Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121446849
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6121446849.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803,
právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť
Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovaným 1/ A. B., narodenému XX. XX. XXXX a 2/ C. B., narodenej
XX. XX. XXXX, obaja žalovaní s trvalým pobytom B. D., E. XXXX/X, F. F., obaja žalovaní v konaní právne
zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 11.844,22
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom

č. k. 5Csp/76/2021-187 z 19. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu o p r a v u j e v záhlaví tak, že dátum narodenia žalovanej 2/ má správne
znieť: „19. 11. 1967“.

II. Rozsudok okresného súdu v znení opravy p o t v r d z u j e .

III. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania

v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich
výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2 / povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne
právnemu predchodcovi žalobcu Wustenrot stavebná sporiteľňa, a.s. istinu vo výške 11.844,22 Eur, úrok
vo výške 12.385,73 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.844,22 Eur od 28. 05. 2020
do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 357,61 Eur, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne

právnemu predchodcovi žalobcu náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

2. Súd prvej inštancie aplikujúc na zistený stav veci § 52 ods. 1, § 52 ods. 3 a 4, § 53 ods. 9, § 100 ods.
1, § 101, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 a § 565 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, §
1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 7 ods.
2, 3 a 4, § 8 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom k

14. 03. 2017 dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby uvádzajúc v podstatnom nasledovné:

„31.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 16.7.2015 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX/XXXX (ďalej len „ Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalobcažalovaným k Zmluve o stavebnom sporení č.XXXXXXXX, cieľová suma 14.000 €, medziúver vo výške
14.000 €, s fixnou úrokovou sadzbou 6,99 % p.a. pri splnení všetkých podmienok zabezpečenia
návratnosti medziúveru. Medziúver bol poskytnutý na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy

a vzniku nároku na stavebný úver. Poskytnutím medziúveru ostáva zmluva o stavebnom sporení, ku
ktorému je poskytnutý medziúver a z nej vyplývajúce práva a povinnosti nedotknuté, pokiaľ v úverovej
zmluve nie je dohodnuté inak. Účel použitia finančných prostriedkov bola modernizácia nehnuteľností a
úhrada záväzku súvisiaca so stavebným sporením. (č.l. I. Zmluvy). Žalovaní mali poukazovať mesačnú
platbu vo výške 0,58 % z cieľovej sumy na medziúverový účet, s predpokladanou dĺžkou trvania

medziúveru maximálne 170 mesiacov, ktorá končí pridelením stavebného úveru. V čase uzavretia
zmluvy je dátum jej pridelenia 1.10.2029. Splátka je splatná vždy v prvý deň príslušného mesiaca, pričom
musí byť pripísaná na účte do 16. dňa príslušného mesiaca. Celková odporúčaná mesačná suma (na
splátke) je 121 €, ktorú následne stavebná sporiteľňa rozúčtuje na sporiteľský a medziúverový účet. (čl.
III. Zmluvy). Podľa čl. VII. ods.3 Zmluvy, ak klient nezaplatí niektorú zo plátok podľa článku III. alebo V.
tejto zmluvy na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, môže žalobca požadovať okamžité

splatenie celého úveru. Podľa č.l. VII. ods. 5 Zmluvy, v prípade žiadosti o okamžité splatenie medziúveru
stavebná sporiteľňa zaúčtuje dlžnú sumu na medziúverovom účte s nasporenou sumou na sporiteľskom
účte ku dňu žiadosti o okamžité splatenie. Uzavretie Zmluvy žalovaný nerozporovali.

32.Žalobca finančné prostriedky z medziúveru poskytol žalovaným dňa 31.07.2015 spolu vo výške

14.000 €, pričom túto skutočnosť preukázal Oznámením o výplate zo dňa 21.07.2015, ako aj Výpisom
z účtu za rok 2015. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná.

33.O predmetnom nároku súd rozhodoval v zmysle ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, ako aj §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o úverový, teda absolútne obchodnoprávny vzťah, avšak

s korekciami ustanovení Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa. Zmluva uzavretá medzi
stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou nakoľko žalobca mal postavenie dodávateľa, keďže pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej
činnosti a žalovaní mali postavenie spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.3,4

Občianskeho zákonníka). Zmluva uzavretá medzi stranami sporu však nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods.3 písm.d/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia Zmluvy.

34.Medziúver je špecifickým úverovým produktom stavebného sporenia, ktorý poskytujú iba stavebné

sporiteľne na základe osobitného povolenia udeleného NBS. Špecifickosť medziúveru spočíva v tom, že
slúži na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver. Počas
trvania medziúveru dochádza pravidelnými mesačnými splátkami iba k úhrade úrokov a poplatkov (na
MÚ), pričom istina ostáva nezmenená počas celej doby splácania medziúveru. Popri tomto splácaní
poplatkov a úrokov na MÚ si stavebný sporiteľ zároveň vytvára kapitál na SÚ (tzv. nasporená suma),

ktorý je pri transformácii medziúveru na stavebný úver jednorazovo použitý na splatenie časti úveru a
nesplatený zostatok je už ďalej splácaný ako stavebný úver. Ak poberateľ úveru splní všetky podmienky
pre pridelenie cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úver, medziúver sa transformuje na stavebný
úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy na MÚ a nasporenou sumou, ktorá je zvlášť
evidovaná na SÚ. Až po tomto zúčtovacom procese možno hovoriť o vzniku istiny v pravom zmysle

slova. Žalovaným však nevznikol nárok na pridelenie stavebného úveru a pohľadávka žalobcu bola z
dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaných predčasne zosplatnená v štádiu medziúveru.

35.Žalovaní si svoje povinnosti zo Zmluvy neplnili riadne a čas. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§53 ods.9 Občianskeho zákonníka). Ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len
ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka). Žalobca v spore preukázal,

že medzi stranami sporu bolo v Zmluve v čl. VII. ods.3 dohodnuté, že môže žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca v spore listinným dôkazmi zároveň preukázal
dodržanie postupu v zmysle § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka. Žalobca Výzvou pred žiadosťou o
okamžité splatenie úveru zo dňa 23.3.2020, preukázal splnenie zákonnej povinnosti. Z Výzvy vyplývavýška nedoplatku na splátkach 286,28 €, s tým, že žalovaní majú zaplatiť aj splátku za mesiac apríl
2020, spolu sumu 393,45 € do 17.04.2020, pričom v prípade nezaplatenia môže žalobca žiadať okamžité
splatenie zostatku úveru. Žalobca preukázal doručenie Výzvy obom žalovaným, pričom sa mu vrátili

doručenky s tým, že žalovaní ich neprevzali v odbernej lehote. Následne žalobca zaslal žalovaným
listinu Žiadosť o okamžité splatenie úveru zo dňa 27.05.2020, ktorou žalovaným oznámil, že úver sa stal
splatným dňom 27.05.2020 so zostatkom úveru vo výške 13.074,17 €. Žalobca preukázal aj doručenie
tejto listiny žalovaným, pričom žalovaní ju opätovne neprevzali v odbernej lehote. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca v spore preukázal platné zosplatnenie úveru ku dňu 27.05.2020.

36.Žalovaní v podanom odpore tvrdili, že žalobca pri uzatváraní zmluvy nepostupoval s odbornou
starostlivosťou a riadnym spôsobom neskúmal ich bonitu s poukazom na ustanovenie § 7 zákona č.
129/2010 Z.z. Žalovaní považovali medziúver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu porušenia § 7 a
§ 9 zákona č. 129/2010 Z.z. nakoľko boli toho názoru, že zmluva neobsahuje termín mesačnej splátky,
RPMN a priemernú hodnotu RPMN. K uvedenému tvrdeniu žalovaných súd poukazuje na to, že na vzťah

žalobcu a žalovaných sa nevzťahujú nimi uvádzané ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (ani celkovo
zákon č.129/2010 Z.z.) s poukazom na ustanovenie § 1 ods.3 písm. d/ daného zákona.

37.Napriek tomu sa súd zaoberal aj skutočnosťou, či žalobca pri uzatváraní Zmluvy so žalovaným konal
s odbornou starostlivosťou. Žalobca v spore súdu preukázal, že pri uzatváraní Zmluvy skúmal pomery

na strane žalovaných štandardným spôsobom. Žalobca zisťoval kompletné informácie o úverových
záväzkoch žalovaných zo Spoločného registra bankových informácií CRIF, zisťoval informácie o
prípadných exekúciách vedených na žalovaných z Centrálneho registra exekúcií, dotazom na Sociálnu
poisťovňu, zaoberal sa výpismi z Obchodného registra týkajúcich sa spoločnosti Detská farma Gazdáčik
s.r.o. kde boli žalovaní spoločníkmi aj konateľmi, žalovaní mu predložili Čestné prehlásenia o pracovnom

pomere, žalovaní deklarovali ďalšie skutočnosti aj vo svojej Žiadosti o poskytnutie stavebného úveru/
medziúveru, žalobca tiež využil kalkulačku SOPĽAHLIVOSŤ. O tom, že žalobca svedomito posudzoval
žalovaných pri poskytovaní úveru a skúmal všetky relevantné skutočnosti svedčí aj to, že žalovaní
pôvodne žiadali od žalobcu poskytnutie medziúveru vo výške 27.800 €, ktorá skutočnosť vyplýva z ich
Žiadosti o poskytnutie medziúveru zo dňa 07.05.2015, pričom im poskytol medziúver vo výške 14.000 €.

Žalobca vychádzal aj zo skutočnosti, že žalovaní mali záujem pôvodne refinancovať úver v Tatra banke
a.s., pričom žalobca zistil, že žalovaní si tento svoj záväzok plnili riadne a včas spolu sumou 281 €,
čiže vyššou sumou akú mali splácať na splátkach medziúveru 121 €. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
posudzoval bonitu žalovaných komplexne.

38.Zmluva, ktorú uzavreli strany sporu je jasná a obsahovo zrozumiteľná. Súd už vyššie uviedol, že na
danú Zmluvu sa nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z., teda ani ustanovenie § 9, na ktoré poukazovali
žalovaní v súvislosti s náležitosťami Zmluvy. Súd však naviac uvádza, že žalovanými uvádzané
skutočnosti,ževZmluvežalobcaneuviedoltermínmesačnejsplátky,RPMNapriemernúhodnotuRPMN
nie sú pravdivé. V Zmluve je uvedený termín mesačnej splátky vo výške 0,58 € z cieľovej sumy a je

podporne v záujme ochrany spotrebiteľa uvádzaná aj celková odporúčaná mesačná splátka vo výške
121 € (čl. III. ods. 3.,5. Zmluvy). RPMN je v Zmluve uvedená v čl. IX. ods. 3 Zmluvy vo výške 7,54 % a
priemerná RPMN je uvedená v čl.IX. ods. 5 Zmluvy vo výške 3,58 %.

39.Žalobca v spore tvrdil, že žalovaný zaplatili celkovo na splátkach sumu 6.434,45 €, ktorú skutočnosť

súdu preukázal Výpisom z účtu žalovaných. Žalovaní v spore nepreukázali, že by na splátkach zaplatili
vyššiu sumu. Žalobca v spore preukázal, že žalovanými zaplatenú sumu spolu vo výške 6.434,45
€ rozúčtoval v zmysle čl. IV ods. 2 a čl. III ods. 3 Zmluvy tak, že na sporiteľský účet preúčtoval
sumu 2.253,45 € za účelom nasporenia kapitálu, z čoho suma 2.155,78 € (po vyhlásení predčasnej
splatnostiúveru)bolapoukázanánamedziúverovýúčet,suma4.181€bolapoužitá jednaknazaplatenie

poplatkov spolu vo výške 499 €, na zaplatenie za oneskorenie splátok bola započítaná suma 14,64 €
a suma 3.667,36 € na zmluvné úroky. Súd žalobcovi v spore priznal istinu vo výške 11.844,22 €, ktorá
predstavuje rozdiel medzi poskytnutým medziúverom vo výške 14.000 € a nasporenou sumou, ktorá
bola pri predčasnom zosplatnení úveru preúčtovaná na medzi úverový účet 2.155,78 €. Žaloba žalobcu
je dôvodná aj čo do uplatnených úrokov vo výške 12.385,73 €, ktoré prestavujú rozdiel medzi výškou

úrokov, ktoré by žalovaní uhradili pri riadnom plnení zmluvných povinností 16.053,09 € a sumou úrokov
uhradených zo splátok žalovaných 3.667,36 €. Vzhľadom na to, že žalovaní dlh po jeho zosplatnení
žalobcovi neuhradili, súd žalobu žalobcu v tejto časti považoval za dôvodnú a vyhovel jej.40.Nakoľko žalovaní sú v omeškaní s plnením peňažného dlhu, prisúdil súd žalobcovi aj úrok z
omeškania. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov
z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Zb. (ďalej len „Nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah vznikol po tomto
dátume. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal
žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny vo výške 11.844,22 € a to
od 28.05.2020, čiže počnúc dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, do zaplatenia.

41.Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu (§ 232 ods.3 CSP). Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods.4 CSP). Určenie dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie,

ako aj povolenie splátok (§ 232 ods.3 druhá veta, ods.4 CSP) patrí medzi procesné úkony súdu. Pri
úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti, alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v
splátkach,jenutnévychádzaťzkonkrétnychokolnostíprípadu.Súdmusíexoffoprihliadnuťna:osobnéa
majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaných v spore, prejavenú
snahu o splnenie záväzku žalovanými, dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej

sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške
splátok a podmienkach ich zročnosti). Žalovaní v spore uviedli, že v prípade, ak by ich súd zaviazal na
plnenie, vedeli by dlh splácať maximálne po 30 € mesačne, vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu.
Žalobca bol, ústretový k možnosti úhrady dlhu v splátkach, avšak v takých mesačných splátkach, aby bol
dlh zaplatený do troch rokov. Aktuálne pomery žalovaných, tak ako ich samy deklarovali, neodôvodňujú

povolenie splátok priznaného plnenia a to s poukazom na výšku priznaného plnenia žalobcovi ako aj na
stanovisko žalovaných o možnosti mesačných splátok maximálne sumou 30 €.

42.Žalovaní v spore vzniesli z opatrnosti námietku premlčania. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods.1 Občianskeho
zákonníka). Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Žalobca podal žalobu
na upomínací súd dňa 03.08.2021, žalobca úver zosplatnil dňa 27.05.2020, z uvedeného vyplýva, že
nárok žalobcu uplatnený žalobou premlčaný nie je.

43.Žalobca si v spore uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky a to sumu 357,61 € ako náklady spojené s
uplatnením pohľadávky. Uvedená suma predstavuje trovy právneho zastúpenia za Predžalobnú výzvu
zo dňa 02.08.2021 zaslanú právnym zástupcom žalobcu žalovaným, ktorú skutočnosť žalobca aj v spore
preukázal Podacím hárkom č. EPH 247574104. Priznaná suma je tvorená odmenou právneho zástupcu

vo výške 287,14 €, režijným paušálom vo výške 10,87 € a sumou 20 % DPH vo výške 59,60 €. Žalobca
si uvedené príslušenstvo v spore uplatnil v súlade s § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka a Vyhláškou
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 10 ods.1, §
13a ods.1 písm.d/, § 1 ods.5, § 18 ods.3), preto mu ju súd aj priznal.

44.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade spoločne a nerozdielne. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).“

3. V zákonnej lehote podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Navrhli, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že na im poskytnutý medziúver
sa nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), lebo úver im nebol poskytnutý na účely uvedené v § 1 ods. 3 písm. d) cit. zákona, ale na
bežnú spotrebu a úhradu predchádzajúcich záväzkov. Ďalej namietali, že pôvodný žalobca postúpilžalovanú pohľadávku spoločnosti EOS KSI Slovensko, ohľadne ktorej je potrebné skúmať aktívnu vecnú
legitimáciu vzhľadom na § 92 ods. 8 zákona o bankách. Okrem toho pôvodný veriteľ neskúmal pri
poskytnutí úveru ich schopnosť jeho splatenia (bonitu) a nemal tak ani oprávnenie úver predčasne

zosplatniť, čím nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky.

5. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaných nebolo podané.

6. Odvolací súd následne na podklade návrhu pôvodného žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.

doručeného odvolaciemu súdu dňa 28. 03. 2022 pripustil, aby na jeho miesto vstúpila do konania
ako žalobca spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (súčasný žalobca), a to vzhľadom na skutočnosť,
že pôvodný žalobca po rozhodnutí prvoinštančného súdu postúpil žalovanú pohľadávku menovanej
spoločnosti, ktorá vyjadrila súhlas so vstupom do konania na miesto žalobcu.

7. Po zopakovaní a doplnení dokazovania na odvolacom pojednávaní rozhodol odvolací súd o odvolaní

žalovaných1/a2/rozsudkomč.k.12CoCsp/6/2022-288zodňa31.01.2023tak,žerozsudokokresného
súdu opravil v záhlaví ohľadne správneho dátumu narodenia žalovanej 2/, rozsudok okresného súdu
v znení opravy potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
rozhodne o ich výške. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu

s výnimkou záveru, že žalovaným poskytnutý úver nemal charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko bolo preukázané uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom
úvere (jej čl. I), že úver bol žalovaným poskytovaný na modernizáciu nehnuteľnosti a na úhradu záväzku
súvisiaceho so stavebným sporením a preto nešlo o prípad spadajúci pod ust. § 1 ods. 3 písm. d)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Inak ale prvoinštančný súd prijal správne skutkové aj právne závery

a správne sa vyrovnal aj s výhradami žalovaných ohľadne náležitostí zmluvy i toho, že nebola patričným
spôsobom skúmaná ich bonita. Preto žiadne ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch (a ani
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách) nebránilo pôvodnému veriteľovi postúpiť svoju pohľadávku aj s jej
príslušenstvom aktuálnemu žalobcovi ako postupníkovi.

8. Na podklade žalovanými podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.
zn. 1Cdo/86/2023 zo dňa 27. 11. 2024 zrušil rozsudok odvolacieho súdu č. k. 12CoCsp/6/2022-288
zo dňa 31. 01. 2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd skonštatoval, že odvolací súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s námietkou žalovaných týkajúcou
sa aktívnej vecnej legitimácie súčasného žalobcu spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., resp.

podmienkami postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Odvolací
súd má tiež v ďalšom konaní zdôvodniť ako aplikoval dotknuté ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch.

9. Odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viazaný

pritom pokynmi dovolacieho súdu opätovne prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku
prvoinštančného súdu zo dňa 19. 01. 2022 a v nadväznosti na dokazovanie zopakované a doplnené
na odvolacom pojednávaní dňa 31. 01. 2023 po preskúmaní veci v rozsahu určenom ust. § 379 a §
380 CSP s použitím § 219 ods. 3 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa jeho odôvodnením okrem právneho záveru,

že podľa prvoinštančného súdu žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý úver nebol úverom spotrebiteľským.
Prvoinštančný súd v záhlaví napadnutého rozhodnutia uviedol zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v tom,
že v záhlaví rozsudku bol uvedený nesprávny dátum narodenia žalovanej 2/ 19. 05. 1963 (ktorý je
dátumom narodenia žalovaného 1/), pričom správnym dátumom narodenia žalovanej 2/ je deň 19. 11.
1967. Odvolací súd preto postupom podľa § 224 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP tento nedostatok

opravil.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.12. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa stotožňuje i s odôvodnením rozhodnutia, ktoré

je dostatočne jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými
skutkovými i právnymi otázkami. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku prvoinštančného
súdu, v ktorom prvoinštančný súd uviedol nesprávne iba to, že žalovaným poskytnutý úver nemal
charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

13. V prejednávanom prípade bolo preukázané uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere (jej čl. I),
že úver bol žalovaným poskytovaný na modernizáciu nehnuteľnosti a na úhradu záväzku súvisiaceho
so stavebným sporením a preto nešlo o prípad spadajúci pod ust. § 1 ods. 3 písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 16. 07. 2015, podľa ktorého
spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych
práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Išlo teda v prejednávanej veci o spotrebiteľský

úver spadajúci pod jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako
to v konečnom dôsledku hovorí už samotné označenie uzavretej zmluvy zo dňa 16. 07. 2015 (v ktorej
záhlaví je uvedené „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“).

14. Vo vzťahu k námietkam žalovaných ohľadne náležitostí zmluvy potom súd prvej inštancie správne

uviedol (viď 38. odsek odôvodnenia), že zmluva obsahuje tak termín mesačnej splátky, ako aj RPMN
a tiež priemernú RPMN. Zmluva teda obsahuje uvedené náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm. k),
l) a z) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy dňa 16. 07. 2015.

15.Súdprvejinštanciezhodnotilsprávneajsplneniepovinnostipôvodnýmžalobcomposúdiťsodbornou

starostlivosťou bonitu žalovaných, ako táto povinnosť veriteľa vyplývala z ust. § 7 ods. 1 a 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 16. 07. 2015. Odvolací súd poukazuje na 37. odsek
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne jasne a správne
vysporiadal s týmto aspektom sporu a dodáva, že sám žalovaný 1/ na pojednávaní okresného súdu dňa
19. 01. 2022 uviedol, že dostali nižší úver než chceli, z čoho je tiež zrejmé, že veriteľ nezanedbal svoju

povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou v procese posudzovania bonity žalovaných.

16. V zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu 16. 07. 2015 bolo povinnosťou veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

ustanovenie ukladalo veriteľovi brať do úvahy v rámci tohto posúdenia najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. V nadväznosti na to potom ust. § 11 ods. 2 cit. zákona v znení účinnom ku
dňu 16. 07. 2015 určovalo, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s tým, že za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že výklad právnych predpisov a ich inštitútov nemôže byť založený len
na texte zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale k výkladu
treba pristupovať podľa zmyslu a účelu zákona (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 71/2013). Riadiac sa touto zásadou odvolací súd konštatuje, že zmysel ust. § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch treba vnímať v dvoch rovinách. Prvou je zabezpečenie záujmu

veriteľa poskytnúť úver spotrebiteľovi, u ktorého sú predpoklady, že ho bude schopný splatiť, teda
správať sa obozretne z hľadiska návratnosti úveru a druhou je zabezpečenie ochrany samotného
dlžníka (spotrebiteľa) pred nezodpovedným požičiavaním, resp. zadlžovaním sa. Oba ciele majú byť
dosiahnuté tým, že veriteľ ako poskytovateľ úveru musí kvalifikovane posúdiť okolnosti na strane
spotrebiteľa, či tento vzhľadom na príjmové, finančné, sociálne a osobné pomery bude schopný

za dojednaných podmienok úver vrátiť. Úroveň posúdenia bonity spotrebiteľa musí zodpovedať tzv.
odbornej starostlivosti veriteľa (ako objektívnemu kritériu) predpokladajúcej jeho patričné skúsenosti
a informovanosť, na základe ktorých potom urobí rozhodnutie o (ne)poskytnutí úveru (príkladmo zákon
v tom čase uvádzal, že veriteľ má zohľadniť v tomto procese dobu, výšku, účel úveru a príjemspotrebiteľa). Za tým účelom § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 16.
07. 2015 ukladal spotrebiteľovi povinnosť poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom splnenie si

tejto povinnosti spotrebiteľom sa nijak nedotýkalo práva veriteľa využiť v procese posúdenia bonity
spotrebiteľa informácie z príslušných databáz.

18. Odvolací súd potom vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu ust. § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch berúc do úvahy skutkové okolnosti prípadu konštatuje, že nie je možné

dospieť k záveru, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ nevynaložil odbornú starostlivosť v súvislosti
s posúdením schopnosti žalovaných splatiť predmetný úver. Nešlo o prípad, kedy by pôvodný žalobca
ako banka nekonala s odbornou starostlivosťou, či dokonca o prípad hrubého porušenia takejto
povinnosti, lebo z konania nijak nevyplynulo, že by banka poskytujúca predmetný úver prehliadla určitú
skutočnosť, ktorá by mala mať vplyv na posúdenie schopnosti žalovaných splácať poskytnutý úver.
Ani žalovaní sa v odvolaní nebránili tým, že banka si ich pomery riadne nepreverila nahliadnutím

do príslušných databáz, z ktorých by bolo možné zistiť skutočnosť, ktorá by ich diskvalifikovala na
poskytnutie predmetného úveru, bránili sa tvrdením, že banka ich bonitu dostatočne neposúdila.
Odvolací súd ale zdôrazňuje, že ust. § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch nemá slúžiť na zbavovanie sa zodpovednosti dlžníkov spod svojich úverových povinností, ale
na sankcionovanie veriteľov poskytujúcich úvery spotrebiteľom, ktorí na to z rôznych dôvodov nemajú

predpoklady(napr.nízkypríjem,prílišnáúverovázaťaženosťatď.).Aotakúsituáciuvprejednávanejveci
nešlo. Nepriamym dôkazom toho, že banka svoje povinnosti nezanedbala je i skutočnosť, že poskytnutý
úver žalovaní viac než štyri roky splácali (až následne začali mať so splátkami problémy) a hoci pôvodne
žiadali o medziúver vo výške 27.800,- Eur, ich bonita z hľadiska posúdenia banky ich kvalifikovala
na poskytnutie medziúveru len vo výške 14.000,- Eur. Účel ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch bol v danom prípade zachovaný a preto odvolací súd nemohol dať za pravdu žalovaným, že
žalobca z tohto dôvodu nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore v nadväznosti na ust. § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, t. j. že nebolo možné pohľadávku voči nim postúpiť podľa § 524 a nasl. OZ.

19. Pokiaľ ide o ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia

žalovanej pohľadávky zmluvou o postúpení zo dňa 20. 01. 2022 (č. l. 232 a nasl. spisu), z tohto
ustanovenia vyplývala potreba toho, aby pôvodný žalobca (Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.) ako
banka realizovala voči klientovi (dlžníkovi) písomnú výzvu na úhradu dlžného záväzku. Ustanovenie
presne neurčuje časový okamih, kedy má banka takúto výzvu urobiť a neurčuje ani žiadne jej obsahové
náležitosti. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/147/2017 uviedol, že z tohto ustanovenia vyplýva

potreba preukázateľného zaslania písomnej výzvy banky dlžníkovi a dlžníkovo následné nepretržité
omeškanie dlhšie ako 90 dní. Ak teda banka zrealizuje voči klientovi v omeškaní písomnú výzvu
smerujúcu k úhrade dlžného záväzku a k jeho splneniu nedôjde ani po uplynutí 90 dní, banka je
oprávnená pohľadávku postúpiť.

20. V prejednávanej veci banka v súlade s uvedeným postupovala. Zákon totiž neurčuje, že výzvou
v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách musí byť osobitná, či určitá špecifická výzva konkrétneho
obsahu a preto za výzvu zodpovedajúcu uvedenému ustanoveniu možno v tomto prípade považovať tak
výzvy Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 23. 03. 2020 (č. l. 52 a nasl. spisu), ako aj samotné
zosplatnenie úveru zo dňa 27. 05. 2020 (č. l. 18 a nasl. spisu), ktoré zásielky si žalovaní v odbernej lehote

neprevzali, ako to vyplýva z kópií poštových obálok založených v spise. Nepochybne teda od roku 2020
boli žalovaní 1/ a 2/ nepretržite v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku až do jeho postúpenia
žalobcovizmluvouopostúpenízodňa20.01.2022apretojezjavné,žemedzi omeškanímapostúpením
90 dní prešlo. Podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách boli v prejednávanej veci
splnené, žalobca má vzhľadom na dodržanie popísaného postupu aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu

k pohľadávke, ktorá je predmetom sporu.

21. Odvolací súd dodáva, že sú mu známe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/75/2020,
resp. sp. zn. 2Cdo/266/2020. Ide o rozhodnutia riešiace otázku, či vyhlásenie okamžitej splatnosti
pohľadávky možno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, vo vzťahu k čomu

najvyšší súd síce uviedol, že „Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá
výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho
záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu
o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“, ale tietoprávne závery je potrebné chápať v celom kontexte uvedených rozhodnutí takým spôsobom, že ak
písomné oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru neobsahuje (aj) výzvu na úhradu pohľadávky (t. j.
upozornenie na omeškanie s úhradou úverovej pohľadávky), nemožno takéto oznámenie o mimoriadnej

splatnosti úveru považovať (súčasne) za výzvu zodpovedajúcu požiadavke určenej ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách a teda na dodržanie tohto ustanovenia sa predpokladá samostatná a osobitná výzva
banky (rozumej – popri oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru), že klient je v omeškaní so splnením
čo len časti svojho záväzku. Takýto výklad zodpovedá neskôr prijatému rozhodnutiu Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27. 09. 2023, v ktorom sa uvádza, že „Ak banka klienta/dlžníka

písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť
považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne
možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného
záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k
postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia
pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že uvedenú otázku

okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že za výzvu na plnenie pred
postúpenímpodľa§92ods.8zákonaobankáchmožnopovažovaťajoznámenieovyhlásenípredčasnej
splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky.“ s tým, že súčasne podľa
najvyššiehosúdu„niejemožnépovažovaťzasprávnyprávnynázorodvolaciehosúdu,ževovýzvepodľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách musí banka klienta informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu

osobu. Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto
adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods. 1 OZ).“ Okrem toho poukazuje odvolací súd
aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/154/2022 zo dňa 27. 02. 2024, podľa ktorého „V tu posudzovanej
veci dovolací súd nevidí dôvod odchýliť sa od záverov uznesenia z 27. septembra 2023 sp. zn.

9Cdo/165/2022prezentovanýchvyššie(vbode18tohtoodôvodnenia).Nadoplneniejemožnéuviesť,že
ak by zákonodarca chcel uložiť banke povinnosť vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách upozorniť
na možnosť postúpenia pohľadávky, bol by to v citovanom ustanovení výslovne uviedol podobne ako je
v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výslovne formulovaná požiadavka, aby veriteľ pred
predčasným zosplatnením pohľadávky upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Ustanovenie §

92 ods. 8 zákona o bankách takéto upozornenie nevyžaduje. Potrebe chrániť spotrebiteľa ako slabšiu
stranu zmluvného vzťahu zodpovedá aj taká výzva na zaplatenie pohľadávky, v ktorej nie je uvedené
upozornenie na možnosť jej postúpenia. Aj z takejto výzvy (ak mu bola riadne doručená) sa spotrebiteľ
má možnosť dozvedieť o tom, že veriteľ voči nemu eviduje nezaplatenú splatnú pohľadávku, čo mu dáva
možnosť na túto situáciu primerane reagovať. Zákon v žiadnom ustanovení nevylučuje spojenie dvoch

právnych úkonov do jednej listiny, preto nemožno neakceptovať riadne doručenú výzvu na zaplatenie
dlhu len preto, že táto výzva bola spojená s vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky.. Vzhľadom
na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že nie je možné považovať za správny právny názor
odvolacieho súdu, že vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí banka klienta upozorniť na
možnosť postúpiť pohľadávku na tretí subjekt a že výzvu, ktorá je spojená s vyhlásením predčasnej

splatnosti pohľadávky, nemožno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.“

22. Odvolací súd preto uzatvára, že žiadne ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch a ani ust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách nebránilo pôvodnému veriteľovi (platne) postúpiť svoju pohľadávku aj
s jej príslušenstvom predloženou zmluvou o postúpení v súlade s § 524 ods. 1 a nasl. OZ aktuálnemu

žalobcovi ako postupníkovi, ktorý tak má aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Preto odvolací súd
napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

23. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho i dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP) vychádzal odvolací
súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok

(zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol plne úspešný žalobca
a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania i dovolacieho konania voči
žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho i dovolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.