Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. marec 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Sas/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100555
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Bc. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX B., D. E., právne zastúpený: JUDr. Peter Majerník, advokát,
so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 42 109 630, Slovenská republika, proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vec a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska ulica 8, 812 67 Bratislava, IČO:
30 794 536, Slovenská republika, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/
US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7862 zo dňa 20.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 20.08.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach toho istého dňa sa
žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/ SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7862 zo
dňa 20.06.2024 ( ďalej aj „ preskúmavané rozhodnutie“) ako aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice ( ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2024/6265-28
zo dňa 23.02.2024 ( ďalej aj „ prvostupňové rozhodnutie“).

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Z. o správnom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie, doplnené listom č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/ SOC/2024/6265- 31 zo
dňa 10.04.2024, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť predmetného rozhodnutia, vo veci odňatia peňažného
príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je D. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX B. (ďalej len „posudzovaná osoba“, alebo „posudzovaný“) s
účinnosťou od 01.03.2024, ktorý žalobkyňa poberala mesačne vo výške 569,00 Eur a zastavenia jeho
výplaty od 01.03.2024.

Administratívne konanie

3. Prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 40 ods. 1, § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu“), o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie posudzovanej osoby, ktorý poberala A.

B., G.: XX.XX.XXXX, bytom C. X, B. vo výške 569 EUR mesačne a jeho výplatu od 01.03.2024 zastavil.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, pretože s rozhodnutím
nesúhlasil a žiadal o preskúmanie jeho správnosti. Uviedol, že správny orgán prvého stupňa všetkysvoje tvrdenia oprel o komplexný posudok, ktorý vychádzal z lekárskeho posudku, pričom tento
nebol žalobcovi žiadnym spôsobom doručený. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia preto žalobca
považoval za zmätočné a nedôvodné. S poukazom na skutočnosť, že žalobcovi nebol doručený lekársky

posudok, z ktorého žalovaný vychádzal pri vyhotovení komplexného posudku mal žalobca za to, že
rozhodnutietrpívadou nepreskúmateľnosti.Uvedenýmpodľanázoružalobcudošlokodňatiujehopráva
primerane sa brániť voči rozhodnutiu odvolaním.

Žalované rozhodnutie

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal priebeh doterajšieho administratívneho
konania a rozhodovania od roku 2011, kedy bol právoplatným rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu č. K4/11/00968-2 zo dňa 22.03.2011 žalobcovi priznaný peňažný príspevok na opatrovanie
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, mesačne vo výške 111,32 % sumy životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zvýšený o 49,80 Eur, t.j. v sume 256,17 Eur s účinnosťou
od 01.01.2011 do doby trvania podmienok. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal
na závery komplexného posudku č. KE0/RPČ/SOC/2024/149475-10 zo dňa 21.02.2024 (v nadväznosti
na lekársky posudok zo dňa 18.01.2024), ktorý bol vypracovaný v súvislosti so žiadosťami o peňažný
príspevok na kúpu pomôcky (multifunkčného zariadenia a prenosného osobného počítača – notebooku),

kúpuosobnéhomotorovéhovozidlabezautomatickejprevodovkyaúpravubytu.Zpredmetnýchzáverov
vyplývalo, že posudzovaná osoba je schopná zabezpečiť si väčšinu úkonov sebaobsluhy sama a
pomoc potrebuje len pri niektorých z nich. V lekárskom posudku zo dňa 18.01.2024 posudkový lekár
úradu uviedol, že posudzovaný bol r. 2011 uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím
(bol odkázaný na opatrovanie, nakoľko stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby bol V).

V tom čase bol po opakovaných, vážnych operačných zákrokoch na srdci. Kontrolné kardiologické
vyšetrenie dokumentovali nízku výkonnosť, presná objektivizácia bola sťažená pre hemiparézu. V
minulosti posudzovaný prekonal CMP, v objektívnom neurologickom náleze išlo o spastickú hemiparézu
stredne ťažkého stupňa, chôdza bola hemiparetická, s napádaním na ľavú dolnú končatinu a pretrvávala
aj rýchla únava. Od posledného posúdenia jeho zdravotného stavu došlo k zlepšeniu. Na základe

odborných nálezov, ako aj šetrenia stavu, žalovaný dospel k záveru, že posudzovaný už nie je odkázaný
naopatrovaniea stupeňodkázanostinapomocinejfyzickejosobypodľaprílohyč.3zákonaosociálnych
službách nedosahuje V alebo VI (posudzovaný dosahuje II. stupeň – počet bodov 90) . Epilepsia
na viackombinácii je v súčasnosti kompenzovaná liečbou, pričom posudzovaný je bez epi záchvatov.
Na základe uvedeného bol prvostupňovým rozhodnutím odňatý peňažný príspevok na opatrovanie

fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a bola zastavená jeho výplata s účinnosťou od
01.03.2024. Po podaní odvolania bola pracovníčkou žalovaného, za prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu, dňa 23.04.2024 vykonaná sociálna posudková činnosť. Následne bola spisová dokumentácia
postúpená posudkovému lekárovi žalovaného za účelom vykonania lekárskej posudkovej činnosti.
Žalovaný po preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie posudkovým lekárom a jeho vyjadrení

v lekárskom posudku č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2024/8214 zo dňa 03.06.2024, vydal dňa
10.06.2024 komplexný posudok č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/ SOC/2024/8214, podľa ktorého bola
MFP posudzovaného stanovená na 50 % podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu, časť VIII.A.3.c) pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie – stavy po operácii srdca
(náhrady srdcových chlopní, operácie srdcových chýb, stavy po resekcii aneuryzmy srdcovej komory,

stavy po revaskularizačných výkonoch na vencových tepnách) pri závažnom znížení výkonu, t.j. zhodne
s prvostupňovým stanovením. V dôsledku uvedeného sa posudzovaný považuje za fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím. MFP bola stanovená na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 50
% - 80 % podľa záverov kardiologického nálezu. Z lekárskeho posudku žalovaného ďalej vyplývalo,
že stupeň odkázanosti posudzovaného na pomoc inej fyzickej osoby je II – 100 bodov v zmysle

prílohy číslo 3 zákona o sociálnych službách, a preto sa, v súlade s § 14 ods. 4 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu, uzavrelo, že posudzovaný nie je odkázaný na opatrovanie. V tejto
súvislosti žalovaný zvýraznil, že posudzovanie na jednotlivé druhy odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu patrí výlučne
do kompetencie posudkového lekára. Ďalej uviedol, že jeho posudkový lekár sa vo vypracovanom

lekárskom posudku zaoberal všetkými ochoreniami a diagnózami, na ktoré sa posudzovaný lieči a
tieto zhodnotil v zmysle prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V závere
lekárskeho posudku uviedol, že posudzovaný je liečený pre stav po operáciách srdca pre vrodené
vývojové vady pred 17-timi rokmi, pre stav po cievnej mozgovej príhode vzniknutej po operácii pred17-timi rokmi a pre sporadickú epilepsiu bez záchvatov. Nemá dokladovanú pohybovú, zmyslovú ani
psychickú chorobu, pri ktorej by bol odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Podľa záverov vyšetrení je
preto plne sebestačný v starostlivosti o seba a je schopný chôdze bez pomoci. Na základe doterajšieho

zdravotného stavu podľa hodnotenia Barth. indexu a prílohy číslo 3 zákona o sociálnych službách
posudzovaný dosiahol II. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby s celkovým počtom bodov
100. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že posudzovaný v oblasti mobility a orientácie
je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri niektorých úkonoch orientácie v prostredí. Dohľad inou
fyzickou osobou nepotrebuje pri žiadnom úkone. V oblasti sebaobsluhy je odkázaný na pomoc inej

fyzickej osoby pri niektorých úkonoch stravovania a pitného režimu, osobnej hygieny a dodržiavania
liečebného režimu. Dohľad inou fyzickou osobou nepotrebuje pri žiadnom úkone v tejto oblasti. Pomoc
inej fyzickej osoby nie je potrebná v takom rozsahu, aby bol posudzovaný fyzickou osobou odkázanou na
opatrovanie. Z uvedeného dôvodu, preto žalovaný sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
posudzovaného v komplexnom posudku v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie a v oblasti
sebaobsluhy pri súčasnom zdravotnom stave nenavrhol naďalej kompenzovať peňažným príspevkom

na opatrovanie. K námietke žalobcu, že mu nebol doručený lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre
vypracovanie komplexného posudku žalovaný uviedol, že závery uvedené v lekárskom posudku boli
prenesené do vydaného komplexného posudku. Z uvedeného dôvodu preto nebolo potrebné lekársky
posudok žalobcovi doručovať.

Konanie pred správnym súdom

6. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu z dôvodov uvedených
v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/20215 Správny súdny poriadok ( ďalej len

„SSP“). Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca nesúhlasil so závermi komplexného posudku, ktorým bolo

stanovené, že stupeň odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby je II ( 100
bodov). Podľa názoru žalobcu, posudkový lekár posúdil odkázanosť posudzovaného pri jednotlivých
činnostiach neobjektívne, v rozpore so skutočným stavom, pričom jeho odkázanosť nebola dôsledne
zisťovaná v súlade s prílohou č. 3 zákona o sociálnych službách. Mal za to, že stupeň odkázanosti
posudzovaného by mal byť V. Žalobca uviedol, že komplexný posudok a ani napadnuté rozhodnutie

neobsahuje odôvodnenie odňatia peňažného príspevku na opatrovanie posudzovaného. Žalovaný len
stroho odkázal na závery komplexného posudku, pričom tento vychádzal z lekárskeho posudku, ktorý
mu nebol žiadnym spôsobom doručený. Rozhodnutie žalovaného považoval žalobca za zmätočné,
neodôvodnené a nepreskúmateľné. V súvislosti s potrebou riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktoré
zaväzujenaurčitékonaniežalobcapoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.14S/103/2013

zo dňa 23.10.2014. V závere zvýraznil, že pokiaľ komplexný posudok skutočne preberá závery
lekárskeho posudku, čo však bez jeho doručenia nie je možné zistiť, tak potom namieta aj závery
lekárskeho posudku a žiada o prehodnotenie zdravotného stavu posudzovanej osoby znaleckým
posudkom. Ako neobjektívny sa žalobcovi javil postup, ak orgán, ktorý rozhoduje o odňatí príspevku,
zároveň sám vypracúva posudok, na podklade ktorého tento príspevok odníma.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 07.10.2024 považoval za potrebné
predostrieť, že posúdenie hmotnoprávnych podmienok odňatia dotknutého peňažného príspevku je
podľa § 11 v spojení s § 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu výsledkom lekárskej
a sociálnej posudkovej činnosti. Žalovaný uviedol, že stupeň odkázanosti posudzovanej osoby na

pomoc inej fyzickej osoby v hodnotení Barthelovho indexu podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych
službách dosiahol len 100 bodov ( II. stupeň ) a preto posudzovaná osoba nespĺňala základnú
podmienku odkázanosti na opatrovanie. V priebehu dňa bola odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby
len v rozsahu 2 – 4 hodín. Z uvedeného dôvodu nebolo navrhnuté naďalej kompenzovať sociálne
dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia predmetným peňažným príspevkom. Žalovaný

akcentoval skutočnosť, že posudzovaná osoba by musela v hodnotení Barthelovho indexu dosiahnuť
44 – 0 bodov, t.j. V. alebo VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č.3
zákona o sociálnych službách a v priebehu dňa by musela byť odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby
v rozsahu až 8 – viac ako 12 hodín. Je teda zrejmé, že posudzovaná osoba sa v uvedenom hodnotenísebaobslužných úkonov ani len nepriblížila k tomuto stupňu odkázanosti. Žalovaný ďalej uviedol, že
bodové hodnotenie v zmysle Barthelovej indexu vykonáva príslušný posudkový lekár, ktorý vychádza aj
zo získaných podkladov príslušného sociálneho pracovníka. S posudzovanou osobou, žalobcom, ako

aj právnym zástupcom bol na mieste vyhotovený písomný záznam z vykonanej sociálnej posudkovej
činnosti zo dňa 23.04.2024 (v ktorom mohli k výkonu sociálnej posudkovej činnosti posudzovaná
osoba, žalobca, ako aj právny zástupca podávať aj návrhy a námietky – v danom prípade svoje právo
nevyužili). Súčasťou písomného záznamu bolo aj bodové hodnotenie podľa Barthelovej indexu so
striktne zachovaným spôsobom posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby

pri jednotlivých činnostiach. Žalovaný zvýraznil, že ide o vysokošpecializované odborné posúdenie
zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre posudzovanú osobu. Z uvedeného
dôvodu preto k správnej žalobe spracoval dňa 30.09.2024 stanovisko posudkový lekár žalovaného v
ktorom dostatočne zreteľne a faktograficky odôvodňuje zhodnotenie zdravotného stavu posudzovanej
osoby. Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu, (v súvislosti s
podaným odvolaním neboli doložené žiadne doplňujúce lekárske nálezy) a v súlade so zdravotnou

dokumentáciou posudzovanej osoby bol dňa 03.06.2024 vypracovaný lekárky posudok žalovaného
č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/ SOC/2024/8214, ktorý ako podklad pre vypracovanie komplexného
posudku č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2024/8214 zo dňa 10.06.2024 spĺňal všetky požiadavky
úplnosti, celistvosti a presvedčivosti. Posudkový lekár žalovaného teda nemal pochybnosti o správnosti
diagnostických záverov a lekársky posudok v týchto intenciách podľa žalovaného preto vyhovuje

kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

8. Žalovaný vyjadril názor, že právny zástupca žalobcu si osobuje posudzovať medicínske závery
vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery
posudkového lekára žalovaného ako rozporné. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, pritom vyplýva, že k tomuto záveru nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci
lekár ( viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na str. 8, Sp. zn.: 9Sžso/63/2016 zo dňa
29.11.2017). V tejto súvislosti poukázal aj na príslušnú judikatúru súdov. Záverom vyjadrenia žalovaný
uviedol, že správna žaloba nie je dôvodná, vychádza len z presvedčenia, že napadnutým rozhodnutím
žalovaného došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu a preto navrhol, aby ju správny súd podľa

§190 v spojení s §199 ods.3 SSP ako nedôvodnú zamietol.

9. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.03.2025. Pojednávania sa zúčastnil žalovaný
ako aj žalobca so svojim právnym zástupcom. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej
žalobe ako aj na jej dôvodoch. K doručovaniu lekárskeho posudku žalobca, reagujúc na posledné

vyjadrenie žalovaného uviedol, že zákonodarca v § 55 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu nemal v úmysle obmedziť doručovanie podkladov rozhodnutia iba na jeden podklad, ktorý
sialternatívnevyberiesprávnyorgán.Predmetnátextáciazákonabymalapodľažalobcuzaúlohupokryť
aj tie prípady, ak sa komplexný posudok v zmysle zákona nevyhotovuje a je potrebné doručiť iba lekársky
posudok. Pokiaľ tvoria podklad rozhodnutia aj lekársky posudok aj komplexný posudok je podľa žalobcu

nevyhnutné, aby bol účastník konania riadne oboznámený s obidvoma posudkami ako aj podkladmi
rozhodnutia a mal možnosť sa k nim vyjadriť. Uvedené v tomto prípade splnené nebolo. Žalobca ďalej
namietal dotazník, ktorý síce bol podpísaný, ale v čase kedy bol podpisovaný neboli v dotazníku
uvedené body a preto sa zúčastnené strany nemali možnosť k bodovaniu vyjadriť a prípadne ho
namietať. Taktiež vyjadril názor, že posudkový lekár nebral do úvahy intenzitu epileptických záchvatov

posudzovanej osoby ( pozn. trikrát do mesiaca). K posudkovému lekárovi žalobca uviedol, že je pravdou,
že tento vychádzal aj z lekárskych správ, avšak neurologické vyšetrenie je zo dňa 24.07.2023, pričom
je zrejmé, že epileptické záchvaty mala posudzovaná osoba v čase posudzovania vo frekvencii trikrát
mesačne. Žalobca vyjadril názor, že vzhľadom na uvedený rozpor, mal posudkový lekár osobne vyšetriť
osobu, ktorá je posudzovaná a nemal vychádzať z neurologickej správy zo dňa 24.07.2023. V závere

pojednávania žalobca zvýraznil, že nie je vôbec zrejmé, a to ani z lekárskeho posudku, či posudkový
lekár vôbec zohľadnil túto novú skutočnosť, pretože to zo samotného odôvodnenia nevyplýva. Z
uvedeného dôvodu považoval lekársky posudok za neúplný a nepresvedčivý.

Žalovaný rovnako zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Napadnuté rozhodnutie považoval

za vecne správne, zákonné a navrhol podanú žalobu zamietnuť. Reagujúc na vyjadrenia žalobcu
( pozn. námietka ohľadne nedoručenia lekárskeho posudku) citoval § 55 ods. 13 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu, ktorý presne odkazuje komu sa doručuje lekársky a kompletný posudok.
Na danú situáciu podľa jeho názoru platí druhá veta § 55 ods. 13, ktorý má dikciu, že sa doručujekomplexný alebo lekársky posudok. Nedoručuje sa komplexný aj lekársky posudok a to preto, lebo v
danom prípade mala posudzovaná osoba mieru funkčnej poruchy viac ako 50 %. Ak by posudzovaná
osoba mala nižšiu mieru funkčnej poruchy, tak by sa tejto osobe doručoval taktiež lekársky posudok.

Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval námietku v celom rozsahu za nedôvodnú a v rozpore so
samotným zákonom. K hodnoteniu posudzovanej osoby žalovaný uviedol, že pri sociálnom prieskume
môžu jednotliví účastníci konania, resp. posudzovaná osoba svoje zdravotné ťažkosti aj zdravotný stav
zveličovať. Preto posudkový lekár musí tento sociálny prieskum ešte porovnať s jednotlivými lekárskymi
nálezmi. Pokiaľ bolo v sociálnom prieskume uvedené tvrdenie, že posudzovaná osoba trpí epileptickými

záchvatmi tak posudkový lekár musel túto informáciu overiť z lekárskych nálezov. V danom prípade
to bola lekárska správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 24. júla 2023, v ktorej bolo explicitne
uvedené, že posudzovaný nemá záchvaty. Žalovanému a rovnako ani správnemu orgánu na prvom
stupni nepostačujú iba jednotlivé subjektívne vyjadrenia účastníka konania, respektíve posudzovanej
osoby, ale tieto musia byť náležite objektivizované jednotlivými lekárskymi nálezmi. Správny súd na
pojednávaní rozhodol.

Relevantné právne predpisy

10. Podľa § 135 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania

opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 sociálnymi vecami sa na
účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

12. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 447/2008 Z.z.“ ) lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,

b) určovanie miery funkčnej poruchy,
c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.1)

13. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky
posudok,ktorýobsahujemierufunkčnejporuchy,vyjadrenie,žeideofyzickúosobusťažkýmzdravotným
postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor

lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

14. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho
preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného
postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

15. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu,
opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.9a)

16. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa
osobitného predpisu.10)

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. Na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a

na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na
účely kompenzácie, ktorý obsahuje
a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,

f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.
Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s

ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri
realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.

18. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z.z. Odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby
na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom

bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a
priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe
celkového počtu bodov.

19. Podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej

osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej
stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho
bodu sa neprihliada.

20. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. sociálna posudková činnosť na účely posúdenia

odkázanosti na sociálnu službu je posudzovanie
a) individuálnych predpokladov fyzickej osoby,
b) rodinného prostredia fyzickej osoby,
c) prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby do spoločnosti, a
d) odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch podľa prílohy č. 3 a prílohy č.

4 časti II a III.

21. Podľa § 50 ods. 7 zákona č. 448/2008 Z.z. pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc
inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 v rámci sociálnej posudkovej činnosti sa postupuje podľa § 49 ods.
10. Výsledky posudzovania podľa prvej vety nesmú byť v rozpore s výsledkami zdravotnej posudkovej

činnosti podľa § 49 ods. 10.

22. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až
68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

25. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

26. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

27. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.28. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Právne posúdenie a závery správneho súdu

29. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách
v sociálnych veciach, po konštatovaní, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas,

preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane
prvostupňového) nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov,
keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný
žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a v nadväznosti na jej
dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná.

30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

31. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo
skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový

stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k
nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne
závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad
a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či

mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.

32. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie

prvostupňového orgánu, ktorým bolo rozhodnuté o odňatí príspevku na opatrovanie pre fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím - pána D. F. a to s poukazom na zistenia v administratívnom konaní, kde
podľa zistení pán D. F. je osobou ťažko s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy
50 %, nespĺňa však legislatívne kritériá na priznanie žiadaného príspevku na opatrovanie a to z dôvodu,
že podľa komplexného posudku jeho stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby bol stanovený

na II. stupeň s udeleným počtom bodov 100 podľa Barthelovo indexu s priemerným denným rozsahom
odkázanosti 2 až 4 hodiny, tak ako je uvedené v prílohe č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.

33. Správny súd v tomto ohľade sa podrobne oboznámil s komplexnými posudkami a lekárskymi
posudkami, ako aj so stanoviskom posudkového lekára zo dňa 30.09.2024, ktoré vypracoval posudkový

lekár k žalobe a všetky tieto posudky smerovali k rovnakému výsledku, a to na II. stupeň odkázanosti
(I. posudok vo veci určoval 90 bodov, ostatné 100 bodov). Správny súd nemôže sám posudzovať
odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej
poruchy a jej rozsahu, musí rovnako, ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahuku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti. Lekársky posudok
je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný
dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba

to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z
dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a
nahradiť ho vlastným posúdením. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti,
a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom
preposúdeniesprávnostiazákonnostipreskúmavanéhorozhodnutia.(NapríkladRozsudokNajvyššieho

správneho súdu SR 6Ssk/15/2022 ). V danom konaní boli vyhotovené 2 komplexné posudky a to
komplexný posudok v prvostupňovom konaní, komplexný posudok vyhotovený v rámci odvolacieho
konania. Komplexný posudok vyhotovený v prvostupňovom konaní, obsahoval určitú zmätočnosť a to,
že na jednej strane bolo uvedené, že posudzovaná osoba nie je odkázaná na sprievodcu a na druhej
strane posudku, je uvedené, že je odkázaná na sprievodcu. Predmetná chyba bola opravená prípisom a
označená ako chyba v písaní a zároveň tento nedostatok bol odstránený v rámci odvolacieho konania,

kde bol vyhotovený nový komplexný posudok, nový lekársky posudok, ktorý obsahoval bodového
ohodnotenia jednotlivých oblastí bežného života v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z.. Oba
posudky však odkazujú na rovnaký záver, výsledkom, ktorého bolo zaradenie pána D. F. do II. stupňa
odkázanosti s počtom bodov 100 (posudok v rámci konania pred orgánom prvého stupňa určoval
počet bodov 90 ), čo predstavuje v rámci Barthelovo indexu odkázanosť na pomoc druhej osoby v

rozsahu 2 až 4 hodín denne. S poukazom aj na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR,
sp.zn. 6Ssk/81/2022, oba posudky obsahujú základné zákonné náležitosti, ktoré sú postačujúce, aby v
dostatočnej miere boli preskúmateľné, preto súd vyhodnotil tento posudok ako dostatočne zrozumiteľný,
zrejmý a preskúmateľný. Správny súd v žiadnom prípade neposudzoval závery posudkového lekára
z lekárskeho hľadiska, zameriaval sa len na zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť posudku, jeho aplikáciu

v rámci predmetného konania. Vzhľadom ku skutočnosti, že oba posudky odkazovali na rovnaký
záver, t.j. II. stupeň odkázanosti, pričom posudok v rámci odvolacieho konania konvalidoval prípadné
nedostatky, resp. čiastočnú zmätočnosť písomného vyhotovenia. Rovnako k námietke žalobcu, že mu
nebol doručený komplexný posudok, správny súd odkazuje, že lekársky posudok ako aj komplexný
posudok bol súčasťou administratívneho spisu a mohol do spisu kedykoľvek nahliadnúť. Komplexný

posudok bol zasielaný v súlade s § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z., na dosiahnutie V. stupňa
odkázanosti na opatrovanie je potrebné, aby posudzovaná osoba dosahovala počet bodov v hodnotení
Barthelovo indexu 44 až 25 bodov, čo by predstavovalo potrebnú starostlivosť v rozsahu 8 až 12 hodín
denne, čo v konaní nebolo predložené. Z uvedeného žalované námietky týkajúce sa nedostatočne
zisteného skutkového stavu, ako i skutkového stavu, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia

a tento mal byť v rozpore s administratívnym spisom, súd vyhodnotil ako nedôvodné.

34. Správny súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k bodovému ohodnoteniu jednotlivých položiek za
účelom zistenia konkrétneho stupňa odkázanosti podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. v spojení
s § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. je fyzická osoba

odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa
osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 448/2008 Z. z., podľa ktorého odkázanosť
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa posudzuje podľa prílohy č. 3 (§ 49 ods. 10 zákona č.
447/2008 Z.z.) s tým, že pri posudzovaní jej odkázanosti sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 bod
A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Na dosiahnutie aspoň V. stupňa odkázanosti je potrebné

dosiahnuť 25 až 44 bodov. Bod A prílohy č. 3 (označený ako „Spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej
osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach“) je členený do dvanástich položiek, z
ktorých každá obsahuje presne vymedzený okruh úkonov, pri ktorých sa odkázanosť posudzovaného
na pomoc inej fyzickej osoby posudzuje. Význam posúdenia ktoréhokoľvek z úkonov vyplýva jednak zo
spôsobu výpočtu bodov za každú z jednotlivých položiek a následne z bodu B prílohy č. 3, priraďujúcemu

jednotlivej škále bodov zaradenie do príslušného stupňa odkázanosti fyzickej osoby. V predmetnej veci
bol stupeň odkázanosti stanovený na úrovni oboch komplexných posudkov posudzovania s počtom
bodov 90 bodov a 100 bodov, čomu zodpovedá II. stupeň odkázanosti.
35. Správny súd však dáva do pozornosti, že zo zákona č. 447/2008 Z.z. nevyplýva, že by mal
správny orgán do komplexného posudku iba mechanicky prevziať všetky závery plynúce z lekárskeho

posudku a sociálneho posudku, s výnimkou tých záverov, majúcich výlučne odborný - medicínsky
základ, keď tak správny orgán, ako aj súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho
charakteru, a musí rovnako ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku
ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutímna námietky žalobcu o konkrétny peňažný príspevok. Vo vzťahu k lekárskemu posudku je výlučne
medicínskou otázkou najmä hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch,
ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby a tiež na to nadväzujúce určovanie miery

funkčnej poruchy. V súvislosti s posudzovaním jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím je táto právomoc zverená nielen posudkovému lekárovi, ale aj sociálnemu
pracovníkovi príslušného orgánu vykonávajúcemu sociálnu posudkovú činnosť, ktorá tiež v sebe zahŕňa
okrem iného aj posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím a tiež navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach. Správny orgán, ktorý následne

v komplexnom posudku (v ktorom sa okrem iného vyjadruje aj k sociálnym dôsledkom ťažkého
zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie a navrhuje druh peňažného príspevku na
kompenzáciu) vyhodnocuje zistenia prijaté, tak posudkovým lekárom a tiež sociálnym pracovníkom a
pokiaľ sa nestotožní s prijatým záverom týkajúcim sa otázky odkázanosti, potom je jeho povinnosťou
svoj záver o tom, že určitá osoba nie je odkázaná na niektorú z foriem kompenzácie riadne a presvedčivo
odôvodniť. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu,

ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto v správnom súdnictve
správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné
na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

36. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, pán D. F., ako posudzovaná osoba v

čase rozhodnutia žalovaného už nespĺňala podmienku odkázanosti na opatrovanie, keďže stupeň
odkázanosti na pomoc inej osoby v hodnotení Bartholovej indexu dosiahol 100 bodov, t.j. II. stupeň,
z čoho vyplýva, že v priebehu dňa je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu 2-4 hodín.
Podmienky pre priznanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie upravuje zákon č. 447/2008
Z. z. (teda aj podmienky na jeho odňatie). Správny súd uvádza, že systém kompenzácie ťažkého

zdravotného postihnutia je založený na objektívnom princípe posúdenia toho, ktorého stavu, odborne
spôsobilou osobou a to posudkovým lekárom a na podklade sociálneho posudku, s využitím, čo najviac
dostupných informácií o posudzovanom subjekte. Princíp objektívnosti je nevyhnutný najmä preto,
aby štát napomáhal v rámci svojej sociálnej politiky, kompenzovať ťažké zdravotné postihnutie osôb.
Systém sociálnej politiky je nastavený tak, aby pri limitovanom rozpočte, dokázal objektívne, na základe

vopred stanovených kritérií (stanovených na základe zákona), poskytnúť kompenzáciu, objektívne,
transparentne, účinne a rýchlo.

37. V zmysle § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku
na kompenzáciu predstavuje komplexný posudok, ktorý v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.

obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, návrh druhu
peňažného príspevku na kompenzáciu, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na sprievodcu, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu,

ak ho určí posudkový lekár. Správny súd veľmi citlivo vníma, že žalobca poskytuje starostlivosť svojmu
synovi pri činnostiach, avšak konštatuje, že sa jedná o subjektívne hodnotenie žalobcu, ktoré nebolo
uskutočnené v kontexte vyhodnocovaných činnosti podľa prílohy číslo 3 zákona č. 448/2008 Z. z.. V
danom prípade je to citlivejšie o to viac, že v minulosti vzhľadom na závery zistené, ktoré boli zistené
napr. v komplexnom posudku z roku 2011 vyplýva, že pán D. F. bol zaradený podľa ohodnotenia do V.

stupňa a teda spĺňal zákonné podmienky priznania príspevku, ale pri opätovnom hodnotení bola jeho
situácia prehodnotená k stavu v roku 2024.

38. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako i žalovaného obsahuje v dostatočnej miere
zdôvodnenie svojho rozhodnutia, odkazuje na podklady, z ktorých vychádzali žalovaný a prvostupňový

správny orgán, tieto podklady nie sú vo vzájomnom rozpore, ale odkazujú na rovnaký záver, žalovaný
sa v rámci odvolacieho konania v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami, ktoré predložil žalobca
a teda fakticky zodpovedal namietané nedostatky, ktoré videl žalobca v rámci konania. Žalovaný ako
i prvostupňový orgán, vychádzali z podkladov komplexného posudku a lekárskeho posudku, ktoré
odkazovali na rovnaký záver. Objektívne bolo stanovené, že pán D. F. dosahuje II. stupeň odkázanosti

podľa Barthelovo indexu, na dosiahnutie iného stupňa, by bolo potrebné, aby z hľadiska odkázanosti
pri hodnotení jednotlivých činností dosiahol počet bodov 44 a menej, respektíve v 12. kritérii - potreba
dohľadu podľa prílohy č. 3 bod A zákona č. 448/2008 Z.z. by musel dosiahnuť počet bodov 0. V konanírovnako neboli predložené iné listinné dôkazy, ktoré by boli v príkrom rozpore s tým, čo bolo správnym
orgánom zistené.

39. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti
správneho aktu a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať
na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov
o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo
základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov.

Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne
preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných
prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa,
potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať,
nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci
proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu

verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv
na správnom súde, ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt
obstáť. Správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j.
takéodôvodnenie,vktoromsasprávnyorgánvysporiadaspodstatnýminámietkamiúčastníkavoveci,je
jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri

hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy,
ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl.
1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Z uvedených dôvodov
námietku nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti vyhodnotil súd ako nedôvodnú.

40. V zmysle právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2/Sžo/112/2015
okrem popisu skutkových zistení má odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahovať rozbor jednotlivých
dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky a návrhy účastníkov konania,
na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré skutočnosti správny orgán považuje
za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich právny význam a zdôvodnenie použitia právnej

normy.

41. Ako poslednú námietku, ku ktorej súd zaujal stanovisko, je námietka nesprávneho právneho
posúdenia. Z pohľadu žalobných bodov, ale aj posúdenia žaloby nad rámec týchto bodov, súd má
zato, že žalovaný vec správne právne posúdil, vychádzal z odborných nálezov, ktoré sa nachádzajú v

administratívnom spise, ako i vychádzal z platného právneho predpisu, preto námietku vyhodnotil i v
kontexte dôvodov uvedených vyššie v tomto rozhodnutí ako nedôvodnú.

42. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu
fyzické osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne.

43. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na
rozhodnutie vo veci.

44. Na základe vyššie uvedených skutočností, dospel správny súd k záveru, že pán D. F. nespĺňa
zákonné predpoklady na poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie, pretože nie je odkázaný
na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v spojení s prílohou č. 3 zákona č.
448/2008 Z. z. na základe predložených odborných pokladov nachádzajúcich sa v administratívnom

spise, ktoré mali správne orgány pri svojom rozhodovaní k dispozícii, prvostupňový správny orgán musel
teda rozhodnúť o odňatí príspevku. Správny súd však poukazuje na skutočnosť, že v prípade zmeny
zdravotného stavu môže žalobca, kedykoľvek opätovne požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny o posúdenie zdravotného stavu pána D. F. na účely peňažného príspevku na opatrovanie. Z
uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce

prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s príslušnými právnymi
predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.45. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

46. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

47. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP,

pretožežalobcanemalvkonaníanilenčiastočnýúspech,avšakkeďževkonaníúspešnémužalovanému
nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,
správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával
činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou
činnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v

správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,

aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným

Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).