Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124350842
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124350842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so
sídlom Ulica Priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453 proti
žalovanému : KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 225,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 11C/86/2024 – 134 zo dňa 29. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva vočižalovanému nárok nanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 225,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 225,- Eur od 17.12.2023 do zaplatenia
a vyslovil, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Mal za preukázané, že na základe škodovej udalosti, a to dopravnej nehody 06.10.2023 zapríčinenej
klientom žalovaného, došlo ku škode na vozidle poškodenej, o čom svedčí správa o nehode. Tieto
skutočnosti neboli sporné. V dôsledku toho poškodená bola nútená užívať náhradné vozidlo, ktoré si

zapožičala u žalobcu. Po ukončení nájmu jej žalobca vystavil 20.11.2023 faktúru za prenájom v trvaní
19 dní vo výške 855,- Eur, pričom žalovaný dňa 01.12.2023 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej
škody v sume 630,- Eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodená ešte dňa 21.11.2023
uzavrela so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody
vyplývajúcich z poistnej udalosti dňa 06.10.2023, z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenej. V zmysle bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky je
zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil

do práv a povinností poškodenej. Z prehlásenia poškodenej zo dňa 21.11.2023 obsiahnutého v zmluve
o prenájme vyplýva, že náhradné vozidlo si prenajala na súkromné účely, a to cestu do práce, kde
nechodí ani autobus a na bežný život, pričom uvedené vyhlásila aj v čestnom prehlásení. Preto, pokiaľ
ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, právne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke
bolo preukázané, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky, keď v bode 5 si dohodli zmluvné strany, že
postúpenie pohľadávky je odplatné a odplata predstavuje sumu 855,- Eur, ktorá zodpovedná sume
vyúčtovanej za nájom náhradného vozidlo. Dlžné nájomné, ako záväzok poškodenej – nájomcu voči

prenajímateľovi, zanikol vzájomným započítaním s pohľadávkou poškodenej voči žalobcovi z titulu
odplaty za postúpenie pohľadávky podľa dohody o započítaní. V bode 5 zmluvy si dohodli, že sa ich
vzájomné nároky podpisom uvedenej zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa
bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Započítaním potom zanikol záväzok poškodeneja okamihom zániku tohto záväzku poškodenej vznikla reálne aj skutočná škoda. Poškodená bola
veriteľom žalovaného, pretože mala pohľadávku voči nemu z titulu jej nároku na náhradu nákladov za
prenájomvozidla.Zmluvaopostúpenípohľadávkyneodporovalaustanoveniu§524anasl.Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“). Určite sa nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodenej
a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol.
Z oznámenia o poistnom plnení 20.11.2023 bolo preukázané, že žalovaný poškodenej oznámil, že
týmto dňom ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého jej v prílohe zaslal výpočet výšky
plnenia, ktoré predstavuje suma faktúry za opravu vozidla 2.037,- Eur. Z oznámenia o poistnom plnení

01.12.2023 bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi oznámil, že týmto dňom ukončil šetrenie poistnej
udalosti, na základe ktorého mu v prílohe predložil výpočet výšky plnenia a priznal dobu nájmu 14 dní,
pričom krátil poistné plnenie o neprimerané náklady, a to 5 dní v sume 225,- Eur.

Žalobca preukázal dĺžku obdobia po ktorú zotrvalo poškodené vozidlo poškodenej v autoservise, jednak
faktúrou vystavenou autoservisom a zákazkovým lístkom autoservisu, a tiež čestným prehlásením

poškodenej z ktorých vyplynulo, že poškodené vozidlo sa v servise nachádzalo od 03.11.2023 do
21.11.2023stým,žepoškodenejboloautoservisomdňa 20.11.2023vpoobednýchhodináchoznámené,
že poistná udalosť je zlikvidovaná a že si môže prevziať svoje opravené vozidlo, ktoré si prevzala
nasledujúci deň 21.11.2023 a v ten istý deň ukončila nájom náhradného vozidla. Poukázal na závery
nálezu Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 602/2022 – 34. Pri posudzovaní účelnosti nájmu, aj v kontexte

celkovej dĺžky tohto nájmu, vychádzal zo skúmania reálnej možnosti poškodenej užívať svoje motorové
vozidlo. Vozidlo sa do 21.11.2023 nachádzalo v servise bez vplyvu poškodenej, pričom prenájom
bol pre poškodenú nevyhnutným v dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezapríčinila. Nemožno od
poškodenej spravodlivo požadovať, aby popri obmedzení užívať svoje vozidlo nie vlastnou vinou,
zaplatilaajfaktúruzaopravuposkončeníopravybezčakanianakrycílist.Autoservisumožnípoškodenej

disponovať s opraveným vozidlom, keď sú mu nahradené náklady spojené s jeho opravou, alebo
je mu prostredníctvom krycieho listu zo strany poisťovne deklarovaná ich náhrada. Uplatnený nárok
spĺňa všetky kritéria nároku na náhradu škody podľa § 420 OZ, aj kritérium príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou.
Pokiaľ žalovaný rozporoval ohľadne žaloby, je pravda že žalobca si uplatnil svoj nárok v upomínacom

konaní a v žalobe len stručne opísal skutkový stav, ku ktorému však pripojil všetky relevantné listinné
dôkazy. Vo vyjadrení k odporu následne bližšie rozpísal skutkové okolnosti, v dôsledku čoho sú podľa
názoru súdu tieto riadne a pravdivo v nadväznosti na pripojené dôkazy uvedené. Námietke žalovaného,
žežalobcanainternetovejstránkeponúkaprenájomnáhradnéhovozidlabezfinančnejúčastianásledne
poškodenej po ukončení nájmu vystavil faktúru, a to všetko za účelom obchádzania zákona č. 381/2001

Z.z. (ďalej aj „zákona o PZP“), podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné si uvedomiť, že účelom
povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorového vozidla, aby tieto
neplatiliškodcoviaaužvôbecniepoškodený,atovzhľadomnapravidelnéplateniepoistnéhovprospech
poisťovne. Informácie na webovej stránke žalobcu je nutné chápať ako súčasť podnikateľskej stratégie
a navyše spôsob, ako si poškodená usporiada svoje nároky voči poisťovateľovi a tretím osobám,

s ktorými je v zmluvnom vzťahu výlučne v dôsledku poistnej udalosti, ktorú sama nezapríčinila, závisí
len na vôli poškodenej. Poisťovateľ bol v prejednávanom prípade povinný plniť priamo poškodenej.
S poukazom na postúpenie pohľadávky však žalovaný bol povinný v zmysle § 526 O.z. plniť žalobcovi,
čo nakoniec aj čiastočne urobil, keď mu časť postúpenej pohľadávky v sume 630,- Eur za nájom v trvaní
14 dní, uhradil.

K úroku z omeškania zo žalovanej sumy možno konštatovať, že žalovaný bol v omeškaní s plnením
poistného plnenia, nakoľko ho neposkytol v plnej výške. S poukazom na § 11 ods.7 zákona o PZP
sa žalovaný dostal do omeškania po uplynutí 15-tich dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej
udalosti, ktoré šetrenie ukončila 01.12.2023 a 16-tym dňom sa dostala do omeškania.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, keď poukazoval na to, že
žalobca žalobu odôvodňoval nesprávnymi resp. nepravdivými skutočnosťami, že poškodená si najskôr
užalovanéhouplatnilaškoduapotompostúpilapohľadávkunažalobcuasúdprvejinštanciesauspokojil

s tým, že stačí odkaz na listiny, čo je v rozpore s § 132 ods.1 CSP a čl. 5 CSP. Z dôvodu, že žalobca
riadne neodôvodnil žalobu, nemohol sa náležite ani brániť. Namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
z dôvodu, že poškodená nájomné riadne neuhradila žalobcovi, a preto jej ani nemohla vzniknúť škoda,
nemohlo dôjsť k započítaniu a odôvodnenie rozsudku v bode 23 k tejto právnej otázke je zmätočné.Takisto nie je daná ani jeho pasívna vecná legitimácia, nakoľko akýkoľvek nárok poškodeného na
náhradu škody voči poisťovateľovi má charakter tzv. mimozmluvného záväzku, na ktorého vznik musia
byť splnené zákonné podmienky uvedené v § 4 ods.2 písm. b) zákona o PZP. Namietal, že súd

prvej inštancie sa správne nevysporiadal s jeho argumentáciou ohľadne dĺžky trvajúcej opravy, a to
s poukazom na faktúru a zákazkový list. Napokon poukazoval na to, že žalobca na internete prezentuje
svoje služby „bez finančnej účasti“ a touto reklamou ovplyvňuje správanie sa poškodených a až po tom,
po skončení nájmu, uzatvorí zmluvu o postúpení. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania, alternatívne napadnutý rozsudok

navrhuje zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, pokiaľ žalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie žaloby,
poukázal na to, že žalobu podával prostredníctvom upomínacieho konania, pričom návrh na vydanie
platobného rozkazu je oprávnený podať ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách
voči žalovanému možno odôvodnenie predpokladať. To je, ak jeho nárok vyplýva z uvedených
skutočností a z listín pripojených k návrhu. Odhliadnuc od uvedeného, žalobca následne bližšie

špecifikoval skutočnosti uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu v podanom súhlase
s pokračovaním v konaní. Obsah žalovaným podaného odporu, svedčí o tom, že sa mal možnosť
náležite brániť. Nestotožňuje sa s argumentáciou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
a pritom poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov. Je nesporné, že poškodená prišla o možnosť
využívať svoje vlastné motorové vozidlo, v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného.

Započítanie pohľadávok nahrádza úhradu vystavenej faktúry za prenájom náhradného vozidla, a teda
predstavuje skutočnú škodu v zmysle § 442 ods.1 OZ. Škoda vyplývajúca z prenájmu náhradného
vozidla reálne vznikla a nie že by mala vzniknúť do budúcnosti. Započítanie pohľadávok sa považuje za
legálny spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. Argumentáciu k pasívnej vecnej legitimácii
považuje za účelovú obranu žalovaného, nakoľko žalovaný pristúpil k čiastočnému plneniu priamo

na účet žalobcu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že oprava mala byť vykonávaná kratšie ako v skutočnosti
aj bola, mal to byť on, ktorý bol povinný tieto tvrdenia preukázať a predložiť k tomu relevantný
dôkaz. V konaní preukázal dobu, počas ktorej bolo vozidlo v servise. Zastáva názor, že žalovaný
absolútne nerozlišuje medzi pojmami ,,bez finančnej účasti“ a ,,bezplatne“, pričom tieto výrazy nemožno
považovať za synonymum. Podľa žalovaného podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky dochádza

k rozporu so základným cieľom a zmyslom zákona o PZP, avšak k úhrade nájomného poškodeným voči
žalobcovi došlo formou započítania, teda došlo k zmene majetkových pomerov na strane poškodeného
v podobe straty jeho pohľadávky na poistné plnenie voči žalovanému a ku vzniku škody v rozsahu
zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke na poistné plnenie. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť
a priznať nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný v replike, pokiaľ ide o podanie žaloby v rozpore s § 132 ods.1 CSP, považoval za potrebné
opätovne zvýrazniť, že ani uplatnenie peňažného nároku prostredníctvom upomínacieho konania,
nezbavuje povinnosti odôvodniť žalobu. Vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní nemôže
samo o sebe automaticky prezumovať, že žaloba žalobcu mala byť odôvodnená podľa § 132 ods.1
CSP. Ohľadne námietky aktívnej vecnej legitimácie v plnom rozsahu sa pridržiava jeho doterajšej

argumentácie. Argumentáciu žalobcu v tejto otázke považuje v celom rozsahu za nesprávnu, nemajúcu
žiadnu oporu v platnej právnej úprave. V dôsledku absolútne svojvoľného a nesprávneho výkladu
vhmotnoprávnychustanoveníObčianskehozákonníka,akoajzákonaoPZP,súddospelknesprávnemu
záveru, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu. Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je vo svojej podstate poistením zodpovednosti za škody,

ktorého právny základ vyplýva z § 822 a nasl. OZ a ktorého podstata spočíva v práve poisteného, aby za
neho poisťovateľ v prípade vzniku poistnej udalosti nahradil škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Podľa
§ 823 OZ poškodený vo všeobecnosti právo na plnenie voči poisťovateľovi nemá, ak osobitné predpisy
neustanovujú inak. V prípade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, je takýmto
osobitným predpisom, ktorý stanovuje za akých podmienok sa môže aj priamo poškodený domáhať

voči poisťovateľovi náhrady škody, práve zákon o PZP. Vychádzal zo záverov rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR 7Cdo/52/2022. Pokiaľ pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky neboli v súvislosti
s nárokom na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla splnené zákonné podmienky, tak
medzi poškodeným a žalovaným ako poisťovateľom nemohol pred uzatvorením zmluvy o postúpení
pohľadávky existovať mimozmluvný záväzkový právny vzťah. Preto argumentácia žalobcu o tom, že už

od času poistnej udalosti mal medzi poškodeným a žalovaným ako poisťovateľom vzniknúť záväzkový
vzťah na náhradu škody, vyplývajúci zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel, je nie len v rozpore so zákonnou právnou úpravou, ale aj v rozpore so
závermi vyplývajúcimi z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu. Má jednoznačne za to, že v danomprípade mala mať postupovaná pohľadávka charakter budúcej pohľadávky, čo však vzhľadom na
charakter uplatneného nároku nie je možné a takýto právny konštrukt, akým je zmluva o postúpení
pohľadávky z 21.11.2023, je v zjavnom rozpore s § 442 ods.1 OZ. Argumentácia žalobcu, že zo strany

žalovaného došlo k čiastočnému plneniu, je v tejto súvislosti absolútne neopodstatnená a irelevantná.
Uvedené žiadnym spôsobom nesúvisí s tým, že žalobcovi podľa presvedčenia žalovaného z hmotného
práva nevyplýva ním uplatňované právo, resp. žalobcovi nepatrí také hmotnoprávne postavenie, na
základe ktorého by bol býval žalobca oprávnený viesť proti žalovanému súdny spor. Navyše, pokiaľ bolo
žalovanému oznámené, že poškodený mál údajne postúpiť svoj nárok na náhradu škody na žalobcu,

žalovaný v zásade nemal žiadnu reálnu možnosť účinným spôsobom spochybniť toto postúpenie
pohľadávky, resp. vyhlásiť za neplatné, nakoľko zmluvu o postúpení pohľadávky môže vo všeobecnosti
vyhlásiť za neplatnú výlučne len súd. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.
5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods.1, § 359, § 362 ods.1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne
správny potvrdil.
6. Žalovaný v odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), splnením dlh zanikne. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a
včas.Podľa§580OZ,akveriteľadlžníkmajúvzájomnépohľadávky,ktorýchplneniejerovnakéhodruhu,

zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
7. Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi
a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez
súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť

o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené
dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré
sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To
umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy
medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania

spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení
vzájomnéhoplnenia.Okremtohomájednostrannézapočítaniedôležitývýznamprizabezpečeníveriteľa,
lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý
účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí.
8. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik

nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného
prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú
ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa
jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie
a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku

započítaním, a to:

a. započítanie jednostranným právnym úkonom

b. započítanie dohodou.

9. V preskúmavanej veci Zmluvou o postúpení pohľadávky 21.11.2023 medzi poškodenou A. B.
C. a žalobcom boli upravené navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti subjektov zmluvy
a nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti
upraviť v rámci jednej zmluvy, a to k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním
fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Teda

postúpenie pohľadávky bolo odplatné. Poškodená A. B. C. mala voči žalobcovi záväzok titulom úhrady
nájomného a zároveň pohľadávku titulom odplaty za postúpenie pohľadávky na náhradu škody. Žalobca
mal voči poškodenej A. B. C. pohľadávku na nájomnom a záväzok zaplatiť odplatu za postúpenie
pohľadávky. Zmluvné strany sa dohodli, že dôjde k započítaniu ich vzájomným nárokov. To, že postupca
záväzok z nájomného priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré

predstavuje jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady
škody.
10. V nadväznosti na uvedené nebolo možné stotožniť sa s názorom žalovaného o tom, že v danom
prípade by škoda dlžníkovi vznikla iba vtedy, ak by svojmu veriteľovi dlžnú čiastku zaplatil, nakoľkozapočítanie je jedným zo spôsobov zániku pohľadávky veriteľa a záväzku dlžníka a dochádza k nemu
beztoho,abysinavzájomveriteľsdlžníkomposkytovalivzájomnéplnenia,tedareálnebyjedendruhému
niečo platili, či už v hotovosti alebo bezhotovostne. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných

pohľadávok sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky
započítania sú rovnaké ako aj v prípade plnenia. Preto postupovaná pohľadávka nemohla mať charakter
budúcej pohľadávky a nemožno na ňu aplikovať závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4 M Cdo 23/2008.

11. Poukaz žalovaného v odvolaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/30/2022 je
vo vzťahu k tomuto konaniu neadekvátny. Predmetom konania v rozhodnutí najvyššieho súdu bola
odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Najvyšší súd v odôvodnení konštatoval, že: „ ... je potrebné rozlišovať
samotnú Kúpnu zmluvu a následne dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá je síce formálne
súčasťou Kúpnej zmluvy (v jej čl. III), avšak pre účely posúdenia odporovateľnosti je potrebné ju

posúdiť ako samostatný právny úkon. Uvedená dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok nie je
totiž podstatnou časťou Kúpnej zmluvy, nepredstavuje ani dohodu o spôsobe úhrady kúpnej ceny
(predstavuje dohodu o zániku záväzku na zaplatenie kúpnej ceny iným spôsobom ako splnením)
a ako taká predstavuje samostatný právny inštitút. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že žalobca v
žalobe vymedzil aj eventuálny petit, ktorým odporuje právnemu úkonu dohody o započítaní vzájomných

pohľadávok. ....... Aj keď je možné konštatovať, že v prípade dohody o započítaní vzájomných
pohľadávok, takýto právny úkon nie je urobený bez protiplnenia, ktorým je z pohľadu dlžníka zánik jeho
záväzku v zodpovedajúcej výške, dlžník tým ale pristúpil k selektívnemu uspokojeniu jedného veriteľa, a
to na úkor ostatných veriteľov, ktorých neuspokojil vôbec. Uvedení veritelia tak zostali odkázaní na neisté
budúce uspokojenie v konkurze. Kúpna cena získaná z predaja nehnuteľností pritom mohla byť použitá

na pomerné uspokojenie ostatných veriteľov. Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok tak prišlo k
ukráteniu ostatných veriteľov. Nie je pritom podstatné, či išlo o štandardný právny úkon a že žalovanému
bolo poskytnuté len to, čo mu dlžník dlžil zo zmluvy o pôžičke. Povinnosťou dlžníka bolo pristupovať
ku všetkým svojim veriteľom rovnako a všetky svoje záväzky plniť v súlade so zásadou pomerného
uspokojovania. ... Najvyšší súd vzhľadom na vyššie prijaté závery uzatvára, že dohodou o započítaní

vzájomných pohľadávok obsiahnutou v čl. III Kúpnej zmluvy prišlo k ukráteniu uspokojenia ostatných
veriteľov dlžníka, preto pre účely § 60 ZKR môže ísť o ukracujúci právny úkon.“ Z uvedeného je nutné
konštatovať,žepredmetnérozhodnutienemážiadenvýznamkposudzovaniuaktívnejvecnejlegitimácie
žalobcu v preskúmavanej veci, nakoľko išlo o odlišný predmet konania a najvyšší súd nezaujímal
k otázke započítania také stanoviská, ako na to žalovaný poukazuje vo svojom odvolaní.

12. Ďalej žalovaný namietal dĺžku vykonávania opravy poškodeného vozidla s poukazom na čistý čas
opravy vyplývajúci z faktúry za opravu a skutočnosti uvádzané v Oznámení o poistnom plnení zo dňa
01.12.2023, z ktorého dôvodu dôkazné bremeno prešlo na žalobcu. Uznal opravu v rozsahu 14 dní,
a preto žalobcovi aj čiastočne plnil, avšak neuznal opravu v rozsahu 5 dní.
13.Odvolacísúdpovažujezanutnézdôrazniť,žeúčelompovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. je poskytnutie
právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu,
a teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so
škodovou udalosťou. Ústavný súd SR v náleze č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 konštatoval:
„Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo

obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas
komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na
rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia
sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky
na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu

náhrady za spôsobenú škodu.“.
14. S odvolacou námietkou žalovaného, že oprava mala trvať 14 dní, pričom mal vychádzať
z technologických postupov udávaných výrobcom, z času na objednanie náhradných dielov, z času
potrebného na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj času súvisiaceho s prestojmi
zo strany poisťovne sa odvolací súd nestotožňuje. Žalovaný na uvedené tvrdenie neprodukoval

žiadne relevantné dôkazy, akým konkrétnym spôsobom dospel k dĺžke opravy vozidla v trvaní 14
dní. Právna predchodkyňa žalobcu – poškodená bola obmedzená z objektívnych dôvodov v užívaní
svojho poškodeného vozidla počas vykonávania opravy škôd vzniknutých pri poistnej udalosti, ktorú
zapríčinil klient žalovaného a v kontexte aj s poukazom na vyššie citovaný Nález Ústavného súduSR riešenie mu ponúka nájom náhradného vozidla, ktorého účelom je eliminovať škodlivý následok
spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodenej, až do momentu kedy
môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového

vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu, je potrebné vychádzať predovšetkým z reálnej možnosti
poškodenej užívať svoje motorové vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že
motorové vozidlo poškodenej bolo v servise od 03.11.2023 do 21.11.2023.
15. Žalovaný v odvolaní namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu nakoľko akýkoľvek nárok
poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi má charakter tzv. mimozmluvného záväzku, pričom

musia by splnené kumulatívne zmluvné podmienky v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP, a to
vznik nároku poškodeného na náhradu škody, uplatnenie tohto nároku voči poisťovateľovi a preukázanie
tohto nároku. Odvolací súd dospel k záveru, že poškodenej už od času poistnej udalosti vznikol nárok
na náhradu škody voči škodcovi aj poisťovateľovi vyplývajúci z povinného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, v rámci ktorého sa ustaľoval len rozsah škody, ktorá
má byť poškodenej uhradená. Zmluvou o postúpení pohľadávky poškodená postúpila všetky práva na

žalobcu ohľadne nároku na náhradu škody titulom nájomného za náhradné vozidlo počas opravy jej
poškodeného vozidla a v zmysle § 524 ods. 2 OZ všetky práva poškodenej voči žalovanému (ako
poisťovateľovi) prešli na žalobcu. Postúpením dochádza k zmene veriteľa, avšak zmena osoby veriteľa
sa nedotýka právneho vzťahu, ktorý tak zostáva nezmenený. Teda postúpením pohľadávky poškodenou
na žalobcu, ktorá vznikla titulom náhrady škody za prenájom náhradného vozidla, sa jej obsah nemení.

16. Napokon žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca odôvodňoval žalobu v rozpore s § 132 ods. 1
CSP, a to nesprávnymi resp. nepravdivými skutkovými tvrdeniami, čo nemôže požívať žiadnu právnu
ochranu, a keďže súd prvej inštancie na uvedené neprihliadal, došlo na jeho strane k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko voči takto nesprávne podanej žalobe sa nemohol náležite
brániť. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca sa žalobou svojho nároku domáhal prostredníctvom

upomínaciehokonaniavzmyslezák.č.307/2016Z.z. Podľa§3ods.1,2a3citovanéhozákona,konanie
sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "návrh"). (1) Na podanie návrhu
je oprávnený ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému (ďalej
len "uplatňovaný nárok") možno odôvodnene predpokladať. (2) Uplatňovaný nárok možno odôvodnene
predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú

žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy,
ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len "faktúra"), a vyhlásiť,
že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.(3) Okresným súdom Banská Bystrica bol
dňa 29.7.2024 vydaný platobný rozkaz č.k. 29Up/326/2024-23 na základe žaloby a listín predložených
žalobcom, voči ktorému žalovaný v čas podal odpor, ktorom sa náležite vyjadril ku všetkým otázkam,

ktoré vytýka aj v odvolaní. Rovnako vytýkal i nepresnosti a nejasnosti v žalobe. Žalobca v návrhu na
pokračovanie v konaní a vyjadrení k odporcu vytýkané nedostatky upresnil a doplnil, ktoré vyjadrenie
bolo žalovanému doručené dňa 12.6.2024 a reagoval naň podaním doručeným súdu dňa 30.09.2024.
Teda v čase rozhodovania a vyhlásenia napadnutého rozsudku vytýkané nedostatky žaloby boli
odstránené a žalovaný mal možnosť sa k ním vyjadriť. Preto uvedenú odvolaciu námietku je nutné

vyhodnotiť ako neopodstatnenú.
17. To že žalobca ponúka na webovej stránke svoje služby „bez finančnej účasti“ nemá žiadnu relevanciu
na výsledok tohto konania. Napokon poškodená už pri uzatváraní nájomnej zmluvy mala vedomosť, že
prenájom náhradného vozidla je odplatný.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods.1 CSP, spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods.1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 255
ods.1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
voči neúspešnému žalovanému.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)