Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Katarína Holečková

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cbi/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121248475
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6121248475.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej

veci žalobcu ATTORNEYS GROUP s.r.o., IČO: 36 863 998, so sídlom Kláry Jarunkovej 2, Banská
Bystrica, právne zast. JUDr. Martin Dianiška, LL.M., advokát, IČO: 45 016 071, so sídlom Stoličková 4,
Banská Bystrica, proti žalovanému Donly Invest s.r.o., IČO: 50 848 542, so sídlom Lazovná 1487/56,
Banská Bystrica, právne zast. JUDr. Ján Nota, advokát so sídlom Veličná 371, Veličná, IČO: 50 150 464,
o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 162.346,45 Eur uplatnenej prihláškou
s poradovým číslom 1 zo dňa 11. 12. 2020, doručenou správcovi Mgr. Maríne Zacharovej so sídlom

kancelárie Horná 65/A, Banská Bystrica, značka správcu S1953 dňa 11. 12. 2020, zapísaná v zozname
pohľadávok pod č. 15A v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Banská Bystrica, pod sp. zn.
2K/50/2016 na majetok úpadcu A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, D., z titulu Zmluvy
o pôžičke zo dňa 16. 12. 2014 uzavretej medzi žalobcom a úpadcom je nesporná, čo do poradia, výšky
právneho dôvodu a vymáhateľnosti, a pozostáva z istiny vo výške 115.000,- Eur, zo zmluvného úroku
vo výške 13.503,84 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 33.842,61 Eur.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 19. 02. 2021
domáhal určenia popretej pohľadávky žalovaným. Súdu uviedol, že uznesením OS BB zo dňa 20. 10.
2020 sp. zn. 2K/50/2016, zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 206/2020 dňa 26. 10. 2020, súd
vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX D. a do funkcie
správcu úpadcu ustanovil Mgr. Marínu Zacharovú, so sídlom kancelárie Horná 65/A, Banská Bystrica.

2) Žalobca si prihláškou pohľadávky s poradovým č. 1 zo dňa 11. 12. 2020 doručenou správcovi dňa

11. 12. 2020 prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu pohľadávku vo výške 162.346,45
Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 115.000,- Eur, zmluvných úrokov vo výške 13.503,84 Eur a úrokov
z omeškania vo výške 33.842,61 Eur. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky bola Zmluva o pôžičke zo
dňa 16. 12. 2014, uzavretá medzi žalobcom a úpadcom a následné uznanie dlhu úpadcom zo dňa 28.
12. 2017. Pôžička poskytnutá úpadcovi dňa 16. 12. 2014 vo výške 115.000,- Eur a splatná dňom 31.
12. 2014 nebola úpadcom žalobcovi do dnešného dňa uhradená. Žalobca si preto popri istine pôžičky
uplatnil a prihlásil do konkurzu na úpadcu na majetok úpadcu aj zmluvný úrok dohodnutý v bode 2

čl. I Zmluvy o pôžičke zo dňa 16. 12. 2014, a to vo výške 2 % ročne zo sumy 115.000,- Eur odo
dňa poskytnutia pôžičky do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Rovnako si prihlásil i úrok
z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zbierky zákonov, a to vo výške 5,05 % zo sumy 115.000,- Eur od 01.01. 2015 do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Na svoje tvrdenia v prílohe pripojil prihlášku
pohľadávky žalobcu s prílohami č. 3 až 7. Súdu ďalej uviedol, že dňa 12. 12. 2020 uplynula v konkurze
vyhlásenom na majetok úpadcu základná prihlasovacia lehota podľa § 28 ods. 2 zákona č. 7/2005

Zbierky zákonov v platnom znení a dňa 08. 01. 2021 bolo správcovi doručené popretie pohľadávky
žalovaným, ako popierajúcim veriteľom. Lehota na popieranie pohľadávok uplynula dňom 11. 01. 2021,
čo bolo žalobcovi oznámené vrátane popretia pohľadávky žalovaným podaním zo dňa 20. 01. 2021.
Žalobca uviedol, že v popieracom prejave žalovaný neuviedol žiadne poradie, ktoré pri pohľadávke
uznáva, a preto je popretie v tejto časti podľa § 32 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii

v platnom znení neúčinné. Následne uviedol, že ani jeden z dôvodov popretia pohľadávky uvádzaných
žalovaným v popieracom prejave, ako dôvody popretia, čo do poradia jej uspokojovania zo všeobecnej
podstaty nie je relevantný z hľadiska poradia uspokojovania pohľadávky. Totožné dôvody žalovaný
uvádza aj pri popretí pohľadávky, čo do jej výšky, čo do právneho dôvodu a dokonca aj do poradia
zabezpečovaciehopráva,napriektomu,žežalobcazabezpečovacieprávovprihláškežiadneneprihlásil.
Žalobca sa domnieva, že popretím prihláseného poradia pohľadávky mohol žalovaný mať jedine za to,

že pohľadávka má byť uspokojovaná, ako podriadená pohľadávka, keďže iná možnosť horšieho poradia
neexistuje. Žiaden z uvádzaných dôvodov v popieracom prejave nemá žiadnu súvislosť s poradím
uspokojovania pohľadávky a ani len nenaznačuje, že by pohľadávka mala byť akokoľvek spojená
so záväzkom podriadenosti, zmluvnou pokutou, alebo spriaznenou pohľadávkou. Žalovaný v popretí
čo do výšky pohľadávky uvádza totožný text svojho odôvodnenia ako v odôvodnení popretia čo do

poradia, a rovnako v odôvodnení popretia čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti pohľadávky,
z ktorého dôvodu žalobca považuje popretie žalovaného za nezrozumiteľné a zmätočné. V závere
uviedol, že pohľadávka žalobcu nemá byť vymáhateľná, keďže nie je vykonateľná. Žalovaný poukázal,
že prihlásená pohľadávka nie je v súlade s uznesením Najvyššieho súdu v SR z 24. 06. 2020
vymáhateľná, nakoľko nie je vykonateľná s poukazom na ustanovenie § 42a ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Žalobca k tomu uvádza, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu je relevantné len pre
argumentáciu pri odporovacej žalobe, pričom pre samotnú prihlášku pohľadávky do konkurzu úpadcu
je táto argumentácia irelevantná. Do konkurzu je možné si prihlásiť každú pohľadávku bez ohľadu
na to, či je alebo nie je v kvalite exekučného titulu. Ďalej uviedol, že žalobca má za to, že výška
prihlásenej pohľadávky je nesporná, vyplýva zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 16. 12. 2014 uzavretej

medzi žalobcom a úpadcom, a vyplýva z bankového dokladu preukazujúceho reálne poskytnutie
pôžičky zo dňa 16. 12. 2014. Úpadca ďalej uznal dlh dňa 28. 12. 2017 a z príslušných predpisov
SR vyplýva i príslušný úrok z omeškania tak, ako ho žalobca uplatnil v prihláške. V popieracom
prejave absentuje žalobcovi odôvodnenie popretia čo do výšky, z ktorého dôvodu sa nemôže k danej
skutočnosti objektívne vyjadriť relevantným spôsobom. Popretie pohľadávky čo do právneho dôvodu

a vymáhateľnosti považuje opätovne za zmätočné, nakoľko obsahuje opätovne rovnakú argumentáciu,
ako ostatné časti odôvodnenia. K samotnej pôžičke poskytnutej úpadcovi uviedol, že plnenie žalovaný
nevnímal ako poskytnutie pôžičky, keďže sa malo jednať o finančné prostriedky, ktoré boli ďalej
poukázané na účet tretej osoby, na základe údajnej spoločnej dohody žalobcu a úpadcu, pre ich údajnú
spoločnú obchodnú príležitosť. Žalovaný tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nešpecifikuje, dostatočne

neodôvodňuje a žiadnym spôsobom ani nepreukazuje. Žalobca považuje predmetnú interpretáciu
žalovaného za účelovo vyfabulovanú, ako aj všetky uvedené tvrdenia žalovaného v odôvodnení popretia
pohľadávky. Žalovaný pritom žiadnym spôsobom nespochybnil, že úpadca na svoj bankový účet prijal
finančné prostriedky od žalobcu vo výške 115.000,- Eur, o čom svedčí písomne uzavretá zmluva
o pôžičke, na ktorej je osvedčený podpis úpadcu, ako dlžníka. Svedčí ďalej o tom i platobný príkaz

žalobcu zo dňa 16. 12. 2014 k bankovému prevodu, kde je označenie, že sa jedná o pôžičku pre úpadcu,
a žalovaný rovnako nespochybnil, že by úpadca nemal uhradiť uvedenú pôžičku v lehote uvedenej
v zmluve. Účel pôžičky nebol v písomnej zmluve zo dňa 16. 12. 2014 žiadnym spôsobom špecifikovaný,
preto odmieta, že by sa malo jednať o simulovaný právny úkon a tiež o akúkoľvek dohodu o ustálení
akéhosi miesta plnenia, kde sa mali iba nakumulovať peňažné prostriedky, ktoré boli ďalej poukázané

v prospech tretej osoby na základe údajnej spoločnej dohody. Žalobca tvrdí, že sa jedná o výlučne
súkromné požičanie peňazí zo strany žalobcu úpadcovi na základe ich vzájomnej dohody. Žalobca
úpadcovi v tom čase plne dôveroval, a preto sa mu rozhodol peniaze pre účely úpadcu požičať s cieľom
mu pomôcť. Úpadca žalobcovi nevrátil ani časť pôžičky napriek tomu, že na čiastočné uspokojenie
žalobcu mal úpadca viac krát v priebehu viacerých rokov príležitosť, pričom úpadca následne i písomne

uznal svoj dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke spolu s príslušenstvom. Následne žalobca uviedol, že
žalovaný si sám vo svojich tvrdeniach odporuje a vyplýva to i zo súdneho spisu, na ktorý poukazuje
sám žalovaný a vedený na OS Bratislava II pod č. konania 52C/22/2019, v ktorom sa riešila úhrada
pôžičky medzi úpadcom a jeho dlžníkom p. E., ktorej splatnosť pôžičky viac krát prolongovali, o čomžalobca nemal vedomosť. Žalobca pritom požičal úpadcovi pôžičku v nižšej sume, než ktorú úpadca
následne požičal svojmu dlžníkovi. Úpadca na rozdiel od žalobcu požadoval od svojho dlžníka p. E. aj
zabezpečenie svojej pohľadávky zmenkou. Rovnako žalovaný nežiadal v konaní 13Up/158/2018 neskôr

v konaní vedenom na OS BA II 52C/22/2019 úhradu súdneho poplatku od protistrany. Ohľadne týchto
skutočnostíodkazujenaRozsudokOSBAIIzodňa03.04.2020,zktoréhojezrejmé,žeidežalovanýmo
účelovo vyfabulovanú interpretáciu Zmluvy o pôžičke zo dňa 16. 12. 2014, ako simulovaného právneho
úkonu a je v priamom rozpore s tvrdením samotného úpadcu, ktorý simuláciu právneho úkonu Zmluvy
o pôžičke zo dňa 16. 12. 2014 uzavretej medzi úpadcom a jeho dlžníkom p. E. v danom konaní výslovne

popiera a vylučuje. To zároveň potvrdzuje i vylúčenie simulácie právneho úkonu Zmluvy o pôžičke zo dňa
16. 12. 2014, uzavretej medzi žalobcom a úpadcom. Žalobca si pritom nie je vedomý absolútne žiadneho
ekonomického prospechu, ktorý mal v tom čase smerovať pre žalobcu z čohokoľvek a v akejkoľvek
forme. Rovnako nie je si vedomý ani žiadnej obchodnej príležitosti, ktorá by sa akýmkoľvek spôsobom
dotýkalažalobcu,čiužpriamoalebonepriamo,ataktiežrozhodnevie,ževtomčasežalobcaaninemienil
vynakladať akékoľvek obchodné investície, ani sa akýmkoľvek spôsobom podieľať na prípadných

nákladoch úpadcu spojených s jeho prípadnými obchodnými príležitosťami. Preto tvrdenia žalovaného
považuje za zjavne zmätočné a zavádzajúce a ničím nepodložené. Popretie pohľadávky žalovaný
nepreukázal, že by úpadca nemal skutočnú vôľu uzavrieť predmetnú zmluvu o pôžičke. Túto úpadca
podpísal dobrovoľne, potvrdil svojim podpisom na zmluve a ide o platný právny úkon. V závere poukázal
i na to, že v konaní 2K/50/2016 o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu na strane č.

9 zápisnice úpadca reagoval na podaný návrh žalobcu na pristúpenie do uvedeného konkurzného
konania slovami „a samozrejme o tom, že takisto navrhovateľ F. G. a spoločnosť žalobcu vie, že
na základe našich rokovaní do konca júla bude mať pohľadávky, ktoré sú tu od roku 2014 pretože
samozrejme sa vymáhajú uhradené, to samozrejme naše rokovanie o tom, že to bude mať zaplatené
prebiehajú, a pre mňa je toto dosť nepochopiteľné prekvapenie“. Práve táto reakcia úpadcu preukazuje,

že žalobcu vždy vnímal ako svojho regulérneho a riadneho veriteľa, s ktorým úpadca dlhodobo rokoval
a ubezpečoval ho o úhrade jeho pohľadávky, teda o vrátení poskytnutej pôžičky. Žalovaný namietal
aj uznanie dlhu, pričom ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník
písomne uzná, že zaplatí svoj dlh. V prípade súdneho sporu sa predpokladá existencia dlhu v čase
jeho uznania, to znamená, že veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh v čase

uznania existoval. Ak dlžník má za to, že v čase uznania dlh neexistoval alebo zanikol, musí to
preukázať. Žalovaný v popretí pohľadávky nijak nespochybňuje, že by dlh úpadcu v čase jeho uznania
trval, a preto logicky nepoprel ani skutočnosť, že medzi žalobcom a úpadcom existuje vzťah veriteľa
a dlžníka. Potom tvrdenia žalovaného zostávajú len v podobe ničím nepreukázaných a nepodložených
skutkových tvrdení, ktoré sú naviac aj zmätočné. Žalobca mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že má za to, že konanie a popretie samotnej
pohľadávky žalobcu inicioval žalovaný ako veriteľ úpadcu s výškou prihlásenej pohľadávky v celkovej
sume 200,- Eur, pričom podľa § 32 ods. 7 písm. b) ZKR - výška kaucie spojená s popretím pohľadávky
žalobcu je 350,- Eur. Je preto pre žalobcu, ktorý neočakáva žiadne uspokojenie nezabezpečených
veriteľov, medzi ktorých patrí aj jeho pohľadávka zaujímavé, aký ekonomický cieľ sleduje žalovaný

popretím pohľadávok iného veriteľa, keď už vopred vedel, že to je pre neho ekonomicky stratové.
Žalobca mal preto za to, že ide o zrejmú a účelovú obštrukciu a bezprecedentné zneužívanie práva
subjektu preukázateľne spriazneného s úpadcom, nakoľko sa úpadca podľa názoru žalobcu podieľal na
textácii popretia pohľadávky uplatneného žalobcom v konkurznom konaní úpadcu. Žalovaný je osobou
spriaznenou s úpadcom, nakoľko v popretí pohľadávky žalovaným sú uvedené výlučne skutočnosti,

o ktorých by žalovaný objektívne nemohol mať vedomosť bez toho, aby mu tieto nesprístupnil úpadca
alebo ním ovládaná, alebo spriaznené osoby. Súd preto žiadal, aby určil ním uplatnenú pohľadávku
prihlásenú prihláškou s poradovým číslom 1 zo dňa 11. 12. 2020 zapísanú v zozname pohľadávok pod
č. 15A v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu A. B. C., D. z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 16. 12.
2014 za nespornú, čo do poradia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. V prípade úspechu žiadal

priznať trovy konania. Na svoje tvrdenia ďalej pripojil zápisnicu z pojednávania zo dňa 30. 04. 2019
v konaní 2K/50/2016, vyjadrenie žalobcu zo dňa 06. 03. 2020 k sťažnosti úpadcu na advokáta zo dňa
17. 12. 2019, a rozhodnutie SAK zo dňa 31. 07. 2020 o sťažnosti úpadcu.

3)Žalobežalobcusaprávnyzástupcažalovanéhonevyjadrilvsúdomstanovenejlehote,aleaždňom26.

04. 2023. V uvedenom podaní nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o dôvodnosti podanej žaloby. Poukázal,
že namieta prihlásenú pohľadávku v celej výške, ako neoprávnenú čo do výšky, poradia, právneho
dôvodu a vymáhateľnosti s poukazom, že na tunajšom súde sa vedie spor o určenie, že neexistuje
právo na plnenie zo Zmluvy o pôžičke a z uznania dlhu zachyteného vo forme uznania dlhu pod sp. zn.11C/22/2019. Súd však konštatuje, že uvedené konanie je zastavené v zmysle uznesenia tunajšieho
súdu vydaného v konaní 11C/22/2019 dňom 16. 02. 2022 s tým, že následne trovy znášal úpadca/
správca. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že plnenie, ktoré poskytol F. A. H. G., A. B. C. dňa 16. 12.

2014 na jeho účet vo výške 115.000,-, boli finančné zdroje určené v prospech tretej osoby p. E., bytom
A. XXXX/X D. – B. D., ktorému boli aj v ten istý deň z účtu A. B. C. poukázané, a s ktorým za účasti F.
A. H. G. prebiehali od októbra 2014 rokovania o zabezpečení financovania projektov VAV invest s.r.o.,
konkrétne vyplatenie akcionára Ingsteel s.r.o., z projektu Europa SC ZV a.s., aby sa mohla realizovať
výstavba druhej etapy spoločnosťou Europa SC ZV II a.s. . Žalobca a F. A. H. G. zastupovala na základe

mandátnej zmluvy v roku 2014 spoločnosť Europa Cinema ZV s.r.o., VAV HOLD a.s., atď. spracovali aj
komplet zmluvnú dokumentáciu medzi A. B. C. a B. E., zmluvu o pôžičke, dodatok č. 1 a 2 k zmluve,
ako i zmenku, dohodu o vyplňovacom práve k zmenke atď. Nakoľko VAV Invest s.r.o., ani A. B. C. nemal
v tom čase k dispozícii voľnú sumu 200.000,- , ponúkol F. A. H. G. za úrok vo výške 20 % ročne, že
zabezpečí od svojich kolegov financie vo výške 190.000,- a následne zapožičal sumu 115.000,- Eur
prostredníctvom spoločnosti žalobcu a 75.000,- Eur zapožičal F. A. H. G. osobne. Zvyšných 10.000,-

Eur zapožičala manželka A. B. C., ako i sumu 50.000,- Eur, z ktorej sumu 40.000,- Eur poskytol A. B.
C. do VAV invest s.r.o. . Tiež sa F. A. H. G. osobne zúčastňoval rokovaní s B. E. a jeho kolegom A.
I. J.. Následne poukázal, že na VAV invest s.r.o. bol vyhlásený konkurz, počas ktorého sa F. A. H. G.
zúčastňoval rokovaní s B. E. a A. I. J. o zabezpečení financovania plánovaného projektu. Na požiadanie
F. A. H. G., že chce mať právnu istotu ohľadne vrátenia poskytnutých pôžičiek, úpadca podpísal uznanie

dlhu tak pre ATTORNEYS GROUP s.r.o. ako aj pre F. A. H. G. tri dni pred vypršaním premlčacej lehoty.
B. E. úpadcom poskytnutú pôžičku nevrátil, spracoval žalobca vo februári 2018 žalobu na B. E. a podal
ju na Okresný súd Bratislava II, v ktorom bol vyhlásený rozsudok č. konania 52C/22/2018, v zmysle
ktorého bol p. E. zaviazaný vrátiť žalovanému (úpadcovi) sumu vo výške 200.000,- Eur s úrokom
z omeškania, zmluvnou pokutou a trovami konania. Žalobca a úpadca sa dohodli, že z vysúdenej

sumy sa uhradia pôžičky poskytnuté žalobcovi, ako aj F. A. H. G. podľa uzavretej zmluvy. Následne
F. H. G. bez akéhokoľvek upozornenia pristúpil do konkurzu prihlásením svojej pohľadávky. Uvedené
konanie žalovaný považuje za absolútne neprijateľné v rozpore s advokátskou etikou a prihlásenú
pohľadávku žalobcu za nesúladnú s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 6Cdo/237/2017 zo dňa 24.
06. 2020, keďže nie je vykonateľná. Popretie pohľadávky žalovaný považuje za zrozumiteľné, keďže

obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom a je riadne zdôvodnené. Zákon pritom neurčuje vecný
rozsah zdôvodnenia popretia popierajúcou osobou. Pohľadávku žalobcu žalovaný poprel aj z právneho
dôvodu,takniejedôvodnétvrdeniežalobcuoneúčinnostitakéhoto popretiaztitulujejporadia.Žalovaný
poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku ako inú pohľadávku, avšak neuznal iné poradie, keďže mal za
to, že táto neexistuje. Toto uviedol pri popretí právneho dôvodu pohľadávky, pri popretí pohľadávky určil

sumu, ktorú popiera, poprel i poradie a vymáhateľnosť pohľadávky. Túto poprel jasne a zrozumiteľne
tak, ako je identifikovaná samotným žalobcom a žalovaným v popretí. Zotrval na tom, že uvedené
Zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a úpadcom dňa 16. 12. 2014 je simulovaným právnym
úkonom, a v nadväznosti na to uznanie dlhu zo dňa 28. 12. 2017, ako zabezpečovací prostriedok je
absolútne neplatné, vzhľadom na skutkový stav opísaný v popretí pohľadávky. Potvrdil, že dňa 16. 12.

2014 poskytol žalobca ,ako veriteľ úpadcovi ako dlžníkovi finančnú sumu vo výške 115.000,- Eur, ktorú
sa úpadca zaviazal vrátiť podľa Zmluvy o pôžičke do 30. 12. 2014. Uvedená pôžička mala byť bezúročná
a pre prípad porušenia povinnosti vrátiť je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,055 % za
každý deň omeškania. Vo vzťahu k dohodnutej výške zmluvnej pokuty práve dohoda o zmluvnej pokute
mala predstavovať odmenu/výnos žalobcu za poskytnutie finančných prostriedkov a mala byť vyplácaná

vo výške zmluvnej pokuty za každý deň omeškania zo zaplatením dlžnej sumy, čo predstavovalo ročne
cca 20 % zo sumy 115.000,- Eur. Táto mala byť vyplatená až pri odpredaji dohodnutých projektov, a to
z finančných prostriedkov z výnosu za odpredaj obchodného centra EUROPA SHOPPING CENTER
Zvolen II. etapa. V čase poskytnutia finančných prostriedkov vo výške 115.000,- Eur spoločnosť žalobcu
poskytovalanazáklademandátnejzmluvyzodňa30.04.2014právneslužbypreúpadcu,akoipreďalšie

spoločnosti, ako i pre manželov H., a to i v spojitosti s vyplatením akcionára Ingsteel s.r.o. z projektu
EUROPA SC ZV a.s. z dôvodu realizácie výstavby EUROPA SHOPPING CENTER Zvolen II. etapa
spoločnosťou EUROPA SC ZV II a.s. . Následne žalovaný poukázal, že žalobca vypracovával aj ďalšie
kompletné zmluvné dokumentácie, ktoré následne v podaní špecifikoval (zmluvná dokumentácia medzi
A. B. C. a B. E., zmluvy o sprostredkovaní, zmluvy o spolupráci...). Na základe vyššie uvádzaných

skutočností potom považoval zmluvu o pôžičke za simulovaný právny úkon. Žiadal vypočuť i F. D. K.,
ktorý sa zúčastňoval rokovaní so žalobcom, ktorý viedol samotný žalobca s ním a s ďalšími investormi
ohľadne realizácií projektov, ako aj výsluch p. I. J. a samotného úpadcu. V podaní sa žalovaný vyjadril
i ku konaniu žalobcu v ďalšom súvisiacom konaní sp. zn. 11C/22/2019 vedenej na OS Banská Bystrica,v ktorom navrhoval konateľ žalobcu, aby žalobu zamietol. Veriteľský výbor v konkurznom konaní
vedenom na úpadcu odporučil správcovi zobrať uvedenú žalobu späť, z ktorého dôvodu bolo i konanie
v danej veci zastavené. Na svoje tvrdenia o vyššie uvádzaných skutočnostiach pripojil aj listinné dôkazy

ním citované v podaní, žalobu o určenie, že neexistuje právo na plnenie zo zmluvy o pôžičke vedené
pod sp. zn. 11C/22/2019, vyjadrenie F. G. zo dňa 28. 10. 2019 až 16. 08. 2019, späťvzatie žaloby zo
strany správcu, mandátnu zmluvu zo dňa 30. 04. 2014 medzi žalobcom a úpadcom zo dňa 30. 06. 2015,
zmluvu o pôžičke zo dňa 16. 12. 2014 medzi úpadcom a B. E., popretie pohľadávky zo dňa 08. 01. 2021,
zmluvu o spolupráci zo dňa 16. 12. 2014 spolu s dodatkami, e-mailovú komunikáciu medzi úpadcom

a F. L. zo dňa 21. 11. 2014 a zo dňa 23. 11. 2014 medzi žalobcom a úpadcom atď. (viď číslo listu 147
súdneho spisu).

4) K rozsiahlemu vyjadreniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 10.
05. 2023, v ktorom zotrval na dôvodoch uvádzaných v žalobe a tvrdenia žalovaného vo vyjadrení za
zavádzajúce a účelové. Predmetom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej

pohľadávky súdom, ale to je úloha správcu. Účelom incidenčného konania je len rozhodnúť o tom,
či popierací prejav žalovaného obstojí, alebo nie. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by
veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi, a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho
súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia
uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie

a prvotné rozhodnutie o tom, či v konkurze budú, alebo nebudú uspokojené. K simulovanému právnemu
úkonu sa žalobca nebude vyjadrovať, nakoľko ho namieta, to i s poukazom na obsah súdneho
spisu vedeného na OS BA II č. konania 52C/22/2019, ako i na konanie 14C/33/2019 vedené na OS
Banská Bystrica. Uvedenú pohľadávku žalobcu nepoprel samotný správca, urobil to len žalovaný,
ktorý je osobou preukázateľne spriaznenou s úpadcom. I v samotnom uznesení OS Banská Bystrica

č. konania 2K/50/2016-2827 zo dňa 08. 03. 2021, konajúci súd priznal žalobcovi hlasovacie práva
a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou zapísanou v zozname pohľadávok pod č. 15A vo
výške 162.346 hlasov. V uvedenom uznesení v bode 12 súd konštatoval, že popretý veriteľ právny
dôvod a výšku svojej prihlásenej pohľadávky dostatočne doložil, a to Zmluvou o pôžičke a uznaním
dlhu podpísaným úpadcom s notársky overeným podpisom a príkazom na úhradu. Dôvody popretia

navyše podľa názoru súdu právny dôvod, ani výšku pohľadávky popretého veriteľa nespochybňujú.
Popierajúci veriteľ v popretí neuvádza ani jeden právny relevantný dôvod spochybňujúci právny dôvod
a výšku pohľadávky veriteľa. Súd konanie vedené úpadcom voči popretému veriteľovi, na základe
žaloby o určenie neexistencie práva na plnenie zo zmluvy o pôžičke a uznania dlhu, súd považuje za
konanie účelovo vyvolané v súvislosti s pristúpením popretého veriteľa do konkurzného konania na

majetok úpadcu a navyše popierajúci veriteľ neuvádza žiadne právne relevantné skutočnosti, prečo by
úpadca nemal byť povinný na základe zmluvy o pôžičke a uznania dlhu popretému veriteľovi plniť. Celý
popierajúci prejav z hľadiska jeho obsahu aj formy je autentickým prejavom úpadcu, formálne vydávaný
zapopierajúciprejavveriteľaDonlyInvests.r.o.,ktorýúkonpretooprávnenevyvolávapochybnostiojeho
súlade s čl. 5 CSP.

5) Žalobca sa s touto konštatáciou súdu stotožnil, čo uviedol i vo svojom podaní k vyjadreniu žalovaného
k žalobe. Potom mal za to, že z dôkazov predložených žalobcom, v rámci tohto súdneho konania je
zrejmáúčelovosťpopretiapohľadávkyžalovanýmastýmspojenézjavnézneužívanieprávažalovaného,
ktorý ako už bolo uvedené v žalobe, je subjektom preukázateľne spojeným s úpadcom. Žalobca je

názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keďže nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia
uvádzané v popretí pohľadávky. Žalovaný sa k predmetnému podaniu nevyjadril. Na pojednávaní
uskutočnenom dňa 05. 06. 2023 sa zúčastnil len žalobca, ktorý zotrval na všetkých doteraz ním
uvádzaných skutočnostiach a predložil i prípadne rozhodnutia, na ktoré vo svojich podaniach odkazoval
(2K/50/2016-2820 a 2K/50/2016-2827). Keďže žalovaný sa k veci nevyjadril, nenavrhol doplnenie

dokazovania, žalobcom navrhnuté dokazovanie považoval za bezpredmetné a žiadal súd, aby ho
nevykonal. Súd z dôvodov hospodárnosti a na základe žalobcom predložených listinných dôkazov,
potom mal za to, že vykonanie navrhnutých dôkazov zo strany žalovaného je bezpredmetné. Súd ukončil
dokazovanie vo veci a vyhlásil rozsudok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

6) Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Zbierky zákonov, veriteľ má právo domáhať sa na
súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli
pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručeniapísomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej
pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

7) Podľa ustanovenia § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Zbierky zákonov, podmienkou podania návrhu na
určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie
preddavku na trovy konania vo výške podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže,
súd konanie zastaví.

8) Podľa ustanovenia § 32 ods. 14 zákona č. 7/2005 Zbierky zákonov, v žalobe sa veriteľ môže
domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac
toho, čo uviedol v prihláške.

9) Podľa ustanovenia § 32 ods. 15 zákona č. 7/2005 Zbierky zákonov, rozhodnutie o určení popretej

pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

10) Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

11) Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

12) Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zbierky zákonov, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13)Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdzato,žežalobažalobcujedôvodná,apretojejvyhovel
v celom rozsahu.

14) Medzi stranami nebolo sporné, že v zmysle uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 20. 10. 2020 sp.
zn. 2K/50/2016, zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 206/2020 zo dňa 26. 10. 2020 súd vyhlásil

konkurz na majetok úpadcu A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX D., a do funkcie správcu
úpadcu ustanovil Mgr. Marínu Zacharovú, so sídlom kancelárie Horná 65/A Banská Bystrica.

15) Nespornou skutočnosťou bola i prihláška pohľadávky žalobcu s poradovým č. 1 zo dňa 11. 12.
2020, doručená správcovi dňa 11. 12. 2020 a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod č. 15A v konkurze

vyhlásenomnamajetokúpadcuA.B.C..Nespornouskutočnosťouboloipopretiepohľadávkyžalovaným
zo dňa 08. 01. 2021, doručené správcovi a následne oznámené žalobcovi dňa 20. 01. 2021.

16) Spornou skutočnosťou v konaní bolo, či popretie pohľadávky žalobcu bolo žalovaným dôvodné. Súd
preto vykonal ohľadne tejto skutočnosti dokazovanie.

17) Žalobca v prihláške pohľadávky v celkovej výške 162.346,45 Eur si uplatnil túto pohľadávku ako inú,
pozostávajúcu z istiny 115.000,- zo zmluvných úrokov vo výške 13.503,84 Eur a z úrokov z omeškania
vo výške 33.842,61 Eur. Právnym dôvodom vzniku uvedenej pohľadávky bola Zmluva o pôžičke zo dňa
16. 12. 2014, uzavretá medzi žalobcom a úpadcom, jednak v písomnej forme a doloženú i dokladom

o jej poskytnutí, ako i uznaním dlhu zo strany úpadcu (viď č. súdneho spisu 13 až 19). Z predložených
dôkazov mal súd za to, že uvedená zmluva o pôžičke spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu, v zmysle
ktorého žalobca požičal dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 115.000,- Eur, a to prevodom na bankový účet
dlžníka, o čom svedčí i samostatný doklad vyššie citovaný, a v rámci uvedenej zmluvy sa strany dohodli,
že dlžník za poskytnutie pôžičky je povinný zaplatiť veriteľovi úrok vo výške 2 % ročne zo sumy prijatej

pôžičky. V bode 3 čl. 1 uvedenej zmluvy sa zároveň dohodli na lehote vrátenia tejto pôžičky do 31. 12.
2014. Pre prípad porušenia povinnosti si dohodli i zmluvnú pokutu vo výške 0,055 % zo sumy pôžičky, so
splatením ktorej je dlžník v omeškaní, a to za každý deň trvania porušenia zabezpečovanej povinnosti.18) Podľa tvrdenia žalobcu, úpadca uvedenú pôžičku žalobcovi nevrátil, z ktorého dôvodu si uplatnil
v prihláške okrem vrátenia dlžnej istiny i dohodnuté zmluvné úroky a úroky z omeškania, ktoré
boli stranami dohodnuté, a ktoré si uplatnil v súlade i s príslušnými právnymi predpismi SR (úroky

zomeškania).Úpadcavsúladesustanovením§558Občianskehozákonníkadlhvočiveriteľovipísomne
uznal,apretovprípadesporuveriteľanemusídokazovať,ževčaseuznaniadlhexistoval,anijehovýšku.
Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol, napríklad splnením alebo
inak, by to musel v konaní preukázať. Súd pritom len konštatuje, že subjekt, ktorý poprel pohľadávku
prihlásenú žalobcom do konkurzného konania úpadcu nebol správca majetku úpadcu, ale veriteľ inej

pohľadávky úpadcu, ktorú si prihlásil do konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu.

19) Zákon o konkurze a reštrukturalizácii umožňuje poprieť pohľadávku veriteľa, nielen správcom, ale aj
iným veriteľom. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Zbierky zákonov. Podľa
ustanovenia § 32 ods. 5 zákona č. 7/2005 Zbierky zákonov v platnom znení, ten kto pohľadávku popiera,
musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera,

pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah
popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom,
zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil
popretím pohľadávky, iba že preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

20) Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pohľadávku žalobcu prihlásenú do
konkurzného konania úpadcu a zapísanú do zoznamu pohľadávok pod poradovým č. 15A poprel
len žalovaný. Uvedenú pohľadávku poprel z titulu právneho dôvodu, výšky, poradia, vymáhateľnosti
i zabezpečovacieho práva, ktoré si však žalobca v prihláške neuplatnil. Dôvody popretia pri každom
dôvode uvádzal rovnaké, a ktoré následne bližšie špecifikoval i v písomnom podaní žalovaný,

ako vyjadrenie k žalobe. Z obsahu tvrdení žalovaného vyplýva, že nepoprel prevzatie finančných
prostriedkov úpadcom vo výške 115.000,- Eur, avšak zdôvodňuje účel, za ktorým ich prevzal, a ktoré
mali súvisieť s budúcimi aktivitami úpadcu, ako i žalobcu. Na základe týchto tvrdení mal za to, že medzi
úpadcom a žalobcom nedošlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke, ale k uzavretiu simulovaného právneho
úkonu, ktorého účelom bolo vyplatenie akcionára Ingsteel s.r.o. z projektu EUROPA SC ZV a.s., aby

sa mohla realizovať výstavba EUROPA SHOPPING CENTER Zvolen II etapa spoločnosťou EUROPA
SC ZV II a.s., a sledoval sa cieľ prostredníctvom úpadcou pri 20 % úrokovej sadzbe ročne zabezpečiť
plnenie v prospech B. E., ako vopred vyplatenú zálohu za sprostredkovanie financovania, ku ktorému sa
zaviazala spoločnosť REAL CENTRUM s.r.o. Bratislava, a projekt PBA, s.r.o. v memorande uzavretom
dňa 16. 12. 2014. Vôľa oboch zmluvných strán nebola preto uzatvoriť zmluvu o pôžičke, ale dohodu

o investícii s dohodnutou odmenou vo výške zmluvnej pokuty, ktorá predstavovala sumu cca 20 %
ročne z poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 115.000,- Eur. Uvedené žalovaný dôvodil, že
žalobca sa zúčastňoval rokovaní o realizácii projektov a mal v úmysle vstupovať ako investor v rámci
výstavby projektu VAV park – výstavba EUROPA SHOPPING CENTER Zvolen II etapa Banská Bystrica,
z ktorého mal mať ekonomický prospech v podobe výnosu. Potom mal za to, že právny dôvod uvádzaný

priprihlásenejpohľadávkežalobcomneobstojí,atentonamietal.Poukazovalinaustanovenie§41aods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej
osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno

dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

21) Žalobca tvrdenia o simulovanom právnom úkone namietal, tvrdil, že jeho skutočnou vôľou bolo
požičať finančné prostriedky úpadcovi, ktorý ho o to požiadal vzhľadom na jeho finančnú situáciu a
keďže v tom čase sa úpadca zaviazal vrátiť pôžičku cca do 2 týždňov späť žalobcovi. Svedčí o tom

dátumuzavretiazmluvyopôžičke,reálnepožičaniefinančnýchprostriedkov,alehotadoktorejmalterajší
úpadca vrátiť pôžičku žalobcovi. Žalobca tvrdil, že z uvedenej pôžičky mu nevrátil nič napriek tomu,
že bol v takej situácii, že tak urobiť mohol. Účel pôžičky nebol v písomnej zmluve žiadnym spôsobom
špecifikovaný, pričom žalobca rázne poprel účelovosť vyfabulovaných a ničím nepreukázaných tvrdení
žalovaného o simulovanom právnom úkone, ktorým išlo o údajnú spoločnú obchodnú príležitosť, dohodu

o kumulovaní finančných prostriedkov, ktoré mali byť ďalej poukázané v prospech tretej osoby na
základe údajnej spoločnej dohody. Úpadca potreboval finančné prostriedky pre ich požičanie pánovi
E., ktorý bol v tom čase s úpadcom v právnom vzťahu, avšak nie so žalobcom. Uvedený právny
úkon preto súd posúdil na základe prejavenej vôli žalobcu za platný úkon zmluvy o pôžičke sovšetkými právnymi dôsledkami. Súd pritom konštatuje, že žalovaný, ktorý nebol v zmluvnom vzťahu so
žalobcom, uvádza v popretí pohľadávky prihlásenej žalobcom do konkurzného konania úpadcu A. B.
C. také skutočnosti, o ktorých nemohol mať vedomosť bez toho, aby mu tieto nesprístupnil samotný

úpadca, alebo ním ovládané alebo spriaznené osoby. Účelom konkurzného konania je aspoň čiastočné
uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov, a nie prihlásenie pohľadávok voči úpadcovi do
konkurzného konania za účelom popierania pohľadávok prihlásených inými veriteľmi. Potom popretie
pohľadávky žalovaným sa javí ako zrejmá a účelová obštrukcia a bezprecedentné zneužívanie práva
v súlade s článkom 5 CSP, čo vyplýva i z konštatácie tunajšieho súdu v rozhodnutí 2K/50/2016-2820

zo dňa 08. 03. 2021, resp. 2K/50/2016-2827 zo dňa 08.03. 2021. Potom zjavné zneužitie práva
nemôže požívať právnu ochranu. Ide o potrebu odmietnutia formalistického prístupu k právu, keď nie
je akceptovateľné, aby právu, ktoré je vykonávané síce v súlade s jazykovým výkladom právnej normy
garantujúcej dané subjektívne právo, ale v rozpore s jeho účelom, bola priznaná ochrana. Na základe
uvedeného potom súd tvrdeniam žalovaného neuveril o simulovanom právnom úkone, a to i z dôvodu,
že nebol účastníkom daného zmluvného vzťahu a uveril tvrdeniam žalobcu o tom, že išlo o právny úkon

uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Táto bola uzatvorená stranami sporu v písomnej forme a túto zmluvu
označil i žalobca v prihláške prihlásenej pohľadávky ako právny dôvod jej vzniku. Výška pohľadávky
vyplýva z písomnej zmluvy o pôžičke, ako i z dokladu preukazujúcom poskytnutie týchto finančných
prostriedkovbezhotovostnežalobcomnaúčetúpadcu.Nevrátenieuvedenejsumyposkytnutejžalobcom
úpadcovi je nespornou skutočnosťou, z ktorej vyplýva i výška istiny uplatnenej žalobcom v prihláške

prihlásenej pohľadávky, ku ktorej si uplatnil i v zmysle zmluvy o pôžičke aj výšku zmluvného úroku
a v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka i nárok na príslušenstvo pohľadávky,
t. j. úrok z omeškania, ktorý vypočítal do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Súd teda mal
okrem právneho dôvodu, výšky pohľadávky preukázané ďalej i poradie uplatnenej pohľadávky, ako inej,
pričom z dôvodu neuvedenia poradia žalovaným súd popretie poradia považoval za neúčinné v súlade

sustanovením§32ods.5zákonaokonkurzeareštrukturalizácii.Pokiaľideovymáhateľnosťuvedeného
nároku, tú ma súd za preukázanú z dôvodu uznania dlhu úpadcom, a teda nejde o premlčaný nárok.
Rovnako súd považoval argumentáciu žalovaného v spojitosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
za bezpredmetné, keďže sa týkal ust. o odporovateľnosti právnym úkonom, kde sa predpokladá už
exekučný titul, resp. i uspokojenie pohľadávky. V prípade konkurzného konania to neplatí. Súd mal teda

dôvodnosť podanej žaloby preukázanú v celom rozsahu, a preto o nej rozhodol tak, ako je uvedené
v petite tohto rozhodnutia. Námietky žalovaného považoval za irelevantné.

22) O trovách konania tunajší súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi,
ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

O ich výške súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo
vyhotovení dvojmo, alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnej
skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.