Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 25Sas/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100061
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Miroslava Štefčeková
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štefčekovou, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Kuboš,
advokát,sosídlomBernolákova18,02801Trstená,IČO:47441798,protižalovanej:Sociálnapoisťovňa
– generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 600 320 6297 0 zo dňa 09.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie žalovanej - generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 600 320
6297 0 zo dňa 09.11.2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania
1. Žiadosťou zo dňa 20.03.2023, spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Dolný Kubín, požiadal
žalobca o priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“). Starobný dôchodok žalobca žiadal
priznať od 20.03.2023. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej „prvostupňový správny orgán“) na základe
žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku rozhodla rozhodnutím č. 600 320 6297 0 zo dňa

16.05.2023 tak, že žalobcovi podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. od 20.03.2023
priznala starobný dôchodok v sume 301,50 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový
správny orgán uviedol, že k 20.03.2023 žalobca získal 7 765 dní obdobia dôchodkového poistenia
a pri posúdení nároku na dôchodok a určenie jeho sumy boli zohľadnené všetky preukázané obdobia
dôchodkového poistenia, pričom získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia v konaní nebolo
preukázané. Tiež konštatoval, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa
19.05.2004 je žalobca poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom

zabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej „zákon č. 328/2002 Z. z.“) od 01.05.2004. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola
žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004,
t. j. 22 rokov a 203 dní a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu
ustanovenom osobitným predpisom, platným v dobe jej výkonu a od 03.10.1979 do 01.10.1981, t.
j. 2 roky a 0 dní. Na určenie sumy priznanej výsluhovej dávky tak žalobcovi bola zhodnotená doba

služby služobného pomeru v rozsahu 24 rokov a 203 dní. S ohľadom na to, že žalobca získal dobu
služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, prvostupňový správny orgán pre nárok
na starobný dôchodok dobu služby v rozsahu 24 rokov a 203 dní nehodnotil podľa § 255 ods. 5 a § 60ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Na nárok na starobný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené iba obdobie
dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil

so závermi predmetného rozhodnutia a uviedol, že prvostupňový správny orgán mu nesprávne, bez
právne relevantného dôvodu nezapočítal, resp. nehodnotil pre nárok na starobný dôchodok dobu trvania
výkonu základnej vojenskej služby, alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 a dobu trvania
služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004, t. j. dobu trvania služby spolu
v rozsahu 24 rokov a 203 dní.

3. Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.11.2023
(ďalej „žalovaná“) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. vo veci priznania starobného dôchodku žalobcovi potvrdila a odvolanie žalobcu v
celom rozsahu zamietla. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že k 20.03.2023 žalobca získal
7 765 dní obdobia dôchodkového poistenia a pri posúdení nároku na dôchodok a určenie jeho sumy
mu boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia

dôchodkového poistenia u žalobcu nebolo preukázané, pričom na dôchodkové účely sa žalobcovi
nehodnotilo obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003, nakoľko uvedené
obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalovaná
konštatovala, že ku dňu, od ktorého žalobca žiadal priznať starobný dôchodok získal 7 523 dní
obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Z

uvedeného vyplynulo, že žalobca získal 20 rokov a 223 dní obdobia dôchodkového poistenia na
účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, avšak nezískal najmenej 30 rokov obdobia
dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, a preto nesplnil
jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. K
námietke žalobcu týkajúcej sa nehodnotenia doby služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok

žalovaná uviedla, že nebola dôvodná, pretože podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej
republiky zo dňa 19.05.2004 je žalobca od 01.05.2004 poberateľom výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z. z., pričom na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia podľa potvrdenia o
dobe výkonu štátnej služby Colného úradu Žilina zo dňa 07.08.2014, bola žalobcovi zhodnotená doba
trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004 (III. pracovná kategória),t. j.

22 rokov a 203 dní a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do
01.10.1981 (III. pracovná kategória), t. j. 2 roky a 0 dní, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,
platným v dobe jej výkonu. Na určenie sumy priznanej výsluhovej dávky žalobcovi bola zhodnotená
doba služby služobného pomeru v rozsahu 24 rokov a 203 dní. Žalovaná konštatovala, že
nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nebolo

možné pre nárok na starobný dôchodok dobu služby v rozsahu 24 rokov a 203 dní hodnotiť podľa § 255
ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdôraznila, že zamestnanie žalobcu - colníka nebolo
zaradené v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii, a preto nebola dôvodná námietka
žalobcu týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku.
Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon žalobcovho

zamestnania nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto pri hodnotení doby
služby podľa žalovanej nebolo možné postupovať podľa ustálenej judikatúry. Žalovaná poukázala na
to, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby nebolo možné podľa
právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom
systéme a určenie sumy starobného dôchodku. Keďže žalobca v období trvania služobného pomeru

nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorý mu bol priznaný v súlade s § 60 ods. 2
a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok
nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Z tohto dôvodu
podľa žalovanej obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok podľa § 60 ods. 2 a §

255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je obdobím dôchodkového poistenia, teda ho nebolo možné
hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, preto bolo zhodnotené
podľa osobitného predpisu, teda podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Žalovaná k poukazu žalobcu na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 uviedla, že tento sa na prípad
žalobcu nevzťahuje, nakoľko v predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR rozhodoval v prípade, kedy

poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na znížení dôchodkový
vek. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok možno v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR
postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. Vzhľadom na uvedené žalovaná konštatovala, že postup
prvostupňového správneho orgánu pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny adôvody napadnutého rozhodnutia mali podklad v príslušných zákonných ustanoveniach, na základe
ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na starobný dôchodok.
Správna žaloba - žalobné body

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 29.01.2024 domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 600 320 6297 0 zo dňa 09.11.2023, ako aj zrušenia rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu č. 600 320 6297 0 zo dňa 16.05.2023. Podľa
žalobcunapadnutýmrozhodnutímapostupomžalovanejakoajrozhodnutímprvostupňovéhosprávneho
orgánu a jeho postupom bol žalobca ukrátený na svojich právach, pretože tieto rozhodnutia vychádzali

z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov a skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia a prvostupňový
správny orgán za základ svojho rozhodnutia, je v rozpore so skutočným skutkovým stavom veci a
nemá v ňom oporu. V konaní žalovanej a prvostupňového správneho orgánu sú podľa žalobcu vady,
ktoré majú jednoznačne a preukázateľne vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu.

5. V podanej žalobe žalobca poukázal na závery žalovanej uvedené v napadnutom rozhodnutí s
akcentom na skutočnosť, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002
Z. z., pričom na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi zhodnotená doba trvania
výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 a doba trvania
služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004, t. j. doba služby

spolu v rozsahu 24 rokov a 203 dní. Keďže žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok, žalovaná mu pre nárok na starobný dôchodok dobu služby v rozsahu
24 rokov a 203 dní zmysle § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.
z. nehodnotila. Žalobca uviedol, že žalovaná pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzala z
nesprávneho právneho posúdenia veci a výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj nosné body jeho

odôvodnenia sú nesprávne a právne neudržateľné. Mal za to, že pre účely napadnutého rozhodnutia o
priznaní starobného dôchodku žalovaná nesprávne a bez právne relevantného dôvodu nezapočítala,
respektíve nehodnotila pre nárok na starobný dôchodok žalobcovi dobu trvania výkonu základnej
vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 a dobu trvania služobného
pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004, t. j. dobu trvania služby spolu v rozsahu 24 rokov a

203 dní. Podľa žalobcu z postupu žalovanej a z jej napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že táto ako orgán
verejnej správy odmieta rešpektovať výkladovú prax, ktorá je jej dobre známa. Žalovaná celkovú dobu
dôchodkového poistenia žalobcu posúdila v rozpore s právnymi predpismi a v rozpore s rozhodovacou
praxouNajvyššiehosúduSR,ktorýpritomvrozhodnutísp.zn.10So/59/2014zodňa15.04.2015potvrdil,
že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez

rozdielu a je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre Sociálnu poisťovňu. Uviedol, že
osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov,
ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len
úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov
a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca,

ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú preto vylúčení z pôsobnosti zákona č.
461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,
vdovský alebo vdovecký dôchodok. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 (R 83/2013), z ktorého vyplýva, že priznanie výsluhového
dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho
vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa
zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Z citovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa

§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z. mala žalovaná hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda
obdobie dôchodkového poistenia, získané vo všeobecnom aj osobitnom systéme a z takto zistenej doby
dôchodkového poistenia mala vypočítať výšku dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila po zhodnotení celej
doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme.
6. Žalobca mal za to, že pokiaľ žalovaná vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku

na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. absolútne vylúčila hodnotenie doby poistenia
žalobcu, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že
žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, teda
také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcomobdobí tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie
dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
7. Poukaz žalovanej na to, že žalobcom citované rozsudky Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len

u tých výsluhových dôchodcov, u ktorý bola služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie
funkcií, podľa žalobcu nijako nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov bez ohľadu na
to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, dochádza k zásahu
do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení. Podľa žalobcu
žalovaná nepostupovala správne, keď pre účely napadnutého rozhodnutia žalobcu vylúčila dobu trvania

výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby by od 03.10.1979 do 01.10.1981 a dobu
trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004, t. j. dobu trvania služby spolu
s rozsahu 24 rokov a 203 dní, ktoré získal žalobca v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.
S ohľadom na uvedené, podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovanej a taktiež aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rovnako
nesprávne sú závery žalovanej, ktorá uviedla, že žalobca v rozhodujúcom období kalendárnych rokov

1984 až 2002 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov
podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom týchto 22 kalendárnych rokov žalobca získal až po
postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984 a súčasne sa na pravde nezakladajú ani
závery žalovanej, podľa ktorých žalobca nezískal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia
na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Vzhľadom na uvedené, bola suma

starobného dôchodku podľa žalobcu určená nesprávne, v nižšej sume než na aký žalobcovi podľa neho
vznikol nárok.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.03.2024 navrhla podanú žalobu podľa § 190
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala

na priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj pred žalovanou
a k správnej žalobe uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu
na starobný dôchodok uvedeného v napadnutom rozhodnutí a rozhodnutí prvostupňového správneho
orgánu.
9. Žalovaná konštatovala, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa

19.05.2004 je žalobca od 01.05.2004 poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.
z., pričom na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia podľa potvrdenia o dobe výkonu štátnej služby
Colného úradu Žilina zo dňa 07.08.2014 bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru
v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004 (III. pracovná kategória), t. j. 22 rokov a 203
dní a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981

(III. pracovná kategória), t. j. 2 roky a 0 dní, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v
dobe jej výkonu. Na určenie sumy priznanej výsluhovej dávky žalobcovi bola zhodnotená doba služby
služobného pomeru v rozsahu 24 rokov a 203 dní.
10. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
a uviedla, že nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok,

nebolo mu možné pre nárok na starobný dôchodok dobu služby vo všeobecnom systéme v rozsahu 24
rokov a 203 dní hodnotiť podľa § 255 ods. 5 a podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Tiež zdôraznila,
že zamestnanie colníka nebolo zaradené v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii.
11. Podľa žalovanej námietka žalobcu, týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie
sumy starobného dôchodku nebola dôvodná, pretože mu bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa

preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania žalobcu nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II.
kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby nebolo možné postupovať podľa ustálenej judikatúry.
Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby podľa žalovanej nie je
možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo
všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku. Podľa žalovanej sa rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 7 So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 na prípad žalobcu nevzťahuje, pretože v predmetnom
rozsudku Najvyšší súd SR rozhodoval v prípade, keď poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií
v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený dôchodkový vek. Vzhľadom na uvedené mala žalovaná za
to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi
predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia vydané žalovanou ako aj prvostupňovým

správnym orgánom boli zákonné a správne.
Replika
12. Žalobca v podanej replike zo dňa 22.04.2024 uviedol, že tvrdenie žalovanej o tom, že námietka
žalobcu, týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodkunie je dôvodná, pretože mu bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu
výkon jeho zamestnania nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri
hodnotení doby služby nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry, nebolo správne a nevyplýva

ani z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Tiež poukázal na to, že tvrdenie žalovanej, o tom, že
dobu výkonu služby a vymeriavacie základy, dosiahnuté počas doby služby nie je možné podľa právnych
predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a
určenie sumy starobného dôchodku, spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci žalovanou.
13. Žalobca konštatoval, že žalovaná nesprávne a bez právne relevantného dôvodu nezapočítala,

respektíve nehodnotila pre nárok na starobný dôchodok žalobcovi dobu trvania výkonu základnej
vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 a dobu trvania služobného
pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004, t. j. dobu trvania služby spolu v rozsahu 24 rokov a
203dní.Žalobcauviedol,žeakopoistenecosobitnéhosystémusociálnehozabezpečenianiejevylúčený
z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. v časti, ktorá upravuje nárok na starobný dôchodok.
14. Žalobca zdôraznil, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR priznanie

výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby
profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie
dôchodkovéhopoisteniapodľazákonač.461/2003 Z.z.,ktoréjevýznamnéprezistenievýškydôchodku
žalobcu. Žalobca mal aj naďalej za to, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok
podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. mala žalovaná hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia žalobcu,

teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme a z takto
zistenej doby dôchodkového poistenia mala žalovaná vypočítať žalobcovi výšku dôchodku, ktorá by mu
patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme.
15. S ohľadom na uvedené podľa žalobcu nemohla obstáť argumentácia žalovanej o tom, že sa v
plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok, uvedeného v

napadnutom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.
16. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), (účastníci konania nepožiadali o nariadenie
pojednávania a ani súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie nariadiť v zmysle § 107
ods. 1 SSP) a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP. Miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku dňa 10.03.2025 bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
dňa 03.03.2025 v zmysle § 137 ods. 4 SSP.
17. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa §
13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane
prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah

žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm.
d) SSP. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná, a preto zrušil
rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu.
Právny rámec

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“)
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
19. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
20. Podľa § 202 ods. 2 prvá veta SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

21. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
22. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
23. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
24. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme
primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na
primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe
možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla

ustanovený počet odpracovaných rokov.
25. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanovenýmzákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a
majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
26. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uvedenom

v Zbierke zákonov č. 416/1991 Zb. (ďalej „Dohovor č. 128“) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba
nároknadávkuustanovenúvtomtoDohovoreaakdostávainúpeňažnúdávkusociálnehozabezpečenia
za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť
alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti
alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon č. 461/2003 Z. z.“)
tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri
vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia,
dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie
vo veciach vymáhania pohľadávok.
28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového

sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.
29. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej
správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej

len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento
zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský

výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.
32. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
33. Podľa § 293fw zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom 1967 sa
určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno

zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného v rokoch 1957 až
1966, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. Na účely podľa prvej vety platí § 65 ods. 6 a 7
v znení účinnom od 1. januára 2023 rovnako.
34. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.
35. Podľa § 274 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a

II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku
a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov
prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v
prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského

dôchodku.
Posúdenie veci správnym súdom
36. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. 600 320 6297 0 zo dňa 09.11.2023, ktorým potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2023 o priznaní starobného dôchodku žalobcovi v sume 301,50 Eur

mesačne od 20.03.2023 podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a odvolanie
žalobcu zamietla z dôvodu, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok, ktorý mu bol priznaný, a preto mu nebolo možné pre nárok na starobný dôchodok dobu služby
v rozsahu 24 rokov a 203 dní hodnotiť podľa § 255 ods. 5 a podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.,s prihliadnutím ku skutočnosti, že výkon funkcie zamestnania žalobcu nebol zaradený do zvýhodnenej
I. alebo II. kategórie funkcií.
37. Žalobca v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzil podstatu svojej

argumentácie tak, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné z dôvodu, že žalovaná nesprávne a bez
právne relevantného dôvodu nezapočítala, resp. nehodnotila pre nárok na jeho starobný dôchodok dobu
trvania výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 a dobu
trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004, teda dobu trvania služby
v rozsahu 24 rokov a 203 dní.

38. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 20.03.2023
požiadal orgán verejnej správy prvého stupňa o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať
od 20.03.2023. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, útvar sociálneho zabezpečenia
zn. 22630/2004-1462-2 zo dňa 19.05.20224 vyplynulo, že žalobcovi bol podľa § 38 ods. 1 a § 39
zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný od 01.05.2004 výsluhový dôchodok v sume 9 105,- Sk mesačne. Z
potvrdenia o dobe výkonu štátnej služby Colného úradu Žilina zo dňa 07.08.2014, správny súd zistil,

že žalobcovi bola na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia zhodnotená doba trvania služobného
pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004 (III. pracovná kategória), t. j. 22 rokov a 203 dní
a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 (III.
pracovná kategória), t. j. 2 roky a 0 dní, teda spolu 24 rokov a 203 dní. Žalobca dôchodkový vek podľa
§ 293fw, prílohy č. 3a a § 65a zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol dovŕšením 63 rokov, dňa 20.03.2023.

39. Medzi účastníkmi konania v konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek
ani to, že žalobca je od 01.05.2004 poberateľom výsluhového dôchodku. Spornou medzi účastníkmi
konania však bola otázka započítania doby 24 rokov a 203 dní, zhodnotenej pre účely výsluhového
dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný
dôchodok. Zo strany žalovanej pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na starobný dôchodok žalobcovi

nebola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979
do 01.10.1981 v III. pracovnej kategórii a doba trvania služobného pomeru v colnej
správe od 16.10.1981 do 30.04.2004 v III. pracovnej kategórii. Doba v rozsahu 24 rokov a 203 dní tak
nebola hodnotená pre účely nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalovaná zhodnotila iba obdobie
dôchodkového poistenia v rozsahu 7 765 dní, t. j. 21 rokov a 100 dní, získaných vo všeobecnom systéme

sociálneho poistenia.
40. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal nesprávne
právne posúdenie a nezachovanie jeho ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
z dôvodu, že pre posúdenie vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003
Z. z. mala žalovaná hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového

poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového
poistenia mala vypočítať výšku dôchodku.
41. Správny súd uvádza, že z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia)
vyplýva, že všeobecný aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok
vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/

služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v
civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania
ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec

získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo
všeobecnéhosystémusociálnehopoisteniaarozsahupoistnéhokrytiazosobitnéhosystémusociálneho
zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje
úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje
iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala
dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových
dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému
sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu,

zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti, upravujúcej (v posudzovanom
prípade) nárok na starobný dôchodok. Od dovŕšenia dôchodkového veku žalobcom (20.03.2023) má
výsluhový dôchodok žalobcu charakter dávky v starobe, a preto je potrebné na právnu situáciu žalobcu
uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Postup, akým postupovali orgány verejnej správy je porušenímústavne zaručeného práva žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy
Slovenskej republiky a súčasne viedlo k znevýhodneniu žalobcu v rozpore s citovaným Dohovorom.
42. Správny súd v kontexte uvedeného poukazuje na právny záver uvedený v rozsudku Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, podľa ktorého platí, že „primeraným je také hmotné
zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v
osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového
poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“
43. Správny súd konštatuje, že výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby služby

pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku
na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky
(sumy) v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a v súlade s Ústavou SR, sa opakovane
zaoberal Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Správny súd v tejto súvislosti upriamuje
pozornosť najmä na rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 6/2013 (pod R 83/2013), ako
aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, sp. zn.
10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo
dňa 23.02.2017, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019 a

podporne aj judikatúru Ústavného súdu SR (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95,
II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011).
44. S ohľadom na uvedené, správny súd dáva do pozornosti z rozhodnutí uvedených v bode 43
tohto odôvodnenia časť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v
ktorom konštatoval, že „pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho

zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli
zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti
zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného
za výsluhový dôchodok.“ S citovaným právnym záverom Najvyššieho súdu SR sa správny súd pre účely

svojho právneho posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil. Zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe,
vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z.
a určenie sumy starobného dôchodku, mala žalovaná žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového
poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a
z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku,

ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom
systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru
č.128odpočítaťsumustarobnéhodôchodku,ktorábymupatrilalenzaobdobiedôchodkovéhopoistenia
získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po
dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo

výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej
dávky. Žalobcovi následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume, ktorá je zistená rozdielom medzi
teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie
dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala
obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku

starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.
45. Správny súd ďalej uvádza, že argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia na str. 5 a v jej vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.03.2024, že žalobca počas výkonu
jeho zamestnania nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, je irelevantná, pretože
výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii

funkciísanetýkavymedzeniadôbdôchodkovéhopoistenia,ktorésúupravenév§60zákonač.461/2003
Z. z., a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia zásadný. Má vplyv len na
zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší.
Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Žalobca v správnej žalobe
poukázal v kontexte tohto vyjadrenia žalovanej na to, že žalobcom citované rozsudky Najvyššieho súdu

SR vzťahujúce sa na zvýhodnené kategórie funkcií nijako nevylučujú záver, že u všetkých výsluhových
dôchodcov, bez ohľadu na zaradenie alebo nezaradenie do zvýhodnenej kategórie funkcií, dochádza
k zásahu do ich práv v dôsledku nezohľadnenia celej doby ich účasti na dôchodkovom poistení, s ktorým
vyjadrením sa správny súd stotožnil.46. V tejto súvislosti správny súd podporne poukazuje aj na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení „odporca (SP) nesprávne založil svoju
argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu,

ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom
systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I.
alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady,
kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom
zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku

aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z..“
47. Správny súd v intenciách vyššie uvedeného konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení
nároku a sumy starobného dôchodku viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou
súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie
dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá

v žiadnom zákonnom ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR.
48. Správny súd mal nad rámec uvedeného za to, že nesprávnou aplikáciou zákona č. 461/2003 z. z.
dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného
vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie

s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného
systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme
sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s
poistencami, ktorí sú poistení napr. v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna
poisťovňa nemá pochybnosti o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý

zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení
dôb poistenia v iných systémoch.
49. Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie
výkonu služby zhodnotenej pre účely priznania výsluhového dôchodku nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. pre účely posudzovania nároku na starobný

dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákon č. 461/2003 Z. z. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len
na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne
invalidného dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia
nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v
osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe Sociálna poisťovňa poskytne

dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné
a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012). V posudzovanom prípade sa však o uvedený prípad nejedná, keďže
žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok
podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

50. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané napadnuté
rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

51. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného
právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný
dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 20.03.2023
s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom
správneho súdu viazaný.

52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keďže žalobca bol v konaní
úspešný, správny súd mu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).