Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. december 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Cpr/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321202712
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8321202712.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16 17Cpr/4/2024

Okresný súd Prešovu, sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v pracovnoprávnom spore žalobkyne: A.
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Jana Šepeľová,
advokátka so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, proti žalovanej: Základná škola, so
sídlom Kudlovská 11, 066 01 Humenné, IČO: 37 876 741, právne zastúpenej: JUDr. Daniel Fink,
advokát so sídlom Valaškovská 21, 066 01 Humenné, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
a o určenie, že pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, takto

r o z h o d o l :

2 17Cpr/4/2024

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru a o určenie, že pracovný pomer bol uzavretý na neurčitú dobu, a to vrátane trov odvolacieho
konania, v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

15 17Cpr/4/2024

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 30.08.2021 v spojení s doplnením
žaloby zo dňa 24.11.2021 doručeným Okresnému súdu Poprad (ktorému bola vec z dôvodu kauzálnej
príslušnosti postúpená) domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou
ažalovanouuplynutímdobydňa30.06.2021jeneplatné,pracovnýpomermedzižalobkyňouažalovanou
trvá a tiež aby súd určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou, založený pracovnou

zmluvou zo dňa 31.08.2018 bol uzavretý na neurčitý čas. Okrem toho sa domáhala od žalovanej aj
finančných nárokov, a to doplatku mzdy vo výške 3 420 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 145 EUR od 15.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 145 EUR od 15.11.2018 do zaplatenia,
zo sumy 145 EUR od 15.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 145 EUR od 15.01.2019 do zaplatenia,
zo sumy 160 EUR od 15.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 160 EUR od 15.03.2019 do zaplatenia,
zo sumy 160 EUR od 15.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 160 EUR od 15.05.2019 do zaplatenia,
zo sumy 160 EUR od 15.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 160 EUR od 15.07.2019 do zaplatenia,

zo sumy 160 EUR od 15.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 160 EUR od 15.09.2019 do zaplatenia, zo
sumy 182 EUR od 15.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 182 EUR od 15.11.2019 do zaplatenia, zo sumy
182 EUR od 15.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 182 EUR od 15.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 104
EUR od 15.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 104 EUR od 15.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 104 EURod 15.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 104 EUR od 15.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 104 EUR
od 15.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 104 EUR od 15.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 104 EUR od
15.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 104 EUR od 15.09.2020 do zaplatenia a náhrady mzdy vo výške

priemerného mesačného platu odo dňa 01.07.2021 až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci
samej.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila Pracovnú zmluvu č. 10/2018 dňa 21.08.2018,
na základe ktorej vznikol pracovný pomer na dobu určitú od 01.09.2018 do 31.08.2019. Dohodou

o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2018 sa pracovný pomer uzatvoril na dobu určitú od
01.09.2019 do 31.08.2020. Následne uzatvorili strany sporu ďalšie dohody o zmene obsahu pracovnej
zmluvy, a to Dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy, kde sa pracovný pomer uzatvoril na dobu určitú
od 01.09.2020 do 31.12.2020 a následne Dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy s uzatvorením
pracovného pomeru na dobu určitú od 01.01.2021 do 30.06.2021. Žalobkyňa poukazovala na to,
že pri uzatváraní a následnom predlžovaní pracovnej zmluvy došlo zo strany žalovanej ku konaniu,

ktoré je v rozpore so Zákonníkom práce a zák. č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch
aodbornýchzamestnancoch.Uviedla,ževzmysle§82ods.4zákonaopedagogickýchzamestnancoch,
zamestnávateľ môže s pedagogickým zamestnancom uzatvoriť pracovný pomer na určitú dobu podľa
Zákonníka práce najkratšie na jeden školský rok. Uvedené obmedzenie sa nevzťahuje na pracovný
pomer dohodnutý na určitú dobu z dôvodu zastupovania zamestnanca. Zároveň poukázala na porušenie

§ 48 ods. 1 ZP, kedy pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve
výslovne určená doba jeho trvania, alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené
zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Uviedla, že pracovný pomer
na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na 2 roky a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť
v rámci 2 rokov najviac dvakrát. Poukázala na výnimku v zmysle § 48 ods. 4 ZP, že ďalšie predĺženie

alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do 2 rokov alebo nad 2 roky je možné
len z dôvodu vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. V poslednej Dohode o zmene
obsahu pracovnej zmluvy bol dohodnutý pracovný pomer od 01.01.2021 do 30.06.2021, čím došlo
k ukončeniu pracovného pomeru na dobu určitú. Uviedla, že dohody o zmene obsahu pracovnej
zmluvy zo dňa 31.08.2018, ktorými bol uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú od 01.09.2020 do

31.12.2020 a od 01.01.2021 do 30.06.2021 sú v rozpore so zákonom o pedagogických zamestnancoch
a so ZP. Z uvedeného dôvodu je preto neplatné skončenie pracovného pomeru na určitú dobu do
dňa 30.06.2021. Zákonník práce obmedzuje možnosti zamestnávateľa uzatvoriť so zamestnancom
pracovnú zmluvu na určitú dobu obdobím 2 rokov. V rámci týchto 2 rokov možno predĺžiť alebo opätovne
dohodnúť pracovný pomer najviac dvakrát. V tomto prípade žalovaná uzatvorila pracovnú zmluvu

na obdobie 1 roka. Následne Dohodou o zmene pracovnej zmluvy žalovaná dohodla so žalobkyňou
pracovnýpomerna1rok,t.j.do31.08.2020.Vtomtoprípadežalovanáeštekonalavsúladesust.zákona
o pedagogických zamestnancoch a uzatvorila pracovnú zmluvu minimálne na 1 školský rok. Ďalšími
dohodami už došlo k porušeniu zákonov, nakoľko boli podpísané dohody o zmene pracovnej zmluvy,
ktoré boli uzatvorené na obdobie kratšie, ako to ustanovuje zák. o pedagogických zamestnancoch.

OkremtohtoporušeniaboliporušenéajustanoveniaZákonníkapráce,nakoľkozdohôdozmeneobsahu
pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2018 nie je zrejmé, či došlo k predĺženiu pracovného pomeru alebo
k jeho opätovnému dohodnutiu. V bode 2. rozporovaných dohôd sa iba uvádza: „pracovný pomer sa
uzatvára na dobu určitú, konkrétny deň v zmysle Doplnku ku KZ (kolektívna zmluva ďalej len KZ) čl.
29 pracovný čas“. Uviedla, že právny úkon, ktorým sa má predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný

pomer, má obsahovať aj konkrétne, či sa jedná o jeho predĺženie alebo opätovné dohodnutie a uviesť
v zmysle ZP dôvod. Žalovaná neuviedla dôvod, pre ktorý má dôjsť k predĺženiu alebo opätovnému
dohodnutiu pracovného pomeru v súlade so ZP v zmysle § 48 ZP. Ku kolektívnej zmluve uviedla, že na
internetovej stránke žalovanej http://www.zskudhe.sk/wp-content/uploads/2021/02/kol.zmluva-2020.pdf
je uverejnená zmluva zo dňa 02.01.2020 medzi žalovanou a základnou organizáciou OZPŠaV pri

ZákladnejškoleE.XX,XXXXX D..Uviedla,žekolektívnazmluvajeuverejnenábezpodpisovzmluvných
stránaabsentujevnejčl.29.Kolektívnazmluvaobsahujevčl.12pracovnýčasnadobuurčitú:,,1.Ďalšie
predĺženie, alebo opätovné dohodnuté pracovné podmienky na dobu určitú podľa § 48 ods. 4, písm. d)
ZP je možné v prípade asistenta učiteľa, ktorého pracovný pomer závisí aj od poskytnutia finančných
prostriedkov na mzdy a odvody od štátu prostredníctvom zriaďovateľa. 2. V zmysle § 48 ods. 4 písm. d/

Zákonníka práce ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do
dvochrokovalebonaddvarokyjemožnéprivykonávaníprácvrámcinárodnýchprojektov,projektovEU,
projektov štrukturálnych fondov EU a iných projektov, ktoré zamestnávateľ realizuje.“ Takto koncipované
ustanovenie je neplatné a je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko tu zo strany žalovanej dochádzak obchádzaniu zákona. Predmetné ustanovenia v kolektívnej zmluve považovala za neplatné z dôvodu,
že nie sú výhodnejšie ako úprava v Zákonníku práce. Z uvedeného dôvodu žiadala posúdiť platnosť
kolektívnej zmluvy ako predbežnú otázku a platnosť Dohôd o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa

31.8.2018. Argumentovala tým, že medzi účastníkmi pracovnej zmluvy vznikol pracovný pomer na
neurčitý čas od 01.09.2020, pretože v čase zmeny obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2018 na
určitú dobu od 01.09.2020 do 31.12.2020 neboli splnené zákonné podmienky pre uzatvorenie, a tento
pracovný pomer naďalej trvá. Zároveň poukázala na mzdové nároky.

3. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení doručenom 20.01.2022 uviedla, že nárok
žalobkyne neuznáva, považuje ho za nedôvodný. Žalovaná nepopierala skutkové tvrdenia žalobkyne,
že medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu bol dohodnutý pomer na dobu určitú do 30.06.2021.
Vysvetlila proces uzatvárania predmetného pracovného pomeru tak, že pracovné miesto vzniklo na
základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len NFP) č. OPĽZ/210/2018,
pričom poskytovateľom tohto príspevku bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zastúpení

Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a žalovaná bola prijímateľ príspevku. Na
základe tejto zmluvy o poskytnutí NFP, boli realizované následne aj výberové konania na pozíciu
jednotlivých odborných zamestnancov, pričom finančné prostriedky na pokrytie celkovej ceny práce
týchto zamestnancov boli rozpočtované práve touto zmluvou o poskytovaní NFP. V zmysle tejto zmluvy
sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť prijímateľovi NFP vo výške 95 % z celkových oprávnených výdavkov

na realizáciu aktivít projektu (bod 3.1 písm. b/ zmluvy) s tým, že suma 95 % pozostávala z 85 %
financovania cez EŠF (európske štrukturálne fondy) a 10 % bolo zo štátneho rozpočtu. Prijímateľ mal
povinnosť zabezpečiť finančné zdroje len do výšky 5 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu
aktivít (bod 3.1 písm. c) zmluvy), uvedených 5 % bolo navyše rozpočtovo krytých zriaďovateľom, teda
Mestom Humenné. Pôvodná doba realizácie projektu bola dohodnutá podľa bodu 2.2 tejto zmluvy od

9/2018 do 8/2021. Následným dodatkom k tejto zmluve došlo zo strany poskytovateľa k zníženiu NFP
o 12 962,88 EUR, na základe čoho došlo k poníženiu rozpočtových zdrojov na realizáciu uvedeného
projektu o 2 mesiace, v dôsledku čoho došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy na dobu určitú do dňa
30.06.2021. Žalobkyňa ako zamestnanec zapojený do tohto projektu bola s týmito skutočnosťami
oboznámená vopred, v decembri 2020, za prítomnosti riaditeľky školy a jej zástupkyne. Túto skutočnosť

vzala na vedomie a s týmto postupom súhlasila, súčasne jej boli známe skutočnosti týkajúce sa
poníženia NFP. Žalovaná uviedla, že dohodnutá pracovná zmluva na dobu určitú do 30.06.2021 bola
realizovaná plne v súlade s podmienkami zmluvy o poskytnutí NFP a jej následných zmien, úprav či
dodatkov a to v nadväznosti na finančné krytie realizácie aktivít zo strany poskytovateľa. K tvrdeniu
žalobkyne, že nesúhlasí s tým, že jej bol ukončený pracovný pomer v dôsledku ukončenia projektu a že

v projekte je možné pokračovať a zamestnávateľ je povinný pracovné miesta z EÚ udržiavať a nemôže
ich svojvoľne ukončiť, uviedla, že tieto skutkové tvrdenia nie sú pravdivé. V súlade s tvrdeniami žalovanej
jezrejmé,žedobarealizácieprojektuboladohodnutánadobuurčitú,pričomvzmyslepodmienokzmluvy
nebolo dohodnuté, že je jej povinnosťou zamestnávať zamestnancov aj po skončení tohto projektu.
Takáto podmienka v zmluve o poskytnutí NFP nie je. Pôvodná doba realizácie projektu bola dohodnutá

od 9/2018 do 8/2021. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by bola nútená podpísať pracovnú zmluvu
na čas presahujúci dĺžku realizácie tohto projektu financovaného z prostriedkov EÚ, pretože by nemala
zabezpečené ani financovanie zo strany poskytovateľa príspevku a zaväzovala by sa k plneniu, ktoré
reálne nemá kryté rozpočtovými zdrojmi. Popisovala aj spôsob financovania ako pomerne komplikovaný
a zdĺhavý, kedy niekedy musí vykrývať obdobie do času pridelenia ďalších finančných prostriedkov

z vlastných príjmov školy (napr. z nájmu). Zdôrazňovala, že nemohla by uhradiť mzdy z rozpočtovej
kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Napokon tiež dodala, že uzavretím zmluvy
na dlhšiu dobu ako doba realizovaných a podporovaných aktivít by zrejme došlo ak porušeniu zmluvy
o NFP, či iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Tým, že by nemohla dofinancovať pracovné
miesto z kapitoly Ministerstva školstva, tak sa žalovaná objektívne dostala finančne do „patovej“ situácie

(dodatok k zmluve o NFP). Žalobkyni pritom boli zrozumiteľne a všas vysvetlené všetky skutočnosti.
Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa uzatvorila dňa 21.08.2018 pracovnú zmluvu č. 10/2018 na
pracovné miesto vytvorené v rámci národného projektu „V základnej škole úspešnejší“, s tým, že deň
nástupu do práce bol dohodnutý 01.09.2018. V zmysle bodu 8. tejto pracovnej zmluvy zamestnanec
svojím podpisom potvrdil, že pred uzavretím pracovnej zmluvy bol oboznámený so všetkými právami a

povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z tejto pracovnej zmluvy, pracovného poriadku, so ZP, najmä
ust. § 81, § 82, § 83 a s pracovnými a platovými podmienkami (§ 42 ZP), zák. 552/2003 Z. z. a č.
553/2003 Z. z. o výkone práce a odmeňovaní zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.
Následne došlo dňa 31.08.2018 k zrušeniu pracovnej zmluvy a toho istého dňa k uzatvoreniu novejpracovnej zmluvy s dňom nástupu do práce 01.09.2018 č. zmluvy OPLZ/210/2018 na dobu určitú
do 31.08.2019, s druhom práce Asistent učiteľa ZŠ. Informovanosťou žalobkyne sa žalovaná snažila
vyvrátiť skutkové tvrdenia žalobkyne týkajúce sa údajnej neinformovanosti o podmienkach dohodnutých

v pracovnej zmluve najmä s ohľadom na podmienky kolektívnej zmluvy, keďže svojím podpisom
potvrdila, že bola oboznámená so všetkými právami a povinnosťami. Uviedla, že žalobkyňa podpísala
dobrovoľne pracovnú zmluvu, jej dodatky, rovnako tak prezvala bez námietok, aj všetky oznámenia
ovýškeazloženífunkčnéhoplatu.Pripodpisovanídokumentovnebolzostranyzamestnávateľavyvíjaný
žiaden nátlak či iné konanie, na základe ktorého by bolo možné spochybňovať dobrovoľnosť týchto

úkonov zo strany zamestnanca. Uviedla, že pokiaľ žalobkyňa považovala od začiatku uzatvorený
pracovný pomer za dohodnutý neplatne, jej konanie svedčalo dlhodobo práve o opaku. Ide pritom
o konanie žalobkyne, tak pred skončením pracovného pomeru ku dňu 30.06.2021, ako aj konanie po
tomto dátume. Žalobkyňa nevyužila žiadne právne prostriedky ani iné obdobné konanie, na základe
ktorých by bolo možné usudzovať, že považuje svoj pracovný pomer za neplatne dohodnutý, keďže sa
nedomáhala žiadnej nápravy. Uviedla, že pokiaľ žalobkyňa uzatvorila pracovnú zmluvu dňa 31.08.2018

s nástupom do práce od 01.09.2018, do dátumu nástupu do práce mohla od pracovnej zmluvy odstúpiť,
čo neurobila. Žalobkyňa v čase podpisu bez pochýb vedela a musela vedieť, že školský rok trvá do
31.08.2021, no sama bez problémov takúto zmluvu podpísala. Žalobkyňa nerealizovala žiaden právny
úkon vo vzťahu k zamestnávateľovi ohľadom doby trvania pracovného pomeru či výšky mzdy. Žalobkyňa
si po skončení pracovného pomeru ku dňu 30.06.2021 bez pochýb bola vedomá, že jej pracovný

pomer uplynutím tejto doby skončil a jej nasledujúce správanie tomu nasvedčovalo, keďže si už dňa
15.06.2021 podala žiadosť o prijatie do pracovného pomeru u žalovanej na pozíciu asistent učiteľa
pre žiakov so zdravotným postihnutím a opätovne takúto žiadosť podala dňa 25.08.2021 na pozíciu
pedagogický asistent v rámci projektu „Národný projekt Pomáhajúce profesie v edukácii detí a žiakov
II.“. Žalobkyňu možno považovať za fluktuanta, ktorý mení pracovné miesta (žalovaná popísala šiestich

zamestnávateľov žalovanej za obdobie od r. 1996 do r. 2003 a od r. 2014 do r. 2021). Žalobkyňa,
ktorá spôsobila neplatnosť pracovnej zmluvy, sa nemôže domáhať relatívnej neplatnosti, pokiaľ ju
sama spôsobila. Nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že pracovný pomer trvá. Žalovaná
dodala, že pracovný pomer so žalobkyňou bol ukončený dňa 30.06.2021, avšak žalobkyňa sa žiadnym
spôsobom nedomáhala prideľovania práce po tomto dátume, urobila tak pravdepodobne špekulatívne

až neskôr. Neurobila tak ani podaním zo dňa 27.07.2021, doručeným žalovanej dňa 03.08.2021, kde
sa domáhala len doplatenia finančných prostriedkov. Prvýkrát spomenula túto skutočnosť až v doplnení
podanej žaloby v novembri 2021 (nebola ani v pôvodnom texte podanej žaloby). Uviedla, že súd
nemôže rozhodnúť, že pracovný pomer naďalej trvá, pretože objektívne to nie je možné z dôvodu krytia
rozpočtových zdrojov a žalovanú nemožno spravodlivo zaviazať k takémuto plneniu a ani nemožno

spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala. Žalovaná poukázala aj na § 77 ZP, ktorý
hovorí o uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru nejakým právnym úkonom –
výpoveďou, dohodou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. V danom prípade však
došlo k skončeniu pracovného pomeru uplynutím času podľa § 59 ods. 2 ZP, a tak žalovaná mala za to,
že je vylúčené preskúmavanie platnosti či neplatnosti skončenia pracovného pomeru uplynutím doby. K

argumentácii žalobkyne vo vzťahu k ust. § 48 ods. 4 písm. d) ZP, že ďalšie predĺženie alebo opätovné
dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do 2 rokov alebo nad 2 roky, je možné len z dôvodu
vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve uviedla a poukázala na čl. 12 kolektívnej zmluvy,
ktorej znenie u zamestnávateľa povoľovalo opätovné ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie
pracovného pomeru na určitú dobu nad 2 roky, v rámci uvedeného projektu. Uviedla, že žalovaná pri

uzatváraní dodatkov k pracovnému pomeru vychádzala z týchto dojednaní v KZ v dobrej viere v ich
zákonnosť a správnosť, keďže jej neboli známe skutočnosti, ktoré by umožnenie takéhoto dojednania
spochybňovali a nemala dôvod sa domnievať, že postupuje nekorektne. Na webovom sídle školy sú
zverejnené všetky kolektívne zmluvy od r. 2016. Vzhľadom na kolektívnu zmluvu žalovaná v žiadnom
prípadeneobchádzalazákon,využilazákonnéustanovenia§48ods.4písm.d)ZPaopieralasaoplatne

uzatvorenú KZ. Pokiaľ by nevyužila ustanovenia KZ, ktoré umožňovali reťazenie maximálne na 2 roky
a nad 2 roky, žalobkyňa by tak pracovala maximálne 2 roky.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 18.02.2022 predovšetkým poukázala na rozsudok Krajského súdu v Nitre
zo dňa 27.06.2018, sp. zn. 6CoPr/3/2017 k otázke naliehavého právneho záujmu, ktorý má spočívať

v stave neistoty pre popieranie trvania pracovného pomeru žalovanou. Zároveň žalobkyňa poupravila
žalobu v časti o náhradu mzdy.5.Žalovanávduplikezodňa15.03.2022predovšetkýmpoukazovalanazásadusudcovskejkoncentrácie
a namietala, že žalobkyňa predkladá stanovisko MŠVVaŠ zo dňa 03.10.2018 bez vlastného uvedenia
skutkových tvrdení, o ktorých má toto stanovisko svedčiť. Žalovaná tiež poukazovala na to, že mnohé

z ňou tvrdených skutočností, žalobkyňa vôbec nepoprela.

6.OkresnýsúdPopradnariadilvovecipojednávanienadeň12.10.2022,naktoromvykonaldokazovanie
a rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 11Cpr/9/2021-204 tak, že určil, že skončenie pracovného pomeru
medzi žalobkyňou a žalovanou uplynutím dňa 30.06.2021 je neplatné a pracovný pomer žalobkyne

a žalovanej trvá (I. výrok), žalobu v časti určenia, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou
založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2018 bol uzavretý na neurčitú dobu zamietol (II. výrok)
a nároky týkajúce sa doplatku mzdy a náhrady mzdy vylúčil na samostatné konanie (III. výrok). Zároveň
o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu (IV. výrok). Súd pritom vychádzal z nepreukázania obsahu kolektívnej zmluvy a jej
znenia a konštatoval, že nebolo preukázané splnenie podmienok na opätovné predĺženie pracovného

pomeru na dobu určitú podľa § 48 ods. 4 Zákonníka práce, preto považoval predĺženie pracovného
pomeru trvajúce od 01.09.2020 do 31.12.2020 a od 01.01.2021 do 30.06.2021 za neplatné, čím sa
zmenil pracovný pomer na dobu neurčitú. Zároveň poukázal na § 82 ods. 4 zák. č. 138/2019 Z.z.
o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a konštatoval, že z Dohody o zmene
obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 28.08.2019 vyplýva, že doba trvania predĺženia nebola uzavretá

na školský rok, ale iba od 01.09.2020 do 31.12.2020, t.j. štyri mesiace, čím sa porušilo predmetné
ustanovenie zákona o pedagogických zamestnancoch. Vzhľadom na vyhovujúcemu prvému výroku súd
zamietol druhý výrok o existencii pracovného pomeru na dobu neurčitú, ktorú vyriešil ako predbežnú
otázku.

7. Voči predmetnému rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá mala za to, že súd sa nevysporiadal so
všetkými otázkami dôležitými pre rozhodnutie vo veci. Poukazovala na existenciu kolektívnej zmluvy, jej
obsah a skutočnosť, že zamestnanci sa s kolektívnou zmluvou mali možnosť oboznámiť. Poukazovala
tiež na to, že i samotná žalobkyňa s poukazom na obsah žaloby mala vedomosť o obsahu kolektívnej
zmluvy. Namietala, že jej bolo znemožnené uplatňovať prostriedky procesnej obrany, keď súd nevykonal

doplnenie dokazovania ohľadom kolektívnej zmluvy. Ohľadom veci samej predovšetkým zdôrazňovala,
že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by bola nútená podpísať pracovnú zmluvu na čas presahujúci
dĺžku projektu financovaného z prostriedkov EÚ. Ak by súd určil, že pracovnoprávny vzťah trvá, toto
pracovné miesto by nemohlo byť financované ani z kapitoly Ministerstva školstva prostredníctvom
poukázaného normatívu, pretože to vylučujú všeobecne záväzné právne predpisy. Nemožno preto

od žalovanej požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala. Opätovne poukázala aj na správanie
žalobkyne do i po 30.06.2021, ktorá sa ani v čase výberového konania dňa 25.08.2021 necítila ako
zamestnankyňa žalovanej.

8. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 8CoPr/1/2023-264 zo dňa 15.02.2024 odmietol odvolanie

žalovanej voči výrokom II. a III. rozsudku (I. výrok) a zároveň zrušil rozsudok vo výrokoch I. a IV.
a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (II. výrok).
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí predovšetkým zdôraznil, že súd prvej inštancie pri realizácii
dokazovania a jeho vyhodnotení opomenul základný účel a obsah pracovného miesta vytvoreného
na základe tzv. projektu. Odvolací súd poukázal na to, že zo všetkých listín týkajúcich sa pracovného

pomeru žalobkyne u žalovanej nepochybne vyplýva, že pracovný pomer vznikol na pracovné miesto
vytvorené v rámci národného projektu „ZŠ Kudlovská – škola pre všetkých (kód ITNS projektu
312011N035, číslo zmluvy OPLZ/210/2018)“. Odvolací súd predovšetkým vytkol prvoinštančnému
súdu čisto formalistický prístup pri posúdení neplatnosti právneho úkonu predĺženia zmluvy z dôvodu
nesprávneho označenia článku kolektívnej zmluvy a konštatoval, že z vykonaného dokazovania je úplne

nepochybné, že v danom prípade sa jednalo o článok 12 kolektívnej zmluvy, šlo o chybu v písaní,
a tak nie je podstatné číselné označenie článku, ale obsah – že v kolektívnej zmluve bola dohodnutá
možnosť reťazenia pracovného pomeru. Opakovane zdôraznil absolútnu jednoznačnosť, že pracovné
miesto bolo výlučne naviazané na projekt a v dôsledku skrátenia financií projektu došlo i kráteniu doby
o dva mesiace. Odvolací súd konštatoval, že dojednanie v kolektívnej zmluve bolo jasné, nesporné

a poukazovala naň i samotná žalobkyňa v žalobe, preto na tomto dôvode nemožno založiť neplatnosť
tohtodojednania.Zadôležitéodvolacísúdpovažovalskutočnosť,žežalobkyňanerozporovalavedomosť
o projektovom mieste, dĺžke projektu a jeho financovaní a o tom, že bola upovedomená o týchto
skutočnostiach pred uzatvorením pracovného pomeru. Z následného konania žalobkyne, že si podalažiadosť o opätovné prijatie do pracovného pomeru, vyvodzoval odvolací súd, že si bola vedomá
skutočnosti, že projektové miesto bolo dojednané na dobu určitú do 30.06.2021. Odvolací súd podotkol,
že napriek tomu, že prvoinštančný súd konštatoval aplikáciu nevyvrátiteľnej domnienky o vzniku pomeru

na neurčitú dobu, zamietol žalobu o tomto navrhovanom petite z dôvodu vyhovenia prvému výroku.
Odvolací súd ďalej uviedol, že z predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že pracovný
pomer bol uzavretý na dobu určitú a žalovaná ako zamestnávateľ presne uviedla dôvod predĺženia
pracovného pomeru na dobu určitú, preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa
uplatňuje nevyvrátiteľná domnienka o tom, že vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú, je nesprávne.

Odvolací súd uložil prvoinštančnému súdu, aby s poukazom na právne názory odvolacieho súdu
opätovne posúdil skutkový stav veci, vyhodnotil návrhy žalovanej na doplnenie dokazovania (pričom
považoval za potrebné vykonať minimálne výsluch zástupcov odborov), a to všetko predovšetkým aj
s ohľadom na podstatu, účel a dobu trvania tzv. projektových miest, ktoré sú v súčasnosti v podstate
bežnou súčasťou zamestnávania pracovníkov v školských zariadeniach. V tejto súvislosti v bode 18.
odôvodnenia uviedol, že vstupom Slovenskej republiky do EÚ vznikla možnosť financovania určitých

projektov z finančných prostriedkov EÚ, a to aj v oblasti školstva, ale s tým, že finančné prostriedky sú
nepochybne viazané iba na projektové miesto a dobu určitú, pričom v prípade nepredĺženia projektu
nemožno skutočne od školských zariadení žiadať, aby zamestnávali tzv. projektových pracovníkov aj
na ďalšie obdobia. Odvolací súd mal pritom za to, že aj zamestnancovi, ktorý je prijatý na projektové
miesto musí byť úplne jasné, že jeho pracovná pozícia a doba výkonu práce je viazaná výlučne na tento

projekt. V prejednávanej veci tomu nepochybne zodpovedá obsah dojednanej kolektívnej zmluvy.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania.

10. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom procesných strán a svedkov A. F. G. a A.

H. I., ako aj listinnými dôkazmi (mailová komunikácia žalobkyne so sekretariátom osobného úradu
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, oddelenie pracovno-právnych vzťahov zo dňa
07.06.2021 a 08.07.2021, pracovná zmluva č. 10/2018 zo dňa 21.08.2018, pracovná zmluva č. 10/2018
zo dňa 31.08.2018, dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2018, uzatvorená dňa
28.08.2019,dohodaozmeneobsahupracovnejzmluvyzodňa31.08.2018,uzatvorenádňa28.08.2020/

nesprávne uvedené 28.08.2019/, dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2018,
uzatvorená dňa 21.12.2020, oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01.09.2018,
01.01.2019, 01.01.2020, 02.09.2020, rozhodnutie k stanovisku IP, vyhlásenie výberového konania v
rámci projektu „ZŠ Kudlovská – škola pre všetkých“ , žiadosti o prijatie do pracovného pomeru zo
dňa 15.06.2021 a zo dňa 18.08.2021, prezenčná listina z výberového konania zo dňa 25.08.2021,

zápisnica z výberového konania zo dňa 21.08.2018, harmonogram projektu ZŠ Kudlovská – škola
pre všetkých, životopis žalobkyne, vyjadrenie Základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov
školstva a vedy pri ZŠ E. XX, D., výzva na doplatenie finančných prostriedkov z 20.07.2021, odpoveď
na výzvu na doplatenie finančných prostriedkov zo dňa 14.09.2021, leták o ochrane osobných údajov,
zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. OPĽZ/210/2018 spolu s prílohou č. 1 –

všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, prílohou č. 2
– predmet podpory NFP a prílohou č. 3 – rozpočet projektu a komentár k rozpočtu projektu, prílohou č. 4,
stanovisko Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 03.10.2018, mailová komunikácia
medzi MÚ Humenné a F. E. zo Slovenskej komory učiteľov z 12.07.2021 a 19.07.2021, diplom
žalobkyne o absolvovaní vysokoškolského štúdia a štátnej skúške v študijnom odbore vychovávateľstvo

zo dňa 24.08.1998, vysvedčenie o štátnej skúške a diplom o absolvovaní vysokoškolského štúdia
v odbore pedagogika v špecializácii pedagogika voľného času zo dňa 03.06.2003, vysvedčenie o
pedagogickej spôsobilosti žalobkyne zo dňa 30.01.2019, kolektívna zmluva zo dňa 02.01.2017, doplnok
ku kolektívnej zmluve zo dňa 25.08.2017, zápisnica zo stretnutia prerokovania dodatku ku kolektívnej
zmluve na rok 201 zo dňa 25.08.2017, kolektívna zmluva zo dňa 22.12.2017, doplnok ku kolektívnej

zmluve číslo 1 zo dňa 19.03.2018, zápisnica zo stretnutia prerokovania kolektívnej zmluvy na rok
2018 zo dňa 21.12.2017, zápisnice zo stretnutia prerokovania dodatku ku kolektívnej v zmluve
na rok 2018 zo dňa 31.08.2018, kolektívna zmluva zo dňa 02.01.2019, zápisnica zo stretnutia
prerokovania kolektívnej zmluvy na rok 2019 zo dňa 19.12.2018,kolektívna Zmluva zo dňa 02.01.2020,
doplnok ku kolektívnej zmluve číslo 1, zápisnica zo stretnutia prerokovania kolektívnej zmluvy

na rok 2020 zo dňa 18.12.2019) a súd zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalovaná ako prijímateľ uzavrela s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zastúpení
Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR ako poskytovateľom Zmluvu o poskytnutínenávratného finančného príspevku č. OPĽZ/210/2018 na realizáciu aktivít projektu s názvom „ZŠ
Kudlovská – škola pre všetkých. Doba realizácie projektu bola dojednaná na obdobie od 09/2018 do
08/2021. Predmetom zmluvy o poskytnutí NFP je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi

poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí NFP zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu
aktivít projektu, ktorý je predmetom schválenej žiadosti o NFP. Účelom zmluvy o poskytnutí NFP je
spolufinancovanie Projektu Prijímateľa a to poskytnutím NFP v rámci Operačného programu Ľudské
zdroje spolufinancovaný Fondom európsky sociálny fond. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu
i harmonogramu projektu (čl 70) vyplynulo, že v priebehu doby realizácie projektu došlo ku kráteniu

finančných prostriedkov poskytnutých ako NFP, v dôsledku čoho sa skrátila doba projektu na obdobie
od septembra 2018 do júna 2021.

12. Zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. OPĽZ/210/2018 článku 3 bodu
3.1 písm. c) vyplýva, že prijímateľ má zabezpečené zdroje financovania Projektu vo výške 5 %, čo
predstavuje 8 374,50 EUR z Celkových oprávnených výdavkov na Realizáciu Projektu podľa ods. 3.1

písm. a) tohto článku zmluvy a zabezpečí zdroje financovania na úhradu všetkých Neoprávnených
výdavkov na Realizáciu aktivít Projektu, ktoré vzniknú v priebehu Realizácie aktivít Projektu a budú
nevyhnutné na dosiahnutie cieľa Projektu v zmysle Zmluvy o poskytnutí NFP. V zmysle bodu 3.5
predmetného článku sa ďalej prijímateľ – žalovaná zaviazal, že nebude požadovať dotáciu, príspevok,
grant alebo inú formu pomoci na Realizáciu aktivít Projektu, na ktorú je poskytovaný NFP v zmysle tejto

zmluvy a ktorá by predstavovala dvojité financovanie alebo spolufinancovanie tých istých výdavkov zo
zdrojov iných rozpočtových kapitol štátneho rozpočtu SR, štátnych fondov, z iných verejných zdrojov
alebozdrojovEÚazaviazalsadodržaťpravidlátýkajúcesazákazukumuláciepomociuvedenévoVýzve
a v právnych aktoch EÚ a pravidlá krížového financovia uvedené v kapitole 3.5.3 Systému riadenia EŠIF,
a to pod hrozbou vrátenia NFP alebo jeho časti.

13. Žalovaná vyhlásila výberové konanie v rámci projektu ZŠ Kudlovská – škola pre všetkých, okrem
iného, i na 3 pracovné miesta asistent učiteľa so 100 % úväzkom s podmienkami výberového konania.

14.Dňa21.08.2018bolaspísanázápisnicazvýberovéhokonaniavrámciprojektuZŠKudlovská–Škola

pre všetkých na stanovené pozície, kde výberová komisia vyhodnotila požadované odborné vedomosti,
zručnosti a schopnosti uchádzačov a určila nasledovné poradie uchádzačov o pozíciu asistent učiteľa:
1. Mgr. Marcela L. 2. A. J. K., 3. L. M. N.

15. Dňa 21.08.2018 žalovaná ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnanec uzatvorili Pracovnú

zmluvu č. 10/2018 na pozíciu výchovnovzdelávacia činnosť vykonávaná asistentom učiteľa v ZŠ.
V zmluve sa uvádza, že pracovný pomer sa uzatvára počas trvania projektu od 01.09.2018 do
31.08.2021.

16. Dňa 31.08.2018 žalovaná ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnanec uzavreli novú Pracovnú

zmluvu č. 10/2018 na pozíciu asistentka učiteľa ZŠ. V zmluve sa uvádza, že žalovaná prijíma žalobkyňu
do pracovného pomeru od 01.09.2018 a to na dobu určitú do 31.08.2019. V závere pracovnej zmluvy
sa uvádza, že sa ruší pracovná zmluva zo dňa 21.08.2018 a nahrádza ju táto pracovná zmluva.

17. Dňa 28.08.2019 žalobkyňa so žalovanou uzatvorili Dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo

dňa 31.08.2018, ktorá sa s účinnosťou od 01.09.2019 zmenila tak, že pracovný pomer sa uzatvoril na
dobu určitú do 31.08.2020 v zmysle Doplnku ku KZ čl. 29 – pracovný čas na dobu určitú.

18. Dňa 28.08.2020 žalovaná uzatvorila so žalobkyňou Dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo
dňa 31.08.2018, ktorá sa s účinnosťou od 01.09.2020 zmenila tak, že pracovný pomer sa uzatvoril na

dobu určitú do 31.12.2020 v zmysle Doplnku ku KZ čl. 29 – pracovný čas na dobu určitú.

19. Dňa 21.12.2020 žalobkyňa so žalovanou uzatvorila Dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo
dňa 31.08.2018, ktorá sa s účinnosťou od 01.01.2021 zmenila tak, že pracovný pomer sa uzatvoril na
dobu určitú do 30.06.2021 v zmysle Doplnku ku KZ čl. 29 – pracovný čas na dobu určitú.

20. Z výpovede svedkyne A. F. G. i výpovede štatutárneho zástupcu žalovanej (na pojednávaní
dňa 12.10.2022) vyplynulo, že v roku 2017 bola uzavretá kolektívna zmluva medzi riaditeľkou školy
a predsedníčkou ZO OZPŠaV pri ZŠ. Následne došlo k uzavretiu dodatku/doplnku, kde bola zakotvenámožnosťreťazeniapracovnéhopomeru–bolotouvedenévčl.29.Zvýpovedesvedkyneďalejvyplynulo,
že v neskorších kolektívnych zmluvách už boli predmetné ustanovenia týkajúce sa reťazenia uvedené
v čl. 12 kolektívnych zmlúv.

21. Z kolektívnej zmluvy zo dňa 02.01.2017 vyplýva, že neobsahovala ustanovenia o možnosti reťazenia
pracovného pomeru v zmysle § 48 ods. 4 písm. d) Zákonníka práce.

22. Z doplnku ku kolektívnej zmluve zo dňa 25.08.2017 vyplýva, že bol prijatý článok 29 s názvom

Pracovný čas na dobu určitú v znení: „Ďalšie predĺženie, alebo opätovné dohodnuté pracovné
podmienky na dobu určitú podľa § 48 ods. 4 písm. d/ ZP je možné v prípade asistenta učiteľa,
ktorého pracovný pomer závisí aj od poskytnutia finančných prostriedkov na mzdy a odvody od štátu
prostredníctvom zriaďovateľa.“

23. Zo zápisnice zo stretnutia prerokovania dodatku ku kolektívnej zmluve na rok 2017 vyplýva, že

strany prerokovali dodatok ku kolektívnej zmluve na rok 2017 ohľadom pracovného času na dobu určitú
v prípade asistentov učiteľa dňa 25.08.2017.

24. Z kolektívnej zmluvy zo dňa 22.12.2017 vyplýva, že článok 12 obsahuje ustanovenia týkajúce sa
pracovného času zamestnancov a pracovného času na dobu určitú, pričom ustanovenie o pracovnom

čase na dobu určitú znie:
„Ďalšie predĺženie, alebo opätovné dohodnuté pracovné podmienky na dobu určitú podľa § 48 ods.
4 písm. d/ ZP je možné v prípade asistenta učiteľa, ktorého pracovný pomer závisí aj od poskytnutia
finančných prostriedkov na mzdy a odvody od štátu prostredníctvom zriaďovateľa.“

25. Zo zápisnice zo stretnutia prerokovania kolektívnej zmluvy na rok 2018 zo dňa 21.12.2017 vyplýva,
že strany sa dohodli na podpísaní kolektívnej zmluvy v súlade s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa
a v súlade s metodickým usmernením pre uzatváranie kolektívnych zmlúv na rok 2018.

26. Zo zápisnice zo stretnutia prerokovania kolektívnej zmluvy na rok 2018 zo dňa 31.08.2018 vyplýva,

že strany prerokovali dodatok ku kolektívnej zmluve na rok 2018 ohľadom pracovného času na dobu
určitú v prípade asistentov učiteľa.

27. V kolektívnej zmluve zo dňa 02.01.2019 sú v článku 12 okrem iného aj ustanovenia o Pracovnom
čase na dobu určitú, a to v znení:

„(1.) Ďalšie predĺženie, alebo opätovné dohodnuté pracovné podmienky na dobu určitú podľa § 48
ods. 4 písm. d/ ZP je možné v prípade asistenta učiteľa, ktorého pracovný pomer závisí aj poskytnutia
finančnýchprostriedkovnamzdyaodvodyodštátuprostredníctvomzriaďovateľa.(2.)Vzmysle§48ods.
4 písm. d/ Zákonníka práce ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú
dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné pri vykonávaní prác v rámci národných projektov,

projektov EU, projektov štrukturálnych fontov EU a iných projektov, ktoré zamestnávateľ realizuje.“

28. Zo zápisnice zo stretnutia prerokovania kolektívnej zmluvy na rok 2019 zo dňa 19.12.2018 vyplýva,
že strany sa dohodli na podpísaní kolektívnej zmluvy na rok 2019 v súlade s Kolektívnou zmluvou
vyššieho stupňa a v súlade s Metodickým usmernením pre uzatváranie Kolektívnych zmlúv na rok 2019.

29. Z kolektívnej zmluvy zo dňa 02.01.2020 vyplýva, že táto opätovne obsahovala v článku 12
ustanovenia o Pracovnom čase na dobu určitú v totožnom znení ako v kolektívnej zmluve zo dňa
02.01.2019 (viď vyššie).

30. Zo zápisnice zo stretnutia prerokovania kolektívnej zmluvy na rok 2020 zo dňa 18.12.2019 vyplýva,

že strany sa dohodli na podpísaní kolektívnej zmluvy na rok 2020 v súlade s Kolektívnou zmluvou
vyššieho stupňa a v súlade s Metodickým usmernením pre uzatváranie Kolektívnych zmlúv na rok 2020.

31. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že u žalovanej pracovala ešte jeden a pol roka pred prvým
pracovným pomerom. Nevedela aké podmienky nesplnila, prečo neprešla vo výberovom konaní po

30.06.2021m prečo zrazu už pre zamestnávateľa nebola dobrá. Je kvalifikovaná učiteľka prvého
stupňa (1. až 4. ročník). Podľa žalobkyne jej bolo povedané, že bol prijatý iný učiteľ, ktorý mal
štátnicu z anglického jazyka, avšak ona má za to, že ako učiteľ 1. až 4. ročníka nepotrebovalatakúto špecializáciu. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že ustanovenia kolektívnej zmluvy vníma ako
nevýhodnejšie pre zamestnanca než upravuje Zákonník práce.

32. Z výpovede svedkyne A. G. i štatutárneho zástupcu žalovanej vyplynulo, že tieto vnímajú
ustanovenie o možnosti reťazenia pracovného pomeru v kolektívnej zmluve ako výhodné pre
zamestnanca, nakoľko bez takéhoto ustanovenia by zamestnávateľ nemohol opätovne pokračovať
v zamestnávaní toho istého zamestnanca, ale musel by sa s ním v rámci obmedzení v zmysle Zákonníka
práce vždy po dosiahnutí limitu (počtu predĺžení alebo dosiahnutí dvoch rokov pracovného pomeru)

vždy rozlúčiť a prijať iného zamestnanca, aby boli dodržané ustanovenia Zákonníka práce. Štatutárna
zástupkyňa žalovanej pritom vo vzťahu k nesprávnosti v čísle článku kolektívnej zmluvy uviedla, že
muselo dôjsť ku chybe pri opise na strane mzdárky a jedná sa iba o písomnú chybu resp. inú zrejmú
nesprávnosť a kolektívna zmluva takéto reťazenie umožňovala.

33. Na uvedený skutkový stav súd aplikoval uvedenú právnu úpravu:

34. Podľa § 82 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných
zamestnancoch, pracovný pomer na určitú dobu s pedagogickým zamestnancom možno dohodnúť
najkratšie na jeden školský rok; to sa nevzťahuje na pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu z dôvodu
zastupovania zamestnanca podľa § 48 ods. 4 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce. Na pracovný

pomer na určitú dobu sa vzťahuje Zákonník práce.

35. Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.), pracovný pomer je dohodnutý na
neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej
zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na

určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu
nebol dohodnutý písomne.

36. Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na
dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov

najviac dvakrát.

37. Podľa § 48 ods. 3 Zákonníka práce opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný
pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného
pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

38.Podľa§48ods.4Zákonníkapráceďalšiepredĺženiealeboopätovnédohodnutiepracovnéhopomeru
na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu
a) zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky
bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej

neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo
odborovej funkcie,
b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas
nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
c) vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú

osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
d) vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

39. Podľa § 48 ods. 5 Zákonníka práce dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného
pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve.

40. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

41. Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím
dohodnutej doby.42. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

43. S poukazom i na právny názor odvolacieho súdu konštatovaný v zrušujúcom uznesení odvolacieho
súdu súd opätovne uzatvára, že v konaní nebol sporný skutkový stav ohľadom uzatvorenia Pracovnej
zmluvy č. 10/2018 dňa 21.08.2018 a následne novej Pracovnej zmluvy č. 10/2018 dňa 31.08.2018,

ktorou sa zrušila pôvodná pracovná zmluva a tiež nebolo sporné medzi stranami sporu, že následne
došlo k uzatvoreniu Dohôd o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 31.08.2018, a to dňa 28.08.2019, ktorou
sa predĺžila pracovná zmluva na dobu určitú do 31.08.2020, ďalej dňa 28.08.2020, ktorou sa predĺžila
pracovná zmluva na dobu určitú do 31.12.2020 a dňa 21.12.2020, ktorou sa predĺžila pracovná zmluva
na dobu určitú do 30.06.2021. Zmeny obsahu pracovnej zmluvy sa teda vždy týkali iba doby trvania
pracovného pomeru.

44. Doplnením dokazovania súd zistil skutkový stav i čo sa týka spôsobu prijímania a obsahu
kolektívnych zmlúv, pričom súd dospel k záveru, že v priebehu predmetného pracovnoprávneho
vzťahu žalobkyne so žalovanou boli obsahom kolektívnej zmluvy i ustanovenia o možnosti reťazenia
pracovného pomeru na dobu určitú, a to vždy v článku 12 kolektívnej zmluvy pod názvom Pracovný

čas na dobu určitú. Výpoveďou svedkyne A. G. bolo objasnené, že pôvodne boli ustanovenia o
možnosti reťazenia prijaté ako doplnok ku kolektívnej zmluve, ktoré tieto ustanovenia začlenil do
článku 29 kolektívnej zmluvy pre rok 2017. Následne už ale boli tieto ustanovenia obsiahnuté v článku
12 kolektívnej zmluvy. Čo sa týka možností žalobkyne oboznámiť sa s obsahom kolektívnej zmluvy,
vychádzajúc zo svedeckých výpovedí, že kolektívna zmluva bola zamestnancom kedykoľvek prístupná,

bola zverejnená i na webovej stránke školy, ako aj zo skutočnosti, že žalobkyňa si sama vedela dohľadať
kolektívnezmluvynawebovejstránke,keďženaňusamaodkázalavžalobe,súdmalzato,žežalobkyňa
mala možnosť sa s obsahom kolektívnych zmlúv na príslušné roky oboznámiť.

45.Nazákladedoplnenéhodokazovaniajetakpotrebnékonštatovať,žehocipracovnýpomeržalobkyne

u žalovanej na dobu určitú presiahol trvanie dvoch rokov a bol predlžovaný opakovane, predlžovanie
pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej opakovane i nad dobu dvoch rokov bolo realizované v súlade
s § 48 ods. 4 písm. d) Zákonníka práce, a to s poukazom na článok 12 kolektívnej zmluvy na roky 2019
a 2020, ktorý umožňoval takéto tzv. reťazenie pracovného pomeru.

46. Prvoinštančnému súdu viazanému právnym názorom odvolacieho súdu po doplnení dokazovania
neostávalo iné než skonštatovať, že v prípade uzatvorených dohôd o zmene obsahu pracovnej
zmluvy (zo dňa 28.08.2019, 28.08.2020 a 21.12.2020) došlo iba k pisárskej chybe, resp. inej zrejmej
nesprávnosti spočívajúcej v chybnom označení článku kolektívnej zmluvy, čo však ale nespôsobuje
neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť dojednanej zmeny obsahu pracovnej zmluvy, nakoľko zo všetkých

listín týkajúcich sa pracovného pomeru žalobkyne vyplýva, že sa jednalo o tzv. projektové miesto
a i výpoveďou svedkýň a tvrdení žalovanej vyplýva, že projektoví zamestnanci sú vždy oboznámení
s dĺžkou trvania projektu a dôvodoch predĺženia pracovného pomeru na príslušnú dobu. Prvoinštančný
súd v plnom rozsahu poukazuje na konštatáciu odvolacieho súdu obsiahnutú v bodoch 14. až 16.
uznesenia č.k. 8CoPr/1/2023-264 zo dňa 15.02.2024, kde odvolací súd jednoznačne konštatoval, že

neobstojí formalistický prístup pri posúdení platnosti týchto právnych úkonov a v danom prípade je úplne
zrejmé, že pracovné miesto žalobkyne bolo výlučne naviazané na projekt a financované z prostriedkov
poskytnutého NFP, pričom žalobkyňa si vzhľadom i na podanie novej žiadosti o opätovné prijatie do
pracovného pomeru u žalovanej (po 30.06.2021) bola jednoznačne vedomá skutočnosti, že projektové
miesto bolo dojednané iba na určitú dobu do 30.06.2021.

47. Čo sa týka vyhodnotenia výhodnosti, či nevýhodnosti dojednania o reťazení pracovného pomeru
v kolektívnej zmluve, je potrebné dodať, že predmetné obdobné ustanovenia o možnosti reťazenia
pracovných pomerov financovaných z projektov sú skutočne zvyčajným obsahom kolektívnych zmlúv
rôznych zamestnávateľov naprieč celým Slovenskom a podľa názoru súdu nemožno konštatovať ich

jednoznačnúnevýhodnosťprezamestnancaanaopakneprimeranúvýhoduprezamestnávateľa.Totižto,
tak ako sa to ukázalo i v tomto konaní, pre obe strany môže byť výhodné reťazenie takýchto pracovných
pomerov za podmienky, že sa pokračuje v projekte, pretože predmetný projekt má taktiež svoj cieľ,
ktorý má napĺňať. Ak by zamestnávateľovi nebolo umožnené predĺžiť pracovný pomer, ktorý je praktickyfinancovaný takmer celý z fondov (iba minimálnej časti z jeho zdrojov – napr. v danom prípade iba
v rozsahu 5 % zo zdrojov zamestnávateľa), skutočne by zamestnávateľ na účely projektov vždy prijímal
iba zamestnancov na obmedzenú dobu do dvoch rokov, resp. do naplnenia počtu predĺženia pracovného

pomeru a následne za účelom toho, aby mu nevznikali náklady projektu, ktoré by nebol schopný plniť
(odstupné, mzda počas výpovednej doby a podobne pri pracovnej dobe na dobu neurčitú), zrejme
uprednostnil uzatvorenie nového pracovného pomeru s novým zamestnancom.

48. V tejto súvislosti je vhodné tiež poukázať na zákaz kumulácie financovia cieľov projektu z iných

zdrojov a záväzok zamestnávateľa – žalovanej financovať/spolufinancovať realizáciu aktivít projektu zo
zdrojov iných rozpočtových kapitol štátneho rozpočtu SR, štátnych fondov, z iných verejných zdrojov
alebo zdrojov EU (bod 3.5. zmluvy o NFP). Zohľadňujúc i túto skutočnosť súd opätovne viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že so zreteľom na podstatu, účel a dobu trvania
tzv. projektových miest nebolo v možnostiach žalovanej iným spôsobom uzavrieť pracovnú zmluvu
so žalovanou než na dobu určitú reflektujúc následne spôsob financovania týchto projektových miest

a postupne predlžovať dobu, na ktorú sa pracovný pomer uzatvára. Súd viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu tiež konštatuje, že z rovnakých dôvodov nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy na dobu
určitú najkratšie na jeden školský rok (§ 82 ods. 4 zákona o pedagogických zamestnancoch), pretože
doba trvania projektu to neumožňovala.

49. Odhliadnuc od uvedeného sa žiada dodať, že v danom prípade sa žalobkyňa domáha určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru uplynutím doby a určenia, že pracovný pomer trvá, avšak
Zákonník práce v § 77 umožňuje domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru podaním
žaloby do dvoch mesiacov iba v prípadoch skončenia pracovného pomeru určitým právnym úkonom –
výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru, dohodou alebo skončením pracovného pomeru

v skúšobnej dobe. U žalobkyne sa nejedná ani o jeden z uvedených spôsobov skončenia pracovného
pomeru. Preto sa i súdu javí podaná žaloba ako špekulatívna, podaná až s určitým časovým odstupom,
pričom správanie žalobkyne v do 30.06.2021, ani po tomto dátume, prakticky až do podania žaloby
nenasvedčovalo tomu, že by žalobkyňa trvala na tom, že bol uzatvorený pracovný pomer na dobu
neurčitú a v počas letných prázdnin v r. 2021 sa nedomáhala nástupu do zamestnania. Je možné

konštatovať, že uplynutím dňa 30.06.2021 nenastal u žalobkyne stav právnej neistoty, ktorý by sa snažila
bezodkladne riešiť a odstrániť, či už u zamestnávateľa alebo podaním žaloby na súde. Podaním zo dňa
20.07.2021 (na čl. 85) sa domáhala iba doplatenia finančných prostriedkov plynúcich jej z predmetného
pracovného pomeru. Až následne žalobkyňa po neúspešnom výberovom konaní podala dňa 30.08.2021
žalobu voči žalovanej, ktorú by skôr podľa obsahu bolo potrebné vyhodnotiť ako žalobu o určenie, že

pracovný pomer žalobkyne u žalovanej trvá. V takomto prípade konanie žalobkyne nesvedčí o tom, že
by sa správala tak, akoby bol pracovný pomer u žalovanej dojednaný na dobu neurčitú.

50. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd žalobu žalobkyne zamietol
ako nedôvodnú.

51. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

55. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v zmysle § 251 ods. 1, §
262 ods. 1, § 396 ods. 1 a 3 CSP tak, že žalovanej ako plne úspešnej strane sporu priznal voči žalobkyni,
ktorá bola v konaní v celom rozsahu neúspešná, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a toi vrátane trov odvolacieho konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2 17Cpr/4/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.