Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200384
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200384.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. B. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária
Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému:
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Topoľčanoch, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1738/1, 955 01
Topoľčany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (záznamu) žalovaného č. ORPZ-TO-OKP-213/2022
zo dňa 18.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e záznam žalovaného č. ORPZ-TO-OKP-213/2022 zo dňa 18.07.2022 a vec

v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. V dňoch 11.07.2022 až 13.07.2022 bola u žalobcu, zaradeného na funkcii vyšetrovateľ oddelenia

vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch,
Krajského riaditeľstva v Nitre (ďalej aj len „OKP OR PZ Topoľčany“) vykonaná kontrola spisov. Kontrola
bola zameraná na vyšetrovacie spisy, v ktorých nebolo v lehote do 30 dní od prijatia oznámenia začaté
trestné stíhanie a nebolo rozhodnuté postupom podľa § 197 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného poriadku.

2. Žalovaný vydal dňa 18.07.2022 záznam č. ORPZ-TO-OKP-213/2022 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie“) o vyslovení výčitky žalobcovi za spáchané disciplinárne previnenie podľa § 54 zákona

č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) na základe výsledkov kontroly vykonanej v dňoch 11.07.2022
až 13.07.2022 v nasledovných spisoch žalobcu: ČVS:ORP-26/VYS-TO-2022, ČVS:ORP-118/VYS-
TO-2022, ČVS:ORP-146/VYS-TO-2022, ČVS:ORP-121/VYS-TO-2022, ČVS:ORP-164/VYS-TO-2022.
Nečinnosťou žalobcu, spôsobením prieťahov v uvedených vyšetrovacích spisoch žalobca konal
v rozpore s § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., § 201 ods. 2 a ods. 3 Trestného poriadku, čl.

26 ods. 1 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov
Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov,
pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní v znení neskorších predpisov. Uvedeným
konaním žalobca porušil základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998Z. z. S prihliadnutím na vyššiu zaťaženosť vyšetrovateľov v období, kedy boli zistené prieťahy vo
vyšetrovaní, s prihliadnutím na to, že zo strany vyšetrovateľa nedošlo k takému konaniu, ktoré by zmarilo
trestné konanie, považoval žalovaný jeho konanie za menej závažné a vzhľadom aj na prístup žalobcu

k danému pochybeniu mu uložil výčitku, považujúc ju za postačujúcu k náprave žalobcu ako policajta
a obnove služobnej disciplíny.

II.
Žaloba

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
navrhol, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. V prvom rade poukázal na možnosť súdneho prieskumu výčitky vydanej v zmysle § 54 zákona č.
73/1998 Z. z., citujúc zborník Univerzity Komenského v Bratislave ako aj rozsudok Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 6S/121/2016 zo dňa 11.05.2017. Zdôraznil, že aj pri ukladaní výčitky, ktorou sa
disciplinárne opatrenie neukladá, je potrebné aplikovať primerane zákonné ustanovenia platné pri
ukladaní disciplinárneho opatrenia.

5. V druhom rade žalobca vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s § 241 zákona č.

73/1998 Z. z. V napadnutom rozhodnutí absentuje odtlačok pečiatky so štátnym znakom ako aj poučenie
o opravnom prostriedku a o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom. V odôvodnení nie je jednoznačne
uvedené,ktoréskutočnostimalibyťpodkladomprerozhodnutieanivňomniejeuvedené,akýmiúvahami
bol oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov vedený.

6. Je teda zrejmé, že rovnako ako výčitka v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.
zn. 6S/121/2016, tak aj napadnuté rozhodnutie, má analogické nedostatky, čo zakladá dôvod na jeho
zrušenie pre jeho nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na základné princípy konania, a to na § 5 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny súdny poriadok“ alebo aj len „SSP“)

a čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Žalobca
teda legitímne očakával, že analogická vec bude posudzovaná obdobne.

7. Žalobca tiež poukázal na jednotlivé vyšetrovacie spisy, ktoré mu boli ku dňu udelenia výčitky pridelené
s uvedením konkrétneho paragrafu trestného činu, ktorý sa vyšetroval a počet strán daného spisu.

Taktiež uviedol jednotlivé spisové značky vyšetrovacích spisov, ktoré v čase od 01.02.2022 do augusta
2022 ukončil a v tomto období vybavil aj 9 dožiadaní vrátane rozsiahleho dožiadania z Českej republiky.

8. V mesiaci február 2022 žalobca odslúžil 15 dní (spolu 130 odslúžených hodín), z čoho boli dve
12 hodinové denné výjazdové služby, pričom mal taktiež dve 12 hodinové nočné výjazdové služby

ako pohotovosť na telefóne. V mesiaci marec 2022 odslúžil 12 dní (spolu 113 odslúžených hodín a
15 minút), z čoho boli štyri 12 hodinové denné výjazdové služby, pričom mal taktiež tri 12 hodinové
nočné výjazdové služby ako pohotovosť na telefóne. V mesiaci apríl 2022 odslúžil 12 dní (spolu 124
odslúžených hodín a 50 minút), z čoho bolo päť 12 hodinových denných výjazdových služieb, pričom
mal taktiež päť 12 hodinových nočných výjazdových služieb ako pohotovosť na telefóne ako aj jednu 12

hodinovú dennú výjazdovú službu ako pohotovosť na telefóne. V mesiaci máj 2022 odslúžil 20 dní (spolu
168 odslúžených hodín a 20 minút), z čoho bolo päť12 hodinových denných výjazdových služieb, pričom
mal taktiež šesť 12 hodinových nočných výjazdových služieb ako pohotovosť na telefóne. V mesiaci jún
2022 odslúžil 8 dní (spolu 86 odslúžených hodín a 53 minút), z čoho bolo päť 12 hodinových denných
výjazdových služieb, pričom mal taktiež štyri 12 hodinové nočné výjazdové služby ako pohotovosť na

telefóne. V mesiaci júl 2022 odslúžil 17 dní (spolu 168 odslúžených hodín a 20 minút), z čoho bolo
päť 12 hodinových denných výjazdových služieb, pričom mal taktiež štyri 12 hodinové nočné výjazdové
služby ako pohotovosť na telefóne. Počas výjazdových služieb odslúžených v mesiacoch február až
júl 2022 žalobcovi napadlo cca 23 prípadov trestnej činnosti (išlo o prijatie trestných oznámení, ako aj
vykonávanieďalšíchprocesnýchúkonovpoprijatítrestnýchoznámeníalebopokračovanievovýjazdovej

činnosti po druhých vyšetrovateľoch s vykonávaním procesných úkonov).9. Od 28.02.2022 do 07.03.2022 bol žalobca práceneschopný a od 08.03.2022 do 13.03.2022 čerpal
dovolenku. Ďalej čerpal dovolenku od 24.04.2022 do 30.04.2022. Od 13.06.2022 do 26.06.2022 čerpal
preventívnu rehabilitáciu.

10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovi bolo nárazovo pridelených množstvo rozsiahlych spisov
(počet strán spolu 7 211), kde veľa z nich bolo prerozdelených po iných kolegoch, pričom vo veľa
prípadoch ide o zložité spisy ekonomického charakteru, v dôsledku čoho vzhľadom na potrebu
ich naštudovania, vykonávania procesných úkonov, čerpania dovoleniek, práceneschopnosti, ako aj

vykonávania úkonov vo výjazdovej činnosti, vznikali z uvedených objektívnych dôvodov v niektorých
spisoch prieťahy, resp. nečinnosť, resp. nebolo možné dodržať 30 dňovú lehotu na začatie trestného
stíhania od prijatia trestného oznámenia. V súčasnosti má žalobca pridelených 30 vyšetrovacích spisov.

11. Čo sa týka spisov, v ktorých bola žalobcovi za nečinnosť uložená výčitka, tak ide o spisy, v ktorých
bolo potrebné doplniť trestné oznámenie či už výsluchom oznamovateľa, prípadne iných svedkov, alebo

vyžiadaním si potrebných správ. Z tohto dôvodu nebolo možné dodržať 30 dňovú lehotu na začatie
trestného stíhania od prijatia trestného oznámenia.

12. Na OKP OR PZ Topoľčany je tabuľkový stav desať alebo jedenásť vyšetrovateľov, z čoho je iba
šesť plnohodnotných vyšetrovateľov, ktorí slúžia aj výjazdové služby, ďalej sú tam traja vyšetrovatelia

čakatelia, jedna vyšetrovateľka je na materskej dovolenke a asi jedno vyšetrovateľské miesto je
neobsadené. V dôsledku nepriaznivého personálneho stavu, vysokej zaťaženosti vyšetrovateľov
vzhľadom na počet pridelených spisov na vyšetrovateľa, ako aj množstvo výjazdových služieb, nie je
podľa informácií žalobcu záujem o pozíciu vyšetrovateľa na OKP OR PZ Topoľčany, pričom aj žalobca
si podal žiadosť o preloženie na iný útvar PZ mimo Nitrianskeho kraja, ale táto mu bola zamietnutá.

13. Vzhľadom na § 65 ods. 2 SSP žalobca navrhol spojenie tejto veci spolu s konaním, ktoré bolo začaté
správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 11.08.2022. Ide o obdobnú vec, pričom
žalobca a žalovaný sú totožnými subjektmi. Predmetom konania je taktiež napadnutie výčitky (č. ORPZ-
TO-OKP-105-003/2022 zo dňa 27. 06. 2022) žalovaného, pričom v danom prípade nejde o výčitku za

spôsobené prieťahy v konaní, ale za neplnenie si služobných povinností. V oboch prípadoch ale žalobca
napáda výčitku okrem iného aj pre jej nesúlad so zákonom č. 73/1998 Z. z., nakoľko obe výčitky sú v
rozpore s § 241 zákona č. 73/1998 Z. z.

III.

Vyjadrenie žalovaného

14.Žalovanývpísomnomvyjadrení zodňa21.02.2023navrhol,abysprávnysúdžalobuvcelomrozsahu
zamietol.

15. Poukázal na počet a rozpracovanosť jednotlivých vyšetrovacích spisov u žalobcu a u iných
vyšetrovateľov v rámci roka 2022. Rozpracovanosť vyšetrovacích spisov v mesiaci závisí od počtu
ukončených vecí vyšetrovateľom v danom mesiaci a od počtu pridelených vyšetrovacích spisov v danom
mesiaci a z časti je aj výsledkom činnosti vyšetrovateľa za mesiac. Žalobcovi bolo v mesiacoch marec až
júl 2022 z nápadu 2022 pridelených menej vyšetrovacích spisov v porovnaní s ostatnými vyšetrovateľmi.

Žalobca v období od 01.02.2022 do 31.07.2022 ukončil najmenej vyšetrovacích spisov zo všetkých
vyšetrovateľov (žalobca ukončil len 8 vyšetrovacích spisov, ostatní vyšetrovatelia ukončili vyšetrovacie
spisy v počte 32 spisov, 27 spisov, 29 spisov, 41 spisov, 58 spisov).

16. Žalobca nebol v porovnaní s ostatnými vyšetrovateľmi nadmieru zaťažený, práve naopak, jeho

zaťaženosť v porovnaní s ostatnými bola omnoho nižšia. Na OKP OR PZ Topoľčany je len jedno
oddelenie vyšetrovania, kde vyšetrovatelia nie sú špeciálne určení na vyšetrovanie trestnej činnosti
ekonomickej, všeobecnej a násilnej kriminality. Pri prideľovaní vyšetrovacích spisov sa len prihliada
na doposiaľ vykonávanú prax vyšetrovateľom v určitej oblasti kriminality. Pri nástupe na OKP OR
PZ Topoľčany bol so žalobcom vykonaný pohovor. S poukazom na jeho predchádzajúcu prax a s

jeho súhlasom s ním bolo dohodnuté, že sa bude venovať prevažne ekonomickej trestnej činnosti. S
poukazom na tieto skutočnosti mu boli prideľované prevažne ekonomické trestné činy.17.Čosatýkakontrolyvyšetrovacíchspisovpridelenýchžalobcovianásledneudeleniavýčitkyžalobcovi
dňa 18.07.2022, bol kontrolovaný vyšetrovací spis ČVS:ORP-26/VYS-TO-2022, ktorý mu bol pridelený
dňa 01.02.2022, vyšetrovací spis ČVS:ORP-118/VYS-TO-2022, ktorý mu bol pridelený dňa 30.03.2022,

vyšetrovací spis ČVS:ORP-146/VYS-TO-2022, ktorý mu bol pridelený dňa 22.04.2022, vyšetrovací spis
ČVS:ORP-121/VYS-TO-2022, ktorý mu bol pridelený dňa 01.04.2022, vyšetrovací spis ČVS:ORP164/
VYS-TO-2022, ktorý mu bol pridelený dňa 16.05.2022, vyšetrovací spis ČVS:OŘP-87/VYS-TO-2022,
ktorý mu bol pridelený dňa 14.03.2022 a kde prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany file_0.jpg

file_1.wmf

konštatovala nečinnosť vo vyšetrovaní. Predmetom výčitky teda bol ten jeden vyšetrovací spis, ktorý
mu bol pridelený v mesiaci február 2022, kedy mu boli pridelené nárazovo viaceré vyšetrovacie spisy.
Ostatné vyšetrovacie spisy, ktoré boli predmetom výčitky, boli žalobcovi pridelené už postupne v
ďalších mesiacoch. Pri kontrole vyšetrovacích spisov, pri skúmaní obdobia nečinnosti vyšetrovateľa,

bolo zohľadnené aj obdobie, kedy vyšetrovateľ čerpal dovolenku - od 24.04.2022 do 30.04.2022 a
obdobie čerpania pracovnej rehabilitácie – od 13.06.2022 do 26.06.2022, čo vyplýva aj z odôvodnenia
udelenia výčitky. Žalobca si termín čerpania dovolenky určil sám a taktiež aj termín čerpania pracovnej
rehabilitácie si žalobca určil sám, termín dovolenky ani termín pracovnej rehabilitácie mu nebol určený
nadriadeným. Sám žalobca si mal zosúladiť plnenie pracovných povinností s čerpaním dovolenky a

pracovnej rehabilitácie tak, aby vyšetrovanie mohol vykonávať plynulo, bez prieťahov vo vyšetrovaní.
Vyšetrovateľ je procesne samostatný, prácu na spisoch si riadi a organizuje sám, vykonáva všetky
úkony samostatne, pričom je však povinný postupovať vo vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil
podklady na objasnenie skutku a je povinný vykonávať úkony v súlade so zákonom a včas.

18. Z celkového počtu osem ukončených vyšetrovacích spisov žalobca ukončil tri vyšetrovacie spisy
postupom podľa § 197 ods. l písm. d) Trestného poriadku - odmietnutím trestného oznámenia, dva
vyšetrovacie spisy postupom podľa 228 ods. l Trestného poriadku - prerušením trestného stíhania. Vo
všetkých piatich prípadoch sa jednalo o trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku podľa § 219 Trestného zákona, kde je vyšetrovanie z hľadiska zložitosti menej náročné. V

trestnej veci vedenej pod ČVS:ORP-131/VYS-TO-2022, podozrenie vo veci trestného činu nevyplatenie
mzdy a odstupného podľa § 217 ods. l, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, žalobca vyšetrovací spis dňa
21.04.2022 odstúpil len na iný útvar Policajného zboru z dôvodu vecnej a miestne príslušnosti.

19. Žalobca vybavil deväť dožiadaní z iných útvarov Policajného zboru od 01.02.2022 až august 2022

vrátane. Na porovnanie, ostatní vyšetrovatelia v rovnakom období vybavili dožiadania v počte: F. D.
- XX, A. A. - X, A. A. - X, A. G. - XX, H. I. - XX a vyšetrovateľ čakateľ J. K. v počte - 15. Taktiež aj
niektorí ďalší vyšetrovatelia mali pridelené rozsiahlejšie dožiadanie so žiadosťou o výsluch viacerých
osôb, taktiež vybavovali Európsky vyšetrovací príkaz (ďalej aj len „EVP“) z iných štátov - A. A. 2 EVS,
mjr. A. 1 EVP, H. I. 1 EVP. Dožiadanie, kde je potrebné vypočuť väčší počet osôb, sa rozdeľuje medzi

viacerých vyšetrovateľov, čo bolo aj v prípade žalobcu - dožiadanie pod č. 48/2022. Ani v tomto smere
nebol žalobca zaťažený viac ako ostatní vyšetrovatelia.

20.Kplneniuslužobnýchpovinnostížalobcužalovanýuviedol,ženedostatkyvčinnostižalobcuvtrestnej
veci vedenej na OKP OR PZ Topoľčany pod ČVS:ORP-146/VYS-TO-2022, za ktoré mu bola v časti

nedostatkov - nečinnosti uložená aj výčitka, boli konštatované aj komplexnou kontrolou vykonanou
kontrolnou skupinou Prezídia Policajného zboru, ktoré sú uvedené v protokole o výsledku komplexnej
kontroly č.: PPZ-OKS1-111-005/2022, ktorí okrem nečinnosti žalobcu zistili aj iné nedostatky vo
vyšetrovaní, pričom v tejto časti boli výsledky z kontroly dňa 13.01.2023 odstúpené na operačný odbor
Krajského riaditeľstva PZ Bratislava na ďalšie konanie z dôvodu, že žalobca od 01.12.2022 bol na

vlastnú žiadosť preložený na operačný odbor KR PZ Bratislava. Ďalšia nečinnosť žalobcu vo vyšetrovaní
bola signalizovaná dňa 20.09.2022 aj zo strany Okresnej prokuratúry Topoľčany v trestnej veci vedenej
pod ČVS:ORP-487/VYS-TO-2018, na základe čoho bolo dňa 25.11.2022 začaté pod č. p. ORPZ-TO-
OKP-324-00l/2022 disciplinárne konanie, ktoré bolo dňa 30.12.2022 odstúpené na operačný odbor
KrajskéhoriaditeľstvaPZBratislavanaďalšiekonaniezdôvodu,žežalobcaod01.12.2022bolnavlastnú

žiadosť preložený na operačný odbor KR PZ Bratislava.

21. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že udelenie výčitky rovnako ako disciplinárne opatrenie
podlieha súdnemu prieskumu, ako aj s tvrdením, že výčitka musí mať atribúty rozhodnutia v zmysle §241 zákona č. 73/1998 Z. z. V tejto súvislosti žalovaný citoval § 47, § 48 ods. 3 písm. a), § 52 ods. 1,
§ 53 ods. 1, § 54, § 51 ods. 1 a § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.

22. S prihliadnutím na vyššiu zaťaženosť vyšetrovateľov, z dôvodu nepriaznivého personálneho stavu
na OKP OR PZ Topoľčany, za nedostatky vo vyšetrovaní zistené kontrolnou činnosťou a nedostatky vo
vyšetrovaní konštatované aj dozorujúcim prokurátorom Okresnej prokuratúry Topoľčany, bola žalobcovi
uložená len výčitka. Teda žalobcovi nebolo uložené disciplinárne opatrenie, a preto ani nemohlo byť
vydané rozhodnutie. V danom prípade voči nemu ani nebolo začaté disciplinárne konanie, ale na

podklade dostatočne zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím na dôvody uvedené v odôvodnení
uloženia výčitky, bola žalobcovi uložená len výčitka, čo nie je disciplinárne opatrenie v zmysle § 53
ods. l zákona č. 73/1998 Z. z., kde sú taxatívne priamo v zákone vymenované formy disciplinárneho
opatrenia. Výčitka nemá charakter disciplinárneho opatrenia. Keďže výčitka nie je zákonom č. 73/1998
Z. z. zaradená medzi formy disciplinárneho opatrenia, nerozhoduje sa o nej rozhodnutím. Z uvedeného
dôvodu nemusí teda spĺňať atribúty rozhodnutia, preto nemôže trpieť vadou nepreskúmateľnosti pre

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodovacia činnosť v
súvislosti s disciplinárnou právomocou nadriadeného a disciplinárnym previnením policajta sa spája
s uložením disciplinárneho opatrenia. Zákon č. 73/1998 Z. z. taxatívne určuje, čo je disciplinárne
opatrenie, výčitka nie je disciplinárne opatrenie. Žalovaný zastával názor, že výčitka bola žalobcovi
uloženávsúladesozákonomč.73/1998Z.z.,bolauloženánazákladedostatočnezistenéhoskutkového

stavu, bola riadne a zrozumiteľne v písomnej forme odôvodnená. Zistené nedostatky vo vyšetrovaní sú
nespochybniteľné, jednoznačne vyjadrujú nečinnosť žalobcu vo vyšetrovaní.

23. Ďalej žalovaný poukázal na niekoľkoročnú prax v Policajnom zbore v udeľovaní výčitiek v
nepredpísanej forme. Výčitka môže byť udelená aj ústne, nakoľko jej forma nie je upravená žiadnym

právnym aktom. Výčitku žalovaný nepovažuje za správne trestanie. Zákon č. 73/1998 Z. z. práve
umožňuje uloženie výčitky ako inej formy nápravy policajta bez formálnych náležitosti, ako je
disciplinárne opatrenie, o ktorom sa musí rozhodnúť už rozhodnutím. Udelenie výčitky žalobcovi za
zistené nedostatky považoval žalovaný za správne. Žalobca nepostupoval v súlade s § 201 ods. 2
Trestného poriadku, podľa ktorého policajt postupuje vo vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil

podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenia páchateľa
trestného činu, nepostupoval v súlade s § 201 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého policajt okrem
prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora,
vykonáva policajt všetky úkony samostatne a je povinný ich vykonať v súlade so zákonom a včas.

IV.
Replika žalobcu

24. Žalobca v replike zo dňa 16.10.2023 zotrval na podanej žalobe a skutočnostiach ním uvádzaných.

25. Mal za to, že porovnávanie s inými vyšetrovateľmi nie je úplne na mieste. Nie je možné len na
základe tvrdenia uvádzať, že najnižší počet pridelených spisov sa automaticky rovná ako keby najmenej
pridelenejpráce.Každýtrestnýspisjeindividuálny,pričomjezrejmé,žerozsahanáročnosťdokazovania
bude pri ekonomických trestných činoch značne odlišná, napríklad od bežných majetkových trestných
činov. Nie je zrejmé, akým konkrétnym oblastiam sa ten ktorý vyšetrovateľ venuje. Žalobca poukázal v

správnej žalobe na rozsiahle spisy, ktoré mu boli pridelené, pričom išlo spolu o 7 211 strán. Žalovaný síce
tvrdil,ženiejestranaakostrana,avšakžalobcamalzato,žepreúplnúznalosťspisovéhomateriálumusí
mať vyšetrovateľ naštudovaný celý spis, nie len najpodstatnejšie dokumenty. Okrem iného, tieto spisy
sa s inými vyšetrovateľmi nedajú komparovať z dôvodu, že nie je objektívne preukázané, koľko svedkov
a listinných dôkazov bolo v tom ktorom spise, aký bol rozsah škody, aký bol spôsob jej preukázania a

podobne. Rovnako žalovaný neuviedol, o aké trestné činy malo konkrétne ísť.

26. Pokiaľ ide o spisy, za ktoré bola žalobcovi uložená výčitka, ide o spisy, v ktorých bolo potrebné
doplniť trestné oznámenie či už výsluchom oznamovateľa, prípadne iných svedkov, alebo vyžiadaním si
potrebných správ a z toho dôvodu nebolo možné dodržať 30 dňovú lehotu na začatie trestného stíhania

od prijatia trestného oznámenia. Žalovaný opomenul zohľadniť a vyjadriť sa ku skutočnosti, že žalobca
bol od 28.02. 2022 do 07.03.2022 práceneschopný a od 08.03.2022 do 13.03.2022 čerpal dovolenku.
Dovolenku čerpal aj od 24.04.2022 do 30.04.2022 a od 13.06.2022 do 26.06.2022 čerpal preventívne
rehabilitáciu. Tieto prekážky v práci sa samozrejme pretavili aj do schopnosti žalobcu vybavovať vecivčas. Žalobca je tiež len človek a nie stroj, pričom potrebuje aj adekvátny čas na prípadnú regeneráciu
s poukazom na to, že práca vyšetrovateľa je psychicky náročným povolaním.

27. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca v období od 01.02.2022 do 31.07.2022 ukončil najmenej
vyšetrovacíchspisovvporovnanísinýmivyšetrovateľmi,žalobcauviedol,žetakétoporovnávanietaktiež
nie je na mieste, keďže žalobcovi ako novému vyšetrovateľovi bolo pridelených množstvo vyšetrovacích
spisov buď prerozdelených po iných vyšetrovateľoch (z celkového počtu 34 spisov pridelených za
uvedené obdobie bolo 12 prerozdelených po iných vyšetrovateľoch, kde išlo vo väčšine prípadov o

rozsiahle a náročné vyšetrovacie spisy s množstvom vykonaných úkonov, do ktorých bolo potrebné
vykonávať ďalšie množstvo úkonov s nemožnosťou ich ukončenia v krátkom časovom období, alebo išlo
o spisy, kde sa čakalo na právne pomoci) alebo pridelených z nápadu za rok 2022, ktoré bolo potrebné
rozpracovať, taktiež s nemožnosťou ich ukončenia v krátkom období. Z toho dôvodu žalobca logicky
nemohol ukončiť také množstvo spisov ako ostatní vyšetrovatelia, ktorí si prenášali spisy z minulých
období, tieto mali naštudované a mohli ich v danom období ukončiť.

28. Argumentácia, ktorá bolo zo strany žalobcu prezentovaná v správnej žalobe vo vzťahu k možnosti
súdneho prieskumu výčitky, je relevantnejšia, ako argumentácia žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/121/2016 zo dňa 11.05.2017, v zmysle
ktorého: „Z dôvodovej správy k zákonu č. 73/1998 Z. z. vyplýva iba to, že k pôvodnému návrhu zákona

sa súčasne ustanovuje, že za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia
alebo priestupku, postačuje výčitka. Aj keď z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že výčitka
nemá charakter disciplinárneho opatrenia, aj pri výčitke, ktorú správny orgán ukladá, sa predpokladá
protiprávnosťkonaniaazavinenie,ktoréjesubjektívnouzodpovednosťou.Pretopodľanázorusúduajpri
ukladaní výčitky, ktorou sa disciplinárne opatrenie neukladá, je potrebné aplikovať primerane zákonné

ustanovenia platné pri ukladaní disciplinárneho opatrenia.“

29. Už citované rozhodnutie samé o sebe podľa názoru žalobcu potvrdzuje možnosť súdneho
prieskumu výčitky a zároveň potvrdzuje právny názor, že výčitka musí mať obdobné právne atribúty
ako disciplinárne opatrenie, t. j., riadne odôvodnenie, odtlačok pečiatky a poučenie. Výčitka žalovaného

neobsahuje žiadne poučenie, pričom absentuje aj odtlačok pečiatky so štátnym znakom. Žalovaný sa k
absencii odtlačku pečiatky a poučenia vôbec nevyjadril.

V.
Duplika žalovaného

30. Žalovaný v duplike zo dňa 16.11.2023 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

31. V plnom rozsahu zotrval na dôvodnosti udelenia výčitky žalobcovi za spáchané disciplinárne

previnenie. Výčitka mu bola udelená za nečinnosť v piatich vyšetrovacích spisoch. Žalovaný zohľadnil
skutočnosť, že personálne oddelenie vyšetrovania OKP OR PZ v Topoľčanoch nebolo plne obsadené
a v období od 01.02.2022 z neho postupne odišli traja vyšetrovatelia a pristúpil len k udeleniu výčitky
podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalovaný nemohol prehliadnuť zistené nedostatky a nevyvodiť žiadne
dôsledky. Nečinnosť vo vyšetrovacom spise žalobcu konštatovala aj prokurátorka Okresnej prokuratúry

Topoľčany, taktiež aj kontrolná skupina Prezídia Policajného zboru, ktorá u žalobcu okrem nečinnosti
zistila aj iné nedostatky vo vyšetrovaní.

32. Žalobca je nekritický voči svojej osobe. V roku 2022 a 2023 bola výčitka udelená aj iným
vyšetrovateľom, takže pokiaľ sa žalobca domnieval, že jeho osoba mala byť oproti iným vyšetrovateľom

znevýhodnená, tak to sa nezakladá na pravde. Kontroly spisov zo strany nadriadeného sa vykonávajú
priebežne u všetkých vyšetrovateľov a je to aj povinnosťou nadriadeného.

33. Žalovaný taktiež zotrval na svojom vyjadrení vo veci týkajúcej sa formy udelenia výčitky. Nestotožnil
sa s tvrdením žalobcu, že výčitka musí mat' atribúty rozhodnutia v zmysle § 241 zákona č. 73/1998 Z.

z. a že výčitka podlieha súdnemu prieskumu, nakoľko pri udeľovaní výčitky sa nejedná o rozhodnutie.
Výčitka nie je disciplinárne opatrenie. Disciplinárne opatrenia sú taxatívne uvedené v § 53 ods. l zákona
č. 73/1998 Z. z. Udelenie výčitky nemá na osobu také dôsledky ako udelenie niektorého z disciplinárnych
opatrení (písomné pokarhanie, zníženie platu, zníženie hodnosti, zákaz činnosti, prepadnutie veci).Udelenie výčitky žalobcovi za zistené nedostatky považoval žalovaný za správne. Žalobca až v piatich
vyšetrovacích spisoch nepostupoval v súlade s § 201 ods. 2 Trestného poriadku ani v súlade s § 201
ods. 3 Trestného poriadku.

VI.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

34. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023
výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského
súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/22/2022 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod
sp. zn. NR-15S/22/2022.

35. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13

ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal
napadnutérozhodnutiežalovanéhovrátanekonania,ktorépredchádzalojehovydaniuadospelkzáveru,
že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky
podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke

správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.02.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

36. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

37. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 SSP).

38. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto

zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

39. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,

či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

40. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom
plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

41. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený.

42. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie
povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

43. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie,
b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden

stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.

44. Podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z., ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej
disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku,
výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.

45. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy
objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná
možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

46. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa

prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru
zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

47. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovi bola napadnutým rozhodnutím
vyslovená výčitka podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. za údajnú nečinnosť žalobcu ako vyšetrovateľa,

spôsobením prieťahov v konkrétnych vyšetrovacích spisov špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí.
Za účelom posúdenia kľúčovej námietky žalobcu ohľadom absencie zákonom požadovaných náležitostí
napadnutého rozhodnutia v zmysle § 241 zákona č. 73/1998 Z. z. považoval správny súd za potrebné
vysporiadať sa v prvom rade so samotným charakterom výčitky.

48. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústava“), Slovenská republika
je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

49. Základnú premisu materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre

všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí
konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je
zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho
právneho štátu prezentoval nasledovne: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti
okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho

štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré
sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich
uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, nález z 22. septembra 1999. Zbierka
nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, nález z 13. októbra
1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98, I. ÚS 54/02 nález

z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).

50. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou
mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.

51. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku
ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade
s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných
pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú

aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve
tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane,
mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc
svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných
zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 ústavy) a po vstupe Slovenskej republiky
do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi

Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

52. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva
trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty
a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie),

ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa
závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty,
u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu
dopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie
právepriestupkom.Vobochprípadochideosúčasťtzv.správnehotrestania,opostihsprávnymorgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého

typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné
správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či
už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda
reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,
či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,

voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti
postihu delikventa.

53. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva
a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom
poriadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).

54. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré
bolo schválené Výborom ministrov z 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov, odporúča

vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto
odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje
na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami,
či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú
povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania

je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk
spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom
konaní.

55. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. vo veciach

vedených pod sp. zn. 3Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008) ustálil, že
trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty
(priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha
obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy.

56. Od ratifikovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je rozhodné, či pozitívne
právo označuje určité deliktuálne konanie/správanie za trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt.
Dohovor sa zmieňuje o „akomkoľvek trestnom obvinení", pri ktorom treba záruky spravodlivého procesu
tomu, kto je obvinený, poskytnúť rovnako bez ohľadu na to, či je obvinený v trestnom konaní, v správnom
či priestupkovom konaní. Správnym trestaním sa teda na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte, alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 194 ods. 1, 2 SSP).

57. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi

žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené a nespochybniteľnú povinnosti správneho orgánu konať v zmysle čl.
2 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 ústavy je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na osobitnú úpravu sankcionovania
kárnych deliktov policajtov nie je potrebné primerane aplikovať ustanovenia Trestného poriadku.

59. Správny súd teda v prvom rade pristúpil k posúdeniu samotného charakteru výčitky. Výčitka je
upravená v § 54 zákona č. 73/1998 Z. z., v zmysle ktorého, ak na nápravu policajta a na obnovenie
služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky
priestupku, postačí výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží. Z citovaného ustanovenia jednoznačne
vyplýva, že výčitka nie je disciplinárnym opatrením. Disciplinárne opatrenia sú taxatívne vymedzené v

§ 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.

60. Predpokladom na uloženie výčitky je teda predovšetkým existencia dôvodu na jej uplatnenie, ktorým
je menej závažné konanie policajta, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku,
pričom výčitka postačí na nápravu policajta a na obnovenie jeho služobnej disciplíny. Pri vyvodzovaní

zodpovednosti za zavinené porušenie povinností policajta nadriadený prihliada na povahu konania,
na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta
k plneniu služobných povinností.

61. Správny súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho

vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe ako aj s poukazom na § 195 SSP zistil, že v prejednávanej
veci došlo k vade uvedenej v § 195 písm. a) SSP, a to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Ustanovenie § 195 v písmene a) vymedzuje ako
vadu trestania stav, keď orgán verejnej správy nedostatočne zistil skutkový stav alebo keď skutkový stav,
ktorý vzal za základ svojho rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v

nich nemá oporu. Zaradenie tejto vady do režimu § 195 bolo odôvodnené dvoma na seba nadväzujúcimi
dôvodmi, a to i) zásadou materiálnej pravdy a ii) špecifickým postavením orgánu verejnej správy v rámci
správneho trestania.

62. Zásada materiálnej pravdy prejavujúca sa v povinnosti orgánu verejnej správy presne a úplne zistiť

skutočný stav veci (napr. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 správneho poriadku) sa v správnom trestaní premieta
do podoby povinnosti trestajúceho orgánu dokázať vinu, čo súčasne znamená, že osoba, voči ktorej sa
správne trestné konanie vedie, nemá povinnosť preukazovať svoju nevinu. Je preto na orgáne verejnej
správy, aby dokazovaním zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre riadne rozhodnutie vo veci.
Pri vykonávaní takéhoto dokazovania pritom orgán verejnej správy nie je viazaný návrhmi účastníkov

administratívneho konania.

63. V prejednávanej veci mal správny súd za to, že skutkový stav nebol žalovaným zistený úplne a
riadne, nakoľko žalovaný napadnutým rozhodnutím vyslovil výčitku bez toho, aby žalobcovi umožnil
vyjadriť sa k okolnostiam, ktoré mu kládol za vinu a pre ktoré pristúpil k vysloveniu výčitky. Vzhľadom

na to, že žalovaný ani nezačal konanie, ale pristúpil k vysloveniu výčitky bez poskytnutia akejkoľvek
možnosti žalobcovi vyjadriť sa ku skutku a k podkladom, z ktorých žalovaný vychádzal, je takýto postup
a napadnuté rozhodnutie arbitrárne a skutkový stav nedostatočne zistený.

64. V prvom rade bolo povinnosťou žalovaného začať disciplinárne konanie, poskytnúť žalobcovi

možnosť vyjadriť sa k okolnostiam toho, čo sa mu kládlo za vinu, t. j. k nečinnosti a zavineným
prieťahom vo vyšetrovacích spisoch a mala mu byť poskytnutá možnosť predkladať dôkazy. Až na
základe riadne zisteného skutkového stavu je možné rozhodnúť a objektívne posúdiť, či vôbec došlo
k nejakému pochybeniu policajta. Ak k nemu došlo, následne žalovaný vyhodnotí, či sa daný policajtdopustil zavineného porušenia povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom (§ 52
ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.) a uložiť zaň disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z. z., prípadne dospeje k záveru, že sa daný policajt dopustil menej závažného konania, ktoré má znaky

disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku a na nápravu policajta a na obnovenie služobnej
disciplíny postačí výčitka (§ 54 zákona č. 73/1998 Z. z.), túto mu vysloví a disciplinárne konanie podľa
§ 239a zákona č. 73/1998 Z. z. zastaví a uvedenú skutočnosť oznámi policajtovi.

65. Výčitka nie je disciplinárnym opatrením, ale je prostriedkom represie voči osobe, ktorá porušila svoje

povinnosti menej závažným spôsobom. Avšak, vysloveniu výčitky musí nepochybne predchádzať riadne
zistený skutkový stav veci preukazujúci bez akýchkoľvek pochybností menej závažné konanie policajta,
majúce znaky disciplinárneho previnenia alebo priestupku, za kumulatívneho splnenia podmienky
pre neuloženie disciplinárneho opatrenia. V takomto prípade orgánu verejnej správy, vyvodzujúcemu
disciplinárnu zodpovednosť, prináleží vyslovenie výčitky ako reflexie na zistené pochybenie policajta.

66. Námietku žalobcu ohľadom absencie náležitostí rozhodnutia podľa § 241 zákona č. 73/1998 Z.
z. vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalovaný môže vzhľadom na absenciu detailnej procesnej
úpravy sám zvoliť formu výčitky a jej obsah (môže ju uložiť písomne, ústne, prípadne ju zaznamená
v zápise z porady), avšak musí pritom rešpektovať základné zásady správneho a trestného konania.
Nebolo pochybením žalovaného, ak pre udelenie výčitky zvolil písomnú formu, ktorá svojím vnútorným

členením evokuje výrokovú časť a samostatné odôvodnenie výroku. Keďže výčitka nemusí mať formu
rozhodnutia so zákonom stanovenými náležitosťami, nemusí obsahovať výrok, odôvodnenie, poučenie
o opravnom prostriedku a odtlačok pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a postačuje,
ak z jej obsahu vyplýva, že žalobcovi, ktorý je v predmetnej výčitke riadne identifikovaný uvedením
jeho hodnosti, mena a priezviska, služobnej funkcie, osobného evidenčného čísla, dátumu narodenia,

služobného úradu žalobcu a organizačnej jednotky, bola žalovaným (žalovaný je vo výčitke riadne
identifikovaný uvedením úradu, vedúcim úradu s jeho vlastnoručným podpisom) uložená výčitka práve
podľa § § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. (zásada legality) za skutok, ktorého okolnosti sú vo výčitke
popísané. Výčitka rovnako obsahuje ustanovenie právneho predpisu, ktorý mal byť skutkom žalobcu
porušený (zásada legality). S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti však v predmetnej výčitke (v

napadnutom rozhodnutí) absentuje úvaha žalovaného vo vzťahu k aplikácii právneho predpisu na
skutkový stav, ktorý nebol v danom prípade dostatočne zistený a z toho vyplývajúci záver žalovaného o
porušení služobnej disciplíny menej závažným konaním, ktoré odôvodňuje udelenie výčitky. Výčitka nie
je rozhodnutím orgánu verejnej správy, nečlení sa na výrok a jeho odôvodnenie, a to ani vtedy, keď orgán
verejnej správy zvolí také formálne rozčlenenie obsahu výčitky, ktoré môže výrokovú časť a samostatné

odôvodnenie výroku evokovať. Obsah výčitky je potrebné posúdiť ako celok.

67. V súvislosti s argumentáciou Krajského súdu v Košiciach uvedenou v rozsudku sp. zn. 6S/121/2016,
na ktorú poukazoval žalobca v žalobe a v replike, správny súd poznamenáva, že s uvedeným právnym
názorom sa správny súd nestotožnil z vyššie uvedených dôvodov a predmetným právnym názorom ani

nie je viazaný.

68. Záverom správny súd dodáva, že nevzhliadol dôvod na spojenie veci v zmysle § 65 SSP (fakultatívne
ani obligatórne) z dôvodu uvádzaného žalobcom (totožnosť účastníkov konania a vyslovenie výčitky
ako predmet sporu), nakoľko ide o dve samostatné rozhodnutia, tvoriace samostatný predmet súdneho

prieskumu. Správny súd poukazuje na zákonnú úpravu ustanovenia § 65 ods. 1 SSP, podľa ktorej pri
rozhodnutí o spojení vecí ide o možnosť príslušného súdu a nie povinnosť.

69. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľosť pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny orgán je viazaný vysloveným právnym názorom
správneho súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci na základe indícií správneho súdu
opätovne konať a rozhodnúť.

70. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal

plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

71. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie

lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.