plocha o výmere 40 m2, parcelné číslo 78/57
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 294 m2, parcelné číslo 78/60 - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 674 m2, parcelné číslo 78/61, o výmere 506 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcelné
číslo 78/62 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 925 m2, parcelné číslo 78/63 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 4 m2, parcelné číslo 78/66 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 181 m2,
parcelné číslo 78/73 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2, parcelné číslo 78/74 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 451 m2, parcelné číslo 78/75 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
248 m2, parcelné číslo 78/76 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 319 m2, parcelné číslo 78/79 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7483 m2, parcelné číslo 78/83 - zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 65 m2, parcelné číslo 78/84 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, parcelné číslo 78/85
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2, parcelné číslo: 78/86 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 78 m2 a parcelné číslo 78/89 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 85640 m2; ďalej výlučným
vlastníkom nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Košice, Katastrálny odbor, zapísaných na listevlastníctva č. XXXX, pre okres Košice II, obec A. - B., nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., a to
pozemkov evidovaných ako parcely registra „C“, parcelné číslo 3056 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 358 m2, parcelné číslo 3065/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18964 m2 a parcelné

číslo 3065/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13506 m2; a nehnuteľností vedených na Okresnom
úrade Košice, Katastrálny odbor, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Košice II, obec A.
- B., nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., a to pozemkov evidovaných ako parcely registra „C“,
parcelné číslo 3042 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 35 m2, parcelné číslo 3043 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 37 m2, parcelné číslo 3044 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 92 m2,

parcelné číslo 3047 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30844 m2, parcelné číslo 304 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 93 m2, parcelné číslo 3049 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2,
parcelné číslo 3055 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27007 m2, parcelné číslo 3063 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 14 m2, parcelné číslo 3064 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2,
parcelnéčíslo3068/5-ostatnáplochaovýmere200m2,parcelnéčíslo3068/6-ostatnáplochaovýmere
101 m2, parcelné číslo 3068/7 - ostatná plocha o výmere 22 m2 a parcelné číslo 3758 - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 42573 m2.

3. Skutkovým základom takto uplatneného nároku bolo v podstatnom tvrdenie žalobcu, že mesto Košice
ako predávajúci a žalovaný v 1. rade, ktorého jediným spoločníkom je spoločnosť INVA GROUP a.s.,
v ktorej je on 25 % akcionárom, ako kupujúci, uzatvorili dňa 9.9.2009 kúpnu zmluvu č. 2009000883

a dňa 18.11.2009 kúpnu zmluvu č. 2009001143, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam (pozemkom), evidovaným na LV č. XXX, pre k. ú. C. a na LV č. XXXX, pre k. ú. C.. Dňa
23.10.2012 uzatvoril žalovaný v 1. rade ako predávajúci so žalovaným v 3. rade ako kupujúcim kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (pozemkom) evidovaným
naLVč.XXXX,prek.ú.C..Žalovanýv1.radenáslednedňa22.2.2013jednostranneodstúpilodkúpnych

zmlúv č. 2009000883 zo dňa 9.9.2009 a č. 2009001143 zo dňa 18.11.2009 uzavretých s mestom
Košice, so všetkými následkami tohto jednostranného právneho úkonu, ktorých spornosť vyústila do
viacerých sporových konaní, a napokon bola urovnaná dňa 3.11.2021 dohodou medzi mestom Košice
a žalovanými v 1. až 3. rade, ktorej predmetom bola úprava a vysporiadanie vzájomných práv a
povinnosti zmluvných strán aj vo vzťahu k prevádzaným (vyššie opísaným) nehnuteľnostiam. Mesto

Košice v bode 19. a 20. Dohody o urovnaní vyhlásilo, že berie na vedomie skutočnosť, podľa ktorej
majú žalovaný 1. rade a žalovaný v 3. rade v súvislosti s vysporiadaním vzájomných práv a povinností
záujem na prevode vlastníckeho práva k jednotlivým nehnuteľnostiam (pozemkom), ktoré boli objektom
tejto dohody, na žalovaného 2. rade, v dôsledku čoho tento titulom kúpy zavkladovanej pod č. V -
551/2022 zo dňa 31.5.2022 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX,

pre k. ú. C. a k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, pre k. ú. C.. Žalobca poukázal na to,
že žalovaní v 2. a 3. rade sú vo vzťahu k žalovanému 1. rade personálne a majetkovo prepojené
obchodné spoločnosti. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení (hoc nebol priamo účastníkom
dotknutých kúpnych zmlúv) žalobca odôvodnil tým, že obchodná spoločnosť INVA GROUP a.s., v
ktorej je 25 % akcionárom, je jediným spoločníkom žalovaného 1. rade, čo znamená, že jeho právna a

majetková sféra je právne relevantným konaním žalovaného v 1. rade (o aké ide aj vo veci samej) priamo
dotknutá v dôsledku kreácie zmluvných, zodpovednostných, ručiteľských a iných právnych vzťahov,
vznikajúcich medzi spoločnosťou žalovaného v 1. rade a jej zmluvnými partnermi. Štatutárne orgány
spoločnosti INVA GROUP, a. s., ako aj štatutárne orgány spoločnosti žalovaného v 1. rade, zostávajú
v rozpore s § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka aj napriek predchádzajúcej notifikácii, vykonanej

z jeho strany, vo veci vyššie napádaných záväzkových vzťahov, vzniknutých na základe predmetných
kúpnych zmlúv, v dlhodobom stave „pasívneho monitorovania“ vzniknutej situácie. Podľa žalobcu je
on sám aktívne vecne legitimovaným na podanie predmetnej žaloby, ktorá predstavuje jediný právny
prostriedok ochrany jeho majetku (nakoľko uvedenými prevodmi na základe predmetných kúpnych
zmlúv sa majetok žalovaného v 1. rade zmenšil) a teda vyhovenie tejto žalobe by mohlo mať priaznivý

dopad na postavenie žalobcu. V ďalšom žalobca poukázal na to, že štatutárne orgány spoločnosti INVA
GROUP a.s. a žalovaného v 1. rade nekonali v súlade so zásadou náležitej starostlivosti (povinnosť
odbornej starostlivosti a povinnosť lojality člena štatutárneho orgánu) podľa § 182 ods. 2 ods. 3
Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho by do úvahy prichádzala žaloba menšinového akcionára na
náhradu škody podaná voči určenému okruhu subjektov. Rovnako tak poukázal aj na § 194 ods. 5

Obchodného zákonníka. Doplnil, že na to, aby mohol kvantifikovať všetky zodpovednostné nároky,
vzniknuté mu ako spoločníkovi z porušenia povinností príslušného štatutárneho orgánu, je nevyhnutné
najskôr rozhodnúť o určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade. Neplatnosť kúpnej
zmluvy zo dňa 31.5.2022 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade vzhliadol vneprimerane nízko dohodnutej kúpnej cene, ktorá podľa jeho názoru nereflektuje reálne ekonomické,
trhové a finančné pomery panujúce v oblasti trhu s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. C. a mala
byť dohodnutá násobne vyššia. Podľa nasledovnej argumentácie žalobcu výška škody spôsobenej jeho

spoločnostizdôvodupredajanehnuteľnostízanižšiunežtrhovúcenupredstavujecelkovýrozdieltrhovej
ceny nehnuteľností v čase podpisu kúpnej zmluvy a ceny, za ktorú bol realizovaný ich prevod, dôsledkom
čoho došlo k úmyselnému a umelému podhodnoteniu kúpnej ceny o sumu vo výške cca. 19.031.329,-
eur. Z porovnaní informácií o majetku, záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov, nákladoch, výnosoch,
príjmoch, výdavkoch a výsledku hospodárenia uvedených v účtovných závierkach žalovaného v 1. rade

za roky 2011 až 2016 vyvodil záver, že tento úmyselne neuplatnil voči žalovanému v 3. rade právo na
zaplatenie pohľadávky vo výške 3.100.000,- eur titulom predaja na súde, v dôsledku čoho (nevykonania
práva) došlo k jeho premlčaniu, čím sa o túto sumu znížil jeho majetok. Žalobca uzavrel, že žalovaný v 1.
rade a žalovaný 3. rade ako majetkovo prepojené obchodné spoločnosti nikdy nemali skutočný záujem
na prevedení dotknutých nehnuteľností, takto opísaný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV. č. 2053 vykazuje znaky podvodného zmluvného konania, obchádzajúceho svojím

skutočným obsahom zmysel a účel zákona (§ 588 a nasl. Občianskeho zákonníka), dôsledkom čoho je
pod prizmou § 39, resp. § 37 cit. zákona potrebné kvalifikovať takto vykonaný právny úkon, ako právny
úkon, ktorý je absolútne (ex tunc) neplatný.

4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel zo skutkových tvrdení strán, pričom na ustálený

skutkový stav aplikoval ustanovenia § 123 ods. 3, 181 ods. 1, § 182 ods. 2 a § 194 ods. 5 Obchodného
zákonníka a § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), z ktorých, po
skonštatovaní vecnej legitimácie žalobcu, vyvodil záver o nedôvodnosti žaloby na podklade úvahy, že
žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko ako menšinový akcionár má k
dispozícii iný právny prostriedok, ktorým sa môže domôcť ochrany svojho tvrdeného majetkového práva,

a to spoločnícku žalobu (actio pro socio), ktorej podstatou je presmerovanie oprávnenia presadzovať
zodpovednostné nároky z poškodeného subjektu (obchodnej spoločnosti) na inú osobu, ktorá má tiež
záujem na vymožení škody, a derivatívnu žalobu, ktorej cieľom je uplatniť v mene spoločnosti nárok
spoločnosti voči štatutárnemu orgánu alebo dozornému orgánu, pri ktorej je množina prípadov, keď
prichádza do úvahy jej aplikácia, mimoriadne široká, t.j. ide o všetky prípady, keď bola členmi orgánov

spôsobená škoda spoločnosti, ktorá však nie je vymáhaná, ktorú členovia orgánov spôsobili svojím
vlastnýmrozhodnutím,konanímčinekonaním,aktoránemápôvodvpovinnostiachspoločníkov.Doplnil,
že žalobca má na svoju ochranu ako menšinového akcionára k dispozícii § 194 ods. 5 Obchodného
zákonníka, teda možnosť domáhať sa náhrady škody spôsobenej spoločnosti žalobcu porušením
povinnosti členmi predstavenstva INVA GROUP, a.s. a ako menšinový akcionár INVA GOUP a.s.,

ktorá je jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade, možnosť uplatniť nároky v mene INVA GROUP
a.s. voči určenému okruhu subjektov. S odkazom na deklaratórny charakter rozsudku o určenie sa
nestotožnil s tvrdením žalobcu o jeho nevyhnutnosti pre kvantifikovanie výšky škody spôsobenej zo
strany štatutárnych orgánov INVA GOUP a.s., keďže z rozsudku o určenie nijako nevyplynie škoda ani
povinnosť jej náhrady a vyvolá len ďalší súdny spor o plnenie. Pokiaľ žalobca poukazoval na porušenie

zákazu vkladov podľa § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka, prvoinštančný súd konštatoval, že aj v
prípade, ak by došlo k porušeniu zákazu vrátenia vkladov, by do úvahy prichádzala žaloba na vydanie
bezdôvodného obohatenia, prípadne nároky na náhradu škody voči štatutárnym orgánom spoločnosti,
teda opäť iný právny prostriedok ochrany. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca
takmer 10 rokov nespochybňoval vlastnícke právo žalovaného v 3. rade k nehnuteľnostiam zapísaným

na LV č. XXXX. Vysvetlil prečo nepripustil zmenu žaloby na návrh žalobcu (jej rozšírenie o určenie, že
dotknuté nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom). Výrok o trovách konania súd prvej inštancie
odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1 CSP plným procesným úspechom žalovaných v spore.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s návrhom, aby ho odvolací

súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní vytkol súdu prvej
inštancie jeho procesné pochybenie a napadnutému rozsudku nesprávnosť zisteného skutkovému
stavu a nadväzujúceho právneho posúdenia veci v otázke preukázania jeho naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade. Poukázal na
to, že ako akcionár spoločnosti INVA GROUP a.s., v ktorej má majetkovú účasť, a ktorá nebola

účastníkom predmetných kúpnych zmlúv, nemal žiadnu právnu možnosť iniciovať spoločnícku žalobu
voči konateľom žalovaného v 1. rade, s tým, že vecne legitimovanou je spoločnosť INVA GROUP
a.s., nad ktorou však nemá kontrolu, a navyše minimálne v čase podpisu druhej kúpnej zmluvy táto
spoločnosť nemala štatutárny orgán, nakoľko v tom čase uplynulo členom predstavenstva spoločnostiINVA GROUP a.s. ich funkčné obdobie. Rovnako preto nemal právnu možnosť iniciovať konanie na
súde voči štatutárnemu orgánu spoločnosti INVA GROUP a.s.. Predostrel svoju interpretáciu princípu
subsidiarity určovacej žaloby so záverom o nesprávnom právnom posúdení súdom prvej inštancie

otázky existencie jeho naliehavého právneho záujmu. Zopakoval skutkový stav. Poukázaním na vybrané
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zdôraznil, že aj v slovenskej súdnej praxi sa možno stretnúť so
súdnymi rozhodnutiami, ktoré pripúšťajú určovaciu žalobcu aj v prípadoch, ak je zároveň možné žalovať
na plnenie. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že mal k dispozícii inú právnu cestu ako
uspokojiť svoje nároky, keďže nemal k dispozícii nástroj (akcionársku žalobu) podľa § 182 ods. 2

Obchodného zákonníka, nakoľko v rozhodnom čase pre podanie takejto žaloby nejestvoval pasívne
legitimovaný subjekt, keďže čase podpisu kúpnej zmluvy z 31.5.2022 uplynulo členom štatutárneho
orgánuspoločnostiINVAGROUPa.s.funkčnéobdobie.Pokiaľideoúvahusúduprvejinštancieozákaze
vrátenia vkladov, vytkol mu, že neuviedol, kto mal a voči komu uplatniť nárok vydanie bezdôvodného
obohatenia, prípadne nároky na náhradu škody. Vytkol súdu prvej inštancie aj to, že sa nevysporiadal
s ním predloženou judikatúrou odkazujúcou na existenciu naliehavého právneho záujmu v prípade žalôb

spoločníkov. Vyjadril sa aj k otázke platnosti predmetných kúpnych zmlúv v nadväznosti na nadbytočné
(keďže zamietol žalobu pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu) vecné preskúmanie súdom
prvej inštancie dôsledkov urovnania a výšky dojednanej kúpnej ceny. Závažné procesné pochybenie
vzhliadol v postupe prvoinštančného súdu, ktorým zamietol návrh na zmenu žaloby na pojednávaní,
ktorý iba avizoval, ale ho nenavrhol zákonom predpokladaným procesným spôsobom, dôvodiac, že

vzhľadom na to, že iba avizoval podanie návrhu na zmenu žaloby, mu mal súd prvej inštancie taký
úkon umožniť vykonať a následne o ňom rozhodnúť, teda, že súd prvej inštancie nemal aký návrh
zamietnuť, nakoľko žiaden návrh (podanie) neučinil. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na
to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vytýkajúcimi nesprávne právne
posúdenie veci, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380

ods. 1 CSP viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by
mohli byť v súlade s ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí
o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 1269s).

6. Žalovaní sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnili so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, pričom rozsudok považujú za vecne správny a dostatočne odôvodnený. Zopakovali svoje
argumenty prednesené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Stotožnili sa s názorom súdu prvej
inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Vyjadrili

sa k neaplikovateľnosti žalobcom predložených rozhodnutí najvyššieho súdu na skutkový a právny
stav preukazovaný v predmetnom konaní a na ich nesprávnu interpretáciu žalobcom. Poukázali na
skutočnosť, že žalobca ako akcionár spoločnosti INVA GROUP a.s., ktorá je jediným spoločníkom
žalovaného v 1. rade, podal na súde v mene spoločnosti INVA GROUP a.s. žalobu o náhradu škody
voči členom štatutárneho orgánu INVA GROUP a.s. dňa 14.10.2022, čo podľa nich vylučuje existenciu

naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v tomto konaní, pričom ide presne o
typ žaloby, na ktorý, ako na iný právny prostriedok, ktorým sa žalobca môže domáhať ochrany svojho
tvrdeného majetkového práva, odkázal žalobcu v rozsudku súd prvej inštancie. Zopakovali, že žalobcovi
nesvedčí právo domáhať sa svojich akcionárskych práv voči spoločnosti, v ktorej nie je akcionárom
ani spoločníkom. Vyjadrili sa k žalobcom namietanému procesnému postupu pri zamietnutí návrhu na

zmenu žaloby.

7. Žalobca v odvolacej replike zopakoval skutkový stav a svoju odvolaciu argumentáciu o podvodnom
a nezákonnom vyvedení nehnuteľností z obchodnej spoločnosti žalovaného v 1. rade zapríčinenej
nekonaním štatutárneho orgánu spoločnosti INVA GROUP, ktorej je 25 % akcionárom, a ktorá je 100 %

spoločníkom žalovaného v 1. rade, nad ktorými spoločnosťami však nemá žiadnu právnu ani faktickú
kontrolu, ako aj svoju argumentáciu o dôsledkoch uplynutia funkčného obdobia členov predstavenstva
INVA GROUP, a.s. v čase podpisu spornej kúpnej zmluvy. K žalobe na plnenie podanej na Mestskom
súde Bratislava III pod sp. zn. B2-26Cb/166/2022 uviedol, že uvedené konanie nie je spôsobilé vyriešiťspornú otázku týkajúcu sa vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, tzn. predmet oboch konaní
je čo do svojej povahy absolútne odlišný, teda že existencia a uznanie nároku na náhradu škody v tomto
konaní nemôže nijakým spôsobom zhojiť už skôr prezentovanú sériu neplatných, resp. nezákonných

právnych úkonov, vykonaných zo strany žalovaných pri prevode sporných nehnuteľností. Zopakoval aj
svoju argumentáciu súvisiacu s podľa neho neprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie pri
rozhodovaní o zmene žaloby.

8. Žalovaní v odvolacej duplike v celom rozsahu zotrvávali na svojej odvolacej argumentácii, ktorú

zopakovali.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie je (odvolanie)

dôvodné. Tento rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.12.2024 po
predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej
stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade

s ust. § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých spočíva rozhodnutie
súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) a tiež úplné z hľadiska všetkých
kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie procesnými stranami
(§ 387 ods. 3 veta prvá CSP). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalobcu v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá

CSP), odvolací súd dodáva:

11. Žalobca v danom prípade uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého
odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyprocesjemožnosťfyzickýchaprávnickýchosôbdomáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov (aj iných orgánov). Pod pojmom „procesný postup“ súdu sa rozumie
len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda

sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej
procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).

12. V zmysle tohto ustanovenia pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej
ochrany práva. Ide napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,

na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

13. Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny proces nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným

výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť odvolania podľa § 365
ods.1písm.b)CSPniejenedostatočnézistenieskutkovéhostavu,nevykonanievšetkýchnavrhovaných
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

14. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené
uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na
spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontextecelého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany
namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. V tomto zmysle musí konanie ako celok vykazovať znaky
nespravodlivosti. Jedna izolovaná vada na uplatnenie odvolania nestačí.

15. V preskúmavanej veci nedošlo podľa názoru odvolacieho súdu k naplneniu vady podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP spočívajúcej v porušení práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie,
podľa názoru žalobcu, predčasne zamietol jeho návrh na zmenu žaloby, ktorý na pojednávaní len ústne
avizoval, čím mu ho znemožnil urobiť v zákonom vyžadovanej písomnej forme.

16. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

17. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

18. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

19. Podľa § 142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola

zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

20. K odvolateľom namietanému postupu súdu prvej inštancie v rozpore s § 125 ods. 1 CSP odvolací súd
uvádza, že v sporovom konaní možno podanie urobiť len písomne. To, že podanie v sporových veciach
nie je možné v novej právnej úprave urobiť ústne do zápisnice však nevylučuje, aby mohli strany na

pojednávaní formulovať súdu svoje úkony, ktoré by inak mohli realizovať aj cestou podania do zápisnice
o pojednávaní, v rámci svojich prednesov, ktorých obsahom je samotný úkon strany (Civilný sporový
poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 490 - 495: R. Zahradníková). O tom, aký bol procesný postup súdu prvej
inštancie a ako prebiehalo konanie, si odvolací súd môže urobiť obraz len zo spisu. To, ako prebiehalo
pojednávanie,odvolacísúdzisťujezobsahuzápisniceopojednávaní.Zobsahuzápisniceopojednávaní

zo dňa 12.1.2024, ktoré predchádzalo verejnému vyhláseniu rozsudku, vyplýva, že žalobca (iba) prejavil
záujem rozšíriť (zmeniť) žalobu o určenie, že záložné zmluvy sú neplatné, teda, že neurobil na tomto
pojednávaní kvalifikované ústne podanie o zmene žaloby, z ktorého dôvodu nebolo potrebné rozhodovať
o jeho (ne)prípustnosti.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu však s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci ani prípadná
dôvodnosť odvolacej námietky žalobcu, vytýkajúcej súdu prvej inštancie jeho nesprávny procesný
postup, by nemala bez ďalšieho za následok závažné porušenie jeho procesných práv, keďže pri
posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené
uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu a jednotlivé

konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v
kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny
postupsúdu.Vtomtozmyslemusíkonanieakocelokvykazovaťznakynespravodlivosti.Jednaizolovaná
vada na uplatnenie odvolania nestačí, navyše za situácie, ak je takouto vadou nadbytočné procesné
rozhodnutie súdu o neprípustnosti rozšírenia žaloby o doposiaľ v konaní neuplatnené právo.

22. Z povahy tejto procesnej povinnosti je totiž zrejmé, že k zhojeniu („skonzumovaniu“) jej prípadného
porušenia dochádza samotným rozhodnutím súdu, v dôvodoch ktorého je súd povinný uviesť, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Náprava

prípadného nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v tomto smere je daná tiež možnosťou podania
odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý žalobca v predmetnej veci aj využil, resp. podania
samostatnej žaloby, predmetom ktorej by bolo posúdenie platnosti predmetných záložných zmlúv. Preto
uvedená odvolacia námietka, aj keby bola dôvodná, nebola (sama o sebe) spôsobilá mať za následok
tzv. zmätočnostnú vadu, t. j. porušenie základných zásad civilného sporového konania, a teda odňatie

možnosti strany konať pred súdom.

23. Žalobca ďalej svojimi odvolacími námietkami nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť
záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní existencie jeho naliehavého právneho záujmu napožadovanom určení. Jeho odlišné nazeranie na uvedenú otázku je vystavané na presvedčení, že ako
akcionárovi obchodnej spoločnosti, ktorá je jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade, mu nemožno
uprieť naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade, keďže

vyhovenie žalobe by mohlo mať priaznivý dopad na jeho právne postavenie.

24. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ten sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec

posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,

keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 192 a nasl. CSP.

25. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový

stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny

predpis,ktorýtiežsprávneinterpretoval,avšakprávnunormu nesprávnenazistenýskutkovýstavpoužil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

26.Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisuanapadnutéhorozsudkukonštatuje,žeanitietožalobcom

uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.

27. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny predpis, správne ho aj vyložil a aplikoval,
to znamená, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o neexistencii
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, na čom nič nemenia ani skutočnosti

uvedené v odvolaní žalobu. Odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd
prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody
napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
2 CSP).

28. Súd prvej inštancie v tejto časti vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre posúdenie
a zodpovedanie otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení,
dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne rozhodol, ak žalobu zamietol. Odvolacie námietky
spochybňujúce správnosť výroku rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol a skutočnosti uvedené

žalobcom v odvolaní neumožňujú a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, v odôvodnení ktorého sa súd dostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu, zhodnotil
podstatné dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu, uviedol ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí
vychádzal, pričom žalobcovi i žalovaným vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu

uplatnili a realizovali svoje procesné práva (aj vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby). Súd pri svojom
rozhodovaní rešpektoval klauzuly určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a
právnej argumentácie a pri výklade a aplikácii zákonných predpisov sa podľa názoru odvolacieho súdu
neodchýlil od znenia ustanovenia § 137 CSP a nepoprel jeho účel a význam.29. Odvolací súd dopĺňa, že základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je
v zmysle § 137 písm. c) CSP existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladanáuvedeným
ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť

inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej
žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto
určení.Aksúdzamietaurčovaciužalobuprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom

určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na
určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo

právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie; rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).

30. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu žalobca, ktorý nebol účastníkom predmetných

sporných zmlúv a nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti žalovaného v 1. rade, za situácie, ak sa
domáha určenia vlastníckeho práva v prospech tretej osoby, ktorá sama tvrdí, že jej vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam nesvedčí, nemôže mať naliehavý právny záujem na ním požadovanom
určení vlastníckeho práva, ktorého dôsledkom by v prípade jeho úspechu v spore bolo to, že namiesto
žalovaných v 2. a 3. rade by sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností žalovaný v 1. rade, vo vzťahu

ku ktorému nie je v žiadnom právnom vzťahu, navyše, ak sa zároveň (v rozpore so svojimi tvrdeniami,
ktorými podporoval naliehavosť svojho právneho záujmu), súčasne domáha svojich (akcionárskych)
nárokov žalobou na plnenie v mene spoločnosti INVA GROUP a.s., ktorá je jediným spoločníkom
žalovaného v 1. rade, voči členom štatutárneho orgánu INVA GROUP a.s.. Takisto jeho tvrdenie,
že vyhovenie žalobe by mohlo mať priaznivý dopad na jeho postavenie z dôvodu, že navrátením

predmetných nehnuteľností do vlastníctva žalovaného v 1. rade by sa jeho právne postavenie zásadne
zmenilo, nesvedčí o existencii naliehavého a ani právneho záujmu (nepôsobí priamo na usporiadanie
právnych vzťahov medzi ním a žalovaným v 1. rade), ale smeruje len faktickému záujmu na vytvorení
majetkovej podstaty pre možnosť vymoženia náhrady škody. Je však nutné poznamenať, že žalobca
nie je oprávnený uplatňovať si vo vzťahu k žalovanému v 1. rade akúkoľvek „majetkovú stratu“. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu nemožno na preskúmavanú vec aplikovať rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 5Cdo 191/2008, sp. zn. 6 Obo 222/2007, ani sp. zn. 2 Obo 222/2001 vzhľadom na rozdielny
skutkový stav, z ktorého vychádzali súdy v predmetných konaniach. V danej veci totiž žalobca nie je
spoločníkom ani jedného zo žalovaných. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, a v súlade so žalobcom
predloženýmirozhodnutiaminajvyššiehosúdu,jevecnelegitimovanýmspoločníkobchodnejspoločnosti

žalovaného v 1. rade, ktorej majetok sa prevádzal, teda spoločnosť INVA GROUP a.s..

31. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ako aj
so spôsobom právneho posúdenia sporu a dospel k záveru, že žalobca podaným odvolaním nedôvodneuplatnil aj odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, ktoré v prejednávanej veci neboli
preukázané. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozsudku, na ktoré
odvolací súd odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP, IV. ÚS 350/2009, II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08),

napadnutý rozsudok v zamietavom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, postupom
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

32. Podľa ust. § 396 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

34. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. až 3. rade mali v odvolacom konaní

plný úspech, preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, akje a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).