Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620203400
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7620203400.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci maloletej A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom D. E. F. G. B. H. E., dieťa rodičov: matka I. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., E. F. XXXX/X, kor. adresa J. X, A., právne zastúpená JUDr.
Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, so sídlom Zimná č. 62, Spišská Nová Ves, a otec K. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. - G., L. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou,
advokátkou, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, za účasti Centra pre deti a rodiny E., E.
XXXX/XX, IČO: XXXXXXXX, v konaní o úpravu styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného

súdu Spišská Nová Ves č.k. 14P/293/2020-186 zo dňa 25.7.2022 v spojení s opravným uznesením č.k.
14P/293/2020-230 zo dňa 10.1.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., IV. a V.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B. vo

vzťahu k úprave styku.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozhodnutím rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd návrh otca z a m i e t a .

II. Súd u k l a d á maloletej A. B. C., nar. XX.X.XXXX a otcovi K. C., nar. XX.X.XXXX výchovné
opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v M. E. I. B. H. E. so zameraním
na zlepšenie vzťahu dcéry a otca a na motivovanie dcéry na kontakt s otcom.

III. Súd u k l a d á matke I. C., nar. XX.XX.XXXX a otcovi K. C., nar. XX.X.XXXX výchovné

opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia vzájomnej
komunikácie rodičov navzájom, ako aj za účelom osvojenia si spôsobu motivovania maloletej dcéry k
realizácii styku s otcom.IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V. Matka j e p o v i n n á nahradiť Slovenskej republike sumu 547,72 € titulom náhrady

nákladov spojených so znaleckým dokazovaním, a to v mesačných splátkach po 30 €, vždy do 15. dňa
nasledujúceho mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku.“

3. Vo vzťahu k uloženému výchovnému opatreniu súd odôvodnil rozhodnutie

4. Súd dospel k záveru, že návrh na zmenu úpravy styku s maloletou dcérou, resp. jeho rozšírenie,
nie je dôvodný. Momentálna situácia z pohľadu súdu nie je pozitívna, pričom vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že značnú, avšak nie jedinú mieru zavinenia na vzniknutej situácii má matka, a to
vzhľadom na jej postoj a na spôsob vzorca, ktorý vytvára pred maloletou, a ktorým je maloleté dieťa
ovplyvňované. Posledná úprava styku otca s dcérou bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu
Poprad č.k. 15P/150/2017-102 zo dňa 19.3.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.

21CoP/145/2019-148 zo dňa 12.5.2020, v zmysle ktorého bol otec oprávnený stýkať sa s mal. A. B.
každú stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod do 16.00
hod a v nedeľu od 9.00 hod do 16.00 hod bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná dieťa na styk
riadne pripraviť a otec si dieťa preberie pred bytom matky a tam ho aj odovzdá. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 5.6.2020. Otec v konaní preukázal svoju snahu o prehĺbenie vzťahu k

maloletej tým, že dcéru pravidelne navštevuje, snaží sa nadviazať a utužiť s ňou vzájomné citové
väzby. Otec nemá inú možnosť podieľať sa na starostlivosti o dieťa a na jeho strane súd nevidí žiadne
prekážky, pre ktoré by bolo možné nepovoliť realizáciu styku otca s maloletou dcérou bez prítomnosti
matky. Matka však, hoci výrazne deklaruje svoju snahu dohodnúť sa s otcom, evidentne nemá záujem
o to, aby sa otec s dieťaťom stýkal v jej neprítomnosti a to nie z dôvodu zabezpečenia záujmu dieťaťa

vyrastať v harmonickom vzťahu s oboma rodičmi, ale zrejme vplyvom vlastnej precitlivenosti a prehnanej
obavy o dieťa. Právo dieťaťa stýkať sa s oboma rodičmi je prirodzeným právom dieťaťa. Preto je v
najlepšom záujme dieťaťa potrebné vybudovanie a upevňovanie vzťahu s otcom. Je tiež nutné podporiť
vzťah dieťaťa s otcom a pomôcť dieťaťu dosiahnuť určitú nezávislosť od matky, ktorá nezávislosť sa
postupne musí zákonite rozvíjať, pokiaľ má dieťa zdravo rásť. Práve prítomnosť matky pri styku dieťaťa

s otcom je potenciálne tým faktorom, ktorý dieťa v prirodzenom spontánnom prejave voči svojmu otcovi
môže brzdiť a je preto žiaduce, aj vzhľadom na vek dieťaťa, upúšťať postupne od realizácie styku
otca s dieťaťom za prítomnosti matky. Je potrebné postupne odbúravať viazanosť maloletej na matku
a nenásilne separovať matku od dieťaťa. Čo sa týka úpravy styku, vychádzajúc z vyššie citovaného
rozhodnutia Okresného súdu Poprad, súd má za to, že rozsah styku uložený týmto rozsudkom, ktorý

je zhodný s rozsahom navrhovaným M. E. I. B. H. E., ako aj kolíznym opatrovníkom, aby za súčasnej
situácienebolozasahovanédopsychikymaloletéhodieťaťa.Stykotcasmaloletoudcéroubolvminulosti
realizovaný za prítomnosti matky a bez asistencie, avšak v poslednom čase maloletá A. B. odmieta
návštevy otca bez prítomnosti matky. Matka taktiež nesúhlasí, aby odovzdávanie dieťaťa otcovi bolo za
asistencie pracovníkov centra, nakoľko to dcére spôsobuje stres. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa

styk otca s maloletou dcérou nerealizuje v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu a preto má súd za to,
že v prvom rade je potrebné vynaložiť snahu rodičov na zlepšenie vzájomných vzťahov a komunikácie
a následnú motiváciu maloletej dcéry k realizácii styku s otcom. Ak bude styk otca s dieťaťom v zmysle
právoplatného rozhodnutia súdu realizovaný pravidelne a bez problémov, tak zo strany otca, ako aj
zo strany maloletej dcéry, a tento rozsah nebude pre otca postačujúci, môže sa opätovným návrhom

domáhať opätovnej zmeny úpravy styku s maloletou dcérou. K výraznej zmene pomerov od poslednej
úpravy, ktorá by odôvodňovala zmenu, nedošlo a v súčasnosti nie sú splnené podmienky na rozšírenie
určeného styku, vzhľadom k tomu, že je to značná odluka a zásah do psychiky dieťaťa. Aj keby otcovi
patrilo právo byť s dieťaťom cez sviatky, víkendy, prázdniny, súd aktuálne za danej situácie návrhu otca
nevyhovel, pretože súčasný stav nesvedčí tomu, aby to bolo neprimeraným zásahom, pretože nie sú na

to splnené podmienky. Preto návrh otca v celom rozsahu zamietol.
Súd zároveň z úradnej povinnosti uložil maloletej A. B. a otcovi výchovné opatrenie spočívajúce v
povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v M. E. I. B. H. E. so zameraním na zlepšenie vzťahu
dcéry a otca a na motivovanie dcéry na kontakt s otcom. Taktiež uložil rodičom maloletého dieťaťa
výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia

vzájomnej komunikácie rodičov navzájom, ako aj za účelom osvojenia si spôsobu motivovania maloletej
dcéry k realizácii styku s otcom. Tieto súdom uložené výchovné opatrenia by mali pomôcť rodičom
obnoviť komunikáciu v záujme zlepšenia vývinu a výchovy maloletej A. B..5. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 26, § 28 ods. 2, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 37 ods. 2 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine).

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“). O povinnosti nahradiť náhradu nákladov spojených so znaleckým dokazovaním
rozhodol podľa § 57, § 58 CMP, čl. 4 ods. 1, 2 zákona, § 232 ods. 3, 4 č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

III. Obsah odvolania matky

7. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, a to voči výroku II. a V. Vo vzťahu k
náhrade nákladov spojených so znaleckým dokazovaním žiadala, aby sa na ich splácaní podieľal aj
otec maloletej, ktorý na neúčasti na znaleckom vyšetrení s maloletou nesie veľký podiel viny. Uviedla,
že na znalecké dokazovanie sa s maloletou nedostavila z dôvodu, že maloletá odmietla vyšetrenie a

spolupracovať v tejto veci, maloletá bola vypovedať na súde a označila to ako nepríjemnú skúsenosť.
Maloletá nemá žiaden citový vzťah k otcovi, ktorý si otec zapríčinil svojim nevhodným a neprimeraným
správaním. Nevhodne sa správa aj k jej okoliu, vyvoláva hádky s matkou, starou matkou, čo ovplyvňuje
vzťah s maloletou, ktorá sa s ním nechce stretávať. Maloletá odmieta akúkoľvek spoluprácu, ktorá má
pomôcť k zlepšeniu vzťahu s otcom. K otcovi má vzťah len z povinnosti a nevyhľadáva jeho spoločnosť.

Podľa názoru matky by motiváciou pre maloletú mal byť samotný otec, motiváciu matky vníma maloletá
ako ďalší nátlak. K znaleckému vyšetreniu uviedla, že sa ho má zúčastniť aj otec maloletej, čo tiež
vyhrotilo jej negatívny a odmietavý postoj k vyšetreniu. Ďalej uviedla, že súdny znalec bez znaleckého
vyšetrenia maloletej a matky maloletej vyhotovil záver, ktorý je neobjektívny. Zároveň sa odvolala voči
nariadeniuvýchovnéhoopatreniaotcaotcoviamaloletejzdôvodu,žemaloletáodmietabyťvspoločnosti

otca bez jej prítomnosti, je to len ďalší nátlak na psychiku dieťaťa z otcovej strany, čo nepriaznivo pôsobí
na jej zdravý duševný stav. Navrhla netlačiť dieťa, ktoré je dlhodobo vystavované stresovým záťažovým
situáciám a teda zrušiť nariadené výchovné opatrenie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v
časti, voči ktorým podala odvolanie.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne
správny vzhľadom na konfliktné vzájomné vzťahy medzi otcom a maloletou, ktoré je potrebné rozvíjať,
čo je možné dosiahnuť len ich pravidelným stretávaním. Má za to, že je v záujme dieťaťa podrobiť sa
spoločne s otcom odbornému poradenstvu so zameraním na zlepšenie ich vzťahu a na jeho motivovanie
na kontakt s otcom.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje odvolanie matky za nedôvodné. Má za to, že
splnil všetky povinnosti uložené súdom, na znalecké dokazovanie sa dostavil. Tvrdenia matky označil za
nepravdivé, ide len o subjektívne názory matky a uviedol, že jeho vzťah s maloletou je narušený práve
konaním matky. Otec naďalej má záujem stretávať sa s maloletou, pričom práve zo strany matky je mu

bránené v tomto styku. Navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť napadnuté rozhodnutie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§

66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku v napadnutých častiach podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

11. Odvolací súd po prejednaní veci a preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav a vec správne posúdil po
právnej stránke. Závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1CSP potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti a doplnenie dôvodov
napadnutého rozhodnutia uvádza:

12. Ustanovenia týkajúce sa výchovných opatrení sú systematicky v Zákone o rodine zahrnuté do prvej
hlavy pred zásahy do rodičovských práv a povinností rozhodnutím súdu. Situácie, kedy prichádzajú
do úvahy, sú signálom, že vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi existujú poruchy, ktoré pokiaľ budú
odstránené, nevyžadujú zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností. V § 37 ods. 2 písm. d)

Zákona o rodine je okrem ďalších uvedené výchovné opatrenie, ktorým súd uloží maloletému dieťaťu
a jeho rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu, ktoré je opatrením
nižšej intenzity a o ktorom súd rozhoduje vtedy, ak dospeje k záveru, že v danom prípade je opatrenie
miernejšieho charakteru, postačujúce.

13. Výsledky vykonaného dokazovania realizovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie a

tiež obsah súdnych spisov vedených vo veci starostlivosti súdu o maloletú svedčia o tom, že výchovné
opatrenie, ktoré súd obom rodičom a maloletému dieťaťu uložil má oporu v zistenom skutočnom stave.
Z obsahu vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva narušenosť vzťahov nielen medzi rodičmi
navzájom, ale aj medzi otcom a maloletým dieťaťom. Bola nesporne preukázaná aj existencia napätia
medzi rodičmi vzájomne a medzi dieťaťom a otcom. Rodičia vzájomne nekomunikujú a dieťa s otcom

tiež komunikovať akýmkoľvek spôsobom odmieta, preto tento stav vyžaduje prijatie ďalšieho opatrenia.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom odborného poradenstva uloženého súdom prvej inštancie je
predovšetkým sledovať záujem maloletého dieťaťa, v prospech ktorého je mať fungujúci vzťah s oboma
rodičmi a teda aj s otcom. Výchovné poradenstvo uložené súdom má zabezpečiť to, že maloleté dieťa

sa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými zásadami spoločnosti, ktoré zahrňujú aj právo
dieťaťa na styk a rozvoj vzťahu s druhým rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Takto
nariadené výchovné opatrenie by malo prispieť k naplneniu oprávnených práv a záujmov maloletého
dieťaťa a tiež k tomu, aby matka a v danom prípade aj maloleté dieťa získali schopnosť akceptovať
úlohu a význam druhého rodiča pri výchove dieťaťa. Kontrolovaný kontakt otca s maloletou dcérou v

neutrálnom prostredí pod dohľadom odborníkov a tiež terapeutická práca s rodičmi vytvára priestor
pre dieťaťa, aby zvládlo kontakt s otcom a nadviazalo s ním fungujúci vzťah. Keďže sa maloleté dieťa
bráni osobnému kontaktu s otcom, je daná potreba terapeutickej práce s dieťaťom a tiež s rodičmi,
medzi ktorými je tiež napätý vzťah. Odvolací súd sa prikláňa k tomu záveru, že bez cielenej intervencie
odborníka vo vzťahu k maloletému dieťaťa aj k rodičom nie je možné dosiahnuť zmenu postoja dieťaťa

k otcovi a jeho zlepšenie.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa otec podieľal na jeho
výchove a aby sa rozvíjali a prehlbovali vzťahy medzi ním a dieťaťom, pretože maloleté dieťa potrebuje k
harmonickému a zdravému vývinu lásku oboch rodičov, preto je v záujme dieťaťa, aby sa súd nariadením

tohto výchovného opatrenia pokúsil o konsolidáciu vzťahov medzi otcom a dieťaťom.

16. Čo sa týka námietok a pochýb matky ohľadne naplnenia účelu výchovného opatrenia, jej závery
sú zatiaľ predčasné. Matka bezdôvodne vopred spochybňuje význam práce odborníkov, ktorí budú
odborné poradenstvo realizovať, pričom vyhodnotiť splnenie účelu, ktorý sa ním sleduje, prináleží v

zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine súdu. Súd v zmysle § 37 ods. 7 Zákona o rodine sleduje
vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou,
neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. V zmysle ust, § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí
účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí
o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Ak splnilo svoj účel, súd zruší výchovné

opatrenie.

17.Knámietkammatky,žeotecsizapríčiniltentostavsám,odvolacísúdibadodáva,žeideosubjektívne
tvrdenia matky, ktoré nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a obsahu spisu vedeného v
tejto veci.

18. Matka ďalej v podanom odvolaní namietala nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý napriek
názoru maloletého dieťaťa uložil výchovné opatrenia.19. Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

20. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania bol súdu prvej
inštancie nad všetky pochybnosti známy postoj maloletého dieťaťa, ktoré kontakt s otcom dlhodobo
odmieta. Pre výrazne odmietavý postoj dieťaťa styk otca s dieťaťom neupravil. Odvolací súd sa zaoberal

dôvodmi nesúhlasu maloletej a dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie bol v tomto prípade
správny. Súd prvej inštancie nepochybne poznal názor dieťaťa a s ohľadom na vek dieťaťa, ktoré
dokáže jasne formulovať svoje stanovisko, nepochyboval o výrazne odmietavom postoji dieťaťa k
otcovi, na ktorom dieťa v súčasnosti nemá záujem nič meniť. Napokon ani matkou tvrdený nesúhlas
maloletého dieťaťa s uložením výchovného opatrenia nie je dôvodom na jeho zrušenie. Keďže z
výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že prípadný styk dieťaťa s otcom nie je v rozpore so

záujmom dieťaťa, je súd aj v prípade nesúhlasu dieťaťa povinný konať v súlade s najlepším záujmom
dieťaťa a využiť všetky zákonné možnosti k tomu, aby sa styk dieťaťa s otcom začal realizovať.

21. Štát má proti účastníkom konania právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil (§ 57 v spojení
s § 49 ods. 1 CMP) aj v konaniach, v ktorých účastníci nemali postavenie sporových strán, teda v

konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci sú osobne
oslobodeníodsúdnychpoplatkov.Prepriznanienáhradytrovkonania,ktoréplatilštát,niejesmerodajné,
či dokazovanie bolo nariadené súdom ex offo (z vlastného podnetu súdu), alebo na návrh niektorého
z účastníkov konania, keďže v mimosporovom konaní má súd povinnosť zisťovať skutočný stav veci
a vykonať na toto zistenie aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli (§ 35, § 36 CMP). Vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých je vykonanie dokazovania predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa,
nie v záujme niektorého z jeho rodičov. Z toho vyplýva, že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
má spravidla štát právo na náhradu trov konania proti každému z rodičov v rovnakom rozsahu. Napriek
uvedenému v predmetnej veci preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie postupoval správne, ak náhradu trov štátu, ktoré vznikli v dôsledku nariadeného

znaleckého dokazovania, uložil zaplatiť iba matke.

22. Matka v podanom odvolaní namietala vo vzťahu k náhrade nákladov spojených so znaleckým
dokazovaním,abysanaichsplácanípodieľalajotecmaloletej,ktorýnaneúčastinaznaleckomvyšetrení
s maloletou nesie veľký podiel viny. Uviedla, že na znalecké dokazovanie sa s maloletou nedostavila

z dôvodu, že maloletá odmietla vyšetrenie a spolupracovať v tejto veci, maloletá bola vypovedať na
súde a označila to ako nepríjemnú skúsenosť. Maloletá nemá žiaden citový vzťah k otcovi, ktorý si
otec zapríčinil svojim nevhodným a neprimeraným správaním k jej okoliu, vyvoláva hádky s matkou,
starou matkou, čo ovplyvňuje vzťah s maloletou, ktorá sa s ním nechce stretávať. Maloletá odmieta
akúkoľvek spoluprácu, ktorá má pomôcť k zlepšeniu vzťahu s otcom, k otcovi má vzťah len z povinnosti

a nevyhľadáva jeho spoločnosť. Odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil. Je nesporné, že otec
podal návrh na úpravu styku, avšak rodičia sa nevedia o rozsahu a spôsobe styku dohodnúť, teda súd
prvej inštancie bol povinný v zmysle ustanovenia § 35 CMP zistiť skutočný stav veci. Na tento účel
slúžilo aj vykonanie dôkazu, ktorý súd považoval za potrebný na zistenie skutočného stavu veci (§ 36
CMP), a to nariadenie znaleckého dokazovania. Bolo na úvahe súdu, aké dôkazy vykoná na zistenie

skutočného stavu veci a na zistenie, či je alebo nie je v záujme maloletých detí úprava styku v rozsahu
požadovanom otcom maloletej, prípadne v inom rozsahu. Odvolací súd zdôrazňuje, že posudzovanie
citových väzieb medzi maloletými deťmi a ich rodičmi, posudzovanie vplyvu prostredia a sociálnych
vzťahov oboch rodičov na maloleté deti, posudzovanie či výchovný vplyv rodičov môže negatívne
vplývať na zdravý fyzický a psychický vývin maloletých detí, aký emočný prístup majú maloleté deti k

obom rodičom, a teda posudzovanie vhodnosti úpravy styku z psychologického hľadiska nariadeným
znaleckým dokazovaním je v každom prípade v záujme všetkých účastníkov konania a riadneho zistenia
skutočného stavu veci, pričom so zreteľom na okolnosti preskúmavaného prípadu nie je iba dôsledkom
nereálnych predstáv rodičov detí o úprave styku. Závery vyplývajúce z tohto znaleckého dokazovania
odvolací súd považuje za spôsobilé pre posúdenie schopnosti otca maloletej starať sa o dieťa počas

styku, prípadne pre posúdenie, či jeho výchovný vplyv by mohol negatívne vplývať na zdravý fyzický
a psychický vývin maloletej, čo matka výslovne spochybňovala. Odvolací súd udáva, že o povinnosti
podrobiť sa odbornému poradenstvu maloletej a jej rodičom bolo rozhodnuté v záujme maloletého
dieťaťa a realizácie práva dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu s oboma rodičmi. V konaní bolo zistené,že príčinou odmietania otca maloletou je matka a jej negatívne nastavenia ovplyvňujúce maloletú, keď
nevyvíja aktivitu, aby došlo medzi rodičmi dieťaťa aspoň k vzájomnému rešpektu a vzťahy medzi otcom
a dieťaťom nadobudli bežný štandard. Uvedené vyplýva aj z matkinho postoja vo vzťahu k nariadenému

znaleckému dokazovaniu, keďže sa k znalcovi nedostavila.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CS, potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).