Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Renáta Deáková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoEk/1/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408205431
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6408205431.1
Uznesenie
KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Michala Tagaja, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. B. XXX/X, XXX XX C. D., zast. WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom
Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.306,51
Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, nástupcom súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pôvodne
vedenej pod spis. zn. EX 3662/08, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 5Er/509/2008-117 zo dňa 15. apríla 2024, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie.
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie proti povinnej
domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1.306,51 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného
titulu – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s., sp.zn. SR 9498/07 zo dňa 03.01.2008.
1.2 Dňa 30.01.2024 doručila povinná podanie označené ako „zastavenie ako aj ukončenie exekúcie č.
EX 3662/08, EX 3681/08“, v ktorom uviedla, že pôvodný súdny exekútor ako aj jeho nástupca využívajú
prostriedky hraničiace s dobrými mravmi na to, aby čo najviac vyvíjali psychický nátlak a očierňovali
meno povinnej v jej zamestnaní; bola toho názoru, že „tlačivá ako exekučný príkaz“ nespĺňajú základné
podmienky úradného tlačiva ako je podpis, resp. úradná pečiatka; poukázala aj na „rôzne prelínanie
sa dátumov a čísel, čo sa týka dĺžky a času exekúcii“; za najzávažnejšiu skutočnosť povinná označila
výšku poplatkov a trov exekúcie, ktoré vykazujú známku úžery. Povinný vo vyjadrení k návrhu povinnej
uviedol, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu; konštatoval, že návrh na
zastavenie exekúcie povinnej nespĺňa zákonom ustanovené podmienky, preto nebol daný dôvod, aby
súd takému návrhu vyhovel a exekúciu zastavil.
1.3 Aplikujúc ustanovenia §243h ods.1, §9a zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok; ďalej len „Exekučný poriadok“), §124 ods.1, §106 ods.1,
§111 ods.3, §112 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a §26 ods.4
zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) súd prvej inštancie konštatoval, že
návrh povinnej na zastavenie exekúcie je nedôvodný, pretože povinná neuviedla ani jeden zo zákonných
dôvodov na zastavenie exekúcie vymedzených v ustanovení §57 Exekučného poriadku. Uviedol, že
tvrdenia povinnej o spôsobe doručovania exekučného príkazu súdnym exekútorom ani obsahové
náležitosti exekučného príkazu nepredstavujú zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Vo vzťahu
k spôsobu doručovania listín súdnym exekútorom okresný súd uviedol, že pri doručovaní sa uplatňujúustanovenia Civilného sporového poriadku; zároveň dodal, že súdny exekútor vydal exekučný príkaz na
vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, z ktorého dôvodu bol povinný tento doručiť zamestnávateľovi
povinnej.
1.4 Keďže povinná neuviedla žiaden zákonný dôvod odôvodňujúci zastavenie exekúcie, súd prvej
inštancie ňou podaný návrh ako nedôvodný zamietol.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala povinná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Hoci
povinná odvolacie dôvody nešpecifikovala konkrétnym zákonným ustanovením, z obsahu odvolania
vyplýva, že namietla neúplné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne právne posúdenie a konanie má
vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie majúc za to, že v
odvolaní povinnej absentujú zákonom vyžadované náležitosti odvolania, túto vyzval na jeho doplnenie.
2. Z odvolania povinnej v zmysle jeho doplnenia vyplýva, že povinná namietla trvanie exekúcie a jej
priebeh a tvrdila existenciu úžery na trovách, úrokoch a poplatkoch súvisiacich s exekúciou. Navrhla
zastavenie exekúcie čo sa týka úrokov a trov exekúcie, ktoré označila za rozporné s dobrými mravmi.
3. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za správne po stránke právnej aj skutkovej, pretože jeho vydaniu predchádzalo dostatočné zistenie
skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných právnych predpisov.
4. Povinná v odvolacej replike namietla, že súd prvej inštancie ex offo neskúmal skutočnosť, či ako
povinná má alebo nemá postavenie spotrebiteľa. Zdôraznila, že zmluvný vzťah medzi ňou a oprávneným
je vzťahom spotrebiteľským, čo vyplýva z obsahu zmluvy o úvere, v ktorej je povinná identifikovaná ako
fyzická osoba, no napriek tomu je v exekučnom titule označená ako fyzická osoba – podnikateľ. Povinná
vo vyjadrení poukázala aj na rozhodcovskú doložku, ktorá nebola podľa jej názoru platne dojednaná,
pretože neobsahovala voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu; označila ju za
neplatnú v zmysle ustanovenia §53 ods.1 a 4 Občianskeho zákonníka.
4.1 Povinná zároveň navrhla, aby súd povolil odklad exekúcie; tu poukázala na ustanovenie §56 ods.2
Exekučného poriadku.
5. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.
6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§380 ods.1,2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods.1 C.s.p. a podľa §389 ods.1 písm.
c) C.s.p. uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 C.s.p.).
7. Podľa §389 ods.1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
8. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 26.05.2008 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 09.06.2008 doručil súdny exekútor súdu prvej
inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 9498/07 zo dňa 03.01.2008. Súdny exekútor bol poverený vykonaním
exekúcie dňa 11.06.2008.
9. Predpokladom vedenia exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§41 Exekučného poriadku).
Exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je formálne a materiálne vykonateľné.
V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Právomoc rozhodcovského súdu
konať a rozhodnúť mala byť založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v zmluve o úvere, resp. v jej
všeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúveru,ktoráskutočnosťvyplývazodôvodneniarozhodcovského
rozsudku sp.zn. SR 9498/07 zo dňa 03.01.2008.
9.1 V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom zaujal Najvyšší súd Slovenskej
republiky stanovisko, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovskýrozsudok.“ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/146/2011 z 13. októbra
2011). „Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy
medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda
právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd
má povinnosť, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť
nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola
uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na
jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok,
akobyprávnyúkonnebolnikdyuzavretý.“(pozriuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.
6Cdo/135/2012 zo dňa 5. decembra 2012).
9.2 Odvolací súd vychádzajúc z citovaného zastáva názor, že exekučný súd bol povinný skúmať,
či rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie;
túto podmienku bol povinný skúmať ex offo. Uvedené v konaní splnené nebolo, keďže z obsahu
spisu je zrejmé, že až do podania odvolacej repliky povinnou sa v spise nenachádzala zmluva
o úvere so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, v ktorých má byť obsiahnuté aj dojednanie
o rozhodcovskej doložke. Súd prvej inštancie tak nemohol v priebehu exekučného konania (vedeného
od roku 2008) spoľahlivo ustáliť, či zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, či k uzatvoreniu
rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky došlo v súlade so zákonom a či táto
nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovenia §53 Občianskeho
zákonníka.
10. Pokiaľ súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, pretože táto
nešpecifikovala žiadne zákonné dôvody v zmysle ustanovenia §57 Exekučného poriadku, odvolací súd
zdôrazňuje, že exekučný súd je z úradnej povinnosti povinný dôkladne skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady pre vedenie exekúcie; predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia §41 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie
tak bol nielen oprávnený, ale aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov, ktorý by bránil
vymáhateľnosti nároku, pristúpiť k zastaveniu exekúcie; mohol tak urobiť na návrh, ale aj bez návrhu
(§58 ods.1 Exekučného poriadku).
11. Odvolací súd preto na základe vyššie uvedeného zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v zmysle §389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a vec mu v zmysle §391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom posúdi charakter zmluvy o úvere, zodpovie pre rozhodnutie relevantnú otázku, či rozhodcovská
zmluva (vo forme rozhodcovskej doložky) bola alebo nebola individuálne dojednaná, preskúma, či
predloženýexekučnýtitulvydanýnapodkladerozhodcovskejdoložkyjespôsobilýmexekučnýmtituloma
následne posúdi, či je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa §57 Exekučného poriadku;
zároveň rozhodne o návrhu povinnej na odklad exekúcie. Súd prvej inštancie bude súčasne skúmať,
či v prejednávanej veci nie je primárne daný dôvod na zastavenie exekúcie ex offo v zmysle zákona
č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), a to posúdením
rozhodnej doby podľa §2 ods.1 písm. a) daného zákona, prihliadnuc pritom na výnimky taxatívne
vymedzené v ustanovení §2 ods.2 ZoUNEK.
11.1 Zároveň je potrebné dodať, že exekučné konanie začalo dňa 26.05.2008 doručením návrhu na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V zmysle ustanovenia §243b ods.1 Exekučného poriadku
sa exekučné konania začaté pred 01.11.2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak
odseky 2 a 3 neustanovujú inak. V ďalšom konaní tak okresný súd aplikuje relevantné ustanovenia
Exekučného poriadku.
12. Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani skutočnosť, že v záhlaví odvolaním napadnutého uznesenia
je nesprávne označený súd, ktorý dané rozhodnutie vydal; hoci z obsahu spisu vyplýva, že vo veci
konal Okresný súd Žiar nad Hronom, v záhlaví rozhodnutia je chybne označený Okresný súd Banská
Bystrica. Keďže odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie ako celku, nezaoberal
sa prioritne opravou chyby v písaní, pretože uvedený postup by bol v kontexte zrušujúceho rozhodnutia
nadbytočný.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá
C.s.p.).Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.