Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200380
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a

členov senátu JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela,
PhD., v právnej veci žalobcu: Service Center s.r.o., so sídlom: Mudroňova 14, 811 01 Bratislava, IČO:
35 916 061, zastúpený: PRK Partners s.r.o. so sídlom: Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO:
35 978 643, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom: Ševčenova 32, 850 00 Bratislava, v
konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 102923838/2019 zo dňa 18.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e Oznámenie Daňového úradu Bratislava č. 102923838/2019 zo dňa 18.12.2019 a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
a stručné zhrnutie napadnutého opatrenia

1. Elektronicky zaslanou žiadosťou zo dňa 31.07.2019 (ďalej len „žiadosť č. 1“) daňový subjekt (žalobca)
požiadal správcu dane (žalovaného) v zmysle § 42 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
v znení účinnom ku dňu podania žiadosti č. 1 (ďalej len „zákon o dani z príjmu“), aby správca dane

rozhodol o určení preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby v roku 2019 inak, ako vyplýva ich výška
v zmysle § 42 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Túto žiadosť daňový subjekt odôvodnil tým, že za rok 2018
vykázal mimoriadne vysoký hospodársky výsledok a tým aj základ dane z dôvodu prevodu obchodného
podieluvjejdcérskejspoločnostisosídlomvNemecku.Tentopríjembolpodľajehotvrdeniajednorazový
a nie je možné očakávať vykázaný základ dane daňového subjektu v obdobnej výške aj za rok 2019.
Zároveň uviedol, že platenie preddavkov vo výške vypočítanej z poslednej známej daňovej povinnosti
v súlade s § 42 ods. 1 zákona o dani z príjmov by viedlo k veľmi vysokému preplatku na dani za rok

2019. Daňový subjekt preto požiadal správcu dane, aby určil preddavky na daň z príjmov právnickej
osoby na rok 2019 z daňovej povinnosti, ktorá pripadá na základ dane z pravidelných príjmov a ktorá
predstavuje 13.468,60 Eur.

2. Oznámením zo dňa 01.08.2019 správca dane oznámil daňovému subjektu, že na základe podaného
daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018 v lehote na podanie
do 01.07.2019, mu vznikla povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov právnickej osoby podľa § 42

zákona o dani z príjmov, pričom výška preddavku za obdobie od 01.01.2019 do 30.06.2019 s dátumom
splatnosti 31.07.2019 predstavovala sumu 1.102.633,14 Eur a za ďalšie mesiace roka 2019 bola
výška preddavku určená na sumu 188.372,38 Eur mesačne. Správca dane zároveň určil aj výšku
preddavkov jednotlivo za mesiace január až marec 2020, pričom výška preddavku za každý mesiacpredstavovalasumu188.372,38Eur.Vpredmetnomoznámeníbolozároveňskonštatované,žeuvedené
platí za predpokladu, že nedôjde ku zmene skutočností na účely určenia výšky preddavkov podľa § 42
ods. 10 zákona o dani z príjmov a nedôjde ku zmene rozhodujúcich skutočností podľa § 42 ods. 3

písm. b) a ods. 4 zákona o dani z príjmov.

3. Výzvou na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 06.08.2019 správca dane vyzval daňový subjekt
v zmysle § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení ku dňu podania žiadosti č. 1 (ďalej len „daňový poriadok“), aby podanie

doručené dňa 31.07.2019 doplnil o:
- obdobie, na ktoré daňový subjekt žiada určenie platenia preddavkov inak,
- sumu preddavku určeného inak,
- predpoklad dane na zdaňovacie obdobie roka 2019,
- účtovnú závierku respektíve výkaz ziskov a strát.

4. V podaní zo dňa 27.08.2019 adresovanom správcovi dane daňový subjekt uviedol, že žiada určenie
platenia preddavkov na dani z príjmov právnickej osoby štvrťročne vo výške 3.400,- Eur na zdaňovacie
obdobieroku2019stým,žedaňzpríjmovprávnickejosobyzarok2019nepresiahnevýšku13.600,-Eur.
Zároveň mu doručil výkaz ziskov a strát.

5. Oznámením zo dňa 03.09.2019 správca dane v zmysle § 13 ods. 9 daňového poriadku oznámil
daňovémusubjektu,žepodaniedoručenédňa31.07.2019vovecižiadostiourčenieplateniapreddavkov
na daň z príjmov právnickej osoby inak považuje za nepodané s odôvodnením, že daňovému subjektu
bola zaslaná výzva zo dňa 06.08.2019, na základe, ktorej bol daňový subjekt poučený, aké nedostatky
má odstrániť, resp. aké doplnenie má vykonať. Daňový subjekt nevyhovel výzve - nereagoval v plnom

rozsahu, následkom čoho sa jeho podanie považovalo za nepodané.

6. V žiadosti zo dňa 02.10.2019 adresovanej správcovi dane (ďalej len „žiadosť č. 2“) daňový subjekt
zosumarizoval svoju žiadosť o určenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby v roku 2019 inak,
pričom uviedol, že výška dane z príjmu právnickej osoby za rok 2019 nepresiahne sumu 13.600,- Eur.

Daňový subjekt žiadal o určenie platenia preddavkov štvrťročne vo výške 3.400,- Eur, a to až do podania
daňového priznania za rok 2019 a vypočítania nových preddavkov v súlade s § 42 ods. 1 zákona
o dani z príjmov. Uvedená žiadosť sa tak dotýka preddavkov so splatnosťou 30.09.2019, 31.12.2019
a 31.03.2020. V prípade, ak správca dane nebude môcť vyhovieť žiadosti o určenie štvrťročných
preddavkov, daňový subjekt požiadal o určenie preddavkov mesačne od prvého preddavkového obdobia

nasledujúceho po tom, ako daňový subjekt podal daňové priznanie a zaplatil daňovú povinnosť za rok
2018. Výška preddavkovej povinnosti za jeden mesiac by tak mala zodpovedať sume 1.130,- Eur.
Ku žiadosti č. 2 daňový subjekt priložil riadnu účtovnú závierku vyhotovenú za rok 2018. Daňový
subjekt zároveň poukázal na skutočnosť, že obsahovo totožnú žiadosť č. 1 o určení preddavkov inak už
adresoval správcovi dane v podaní zo dňa 31.07.2019, pričom žiadosť č. 1 obsahovala všetky náležitosti

vyžadované § 13 ods. 3 daňového poriadku. Daňový subjekt uviedol, že všetky požadované informácie
správcovi dane riadne poskytol aj v podaní zo dňa 27.08.2019, pričom výkaz ziskov a strát za obdobie
od 01.01.2019 do 30.06.2019 bol predložený v účtovnej závierke zostavenej k 30.06.2019 obsahujúcej
aj údaje za celé predchádzajúce obdobie kalendárneho roku 2018 a ktorý bol doručený v samostatnom
podaní.

7. Výzvou na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 04.10.2019 správca dane vyzval daňový subjekt,
aby podanie doručené dňa 02.10.2019 vo veci žiadosti č. 2 o určenie platenia preddavkov na daň
z príjmov právnickej osoby za obdobie roka 2019 inak doplnil o účtovnú závierku, resp. výkaz ziskov
a strát zostavenú najneskôr ku dňu 30.09.2019.

8. Rozhodnutím č. 102429382/2019 zo dňa 23.10.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) správca
dane určil daňovému subjektu platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby v zdaňovacom
období 2019 tak, že preddavok za mesiac október 2019 so splatnosťou 31.10.2019 bol určený vo
výške 4.530 Eur, preddavok za mesiac november 2019 so splatnosťou 02.12.2019 bol určený vo

výške 4.530 Eur a preddavok za mesiac december 2019 so splatnosťou 31.12.2019 bol určený vo
výške 4.530,- Eur s tým, že preddavky, ktoré nie sú určené týmto rozhodnutím, sa platia vo výške
a v termínoch určených v § 42 zákona o dani z príjmov. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo
konštatované, že správca dane pri určení výšky mesačného preddavku prihliadal na predpoklad výškydane v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky, ktorú daňový subjekt uvádza v žiadosti
o určenie platenia preddavkov inak, doručenej správcovi dane dňa 02.10.2019.

9. Daňový subjekt podal odvolanie proti oznámeniu zo dňa 03.09.2019 (že žiadosť č. 1 považuje správca
dane za nepodanú) v celom rozsahu a proti prvostupňovému rozhodnutiu v časti, v ktorej správca dane
(mlčky) zamietol žiadosť č. 2 o určenie preddavkov na daň inak vo vzťahu k preddavkom splatným dňa
31.07.2019, 02.09.2019 a 30.09.2019, t. j. za obdobie za január 2019 až september 2019. Ako uviedol,
pre vylúčenie pochybností, daňový subjekt nenapáda správnosť a nezákonnosť prvostupňového

rozhodnutia v časti, v ktorej správca dane určil preddavky inak vo vzťahu k mesiacom október, november
a december 2019. Daňový subjekt ďalej konštatoval, že výzvou zo dňa 06.08.2019 správca dane vyzval
daňový subjekt na opätovné predloženie tých istých informácií, ktoré boli obsahom žiadosti č. 1, len v inej
forme, prípadne ich už správca dane mal k dispozícii v okamihu doručenia žiadosti, pričom v žiadosti
č. 1 bolo jasne určené zdaňovacie obdobie 2019, bol jednoznačne uvedený spôsob výpočtu preddavku
určeného inak, taktiež v nej bolo uvedené, že sa predpokladajú príjmy vo výške obdobnej, ako boli príjmy

z pravidelných príjmov daňového subjektu a účtovná závierka za rok 2018 už bola riadne zverejnená
v registri účtovných závierok. Dňa 27.08.2019 daňový subjekt opakovane poskytol prostredníctvom
elektronického podania správcovi dane všetky požadované informácie a na preukázanie svojich tvrdení
o predpokladanom hospodárskom výsledku predložil aj výkaz ziskov a strát za obdobie od 01.01.2019
do 30.06.2019, ktorý preukazuje opodstatnenosť tvrdení daňového subjektu o príjme z prevodu

obchodného podielu ako o mimoriadnom príjme. Dňa 02.10.2019 daňový subjekt zaslal správcovi dane
žiadosť č. 2, prostredníctvom ktorej žiadal o určenie platenia preddavkov na daň štvrťročne vo výške
3.400,- Eur, a to až do podania daňového priznania za rok 2019 a vypočítania nových preddavkov v
súlade s § 42 ods. 1 zákona o dani z príjmu. V prípade, ak správca dane nebude môcť takejto žiadosti
vyhovieť, žiadal o určenie preddavkov mesačne od prvého preddavkového obdobia nasledujúceho

po tom, ako daňový subjekt podal daňové priznanie a zaplatil daňovú povinnosť za rok 2018.

10. Daňový subjekt ďalej uviedol, že správca dane rozhodol kladne o žiadosti č. 2 v časti týkajúcej sa
preddavkov za obdobie október 2019, november 2019 a december 2019, čo daňový subjekt akceptoval,
vrátane stanovenej výšky preddavku. Bez bližšieho odôvodnenia však správca dane nerozhodol

opreddavkochzaobdobiejúl2019,august2019aseptember2019,čímdefactovtomtorozsahužiadosť
zamietol. Toto zamietavé rozhodnutie je podľa jeho názoru úplne nepochopiteľné, keďže skutkové
okolnosti vo vzťahu k preddavkom splatným v mesiacoch júl až september 2019 boli úplne rovnaké
s tými, ktoré sa vzťahovali k preddavkom splatným v mesiacoch október až december 2019. Správca
dane podľa tvrdenia daňového subjektu nevyhnutne musel vychádzať z toho istého podkladu, konkrétne

z priebežnej účtovnej závierky (výkazu ziskov a strát) daňového subjektu zostavenej ku dňu 30.06.2019.
Dôvodom odlišného posúdenia nemohol byť ani čas podania žiadosti o určení preddavkov inak,
keďže žiadosť č. 1 bola podaná ešte v júli 2019, t. j. pred tým, ako nastala splatnosť ktoréhokoľvek
z preddavkov, ktoré daňový subjekt žiadal určiť inak. Daňový subjekt taktiež zdôraznil, že neexistuje
zákonná prekážka, ktorá by správcovi dane bránila rozhodnúť aj o úprave výšky preddavkov splatných

aj pred dátumom vydania rozhodnutia (najmä, ak by také rozhodnutie malo byť pre daňovníka
priaznivejšie).

11. Daňový subjekt mal za to, že správca dane postupoval nezákonne, keď žiadosť č. 1 de facto
zamietol napriek tomu, že formálne podmienky na vydanie rozhodnutia vo veci žiadosti č. 1 boli splnené.

Napriek skutočnosti, že žiadosť obsahovala všetky požadované náležitosti a daňový subjekt vyhovel
aj výzve správcu dane v celom rozsahu, správca dane napokon žiadosť č. 1 odmietol, hoci neboli
splnené zákonné podmienky na takýto postup v zmysle § 13 ods. 9 daňového poriadku. Z uvedeného
vyplýva že oznámenie zo dňa 03.09.2019 v skutočnosti nepredstavovalo odmietnutie žiadosti č. 1,
keďže táto obsahovala všetky potrebné formálne aj obsahové náležitosti, ale predstavovalo rozhodnutie

v zmysle § 63 daňového poriadku. Aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov podliehajú
preskúmaniu aj rozhodnutia, ktoré nespĺňajú všetky formálne náležitosti stanovené zákonom. V žiadosti
č. 2 už daňový subjekt procesné pochybenia správcu dane riadne namietal a ako najhospodárnejšiu
formu ich zhojenia žiadal o určenie preddavkov za obdobie júl až december 2019. Nakoľko oznámenie
zo dňa 03.09.2019 podľa správcu dane predstavuje rozhodnutie v zmysle § 63 daňového poriadku,

ktorým boli dotknuté práva a právom chránené záujmy a neobsahovalo riadne poučenie o odvolaní,
v zmysle § 63 ods. 6 daňového poriadku možno odvolanie proti nemu podať do šiestich mesiacov od jeho
doručenia.12. Opatrením č. 102923838/2019 zo dňa 18.12.2019 (ďalej len „napadnuté opatrenie“) správca
dane oznámil daňovému subjektu, že podľa § 73 ods. 4 písm. a) daňového poriadku odvolanie
proti prvostupňovému rozhodnutiu zamieta, nakoľko toto odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. c) daňového poriadku - smeruje len
proti odôvodneniu rozhodnutia.

13. Podaním zo dňa 10.02.2020 daňový subjekt podal podnet na preskúmanie rozhodnutí
mimo odvolacieho konania, ktoré sa týkalo oznámenia zo dňa 03.09.2019, oznámenia zo dňa

18.12.2019, ako aj prvostupňového rozhodnutia, pričom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v
oznámení zo dňa 02.04.2020 konštatovalo, že uvedené rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom.

II.
Rozsah a dôvody žaloby
(argumenty žalobcu)

14. Proti napadnutému opatreniu žalobca včas podal správnu žalobu pôvodne doručenú Krajskému

súdu v Bratislave dňa 02.03.2020, v ktorej namietal, že žalovaný vychádzal z neprávneho právneho
posúdenia veci [(§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)], že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), že zistenie skutkového
stavu je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f)

SSP) a že v konaní správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť oboch rozhodnutí (§ 191 ods. 1 písm.
g) SSP) a navrhol, aby napadnuté opatrenie zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal
mu nárok na náhradu trov konania. Správny súd v zároveň uvádza, že žalobca v žalobe označuje
napadnuté opatrenie ako rozhodnutie. Keďže však nejde v prípade oznámenia č. 102923838/2019

zo dňa 18.12.2019 o rozhodnutie, súd ďalej označuje toto oznámenie ako opatrenie (bližšie viď bod
40 tohto rozsudku).

15. Žalobca v žalobe namieta, že žalovaný bez zákonného dôvodu odmietol konať o riadne doručenej
žiadosti č. 1, ktorá bola spôsobilá na prerokovanie, čím ju de facto oznámením zamietol bez meritórneho

preskúmania. Žalovaný bez zákonného dôvodu nerozhodol o celom uplatnenom nároku uvedenom
v žiadosti č. 2, čím ho de facto v časti zamietol napadnutým opatrením. Napadnuté opatrenie
neobsahovalo zamietavý výrok, čím nútilo žalobcu dotvárať podobu tohto správneho aktu pre účely
odvolania a tým mu žalovaný sťažoval uplatnenie možnosti riadneho preskúmania napadnutého
opatrenia. Žalobca taktiež namieta, že žalovaný bez zákonného, respektíve zo zjavne nesprávneho

dôvodu odvolanie žalobcu zamietol, čím zmaril možnosť jeho preskúmania odvolacím orgánom. Žalobca
poukazuje na skutočnosť, že vo vzťahu k meritu nároku uplatňovaného žalobcom bolo rozhodnuté
svojvoľne, a teda nezákonne, keďže žalovaný robil rozdiely medzi jednotlivými mesiacmi v roku 2019
a určil nerovnaké výšky preddavkov, čím porušil svoju povinnosť dbať na to, aby v skutkovo zhodných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a prekročil tak zákonom dané medze voľnej úvahy.

16. Žalobca sa vyjadril k priebehu administratívneho konania a má za to, že žalovaný postupoval
nezákonne, keď žiadosť č. 1 de facto zamietol napriek tomu, že formálne podmienky na vydanie
rozhodnutia boli splnené. Vo vzťahu k oznámeniu zo dňa 03.09.2019 zopakoval, že toto oznámenie
v skutočnosti nepredstavovalo odmietnutie žiadosti č. 1, keďže táto obsahovala všetky potrebné

formálne aj obsahové náležitosti, ale predstavovalo rozhodnutie v zmysle § 63 daňového poriadku,
ktorým boli dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu, keď ním bola svojvoľne zamietnutá
žiadosť o určenie preddavkov na daň inak. Žalobca má za to, že pokiaľ predmetné oznámenie nie je
vylúčené z prieskumu výslovne, pre posúdenie, či určitý akt podlieha prieskumu, je dôležitá otázka,
aké sú jeho dôsledky a aký dopad majú na právnu sféru dotknutého subjektu, t. j. či jeho vydaním

došlo ku vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností účastníka konania alebo či mohli byť práva
účastníka konania, jeho právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Žiadosťou č. 2 však
žalovaný rozhodol len o preddavkoch za obdobie október až december 2019 napriek tomu, že žalobca
žiadal rozhodnúť aj o preddavkoch za obdobie júl až september 2019.17. Žalovaný podľa názoru žalobcu postupoval nezákonne, keď bez akéhokoľvek racionálneho
odôvodnenia zamietol odvolanie, odmietol sa jeho obsahom náležite zaoberať a žalobcovi neposkytol

akékoľvek bližšie dôvody, v čom vidí neprípustnosť takéhoto rozhodnutia. Žalobcovi nie je zrejmé, ako
žalovaný dospel k uvedenému záveru. Týmto postupom odoprel možnosť žalobcu uplatniť si svoje právo
na preskúmanie prvostupňových rozhodnutí odvolacím orgánom.

III.

Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.07.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaný prijal dňa 31.07.2019 žiadosť žalobcu o určenie platenia
preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby inak a táto žiadosť podľa jeho tvrdenia neobsahovala
podstatné náležitosti, preto ho výzvou zo dňa 06.08.2019 vyzval na odstránenie nedostatkov podania.

Žalobca na výzvu reagoval podaním zo dňa 27.08.2019, v ktorom doložil účtovnú závierku zostavenú
ku dňu 30.06.2019 a vyčíslil predpoklad dane za zdaňovacie obdobie roka 2019, ale podľa tvrdenia
žalovaného nešpecifikoval konkrétne obdobie, na ktoré žiadal určenie platenia preddavku inak.
Vzhľadom na uvedené mu žalovaný v zmysle § 13 ods. 9 daňového poriadku oznámil, že výzve
nevyhovel v požadovanom rozsahu, preto žalovaný považuje toto podanie za nepodané. Žalovaný vo

vyjadrení uviedol, že súčasťou žiadosti musia byť aj účtovné výkazy k predchádzajúcemu mesiacu
dátumu podania žiadosti o určenie platenia preddavkov inak. Žalobca ku dňu doplnenia žiadosti
nepredložil účtovnú závierku k predchádzajúcemu mesiacu podania žiadosti o určenie platenia
preddavkov inak, nakoľko v doplnenom podaní podanom dňa 27.08.2019 preložil účtovnú závierku len
od obdobia od 01/2019 do 06/2019. Zároveň uviedol, že ak má žalobca platiť štvrťročné preddavky,

žalovaný môže určiť platenie preddavkov inak na obdobie jedného štvrťroku, pričom nie je možné
domáhať sa určenia platenia preddavku inak spätne.

19. Žalovaný zároveň konštatoval, že žalobca podal žiadosť dňa 31.07.2019, teda v deň splatnosti
preddavku za júl 2019 vo výške 188.372,38 Eur a v deň splatnosti rozdielu na zaplatených preddavkoch

za obdobie roka 2019 vo výške 1.102.633,14 Eur. Po spracovaní daňového priznania k dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 bolo žalobcovi zaslané oznámenie o predpísaných
preddavkoch zo dňa 01.08.2019, v ktorom mu bolo oznámené, v akej výške a v akých termínoch sú
splatné preddavky na obdobie roka 2019 a v mesiacoch január až marec 2020.

20. K žiadosti č. 2 žalovaný uviedol, že žalobca žiadal o určenie platenia preddavkov inak štvrťročne
v sume 3.400,- Eur, doložil účtovnú závierku zostavenú ku dňu 30.06.2019 a uviedol predpoklad dane
za obdobie, na ktoré žiada určiť preddavky inak. Na výzvu žalovaného zo dňa 04.10.2019 žalobca
reagoval doložením účtovnej závierky zostavenej ku dňu 30.09.2019. Po doložení potrebných dokladov
zo strany žalobcu žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie, pričom uviedol, že neprichádza do úvahy,

že by žalovaný vydal rozhodnutie o určení výšky preddavku inak, ktoré by mal žalobca zaplatiť spätne.
Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 23.10.2019 a bolo možné určiť platenie preddavku inak len
od tohto dátumu so splatnosťou a sumou, ktoré v ňom boli uvedené.

21. K námietke týkajúcej sa odôvodnenia napadnutého oznámenia žalovaný uviedol, že so žalobcom

bola telefonicky konzultovaná správnosť podaného odvolania a žalobca bol poučený, že podľa §
72 daňového poriadku nie je možné podať odvolanie voči oznámeniu. Nakoľko žalobca uviedol, že
akceptuje rozhodnutie žalovaného o určení preddavkov za obdobie október až december 2019, vrátane
stanovenej výšky preddavku, žalovaný odvolanie vyhodnotil tak, že nesmeruje voči výrokovej časti
rozhodnutia, a teda je neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. c) daňového poriadku, keď smeruje len voči

odôvodneniu rozhodnutia.

22. Žalobca v replike zo dňa 06.08.2020 uviedol, že oznámenie zo dňa 18.12.2019 napáda v celom
rozsahu, t. j. nielen odôvodnenie a prvostupňové rozhodnutie napáda v časti, v ktorej žalovaný (mlčky)
zamietol žiadosť č. 2 o určenie preddavkov inak vo vzťahu k preddavkom splatným dňa 31.07.2019,

02.09.2019 a 30.09.2019, t. j. priamo výrok rozhodnutia a pokiaľ žalovaný ako jediný dôvod zamietnutia
odvolania uviedol, že bolo podané proti odôvodneniu, tento zákonný dôvod nebol naplnený. V tejto
súvislosti zároveň konštatuje, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len„NSS SR“) sp. zn. 5Sž/85/95 zo dňa 08.12.1995, si správny orgán nemôže vo vyjadrení k žalobe
vylepšovať napadnuté opatrenie, či naprávať jeho nedostatky.

23. V súvislosti s nesúhlasom žalovaného s oprávnenosťou samotnej žiadosti č. 1 žalobca uviedol, že
žalobca na výzvu žalovaného riadne reagoval a uviedol, že žiada o určenie platenia preddavkov na
(celé) zdaňovacie obdobie roku 2019, uviedol konkrétnu sumu preddavku, a to štvrťročne v sume 3.400,-
Eur, uvedený bol aj predpoklad dane na zdaňovacie obdobie, na ktorý by mali byť určené preddavky
inak (že daň z príjmu nepresiahne výšku 13.600,- Eur), a zároveň bol žalovanému doručený výkaz

ziskov a strát vyhotovený za obdobie 01/2019 až 06/2019. Z uvedeného dôvodu žalobca považoval
tvrdenie žalovaného, že nešpecifikoval konkrétne obdobie, na ktoré žiadal o určenie preddavku inak,
za nepravdivé. K tvrdeniu žalovaného o oneskorenom podaní žiadosti č. 1, t j. v deň splatnosti
preddavku, uviedol, že taký dôvod odmietnutia podania zákon nepozná, preto odmietnutie žiadosti bolo
svojvoľné. Za absurdné považuje stanovisko žalovaného, že žalobca ku dňu doplnenia nepredložil
účtovnú závierku k predchádzajúcemu mesiacu podania žiadosti o určenie platenia preddavkov inak,

nakoľkovdoplnenompodanípodanomdňa27.08.2019preložilúčtovnúzávierkulenodobdobia01/2019
do 06/2019. Žalobca podal žiadosť dňa 31.07.2019, teda mesiac predchádzajúci jej podaniu bol jún, čo
je mesiac, kedy bola zostavená predložená účtovná závierka.

24. Ďalšie podania vo veci neboli súdu doručené.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným
rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových

prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 4S
správnehosúdu,následnebolavecvsúladesRozvrhompráceSprávnehosúduvBratislavenarok2024
v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S
a je vedená pod sp. zn. BA-2S/70/2020.

26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný na konanie
z dôvodu splnenia podmienky uvedenej v § 107 ods. 1 písm. a) SSP na prejednanie veci nariadil
pojednávanie na deň 19.02.2025.

27. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žiadosť č. 1 podaná žalobcom dňa

31.07.2019, bola podaná v lehote pre splatnosť preddavkov a podľa jej názoru, keďže zákon neupravuje,
čo má presne taká žiadosť obsahovať, obsahovala všetky všeobecné náležitosti, ktoré mala obsahovať
v zmysle § 13 ods. 3 daňového poriadku. Žalovaný síce argumentuje tým, že niekde na ich webstránke
je uvedené, čo má taká žiadosť obsahovať, avšak z praxe vie, že sú webstránky, ktoré nie sú datované,
nevie, kedy tam boli vložené, či v tom čase boli k dispozícii, nie je to preukázané a navyše je záväzné

to, čo stanovuje zákon a nie to, čo majú na webstránke. Právna zástupkyňa žalobcu zhrnula priebeh
administratívneho konania s konštatovaním, že žalobcovi nebolo jasné, prečo správca dane následne
oznámením zo dňa 03.09.2019 považoval podanie za nepodané a nevyhovel výzve na doplnenie.
Dozvedel sa to až v tomto súdnom konaní, že žalobca nešpecifikoval konkrétne obdobie, za ktoré
žiadal o určenie preddavkov inak, pritom v žiadosti č. 1 bolo uvedené, že to malo byť na rok 2019.

K stanovisku žalovaného, že súčasťou žiadosti mali byť aj účtovné výkazy k predchádzajúcemu mesiacu
dátumu podania žiadosti o určenie platenia preddavkov inak uviedla, že nie je zrejmé, z čoho žalovaný
vychádza a v samotnej výzve na doplnenie to žalovaný neuviedol, pretože výkazy sa podávajú ku koncu
daňového obdobia a oni žiadali v podstate o mimoriadne výkazy. K námietke oneskoreného konania
žalobcu uviedla, že táto námietka neobstojí, nakoľko daňový subjekt podal žiadosť včas a ani nemohol

podať žiadosť skôr, nakoľko výška preddavkov bola známa až v júli 2019.

28.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.29. Podľa § 13 ods. 3 daňového poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť
zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania.

30. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto
zákonaaleboosobitnéhopredpisumožnolenrozhodnutím,ktorémusíbyťdoručenépodľatohtozákona,
ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného
v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané
príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

32. Podľa § 65 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

33. Podľa § 65 ods. 6 daňového poriadku, ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí
bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo, ak bola

skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno
podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona
nemusí obsahovať poučenie.

34. Podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku, proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon

neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.

35. Podľa § 72 ods. 8 písm. c) daňového poriadku, odvolanie je neprípustné, ak smeruje len
proti odôvodneniu rozhodnutia.

V.
Právne posúdenie

36. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo na základe uplatnených žalobných bodov
žalobcu preskúmať napadnuté opatrenie a jeho vydaniu predchádzajúce konanie, a teda či skutočnosti,

ktoré žalobca namietal, mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a či správne orgány
postupovali v súlade s platným právnym poriadkom a dodržali a garantovali žalobcove procesné práva.
Žalobca v prvom rade namietal samotnú nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia z dôvodu, že
neobsahuje odôvodnenie a ani úvahy správcu dane.

37.Správnysúdprimárnezisťoval,čisúsplnenépodmienkynakonanievoveci,medziktorénepochybne
patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy,
ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich
priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či už výslovne
v texte konkrétnej právnej normy alebo na základe splnenia podmienok podľa § 7 SSP). Za týmto účelom

sa správny súd v prvotnej fáze súdneho konania oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z
ktorého zistil základné skutočnosti dôležité pre posúdenie prípustnosti súdneho prieskumu v danej veci.

38.OpatrenímsanaúčelySSProzumiesprávnyaktvydanýorgánomverejnejsprávyvadministratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a

právnickej osoby priamo dotknuté. Pri posúdení otázky, či určitý akt orgánu verejnej správy je opatrením,
má preto zásadný význam, (i) či bol vydaný v administratívnom konaní a zároveň, (ii) či ním sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté. Naopak, bez právneho významu je v tomto smere označenie aktu orgánu verejnej správy.

39. Priamy dotyk práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby
aktom orgánu verejnej správy na účely SSP nie je bližšie (explicitne) normatívne vymedzený. Je však
zrejmé, že ním možno rozumieť situáciu, kedy akt orgánu verejnej správy môže ovplyvniť právnu pozíciu
určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby tak, že jej postavenie po vydaní aktu orgánu verejnejsprávy bude iné ako pred jeho vydaním. Naopak, o priamy dotyk práv, právom chránených záujmov
alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby aktom orgánu verejnej správy nepôjde vtedy, ak
vplyv predmetného aktu na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej

osoby bude iba sprostredkovaný alebo pôjde iba o vplyv zasahujúci faktický záujem fyzickej osoby alebo
právnickej osoby.

40. V prípade preskúmavaného napadnutého opatrenia žalovaného ide o oznámenie podľa § 73 ods. 5
v spojení s ods. 4 písm. a) daňového poriadku, že odvolanie sa zamieta, lebo smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. c) daňového poriadku, t. j. že smeruje
len proti odôvodneniu prvostupňového rozhodnutia. Napadnuté opatrenie je nepochybne aktom orgánu
verejnej správy, keďže ho vydal príslušný správny orgán v rámci administratívneho konania pri výkone
jeho pôsobnosti v oblasti správy daní. Síce platí, že o zamietnutí nebolo vyhotovené riadne rozhodnutie
ale zamietnutie sa len oznamuje v zmysle § 73 ods. 5 daňového poriadku, no napriek tomu možno
správne posúdenie, ktoré vykonáva správca dane ako prvostupňový orgán podľa § 73 ods. 4 daňového

poriadku (t. j. či sú splnené podmienky na zamietnutie odvolania), označiť za istý typ administratívneho
konania podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP. Zároveň platí, že napadnutým opatrením sú alebo môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti daňového subjektu priamo dotknuté v prípade,
ak správny orgán vykoná nesprávne posúdenie doručeného odvolania daňového subjektu. V prípade
nesprávneho posúdenia, ktoré je namietané aj v posudzovanom prípade, je totiž daňový subjekt úplne

zbavený práva na opravný prostriedok voči rozhodnutiu s priamymi finančnými dopadmi na žalobcu.
Preto možno, podľa názoru správneho súdu, napadnuté opatrenie označiť ako opatrenie podľa § 3 ods.
1 písm. c) SSP a je tak spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. Pre úplnosť je vhodné
uviesť, že napadnuté opatrenie nie je rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, keďže tento akt nie
je formálne označený ako rozhodnutie a nie je zaň ani považovaný v zmysle daňového poriadku.

41. Ako už bolo uvedené v bode 36 tohto rozsudku, žalobca primárne namietal nepreskúmateľnosť
napadnutého opatrenia. Nepreskúmateľnosť opatrenia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými
môže byť správny akt vydaný v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažený, pretože táto vada
nielenže znemožňuje účastníkom konania zistiť dôvody, pre ktoré bol daný akt vydaný, a následné

uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto aktu správnym súdom
a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníkov konania. Za nepreskúmateľné
sa považuje také správny akt, ktoré je nezrozumiteľný, teda nejasný alebo protirečivý alebo ktorý je
nedostatočne odôvodnený, a z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli,
resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. NSS

SR sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy,
keď vyslovil, že „Nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal
nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému dospel správca dane, ale je potrebné, aby náležite dbal
na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych
odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to,

aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný
podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu (...) Úlohou súdu v správnom
súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí,
teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva
do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované

ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne
vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti (...) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim
akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi
úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali
byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej

právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej
zákonom“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022).

42. Správny súd zdôrazňuje, že nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako
bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve takýto spôsobom. Po

oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vrátane prvostupňového, ako aj napadnutého
opatrenia, ako aj s obsahom súdneho spisu, správny súd konštatuje, že napadnuté opatrenie
neobsahuje žiadne úvahy žalovaného o tom, ako posúdil a vysporiadal sa s námietkami žalobcu.
Žalovaný len stroho a všeobecne konštatoval, že odvolanie je neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm.c) daňového poriadku, keď smeruje len proti odôvodneniu prvostupňového rozhodnutia. Napadnuté
opatrenie však neobsahuje žiadne odôvodnenie tohto postupu a ani posúdenie a argumentáciu
k námietkam žalobcu, pričom takéto odôvodnenie nie je možné považovať za postačujúce, a to nielen

s ohľadom na právo žalobcu ako účastníka správneho konania dozvedieť sa jeho dôvody a mať možnosť
sa proti nemu brániť, resp. argumentovať vo svoj prospech, ktorého právo mu takýmto postupom bolo
odňaté, ale aj s ohľadom na skutočnosť, že právnymi následkami napadnutého opatrenia dochádza k
zásahu do majetkovej sféry žalobcu. Napadnuté opatrenie jednoznačne nespĺňa požiadavky kladené na
odôvodnenosť a preskúmateľnosť správnych aktov. Navyše, žalobca odvolaním napádal aj oznámenie

zo dňa 03.09.2019, s čím sa žalovaný vôbec nevysporiadal a vo vzťahu k napadnutému opatreniu
napádal jeho výrok a nie jeho odôvodnenie, ako nesprávne konštatuje žalovaný.

43. Hoci správny súd vzhliadol závažnú vadu napadnutého opatrenia spočívajúcu v jeho
nepreskúmateľnosti, rovnako vzhliadol potrebu vyjadriť sa aj k niektorým námietkam uvedeným
v správnej žalobe, resp. v odvolaní žalobcu. Ustanovenie § 42 ods. 10 zákona o dani z príjmov

upravuje postup pri určení platenia preddavkov na daň inak, pričom v odôvodnených prípadoch môže
správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak. Hoci zákon o dani z príjmov
a ani daňový poriadok ako všeobecný predpis v daňovom konaní neupravuje náležitosti, ktoré má táto
žiadosť obsahovať, je potrebné uviesť, že žiadosť č. 1 podľa názoru správneho súdu obsahovala všetky
náležitosti, ktoré boli potrebné na rozhodnutie o určení preddavkov inak. V tejto súvislosti správny súd

poukazuje na § 13 ods. 3 daňového poriadku, ktorý upravuje všeobecné náležitosti podania a ktoré
žiadosť č. 1 spĺňala.

44. Výzvou zo dňa 06.08.2019 správca dane vyzval daňový subjekt na doplnenie žiadosti o skutočnosti
špecifikované v tejto výzve, pričom aj napriek doplneniu žiadosti zo dňa 27.08.2019 na základe výzvy

správcu dane o zaslanie výkazu ziskov a strát za obdobie od 01/2019 do 06/2019 správca dane uviedol,
že subjekt nevyhovel výzve a nereagoval v plnom rozsahu. Až z vyjadrenia žalovaného ku správnej
žalobe zo dňa 16.07.2020 bol žalobcovi zrejmý dôvod, a síce že nešpecifikoval konkrétne obdobie, na
ktoré žiadal o určenie platenia preddavku inak. Uvedený záver žalovaného správny súd nepovažuje
za správny, nakoľko už zo žiadosti č. 1 je zrejmé, že daňový subjekt požiadal správcu dane, aby určil

preddavky na daň z príjmov právnickej osoby na rok 2019. Zároveň sa správny súd stotožnil s tvrdením
žalobcu, že samotná žiadosť č. 1 nebola podaná oneskorene, pričom žiadne ustanovenie právneho
predpisu (a neodkazoval na neho ani žalovaný) nestanovuje, aby nemohla byť žiadosť o určenie
platenia preddavkov na daň inak podaná aj v posledný deň splatnosti preddavkov na daň. V súvislosti
s predložením účtovnej závierky len od obdobia od 01/2019 do 06/2019 správny súd uvádza, že

žiadosť bola daňovým subjektom podaná dňa 31.07.2019 a pokiaľ ju žalobca doručil správcovi dane
v rámci doplnenia žiadosti na jeho výzvu dňa 27.08.2019, daňový subjekt splnil podmienku predložiť ju
k predchádzajúcemu mesiacu podania žiadosti o určenie platenia preddavkov inak.

45. Zároveň nebola zo strany žalovaného odôvodnená ani neproporcionalita jednotlivých preddavkov

na daň, keď za mesiac júl až september 2019 bola výška preddavku na daň určená vo výške 188.372,38
Eur za každý mesiac a prvostupňovým rozhodnutím bola výška preddavku na daň za mesiac október
2019 až december 2019 určená v sume 4.530,- Eur za každý mesiac.

46. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté opatrenie podľa § 191 ods. 1 písm.

d) SSP a rozhodol o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov. Žalovaný po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom argumentácie a s
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní opätovne rozhodne a rozhodnutie zrozumiteľne a náležite
odôvodní.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

48. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).