Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010821
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624010821.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽilinevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.ŠtefanaTomášaasudcovJUDr.Marcely
Malatkej a JUDr. Vladimíra Kuráka na neverejnom zasadnutí konanom 12. februára 2025, v trestnej
veci odsúdeného A. A., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného A. A. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
8PP/9/2024 zo dňa 16.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Pod3a § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. s?ažnos? odsúdeného A. A. z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 8PP/9/2024 zo dňa 16.12.2024 rozhodol tak, že podľa
§ 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. A., nar. XX.X.XXXX
v B., naposledy bytom B., C. XXXX/XX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, na

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Žilina, sp.zn. 48T/90/2021 zo dňa 8.3.2022, právoplatný dňa 8.9.2022, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/42/2022 zo dňa 8.9.2022, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm.
a) Tr. zák. v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, a z výkonu zvyšku trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/58/2017 zo dňa 14.7.2017, právoplatný dňa 14.7.2017, v spojení
s uznesením Okresného súdu Prešov, sp.zn. 5PP/45/2019 zo dňa 25.6.2019, v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/58/2017 zo dňa 31.10.2024, právoplatný dňa 26.11.2024 a v spojení
s uznesením Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8Nt/55/2022 zo dňa 23.11.2022, právoplatný dňa
23.11.2022, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
a) Tr. zák. a iné, v trvaní 3 mesiacov a 7 dní nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Svojerozhodnutieokresnýsúdodôvodnilvpodstatetým,žeodsúdenýA.A.nespĺňazákonnépodmienky
pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
U odsúdeného A. A. bola splnená prvá zákonná (formálna) podmienka len podľa § 66 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. Odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. za

odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 48T/90/2021 zo dňa 8.3.2022, právoplatný dňa
8.9.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/42/2022 zo dňa 8.9.2022, ku dňu
1.10.2023 v rozsahu polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody po započítaní väzby
do trestu v tej istej trestnej veci na základe uznesenia Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/75/2021 od
22.4.2021 do 20.8.2021, so zarátaním výkonu trestu vo veci Okresného súdu Žilina, sp.zn. 22T/28/2021
od 20.8.2021 do 28.10.2021 a vo veci Okresného súdu Žilina sp.zn. 36T/75/2021 od 28.10.2021 do 22.4.

2022. Ďalejodsúdenývykonalpotrebnúčasťtrestuodňatiaslobodypodľa§66ods.1písm.b)Tr.zák.za
odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/58/2017 zo dňa 14.7.2017, právoplatným dňa14.7.2017, avšak nakoľko uznesením Okresného súdu Prešov, sp.zn. 5PP/45/2019 zo dňa 25.6.2019
v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov, sp.zn. 6Tos/25/2022 zo dňa 22.9.2022, súd rozhodol
o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, v zmysle § 68 ods. 5 Tr.

zák. nie je možné opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu (t. j. odsúdenie
rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/58/2017 zo dňa 14.7.2017, právoplatný dňa 14.7.2017).
Druhá zákonná podmienka, a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich pracovných i
mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu
preukázal polepšenie nie je splnená. Z hodnotenia odsúdeného A. ústavom na výkon trestu odňatia

slobody vyplynulo, že odsúdený nebol počas výkonu trestu odňatia slobody v strednom stupni stráženia
disciplinárne odmenený a stanovené ciele programu zaobchádzania plní len čiastočne, jeho
postoj k trestnej činnosti je čiastočne kritický, vinu priznáva, avšak následne trestný čin bagatelizuje
a vyhovára sa na okolnosti. Hoci jeho správanie a vystupovanie vrátane pracovnej morálky počas
jeho pobytu v ústave je na požadovanej úrovni, resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa
nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA nepriaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je

vysoké. Súd v ďalšom konštatoval, že zákon požaduje preukázanie polepšenia v čase rozhodovania
súdu o podmienečnom prepustení, pričom polepšeniu môže nasvedčovať, ak sa odsúdený zúčastňuje
programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v
minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, pracuje, napriek tomu, že pred nástupom trestu bol
dlhodobo nezamestnaný, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti,

získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie.
Tretia zákonná podmienka, t.j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho
prepustení na slobodu splnená nie je. Súd pri skúmaní splnenia tejto podmienky objasňuje, skúma,
komplexnejšie posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné charakterové
vlastnosti, celkový postoj k predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti,

súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony
odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. V danom prípade u odsúdeného A. A., súd konštatoval, že
odsúdený spôsobom svojho doterajšieho života neposkytuje garanciu a nezmierňuje obavu
zpáchaniatrestnejčinnosti,keďžemá14záznamovvregistritrestovpremajetkovú,násilnúainútrestnú
činnosť. Odsúdený mal možnosť využiť benefit, ktorý mu bol daný v podobe podmienečného prepustenia

z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý nevyužil, a preto mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody.
Vo vzťahu k dôvodnosti očakávania riadneho vedenia života po podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody je všeobecne relevantným pre posúdenie prognózy riadneho vedenia života
faktor trestnej minulosti odsúdeného, hoci prognóza vedenia riadneho života sa vzťahuje k budúcnosti,
preto na jej nedostatok nie je možné usudzovať výlučne na základe minulého chovania odsúdeného.

Trestná minulosť odsúdeného všeobecne predstavuje tiež dôležité hľadisko pri posudzovaní splnenia
podmienok na podmienečné prepustenie, avšak hodnotenie prognózy vedenia riadneho života v
budúcnostizásadnenemôžebyťzaloženélennanej.Výkonuloženéhotrestumánaodsúdenéhovplývať
tak, aby došlo k jeho polepšeniu bez ohľadu na to, či bude alebo nebude podmienečne prepustený.
Podstatouúvahsúduprirozhodovaníonávrhunapodmienečnéprepustenieodsúdenéhojevkonečnom

dôsledku ustálenie dôvodnosti predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život
s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len
predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný
na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej
činnosti. Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život

je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho
skorších odsúdení. Túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám, prostredie v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú
je odsúdený vo výkone trestu s jediným cieľom dospieť k záveru, či všetky tieto skutočnosti umožňujú

prijať prognózu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.
j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami, že aj v prípade podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody odsúdený bude viesť riadny život.
Napriek tomu, že odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody svojim správaním
čiastočne preukazuje polepšenie, osoba odsúdeného s poukazom na doterajší spôsob života nevytvára

predpoklady na úvahu súdu o tom, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody povedie riadny život. Z hodnotenia ústavu je zrejmé, že k právne aprobovanému správaniu je
odsúdený motivovaný a vedený len v prostredí ústavu počas výkonu trestu odňatia
slobody, keďže odsúdeného v minulosti nedokázalo nič motivovať k tomu, aby dokázal žiť riadnymživotom na slobode, dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony
a právne predpisy. Vzhľadom na kriminálnu minulosť (14 záznamov v registri trestov) a opakované
porušenie zákonov je u odsúdeného A. prioritou legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako

páchateľom trestnej činnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že riziko recidívy je
uodsúdenéhovysokéaniejemožnézodpovednedospieťkzáveru,žeododsúdenéhomožnoočakávať,
že po podmienečnom prepustení povedie riadny život, a preto jeho návrh na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený A. A. písomným podaním zo dňa 18.12.2024,
doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20.12.2024, ktorú zdôvodnil písomným podaním
zo dňa 27.1.2025, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30.1.2025, v ktorom uviedol
nasledovné:

Má za to, že tento trest je pre jeho nápravu dostačujúci, nakoľko sa mu zmenil život, a to tým, že sa mu

narodil syn, ktorý ho spoločne s družkou potrebujú a čakajú. Po prepustení plánujú spoločné bývanie a
chce im byť oporou a vzorom pre syna, ktorého ľúbi. Zmenil sa, chce sa zamestnať a viesť riadny život.
Momentálne mu bola zmenená diferenciačná skupina na výstupný oddiel zo skupiny B na skupinu A.
Počas trestu sa správa slušne a vzorne, rešpektuje pokyny referentov a poriadok ZVJS. Vo výkone trestu
je pracovne zaradený na pozícii brigadíra, na ktorej pozícii má povinnosti za chod celého pracoviska a

odmeny pre zamestnancov. Vie, že sa ťažko preukazuje jeho polepšenie, keďže sa mu bije minulosť, ale
syn a rodina mu ukázali správny cieľ života. Chce žiť slušný, riadny život, byť vzorom svojmu synovi, byť
mu oporou v živote ako otec a finančne podporovať chod rodiny. Z uvedeného dôvodu prosí o vyhovenie
jeho návrhu.

Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na
chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutého

rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného A. A. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, avšak nie je dôvodná.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť

zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí
aj pre rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí
byť zistené aj to, či odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre vyhovenie jeho žiadosti o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní.
Okresný súd dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie,

že odsúdený A. A. nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody a správne žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
zamietol. Možno konštatovať, že okresný súd postupoval pri vydaní napadnutého uznesenia v súlade
so zákonom, súčasne v odôvodnení uznesenia podrobne a jasne vyložil, akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona umožňujúcich

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd sa preto stotožňuje v týchto
smeroch s presvedčivým a správne odôvodneným uznesením okresného súdu a v podrobnostiach naň
odkazuje.

Krajský súd z obsahu spisu zistil, že odsúdený si aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 3

roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 48T/90/2021 zo dňa 8.3.2022,
právoplatný dňa 8.9.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/42/2022 zo dňa
8.9.2022, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. (s predpokladaným termínom jeho výkonu ku

dňu 24.3.2025) a následne dňa 24.3.2025 má nastúpiť výkon zvyšku trestu odňatia slobody vo výmere
3 mesiace a 7 dní do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol prvotne
uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/58/2017 zo dňa zo dňa 14.7.2017, právoplatný
dňa 14.7.2017, v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov, sp.zn. 5PP/45/2019 zo dňa 25.6.2019,v spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/58/2017 zo dňa 31.10.2024, právoplatný
dňa 26.11.2024 a v spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8Nt/55/2022 zo dňa
23.11.2022, právoplatný dňa 23.11.2022, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.

s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a iné (s predpokladaným termínom jeho výkonu ku dňu 1.7.2025).

Krajský súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., súd m ô ž
e odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, teda na podmienečné prepustenie nie je právny
nárok. Odsúdeného je však možné podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody iba vtedy,

pokiaľ sú pre takéto rozhodnutie splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený musí mať vykonanú
príslušnú zákonom požadovanú časť trestu odňatia slobody, súčasne odsúdený musí vo výkone trestu
plnenímsvojichpovinnostíasvojimsprávanímpreukázaťpolepšenieazároveňmôžesaododsúdeného
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Všetky tieto (tri) zákonom určené podmienky musia byť
splnené súčasne.
Krajský súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zhodne s okresným

súdom dospel k záveru, že odsúdený má síce vykonanú príslušnú zákonom požadovanú časť trestu
odňatia slobody pokiaľ ide o trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Žilina,
sp.zn. 48T/90/2021 zo dňa 8.3.2022, právoplatný dňa 8.9.2022, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline, sp.zn. 3To/42/2022 zo dňa 8.9.2022, ktorý aktuálne vykonáva, ale okrem výkonu tohto
trestu odňatia slobody by mal dňa 24.3.2025 (po vykonaní trestu odňatia slobody vo veci vedenej

pod sp.zn. 48T/90/2021) nastúpiť a vykonať zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a 7
dní v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (uložený mu vo veci vedenej pod
sp.zn. 36T/58/2017). V predmetnej trestnej veci (sp.zn. 36T/58/2017) odsúdený už bol v minulosti
podmienečne prepustený z výkonu tohto trestu odňatia slobody (uznesením Okresného súdu Prešov,
sp.zn. 5PP/45/2019 zo dňa 25.6.2019), ale v tejto trestnej veci súd rozhodol tak, že odsúdený sa

v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčil a nariadil mu výkon zvyšku trestu odňatia
slobody. Povedané aj inak, odsúdený opätovne žiada o podmienečné prepustenie z výkonu zvyšku
trestu odňatia slobody (sp.zn. 36T/58/2017), z ktorého výkonu trestu odňatia slobody už bol v minulosti
súdom podmienečne prepustený, avšak vzhľadom na jeho správanie v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia súd rozhodol, že sa neosvedčil a nariadil mu výkon zvyšku trestu odňatia slobody. Už

v tomto momente krajský súd poukazuje na ustanovenie § 68 ods. 5 Tr. zák., v zmysle ktorého opätovné
podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu nie je možné. Nakoľko u odsúdeného A. A.
ide o výkon viacerých (dvoch) trestov odňatia slobody, ktoré odsúdený aktuálne vykonáva postupne
za sebou, súd skúma podmienky na posúdenie návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody u trestov špecifikovaných v trestných veciach vedených pod sp.zn.

48T/90/2021 a 36T/58/2017. Splnenie prvej kumulatívnej podmienky je preto súdom posudzované
v danom prípade v oboch uvedených trestných veciach. V prípade odsúdenia vedeného pod sp.zn.
36T/58/2017 ide o zákonom jasne vymedzenú prekážku, ktorá za okolností uvedených v § 68 ods. 5 Tr.
zák.,bránisúduvyhovieťnávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepusteniezvýkonutohtotrestuodňatia
slobody. Okresný súd správne v sťažnosťou napadnutom uznesení poukázal práve na toto ustanovenie

Trestného zákona (§ 68 ods. 5 Tr. zák.), s poukazom na ktoré primárne odsúdenému nevyhovel a jeho
návrhnapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyzamietol.Popritejtovôbeczákladnej
podmienke pre vyhovenie žiadosti odsúdeného, rovnako krajský súd konštatuje, že odsúdeného nie
je možné podmienečne prepustiť, nakoľko v jeho prípade neboli splnené ani ďalšie dve (kumulatívne)
podmienkyato,ževovýkonetrestuplnenímsvojichpovinnostíasvojimsprávanímpreukázalpolepšenie

a zároveň, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Krajský súd už aj v kontexte sťažnostnej argumentácie odsúdeného k napadnutému uzneseniu
okresného súdu uvádza nasledovné:

Pokiaľ odsúdený v podanej sťažnosti poukazuje na to, že vo výkone trestu odňatia slobody plnením
svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, krajský súd sa s takýmto subjektívnym
postojom odsúdeného nestotožňuje. Na verejnom zasadnutí bolo kvalifikovane preukázané, že
odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody zamestnaný bol a v práci dosahoval (dosahuje)
dobré výsledky. Odsúdený bol pôvodne v strednom stupni stráženia zaradený do diferenciačnej

skupiny B. Rovnako bolo preukázané, že odsúdený sa na výkon trestu odňatia slobody adaptoval
bez problémov, časový rozvrh dňa a ústavný poriadok dodržiaval a príkazy a nariadenia ústavu
plnil. Pri dodržiavaní interných predpisov sa u odsúdeného vyskytli dva drobné nedostatky, keď
odsúdený A. A. vypožičiaval inému odsúdenému veci osobnej potreby, ktoré mal v užívaní a taktiežužíval lieky, ktoré nemal predpísané lekárom, za čo ale disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený
v priebehu výkonu trestu nebol ani disciplinárne odmenený. Zapájal sa do aktivít súvisiacich s kultúrno –
osvetovou a vzdelávacou činnosťou. Odsúdený sa zapájal aj do činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti

zameraných na čistiace a upratovacie práce priestorov ústavu. Počas výkonu trestu odsúdený udržiava
pravidelný kontakt všetkými dostupnými formami so svojou primárnou rodinou. Rodina ho podporuje
aj materiálne (doposiaľ dvoma balíkmi). Vzťahy s rodinou má kladné. U odsúdeného je ale postoj
k trestnej činnosti kritický len čiastočne, keď vinu síce priznáva, ale následne trestný čin bagatelizuje
a vyhovára sa na okolnosti. Odsúdený v zmysle hodnotenia stanovené ciele programu zaobchádzania

v oblasti vzdelávania, resocializačných a výchovnovzdelávacích programov plní. V ostatných oblastiach
programu zaobchádzania – „zmysluplné trávenie voľného času, práca a vzťahy s vonkajším prostredím“,
stanovené ciele plní, avšak má iba čiastočnú snahu participovať na plnení programu zaobchádzania.
Ústav v závere hodnotenia konštatuje, že resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja
hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA nepriaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké.
Vzhľadom na v hodnotení ústavu uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu podmienečné prepustenie

odsúdeného neodporúča. Krajský súd zohľadniac jednak hodnotenie ústavu, vyjadrenie odsúdeného na
verejnom zasadnutí, ako aj jeho sťažnostnú argumentáciu konštatuje, že odsúdený počas doterajšieho
priebehu výkonu trestu odňatia slobody vykonával také činnosti, ktoré sú bežné, teda od odsúdených
vústavenavýkontrestuodňatiaslobodyštandardnevyžadované.AnivýkonpráceodsúdenýmvÚVTOS
niejeničvýnimočné,nakoľkovýkontrestuodňatiaslobodyniejesamoosebemiestom,kdebyodsúdený

nemusel robiť nič, len tráviť čas. Výkon práce, dokonca ani vo výkone trestu odňatia slobody nie je
činnosť výnimočná. Dosahovanie dobrých výsledkov v práci nie je rovnako žiadna výnimočná udalosť
u odsúdeného, nakoľko i od bežného občana pri výkone práce sa vyžaduje, aby svoju prácu vykonával
dobre. Hodnotenie ústavu tak deklaruje stav vedenia bežného života odsúdeného vo výkone trestu
odňatia slobody. Odsúdenému nebola počas výkonu trestu udelená ani žiadna disciplinárna odmena.

Nič na tomto zistení a konštatovaní súdu nemení ani sťažnostný argument odsúdeného o zmene
diferenciačnej skupiny na výstupnom oddiele zo skupiny B na skupinu A, s ktorou vnútro ústavnou
zmenou voľby nástrojov pôsobenia na odsúdeného nie je možné automaticky spájať taký kvalitatívny
posun v resocializačnej prognóze u odsúdeného, ktorá by odôvodňovala iné ako už v tomto uznesení
vyššie vedené úvahy krajského súdu. Disciplinárna odmena je vo všeobecnosti motivujúcim faktorom

pre odsúdeného (do budúcna) i pre ostatných odsúdených. Na takú úroveň svojho správania, ktorá
by odôvodňovala čo aj len udelenie disciplinárnej odmeny odsúdenému (za vykonanie niečoho zjavne
výnimočného, nad rámec bežného) odsúdený ani nedosiahol. Výkon práce odsúdeným v ústave nebol
v hodnotení ústavu ani nijako zvlášť zvýrazňovaný, napr. vykonaním mimoriadneho počinu odsúdeným.
Uvedené konštatovanie krajského súdu je o to relevantnejšie, že v zmysle hodnotenia odsúdeného

ústavom, ani žiadne iné (mimopracovné) okolnosti v ostatných činnostiach pôsobenia odsúdeného vo
výkone trestu odňatia slobody neboli špecifikované ako výnimočné. Odsúdený v ústave jednoducho
pracoval, lebo mu práca bola ponúknutá a túto so svojim súhlasom vykonával. Povedané inak, prácu
si nemusel hľadať. Na druhej strane aj z výpovede odsúdeného na verejnom zasadnutí mal súd
zistené, že odsúdený pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody pracoval ako operátor výroby

systematicky v KII v rokoch 2013-2014, potom pracoval už len na stavbách bez bližšieho uvedenia
zamestnávateľa, resp. obdobia. Súd u odsúdeného nezistil, že by bezprostredne pred nástupom do
výkonu trestu vykonával systematickú pracovnú aktivitu, každodenne v určenom pracovnom čase, či
určenom pracovnom výkone. Práca vykonávaná odsúdeným v ústave je krajským súdom vnímaná
ako súčasť penitencionárneho pôsobenia na odsúdeného ústavom, teda záujmom spoločnosti na

osvojení pracovných návykov odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Nepáchanie trestnej,
či priestupkovej činnosti počas výkonu trestu odňatia slobody, plnenie príkazov a nariadení, i samotný
výkon práce odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody nie je ničím výnimočným, nakoľko sa
to od odsúdených (aj od bežného občana v občianskej spoločnosti) objektívne očakáva. Takto
okresným súdom správne zistený skutkový stav veci (plnenie si povinností odsúdeným vo výkone trestu

a štandardné správanie odsúdeného) nie je automaticky dôkazom o preukázaní polepšenia odsúdeným
v miere, ktorá je vyžadovaná na kladné rozhodnutie súdu o žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Na základe takto zistených skutočností nie je možné
konštatovať polepšenie odsúdeného, ktoré by preukazovalo takú mieru uvedomenia si odsúdeného
o potrebe vedenia riadneho života, ktoré by bolo dosahované prirodzene, t.j. bez systematického

tzv. 24-hodinového penitencionárneho pôsobenia na odsúdeného ústavom. Krajský súd nevzhliadol
v doterajšom pôsobení odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody také správanie, na základe
ktorého by bolo možné objektívne konštatovať jeho polepšenie, teda nielen odsúdeným v žiadosti
a v sťažnosti deklarovanej virtuálnej ochoty viesť riadny život, ale osobitým postojom zaujatý aktobjektívnej nápravy odsúdeného, ktorý by spočíval v niečom výnimočnom v jeho hodnotovom počínaní.
Nazerať na záujem odsúdeného polepšiť sa je možné z dvoch hľadísk, a to z toho ako žil, konal doposiaľ
pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, kde sa zohľadňuje počet protiprávnych konaní, ich

charakter, časové súvislosti, postoj odsúdeného a záujem spoločnosti, ktorý bol konaním odsúdeného
poškodený, resp. ohrozený, a aj z toho, ako výnimočne, či bežne sa prejavuje v procese určenom na
jeho nápravu vo výkone trestu odňatia slobody. Berúc do úvahy stupeň narušenia odsúdeného (jeho
mravný kompas) pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, súdom určený trest odňatia slobody
(výmeru a stupeň zaradenia) a pôsobenie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody je v príkrom

rozpore s odsúdeným písomne, či slovne deklarovanom subjektívnom hodnotení svojej osoby, ako
osoby, u ktorej došlo k náprave. Aj krajský súd je toho názoru, že len plným časovým resocializačným
pôsobením na odsúdeného ústavom budú vytvorené také kvalifikované podmienky, pri ktorých (za
súčasnej odsúdeným deklarovanej vôle polepšiť sa) je možné dosiahnuť stav jeho prirodzenej (nie
nátlakovej) nápravy tak, aby už do budúcna žiadnu trestnú činnosť nepáchal.

Krajský súd nezdieľa názor odsúdeného, že v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody v tomto štádiu výkonu trestu odňatia slobody je od neho možné očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život. Ako už krajský súd v tomto uznesení uvádza vyššie, z hodnotenia
ústavu je zrejmé, že resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika
recidívy trestnej činnosti CRA nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké. Ide o hodnotenie

ústavu vykonané na základe kvalifikačných štandardov skupiny odborných pracovníkov ústavu, ktorí
doterajšou systematickou činnosťou (prácou) s odsúdeným dospeli k tomuto konštatovaniu. Na jednej
strane je argument (predstava) odsúdeného, na druhej strane odborný (skupinou kvalifikovaných osôb)
v hodnotení špecifikovaný argument ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Treba dodať, že už
samotný proces ukladania trestu odsúdenému a jeho konečné uloženie v predmetnej trestnej veci,

je výsledkom posúdenia trestnej činnosti a osoby odsúdeného tak, aby sa účel trestu v zmysle §
34 Tr. zák. dosiahol. Odsúdený už v minulosti vo veci vedenej pod sp.zn. 36T/58/2017 (v ktorej
opätovne žiada o podmienečné prepustenie) podmienečne prepustený súdom bol, pričom vzhľadom
na jeho správanie v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia nepreukázal polepšenie, na čo súd
reagoval tak, že rozhodol o jeho neosvedčení a nariadil mu výkonu zvyšku trestu odňatia slobody (vo

výmere 3 mesiace a 7 dní). Krajský súd zároveň dodáva, že trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
a 6 mesiacov uložený mu súdom v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 48T/90/2021 by mal odsúdený
vykonať ku dňu 24.3.2025, pričom následne by mal pokračovať vo výkone zvyšku trestu odňatia
slobody v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 36T/58/2017, ktorého výkon by mal mať skončený dňom
1.7.2025.Taktovposudzovanýchtrestnýchveciachsúdomukladanétrestyodňatiaslobodyzohľadňovali

okrem iného aj to, že u odsúdeného ide o osobu so zjavným sklonom k páchaniu trestnej činnosti
(toho času má 14 záznamov v odpise z registra trestov). Súdom uložené tresty odňatia slobody boli
ukladané s prihliadnutím na to, že ich výkonom sa má dosiahnuť stav nápravy odsúdeného (individuálna
prevencia). Ani doterajší výkon trestu odňatia slobody odsúdeným v ústave, berúc do úvahy stav
jeho „polepšenia“ nie je dostatočným na splnenie účelu trestu, teda dosiahnutie toho, kedy by aj

kratším trestom bolo možné očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život (nebude páchať
trestnú činnosť). Stupňujúci stav pokračovania v páchaní trestnej činnosti odsúdeným i (opakovane)
v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je odzrkadlením stupňa
jeho narušenia, na ktorý súd reagoval (v konaní vedenom pod sp.zn. 48T/90/2021) definovaním takého
druhu a výmery nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorého plným výkonom sa má naplniť jeho

účel. Krajský súd opakovane poukazuje na to, že odsúdený má v odpise z registra trestov 14 záznamov
týkajúcich sa najmä majetkovej trestnej činnosti, na ktorý stav krajský súd nazerá hlavne z hľadiska
hodnotenia osoby odsúdeného pri posúdení jeho sklonov k páchaniu určitého druhu trestnej činnosti.
Odsúdený páchal trestnú činnosť v minulosti v troch štátoch (na Slovensku, v Rakúsku a v Českej
republike, dokonca v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody),

čo je rovnako odzrkadlením jeho postoja k spoločenským hodnotám bez ohľadu na to kde, v akom
kultúrnom prostredí sa ako občan, resp. cudzinec nachádza. Je zrejmé, že ani opakovane uložené
a vykonané tresty, vrátane opakovaného výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, si u neho
zjavne nesplnili svoj účel a neviedli k jeho náležitej prevýchove a náprave. Rovnako ani predchádzajúca
šanca poskytnutá mu spoločnosťou, keď súd rozhodol o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu

odňatia slobody ostala odsúdeným nevyužitá, ktorá skutočnosť (pokračovanie v páchaní majetkovej
trestnej činnosti) len dokresľuje stav, keď na odsúdeného je nevyhnutné pôsobenie celého portfólia
penitenciárnychnástrojovaplikovanýchvovzťahukjehoosobepocelútaktosúdomurčenúdobuvýkonu
trestu odňatia slobody. Páchanie trestnej činnosti z hľadiska jej závažnosti má pritom u odsúdenéhogradujúcu tendenciu, pričom od páchania trestnej činnosti hlavne majetkového charakteru odsúdeného
v danom prípade neodradila ani hrozba výkonu zvyšku nepodmienečného trestu odňatia slobody
(pôvodne mu súdom uloženého trestu za trestnú činnosť rovnako majetkového charakteru), z ktorého

výkonu bol súdom pôvodne podmienečne prepustený. Verbálne, v sťažnosti odsúdeným deklarovanú
ľútosť a uvedomelo deklarujúci postoj k spáchanej trestnej činnosti, krajský súd vyhodnocuje ako
účelový, nemajúcu oporu v cieli, ktorý je sledovaný pôsobením na odsúdeného práve celým uloženým
nepodmienečným trestom odňatia slobody.

K sťažnostnej argumentácii odsúdeného spočívajúcej v tvrdení, že počas výkonu trestu odňatia slobody
bol ústavom vo výstupnom oddiele preradený z diferenciačnej skupiny B do skupina A, krajský súd
opakovane aj na tomto mieste dodáva, že preradzovanie odsúdeného v rámci ústavu z jednotlivých
diferenciačných skupín je založené na iných kvalifikačných kritériách ako je to pri rozhodovaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Pri preradení odsúdeného
z jednej do druhej diferenciačnej skupiny (zo skupiny B do skupiny A ako v tomto prípade) ústav

konštatuje, že pri náprave odsúdeného je za určitých kvalifikovaných podmienok možné pokračovať aj
aplikovaním menej invazívnych nástrojov trestnej politiky, ktorá je iná v diferenciačnej skupine B a iná
v diferenciačnej skupine A výstupného oddelenia. Predmetné posuny odsúdeného v ústave je možné
označiť za rozhodnutia ústavu zvolené k určitému štádiu výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom stave
sa ale aj naďalej na odsúdeného pôsobí vhodnými penitencionárnymi nástrojmi tak, aby sa dosiahol

účel trestu. Krajský súd konštatuje, že ani táto odsúdeným v sťažnostnej argumentácií všeobecne
formulovaná úvaha nad dotknutým postupom ústavu nie je spôsobilá na zmenu konštatovania krajského
súdu o dôvodnosti a zákonnosti rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 8PP/9/2024 zo
dňa 16.12.2024.

Rovnako tak sťažnostné úvahy odsúdeného nad vhodným sociálnym zázemím odsúdeného (družka
a spoločný syn, s ktorými chce žiť, záujem pracovať a postarať sa o nich) v prípade jeho podmienečného
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu nie je takým argumentom, ktorý by bol spôsobilý
zvrátiť inak správne rozhodnutie okresného súdu. Len na okraj uvedeného je vhodné poznamenať, že
medzi správaním odsúdeného, za ktoré bol súdom už potrestaný (spôsob vedenia života) a stavom

penitenciárneho pôsobenia ústavu na odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody
je zásadný rozdiel jedine v tom, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody nepokračuje v páchaní
trestnej činnosti, resp. za svoje konanie nebol disciplinárne potrestaný. Jeho správanie v ústave ale
nevykazuje takú mieru polepšenia, ktorá by bola objektivizovaná správaním odsúdeného presahujúcim
jeho bežné, štandardné správanie, ktoré sa od neho v ústave vyžaduje. Odsúdený aj napriek tomu,

že má syna a družku, s ktorými chce v občianskom živote (na slobode) spoločne žiť, počas výkonu
trestu svojím správaním nepristúpil k žiadnej výnimočnej aktivite, ktorá by svedčila jeho úprimnej snahe
o také polepšenie, ktoré by bolo povšimnutia hodné už na úrovni ústavu, ktorý v hodnotení odsúdeného
na nič také pozornosť neupriamuje. Povedané aj inak, ani táto sťažnostná argumentácia odsúdeného
nie je spôsobilá na to, aby krajský súd konštatoval, že práve uvedeným argumentom (samostatne,

alebo v spojení s ostatnými skutočnosťami) by bol dosiahnutý stav naplnenia posudzovaných zákonných
podmienok na kladné rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody.

Uvedomenie si v sťažnosti odsúdeným uvádzaných hodnôt a záujem odsúdeného na vedení

riadneho života krajský súd vyhodnocuje nielen podľa verbálneho písomného prejavu odsúdeného,
ale aj v kontexte doterajšieho spôsobu vedenia života odsúdeného, stavu penitencionárneho
(resocializačného) pôsobenia na jeho osobu počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody
a z toho súdom zhodnoteného očakávania, či v budúcnosti povedia riadny život. Odsúdený je aj
podľa názoru krajského súdu nepochybne osobou so sklonmi k opakovanému páchaniu trestnej

činnosti hlavne majetkovej povahy. Z hodnotenia vypracovaného na odsúdeného ÚVTOS Ružomberok
vyplýva, že odsúdenému bola stanovená resocializačná prognóza ako nepriaznivá a riziko recidívy
bolo vyhodnotené ako vysoké. Opakované páchanie úmyselnej trestnej činnosti odsúdeným najmä
majetkovej povahy (jeho kriminálna minulosť), keď odsúdený si aj aktuálne vykonáva trest odňatia
slobody pre majetkovú trestnú činnosť, gradovanie trestnej činnosti páchanej odsúdeným pokiaľ ide

o jej závažnosť (odsúdený opakovane spáchal trestnú činnosť majetkového charakteru aj v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, kde bol súdom neosvedčený a bol
mu nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody, ktorý má vykonávať do 1.7.2025), aktuálne si
vykonávajúci trest odňatia slobody pre trestný čin krádeže a iné, aj napriek opakovanému výkonutrestu odňatia slobody, nepoukazujú na perspektívu dosiahnutia zmien v postojoch odsúdeného k jeho
resocializácii,navyšeuodsúdenéhojedanévysokérizikorecidívy,nepriazniváresocializačnáprognóza,
teda za tejto situácie (keď i ústav podmienečné prepustenie odsúdeného neodporúča) má aj krajský súd

vážne a dôvodné pochybnosti o tom, že odsúdený v budúcnosti v prípade podmienečného prepustenia
povedie riadny život, a preto je na mieste konštatovať, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky pre
podmienečné prepustenie.

V prípade rozhodovania o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie súd dôsledne skúma, či

odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie a je povinný vyhodnotiť všetky
relevantné dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Krajský súd aj na tomto mieste opakovane
uvádza, že v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 Tr. zák. opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho
istého (sp.zn. 36T/58/2017) trestu nie je možné. Už prvá (formálna) z troch kumulatívne konštruovaných
podmienok u odsúdeného splnená nebola. Krajský súd aj v rámci komplexného posúdenia veci
u odsúdeného skúmal všetky (tri) podmienky špecifikované v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák. a tieto

podrobne aj nad rámec argumentácie okresného súdu v napadnutom rozhodnutí, s prihliadnutím na
sťažnostnú argumentáciu odsúdeného podrobne vyhodnotil a sťažnosť odsúdeného ako nie dôvodnú
zamietol.

Nazáverkrajskýsúduzatvára,žetunebolizistenéžiadnetakéskutočnosti,ktorébybolispôsobilézvrátiť

vecne správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu. Ako už bolo vyššie podrobne zdôvodnené,
podstatným dôvodom, pre ktorý nebolo žiadosti odsúdeného vyhovené je, že u odsúdeného nebola
splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 66 ods. 1 Tr. zák., a to z už vyššie podrobne uvedených
dôvodov. Na dosiahnutie účelu trestu u odsúdeného je preto potrebné, aby si odsúdený vykonal celý
uložený trest odňatia slobody.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.