Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Dzurdzík, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/16/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200566
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1016200566.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala
Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci
navrhovateľa: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, Bratislava, proti
odporkyni: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Disciplinárny senát č. 9, so sídlom
Šustekova 49, Bratislava, za účasti: F., súdnej exekútorky, Exekútorský úrad so sídlom A., o opravnom
prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. DK 15/2014 z 12.02.2016, o odvolaní F., súdnej
exekútorky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/1/2016 - 128 zo dňa 27.01.2022, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prvý výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
5Sp/1/2016 - 128 zo dňa 27.01.2022, na základe ktorého zrušil rozhodnutie odporkyne č. DK 15/2014
z 12.02.2016 v časti výroku:
„Za skutok v bode 1/ v časti vymoženej pohľadávky vo výške 5 210,49 € bol tento návrh na začatie
disciplinárneho konania v zmysle § 223 ods. 2 EP podaný navrhovateľom oneskorene a teda v tejto časti
bodu 1 návrhu disciplinárny senát v zmysle § 228a ods. 1 písm. a) EP zastavuje.
Za skutok uvedený v bode 1 /v časti/ návrhu na začatie disciplinárneho konania sa nedopustila
závažného disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 EP tým, že v exekučnom konaní EX 174/12
porušila ustanovenie § 196 a § 199 EP v spojení s § 4 a § 5 Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov tým, že nesprávne vyčíslila a vymohla výšku odmeny exekútora za
vykonanie exekúcie, pretože tento nárok vo výške 1.087,00 € vrátane trov exekúcie bol vymožený v
zmysle a rozsahu platných právnych predpisov a preto nie je vinná a disciplinárne opatrenie sa jej
neukladá.“ zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 5Sp/1/2016 - 128 zo dňa 27.01.2022 Krajský súd v Bratislave postupom
podľa § 250q ods. 3, 250j ods. 2 písm. a), 250l ods. 2 OSP zrušil rozhodnutie odporkyne č. DK 15/2014
z 12.02.2016 v časti výroku: „Za skutok v bode 1/ v časti vymoženej pohľadávky vo výške 5 210,49 €
bol tento návrh na začatie disciplinárneho konania v zmysle § 223 ods. 2 EP podaný navrhovateľom
oneskorene a teda v tejto časti bodu 1 návrhu disciplinárny senát v zmysle § 228a ods. 1 písm. a) EP
zastavuje.Zaskutokuvedenývbode1/včasti/návrhunazačatiedisciplinárnehokonaniasanedopustila
závažného disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 EP tým, že v exekučnom konaní EX 174/12
porušila ustanovenie § 196 a § 199 EP v spojení s § 4 a § 5 Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov tým, že nesprávne vyčíslila a vymohla výšku odmeny exekútora za
vykonanie exekúcie, pretože tento nárok vo výške 1.087,00 € vrátane trov exekúcie bol vymožený v
zmysle a rozsahu platných právnych predpisov a preto nie je vinná a disciplinárne opatrenie sa jej
neukladá.“ a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie s tým, že vo zvyšnej časti rozhodnutie potvrdil.2. Krajský súd konštatoval, že v priebehu exekučného konania došlo k odpusteniu 90% úrokov z
omeškania a oprávnený požadoval úrok iba vo výške 165,12 €, čo bolo súdnej exekútorke oznámené
dňa 20.12.2012. Dovtedy bolo odpustenie úrokov z omeškania v rozsahu 90% podmienené plnením
do 03.08.2012, čo povinný nesplnil. Navrhovateľ v bode 1/ návrhu uviedol skutok, ktorý opísal ako
nesprávne vyčíslenie a následne vymoženie odmeny exekútora, pretože odmena nebola vyčíslená zo
skutočne vymoženej pohľadávky, vzhľadom na to, že úrok z omeškania predstavoval iba 165,12 eur.
Navrhovateľ v návrhu doslovne uviedol, že podľa jeho názoru mal exekútor v konaní nárok iba na
odmenu vo výške 900,60 €, čím sa obohatil na úkor povinného o finančné prostriedky vo výške 323,40
€, pretože celkovo mala byť vymožená iba suma vo výške 5.974,09 €. Odporkyňa skutok opísaný v
bode 1/ disciplinárneho návrhu rozdelila na dve skutkové podstaty, a to vymoženie časti 5.210,49 € dňa
09.08.2012 a 1.087 € dňa 27.12.2013. Správny súd je však toho názoru, že na takéto rozdelenie skutku
nebol dôvod, pretože navrhovateľ netvrdil nesprávnosť postupu pri vymožení sumy 5.210,49 €. Tak isto
navrhovateľ nenamietal zákonnosť vyčíslenia ďalších trov exekúcie za zriadenie záložných práv.
3. Podľa krajského súdu navrhovateľ za sporné považuje skutočnosť, že odporkyňa sa nevysporiadala
s jeho námietkou, že ďalšia účastníčka nemohla ako súdna exekútorka vymôcť sumu vo výške 1.087
€, vzhľadom na to, že odmena exekútora mala byť pri správnom výpočte zo skutočne vymoženej
pohľadávky nižšia. Odporkyňa sa v rozhodnutí vôbec nezaoberala podstatou, ktorú v návrhu na začatie
disciplinárneho konania opísal navrhovateľ, a to, či došlo k vymoženiu odmeny exekútora nad zákonný
rozsah (obohateniu na úkor povinného) vo výške 323,40 €. Namiesto toho sa venovala skutočnostiam
(vymoženiu sumy 5.210,49 € a oprávnenosti výšky ďalších trov exekúcie za zriadenie záložného
práva), ktoré však neboli predmetom návrhu na začatie disciplinárneho konania a ktoré navrhovateľ
nespochybňoval. Správny súd sa preto stotožnil s argumentom navrhovateľa, že odporkyňa sa v
napadnutom rozhodnutí nevysporiadala so základnou námietkou navrhovateľa, či došlo v predmetnom
exekučnom konaní k vymoženiu odmeny exekútora nad zákonný rozsah.
4. Ku tvrdeniu navrhovateľa, že v danom prípade má ísť o trváci delikt správny súd uviedol, že s
týmto názorom sa nestotožňuje. Pokiaľ navrhovateľ trval na tom, že v danej veci došlo k nesprávnemu
vymoženiu odmeny exekútora (obohateniu) nejde o vyvolanie resp. udržiavanie protiprávneho stavu,
ako uvádza navrhovateľ. Skutočnosť, že v prípade obohatenia dôjde k porušeniu práv poškodeného
neznamená, že ide o udržiavanie protiprávneho stavu, ktorý sa skončí až nápravou - vydaním takéhoto
obohatenia poškodenému. V prípade vymoženia pohľadávky nad zákonný rámec (obohatenia) je možné
identifikovať moment dokonania takéhoto skutku. Podľa názoru navrhovateľa by dochádzalo k plynutiu
lehôt iba v prípade, ak by páchatelia skutkov spočívajúcich získaní majetkového prospechu svoje činy
napravili. V danej časti považoval rozhodnutie odporkyne za nesprávne.
5. Ďalej krajský súd dodal, že na vznik disciplinárnej zodpovednosti musia byť naplnené materiálne
a formálne predpoklady. Materiálnym predpokladom disciplinárnej zodpovednosti je relevantný stupeň
spoločenskej škodlivosti konania. Ak určité konanie síce napĺňa formálne znaky disciplinárneho
previnenia, avšak jeho spoločenská škodlivosť nie je žiadna, takéto konanie nie je disciplinárnym
previnením. Materiálne predpoklady sú vyjadrené v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch tak, že musí ísť o konanie ktoré „porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti“. Stupeň
spoločenskej škodlivosti je zároveň kvalifikačným znakom rozlíšenia, či ide o disciplinárne previnenie (§
220 ods. 1 EP) alebo o závažné disciplinárne previnenie (§ 220 ods. 2). Pri závažnom disciplinárnom
previnení musí byť miera spoločenskej škodlivosti „zvýšená“ (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič,
M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 909 - 913).
6. Správny súd sa preto stotožnil so záverom odporkyne, že nezaloženie uvedeného prehľadu do spisu,
teda nedodržanie ust. § 34a kancelárskeho poriadku v tomto prípade nedosahuje relevantný stupeň
spoločenskejškodlivosti,apretotakétokonanieniejedisciplinárnymprevinením.Čosatýkarozhodnutia
odporkyneč.k.DK30/2019,jepotrebnéuviesť,ževdanomrozhodnutísariešiodlišnáskutkovásituácia,
keďže sa obvinenému exekútorovi kladú za vinu aj iné skutky ako samotné nezaloženie prehľadu stavu
vymáhanej pohľadávky. Záverom poukázal na to, že povinnosť podľa § 34a ods. 1 Výnosu Ministerstva
spravodlivosti SR z 15.06.1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa kancelársky poriadok bola zrušená od
01.04.2017. Vzhľadom na uvedené správny súd považoval opravný prostriedok navrhovateľa v tejto
časti za nedôvodný, a preto rozhodnutie odporkyne vo výroku týkajúcom sa bodu 2/ako vecne správne
potvrdil podľa § 250q ods. 3 OSP.
II. Odvolanie ďalšieho účastníka a stanovisko odporcu
a) odvolanie ďalšieho účastníka
7. Proti rozsudku krajského súdu podal ďalší účastník včas odvolanie. Namietal, že dňa 24.01.2022
bolo do elektronickej schránky súdu doručené podanie: Vyjadrenie - Námietka preklúzie zo dňa
24.01.2022. Predmetným podaním vzniesol námietku preklúzie. Pritom sa odvolal na ust. § 228hExekučného poriadku v spojení s ust. § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podanou
námietkou preklúzie sa krajský súd nijakým spôsobom nezaoberal a to napriek skutočnosti, že uplynutie
prekluzívnej lehoty má za následok zastavenie konania. Z rozhodnutia DS č. 9 priamo vyplýva, že
finančné prostriedky v sume 5 210,49 € ( pohľadávka oprávneného vrátane trov exekúcie) boli vymožené
a pripísané na účet exekútora dňa 09.08.2012 (deň disciplinárneho previnenia), pričom návrh na začatie
disciplinárneho konania bol podaný dňa 30.12.2014. Od začiatku disciplinárneho konania bolo zrejmé a
nepochybné, kedy došlo k plneniu a taktiež, kedy bol podaný disciplinárny návrh navrhovateľom. Tieto
skutočnosti sú opísané v Rozhodnutí DS č. 9 zo dňa 09.03.2016, sú nespochybniteľné, zrejmé, jasné,
nemenné a na základe týchto skutočností DS č. 9 disciplinárne konanie zastavil.
8. Najvyššie súdne autority opakovane vyjadrili nasledovný názor na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. V tomto prípade chýba primárne vysvetlenie,
z akého dôvodu správny súd zrušil rozhodnutie DS č.9 v časti, kde sú všetky skutočnosti zjavné. Súdny
exekútor má pri výkone exekučnej činnosti jednak nárok na odmenu za vymoženie peňažného plnenia
a nárok na odmenu za zriadenie exekučného záložného práva. Nejde o totožné sumy. Odmena za
vymoženú pohľadávku je určená ako percento a odmena za zriadenie exekučného záložného práva je
určená pevnou sumou 33,19 € za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť. V tomto prípade Uznesením
Okresného súdu Nové Zámky č. j. 11Er 272/2012-34 zo dňa 30.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 25.10.2013 bolo rozhodnuté o podaní povinného a to tak, že súd námietky proti trovám exekúcie
zamietol.
b) stanovisko odporcu
9. Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na svoje stanovisko k žalobe a disciplinárne rozhodnutie.
III. Konanie pred odvolacím súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta
OSP, § 492 ods. 1 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie ďalšieho účastníka nie je dôvodné. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP). Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (§
156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP).
IV. Posúdenie námietok v odvolaní ďalšieho účastníka
11. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné
z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a
uplatňovaťtak,žerozhodnutiesúdumusíobsahovaťdostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.
Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že argumentácia
ďalšieho účastníka v odvolaní, týkajúca sa nepreskúmateľnosti prvostupňového rozsudku z dôvodu jeho
nedostatočného odôvodnenia, je v plnom rozsahu opodstatnená.
12. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že povinnosť súdu vyrovnať sa s
argumentmi účastníkov súdneho konania je jednou z najdôležitejších súčastí základného práva na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je teda aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 a sp. zn. III. ÚS 60/04 - N..C..Q.). Túto
požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislostinajmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať
podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom
na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd
pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby
súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten
argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9.
decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k
tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04,
sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010 a sp. zn. II. ÚS 537/2010 - N..C..Q.).
13. Procesnému právu účastníka konania vznášať námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu
správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v
rozsahu námietok, o vznesených námietkach účastníkov konania rozhodnúť a pokiaľ ich súd nepovažuje
za dôvodné, vysvetliť, z akých dôvodov. V súdenej veci s ohľadom na obsah vyjadrenia ďalšieho
účastníka bol správny súd povinný zaujať stanovisko najmä k vznesenej námietke preklúzie v podaní
zo dňa 24.01.2022 s tým, že uplynutím tzv. objektívnej lehoty mal súd zaoberať ex offo. Uvedenou
námietkou sa krajský súd nezaoberal vôbec, pritom predmetná námietka zo strany ďalšieho účastníka
má pre posúdenie veci podstatný význam, pretože uplynutie zákonom stanovenej objektívnej lehoty na
prejednanie disciplinárneho deliktu má za následok zastavenie disciplinárneho konania podľa § 228a
ods.1písm.a)Exekučnéhoporiadku.Vyriešenietejtootázky(uplynutiedvojročnejobjektívnejlehoty)má
zásadný vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ktoré bolo vydané v disciplinárnom konaní. Keďže krajský súd
nedal odpoveď na kľúčovú námietku ďalšieho účastníka, takéto odôvodnenie znemožňuje kasačnému
súdu prieskum napadnutého rozhodnutia.
14. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom možnosť konať pred súdom prvého stupňa, je
účastníkovi odňatá vtedy, ak jeho rozhodnutie neposkytuje účastníkovi konania dostatočné argumenty
preukazujúce zákonnosť jeho rozhodnutia alebo postupu. U nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno
hodnotiťsprávnosťrelevantnýchprávnychotázokanivadysprávnehokonania,pretožebolonutnétakéto
rozhodnutie zrušiť a otvoriť tým krajskému súdu procesný priestor pre vydanie rozhodnutia nového, ktoré
nebude postihnuté zmieneným deficitom.
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
podľa § 492 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a v spojení s 221 ods.
1 písm. f) OSP rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zrušil, pretože účastníkovi konania bola
postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. V ďalšom konaní prvostupňový súd prejedná
vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami účastníkov, vrátane
odvolacích námietok ďalšieho účastníka, znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne a
presvedčivo odôvodní.
16. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a odvolacieho konania (§
224 ods. 3 OSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.