Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624205097
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6624205097.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a JUDr. Danice Kočičkovej ako
členov senátu, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. E. F.,
občan SR, 2/ G. C., H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. E. F., občianka SR, obaja
právne zastúpení JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti

žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava –
mestská časť Ružinov, zast. Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Prievozská 2, 821 09 Bratislava
– Ružinov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č.k. 25C/60/2024-105 zo dňa 28.11.2024 (v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Lučenec č.k. 25C/60/2024-143 zo dňa 22.01.2025), takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: „Žalovaný
je povinný z d r ž a ť sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš odbor katastrálny, okres J. I., obec J. I. a katastrálne územie
J. I. a zapísaným na LV č. XXXX, ako pozemok registra „C“, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 160 m2, pozemok registra „C“, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 400 m2, pozemok registra „C“, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240
m2, pozemok registra „C“, parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 126 m2, pozemok
registra „C“, parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 727 m2, pozemok registra „C“, parc. č. XXX/X – záhrada
o výmere 788 m2, pozemok registra „C“, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7
m2, stavba so súpisným číslom 974 – rodinný dom postavený na pozemkoch s parcelným číslom XXX/
X a s parcelným číslom XXX/X, a to predajom označených nehnuteľností formou verejnej dražby na

základe oznámenia právneho predchodcu žalovaného o začatí výkonu záložného práva formou verejnej
dražby voči žalobcom zo dňa 05. 09. 2019 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“
Opravným uznesením okresný súd opravil dátum vyhotovenia napadnutého uznesenia z 29.11.2024
na 28.11.2024.
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že dňa 30.10.2024 doručili žalobcovia okresnému súdu žalobu, ktorou
sa domáhajú, aby súd určil, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku napadnutého uznesenia (ďalej aj len

ako „Nehnuteľnosti“) nie sú zaťažené záložným právom žalovaného, zriadeným na základe záložnej
zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 24.03.2015 na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom
úvere č. 506857627 zo dňa 24.03.2015; spolu so žalobou žalobcovia doručili tiež návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby okresný súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam predajom Nehnuteľností formou verejnej dražby, na základe
oznámenia právneho predchodcu žalovaného o začatí výkonu záložného práva zo dňa 05.09.2019, až

do právoplatného skončenia konania veci samej.1.2 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnili tým, že je potrebná dočasná úprava
pomerov, pretože podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. J. I. vyplýva, že žalovaný po premlčaní pohľadávky
a premlčaní záložného práva pristúpil ako záložný veriteľ k výkonu zapísaného záložného práva formou

predaja Nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe; žalobcom oznámil začatie výkonu záložného práva resp.
pokračovanie vo výkone záložného práva a dražobník listom zo dňa 13.08.2024 vyzval žalobcov k
sprístupneniu Nehnuteľností v ich vlastníctve za účelom vykonania ich ohliadky a ocenenia. Dražobná
spoločnosť doručila žalobcom dňa 24.10.2024 znalecký posudok č. 210/2024 znalca Ing. Petra Villanta.
Na základe týchto skutočností považovali žalobcovia za pravdepodobné, že dôjde k vykonaniu dražby

v krátkom čase. Žalovaný nerešpektoval vznesenie námietok premlčania zabezpečenej úverovej
pohľadávky a premlčania záložného práva. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nesmeruje
proti dražobníkovi, ktorý nedisponuje pasívnou legitimáciou, pretože je len vykonávateľom práva
vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu prináležiaceho žalovanému. Keďže je úver zabezpečený záložným
právom k Nehnuteľnostiam, ktoré je po vznesení námietok premlčania žalobcami zo dňa 16.09.2024
premlčané a nevykonateľné a výkonom záložného práva vznikne stav, ktorý už nebude možné účinne

reparovať, predstavuje požadované neodkladné opatrenie primeraný a účinný prostriedok dočasnej
právnej ochrany bezprostredne ohrozeného práva žalobcov. Žalobcovia mali za to, že dostatočne
osvedčili správanie žalovaného ako veriteľa, ktorý napriek premlčaniu práva postupne začal realizovať
výkon záložného práva k Nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Existuje preto zákonný dôvod
obmedziť záložného veriteľa v uspokojovaní jeho pohľadávky až do právoplatného skončenia sporu, v

ktorom bude vyriešená otázka existencie a trvania záložného práva a zabezpečenej pohľadávky.
1.3 Na osvedčenie skutočností deklarovaných v návrhu žalobcovia predložili listinné dôkazy: Zmluvu
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.03.2015 č. l. 23-25, Dodatok k zmluve o splátkovom úvere
zo dňa 24.03.2015 č. l. 26, Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam zo dňa 24.03.2015 č. l. 27-28, Kúpnu
zmluvu zo dňa 25.03.2015 č. l. 29-30, Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 23.03.2015 č. l. 31, Dodatok

č. 2 ku kúpnej zmluve č. l. 32, výzvy č. l. 34-37, prehľad splátok č. l. 37-38, oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.06.2019 č. l. 39, oznámenie o začatí výkonu záložného práva č. l. 40
výpis z LV č. XXXX na č. l. 41-44, oznámenie o výsledku opakovanej dražby zo dňa 15.12.2021 č. l.
45-47, oznámenie výsledku opakovanej dražby č. l. 48-50, oznámenie o postúpení pohľadávky č. l. 51,
oznámenie o začatí/pokračovaní vo výkone záložného práva zo dňa 08.07.2024 č. l. 52, oznámenie o

vznesení námietok premlčania zo dňa 16.09.2024 č. l. 53-55, fotokópia doručenky č. l. 56.
1.4 Okresný súd vec právne posúdil podľa §324 ods. 1, §325 ods. 1, 2 písm. c),d), §328 ods. 1,2,
§329 ods. 1,2, §332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „C.s.p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“) a podľa §100 ods. 1,2, §101, §111,
a §112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „OZ“)

askonštatoval,ženeodkladnéopatreniepodľaCivilnéhosporovéhoporiadkumožnonariadiťlenzdvoch
zákonných dôvodov - v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery sporných strán alebo,
ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená; z povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o
procesný prostriedok pre poskytnutie rýchlej a efektívnej súdnej ochrany tej strane sporu, ktorej právo
bolo bezprostredne ohrozené za podmienky osvedčenia naliehavosti úpravy pomerov; pomery strán sa

upravujú neodkladne a súd nemusí mať rozhodujúce tvrdenia preukázané, ale vychádza zo skutkových
tvrdení, ktoré sú hodnoverne opísané a osvedčené tak, že umožňujú prijať záver o dôvodnosti a trvaní
nároku, ktorému sa má bezodkladne poskytnúť ochrana; súd nerozhoduje na základe dokazovania
vykonaného na pojednávaní ale rozhodujúce skutočnosti má povinnosť osvedčiť navrhovateľ, na ktorom
spočíva povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností (tvrdenia), ktorých hodnovernosť zakladá potom

legálnosť (potrebu, naliehavosť a primeranosť) požadovaného neodkladného opatrenia (§326 C.s.p.) v
záujme pružného riešenia situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu; zároveň súd má povinnosť uvážiť,
aby nariadením neodkladného opatrenia nevznikla neprimeraná ujma na právach druhej strany, ktorú
možno obmedziť len v nevyhnutnej miere a v záujme účelu sledovaného neodkladným opatrením.
1.5 Okresný súd skúmal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v tom,

či je nárok žalobcov osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených
skutočností boli povinní osvedčiť žalobcovia- k splneniu vyššie uvedených zákonných podmienok
okresný súd uviedol, že žalobcovia v zákonom požadovanom rozsahu pre účel procesného rozhodnutia
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili danosť skutočnosti, z ktorých vyvodzujú
právny základ, resp. dôvod na poskytnutie právnej ochrany vo veci samej - v prvom rade, že na

základežalobcami1/a2/vznesenejnámietkypremlčaniavymáhanejpohľadávkyanámietkypremlčania
záložného práva majú zákonnú možnosť domáhať sa určenia výmazu záložného práva z katastra
nehnuteľností proti vôli záložného veriteľa, z dôvodu nerealizovateľnosti výkonu tohto práva.1.5.1 Z listinných dôkazov pripojených k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal
okresný súd za to, že boli osvedčené žalobcami deklarované skutkové tvrdenia v tom, že Slovenská
sporiteľňa, a. s. Bratislava ako veriteľ a žalobcovia 1/ a 2/ a K. L. C. ako dlžníci dňa 24.03.2015 uzavreli

Zmluvuosplátkovomúverezaúčelomposkytnutiaúveruvovýške247.000Eurnabývanie(preúčelkúpy
domu), ktorý bol poskytnutý jednorázovo a splácanie úveru bolo dohodnuté v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 1.361,27 Eur, vždy ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci a splatnosť prvej splátky
bola určená na 20.05.2015 s celkovým počtom 266 splátok a posledná splátka mala byť zaplatená
20.06.2037. Pohľadávka banky voči žalobcom 1/ a 2/ a K. L. C. na základe uvedenej úverovej zmluvy

bola zabezpečená záložným právom k Nehnuteľnostiam; okresný súd mal tiaž za osvedčené, že záložné
právo k Nehnuteľnostiam (predmetu zálohu) bolo zriadené záložnou zmluvou zo dňa 24.03.2015,
uzavretou medzi K. L. C. ako záložcom (v predmetnej dobe výlučnou vlastníčkou Nehnuteľností) a
Slovenskou sporiteľňou a. s. Bratislava ako bankou a súčasne ako záložným veriteľom; vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom V 389/2015 zo dňa 23.04.2015. Následne na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30.03.2015 a dodatku č. 2

5 25C/60/2024 zo dňa 31.07.2015 bol realizovaný prevod vlastníckeho práva pôvodnej vlastníčky K. L.
C. ako predávajúcej k Nehnuteľnostiam v prospech žalobcov ako kupujúcich, pričom vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny
odbor, číslo V 392/2015 zo dňa 03.08.2015.
1.5.2 Žalobcovia ako manželia sú v súčasnosti bezpodielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľností v celosti a

tým tiež záložcami. Z dôvodu neuhrádzania mesačných splátok úverovými dlžníkmi riadne a včas, veriteľ
ako banka listom zo dňa 13.06.2019 oznámil dlžníkom naplnenie podmienok v zmysle bod 8.1 písm.
a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.
s. Bratislava s účinnosťou od 01.01.2015 a ku dňu 12.06.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverovej
pohľadávky, pričom vyzval dlžníkov na jej zaplatenie vo výške 228.936,86 Eur do 15 dní odo dňa

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky.
1.5.3 Zároveň na základe listu zo dňa 02.09.2019 bolo preukázané, že banka a zároveň záložný veriteľ
listom zo dňa 02.09.2019 oznámil dlžníkom začatie výkonu záložného práva podľa §151l ods. 1 OZ
formou predaja Nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Poznámka o začatí výkonu záložného práva bola
zapísaná v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor na LV č. XXXX

pre katastrálne územie J. I.. Z oznámenia o výsledku dražby zo dňa 15.12.2021
a 27.04.2022 vyplýva, že záložný veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a.s.) počas existencie pohľadávky
uskutočnil dobrovoľnú dražbou len v uvedených prípadoch , ktorej výsledok nebol úspešný, pretože
nedošlokvydraženiuNehnuteľnostíaďalejbankavdražobnouproceseužnepokračovala(ďalšiudražbu
Nehnuteľností už nevykonala).

1.5.4 Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX zo dňa 13.12.2022 bolo
preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 14.12.2022 oznámila dlžníkom, že predmetnú
pohľadávku spolu s príslušenstvom postúpila na žalovaného. Z prehľadu splátok poskytnutého úveru
vyplýva, že ku dňu postúpenia zo strany dlžníkov bola na predmetný úver uhradená suma 60.769,84
Eur, z ktorej časť vo výške 26.229,87 Eur bola započítaná na istinu pohľadávky, suma 26.229,87 Eur na

zmluvný úrok ako príslušenstvo pohľadávky, suma 7,85 Eur na úrok z omeškania a suma 531,50 Eur na
poplatky ako príslušenstvo pohľadávky. Z uvedenej špecifikácie vyplýva, že žalovaný ako nový veriteľ
vyčíslil dlžnú pohľadávku voči žalobcom vo výške 305.056,60 Eur (istina 212.999,38 Eur, zmluvný úrok
37.519 Eur, zmluvný úrok z omeškania vo výške 38.799,94 Eur, úrok z omeškania 432,49 Eur, úrok z
omeškania po postúpení 15.289,27 Eur a poplatky vo výške 16 Eur). Na základe postúpenia pohľadávky

bolo na LV č. XXXX v časti ťarchy zapísané záložné právo v prospech žalovaného - EOS KSI Slovensko,
s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 pod č. Z XX/XXXX-XX 105/23/2023.
1.5.5 Žalovaný listom zo dňa 08.07.2024 oznámil žalobcom (dlžníkom) začatie výkonu záložného práva
resp. pokračovanie vo výkone záložného práva, ktorá skutočnosť bola zapísaná na LV č. XXXX pod
poznámkou č. XXX/XXXX- J. zo dňa 08.07.2024. Žalobcovia na skutočnosť začatia výkonu záložného

právareagovalioznámenímzodňa16.09.2024,adresovanýmadoručenýmžalovanému,ktorýmvzniesli
námietku premlčania voči predmetnej pohľadávke a voči predmetnému záložnému právu, viaznucemu
na LV č. XXXX pre k. ú. J. I. s tým, aby sa žalovaný zdržal realizácie všetkých úkonov smerujúcich k
predaju Nehnuteľností na dražbe.
1.6 Vzhľadom na vyššie označené listinné dôkazy okresný súd potom dospel k záveru, že

žalobcovia v potrebnej miere (pre účel procesného rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia) osvedčili existenciu právneho vzťahu, z ktorého odvodzujú žalobný nárok vo veci samej
(pravdepodobnosť svojho nároku), čo bol základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Z takto osvedčených skutočností možno sumarizovať, že pôvodný veriteľ ku dňu 12.06.2019 vyhlásilmimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5068576527 zo dňa 24.03.2015
a dlžníkov vyzval, aby uhradili celú pohľadávku vo výške 228.936,86 Eur v určenej lehote (do 15
dní), ktorá uplynula dňa 28.06.2019, pričom v uvedenej lehote dlh nebol uhradený, čím pohľadávka

nadobudla splatnosť dňa 28.06.2019. Veriteľ mohol právo z pohľadávky vykonať po prvý raz dňa
29.06.2019, odkedy plynula všeobecná premlčacia doba na vykonanie práva z pohľadávky a na
vykonanie samotného záložného práva. Spočívanie premlčacej doby podľa §112 OZ nastane v prípade
uplatnenia práva na súde alebo u iného príslušného orgánu (dražobník) a za splnenia predpokladu, že
veriteľ v začatom konaní riadne pokračuje. Týmto má zákon na mysli, že veriteľ svojimi úkonmi, resp.

nečinnosťou nebráni priebehu konania a jeho úplnému ukončeniu, čo nemôže byť na ujmu dlžníka. Za
takéto úkony sa nepovažujú upomienky, výzvy alebo korešpondencia veriteľa, ale len úkony, ktoré vedú
k meritórnemu skončeniu konania príklepom licitátora.
1.6.1 Podľa oznámenia dražobnej spoločnosti zo dňa 15.12.2021 a 27.04.2022 bolo preukázané, že
pôvodný veriteľ vykonal neúspešne opakovanú dražbu dňa 27.04.2022. Z predložených listín
okresnýsúdnezistilúkonsúčasnéhoveriteľa(žalovaného),ktorýbyspĺňalvyššiespomenutékvalitatívne

a kvantitatívne znaky aj časové kritéria a ktorý by smeroval k ukončeniu dražobného konania po dobu
27 mesiacov od vykonania poslednej dražby až do 08.07.2024 (doručenia oznámenie o začatí výkonu
záložného práva, resp. pokračovanie vo výkone záložného práva). Zmena v osobe veriteľa nemala
žiadny vplyv na plynutie premlčacej doby (§111 OZ). Vzhľadom na to sa žalobcami vznesené námietky
premlčania javili okresnému súdu ako oprávnené, žalobcovia osvedčili rozhodujúce skutočnosti vo

väzbe na žalobný nárok, najmä, že Nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom, pričom z dôvodu
premlčania záložné právo nemožno vykonať. Žalobcovia boli zároveň povinní osvedčiť deklarované
skutkové tvrdenia aj v nadväznosti na uvádzanú bezodkladnosť úpravy pomerov medzi sporovými
stranami, pretože zákon vyžaduje, aby obava z ohrozenia jeho práv bola zjavná a reálna - uvedená
podmienka je splnená spravidla vtedy, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, majetkovej, či

inej ujmy, resp. hrozí zhoršenie jeho pozície v takej miere, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú
súdnu ochranu.
1.6.2 Vychádzajúc z hore uvedeného možno podľa okresného súdu konštatovať, že bezodkladnosť
úpravy pomerov na strane žalobcov je osvedčená tým, že žalovaný pristúpil ako záložný veriteľ k
výkonu záložného práva predajom Nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe a žalobcom oznámil začatie

výkonu záložného práva resp. pokračovanie vo výkone záložného práva. Bolo preukázané, že AUKČNÁ
SPOLOČNOSŤ, s.r.o., ako dražobník listom zo dňa 13.08.2024 vyzval žalobcov k sprístupneniu
Nehnuteľností. Žalovaný uvedeným spôsobom konal napriek tomu, že žalobcovia vzniesli námietku
premlčania pohľadávky a námietku premlčania záložného práva zo dňa 16.09.2024, ktorú žalovaný
vôbec nevzal do úvahy. Žalovaný na námietky žalobcov neprihliadol, pričom žalobcov vyzval na

sprístupnenie Nehnuteľnosti pre účel ohliadky a ocenenia, čo bolo osvedčené listom, ktorý adresoval
žalobcom dňa 13.08.2024. Doručenie znaleckého posudku č. 210/2024 taktiež oprávnene nasvedčuje,
že vykonanie dražby možno očakávať v krátkom čase.
1.6.3 V kontexte vyššie uvedeného okresný súd pri nariadení neodkladného opatrenia zobral do úvahy,
že žalobcovia sa v merite veci domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva formou určovacieho

výroku rozhodnutia a požadujú, aby súd určil, že Nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v
prospech žalovaného; výsledkom konania a rozhodnutia v merite veci pre prípad úspechu žalobcov
môže byť skutočnosť, že nadobudnú spôsobilý právny podklad pre výmaz záložného práva z katastra
nehnuteľnosti.
1.6.4 Zároveň je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že dobrovoľná dražba predstavuje jeden zo

spôsobov výkonu záložného práva, ktorý je typický tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Z týchto dôvodov trvanie dražobného konania bez jeho riadneho
pokračovania po neúmerne dlhý čas (viac ako 2 roky) vyvoláva stav popierajúci inštitúty premlčania,
spočívania premlčacej doby aj princípu právnej istoty na strane žalobcov.
1.6.5 Poskytnutie právnej ochrany formou neodkladného opatrenia sa na základe vyššie konštatovaných

dôvodov javí ako adekvátny prostriedok právnej ochrany. Neodkladným opatrením majú žalobcovia
možnosť docieliť „odloženie“ realizácie dražby do momentu, kedy bude rozhodnuté vo veci samej,
čo je podľa okresného súdu efektívnejší a účelnejší postup ako následná kontrola zákonnosti dražby
v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Nariadenie neodkladného opatrenia zároveň
nevyvoláva nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch sporových strán. Žalobcovia sú

aktívne legitimovaný subjekt v tomto konaní, pričom žalovaný je nositeľom pasívnej legitimácie.
Zároveň žalobcovia dostatočne osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným
opatrením.1.7 Okresný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že pomery medzi stranami je potrebné upraviť
a odstrániť tým vzniknutý stav právnej neistoty a zabrániť ďalej zhoršovaniu postavenia žalobcov na čas
do právoplatného skončenia konania v merite vec, v ktorom bude definitívne vyriešená otázka existencie

a trvania záložného práva a zabezpečenej pohľadávky.
1.7.1 Po splnení zákonných podmienok podľa ust. §325 ods. 1 C.s.p. okresný súd preto vyhovel návrhu
žalobcov a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle §325 ods. 2 písm. c) C.s.p.. s tým, že o nároku na
náhradu trov konania v spojitosti s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne
okresný súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§262 ods. 1 C.s.p.).

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote
odvolanie; žiadal (odvolací návrh), aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu, pretože (odvolacie dôvody) neboli splnené procesné podmienky (§365
ods. 1 písm. a) C.s.p.) a pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§365 ods. 1 písm. b) C.s.p.). V konkrétnostiach namietal:
2.1 že mu spolu s nariadeným neodkladným opatrením nebol doručený návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia (ani žiadna jeho príloha), resp. absolútne žiadne podanie žalobcov, na základe
ktorého okresný súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, čím konal v rozpore s ust. §331

ods. 1 C.s.p. a porušil tak právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, pretože žalovaný tak nemal
možnosťsaoboznámiťsobsahomnávrhužalobcovasdôkazmi,nazákladektorýchokresnýsúdnariadil
neodkladné opatrenie, čím mu odoprel možnosť v zákonom stanovenej lehote posúdiť všetky odvolacie
dôvody, resp. relevantne sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a uplatniť relevantné odvolacie dôvody;
2.2 právny poriadok Slovenskej republiky (§21 Zákona o dobrovoľných dražbách) ponúka tomu, kto má

za to, že jeho vlastnícke právo bolo porušené (okrem iného napr. aj nezákonným výkonom dobrovoľnej
dražby) celý rad prostriedkov právnej ochrany (vrátane žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby); v
prípade využitia týchto prostriedkov právnej ochrany a úspechu v takomto konaní sa porušené práva
tejtoosobynavyšeobnovujúspätnekčasu,ktorýpredchádzalvykonaniunezákonnejdražby.Prihliadnuc
k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a tiež existencii vyššie špecifikovaných prostriedkov právnej

ochrany voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka (napr. výkonom nezákonnej
dražby) odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením;
2.3 poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 9CoCsp/45/2022 z 28.09.2022, podľa
ktorého „Veriteľ môže byť obmedzený vo výkone záložného práva len v rozsahu, v ktorom by bolo
preukázané,žejehoprávonarealizáciuzáložnéhoprávaneexistuje“,ďalejnauznesenieKrajskéhosúdu

v Bratislave zo dňa 31.01.2019, č.k. 4Cob/7/2019 – 108, podľa ktorého „Záložný dlžník sa môže brániť
proti návrhu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu
aj podaním žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, ak preukáže naliehavý právny záujem. V tejto
súvislosti sa odvolací súd stotožnil s tvrdením odvolateľa. Ak žalovaní postupujú v súlade so zákonom
(ZoDD) a žalobca nevyužil vyššie uvedené možnosti, neodkladné opatrenie nemôže postihovať postup,

ktorý je v súlade so zákonom.“ a na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.05.2020, sp.zn.
15CoCsp/13/2020. podľa ktorého „Vlastnícke právo fyzickej aj právnickej osoby podľa článku 20 Ústavy
Slovenskej republiky požíva rovnakú ochranu. Žalobcovia v prejednávanom prípade neosvedčili potrebu
chrániť ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy vo väčšom
rozsahu než právo žalovaného na vrátenie poskytnutého úveru (postúpenej pohľadávky).“;

2.4 žalovaný ďalej uviedol, že na Okresnom súde Veľký Krtíš sa už žalobcovia domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia k totožným Nehnuteľnostiam a to voči právnemu predchodcovi žalovaného,
v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/24/2020; rovnako tak aj spoludlžník žalobcov L. C. sa v
konaní vedenom pod sp.zn. 3C/4/2020 domáhala nariadenia totožného neodkladného opatrenia voči
právnemu predchodcovi žalovaného. Pôvodný návrh žalobcov ako aj ich spoludlžníka na nariadenie

neodkladného opatrenia bol právoplatne zamietnutý uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici,
č.k. 14Co/31/2020-80 zo dňa 18.05.2020 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.
16Co/48/2020-202 zo dňa 30.09.2020.
2.5 S ohľadom na skutočnosť, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
rovnako domáhali uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k totožným nehnuteľnostiam

už bol v minulosti právoplatne zamietnutý, bolo podľa názoru žalovaného povinnosťou okresného súdu
posúdiť, či došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Z obsahu napádaného
uznesenia nevyplýva, že by sa okresný súd prekážkou právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. §230
C.s.p. v spojení s ust. §329 ods. 3 C.s.p. akýmkoľvek spôsobom zaoberal, a to napriek tomu, že ideo neodstrániteľnú prekážku, ktorú je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti počas celého konania a
preto bol okresný súd povinný sa vysporiadať s prekážkou res iudicata a posúdiť, či v prejednávanom
prípade došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie a konkrétne tieto skutočnosti

opísať, aby bol okresný súd vôbec oprávnený vec prejednať a rozhodnúť o podanom návrhu. Okresný
súd sa tak v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s prekážkou právoplatne
rozhodnutej veci a preto je odôvodnenie súdu nepreskúmateľné a súd prvej inštancie tak nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3. Žalobcovia navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne a náležitým spôsobom odôvodnené
potvrdiť a zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%;
v konkrétnostiach uviedli:
3.1 prvoinštančný súd správne dospel k záveru, že žalobcovia v potrebnej a dostatočnej miere pre
účely procesného rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili existenciu

právneho vzťahu, z ktorého vyvodzujú žalobný nárok vo veci samej, pretože tento nárok osvedčili a
spravdepodobnili, čiže takýmto spôsobom splnili základný predpoklad pre nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom aj na tento účel v žalobe vo veci samej všetky svoje skutkové tvrdenia podložili
príslušnými a hodnovernými dôkazmi a vo svojej právnej argumentácii ako aj vo vlastnej právnej analýze
poukázali na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, judikatúru Ústavného súdu Slovenskej

republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj krajských súdov;
3.2 pohľadávka ako aj (pohľadávku zabezpečujúce) záložné právo je premlčané, pretože premlčacia
doba nespočívala, pretože žalovaný riadne nepokračoval v dražobnom konaní až do jeho úplného
konca, čiže vydraženia Nehnuteľností a žalobcovia sú presvedčení, že takéto nepokračovanie v
dražobnom konaní riadne zo strany žalovaného je nepopierateľné a nevyvrátiteľné žiadnym spôsobom

a žalovaný nevie preukázať žiadnymi úkonmi ani postupmi, že by riadne pokračoval v dražobnom
konanízákonompredpísanýmspôsobom,pričomtakakožalobcoviauviedlivsamotnejžalobe,zariadne
pokračovanie v dražobnom konaní nemožno považovať upomienky, výzvy alebo rôznu korešpondenciu
resp.komunikácieveriteľa,alelenúkony,ktorépriamovedúkmeritórnemuskončeniukonaniapríklepom
licitátora - k takýmto úkonom, resp. k riadnemu pokračovaniu v konaní, nedošlo;

3.3 pokiaľ Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava ako postupca dňa 13.12.2022 uzatvorila so žalovaným
ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky a postupca dňa 14.12.2022 oznámil dlžníkom
uvedené postúpenie pohľadávky na žalovaného, tak boli splnené všetky podmienky na to, aby žalovaný
ako nový veriteľ neodkladne riadne pokračoval v dražobnom konaní a to tým spôsobom, že mal bez
meškania ďalej riadne pokračovať v dražobnom konaní s pôvodným dražobníkom alebo uzatvoriť

s vybraným dražobníkom zmluvu na vykonanie dražby; prostredníctvom dražobníka Nehnuteľnosti
obhliadnuť, oceniť a vyhlásiť uskutočnenie dražby zákonným spôsobom - len takýmto postupom si
mohol žalovaný zabezpečiť spočívanie premlčacej doby; pokiaľ takto žalovaný nepostupoval, riadne
nepokračoval v dražobnom konaní, tak premlčacia doba nespočívala a uplynula bez jej spočívania a
žalobcovia dňa 16.09.2024 vzniesli námietku premlčania pohľadávky a záložného práva žalovaného.

Žalobcovia považujú za správne konštatovanie okresného súdu, že v danom prípade osvedčili
rozhodujúce skutočnosti vo väzbe na žalobný nárok, najmä, že Nehnuteľnosti sú zaťažené záložným
právom, ktoré však z dôvodu jeho premlčania nemožno vykonať;
3.4 k odvolacej námietke žalovaného - tvrdené nedoručenia návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vrátane všetkých príloh - žalobcovia uviedli, že to nemalo žiadny vplyv na vecnú správnosť

napadnutého uznesenia; pokiaľ žalovanému bolo predmetné uznesenie súdu zasielané elektronicky,
tento má možnosť elektronicky nahliadnuť do elektronického súdneho spisu, ktorý predstavuje evidenciu
všetkých dokumentov a úkonov súdnej kancelárie, sudcu a vyššieho súdneho úradníka, ako aj evidenciu
všetkých listín, teda nie je pravda, že žalovaný sa nemohol oboznámiť so žalobou, súčasťou ktorej bol
aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia;

3.5 predmet sporu ako určenie neexistencie záložného práva má jednoznačne vzťah k právu žalovaného
vykonať premlčané záložné právo v prospech uspokojenia jeho pohľadávky. Žalobcovia sa za daných
okolností nachádzajú v stave bezprostredného ohrozenia, keďže výkon záložného práva na základe
záložnej zmluvy je prípustný bez ingerencie štátnej moci, a to na základe úpravy zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách. Nehovoriac o tom, že v danom prípade ide o premlčané záložné

právo a žalovaný sa domáha svojho nároku z premlčanej pohľadávky a premlčaného záložného práva.
Nemožno preto súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného, že tu existuje možnosť následnej ochrany
práv žalobcov, a že záložný veriteľ postupoval v súlade so zákonom. Zásah v podobe dočasného
zákazu výkonu záložného práva v snahe zamedziť ohrozeniu vlastníctva žalobcov, žalobcovia považujúza súladný aj s princípom proporcionality. Obmedzenia (len na určitý čas) vzniknuté žalovanému
nedosahujú intenzitu ujmy, ktorú by mohli utrpieť žalobcovia pri strate ich vlastníctva. Žalobcovia
nepovažujú za postačujúce odkázať žalobcov na následnú ochranu postupom podľa zákona o

dobrovoľných dražbách. Porušenie subjektívnych práv je v zásade vždy možné riešiť následným
zásahom súdu a uvedeným by bolo možné argumentovať pri akomkoľvek bezprostrednom ohrození.
Prijatím takého výkladu by potom úprava neodkladných opatrení strácala svoj zmysel. Jej podstatou
je totiž uľahčenie prístupu k spravodlivosti promptnejším spôsobom, kedy by sa následná snaha o
reparáciu poškodených práv minula svojmu cieľu, resp. by už ani nebola možná. Názor odvolateľa -

žalovaného smerujúci k možnosti vykonania záložného práva s tým, že žalobcovia disponujú možnosťou
chrániť svoje práva žalobou ex post, popiera podstatu nimi sledovaného návrhu. Okamžitý predaj
Nehnuteľností a nadobudnutie vlastníctva vydražiteľom, následné vysťahovanie sa z rodinného domu
a spoliehanie sa na iné procesné nástroje regulované zákonom o dobrovoľných dražbách vytvára
neprípustné ohrozenie v podobe potreby prípadných ďalších súdnych sporov. Filozofia súdneho procesu
pritom vychádza z premisy, že toto má slúžiť k ochrane a presadzovaniu práv subjektov, nie k

produkovaniu ďalších civilných sporov. Odklad výkonu záložného práva žalovanému neodníma toto jeho
právo. Zároveň mu s prihliadnutím na jeho predmet podnikania a ekonomickú situáciu nemôže odkladom
výkonu záložného práva vzniknúť ťažko napraviteľná ujma, keďže záložné právo na Nehnuteľnostiach
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. J. I. mu zostáva zachované. Naopak ohrozenie žalobcov
sa javí aktuálne ako mimoriadne vysoké;

3.6 žalobcovia nesúhlasia s názorom žalovaného ohľadom prekážky právoplatne rozsúdenej veci.
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá
vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je
významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten

istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z
rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. vyplýva z rovnakého skutku). V tomto spore
sa žalobou podanou 30.10.2024 žalobcovia domáhajú na súde určenia neexistencie záložného práva
patriacemu žalovanému k Nehnuteľnostiam z dôvodu premlčania záložného práva - pre nepokračovanie
v dražobnom konaní riadne a teda pre nespočívanie premlčacej doby. Žalobcovia doteraz neviedli

žiadny spor ani so žalovaným, ale ani s jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a. s.,
Bratislava a platí to aj naopak, ani žalovaný, ale ani Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava neviedli
žiadny spor so žalobcami - teda nemôže byť žiadny právoplatný rozsudok či už prvoinštančného alebo
odvolacieho súdu vo veci samej a o takomto spore resp. takejto veci nemohol rozhodovať žiadny súd,
pretože iba žalobcovia mohli mať a aj majú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie takejto súčasnej

žaloby a zároveň to isté platí aj o existencii ich naliehavého právneho záujmu. Proti žalovanému ani
proti jeho právnemu predchodcovi M. M., a. s., Bratislava žalobcovia ako dlžníci nikdy na žiadnom súde
nepodali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, teda žiadny súd nemohol rozhodnúť o návrhu
žalobcov na nariadenia neodkladného opatrenia, keďže takýto návrh zo strany žalobcov nebol podaný. V
konaní sp.zn. 3C/4/2020 na Okresnom súde Veľký Krtíš navrhovateľkou, žalobkyňou vo veci nariadenia

neodkladného opatrenia bola osoba Mgr. Zuzany Bablenovej a nie osoby A. B. C. a G. C. - terajší návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia podali A. B. C. a G. C., čiže v žiadnom prípade nejde o tie isté
osoby navrhovateľov neodkladného opatrenia. Navyše K. L. C. vo svojom návrhu zo dňa 27.02.2020
proti uvedeným žalovaným tvrdila, že o začatí výkonu záložného práva sa dozvedela iba z príslušného
listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. J. I., kde bolo uvedené, že dňa 05.09.2019 sa poznamenáva Oznámenie

záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava o začatí výkonu záložného práva formou
predaja všetkých nehnuteľností na uvedenom liste vlastníctva, pričom menovanej nebolo doručené
oznámenie veriteľa o začatí výkonu záložného práva a čo je závažnejšie, o zosplatnení úveru, ktorý
by mal predchádzať výkonu záložného práva, nebola nijako písomne upovedomená. K. L. C. pokladala
za jediný dostupný prostriedok súdnej ochrany v tom prípade určovaciu žalobu, ktorou sa mienila

domáhať určenia neplatnosti úverovej zmluvy, resp. neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru.
Pasívne legitimovaným účastníkom v tomto spore mala byť Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, ktorá
s K. L. C. uzatvorila úverovú zmluvu, neupozornila menovanú na možnosť predčasného zosplatnenia
úveru, úverovú zmluvu Slovenská sporiteľňa, a.s. predčasne zosplatnila a túto skutočnosť menovanej
neoznámila a začala výkon záložného práva bez oznámenia Mgr. Zuzane Bablenovej. Teda aj právny

nárok, ktorým chcela K. L. C. založiť určovaciu žalobu o neplatnosť právneho úkonu a v tejto súvislosti
aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je úplne iného právneho ako aj skutkového charakteru
ako je terajšia – súčasná žaloba, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v súčasnej
žalobe manželia Bálintoví ako žalobcovia sa domáhajú určenia neexistencie záložného práva z dôvodujeho premlčania. Navyše v tej dobe K. L. C. sa nemohla domáhať určenia neexistencie záložného práva
z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na podanie takejto žaloby, ale najmä preto, že v tej dobe ani
pohľadávka veriteľa a ani jeho záložné právo neboli premlčané. S poukazom na uvedené skutočnosti

žalobcovia v danom prípade jednoznačne nevidia prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata),
tak ako to deklaroval žalovaný. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §329
ods. 3 Civilného sporového poriadku platí, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladá právoplatné rozhodnutie prekážku rozhodnutej veci.

4. V odvolacej duplike žalovaný uviedol, že :
4.1okresnýsúdmuvnadväznostinajehoodvolaniedoručilnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
spolu s prílohami dňa 24.01.2025; napadnuté uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 10.12.2024,
a teda posledný deň na podanie odvolania bol 25.12.2024. Argumentáciu žalobcov, v zmysle ktorej si
žalovaný mal nahliadnuť do súdneho spisu, považuje za zjavne svojvoľnú, pretože sa tým popiera právo

na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR; ak by súd nemal povinnosť doručovať podania jednej zo strán
sporu napriek tomu, že to zákon explicitne vyžaduje, resp. by opomenutie tejto povinnosti nemalo žiadne
právne následky (ani možnosť domáhať sa ochrany práv tejto poškodenej strany), tak by v praxi mohlo
dochádzať k rozsiahlemu poškodzovaniu základných práv a slobôd, pretože súd by mohol rozhodovať
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb bez toho, aby im doručil žalobu, predvolanie

či akékoľvek iné podania, ktoré je v zmysle zákona povinný doručovať stranám sporu. Poukázal v tejto
súvislostinauznesenieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.3CoCsp/82/2022z22.12.2022,podľazáverov
ktorého „súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej uskutočňovať jej
patriace procesné práva, ak jej nedoručil spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia.“. Keďže žalovaný už nie je oprávnený meniť či dopĺňať podané

odvolanie o ďalšie dôvody a dôkazy, tak môže len zotrvať na podanom odvolaní v celom rozsahu;
4.2 zotrváva na jeho námietke prekážky právoplatne rozhodnutej veci, pretože je právne bezpredmetné,
či účastníkom predošlého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol právny predchodca
žalovaného (s poukazom na rozsiahlu judikatúru najvyšších súdnych autorít v tejto otázke) ako aj s
poukazom na kogentné ust. §329 ods. 3 C.s.p., ktoré upravuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci

v prípade opakovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. nemusí ísť o rozhodnutie
vo veci samej ako namietajú žalobcovia. Nemožno opomenúť, že okresný súd sa touto otázkou
v napádanom rozhodnutí nevenoval ani len okrajovo, a teda v rozpore so zákonom neskúmal
neodstrániteľnú prekážku konania.

5. V ďalšom vyjadrení zo dňa 18.02.2025 žalobcovia zopakovali, že žalovaný mal jednoznačne možnosť
elektronicky nahliadnuť do celého súdneho elektronického spisu a mohol sa oboznámiť s evidenciou
všetkých dokumentov a úkonov súdnej kancelárie, sudcu a vyššieho súdneho úradníka ako aj všetkých
listín, ktoré sa nachádzajú v predmetnom súdnom spise, navyše žalovanému nič nebránilo túto
skutočnosť oznámiť a namietať súdu elektronickou formou a obratom mu mohol byť elektronicky súdom

zaslaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia - žalovaný si namiesto radšej zvolil iný postup a
nedoručenie návrhu na neodkladné opatrenie použil ako hlavný odvolací dôvod a podľa názoru žalobcov
tak dochádza k účelovému zneužitiu práva zo strany žalovaného vo svoj prospech, čo jednoznačne
nepožíva právnu ochranu.
5.1 Okresný súd spolu s vyjadrením žalobcov zo dňa 24.01.2025 k odvolaniu žalovaného zo dňa

23.12.2024 zaslal žalovanému resp. jeho právnemu zástupcovi aj žalobu o určenie neexistencie
záložného práva, súčasťou ktorej bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia a poskytol
žalovanému primeranú lehotu a možnosť vyjadriť sa k uvedenému vyjadreniu žalobcov, ale aj k
samotnému doručenému návrhu neodkladného opatrenia. Týmto postupom súdu došlo aj k napraveniu
údajného nedoručenia návrhu žalobcov na vydanie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je

potrebné podotknúť, že žalovaný po tomto doručení žaloby a návrhu sa k samotnému návrhu nevyjadril
ani z procesného, ale ani z hmotnoprávneho hľadiska a ani nerozšíril svoje odvolacie dôvody uvedené
v jeho odvolaní 23.12.2024, napriek poskytnutej možnosti súdom.

6. Ďalšie vyjadrenia strán sporu podané neboli.

7. Relevantné ustanovenia právnych predpisov:
7.1 Podľa §387 ods.1,2, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7.2 Podľa §262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
7.3 Podľa §396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
7.4 Podľa §122 C.s.p. súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník
zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať

do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
7.5 Podľa §21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „Zákon o DD“), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa

neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so
spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník
predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade
je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude
neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

8. Odvolací súd vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods.1,2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania
(§385 ods.1 C.s.p.), preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné, súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne

ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; procesné pochybenie súdu
prvejinštancie,namietanéodvolateľom,nemalozanásledokznemožnenieuskutočneniajemupatriacich
procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Odvolací
súd neidentifikoval existenciu ani jedného z možných odvolacích dôvodov v zmysle §365 C.s.p., a
preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil, osvojac si jeho presvedčivé

odôvodnenie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len zdôrazňuje nasledovné skutočnosti:
8.1. neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej
právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci;
8.2 v predmetnej veci sa žalobcovia návrhom zo dňa 30.10.2024 domáhali nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd žalovanému ako záložnému veriteľovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu

záložného práva predajom Nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov formou verejnej dražby a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom sa žalobcovia na základe žaloby z toho istého
dňa domáhajú (a) určenia, že ich Nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom žalovaného, ako
aj (b) zaplatenia náhrady trov konania. Obidva návrhy vychádzajú zo skutkového základu premlčania
pohľadávky ako aj premlčania záložného práva žalovaného, ktorý napriek námietke premlčania, ktorú

žalobcovia vzniesli, mieni pokračovať vo výkone záložného práva predajom Nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcov formou dražby;
8.3 z obsahu súdneho spisu je zistiteľné, že predchodca žalovaného (SLSP, a.s.) ku dňu 12.06.2019
vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.03.2015 (uzavretej
medziSLSP,a.s.akoveriteľomažalobcamiakodlžníkmi)adlžníkovvyzval,abyuhradilicelúpohľadávku

vo výške 228.936,86 Eur v určenej lehote, ktorá uplynula dňa 28.06.2019, pričom v uvedenej lehote
dlh nebol uhradený, čím pohľadávka nadobudla splatnosť dňa 28.06.2019 a veriteľ mohol právo z
pohľadávky vykonať po prvý raz dňa 29.06.2019, od ktorého dňa plynula všeobecná premlčacia doba
na vykonanie práva z pohľadávky a na vykonanie samotného záložného práva;
8.4zoznámeniadražobnejspoločnostizodňa15.12.2021a27.04.2022malokresnýsúdzapreukázané,

že pôvodný veriteľ vykonal neúspešne opakovanú dražbu dňa 27.04.2022 a z predložených listín
okresný súd nezistil úkon súčasného veriteľa (žalovaného), ktorý by smeroval k ukončeniu dražobného
konania po dobu 27 mesiacov od vykonania poslednej dražby, až do 08.07.2024 (doručenia oznámenie
o začatí výkonu záložného práva, resp. pokračovania vo výkone záložného práva). Okresný súd
skonštatoval, že zmena v osobe veriteľa nemala žiadny vplyv na plynutie premlčacej doby (§111 OZ).

Vzhľadom na to sa žalobcami vznesené námietky premlčania javili okresnému súdu ako oprávnené,
žalobcovia podľa okresného súdu osvedčili rozhodujúce skutočnosti vo väzbe na žalobný nárok, najmä,
že Nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom, pričom z dôvodu premlčania záložné právo nemožno
vykonať; žalobcovia súčasne osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranamitým, že žalovaný pristúpil ako záložný veriteľ k výkonu záložného práva formou Nehnuteľností na
dobrovoľnej dražbe a žalobcom oznámil začatie výkonu záložného práva resp. pokračovanie vo výkone
záložného práva (bolo preukázané, že AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., ako dražobník listom zo dňa

13.08.2024 vyzval žalobcov k sprístupneniu Nehnuteľností); žalovaný uvedeným spôsobom konal
napriek tomu, že žalobcovia dňa 16.09.2024 vzniesli námietku premlčania pohľadávky a námietku
premlčania záložného práva, ktorú žalovaný vôbec nevzal do úvahy, neprihliadol na ňu, žalobcov vyzval
na sprístupnenie Nehnuteľností pre účel ohliadky a ocenenia, čo bolo osvedčené listom, ktorý adresoval
žalobcomdňa13.08.2024;doručenieznaleckéhoposudkuč.210/2024taktiežnasvedčuje,ževykonanie

dražby možno očakávať v krátkom čase;
8.5 výsledkom konania a rozhodnutia v merite veci pre prípad úspechu žalobcov môže byť podľa
okresného súdu skutočnosť, že nadobudnú spôsobilý právny podklad pre výmaz záložného práva
z katastra nehnuteľnosti; zároveň je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že dobrovoľná dražba
predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktorý je typický tým, že ju nesprevádza
preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Z týchto dôvodov trvanie

dražobného konania bez jeho riadneho pokračovania po neúmerne dlhý čas (viac ako 2 roky)
vyvoláva stav popierajúci inštitúty premlčania, spočívanie premlčacej doby aj princípu právnej istoty na
strane žalobcov; poskytnutie právnej ochrany formou neodkladného opatrenia sa na základe vyššie
konštatovaných dôvodov javí ako adekvátny prostriedok právnej ochrany - neodkladným opatrením
žalobcovia majú možnosť docieliť „odloženie“ realizácie dražby do momentu, kedy bude rozhodnuté vo

veci samej, čo je podľa okresného súdu efektívnejší a účelnejší postup ako následná kontrola zákonnosti
dražby v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby; nariadenie neodkladného opatrenia zároveň
nevyvoláva nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch sporových strán. Žalobcovia sú
aktívne legitimovaný subjekt v tomto konaní, pričom žalovaný je nositeľom pasívnej legitimácie;
8.6 okresný súd tak vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že pomery medzi stranami je potrebné

upraviť neodkladným opatrením a odstrániť tým vzniknutý stav právnej neistoty a zabrániť ďalej
zhoršovaniu postavenia žalobcov na čas do právoplatného skončenia konania v merite vec, v ktorom
bude definitívne vyriešená otázka existencie a trvania záložného práva a zabezpečenej pohľadávky –
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto vyhovel s tým, že o nároku na náhradu trov konania
v spojitosti s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne (až) v rozhodnutí,

ktorým sa konanie skončí.

9. Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedené právne závery a skutkové zistenia okresného súdu sú
vecne správne, odvolací súd sa s nimi stotožňuje; v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2022 sp.zn. 4Cdo/169/2021 (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu

SR zo dňa 28.03.2023 sp.zn.1Cdo/249/2021), ktorý sa zaoberal nastolenou právnou otázkou, či súd
(ne)môže vyhovieť žalobe znejúcej „na určenie neexistencie záložného práva“, ak sa žalobou určenie
neexistencie záložného práva odvodzuje od premlčania práva záložného veriteľa vykonať záložné
právo, pričom dospel i.a. k záverom, že (a) premlčaním záložného práva a po vznesení námietky
premlčania zo strany záložcu nemá registrácia záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri

nehnuteľností žiadny ďalší zmysel a v konečnom dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať s objektom
jeho vlastníckeho práva, keďže záujem o kúpu takejto nehnuteľnosti za zodpovedajúcu (primeranú)
kúpnu cenu bude v praxi značne limitujúci; (b) pri „mlčaní“ hmotnoprávneho predpisu je potrebné dospieť
k takému riešeniu, ktoré spočíva v povinnosti vyplniť medzeru v právnom predpise pomocou sudcovskej
tvorbypráva;(c)aplikáciouzákladnýchzásadprávnehoporiadkunazeraldovolacísúdnaveccezprizmu

povolených hraníc pre sudcovskú tvorbu práva tak, že určovací výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti
nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, ku ktorému dospeli súdy nižších inštancií
v prejednávanej veci, je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného práva z katastra
nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. V konkrétnom záložno-právnom vzťahu, pri konkurencii
práv záložného veriteľa, ako nositeľa práva, ktorému patrí pohľadávka zabezpečená zálohom na jednej

strane a záložcu na strane druhej, ako nositeľa povinnosti z premlčaného záložného práva, dovolací
súd uprednostnil dispozičné právo (ius disponendi) záložcu nakladať s predmetom jeho vlastníctva.
Ak totiž záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca dôvodne vzniesol
námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená
nevykonateľnou ťarchou. Sumarizujúc uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že by bolo v rozpore

s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak iba v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom právnych
následkov premlčania výkonu záložného práva bolo znemožnené žalobkyni (záložcovi) ako vlastníčke
sporných nehnuteľností realizovať v plnom rozsahu výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s jej
vlastníckym právom, garantovaných čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy, ktorá ako bdelývlastník riadne vzniesla námietku premlčania záložného práva voči záložnému veriteľovi a zároveň
splnila procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným súdnym rozhodnutím.

10. Odvolacia námietka žalovaného v tom smere, že žalobcovia majú možnosť podať žalobu o určenie
neplatnosti dražby, ako právny inštitút ochrany ich vlastníckeho práva (ex post-pozn. odvolacieho súdu),
v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nemôže obstáť, pretože:
10.1 žalobu o určenie neplatnosti dražby je v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o DD možné uplatniť len
z dvoch dôvodov, a to buď (1.) ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo (2.) ak boli porušené

ustanovenia Zákona DD; v danej veci však žalobcovia tvrdia nemožnosť uskutočniť dražbu nie pre
neplatnosť záložnej zmluvy, ale pre nemožnosť záložné právo vykonať, z dôvodu jeho premlčania, čo
by ako dôvod na vyhovenie žaloby podľa §21 ods. 2 Zákona o DD obstáť nemohlo; práve z uvedeného
dôvodu je potrebné žalobcom potrebné poskytnúť preventívnu ochranu ich vlastníckemu právu (k
Nehnuteľnostiam) a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej;
10.2 je tiež potrebné dodať, že nariadeným neodkladným opatrením sa neúmerne nezasahuje do

práva žalovaného, ktorého záložné právo až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej ostáva
zachované – naproti tomu by v prípade úspešnej dražby žalobcovia prišli o svoje vlastníctvo, hoci by sa
neskôr mohlo preukázať, že žalovaný ako záložný veriteľ v dôsledku premlčania záložného práva a pre
vznesenú námietku premlčania už nemohol záložné právo vykonať (relevantné posúdenie predmetnej
otázky presahuje rámec a možnosti konania o nariadenie neodkladného opatrenia- pozn. odvolacieho

súdu);
10.3 podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby by vyžadovalo iniciáciu ďalšieho súdneho konania,
naviacbyvzmysle§21ods.4ZákonaoDD„muselibyťjehoúčastníkmiajďalšieosobyokremsúčasných
strán sporu – t.j. aj dražobník a vydražiteľ;
10.4 taktiež je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že v danej veci záložný veriteľ po dlhú dobu

k dražbe Nehnuteľností ani nepristúpil.
10.5 Z uvedených dôvodov sa preto nariadenie neodkladného opatrenia javí aj odvolaciemu súdu
ako potrebný a vhodný prostriedok (nástroj) právnej ochrany vlastníckeho práva žalobcov, ktorým sa
nezasiahne na druhej strane neproporčne do práva žalovaného na uspokojenie jeho pohľadávky.

11. Za taktiež nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil odvolací námietku žalovaného, že v dôsledku
nedoručenia mu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s napadnutým uznesením došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Z obsahu súdneho spisu (č.l.141) síce vyplýva, že okresný
súd skutočne procesne pochybil, keď spolu s napadnutým uznesením žalovanému nedoručil aj návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako mu to ukladá ust. §331 ods.1 C.s.p., v danom prípade
však nešlo o tak závažné procesné pochybenie, ktoré by zakladalo odvolací dôvod v zmysle §365 ods.
1 písm. b) C.s.p. (obdobne Ústavný súd SR, IV.ÚS 560/2012).
11.1 Nedoručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spolu s uznesením odvolacieho súdu
o nariadení predbežného opatrenia možno považovať za pochybenie súdu, avšak nesprávnosť tohto

postupu nemôže z materiálneho hľadiska opodstatňovať záver o takom jeho procesne nesprávnom
postupe, ktorý by svojimi procesnými dopadmi dosahoval intenzitu vady konania odnímajúcej odporcovi
možnosť konať pred súdom, resp. ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) OSP
[§ 420 písm. f) CSP – pozn. autora]. Keďže predbežným opatrením sa určitý stav nastoľuje len dočasne
a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu, ktorá sa poskytuje až rozhodnutím súdu o veci samej,

vyznačujú sa aj procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým (prípadne) dochádza pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení účastníka
občianskeho súdneho konania, ktorá spravidla nemá za následok (až) odňatie možnosti pred súdom
konať.“ (Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 342/2015);
11.2 odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalobcov, že v danom prípade je predmetná odvolacia

námietkaúčelová,pretože(1.)predmetnépochybenieokresnéhosúdunemalovplyvnavecnúsprávnosť
napadnutého uznesenia; (2.) žalovaný, právne zastúpený, mal možnosť nahliadnuť do elektronického
súdneho spisu a oboznámiť sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho
prílohami; (3.) žalovanému nič nebránilo okresnému súdu uvedenú skutočnosť oznámiť a žiadať
o doručenie predmetných listín; (4.) napadnuté uznesenie je dostatočným spôsobom odôvodnené

a vyplýva z nebo podstatný obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodujúce skutkové
tvrdenia ako aj konkrétne listinné dôkazy, ktoré sú priložené k návrhu; (5.) žalovaný ani potom, ako mu
okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dodatočne doručil (24.01.2025), neuviedol
doposiaľ žiadne ďalšie skutočnosti či odvolacie dôvody, ktoré by v rámci lehoty na podanie odvolaniamohol uviesť a ktoré pre procesné pochybenie okresného súdu uviesť nemohol a ani (6.) nepožiadal súd
o odpustenie zmeškania lehoty v zmysle §122 C.s.p. na doplnenie odvolania (§365 ods. 3 C.s.p.), kedy
by procesné pochybenie súdu bolo celkom iste ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškania

lehoty (C.H.Beck, Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, r.v.2016, s. 435) – namiesto toho sa
žalovaný obmedzil len na konštatovanie, že nemôže meniť a dopĺňať odvolanie o ďalšie dôvody
a dôkazy, a môže zotrvať len na podanom odvolaní v celom rozsahu. V tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že pokiaľ by pre procesné pochybenie okresného súdu napadnuté uznesenie zrušil
a vec mu vrátil na nové rozhodnutie, tento by vychádzal len z tých dôkazov a len z tých tvrdení

žalobcov a žalovaného, ktoré už sú obsahom súdneho spisu, t.zn. z tých prostriedkov procesnej obrany
žalovaného, ktoré uviedol v odvolaní a v odvolacej duplike a ktoré teda sú aj predmetom preskúmania
odvolacím súdom.

12. Taktiež nedôvodná bola odvolacia námietka žalovaného, že neboli splnené procesné podmienky,
pre existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný poukázal na

rozhodnutia Okresnom súdu Veľký Krtíš v spojení s rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici,
odvolací súd sa oboznámil s relevantnými uzneseniami tunajšieho súdu a konštatuje, že (a) v prípade
konania vedenom na odvolacom súde pod sp.zn. 14Co/31/2020 došlo k zamietnutiu návrhu žalobkyne
K. L. C., H. I., nar. XX.XX.XXXX proti žalovaným 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 a
2/ DUPOS dražobná spol. s.r.o., IČO: 36 233 935, na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa

žalobkyňa domáhala zákazu dražiť Nehnuteľnosti a svoj návrh dôvodila na tom skutkovom základe,
že o zosplatnení úveru, ktorý by mal predchádzať výkonu záložného práva, nebola nijako písomne
upovedomená, rovnako jej nebolo oznámené ani začatie výkonu záložného práva a vo veci samej sa
mieni voči žalovanému 1/ domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere, resp. jej častí; (b)
v prípade konania vedenom na odvolacom súde po sp.zn. 16Co/48/2020 došlo k zamietnutiu návrhu

žalobcov totožných ako v tomto konaní, proti žalovaným 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653
a 2/ DUPOS dražobná spol. s.r.o., IČO: 36 233 935 na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
žalobcovia domáhali zákazu dražiť Nehnuteľnosti a svoj návrh dôvodili na tom skutkovom základe, že
o zosplatnení úveru, ktorý mal predchádzať výkonu záložného práva, neboli žalobcovia nijako písomne
upovedomení, čím bolo porušené ust. §53 ods. 9 OZ a tiež im nebolo oznámené ani začatie výkonu

záložného práva, pričom mienili podať žalobu vo veci samej a domáhať sa určenia, že pohľadávka
žalovaného 1/ zo zmluvy o splátkovom úvere sa nestala splatnou. V predmetnej veci sa však jedná
o návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia proti právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa,
ktorým sa žalobcovia síce taktiež domáhajú uloženia dočasného zákazu dražiť Nehnuteľnosti, avšak
návrh podali súčasne so žalobou vo veci samej, ktorou sa domáhajú určenie neexistencie záložného

práva na Nehnuteľnostiach z dôvodu premlčania záložného práva (a vznesenej námietky premlčania).
Z vyššie uvedeného tak evidentne vyplýva, že nielen okruh strán týchto troch konaní nie je zhodný, ale
vyplýva aj to, že tvrdené nároky vychádzajú z iného skutkového a právneho základu a preto v danom
prípade v čase vydania napadnutého uznesenia neexistovala prekážka rozhodnutej veci, tak ako to tvrdil
žalovaný; nemohlo preto dôjsť ani k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie je vecne správne,
odvolacie námietky nie sú dôvodné a preto napadnuté uznesenie potvrdil. Súd prvej inštancie správne
nerozhodol ani o povinnosti nahradiť trovy konania v spojitosti s konaním o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože návrh bol podaný spolu so žalobou vo veci samej a o povinnosti

nahradiť trovy konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania, rozhodne okresný súd aj bez návrhu v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§262 ods. 1 C.s.p. a §396 ods.1 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta
druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas
aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).