Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200255
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r. o., so sídlom Tomášikova 64, Bratislava, IČO: 31
399 835, právne zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava,
IČO: 47 256 443, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:
101922117/2022 zo dňa 07. júla 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému
rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/115/2022 - 202 zo dňa 26. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.
TT-14S/115/2022-202 zo dňa 26. júla 2023 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozsudok správneho súdu

1. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. TT- 14S/115/2022 - 202 zo
dňa 26. júla 2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) a ods.
3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného č. 101922117/2022 zo dňa 07. júla 2022 ako aj prvostupňové rozhodnutie

správcu dane Daňového úradu Trnava č. 102544344/2021 zo dňa 13. decembra 2021 a vec vrátil orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
2. Správny súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„72. Žalovaný si vytvoril predčasný záver o tom, že reálnosť dodania zdaniteľného plnenia bola
spochybnená zo zistenia, že služby spoločnosťou Megsys nemohli byť poskytnuté, nakoľko táto
nedisponovala dostatočným počtom zamestnancov na ich vykonanie, a nemohla ich tak vykonať ani
subdodávateľsky, že odberatelia žalobcu ak by mali vedomosť o vykonaní služieb spoločnosťou Megsys,

samibyuviedlijejnázovajnapriektomu,žeMartinVendrijnský,konateľspoločnostiMegsys,privýpovedi
uviedol, že uvedená spoločnosť služby dodala a vystavila pre žalobcu faktúry o poskytnutí služby.
73. Daňové orgány v konaní nedisponovali dostatočným počtom dôkazov, na základe ktorých by boli
v tomto štádiu konania oprávnené tvrdiť, že žalobca bol aktívnym účastníkom daňového podvodu,
alebo že by páchateľom podvodu pomáhal, pričom na základe žiadnych právne relevantných dôkazov
nebol preukázaný vzťah žalobcu k zámeru získať nenáležitú daňovú výhodu, na základe čoho by
daňovým orgánom prináležalo odmietnuť žalobcovi priznanie práva na odpočet DPH. Za daných

okolností nemožno opomínať ani na právnu zásadu in dubio pro reo, kedy existujú pochybnosti o otázke
skutkového posúdenia vzťahu (subjektívnej stránke) žalobcu k zákonnosti (resp. nezákonnosti) konania
jednotlivých účastníkov. Uvedené pochybnosti, pokiaľ je to možné, môžu byť odstránené v daňovom
konaní.74. Žalobcovi bolo možné odoprieť vrátenie príslušnej DPH na vstupe, keby bolo objektívne preukázané,
že zdaniteľné obchody neprebehli vôbec, že služby deklarované v dôkazoch produkovaných žalobcom
mu neboli nikdy poskytnuté, čo by znamenalo, že žalobca bol súčasťou skupiny vzájomne prepojených

platiteľov dane, pričom títo vykonali viac súvisiacich plnení, ktoré ako celok vytvorili umelú situáciu,
ktorej jediným cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe. Uvedené
správca dane ani žalovaný nekonštatovali.
75. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ako objednávateľ uzavrel so spoločnosťou
Megsys ako poskytovateľom zmluvu o poskytovaní služby zo dňa 15.05.2017, ktorou sa poskytovateľ

zaviazal poskytovať žalobcovi a jeho zmluvným odberateľom, partnerom a klientom technickú podporu
zariadení a s tým spojené komplexné odborné služby (inštaláciu, konfiguráciu, diagnostiku) a žalobca
sa zaviazal zaplatiť za riadne a včas poskytnuté služby poskytovateľovi dohodnutú cenu. Cenu služieb
zmluvné strany dojednali ako mesačný paušál za pohotovosť stanovený vo výške 2500 eur a cenu práce
za človekohodinu (aj každú začatú) vo výške 50,- eur.
76. Z preberacieho protokolu za mesiac apríl 2018 vyplýva, že spoločnosť Megsys pre žalobcu ako

odberateľa vykonala služby v nasledujúcom počte hodín - konfigurácia - 32, inštalácia - 21, diagnostika
- 90, kontrola komunikácie - 135, hotline - 1, spracovanie dokumentácia - 96, servisný zásah - 129,
analýza a meranie - 48.
77. Z výpisu servisných zásahov (označený aj ako príloha 1B) za mesiac apríl 2018 vyplýva, že
konečným príjemcom služieb, ktoré mal žalobca zabezpečovať prostredníctvom spoločnosti Megsys

bolo v danom mesiaci 17 odberateľov žalobcu - Kooperativa a.s., Tatrabanka, a.s., Rackscale, s.r.o.,
Slovak Telekom, a.s., Komunálna TT- poisťovna, a.s., Technopol International, a.s., ESET, a.s., Česká
pošta, s.p., Way Industries, Da vinci Software, Unicredit Bank Slovakia, a.s., Mesto Sv. Jur, Prvá
Penzíjna, a.s., Enter Point s.r.o, Poštová Banka, a.s., PB Servis, a.s., Innovatrics International s.r.o.
78. Žalobca vo vyjadrení k oznámeniu výsledkov daňovej kontroly navrhol vypočuť svedkov Z. F., C..

U. X. a G. M. a súčasne preveriť len niektorých svojich odberateľov - SWAN, a.s., Slovak Telekom a.s.,
KOOPERATIVA poisťovňa a.s., SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Mestský úrad Svätý Jur, Tatra
Banka, a.s. a Rackscale, spol. s.r.o.
79. Správca dane výzvou zo dňa 27.04.2022 u siedmich odberateľov žalobcu (SWAN, a.s., Slovak
Telekom a.s., KOOPERATIVA poisťovňa a.s., SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Mestský úrad

Svätý Jur, Tatra Banka, a.s. a Rackscale, spol. s.r.o.) preveril odberateľsko - dodávateľské vzťahy
so žalobcom v zdaňovacích obdobiach 2017, 2018, 2019 pričom skúmal aj konkretizáciu služieb
dodávanýchžalobcom,zabezpečeniejednotlivýchprihlasovanížalobcom,spôsobobjednávaniaslužieb,
konečných odberateľov služieb, oprávnenie na postúpenie prihlasovacích práv žalobcom, časový
priestor na vykonanie objednávok žalobcom, zadávanie jednotlivých objednávok žalobcovi, ako aj formu

oznamovania vykonania požadovaných služieb ako aj dodanie, formu, účel dodaných služieb.
80. Z odpovede spoločnosti Rackscale, s.r.o., zo dňa 03.05.2022 vyplýva, že predmetná spoločnosť od
žalobcu v rokoch 2018 až 2019 žiadne služby neodoberala. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva,
že žalobca ako poskytovateľ a spoločnosť Rackscale, s.r.o., ako objednávateľ mali uzavretú zmluvu o
poskytovaní odborných konzultačných služieb zo dňa 01.06.2014, na základe ktorej sa žalobca zaviazal

pre objednávateľa a jeho zmluvným odberateľom, partnerom a klientom technickú podporu zariadení
poskytovať s tým spojené komplexné odborné konzultačné služby (inštaláciu, konfiguráciu, diagnostiku)
a žalobca sa zaviazal zaplatiť za riadne a včas poskytnuté služby poskytovateľovi dohodnutú cenu. Cenu
služieb zmluvné strany dojednali v paušálnej výške 1.000,- Eur mesačne.
81. Zo zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 02.01.2004 medzi spoločnosťou GTS Slovakia s.r.o. ako

záujemcom a žalobcom ako sprostredkovateľom vyplýva, záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť,
na základe ktorej zabezpečí pre záujemcu na základe podmienok stanovených touto zmluvou uzavretie
„zmlúv o poskytovaní telekomunikačných služieb“ medzi záujemcom a tretími osobami a záujemca sa za
podmienok stanovených zmluvou zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi províziu. Zmluva sa nachádza
v administratívnom spise, avšak v rozhodnutí absentuje vyhodnotenie, či má alebo nemá vplyv na

kontrolované zdaňovacie obdobie.
82. Správcovi dane Daňový poriadok stanovuje povinnosť preukazovať skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, a to nezávisle na
dôkaznejiniciatíveúčastníkovkonania(§24DP,rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS401/2009
alebo sp. zn. III. ÚS 93/2016).

83. Žalovaný a správca dane sa pri svojom postupe uvedenou zákonnou úpravou neriadili dôsledne a
k záveru, že služby uvedené na predmetnej faktúre neboli dodané spoločnosťou Megsys dospeli bez
riadneho preverenia všetkých odberateľov žalobcu, ktorí mali predmetné služby v zdaňovacom období
apríl 2018 odoberať.84. Správny súd opakuje, že správca dane vedie dokazovanie tak, aby boli čo najúplnejšie zistené
skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci dane z pridanej hodnoty, pričom nie je viazaný
návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 DP). Je preto nevyhnutné, aby bolo vykonané dokazovanie

preverením všetkých odberateľov žalobcu - konečných príjemcov služieb, ktorým mala spoločnosť
Megsys poskytovať v predmetnom zdaňovacom období služby - Kooperativa a.s., Tatrabanka, a.s.,
Rackscale, s.r.o., Slovak Telekom, a.s., Komunálna poisťovna, a.s., Technopol International, a.s., ESET,
a.s., Česká pošta, s.p., Way Industries, Da vinci Software, Unicredit Bank Slovakia, a.s., Mesto Sv. Jur,
Prvá Penzíjna, a.s., Enter Point s.r.o, Poštová Banka, a.s., PB Servis, a.s., Innovatrics International s.r.o.

O to viac mal správca dane vykonať úplné dokazovanie, ak žalobca len selektívne určil, ktoré subjekty
boli konečnými odberateľmi služieb (Tatrabanka, a.s., Mesto Svätý Jur, KOOPERATIVA poisťovňa a.s.,
Rackscale, s.r.o, SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., Slovak Telekom, a.s., SWAN a.s.).
85. Bez preverenia všetkých konečných príjemcov služieb je konštatovanie správcu dane i žalovaného
o vzniku dôvodných pochybností o splnení materiálnej podmienky odpočtu predčasné a nie je možné ho
považovať za konštatovanie založené na dostatočne zistenom skutkovom stave pre riadne posúdenie

veci.
86. Správny súd poznamenáva, že práve absencia dôsledného postupu správcu dane pri vedení
dokazovania podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku preverením všetkých konečných príjemcov služieb
a to i pri absencii návrhu zo strany účastníka konania, resp. len selektívneho výberu odberateľov
navrhnutých žalobcom obmedzuje východiská záverov správcu dane a následne i žalovaného len na

časť služieb ktoré mali byť spoločnosťou Megsys v danom zdaňovacom období poskytnuté.
87. Výsledok preverenia všetkých konečných odberateľov služieb, tak ako za zdaňovacie obdobie
apríl 2018 vyplývajú z výpisu servisných zásahov, vrátane prípadných výsluchov svedkov je potrebné
následne konfrontovať s listinnými dôkazmi a výpoveďami už vypočutých svedkov.
88. Ako už bolo uvedené vyššie, z výkazu poskytnutých služieb za apríl 2018, však vyplýva, že služby od

žalobcu prostredníctvom spoločnosti Megsys mali byť dodávané 17 odberateľom žalobcu - konečným
príjemcom služieb. Táto skutočnosť bola správcovi dane a žalovanému známa už v priebehu daňovej
kontroly ako aj vyrubovacieho konania. Dvanásť z 17 konečných príjemcov služieb však žalovaný ani
správcadanenapriektomuvôbecnepreveril.Správcadaneobmedzenímrozsahudokazovaniavzmysle
návrhu žalobcu nebol viazaný, a nepostupoval v súlade s úpravou § 24 ods. 2 DP, teda nenaplnil

požiadavku kladenú na jeho postup z hľadiska dokazovania.“

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

3. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej „sťažovateľ“)

v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
4. K alternatívam právneho posúdenia sťažovateľ citoval rozsudok C-255/02 Halifax, podľa ktorého
„Vytvorenie umelých konštrukcií, bez zjavného ekonomického opodstatnenia, ktorých jediným cieľom
bolo vytvoriť podmienky na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe, resp. nedovolene optimalizovať

(znižovať) daňové zaťaženie, je však obsahom doktríny zneužitia práva.“ Zneužitie práva tu ale vôbec
nebolo konštatované a ani nebolo dôvodné ho konštatovať, pretože dôvodom nepriznania uplatneného
nároku na odpočítanie dane bolo nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok zo strany
daňového subjektu. Dôvody nepriznania nároku na odpočítanie dane je potrebné odlišovať. Z ustálenej
judikatúryNSSSRaESDvyplýva,žeideo4alternatívydôvodovnepriznaniaprávanaodpočítaniedane,

ktoré nemožno kumulovať. Ak správca dane a žalovaný podvodné konanie dôvodne nekonštatovali, a
naopak dôvodne prijali záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok, mohli a mali nepriznať z tohto
dôvodu nárok na odpočítanie dane.
5. Sťažovateľ mal za to, že skutkový stav bol zistený postačujúco na riadne posúdenie veci. Správca
dane nemal povinnosť preverovať všetkých odberateľov žalobcu a nepochybil, ak na návrh žalobcu

preveril len niektorých z nich. Argumentoval princípom rozdelenia dôkazného bremena medzi daňovým
subjektomasprávcomdane.Akdošlokpresunudôkaznéhobremenanadaňovýsubjektatentotvrdil,že
svoj záväzok plnil v režime subdodávky, musí toto svoje tvrdenie preukázať, pričom správca dane nemá
povinnosť ustáliť, ako preverovaná obchodná transakcia v skutočnosti nastala. Bolo preto na žalobcovi,
aby si vzájomné zmluvné vzťahy usporiadal tak, že budú zachované stopy existencie subdodávky v

príslušných dokumentoch, ktoré splnenie záväzku osvedčujú. Pravdivosť takýchto dokumentov je potom
správca dane v záujme riadneho zistenia skutkového stavu oprávnený verifikovať u odberateľa, nie je
však povinný takéto dôkazy u odberateľa vyhľadávať. V súdenej veci však žalobca žiadne takéto dôkazy
nepredložil a napriek tomu správny súd zaviazal žalovaného dôkazy tohto zamerania vykonať, pričomžalobca z hľadiska plnenia jeho vlastnej dôkaznej povinnosti mal len predložiť správcovi dane kompletný
zoznam všetkých odberateľov.
6. Sťažovateľ zastával názor, že dokazovanie, orientované na odberateľov žalobcu, môže viesť aj k

zisteniu, že žalobca svoj zmluvný záväzok splnil, a dohodnuté služby poskytol, t. j. služby materiálne
existujú. To však bez ďalšieho nie je postačujúce na prijatie záveru, že ide o služby, ktoré mali byť
predmetom deklarovaných dodávok medzi ním a jeho subdodávateľom, Megsys s.r.o. Aj pri takomto
zistení je existencia subdodávateľského vzťahu len tvrdením žalobcu, ktoré je povinný preukazovať.
Opačný výklad by znamenal, že žalobcovi by na preukázanie opodstatnenosti nároku na odpočítanie

dane, uplatnenej voči nemu jeho subdodávateľom, postačovalo len poukázať na zoznam svojich
odberateľov a tvrdiť, že keďže tieto dodávky nemohol vykonať sám (napr. z dôvodu nedostatočných
personálnych zdrojov), tak mu ich nepochybne musel poskytnúť ním označený subdodávateľ, hoci o
faktickom podieľaní sa subdodávateľa na výstupoch jeho činnosti niet žiadneho dôkazu. Sťažovateľ
poukázal aj na vyjadrenie svedka Z. F., bývalého zamestnanca žalobcu, ktorý vo výpovedi uviedol, že
vzhľadom na to, že časť služieb bola vykonávaná vzdialeným prístupom, odberatelia žalobcu nevedeli,

že vykonané služby im mala dodávať spoločnosť Megsys s.r.o.
7. K zisteniam vedúcim k spochybneniu reálnosti dodania zdaniteľného plnenia sťažovateľ uviedol
stručne skutočnosti, ktoré ho viedli k daným záverom. Z. F. neviedol meno kontaktnej osoby za
spoločnosť Megsys s.r.o., nebol fyzicky v kontakte so žiadnou osobou z dodávateľskej spoločnosti
ani žiadnu osobu konajúcu za túto spoločnosť, či vykonávajúcu sporné služby konkrétne neoznačil,

nevedel ani uviesť, koľko zamestnancov bolo potrebných na výkon dodaných služieb. Výpovedná
schopnosť predložených preberacích protokolov a výpis servisných zásahov bola nedostatočná, keďže
ani zamestnanec, ktorý za daňový subjekt predmetné preberacie protokoly kontroloval, nevedel všetky
tikety z výpisu zaradiť pod činnosti uvedené v preberacích protokoloch. Svedok tvrdil, že prístupové
heslánaserveržalobcuposkytovalspoločnostiMegsyss.r.o.žalobcakombinácioue-mialaSMSspráva,

resp. kombináciou - e-mail, SMS správa a osobné odovzdanie cez konateľov.
8. Ani výpoveď C.. U. X. nepriniesla žiadny konkrétny údaj o tom, kto okrem konateľa spoločnosti Megsys
s.r.o. Ing. Mateja Vendrinského a svedka C.. U. X. vykonal sporné služby, pričom obaja zhodne tvrdili,
že na ich výkon boli potrebné 3-4 osoby. Zmluvné podmienky zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou Megsys s.r.o. vymedzujú, že na poskytnutie sporných služieb prostredníctvom externých

zmluvných partnerov spoločnosti Megsys s.r.o. je potrebný písomný súhlas žalobcu a žalobca takýto
písomný súhlas vystavený pre spoločnosť Megsys s.r.o. nepredložil. Aj keď svedok uviedol, že niektoré
zo sporných služieb sa vykonávali na mieste zásahu, žiadne miesto výkonu konkrétne neuviedol. Tieto
neboli vyznačené ani v predložených protokoloch. Odberatelia na výzvu správcu dane, aby uviedli meno
servisného technika ani raz neuviedli mená C.. U. X., Ing. Matej Vendrinský či pán B..

9. Sťažovateľ ďalej namietal, že nekontaktnosť spoločností BOLIX s.r.o., HINEM s.r.o., TS service s.r.o.,
MG prime business s.r.o., preverovaných ako dodávateľov spoločnosti Megsys s.r.o. za účelom zistenia,
či v súvislosti so spornými službami boli subdodávateľmi žalobcu, nepripisoval na ťarchu žalobcu, dané
skutočnosti uviedol ako zistené fakty. Uviedol, že tvrdenia svedkov X. o využívaní softvéru a externých
zamestnancov neboli potvrdené inými dôkazmi, zostali v len polohe nepreukázaných ústnych tvrdení.

10.Sťažovateľtvrdil,ževprvomradetomalbyťžalobca,poskytujúcizamestnancomdodávateľaMegsys
s.r.o.prístupovéheslánaserverysvojichodberateľov,abyvedeluviesťpočetzamestnancovdodávateľa,
ktorých potreboval na výkon sporných služieb z dôvodu, že ich vlastnými zamestnancami kapacitne
nevedel zabezpečiť; vedel tieto osoby identifikovať, prípadne poskytnúť napr. mailovú komunikáciu
s nimi, vykonanú za účelom poskytnutia prístupových údajov na servery; aby disponoval údajmi o

osobných zásahoch zamestnancov Megsys s.r.o. na mieste a aby vedel konkretizovať, aké dokumenty
boli spoločnosťou Megsys s.r.o. spracované pre konkrétne projekty.
11.SťažovateľkvyjadreniužalobcuksúvislostizmluvyžalobcusospoločnosťouGTSSlovakias.r.o.ajej
vplyvu na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období a to tak, že spoločnosť GTS Slovakia
s.r.o. zmenila dňa 1.12.2014 obchodný názov na BENESTRA, s.r.o. a dňa 1.1.20419 zanikla zlúčením

so spoločnosťou SWAN, a.s., uviedol, že v zmysle zmluvy o sprostredkovaní bol sprostredkovateľ
t. j. žalobca povinný plniť všetky povinnosti podľa zmluvy výlučne osobne, čo znamená, že žalobca
nemohol poskytovať služby prostredníctvom spoločnosti Megsys s.r.o. a zo sporných faktúr je zrejmé,
že spoločnosť Megsys s.r.o. žalobcovi ani žiadne sprostredkovateľské služby nedodávala. Preto tieto
zdaniteľné obchody žalobcu so spoločnosťou GTS Slovakia s.r.o. nemajú žiadny vplyv na neuznané

právo odpočítania dane žalobcom zo sporných faktúr vystavených spoločnosťou Megsys s.r.o., a preto
je nedôvodné vykonať ďalšie dokazovanie v súvislosti s uvedenou sprostredkovateľskou zmluvou zo
dňa 2.1.2004.12. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti skonštatoval, že žalovaný v kasačnej sťažnosti vôbec
neuviedol, aké právne posúdenie veci správnym súdom považuje za nesprávne a kasačná sťažnosť
neobsahuje ani zmienku o tom, v čom by mala spočívať nesprávnosť právneho posúdenia správnym

súdom. Navrhoval zamietnuť kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
13. Tvrdil, že v daňovom konaní preukázal nielen existenciu faktúr, ale aj zaplatenie fakturovaných súm
a reálne prijatie služieb. Tieto služby následne použil na dodávku služieb pre svojich zákazníkov, ktorí
poskytnutie služieb potvrdili, resp. nespochybnili. Uvedené bolo zo strany žalobcu potvrdené účtovnou
dokumentáciou, daňovou evidenciou, zmluvnou dokumentáciou (vrátane preberacích protokolov,

podrobnoušpecifikáciouposkytnutýchslužiebasúvisiacichdokumentov),faktúrami,bankovýmivýpismi,
potvrdeniami o úhrade faktúr, mnohými doplňujúcimi a vysvetľujúcimi vyjadreniami žalobcu, ktorý v
priebehudaňovéhokonaniaplnohodnotneaúzkospolupracovalsosprávcomdane,výsluchomsvedkov,
ktorí všetci potvrdili poskytnutie služieb, zoznamom odberateľov žalobcu, ktorým boli služby poskytnuté
a tiež samotnými odberateľmi žalobcu. Pochybnosti správcu dane, označil za všeobecné, vágne a
formulované prostredníctvom univerzálne použiteľných fráz. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že skutkový

stav zistil dostatočne, podľa názoru žalobcu v tejto časti v podstate ani nespochybňuje napadnutý
rozsudok, ale snaží sa len vysvetliť a rozviesť niektoré svoje úvahy týkajúce sa skutkového stavu.
Takáto argumentácia podľa žalobcu v žiadnom prípade nie je schopná spochybniť závery napadnutého
rozsudku.
14. Argumentáciu týkajúcu sa výpovedí svedkov žalobca považuje za subjektívne názory sťažovateľa,

ktoré nie sú navyše naviazané na právne posúdenie veci. Žalovaný ďalej len potvrdzuje svoje
nesprávne úvahy vo vzťahu k skutkovému stavu. Kapacity dodávateľa nie sú samé o sebe relevantným
ukazovateľom, či daný subjekt mohol alebo vedel poskytnúť služby pre svojho odberateľa. Úvahy
žalovaného týkajúce sa produktivity práce sú len polemikou bez jasného významu.
15. Sťažovateľ sa podľa žalobcu vôbec nevysporiadal s povahou tzv. človekohodín a ich relevanciou

v danom prípade. Nejde pritom o hypotetické úvahy, o ktoré žiada správny súd sťažovateľa, ale o
zrozumiteľné vyhodnotenie tejto mernej jednotky v kontexte prípadu. Tvrdil, že pokiaľ žalovaný neustále
spochybňuje kapacity dodávateľa a predložené vysvetlenie a dôkazy, je povinný v rámci prenosu
dôkazného bremena uviesť (aspoň náznakom), aké kapacity boli podľa neho potrebné na poskytnutie
sporných služieb.

16. Úvahy sťažovateľa ohľadom nedostatočnej špecifikácie služieb sú podľa názoru žalobcu zjavne
účelové a nezohľadňujú dôkazy a vysvetlenia predložené žalobcom počas daňového konania.

III. Konanie na kasačnom súde

17. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako súdu
príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v
medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2

písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods.
2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne.
18. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa

vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
19. Úlohou kasačného súdu bolo podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci (postupu a rozhodnutia
žalovaného) správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v odôvodnení kasačnou sťažnosťou
napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie,
či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému

dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k
vyvodeným právnym záverom.
20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.
TT-14S/115/2022 - 202 zo dňa 26.7.2023, ktorým tento podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1019221177/2022

zo dňa 07.07.2022 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102544344/2021 zo dňa 13.12.2021.
21. Žalovaný potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane
podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplneníniektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty
(ďalej aj ako „DPH“) v sume 6.010 eura za zdaňovacie obdobie apríl 2018.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

22. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
23. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

24. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
25. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
26.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.
27. Podľa § 2 zákona o DPH“ predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),

d) dovoz tovaru do tuzemska.
28. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá
činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb
vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie
podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj

využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania
príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
29. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodani´m tovaru je
a) prevod pra´va nakladatˇ s hmotny´m majetkom ako vlastni´k, ak tento za´kon neustanovuje inak; na u

´cˇely tohto za´kona hmotny´m majetkom su´ hnutelˇne´ a nehnutelˇne´ veci, ako aj elektrina, plyn, voda,
teplo, chlad a podobne´ nehmotne´ veci a bankovky a mince, ak sa preda´vaju´ na zberatelˇske´ u´cˇely
za inu´ cenu, ako je ich nomina´lna hodnota, alebo za inu´ cenu, ako je prepocˇet ich nomina´lnej hodnoty
na eura´ referencˇny´m vy´menny´m kurzom urcˇeny´m a vyhla´seny´m Euro´pskou centra´lnou bankou
alebo Na´rodnou bankou Slovenska v denˇ predcha´dzaju´ci dnˇu predaja bankoviek a minci´,

b) dodanie stavby alebo jej cˇasti na za´klade zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na za´klade na´jomnej zmluvy, podlˇa ktorej sa za norma´lnych okolnosti´ vlastni
´ctvo k predmetu na´jomnej zmluvy nadobudne najnesko^r pri zaplateni´ poslednej spla´tky.
30. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.
31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
32.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
34. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH ak vznikne právo na odpočítanie dane, platiteľ vykoná
odpočítanie dane tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú
výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Odpočítanie dane vykoná platiteľ v tom
zdaňovacom období, v ktorom môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa odseku 1.

35. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná doložiť
účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/
ZZ/2002/431/20150101.html?ucinnost=07.10.2021>). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných
knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
36. Podľa § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne,

preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
37. Senát kasačného súdu po preskúmaní rozsudku správneho súdu v spojení s administratívnym a
súdnym spisom konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
38. Z obsahu odôvodnenia rozsudku správneho súdu je zrejmé, že správny súd len stručne opísal
priebeh administratívneho konania a dôvody rozhodnutí daňových orgánov. Vyhodnotil len skutočnosť,

žesprávcavykonalužalobcudaňovúkontroluDPHzazdaňovacieobdobiedecember2017aždecember
2019, o výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 101500129/2021 zo
dňa 16.08.2021. Správny súd opísal odôvodnenie rozhodnutí daňových orgánov tak, že správca dane
žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane vo výške 6.010,- eur za zdaňovacie obdobie apríl 2018,
pretože žalobca ani jeho dodávateľ Megsys, s. r. o. hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi

nepreukázali,žedodanieslužieboddodávateľabolorealizovanétak,akotodeklarujefaktúrač.1804001
a že pri jej dodávke vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane, čím žalobca nepreukázal
splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň. Po vyhodnotení výsledkov dokazovania,
po jeho doplnení správcom dane vypočutím svedkov C.. U. X. a Z. F. a vykonaním preverenia dodávok
služieb u odberateľov žalobcu (Tatrabanka, a.s., Mesto Svätý Jur, KOOPERATIVA poisťovňa a.s.,

Rackscale, s.r.o, SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., Slovak Telekom, a.s., SWAN a.s.) sa žalovaný
stotožnil so záverom že žalobca ako daňový subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi
nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo realizované tak, ako to deklaruje faktúra, vystavená
spoločnosťou Megsys, s. r. o.
39. Časť odôvodnenia rozsudku správneho súdu pod názvom „VII. Posúdenie veci správnym súdom“,

v ktorej mal súd zhrnúť svoje úvahy týkajúce sa posúdenia zákonnosti správnou žalobou napadnutých
rozhodnutí správnych orgánov v intenciách vznesených žalobných námietok, pozostáva zväčša len z
citácií alebo parafráz rôznych súdnych rozhodnutí. Vo vzťahu k ods. 47 až 71 odôvodnenia rozsudku
správneho súdu kasačný súd pripomína, že pokiaľ konkrétny senát správneho súdu nie je autorom
týchto myšlienok, bolo vhodné ich označiť úvodzovkami. Zároveň však je potrebné zdôrazniť, že

uvedené myšlienky z obsahového hľadiska môžu slúžiť nanajvýš ako východiskové tézy, sami o sebe
sú nešpecifické a je potrebné dať ich do kauzálneho súvisu s podmienkami súdenej veci a adresne
pomenovať odraz právneho posúdenia skutkových zistení.
40. Zmätočne v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež pôsobil obsah odsekov 77 až 80 a ich zaradenie
do štruktúry odôvodnenia. Správny súd uviedol, že správca dane výzvou zo dňa 27.04.2022 u siedmich

(z celkového počtu sedemnásť) odberateľov žalobcu (SWAN, a.s., Slovak Telekom a.s., KOOPERATIVA
poisťovňa a.s., SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Mestský úrad Svätý Jur, Tatra Banka, a.s.
a Rackscale, spol. s.r.o.) preveril odberateľsko - dodávateľské vzťahy so žalobcom v zdaňovacích
obdobiach 2017, 2018, 2019. V ods. 80 správny súd opísal odpoveď od odberateľa Rackscale, spol.
s.r.o. V nasledovných odsekoch ani nikde inde v odôvodnení rozsudku však správny súd neobjasnil, ako

na výzvu správcu dane zo dňa 27.04.2022 reagovali zvyšní šiesti oslovení odberatelia a aký záver z
toho vo vzťahu k posúdeniu týchto odpovedí daňovými orgánmi správny súd vyvodil.
41. V ods. 81 odôvodnenia rozsudku správny súd uviedol, že „zo zmluvy o sprostredkovaní
uzavretej dňa 02.01.2004 medzi spoločnosťou GTS Slovakia s.r.o. ako záujemcom a žalobcomako sprostredkovateľom vyplýva, záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť, na základe ktorej
zabezpečí pre záujemcu na základe podmienok stanovených touto zmluvou uzavretie „zmlúv o
poskytovaní telekomunikačných služieb“ medzi záujemcom a tretími osobami a záujemca sa za

podmienok stanovených zmluvou zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi províziu. Zmluva sa nachádza
v administratívnom spise, avšak v rozhodnutí absentuje vyhodnotenie, či má alebo nemá vplyv na
kontrolované zdaňovacie obdobie“. V ods. 90 odôvodnenia rozsudku správny súd uložil správcovi dane
pokyn zaoberať sa „zmluvou o sprostredkovaní uzavretou žalobcom so spoločnosťou GTS, a.s., či v
predmetnom zdaňovacom období vznikol žalobcovi nárok na odmenu z tejto zmluvy, či je možné ju

zahrnúť do daného zdaňovacieho obdobia a odpočítať si DPH v danom zdaňovacom období z takto
poskytnutej služby.“ Zmysel obsahu uvedených odsekov nie je zrejmý. Preverenie vzniku nároku (bez
jeho uplatnenia v podobe odberateľskej faktúry) je z hľadiska daňovej povinnosti právne bez významu.
Správnym súdom v jednej vete uvádzanému súvisu odmeny určenej daňovému subjektu (žalobcovi) s
právom na ním odpočítanej DPH nemožno priradiť racionálny rámec. V neposlednom rade ani otázka
obchodovaniažalobcusospoločnosťouGTSSlovakias.r.o.nevychádzalazožiadnejskutkovejokolnosti

prejednávanej veci, ktorú by správny súd v odôvodnení svojho rozsudku spomenul, opísal a vysvetlil.
Nehovoriac o tom, že správnym súdom označená spoločnosť GTS, a.s. nikdy neexistovala.
42. V podstate až odseky 82 až 90 odôvodnenia rozsudku správny súd venoval dôvodom zrušenia
rozhodnutí daňových orgánov napadnutých správnou žalobou
43. V ods. 82 rozsudku správny súd vytrhnutím z kontextu dal nesprávny zmysel odkazu uznesenia

Ústavného súdu SR III. U´S 401/09-17 16. decembra 2009, pričom v skutočnosti k dôkaznému
bremenu zaujal v tomto rozhodnutí Ústavný súd diametrálne odlišné stanovisko: „Danˇovy´ subjekt ma
´ v danˇovom konani´ dve za´kladne´ povinnosti: povinnostˇ tvrditˇ a povinnostˇ svoje tvrdenia doka
´zatˇ. Forma´lne sa obe tieto povinnosti realizuju´ tak, zˇe danˇovy´ subjekt poda´ riadne vyplnene
´ danˇove´ priznanie (povinnostˇ tvrditˇ), pricˇom spolu s ni´m predlozˇi´ spra´vcovi dane pi´somne´

doklady, ktore´ je podlˇa pra´vnych predpisov povinny´ viestˇ (do^kazna´ povinnostˇ). Najcˇastejsˇie ide
o u´cˇtovne´ doklady podlˇa za´kona cˇ. 431/2002 Z. z. o u´cˇtovni´ctve v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov.
Takto si danˇovy´ subjekt splni´ svoje povinnosti v danˇovom konani´, teda aj povinnostˇ do^kaznu´.
Ak vsˇak spra´vca dane pri preverovani´ uvedeny´ch pi´somny´ch podkladov, hoci aj v ra´mci danˇovej
kontroly, preuka´zatelˇne spochybni´ vierohodnostˇ, pravdivostˇ alebo u´plnostˇ do^kazov predlozˇeny

´ch danˇovy´m subjektom, potom mozˇno konsˇtatovatˇ, zˇe spra´vca dane splnil svoju do^kaznu´
povinnostˇ (§ 29 ods. 2 za´kona o spra´ve dani´ a poplatkov), a v takom pri´pade je opa¨tˇ len na
danˇovom subjekte, cˇi predlozˇeni´m, alebo navrhnuti´m dˇalsˇi´ch do^kazov vyvra´ti spochybnenie jeho
po^vodny´chdo^kazovspra´vcomdane.Naznacˇeny´mspo^sobomdocha´dzavprocesedokazovaniav
danˇovom konani´ kpresu´vaniu do^kazne´ho bremena medzi spra´vcom dane a danˇovy´m subjektom,

cˇopredstavuje prakticke´ vyjadrenie uzˇ uvedenej kombina´cie uplatnˇovania za´sady vyhlˇada´vacej a
za´sady prejednacej.“
44. Pokiaľ správny súd v ods. 85 odôvodnenia jeho rozsudku tvrdil, že „bez preverenia všetkých
konečných príjemcov služieb je konštatovanie správcu dane i žalovaného o vzniku dôvodných
pochybností o splnení materiálnej podmienky odpočtu predčasné a nie je možné ho považovať za

konštatovanie založené na dostatočne zistenom skutkovom stave pre riadne posúdenie veci“, je v
podmienkach posudzovanej veci a jej skutkových okolností uvedené tvrdenie správneho súdu príkro
odporujúce ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Aj s
poukazom na ods. 42 odôvodnenia tohto rozhodnutia rozsah dôkaznej povinnosti, ktorý správcovi dane
takto vymedzil správny súd, kedy mu uložil pokyn preveriť dodania, ktoré navyše mali byť realizované

subdodávateľsky, u všetkých odberateľov žalobcu, nezodpovedá rozloženiu dôkazného bremena v
zmysle daňového poriadku. Hoci správny súd venuje rozloženiu dôkazného bremena ods. 69 svojho
rozsudku, je zrejmé, že tvrdiac nedostatok rozhodnutí správnych orgánov v zmysle § 191 ods. 1 písm.
e) SSP nereflektoval na žiadnu z téz a právnych záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR a rozsudkov
Súdneho dvora EÚ uvádzaných v odseku.

45. Kasačný súd dodáva, že z obsahu správnej žaloby ani nevyplýva, že by žalobca vôbec namietal
nevykonanie dôkazov preverením uskutočnenia dodania v príslušnom zdaňovacom období všetkým
sedemnástim jeho odberateľom, ktorým dodania mal žalobca realizovať prostredníctvom spoločnosti
Megsys s.r.o.
46. Kasačný súd považuje za potrebné zhrnúť zistenia, na ktorých daňové orgány založili svoje

rozhodnutia.
47.Správcadane,akovyplývazjehorozhodnutiač.102544344/2021zodňa13.decembra2021,ktorým
žalobcovi určil rozdiel DPH v sume 6.010 eura za zdaňovacie obdobie apríl 2018, dospel k záverom, že:- dodávateľ žalobcu Megsys s.r.o. nemohol poskytnúť deklarované služby vlastnými zamestnancami,
nakoľko to nebolo kapacitne možné (z predložených ročných hlásení bolo zistené, že v roku 2018
mal dodávateľ 3 zamestnancov pričom vykázal mzdové náklady vo výške 9.895,96 eura). Preto

dodávateľ nemohol poskytnúť služby uvedené na faktúre, nakoľko kapacitne to nebolo možné a finančné
ohodnotenie neodzrkadľuje, že by zamestnanci dodávateľa vykonali uvedené služby;
- bývalý konateľ dodávateľa sa vyjadril, že služby vykonával on sám (podľa predložených informácií zo
Sociálnej poisťovne v TPP u iného zamestnávateľa) a zamestnanci spoločnosti. Uviedol, že služby boli
vykonané aj subdodávateľsky, neoznačil však konkrétnych subdodávateľov;

- predložené faktúry boli za služby, ktoré neboli presne špecifikované a ani podľa predložených príloh
nebolo preukázané, že uvedené služby mala vykonať spoločnosť Megsys s.r.o. Aj keď na faktúrach boli
rozpísané jednotlivé úkony, nie je jednoznačne preukázané, ktoré spadajú pod uvedené služby. Nie je
uvedené, kto presne uvedené úkony vykonal, kde boli vykonané, komu boli následne dodané;
- možní subdodávatelia - dodávatelia spoločnosti Megsys s.r.o. boli nekontaktní a z uvedeného dôvodu
nebolo možné preveriť dodanie ich služieb spoločnosti Megsys s.r.o.

48. Žalovaný v rozhodnutí č. 101922117/2022 zo dňa 07. júla 2022 ktorým prvostupňové rozhodnutie
potvrdil, argumentoval:
- Ing. Matej Vendrinský, bývalý konateľ dodávateľa, ktorý mal tiež priamo vykonávať sporné služby, bol
zamestnancom s pravidelným príjmom u iných zamestnávateľov počas kontrolovaných zdaňovacích
období december 2017 až jún 2018 (a z toho dôvodu mohol byť jeho výkon sporných služieb pre

spoločnosť Megsys s.r.o. obmedzený), teda nie vo všetkých kontrolovaných obdobiach, ale aj v
kontrolovaných zdaňovacích obdobiach júl 2018 až december 2019 boli jednoznačne identifikované (a
vypovedali) iba dve osoby, ktoré mali vykonávať sporné zdaniteľné služby;
- podľa Ing. Mateja Vendrinského sa spoločnosť BOLIX s.r.o. nepriamo podieľala na dodaní služieb
daňovému subjektu (mala dodať softvér). Uvedené však žalovaný nemohol overiť, pretože spoločnosť

BOLIXs.r.o.bolanekontaktná.ZkontrolnýchvýkazovspoločnostiMegsyss.r.o.vyplynulo,žespoločnosť
BOLIX s.r.o. bola dodávateľom spoločnosti Megsys s.r.o. v zdaňovacích obdobiach marec 2019 až
december 2019, teda nie vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach;
- k námietke, že správca dane mal uviesť, aký počet zamestnancov je na tento účel dostatočný, ak
tvrdí, že spoločnosť Megsys s.r.o. nedisponovala dostatočným počtom zamestnancov na vykonanie

sporných služieb, žalovaný argumentoval, že zo súčtu človekohodín za všetky druhy prác v rámci
sporných služieb, spolu so zistenými údajmi z hlásení o vyúčtovaní dane (za rok 2017 uviedla 2
zamestnancov, za rok 2018 uviedla 3 zamestnancov a za rok 2019 uviedla 4 zamestnancov), vznikli
správcovi dane pochybnosti o dodaní sporných služieb spoločnosťou Megsys s.r.o. žalobcovi z dôvodu,
že vykázané personálne zabezpečenie spoločnosti Megsys s.r.o. vo vzťahu k deklarovanému rozsahu

sporných služieb na sporných faktúrach a preberacích protokoloch k nim bolo nedostatočné. Žalobca
neidentifikoval osoby, ktoré za dodávateľa Megsys s.r.o. mali dodať sporné služby, ani neoznačil
prípadného subdodávateľa sporných služieb a z výpisov servisných zásahov nevyplýva identifikácia
osôb vykonávajúcich sporné služby;
- ani svedok Z. F., technický riaditeľ daňového subjektu nevedel uviesť meno kontaktnej osoby za

spoločnosť Megsys s.r.o., pretože komunikovali len cez systém C- desk a nevedel, koľko zamestnancov
bolo potrebných na výkon uvedených služieb;
- Ing. Matej Vendrinský menovite len seba označil za osobu vykonávajúcu sporné služby;
- C.. U. X. tvrdil, že na výkon sporných služieb uvedených v preberacom protokole zo dňa 29.12.2017
boli potrebné 3 - 4 osoby, okrem seba a bývalého konateľa spoločnosti Ing. Mateja Vendrinského uviedol

osobu, ktorú identifikoval len priezviskom B. - malo ísť o externého zamestnanca, priezvisko druhého
externého zamestnanca si nepamätal;
- žalobca nepredložil písomný súhlas, ktorý by vystavil pre spoločnosť Megsys s.r.o. - že by sa na dodaní
sporných služieb mali podieľať externí zamestnanci, preto je výpoveď C.. U. X. nepravdivá;
- pochybnosti neodstraňuje ani tvrdenie žalobcu, že jedna osoba mohla za jednu hodinu vykonať

viacero servisných zásahov, pričom do hodín dodaných sporných služieb sa započítava každá začatá
človekohodina, pretože ani Z. F., ktorý za žalobcu kontroloval predložené preberacie protokoly, sa
nevedel vyjadriť, koľko zamestnancov bolo potrebných na výkon dodaných služieb uvedených na
preberacom protokole zo dňa 31.01.2018. Taktiež C.. U. X., ktorý mal riadiť a priamo vykonávať sporné
služby, sa nevyjadril určito a jednoznačne k počtu osôb potrebných na vykonanie v ňom uvedených prác,

keď uviedol, že 3 - 4 osoby;
- Z. F. a C.. U. X. síce potvrdili dodanie prác od deklarovaného dodávateľa žalobcovi, ale žalovaný
poukázal na nedostatočnú konkrétnosť, resp. rozpory týchto výpovedí (oproti iným dôkazom a
vyjadreniam) a spochybnil ich vierohodnosť;- preverovaním u označených odberateľov žalobcu zistil, že ani jedna z vyzvaných odberateľských
spoločností neuviedla, resp. z predložených dokladov nevyplynulo, že by služby jej poskytované
daňovým subjektom boli vykonané v subdodávke spoločnosťou Megsys s.r.o., ani neuviedla, že

technikmi osobne vykonávajúcimi servisné zásahy boli C.. U. X., resp. Ing. Matej Vendrinský, poprípade
p. B.. Preverovaním u odberateľov daňového subjektu bolo potvrdené, že daňový subjekt im dodával
služby, ale nebolo preukázané, že tieto služby tento nadobudol od spoločnosti Megsys s.r.o.;
- správca dane prijal záver, že zdaniteľné plnenie uvedené na faktúre od spoločnosti Megsys s.r.o.
nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, teda dôvodom na neuznanie odpočítania práva na

odpočítanie dane neboli nedostatky v náležitostiach faktúry;
- žalovaný zdôraznil, že ani v jednom prípade na faktúrach popri cene služieb nebola fakturovaná
cestovná náhrada za poskytovanie služby mimo miesta sídla spoločnosti Megsys s.r.o., hoci v zmluve
o poskytovaní služieb je uvedené, že si ju mal dodávateľ účtovať k cene služieb vo výške 0,50 eur/
kilometer. Ing. Matej Vendrinský sa vyjadril, že keď už bol incident zložitejší, bolo potrebné vycestovať
na danú lokalitu, C. tvrdil, že servisný zásah sa vykonával osobne, bolo treba fyzicky sa dostaviť

k zariadeniu a Z. F. uviedol, že servisné zásahy boli vykonávané takmer výlučne na mieste na
zaradeniach v priestoroch zákazníkov a inštalácie mohli byť vykonávané na mieste na zaradeniach v
priestoroch zákazníkov. Spoločnosť Megsys s.r.o. však cestovné náhrady ani za jedno z kontrolovaných
zdaňovacích období nefakturovala, čo potvrdzuje, že servisné zásahy uvedené v sporných faktúrach
a preberacích protokoloch neboli na zariadeniach na miestach u odberateľov daňového subjektu

spoločnosťou Megsys s.r.o. vykonané, takýto údaj nie je uvedený ani na preberacích protokoloch;
- C.. U. X., Ing. Matej Vendrinský vo výpovediach neuviedli žiadne konkrétne miesto osobného výkonu
servisných zásahov;
- v každej zo sporných faktúr a v preberacích protokoloch je uvedené len „spracovanie dokumentácie“,
nie je preto zrejmé, aká dokumentácia bola spracovaná, čo bolo jej predmetom, pre ktorý subjekt/

zákazníka bola vypracovaná, keďže zo zmluvy medzi žalobcom a dodávateľom to nevyplýva a
objednávky k sporným faktúram neboli predložené, žalobca žiadny iný dôkaz nepredložil - nemožno
hovoriť, že sporné faktúry pri tejto položke sporných služieb dostatočne špecifikujú druh dodanej
služby. Pokiaľ boli spoločnosťou Megsys s.r.o. spracované dokumenty pre konkrétne projekty, IT
audity, bezpečnostné audity, dokumentácia k implementáciám, návrhy nových foriem bezpečnosti, ich

výsledkom by mali byť konkrétne dokumenty, zachytené napr. na USB nosičoch, zaslané v prílohe
mailovejkomunikáciesmožnosťoutlačovýchvýstupovadaňovýsubjektbymalnimidisponovať.Daňový
subjekt žiadne takéto dôkazy nepredložil, ani sa konkrétne a adresne k spracovaniu dokumentácie
nevyjadril. Pokiaľ by v rámci spracovania dokumentácie bola spracovaná aj dokumentácia k jednotlivým
incidentom, mala by sa nachádzať v systémoch daňového subjektu (napr. C desk) a na základe reportu

zo systému by mala byť dostupná aj v tlačenej podobe;
- ani skutočnosť, že služby v oblasti informačných technológií možno zaradiť pod služby nehmotnej
povahy, nezbavuje daňový subjekt dôkazného bremena;
- v súvislosti s výpoveďou svedkov X. poukázal aj na ich úzky príbuzenský vzťah;
-aniodberateliadaňovéhosubjektunemalivedomosťotom,žebyslužbyimdodanédaňovýmsubjektom

boli vykonané v subdodávke spoločnosťou Megsys s.r.o. (v niektorých prípadoch to zmluvné podmienky
bez písomného súhlasu odberateľa ani neumožňovali).
49. S poukazom na ods. 46 a 47 odôvodnenia tohto rozhodnutia kasačný súd konštatuje, že správny
súd zistenia správcu dane počas daňovej kontroly a stanovisko správnych orgánov oboch stupňoch v
ich rozhodnutiach neopísal v primeranej miere, aby ich následne mohol v adekvátnom rozsahu posúdiť

a reagovať na žalobné námietky dajúc odpoveď na spojitosť zistení s aplikovanými normami príslušných
právnych predpisov.
50. V danom kontexte je potrebné zdôrazniť, že konanie podľa piatej časti SSP nie je apeláciou.
Prvostupňové súdne rozhodnutie je posudzované aj z hľadiska adekvátnosti jeho argumentačnej
kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov

správny súd vydal meritórne rozhodnutie. Je nad rámec povinností kasačného súdu hľadať resp.
domýšľať spojitosť skutkového stavu vyplývajúceho zo súdneho spisu ba dokonca až z pripojeného
spisu správneho orgánu so závermi správneho súdu uvedenými v jeho rozhodnutí. Posúdiť správnosť
skutkových a právnych záverov kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku možno len v prípade jeho
náležitého zrozumiteľného odôvodnenia. Nie je úlohou kasačného súdu nahrádzať rolu súdu nižšieho

stupňa. Kasačný súd zdôrazňuje, že nie je vhodným a zároveň ani zákonným posudzovať v kasačnom
konaní zákonnosť rozhodnutia a predchádzajúceho administratívneho konania od počiatku, ale len v
súvislosti so závermi rozhodnutia správneho súdu. Možnosť posúdenia zákonnosti je však úzko spätás riadnym odôvodnením a naopak je vylúčená pri absentujúcom alebo nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku.
51. Za zákonné a spravodlivé rozhodnutie možno nad všetky pochybnosti považovať len také

rozhodnutie, ktoré obsahuje dostatok dôvodov vysvetľujúcich právne závery uvedené vo výroku
rozhodnutia. Absencia úvah v odôvodnení napadnutého rozsudku bránila v možnosti adekvátne
reagovať účastníkovi v podanej kasačnej sťažnosti a procesne brániť svoje práva. Keďže správny
súd prevažnú časť odôvodnenia venoval citáciám a parafrázam známych rozhodnutí, argumentácia
žalovaného v kasačnej sťažnosti bola v danom prípade zodpovedajúca nedostatkom odôvodnenia

rozsudku správneho súdu. V súvislosti so skutočnosťou, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo
neuvádzal dôvod jej podania podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, kasačný súd poukazuje na záväzné právne závery (§ 466 ods. 3 SSP) rozhodnutia veľkého
senátu Najvyššieho správneho súdu v uznesení sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa 05. júna 2024:

„28. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na takto zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je potom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Ako vyplýva z odôvodnenia
rozsudku správneho súdu, k právnemu posúdeniu otázky subjektívnej lehoty na uloženie sankcie
nedošlo, hoci išlo o otázku namietanú sťažovateľkou a bol povinný ju skúmať aj z úradnej povinnosti.

Jeho úvahy sú v tomto smere nepreskúmateľné.
29. Hranica medzi nezákonnosťou rozhodnutia z dôvodu zmätočnosti (nepreskúmateľnosti) a
nesprávneho právneho posúdenia môže byť v praxi nejasná. Preto posudzovanie týchto momentov
nemôže byť striktné zo strany kasačného súdu. Ak teda aj sťažovateľ namieta nesprávne právne
posúdenie, ale kasačný súd dospeje k záveru, že z dôvodu absencie jasného právneho posúdenia

zo strany správneho súdu ide o zmätočné (nepreskúmateľné) rozhodnutie, nemôže to byť prekážkou
preskúmania len z dôvodu (nesprávneho) podradenia uvedenej skutočnosti sťažovateľom pod iný dôvod
kasačnej sťažnosti.
30. Ak je rozhodnutie zmätočné pre nedostatok dôvodov, znamená to, že kasačný súd nie je schopný
vecne ho preskúmať. Aj keby bolo možné na základe záverov rozhodnutia žalovaného formulovať

právne závery, resp. zodpovedať právne otázky nastolené v žalobe, kasačná sťažnosť je mimoriadnym
opravným prostriedkom smerujúcim voči už právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu a kasačný súd
niejeoprávnenýprávneposúdeniesprávnehosúdunahradiť.Vopačnomprípadebysatotižrozhodnutie
správneho súdu stalo zbytočným a to bez ohľadu, akým spôsobom by rozhodol kasačný súd. Naviac, ak
by právne posúdenie po prvýkrát zaujal kasačný súd, došlo by k porušeniu rovnosti zbraní účastníkov

konania tým, že by boli zbavení možnosti voči právnemu posúdeniu namietať prostredníctvom kasačnej
sťažnosti.“
52. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu v preskúmavanej veci nedávalo možnosť posúdenia jeho
vecnej správnosti a zákonnosti právneho posúdenia v danom konkrétnom prípade zisteného skutkového
stavu. Správny súd v napadnutom rozsudku opomenul vyjadriť sa riadne a preskúmateľne k právne

relevantným skutočnostiam, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, a to
spôsobom porušujúcim právo účastníkov na spravodlivý proces.
53.Kasačnýsúdjeoprávnenýpreskúmaťajkvalitu,resp.príp.vadyodôvodnenianapadnutéhorozsudku
správneho súdu aj v prípade, ak jeho nedostatky sťažovateľ ako dôvod svojej kasačnej sťažnosti (§ 440
písm. f) SSP) v kasačnej sťažnosti neuviedol, a to najmä v prípadoch, kedy je namietané porušenie

zákona správnym súdom pri jeho rozhodovaní z dôvodu, že rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Správnosť právneho posúdenia je logicky možné hodnotiť
len u takého rozhodnutia, z ktorého právne závery, ktorými sa správny súd pri svojom rozhodovaní
(formulovaní výroku rozhodnutia) spravoval. Inými slovami, je nemožné posúdiť správnosť právnych
záverov pri absentujúcom alebo nedostatočnom odôvodnení. V takých prípadoch kasačný súd nemá

inú možnosť ako napadnutý rozsudok zrušiť. Rozhodnutie správneho súdu zmätočné kvôli nedostatkom
odôvodnenia kasačný súd vecne neposudzuje, čo znamená, že vo svojom zrušujúcom rozhodnutí ani
nezaväzuje správny súd záväzným právnym názorom týkajúcim sa vecného posúdenia žaloby.
54. Uvedený názor potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SŽfk/1/2019 zo dňa
29. 01. 2020, v ktorom súd konštatoval, cit.: „Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, z ktorého

nemožno zistiť, akým spôsobom krajský súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v
prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Správny súdny poriadok kladie na obsah
odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv
účastníka správneho súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená.Krajský súd bol preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, bol povinný tiež zrozumiteľným
spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou žalobnou námietkou nezaoberal. Ak tak krajský súd
nepostupuje, porušuje právo účastníka správneho súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný

článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článkom
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
55. Správny súd sa v napadnutom rozhodnutí opomenul riadne a preskúmateľne vyjadriť sa k sporným
otázkam právne relevantným pre konanie, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. To má jednak
za následok porušenie práva účastníkov na spravodlivý proces a zároveň tento nedostatok celkom

zjavne nemožno zhojiť v konaní pred kasačným súdom. Pokiaľ má kasačný súd posudzovať právne
úvahy správneho súdu k zákonnosti žalobou napadnutému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, je
nevyhnutnoupodmienkou,abyodôvodnenierozsudkusprávnehoprimárnehodnotilozákonnosťžalobou
napadnutého rozhodnutia. V záujme zachovania práva účastníkov súdneho konania na spravodlivý
súdny proces nie je účelné napraviť tento stav súdom kasačným, a to za účelom predídenia vydaniu
rozhodnutiavovecibezmožnostipodaniaopravnéhoprostriedku.Zásadazachovaniaprávaobochstrán

sporu na spravodlivý súdny proces v tomto prípade prevyšuje nad zásadou hospodárnosti konania.
56. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na
čo je poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nález ÚS SR
sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či
súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná

iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza:
„Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej,
ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06)“ (napr. III. ÚS 107/07).
Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS
115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
57. Právna bezchybnosť rozhodnutia súdu spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, v
súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci,
obsahuje náležitosti určené právnou úpravou súdneho konania. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí

všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu
konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov súdneho konania. Medzi výrokom
a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú
zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka súdneho konania bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s
nimi súd v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.
58. Osoby dotknuté rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej moci vo veci

rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného
základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej

možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím (účastníkovi súdneho konania) je tým odňatá
možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
59. Z do^vodov uvedeny´ch vyššie Najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa §
462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 pi´sm. f) SSP zrusˇil a vra´til mu vec na dˇalsˇie konanie.

60. V ďalšom konaní sa správny vysporiada so všetkými okolnosťami potrebnými pre vyvodenie svojho
právneho záveru. Musí ísť o vysporiadanie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový
postup správneho súdu musí byť v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlený s poukazom na zistenéa osvedčené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia tak, aby bolo presvedčivé.
61. O náhrade trov konania rozhodne podľa ust. § 467 ods. 3 SSP správny súd.

62. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.