Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200138
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200138.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov
senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXXX/XX, XXX XX E., pokračujúca v živnosti: Ing. Štefan Tarcala -
TAVEL, s miestom podnikania Slovenská 8834/19, 080 01 Prešov, IČO: 10 737 685, právne zastúpená:
JUDr. Alojz Baránik, advokát s.r.o., so sídlom Mateja Bela 8, 811 06 Bratislava, IČO: 46 940 561, proti

žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného zo dňa 22.03.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu odmieta.

Žalobkyni a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 19.05.2023 domáhala preskúmania zákonnosti
a zrušenia Opatrenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Centra podpory pre dane z
22.03.2023, ktorým boli žalobkyni ako pokračovateľke v živnosti po nebohom manželovi až do skončenia
dedičského konania pridelené dva kódy e-kasy s identifikačným číslom žalobkyne IČO: 35 509 945
namiesto pôvodného identifikačného čísla prideleného jej nebohému manželovi IČO:10 737 685

a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyňa skutkovo a právne odôvodnila žalobu nasledovne: Dňa XX.XX.XXXX zomrel F. G. C.,
manžel žalobkyne, ktorý podnikal na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Ing.
Štefan Tarcala – TAVEL, s miestom podnikania Slovenská 8834/19, 080 01 Prešov, IČO: 10 737 685.
Dňa 07.12.2022 žalobkyňa oznámila skutočnosť o úmrtí manžela Okresnému úradu Prešov, odbor
živnostenskéhopodnikania(ďalejlen,,OkresnýúradPrešov“)stým,žetendňa07.12.2022vydalÚradný

záznam, ktorým poznamenal k jednotlivým živnostiam evidovaným na nebohého F. G. C. informáciu o
úmrtí ako aj informáciu o pokračovaní v podnikaní žalobkyňou. Žalobkyňa sa ako dedička po manželovi
rozhodla pokračovať v živnosti po nebohom manželovi F. G. C. až do skončenia konania o dedičstve
podľa § 13 ods. 1 zákona č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), o čom
dňa 01.03.2023 upovedomila aj Okresný úrad Prešov. Žalobkyňa bola ustanovená aj do funkcie správcu
dedičstva jej manžela na základe uznesenia Okresného súdu Prešov č .k. 37D/1266/2022-27dňa

26.01.2023. Okresný úrad Prešov dňa 03.03.2023 vyhotovil úradný záznam o tom, že žalobkyňa
pokračuje v živnosti po nebohom manželovi - Ing. Štefan Tarcala – TAVEL, IČO: 10 7376 85 v súlade s
ust. § 13 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona. Žalobkyňa o tom, že pokračuje v živnosti po zosnulom
manželovi upovedomila dňa 27.02.2023 aj Daňový úrad Prešov. Ten následne dňa 01.03.2023 vydal
oznámenie, ktorým vykonal zmenu v registri a pridelil identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty
poručiteľa – D. (zodpovedá IČ DPH nebohého F. G. C.) do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa

končí konanie o dedičstve.Zalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že Daňový úrad Prešov zablokoval žalobkyni prístup do e-kasy.
Správca dane žalobkyni uviedol, že e-kasa jej bude sprístupnená na identifikačné číslo 35 509 945,
ktoré jej bolo v minulosti pridelené ako zubnej lekárke, a to aj napriek tomu, že v súčasnosti už túto

prax nevykonáva a toto IČO je neaktívne. Za účelom overenia správnosti tejto informácie žalobkyňa
kontaktovala telefonicky informačnú linku žalovaného, pričom jej boli poskytnuté odlišné informácie o
tom, aké identifikačné číslo by mala používať. Konkrétne, že má používať IČO jej nebohého manžela,
IČO, ktoré jej bolo pridelené pri výkone zubnej praxe a dokonca jej bola poskytnutá aj taká informácia,
že nemá používať žiadne IČO. Za účelom uvedenia e-kasy do prevádzky boli správcom dane dňa

06.03.2023 na základe žiadostí žalobkyne pridelené 4 kódy pokladnice e- kasa klient, pričom dva kódy
boli vystavené na žalobkyňu a jej neaktívne IČO, ktoré jej bolo v minulosti pridelené v súvislosti s
vykonávaním zubárskej praxe a dva boli vystavené na pôvodné IČO jej zosnulého manžela. Daňový
úrad Prešov však žalobkyňu upozornil, že dva kódy z týchto štyroch kódov, a to konkrétne tie, v ktorých
bolo uvedené IČO jej zosnulého manžela, bude potrebné zrušiť.
Žalobkyňa vzhľadom na vzniknutú situáciu dňa 15.03.2023 žiadala Okresný úrad Prešov o stanovisko,

aké IČO má používať, keď pokračuje v živnosti po nebohom manželovi. Okresný úrad Prešov
dňa 16.03.2023 vydal stanovisko – odpoveď, v ktorej uviedol, kto je oprávnený pokračovať v
prevádzkovaní živnosti po smrti podnikateľa – pričom poukázal na taxatívne určený okruh oprávnených
osôb v poradí určenom živnostenským zákonnom a to: ...,,pozostalý manžel/manželka spĺňajúci
podmienku spoluvlastníctva majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, ak v živnosti nepokračujú

testamentárni alebo zákonní dedičia...., ....správca dedičstva, ak ho ustanovil súd....“. Okresný úrad
Prešov v odpovedi ďalej konštatoval, že ,,Vykonávateľ živnostenského oprávnenia nenadobúda
postavenie nového podnikateľského subjektu“. Podľa právneho názoru Okresného úradu Prešov,
oprávnená osoba nezískava a to ani pred ani po ukončení dedičského konania postavenie nového
podnikateľského subjektu, ale iba vykonávateľa živnostenského oprávnenia na prevádzkovanie jednej

alebo viacerých živností, ktoré pred smrťou nadobudla zomrelá osoba. Podnikateľským subjektom v
právnom zmysle naďalej ostáva osoba, ktorá nadobudla živnostenské oprávnenie pred svojou smrťou
podobchodnýmmenomzapísanýmdoživnostenskéhoregistraajetamidentifikovanápodnezmeneným
identifikačným číslom (IČO) a zaevidovaná pod prideleným registračným číslom. K otázke týkajúcej sa
používania IČO Okresný úrad Prešov uviedol, že vykonávateľ živnosti po zomrelom, v danom prípade

žalobkyňa, je povinná v zmysle živnostenského zákona používať IČO pridelené podnikateľskému
subjektu s obchodným menom Ing. Štefan Tarcala – TAVEL.
Keďže Okresný úrad Prešov žalobkyňu inštruoval tak, že má používať IČO jej nebohého manžela, avšak
Daňový úrad Prešov trval na tom, že žalobkyňa má používať IČO, ktoré jej bolo pôvodne pridelené pre
účely jej zubnej praxe a žalobkyňa mala stále zablokovanú e-kasu, obrátila sa na žalovaného, ktorý jej

v emaily dňa 22.03.2023 z Centra podpory pre dane uviedol nasledujúce skutočnosti:
• pokračovateľ v podnikaní pri predaji tovaru alebo pri poskytnutí služby vyhotovuje v online registračnej
pokladnici (ORP) pokladničné doklady alebo iné doklady vo svojom mene, s adresou miesta podnikania
alebo predajného miesta, ak je odlišné od miesta podnikania, so svojím DIČ a IČO, ak mu bolo
pridelené, pričom ak zosnulý podnikateľ bol platiteľom DPH a DÚ vyznačil v osvedčení o registrácii pre

daň zomretého platiteľa dodatok, v ktorom uviedol meno, priezvisko a bydlisko osoby pokračujúcej v
podnikaní, aj s IČ DPH poručiteľa,
• podľa zákona o dani z pridanej hodnoty posledným zdaňovacím obdobím osoby pokračujúcej v
podnikaní je zdaňovacie obdobie, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve, t. j. v ktorom nadobudne
právoplatnosť uznesenie o dedičstve,

• uvedeným postupom pokračovateľ v podnikaní zabezpečí, že bude vyhotovovať doklady s IČ DPH
poručiteľa alebo bez vyplneného identifikátora, ak poručiteľ nebol platiteľom DPH,
• osoba pokračujúca v živnosti po skončení dedičského konania, ktorá nemá iné oprávnenie na
podnikanie a disponuje iba oprávnením na podnikanie po poručiteľovi, uvádza na pokladničnom doklade
obchodné meno, ktoré má uvedené v rámci živnostenského oprávnenia, svoje daňové identifikačné číslo

(DIČ) a identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH) ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty
a IČO ak jej bolo pridelené.
V prílohe predmetného emailu žalovaného boli pripojené aj dva kódy pre e-kasu vydané na pôvodné
IČO žalobkyne s doplneným údajom IČ DPH, ktoré žalobkyňa prostredníctvom svojho technika nechala
nahrať do e-kasy, pretože inak by nemohla vystavovať pokladničné bloky z e-kasy a de facto by nemohla

pokračovať v živnostenskom podnikaní po jej nebohom manželovi a vykonávať podnikateľskú činnosť.
V praxi sú teda na doklade vydávanom z e-kasy vo formáte, kedy údaj o identifikačnom čísle obsahuje
IČO pridelené žalobkyni, avšak pri označení obchodného mena je uvedené aj IČO manžela žalobkyne.Žalobkyňa v predmetnej veci požiadala o stanovisko aj Daňový úrad Prešov, ktorý na základe podania
žalobkyne vykonal šetrenie procesných postupov v súvislosti s pokračovaním vo vykonávaní živnosti
po nebohom Ing. Štefanovi Tarcalovi – TAVEL, IČO: 107 376 85, DIČ: XXXXXXXXXX a listom číslo

162700/2023 z 03.04.2023 žalobkyni uviedol, že z hľadiska daňových zákonov je postup pokračovateľa
v podnikaní upravený nie len v živnostenskom zákone, ale aj v ust. § 83 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty (ďalej len ,,Zákon o DPH“), ktorý ukladá fyzickej osobe, ktorá pokračuje v podnikaní po
úmrtí platiteľa, oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu, ktorý bol príslušný, najneskôr do 30 dní odo
dňa úmrtia, pričom daňový úrad vykoná na základe oznámenia skutočnosti o úmrtí príslušné zmeny v

registri, v ktorom uvedie meno a priezvisko, bydlisko osoby pokračujúcej v podnikaní a poznámku, že ide
o pokračovanie v podnikaní po úmrtí platiteľa. Zmeny v registri a identifikačné číslo pre daň sú platné do
koncazdaňovaciehoobdobia,vktoromsakončíkonanieodedičstve(oznámeniezodňa01.03.2023).Vo
vyjadrení Daňový úrad Prešov zastával názor, že používanie IČO pridelené podnikateľskému subjektu
Ing. Štefan Tarcala – TAVEL, IČO: 107 376 85 žalobkyňou nemá legislatívnu oporu a je v rozpore so
zákonom č. 272/2015 Z.z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 272/2015 Z. z.“), ktorý hovorí, že IČO je údaj používaný
na jednoznačnú identifikáciu osôb a prideľuje sa právnickej osobe, každej fyzickej osobe – podnikateľovi
a každému orgánu verejnej moci, každému odštepnému závodu, každému podniku zahraničnej osoby,
každej organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby alebo každej zapísanej organizačnej zložke.
ĎalejDaňovýúradPrešovvkontextevyššieuvedenéhozákonauviedol:,,Pridelenéidentifikačnéčíslosa

nesmie prideliť inej právnickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi, orgánu verejnej moci, odštepnému
závodu, podniku zahraničnej osoby, organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby alebo zapísanej
organizačnej zložke, a to ani vtedy, ak dôjde k zániku toho, komu bolo pridelené.“
Žalobkyňa v predmetnej veci požiadala o stanovisko aj žalovaného, ktorý žalobkyni doručil odpoveď zo
dňa 05.04.2023, v ktorej len zopakoval postoj Daňového úradu Prešov, a to, že pôvodne pridelené IČO

zomrelého živnostníka pokračovateľ v živnosti nesmie používať, ale je povinný používať IČO ako iný
podnikateľský subjekt a ďalej sa podnetom/podaním nezaoberal.
Dňa03.05.2023žalobkyňaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuzaslalažalovanémupredžalobnú
výzvu, obsahom ktorej bola výzva na prešetrenie postupov Daňového úradu Prešov, ako aj Finančného
riaditeľstva SR vo veci žalobkyne, ktorá ako manželka a zároveň správkyňa dedičstva po nebohom

F. G. C. pokračuje vo vykonávaní podnikateľskej činnosti a navrátenia veci do zákonného stavu. Dňa
12.05.2023 bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené oznámenie č. 230250/2023 žalovaného s
tým, že predmetnú záležitosť postúpili na prešetrenie príslušnému Daňovému úradu Prešov, ako aj
oddeleniu Finančného riaditeľstva SR s tým, že lehota na poskytnutie stanoviska stále plynie podľa
ust. § 13 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Dňa 17.05.2023 bolo

žalobkyni z Daňového úradu Prešov doručené oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktorú Daňový
úrad Prešov vyhodnotil ako neopodstatnenú z dôvodu, že v rozsahu namietaných skutočností nebolo
zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Daňový úrad Prešov svoj záver odôvodnil
tým, že v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 272/2015 Z.z. sa identifikačné číslo pridelené nebohému manželovi
žalobkyne nesmie prideliť inej právnickej či fyzickej osobe – podnikateľovi, teda ani žalobkyni, a to ani

v prípade, že dôjde k zániku (smrti subjektu), ktorému bolo pridelené. Súčasne podľa názoru daňového
úradu IČO pridelené žalobkyni v súvislosti s výkonom zubnej praxe aj po ukončení podnikania stále
identifikuje osobu, ktorej bolo pridelené. Pokračovateľ v živnosti teda nesmie používať IČO poručiteľa,
ale ako nový podnikateľ so živnostenským oprávneným zosnulého podnikateľ používa vlastné IČO, ktoré
mu bolo pridelené v minulosti a ktoré je viazané na fyzickú osobu, ktorej bolo pridelené.

Žalobkyňa ako predmet súdneho vymedzila Opatrenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky,
Centra podpory pre dane z 22.03.2023, ktorým boli žalobkyni ako pokračovateľke v živnosti po nebohom
manželovi až do skončenia dedičského konania pridelené dva kódy e-kasy s identifikačným číslom
žalobkyne IČO: 35 509 945 namiesto pôvodného identifikačného čísla prideleného jej nebohému
manželovi IČO:10 737 685 (ďalej len „Opatrenie“) majúc za to, že je preskúmateľné súdom, keďže

uvedením iného IČO, ako je IČO viažuce sa k živnosti jej zosnulého manžela, môžu byť priamo dotknuté
práva žalobkyne. V dôsledku odlišného výkladu právnych predpisov zo strany Okresného úradu Prešov,
odboru živnostenského podnikania, ktorý je toho názoru, že žalobkyňa by mala používať IČO pôvodne
pridelené je manželovi a žalovaného, ktorý je toho názoru, že žalobkyňa by mala používať IČO jej
pridelené pri výkone zubárskej praxe, môže byť udelenie sankcie za správny delikt. Žalobkyni totiž hrozí,

Okresný úrad Prešov, odbor živnostenského podnikania uloží žalobkyni sankciu za porušenie zákona
o živnostenskom podnikaní, keďže pri pokračovaní v živnosti nepoužíva IČO viažuce sa k živnosti
jej nebohého manžela, uvedené v živnostenskom oprávnení, ale iné IČO v živnostenskom oprávnení
neuvedené, pridelené žalobkyni. Ak by však žalobkyňa neakceptovala právny názor žalovaného, že máv rámci e-kasy (ale aj pri iných úkonoch pri pokračovaní v živnosti) používať jej pridelené IČO, nemohla
by e-kasu používať, a tým by jej bolo znemožnené pokračovať v živnosti po nebohom manželovi.
Žalobkyňa považovala napadnuté opatrenie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

(§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), ktoré podľa žalobkyne spočíva v tom, že žalovaný ju „núti“ ako manželku
a správkyňu dedičstva pokračujúcu v živnostenskom podnikaní po nebohom manželovi používať IČO,
ktoré jej bolo v minulosti pridelené pri výkone zubnej praxe, hoci v súčasnosti už túto podnikateľskú
činnosť nevykonáva a toto IČO je neaktívne a v registri právnických osôb pod týmto IČO žalobkyňu
ani nemožno vyhľadať (dokonca ani v historických záznamoch). Argumentovala, že žalovaný opomína

skutočnosť, že žalobkyňa nie je v súčasnej dobe fyzickou osobou – podnikateľom, ale len dočasne,
do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
37D/1266/2022,pokračujevživnostiponebohommanželoviakojehomanželkaazároveňjeustanovená
aj do funkcie správca dedičstva. Postavenie žalobkyne teda nemožno subsumovať pod ustanovenie §
9 ods. 1 a 4 zákona č. 272/2015 Z. z., podľa ktorého identifikačné číslo sa používa na jednoznačnú
identifikáciu toho, komu je v registri právnických osôb pridelené. Pridelené identifikačné číslo sa nesmie

prideliť inej právnickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi,... a to ani vtedy, ak dôjde k zániku
toho, komu bolo pridelené., na ktoré žalovaný poukazuje, keďže žalobkyňa v súčasnosti nevykonáva
podnikanie vo svojom mene, a teda nie je fyzickou osobou – podnikateľom. Ďalej žalovaný neprihliada
ani na tú skutočnosť, že v danom prípade IČO nebohého manžela žalobkyne nebolo pridelené žalobkyni
štatistickým úradom, a teda nie je naplnené ani domnelé porušovanie ustanovenia § 9 ods. 4 zákona

č. 272/2015 Z. z. Neexistuje teda dôvod argumentačnej línie žalovaného, ktorý tvrdí, že žalobkyňa
nemôžepoužívaťIČOjejnebohéhomanžela,keďžetotonemôžebyťpridelenéinémusubjektu.Záverom
žalobkyňa poukázala na to, že aj keď bude po skončení dedičského konania pokračovať v živnosti po jej
manželovi, musí to oznámiť príslušnému okresnému úradu, odboru živnostenského podnikania s tým,
že súčasťou pôvodného obchodného mena (Ing. Štefan Tarcala – TAVEL) bude aj dodatok uvádzajúci

žalobkyňu ako pokračovateľku v živnosti. Tento zápis sa v takomto znení premietne aj do Registra
právnických osôb, v ktorom však nebude zapísané pôvodné IČO žalobkyne (35 509 945), ale IČO
viažuce sa k živnosti jej zosnulého manžela (IČO: 10 737 685). Ide teda o osobitný prípad, kedy je
manželovi, ktorý nie je podnikateľ, umožnené pokračovať po smrti druhého manžela – živnostníka v jeho
živnosti bez toho, aby si pozostalý manžel musel založiť svoju vlastnú živnosť a aby mu bolo pridelené

iné IČO.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.08.2023 namietal, že vo veci nie sú splnené procesné
podmienky konania a tento nedostatok je neodstrániteľný. Tvrdenie žalobkyne o existencii „Opatrenia
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Centra podpory pre dane z 22.03.2023, ktorým boli

žalobkyni ako pokračovateľke v živnosti po nebohom manželovi až do skončenia dedičského konania
pridelené dva kódy do e-kasy s identifikačným číslom žalobkyne dva kódy IČO: 35 509 945 namiesto
pôvodného identifikačného čísla prideleného jej nebohému manželovi IČO:10 737 685“, nie je v súlade
so skutočným stavom. Žalovaný nevydal, ani dňa 22.03.2023 nedoručil emailom žalobkyni žiadne
„Opatrenie“ resp. správny akt, ktorý by bol vydaný v administratívnom konaní, ktorého by bola žalobkyňa

účastníčkou, a ktorým by mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti Žalobkyne priamo
dotknuté.
Dňa 21.03.2023 bol žalovanému prostredníctvom mailovej aplikácie LIVE AGENT z emailovej
adresy F. pod č. H. doručený email s nasledovným znením: „Dobrý deň, na základe telefonátu
s p. A. I. by som potreboval upraviť IU pre eKASU pre pokračovateľa živnosti. Starý majiteľ

bol platcom DPHG (IČDPH:D.) a nový potrebujeme aby tiež bol platcom. V prílohe posielam
IU na dve pokladnice.“ Pridal súbor: identitydata_88810314049020003_20230321085308.xml a
dentitydata_88810314049020004_20230321085330.xml
Ako reakcia na tento e-mail bola dňa 21.03.2023 z emailovej adresy [email protected].
odoslaná odpoveď konzultanta F. A. I. na emailovú adresu F. emailová správa s opisom postupu,

ktorým podnikateľ zabezpečí, že bude vyhotovovať doklady s IČ DPH poručiteľa alebo bez vyplneného
identifikátora,akporučiteľnebolplatiteľomDPH.Vrámcitohtoopisubolvbode2popísanýajnasledovný
postup pre prípad, ak poručiteľ bol platiteľom DPH a pokračovateľ v podnikaní nie je platiteľom DPH:
„2. ak poručiteľ bol platiteľom DPH a pokračovateľ v podnikaní nie je platiteľom DPH 2.1 požiada o
pridelenie kódu PEKK pre ORP,

2.2 preberie súbor so svojimi IU a AU z e kasa zóny podnikateľa,
2.3 doplní v IU IČ DPH poručiteľa, doplniť je potrebné samostatný riadok pod riadok s IČO v štruktúre
D.; pri úprave IU je potrebné zachovať formát súboru XML a kódovanie UTF8,
2.4 nahrá do ORP AU a upravené IU.“V predmetnej emailovej správe zo dňa 21.03.2023 bolo uvedené, že „Uvedená odpoveď má informatívny
charakter a bola vypravovaná na základe informácií poskytnutých daňovým subjektom v jeho žiadosti“.
V prílohe tejto emailovej správy boli žiadateľovi odoslané upravené identifikačné údaje (identity data)

tak, že bol do týchto údajov doplnený údaj IČ DPH.
Dňa 22.03.2023 bol z emailovej adresy F. doručený na emailovú adresu služ[email protected]
email s nasledovným obsahom: „Dobrý deň. Chcem Vás len informovať, že dnes sme spustili pokladnicu
a všetko funguje bez problémov. Ešte raz vďaka za pomoc. Pekný deň. J. K.“
Dôkazmi k týmto uvedeným tvrdeniam žalovaného sú výstupy z emailovej aplikácie LIVE AGENT, ktorú

využíva pri svojej činnosti Centrum podpory pre dane a žalovaný ich predkladá súdu v prílohe tohto
vyjadrenia.
Žalovaný poukázal na to, že v emailovej komunikácii servisný technik on-line registračných pokladníc
žalobkyne prostredníctvom emailovej aplikácie LIVE AGENT z mailovej adresy F. pod č. H. XXX
požiadal žalovaného prostredníctvom jeho organizačného útvaru „Centrum podpory pre dane“ o to, aby
žalovaný upravil servisným technikom priložené identifikačné údaje, ktoré boli stiahnuté z e-kasa zóny

podnikateľky A. B. C. – pokračovateľky v podnikaní po zosnulom Ing. Štefan Tarcala – TAVEL. Konkrétne
servisný technik požiadal o doplnenie údaja IČ DPH do identifikačných údajov pri on-line registračnej
pokladnici kód č. XXXXXXXXXXXXXXXXX a kód číslo XXXXXXXXXXXXXXXXX. Súčasťou emailovej
správy servisného technika doručenej dňa 21.03.2023 žalovanému už boli priložené dva xml. súbory -
teda identifikačné údaje (identity data) za obidve on line registračné pokladnice.

Žalovaný odoslal emailom dňa 21.03.2023 servisnému technikovi opisu postupu, ktorým podnikateľ
zabezpečí, že bude vyhotovovať doklady s IČ DPH poručiteľa, tak, že podnikateľ doplní v identifikačných
údajoch IČ DPH poručiteľa, (pričom potrebné je doplniť samostatný riadok pod riadok s IČO v presnej
štruktúre) a následne nahrá do on-line registračnej pokladnice autentifikačné údaje ako aj doplnené
identifikačné údaje.

Servisnému technikovi bola poskytnutá len technická pomoc, keď v rámci súčinnosti a proklientského
prístupu bol servisnému technikovi zo strany žalovaného odoslaný dňa 21.30.2023 email s doplneným
údajom IČ DPH poručiteľa do xml. súborov identifikačných údajov on-line registračných pokladníc.
Súbory s identifikačnými údajmi on-line registračných pokladníc predtým zaslal žalovanému servisný
technikemailomspolusožiadosťouoichdoplnenie.Vdanomprípadeboltedavykonanýtechnickýúkon,

ktorý mala zabezpečiť samotná žalobkyňa, čo spravidla podnikateľ v praxi realizuje prostredníctvom
svojho servisného technika, ako to malo byť aj v tomto prípade. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé,
že žalovaný nedoručil žalobkyni dňa 22.03.2023 žiadne opatrenie, ktorým by boli žalobkyni pridelené
dva kódy do e-kasy s identifikačným číslom žalobkyne namiesto pôvodného identifikačného čísla
prideleného jej nebohému manželovi, ako to tvrdí žalobkyňa.

Žalovaný pre úplnosť uviedol, že kódy pokladníc e-kasa klient na základe § 7a ods. 1 zákona č.
289/2008 Z.z. prideľuje podnikateľovi daňový úrad na základe podaných žiadostí a v žiadnom prípade
tieto kódy nepridelil ani nie je oprávnený prideľovať žalovaný, a teda tvrdenie žalobkyne, že zo strany
žalovanéhojejmalibyť„pridelenédvakódydoe-kasysidentifikačnýmčíslomžalobkyneIČO:35509945
namiesto pôvodného identifikačného čísla prideleného jej nebohému manželovi IČO:10 737 685“, resp.

že „žalovaný napadnutým opatrením dňa 22.03.2023 pridelil žalobkyni dva kódy, na základe ktorých
môže v rámci pokračovanie v živnosti po nebohom manželovi používať e-kasu“, je v celom rozsahu
nepravdivé.
Žalovaný poukázal na to, že ak opomenie skutočnosť, že neexistuje „E-mail zo dňa 22.03.2023 z centra
podpory pre dane“ ktorým by boli žalovaným žalobkyni „pridelené dva kódy do e-kasy s identifikačným

číslom žalobkyne namiesto pôvodného identifikačného čísla prideleného jej nebohému manželovi“ a
správna žaloba by smerovala proti emailu žalovaného zo dňa 21.03.2023 adresovanému servisnému
technikovi žalobkyne, išlo by o žalobu podanú de facto proti technickej pomoci, ktorú žalovaný poskytol
prostredníctvom konzultanta na požiadanie servisného technika a ktorý žalovanému za túto asistenciu
pri uvedení on-line registračných pokladníc do prevádzky vyjadril poďakovanie.

Žalovaný uviedol, že Centrum podpory pre dane je interným organizačným útvarom Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorý prostredníctvom poskytovania informácií daňovým subjektom
podporuje dobrovoľné plnenie ich daňových povinností. Centrum podpory pre dane poskytuje
informácie vyplývajúce z právnych predpisov vo všeobecnej rovine, nevedie administratívne konanie a
nezabezpečuje vydávanie rozhodnutí ani iných správnych aktov Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňou

označený žalobca ako „Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Centrum podpory pre dane“
neexistuje a Centrum podpory pre dane nie je orgánom verejnej správy, ktorý by bol oprávnený viesť
administratívne konanie a vydávať správne akty. Vzhľadom na to, že vo veci správnej žaloby nie jesplnená procesná podmienka konania, ktorej nedostatok nie je odstrániteľný, žalovaný navrhol, aby súd
podľa § 98 ods. 1 písm. g) resp. písm. d) SSP odmietol a žalobkyni nepriznal trovy konania.
Žalovaný mal za to, že v danom prípade nebola dodržaná ani zákonná lehota na podanie správnej

žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP. Podľa telefonickej informácie poskytnutej žalovanému informačným
centrom správneho súdu bola správna žaloba podaná prostredníctvom Ústredného portálu verejnej
správy dňa 23.05.2023, čo by bolo oneskoreným podaním aj v prípade, ak by existovalo žalobou
napadnuté „opatrenie“ žalovaného doručené žalobkyni dňa 22.03.2023.
Ohľadom výzvy správneho súdu, aby žalovaný predložil správnemu súdu administratívny spis týkajúci

sa veci a administratívny spis prvostupňového orgánu verejnej správy, žalovaný uviedol, že v danom
prípade technickej asistencie servisnému technikovi nekonal ani nerozhodoval ako prvostupňový ani
ako druhostupňový orgán a vo veci nekonal ani nerozhodoval iný prvostupňový orgán, preto v danej
veci žalovaný nemá k dispozícii spisovú dokumentáciu. Žalovaný má k dispozícii výstupy z emailovej
aplikácie LIVE AGENT, ktorú využíva pri svojej činnosti Centrum podpory pre dane, a túto ako dôkaz
predkladá súdu v prílohe tohto vyjadrenia.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 13.10.2023 zotrvala na vymedzení predmetu konania- Opatrenia.
Namietala, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s obsahom žaloby a riadne sa nevyjadril k obsahu
žaloby, keďže celé vyjadrenie žalovaného sa zaoberá IČ DPH, pričom ťažiskovým bodom samotnej
žaloby je IČO podnikateľa. Nenamietala pridelenie IČ DPH pokračovateľovi v podnikaní. Ťažiskovým

bodom obsahu žaloby je používanie identifikačného údaja podnikateľa (IČO), ktoré je žalobkyňa nútená
používať,pričomtentoidentifikačnýúdajnemáničspoločnéspokračovanímvživnostiponeb.manželovi
žalobkyne, jeho používanie vedie k zmätočnosti účtovných dokladov a v konečnom dôsledku sťažuje
žalobkynipodnikanieatoajnapriektejskutočnosti,žesapoprávoplatnomukončenídedičskéhokonania
po neb. manželovi stala právnou nástupkyňou podnikateľského subjektu. Žalobkyňa poukázala na to, že

dedičské konanie po neb. G. C. bolo ukončené, táto skutočnosť sa premietla aj do príslušných registrov
v ktorých je jasne definované, že obchodné meno je: Ing. Štefan Tarcala – TAVEL, A. B. C. – právny
nástupca, IČO: 10737685. Aj napriek zmenám v príslušných registroch je situácia zmätočná, kedže
účtovné doklady sú vydávané pod identifikačným číslom podnikateľského subjektu, teda Ing. Štefan
Tarcala – TAVEL, A. B. C. – právny nástupca, IČO: 10737685 a daňové doklady z e-kasy sú vydávané

s uvedením identifikačného čísla žalobkyne, ktoré využívala v minulosti, teda IČO: 35 509 945, čo
v značnej miere neupiera dobré svetlo na žalobkyňu pred obchodnými partnermi, keďže ak si chce
obchodný partner vyhľadať informácie na základe identifikačného čísla uvedeného na daňovom doklade
z e – kasy, takéto IČO neexistuje, nie je možné ho vyhľadať v príslušných registroch.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 27.10.2023 zotrval na tom, že žalobkyni neboli dňa 22.03.2023 žalovaným
reálne pridelené žiadne kódy on line registračných pokladníc s identifikačným číslom IČO žalobkyne
namiesto pôvodného identifikačného čísla IČO prideleného jej nebohému manželovi, tak ako to tvrdí
žalobkyňa a dôkaz predložený žalobkyňou („e-mail zo dňa 22.03.2023 z centra podpory pre dane“) ani
nesvedčí o tom, že by žalovaný emailom dňa 22.03.2023 doručil žalobkyni akýkoľvek správny akt, ktorý

by mal podobu opatrenia orgánu verejnej správy, čiže by bol vydaný v administratívnom konaní, ktorého
by bola žalobkyňa účastníčkou a ktorým sú alebo môžu byť, práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti žalobkyne priamo dotknuté.

5. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného

ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej
správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,

7. Podľa § 177 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

8. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.9. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky").

10. Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy,
ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia
upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12. Správny súd je povinný počas celého konania skúmať či sú splnené procesné podmienky. Medzi
procesné podmienky patria aj právomoc správneho súdu (§ 6 a nasl. SSP), príslušnosť správneho
súdu (§ 9 a nasl. SSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 31 ods.

5 SSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 145 ods. 5 SSP,
procesná subjektivita účastníka konania (§ 35 SSP), spôsobilosť účastníka konania samostatne konať
pred správnym súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 36 SSP, povinné zastúpenie (§ 49 a nasl.
SSP). Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva
z úradnej povinnosti (tzn. aj bez návrhu) počas celého priebehu konania pred správnym súdom.

Procesné podmienky predstavujú základný, elementárny predpoklad toho, aby mohol správny súd
o správnej žalobe konať a meritórne o nej rozhodnúť. Procesné podmienky sú zákonom stanovené
požiadavky,ktorýchabsenciaspôsobuje,žesprávnysúdmusíkonanieukončiťbeztoho,abysazaoberal
predmetom konania vo veci samej (teda samotným meritórnym prieskumom žaloby). Predmetom
prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a zákonnosť

postupu orgánu verejnej správy, ktorý predchádza jeho vydaniu, ochrana pred nečinnosťou orgánu
verejnej správy alebo pred iným zásahom orgánu verejnej správy. Správny súd kedykoľvek počas
konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.
Základnou procesnou podmienkou je právomoc súdu v správnom súdnictve.

13. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 SSP. Ustanovenie § 7 SSP
negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú,
ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam vyňatým zo
súdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, opatrení,
iných zásahov, nečinnosti a ďalších vecí orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 SSP v zásade

týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených
v § 7 SSP zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu
subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy
dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.

14. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc správneho súdu, a preto sa primárne správny
súd zaoberal otázkou, či napadnuté opatrenie žalovaného podlieha prieskumu v správnom súdnictve
podľa ustanovení § 6 a § 7 SSP, a to z toho hľadiska, či napadnuté opatrenie žalovaného má za následok
vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, resp. či ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté.

15. V zmysle nálezov Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr.
nález ÚS SR zo dňa 22.01.2007, sp. zn. I. ÚS 354/08-50, rozsudok NS SR zo dňa 29.04.2002, sp.
zn. 6Sž/196/01) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia správnych orgánov verejnej
správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práva, právom

chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím
správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť
priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb. S účinnosťou od 01.07.2016, teda s účinnosťou
Správneho súdneho poriadku bola táto ustálená judikatúra premietnutá do právneho poriadku tak, že
spôsobilým predmetom prieskumu sú aj tzv. opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Pojmové znaky

opatrenia majú charakter subsidiárnej formy vo vzťahu k rozhodnutiu. Ide o "zberný kôš" pre všetky
nepomenované akty orgánov verejnej správy, ktoré v prípade pochybností o ich právnej povahe nebude
možné právne kvalifikovať ako rozhodnutie. Opatrenie sa týmto stáva všeobecnou formou súdnehoprieskumu zákonnosti. Zabezpečuje, aby v oblasti správneho súdnictva nedošlo k situácii denegatio
iustitiae pri poskytovaní právnej ochrany.

16. Z vyššie uvedeného vplýva, že za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy
s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno – aplikačný akt
správnych orgánov, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho
orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, takýto úkon súdnemu prieskumu

nepodlieha. Základným rozlišovacím znakom takéhoto úkonu je to, že správny orgán nevystupuje
v úlohe vykonávateľa verejnej moci, ale v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného
za agendu sťažností, potvrdení, overenia a podobne.

17. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti emailu žalovaného (č. l. 22 spisu, resp. č. l.
44) zo dňa 21.03.2023. Z obsahu spisu vyplynulo, že konzultant žalovaného F. A. I., zamestnanec

Finančného riaditeľstva SR, Centrum podpory pre dane, prostredníctvom emailových správ z emailovej
aplikácie LIVE AGENT, ktorú využíva pri svojej činnosti Centrum podpory pre dane, komunikoval so
servisným technikom žalobkyne p. J. I. prostredníctvom emailovej adresy F.. Na základe žiadosti
servisného technika zo dňa 21.03.2023, aby žalovaný (konzultant žalovaného) upravil servisným
technikom priložené identifikačné údaje, ktoré boli stiahnuté z e-kasa zóny podnikateľky A. B. C. –

pokračovateľky v podnikaní po zosnulom Ing. Štefan Tarcala – TAVEL, o doplnenie údaja IČ DPH do
identifikačných údajov pri on-line registračnej pokladnici kód č. XXXXXXXXXXXXXXXXX a kód číslo
XXXXXXXXXXXXXXXXX, pričom súčasťou emailovej správy servisného technika už boli priložené dva
xml. súbory - teda identifikačné údaje (identity data) za obidve on line registračné pokladnice, žalovaný
odoslal emailom dňa 21.03.2023 servisnému technikovi opis technického postupu, ktorým pokračovateľ

v podnikaní zabezpečí, že bude vyhotovovať doklady s IČ DPH poručiteľa. Súčasťou odpovede boli
aj informácie, resp. stanovisko o používaní IČO pokračovateľom v podnikaní. Zároveň boli servisnému
technikovi zaslané doplnené xml. súbory o údaj IČ DPH poručiteľa.

18. Správny súd poukazuje na to, že uvedená komunikácia neprebiehala priamo so žalobkyňou a dňa

22.03.2023 jej nebol zo strany žalovaného odoslaný email. Z listiny predloženej žalobkyňou (č. l. 22)
označenej ako „E-mail zo dňa 22.03.2023 z centra podpory pre dane“ vyplýva, že dňa 22.03.2023 bol na
adresu A. A. A. odoslaný email z adresy F. s predmetom „odpoved z L. (H.)“. Je možné predpokladať, že
servisný technik žalobkyne dňa 22.03.2023 len preposlal email – nejaví sa však, že samotnej žalobkyni,
keďže email bol odoslaný pre A. A. A., v ktorom bola tomuto technikovi poskytnutá vyššie popísaná

technická pomoc pri úprave identifikačných údajov on – line registračných pokladníc doplnením IČ DPH
poručiteľa.

19. Napriek tomu, že žalobkyňa sa k tejto skutočnosti nevyjadrila, aj keď žalovaný poukazoval na
neexistenciu emailu z 22.03.2023 vo vyjadrení k žalobe, správny súd mal za to, že hoci žalobkyňa

označovala ako napadnuté Opatrenie email z 22.03.2023, bolo zo spisu zjavné, že sa jednalo o email
žalovaného adresovaný servisnému technikovi žalobkyne dňa 21.03.2023, ktorý bol preposlaný dňa
22.03.2023 pravdepodobne zamestnankyni žalobkyne (podľa výpisu zo živnostenského registra – č. l.
54 figuruje p. A. A. ako zodpovedný zástupca pri niektorých predmetoch podnikania). V okolnostiach
predmetnej veci, okolnosť, kedy sa žalobkyňa dozvedela o existencii emailu, resp. kedy jej bol doručený,

podľa správneho súdu nebola rozhodujúca, podstatný bol obsah emailu a jeho posúdenie, či predstavuje
spôsobilý predmet prieskumu. (Žaloba bola odoslaná súdu dňa 22.05.2023, teda aj keby lehota
na podanie žaloby počítaná v mesiacoch začala plynúť 21.03.2023, uplynula by 22.05.2023, keďže
21.05.2023 bola nedeľa, teda včasnosť žaloby nebola podľa správneho súdu sporná.)

20. Napadnutý email žalovaného vyhodnotil správny súd ako informačno- technický úkon žalovaného,
ktorý jednoznačne nie je rozhodnutím v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP a do úvahy by pripadalo jeho
posúdenie ako opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP za predpokladu splnenia pojmových znakov
vymedzených v cit. ustanovení, ktorým sú, že sa musí jednať o 1/ správny akt vydaný orgánom verejnej
správy v 2/ administratívnom konaní, 3/ ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

21. Z obsahu vyjadrenia žalovaného ako aj priložených príloh k vyjadreniu žalovaného vyplýva, žalovaný
dňa 21.03.2023 resp. ani 22.03.2023 emailom nedoručil žalobkyni akýkoľvek správny akt, ktorý by malpodobuopatreniaorgánuverejnejsprávy,ktorýbybolvydanývadministratívnomkonaní,ktoréhobybola
žalobkyňa účastníčkou a ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
žalobkyne priamo dotknuté.

22. Správny súd dospel k záveru, že v prípade napadnutého emailu žalovaný neuplatňoval rozhodovaciu
právomoc a absentuje tu aj donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Žalovaný dňa 21.03.2023 len
vyhovel prosbe servisného technika žalobkyne o technickú asistenciu a vo svojej odpovedi aj uviedol,
že táto odpoveď má informatívny charakter a bola vypracovaná na základe informácií poskytnutých

daňovým subjektom v jeho žiadosti.

23. Informácie poskytnuté v úvodnej časti emailu „Pokračovateľ v podnikaní pri predaji tovaru alebo
pri poskytnutí služby vyhotovuje v online registračnej pokladnici (ORP) pokladničné doklady alebo iné
doklady vo svojom mene, s adresou miesta podnikania alebo predajného miesta, ak je odlišné od
miesta podnikania, so svojím DIČ a IČO, ak mu bolo pridelené, pričom ak zosnulý podnikateľ bol

platiteľom DPH a DÚ vyznačil v osvedčení o registrácii pre daň zomretého platiteľa dodatok, v ktorom
uviedol meno, priezvisko a bydlisko osoby pokračujúcej v podnikaní, aj s IČ DPH poručiteľa.“, ktoré
v kontexte popísania skutkového stavu žalobkyňou predstavujú vo vzťahu k nej v podstate prvé písomné
zachytenie stanoviska, resp. právneho názoru žalovaného, že žalobkyňa ako pokračovateľka v živnosti
mápoužívaťIČO,ktoréjejbolovminulostipridelené,podľasprávnehosúdustáleneprekročiliinformačný

rámec. Správny súd poukazuje na to, že servisnému technikovi boli zaslané doplnené xml. súbory len
o údaj IČ DPH poručiteľa. Údaj IČO už samotný servisný technik uviedol v znení: 35509945 pri oboch
identifikačných kódoch pre e-kasu a tento údaj zostal nedotknutý zamestnancom žalovaného. Zo strany
žalovaného nedošlo k uplatneniu rozhodovacej právomoci a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry
žalobkyne záväzným uložením právnej povinnosti, proti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné

prostriedky.

24. Správny súd dospel k záveru, že email zo dňa 21.03.2023, ktorý bol žalobkyni preposlaný dňa
22.03.2023, ktorý žalobkyňa označila ako spôsobilý predmet prieskumu - ako opatrenie nemá povahu
opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti žalobkyne priamo dotknuté, teda správnemu súdnemu prieskumu
podľa § 7 písm. b) SSP nepodlieha, a preto súd žalobu ako neprípustnú pri aplikácii § 98 ods. 1 písm.
g) SSP v spojení s § 7 písm. b) SSP odmietol.

25. Správny súd pre úplnosť uvádza, že správny súd nemôže účastníkovi oktrojovať najvhodnejší

spôsob právnej ochrany. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala súdnej ochrany prostredníctvom všeobecnej
správnej žaloby, súd akceptoval túto vôľu a posúdil tvrdené ukrátenie na právach žalobkyňou
vymedzeným predmetom prieskumu z meritórneho hľadiska podľa ustanovení SSP upravujúcich
konanie o všeobecnej správnej žalobe. Podľa správneho súdu žalobkyňou ako ujmu pociťované nútenie
používať podľa nej nesprávne IČO by mohlo predstavovať faktický postup vykonaný pri plnení úloh v

oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Z popisu skutkového stavu voči žalobkyni tento
postup vykonal prvýkrát Daňový úrad Prešov: ,,Daňový úrad Prešov zablokoval žalobkyni prístup do e-
kasy.“ (strana 3, bod 5 žaloby). Z časových súvislosti vymedzených žalobkyňou sa tak stalo niekedy
medzi 01.03.2023 a 06.03.2023 (presný časový údaj žalobkyňa neuviedla), pričom žaloba bola odoslaná

na súd 22.05.2023. Správny súd neuplatnil procesný postup podľa § 59 SSP, jednak s ohľadom na
jednoznačnú vôľu žalobkyne pri vymedzení predmetu prieskumu a zároveň doplnenie náležitostí žaloby
proti inému zásahu vrátane preformulovania žalobného návrhu a označenia žalovaného by nemohlo
viesť k potenciálnej ochrane práv žalobkyne, keďže žaloba by bola podaná po lehote (Podľa § 256
SSP lehota na podanie žaloby proti inému zásahu je dva mesiace odo dňa, keď sa osoba dotknutá

iným zásahom o ňom dozvedala, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom
verejnej správy).

26. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § § 171 ods. 1 SSP, ktoré predstavuje
výnimku zo všeobecného pravidla podľa § 170 písm. a) SSP, a podľa ktorého ak účastník konania

procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania
ostatným účastníkom. Vzhľadom na to, že žalobkyňa zavinila odmietnutie žaloby, keď sa domáhala
preskúmania zákonnosti opatrenia, ktoré nie je spôsobilým predmetnom prieskumu, žalovaný by mal
právo na náhradu trov konania. Avšak aj v tomto prípade je podľa správneho súdu nutné aplikovať §171 SSP v spojení s § 168 SSP, ktoré podľa správneho súdu predstavuje všeobecne pravidlo náhrady
trov konania žalovanému v prípade meritórneho rozhodovania a výkladovým argumentom od väčšieho
k menšiemu je ho potrebné aplikovať aj pri posudzovaní náhrady trov konania žalovaného v prípade

procesných rozhodnutí o odmietnutí žaloby alebo zastavení konania, ktoré sú výsledkom procesne
zavineného konania žalobcu. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho
úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno
spravodlivopožadovať.Orgánuštátnejsprávyvšaknáhradutrovprávnehozastúpeniamožnopriznaťlen
výnimočne. Žalobkyni, ktorá zavinila odmietnutie žaloby, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako

súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému, keďže súd nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť
výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu štátnej správy.

27. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, §
440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.