Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/134/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214202894
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7214202894.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu v 1. rade A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C., D. XX/X, žalobkyne v 2. rade E. B., nar. XX.X.XXXX, C., D. XX/X, obaja právne
zastúpení JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom, Košice, Kuzmányho 57, proti žalovanému v 1. rade
F. G., nar. X.X.XXXX, C., D. XX, žalovanej v 2. rade H. G., nar. XX.X.XXXX, C., D. XX, žalovanému v 3.
rade I. F. G., nar. XX.X.XXXX, C., D. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Roland Kovács, advokát, s.r.o.,
Košice, Mäsiarska 30, v konaní o návrhu na zriadenie vecného bremena spočívajúcom v práve cesty cez
priľahlý pozemok, o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku K2-37C/20/2014-512 z 10.7.2023

Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že určuje vecné bremeno k nehnuteľnosti - pozemku, parcela reg. „C“ č. 37/2
- záhrady o výmere 757 m2, zapísanej na LV č. XXX, pre okres C. I., obec C. - D., k.ú. D., spočívajúce
v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu osobnými motorovými vozidlami v rozsahu dielu 1
s výmerou 126 m2 podľa pripojeného geometrického plánu č. 36/2022 zo 7.9.2022, vypracovaného
zhotoviteľom GEOREAL - F. C., so sídlom J. K. XX, C., IČO: 34 861 530, úradne overeným Okresným
úradom Košice, katastrálnym odborom, 7.9.2022 pod č. 61/1381/2017, ktorý je súčasťou rozsudku,

v prospech vlastníkov nehnuteľnosti - stavby súp. č. XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre
okres C. I., obec C. - D., k.ú. D., postavenej na pozemku - parcela reg. „C“ č. 37/1 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1061 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre okres C. I., obec C. - D., k.ú. D..

II. M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v uložení inžinierskych
sietí cez parcelu č. 37/2 vo vyznačenom rozsahu dielu č. 1 s výmerou 126 m2 podľa pripojeného
geometrickéhoplánuč.36/2022zo7.9.2022,vypracovanéhovyhotoviteľomGEOREAL-F.C.,sosídlom
J. K. XX, C., IČO: 34 861 530, úradne overeným Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom,

7.9.2022 pod č. 61/1381/2017, ktorý je súčasťou rozsudku, v prospech vlastníkov nehnuteľnosti - stavby
súp. č. XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre okres C. I., obec C. - D., k.ú. D., postavenej na
pozemku - parcela reg. „C“ č. 37/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1061 m2, zapísanej na LV
č. XXX, pre okres Košice II, obec C. - D., k.ú. D..

III. M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovaným v 1., 2.
a 3. rade spoločne a nerozdielne jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena spočívajúceho

v uložení inžinierskych sietí vo výške 282,76 eur, a to do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :1.Súdprvejinštancievporadídruhýmrozsudkomrozhodol,žeI.zriaďujevecnébremenoknehnuteľnosti
- pozemku, parcela registra „C“ č. 37/2 - záhrady o výmere 757 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX,
pre okres C. I., obec C. - D., katastrálne územie D., spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši

a prejazdu motorových vozidiel v rozsahu dielu 1 s výmerou 126 m2 podľa pripojeného geometrického
plánu č. 36/2022 z 7.9.2022, vypracovaného vyhotoviteľom GEOREAL - F. C., so sídlom J. K. XX, C.,
IČO: 34861530, úradne overeným Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, 7.9.2022 pod č.
61/1381/2017, ktorý je súčasťou rozsudku, v prospech vlastníkov nehnuteľnosti - stavby súpisné číslo
XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. 407, pre okres C. I., obec C. - D., katastrálne územie D., postavenej

na pozemku - parcela registra „C“ č. 37/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1061 m2, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXX, pre okres C. I., obec C. - D., katastrálne územie D., II. žalobu v prevyšujúcom
rozsahu zamietol, III. žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne
jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 5 253,19 eura, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a IV. žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

2.1.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovaným
zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom, cez
parcelu č. 37/2 vo vlastníctve žalovaných, zapísanú na LV č. XXX, v ich prospech ako vlastníkov
rodinného domu, L.. K. XXX, zapísaného na LV č. XXX. Uviedol, ako žalobcovia žalobu skutkovo
aprávneodôvodnili,žepísomnýmpodanímdoručenýmsúdu20.3.2014žalobcoviaoznámili,žežalovaní

v1.a2.rade kúpnouzmluvouz19.12.2013previedlinasvojhosynaI.F.G.podieloveľkosti1/2kparcele
č. 37/2 zapísanej na LV č. XXX, z ktorého dôvodu navrhli súdu pripustiť vstup I. F. G. do konania ako
žalovaného v 3. rade a tiež navrhli pripustiť s tým súvisiacu zmenu žaloby a uznesením zo 16.12.2015
súd pripustil zmenu žaloby a uznesením zo 7.5.2018 pripustil zmenu žaloby rozšírením o zriadenie
vecného bremena spočívajúceho v uložení inžinierskych sietí cez parcelu č. 37/2 vo vyznačenom

rozsahu dielu č. 1 v prospech vlastníkov stavby rodinného domu, L.. K. XXX, zapísaného na LV č. XXX
katastrálne územie D., postavenej na pozemku - parcela registra „C“ č. 37/1 na LV č. XXX, k. ú. D..
2.2.Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.
2.3.Žalovaný v 3. rade sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní, ktorý ju považoval za nedôvodnú, tvrdiac,
že žalovaní nikdy žalobcom nebránili v prechode cez pozemok. Žalovaný v 3. rade tvrdil, že na časť

parcely č. 37/2 o šírke 2,5 m poskytujú bezplatne od roku 1980 žalobcom prístup k ich rodinnému
domu. Poukázal na to, že podľa územného plánu platného od roku 1993 je naplánovaná cesta, ktorá by
umožňovala prístup k domu žalobcov, avšak k jej realizácii doposiaľ nedošlo. Rovnako potvrdil, že po
zahájení rekonštrukcie domu žalovaných obmedzili žalobcom užívanie ich pozemku autom, nakoľko to
malo za následok otrasy domu, poškodzovanie fasády domu a odkvapov, pričom žalobcovia využívali

túto časť pozemku aj ako parkovisko pre autá.
2.4.Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo 14.1.2019 tak, že žalobu zamietol a žalovaným priznal voči
žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak na základe zistenia, že
v danom prípade nebola splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok úspešnosti žaloby o priznanie
práva cesty a síce, že prístup vlastníka nie je možné zabezpečiť inak. Podľa názoru súdu žalobcovia ako

vlastníci mali zabezpečený prístup k svojej stavbe, a to obligačným právom založeným na dohode strán
z roku 1980. Za nedôvodnú súd považoval žalobu aj v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v uložení inžinierskych sietí cez parcelu č. 37/2, vychádzajúc z toho,
že zriadenie vecného bremena uložením inžinierskych sietí nepatrí medzi prípady, v ktorých by zákon
dal oprávnenie súdu na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

2.5.Rozsudok napadli žalobcovia včas podaným odvolaním. Krajský súd v Košiciach uznesením
z 28.9.2020 č.k. 5Co/335/2019-360 rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v rozsahu návrhov strán sporu, zaujať
stanovisko, či žalobcovia majú prístup zabezpečený inak a vyhodnotiť Dohodu - prehlásenie žalovaného
v 1. rade, v rozsahu okolností, za ktorých dohoda - prehlásenie vznikla, vyhodnotiť konanie žalovaných

a následne vo veci nanovo rozhodnúť.
2.6.Súd po doplnenom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 151n ods.1,2, § 151o ods.1,3 OZ
a konštatoval, že dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, avšak nie v celom rozsahu uplatneného
nároku.
2.7.Pri určení rozsahu a spôsobu výkonu vecného bremena, ktorý nebol určený právnou skutočnosťou,

ktorá ho založila, je potrebné vychádzať z toho, že týmto výkonom nesmie byť povinný zaťažovaný
nad dohodnutú mieru, prípadne nad mieru, s ktorou zriaďovatelia vecného bremena mohli a mali
s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci počítať. Súd musí zabezpečiť, aby bolo možné stavbu
riadne užívať, predovšetkým však musí dbať o to, aby vlastník pozemku bol obmedzený čo možnonajmenej. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší, alebo že by sa nezaobišiel bez
stavebných úprav, nemá pre rozhodovanie súdu význam.

2.8.Pokiaľ ide o prvú hmotnoprávnu podmienku, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý je postavený na parcele č.
37/1, ktorej výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa v 2. rade a ktorá parcela zároveň obklopuje rodinný dom
žalobcov, avšak parcela 37/1 nezabezpečuje žalobcom prístup k verejnej komunikácii. Bezprostredne
priľahlým pozemkom k parcele 37/1, na ktorom je postavený rodinný dom, je parcela 37/2, ktorej

podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní, z ktorého pozemku sa možno dostať na verejnú komunikáciu.
Týmto je nepochybne daný prvý zákonný predpoklad v zmysle § 151o ods.3 OZ.
2.9.Pokiaľ ide o druhú podmienku z doteraz vykonaného dokazovania, pre súd vyplynul záver, že aj
vtomtoprípademožnokonštatovaťjejsplnenie.Súdomnebolozistené,žebyžalobcoviamohlinaprístup
ksvojmurodinnémudomuvyužiťinýpozemok.Súdkonštatoval,žežalobcovianemajúinýmožnýprístup
z verejnej komunikácie k svojmu rodinnému domu ako cez parcelu č. 37/2 v podielovom spoluvlastníctve

žalovaných. V konaní nebolo tiež preukázané, že by žalobcovia mali prístup k svojmu rodinnému domu
z verejnej komunikácie na základe obligačného práva (napr. nájomnej zmluvy). Za takéto obligačné
právo nebolo možné podľa názoru súdu považovať dohodu uzatvorenú 16.4.1980 na ObNV Košice -
Lorinčík za prítomnosti predsedu ObNV M. C., za účasti žalovaného v 1. rade a žalobcu v 1. rade, ktorej
obsahom bol súhlas žalovaného v 1. rade s užívaním cesty v šírke 2,5 m na pozemku žalovaného v 1.

rade v prospech žalobcu a jeho rodiny, a to do doby, kým nebudú mať riadny prístup na svoj pozemok.
2.10.Súd konštatoval, že žalovaný v 1. rade sám, teda nie aj žalovaná v 2. rade ako bezpodielová
vlastníčka, ktorá nebola účastníčkou tejto zmluvy, dal žalobcovi v 1. rade súhlas žalobcom s užívaním
cesty 2,5 m na parcele č. 37/2 na vopred neurčitý čas, a to do doby, kým nebudú mať žalobcovia
riadny prístup na svoj pozemok. Z uvedených okolností uzavretia dohody je zrejmé, že žalovaný v 1.

rade neprejavil vôľu smerujúcu k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena, ale len súhlas s tým,
aby žalobcovia ako vlastníci bez prístupu k verejnej komunikácii užívali jeho nehnuteľnosť - pozemok
s cieľom zabezpečenia prístupu žalobcom z verejnej komunikácie k ich rodinnému domu. Žalobcom tak
nevzniklo žiadne vynútiteľné právo umožňujúce prechod, či prejazd pozemkom žalovaných. Žalovaný
v 1. rade ako bezpodielový spoluvlastník zaťaženého pozemku bez účasti žalovanej v 2. rade ako

bezpodielovej vlastníčky zaťaženého pozemku v podstate neformálne deklaroval žalobcovi v 1. rade
ako bezpodielovému spoluvlastníkovi stavby - rodinného domu, že cez pozemok môže rodina žalobcu
v 1. rade mať dočasne zabezpečený prístup k ich rodinnému domu, pretože žalovanému v 1. rade to
v tomto čase neprekážalo, a to z dôvodov rodinných väzieb na žalobcov, ako aj z dôvodov, že pôvodnú
parcelu 37 kupovali spoločne do podielového spoluvlastníctva žalovaní v 1. a 2. rade, žalobkyňa v 2.

rade a N. G., pričom vo veci výstavby rodinných domov žalobcov a žalovaných v 1. a 2. rade sa aktívne
zapájal otec žalobkyne v 2. rade a žalovaného v 1. rade, ktorý pre nich zabezpečoval potrebné povolenia
a projekt rodinného domu.
2.11.Žalovaní prechádzanie cez svoj pozemok len trpia a žalobcom udelili len jednoduchý súhlas,
ktorý môže byť kedykoľvek odvolaný, čo sa aj do istej miery stalo. V konaní vyšlo najavo, že žalovaní

sťažovali žalobcom prístup k ich nehnuteľnosti, keď napr. od žalobcov žiadali za užívanie prístupovej
cesty 100 eur mesačne, keď osadili po celej dĺžke parcely posuvnú bránu a bráničku, pričom žalobcom
neodovzdali kľúče od posuvnej brány, čím žalobcom znemožnili prístup k domu aj motorovým vozidlom,
ktorýprístupboldovtedymožný.Žalovaníposuvnúbránuosadilivroku2014popodanížalobyžalobcami
na súd. Žalovaní neodovzdali diaľkové ovládanie od posuvnej brány ani na základe nariadeného

neodkladného opatrenia. Ďalším prípadom sťažovania prístupu je vypúšťanie psa žalovanými práve do
časti parcely 37/2, ktorá slúžil žalobcom ako jediná možná prístupová cesta z verejnej komunikácie
k ich rodinnému domu. Za tohto stavu nie je možné konštatovať, žeby žalobcovia mali zaistený prístup
ku svoju rodinnému domu. Práve v takom prípade je možné zriadiť právo nevyhnutnej cesty, inak by
totiž žalobcovia boli v neistote ohľadne prístupu, ktorý by mohli žalovaní kedykoľvek znemožniť tým,

že by súhlas odvolali. Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/2317/2004
z 30.8.2005.
2.12.Vychádzajúc z uvedených úvah súd považoval za dôvodné zriadenie vecného bremena
spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu motorových vozidiel v prospech žalobcov,
a to v rozsahu ako je špecifikovaný výrokom tohto rozsudku s odkazom na geometrický plán vyhotovený

vyhotoviteľom GEOREAL - F. C., J. XX, C., úradne overeným Okresným úradom Košice, katastrálnym
odborom, 7.9.2022 pod č. 61/1381/2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť písomného vyhotovenia
rozsudku.2.13.Za nedôvodnú súd považoval žalobu v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného
bremena spočívajúceho v uložení inžinierskych sietí cez parcelu 37/2. V závere o nedôvodnosti žaloby
v tejto časti súd vyšiel z toho, že podľa § 151o ods.3 OZ môže svojím rozhodnutím zriadiť právo

zodpovedajúce vecnému bremenu len v troch prípadoch, a to pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva rozdelením veci, pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby,
ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak. Zriadenie vecného bremena s iným obsahom, uložením inžinierskych sietí, nepatrí
medzi prípady, v ktorých by zákon dal oprávnenie súdu na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu, a to ani za použitia analogickej aplikácie § 151o ods.3 OZ.
2.14.Žalobcovia žiadali zriadiť vecné bremeno bez náhrady. V priebehu konania navrhli v rámci
navrhovanej zmeny žaloby jednorazovú finančnú náhradu vo výške 540 eur, vychádzajúc
z predloženého znaleckého posudku č. 1/2018.
2.15.S takto stanovenou výškou náhrady žalovaní nesúhlasili a predložili vlastný znalecký posudok,
ktorým bola stanovená všeobecná hodnota vecného bremena uloženia a užívania inžinierskych sietí

a práva prechodu pešo vo výške 5 253,19 eur. Súd pri určení výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho
práva zriadením vecného bremena vyšiel práve zo záverov znaleckého posudku predloženého
žalovanými. Nestotožnil sa so stanovením náhrady za zriadené vecné bremeno vo výške 540 eur, pri
stanovení ktorej znalec vychádzal zo zadania žalobcu v 1. rade, podľa ktorého mal zohľadniť dohodu zo
16.4.1980,atovtomzmysle,ženakoľkoobsahompredmetnejdohodynebolažiadnačiastkazaužívanie

časti pozemku žalovaných, mal žalobca v 1. rade za to, že užívanie časti pozemku žalovaných v šírke 2,5
mjebezodplatné.Takýtoprístupniejemožnéoznačiťinakakovypočítavý,amorálny,vrozporesdobrými
mravmi. Na jednej strane žalobcovia argumentovali tým, že dohoda zo 16.4.1980 im nezabezpečuje
prístup k ich rodinnému domu. No v prípade náhrady za zriadenie vecného bremena z tejto dohody
vychádzali, a to v tom zmysle, že im zabezpečuje bezodplatné užívanie pásu o šírke 2,5 m na pozemku

žalovaných.
2.16.Ďalším dôvodov, pre ktorý súd nevychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2018 je, že znalec
v predmetnom znaleckom posudku nebral do úvahy aj zníženie hodnoty stavby rodinného domu
žalovaných, pričom je nepochybné, že v dôsledku tzv. právnej závady, práva cesty svedčiacej vlastníkovi
pozemku, spravidla klesne cena nielen zaťaženého pozemku, ale aj stavby na ňom zriadenej a vlastník

pozemku bude výkonom tohto práva obmedzený v užívaní pozemku, bude rušené jeho súkromie
a podobne.
2.17.Rovnako nie je možné sa stotožniť so záverom znalca, že cez parcelu 37/2 nie je možný prejazd
motorovým vozidlom pre úzke vrátka na bránke. Tento záver znalca v podstate spochybnila jednak
samotná žalobkyňa v 2. rade, keď v rámci svojej výpovede uviedla, že prístup autom je obmedzený

iba v prípade, ak majú žalovaní pred garážou zaparkované svoje auto a jednak žalovaná v 2. rade,
ktorá v rámci svojej výpovede uviedla, že predmetnú časť parcely č. 37/2 využíva na prejazd motorovým
vozidlom syn žalobcov aj po osadení bránky.
2.18.Všeobecnú hodnotu vecného bremena stanovenú znalcom v znaleckom posudku č. 244/2022 vo
výške 5 253,19 eur súd považoval za primeranú a spravodlivú s ohľadom na to, že žalovaný v 1.

rade dal žalobcovi v 1. rade a jeho rodine obmedzený súhlas na užívanie časti parcely 37/2, a to do
doby, kým nebudú mať riadny prístup na svoj pozemok, v ktorom prípade sa vychádzalo z toho, že
v územnom pláne obcou D. bolo vybudovanie verejnej komunikácie aj z opačnej strany pozemku, na
ktorom stojí dom žalobcov, k čomu však doposiaľ nedošlo. V dôsledku umožnenia prístupu žalobcom
k ich rodinnému domu žalovaní časť svojej parcely 37/2 užívanej žalobcami oddelili oplotením v roku

1984 po ukončení stavieb rodinných domov žalobcov a žalovaných, čím de facto prišli o túto časť
pozemku, ktorú nemôžu za daných okolností nijako využiť. Žalovaným tak za tohto stavu zostávalo
v podstate iba holé vlastníctvo z obmedzenými možnosťami realizovať oprávnenia vlastníka podľa § 123
OZ. Hodnotu vecného bremena stanovenú znalcom vo výške 5 253,19 eur súd vnímal ako primeranú
aj z hľadiska kompenzácie za zníženie hodnoty nehnuteľnosti žalovaných, keďže v dôsledku právnej

závady - práva cesty nepochybne klesla cena nielen zaťaženého pozemku, ale aj rodinného domu.
2.19.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1,2, § 262 ods.1 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal
právo na náhradu trov konania. Žalobcovia žiadali zriadenie vecného bremena aj v rozsahu, ktorý súd
zamietol. Žalobcovia nemali plný úspech vo veci, keďže žiadali zriadiť vecné bremeno za náhradu vo
výške 540 eur. Pomer úspechu a neúspechu nie je možné kvantifikovať, preto súd žiadnej zo strán

náhradu trov konania nepriznal.

3.1.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní, a to voči výrokom I., III. a IV. Navrhli, aby
odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietne a prizná im náhradutrov konania v plnej výške. Podané odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.
b/, f/, h/ CSP.
3.2.Rozsudok považujú za nesprávny a nezákonný z dôvodu, že postráda riadne odôvodnenie,

v dôsledku čoho je nepreskúmateľný. Neoddeliteľnou súčasťou rozsudku má byť geometrický plán č.
36/2022 zo 7.9.2022 a tento im nebol doručený ani ako súčasť rozsudku, ani ako osobitná príloha. Už
len z tohto dôvodu považujú rozsudok za nepreskúmateľný.
3.3.Tvrdia, že v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka - prístup vlastníka stavby nemožno
zabezpečiť inak, keďže pred začatím sporu, ako aj v priebehu sporového konania navrhovali žalobcom,

aby im za prejazd motorovým vozidlom cez predmetnú parcelu začali platiť odplatu vo výške 100 eur,
čo žalobcovia odmietli.
3.4.Dohodu o prechode žalobcov od počiatku uznávali, preto žalobcom v prechode ani v prejazde
nebránili. Je preto možné vyhodnotiť, že už v čase pred začatím tohto sporu existovala dohoda
o prechádzaní žalobcov cez ich pozemok. Žalobcovia však namiesto dohody o odplate za prejazd
motorovým vozidlom rozhodli sa podať žalobu na súd, kde sa vehementne dožalovali zriadenia vecného

bremena formou súdneho rozhodnutia, ktoré by sa zapísalo do katastra nehnuteľností. Táto skutočnosť
nebola súdu neznáma, práve naopak, súd túto okolnosť aj keď v inom kontexte výslovne uvádza vo
svojom rozsudku na strane 10 v bode 36.
3.5.Z hľadiska naplnenia druhého zákonného predpokladu – prístup vlastníka stavby nemožno
zabezpečiť inak, je irelevantné, či by právo prechodu bolo zabezpečené formou záväzkovoprávneho

vzťahu (zmluvou bez zápisu do katastra nehnuteľností) alebo formou záväzkovoprávneho vzťahu
(zmluvou so zápisom do katastra nehnuteľností). Žalobcovia všetky iné formy zabezpečenia ich
prechodu od počiatku odmietali s tým, že oni budú súhlasiť iba v prípade zápisu práva prechodu do
katastra nehnuteľností. Žalobcovia napriek možnosti zabezpečenia ich práva prechodu formou zmluvy
bez zápisu do katastra nehnuteľností sa dožadovali zriadenia vecného bremena formou súdneho

rozhodnutia, čo mal súd vyhodnotiť v ich prospech.
3.6.V priebehu konania (na pojednávaní 12.6.2023) navrhli žalobcom možnosť uzavretia dohody
o zriadení vecného bremena aj so zápisom do katastra nehnuteľností vo forme súdneho zmieru a to
v rozsahu práv prechodu peši, čím by žalobcovia mali zabezpečené právo prechodu tak, ako to
predpokladá zákon. Žalobcovia túto možnosť odmietli s tým, že oni požadujú aj právo prejazdu, čo

nepochybne preukazuje ich vypočítavé konanie.
3.7.V kontexte s uvedeným poukázali na rozhodnutie Rc 4/2007. Súd tieto okolnosti nijako
nevyhodnocoval ani neposudzoval, pričom išlo otázku naplnenia jedného z dvoch zákonných
predpokladov pri zriaďovaní vecného bremena podľa § 151o ods.3 OZ. Rozhodnutie súdu je preto
v tomto smere nepreskúmateľné.

3.8.Rozsudok je nesprávny a neodôvodnený aj v časti rozsahu zriadenia vecného bremena, pretože
oni ako strana sporu v rámci ich obrany okrem iného prezentovali aj argumenty vo forme judikátov,
z ktorých vyplynulo, že súd nie je povinný zriaďovať vecné bremeno automaticky vo forme prechodu
a prejazdu, ale je povinný porovnávať ujmy povinných z vecného bremena a výhody oprávnených
z vecného bremena. Ujmy, ktoré im vzniknú sú v podstate rozsiahlejšie ako sú neprimerané v porovnaní

s výhodou oprávnených, pričom poukázali najmä na bezpečnosť maloletých detí (žalovaného v 3. rade)
na pozemku, opotrebenie ich elektrickej posuvnej brány, ako aj zvýšenú spotrebu elektrickej energie pri
častom používaní brány.
3.9.Súd sa k potrebe zriadenia vecného bremena aj v rozsahu práva prejazdu nijako nevyjadril, svoje
rozhodnutie v tomto smere nijako neodôvodnil, pričom rozsudok nedáva žiadnu odpoveď na obranu

v tomto smere. Túto otázku považujú za otázku zásadného významu, preto bolo povinnosťou súdu sa
ňou zaoberať a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V opačnom prípade je potrebné jeho rozhodnutie
považovať za neodôvodnené.
3.10.Zriadením vecného bremena im vznikne ujma, ktorá je neprimeraná v porovnaní s výhodou, ktorá
vznikne žalobcom. Poukázali na skutočnosť, že predmetný pozemok a priľahlý rodinný dom je v ich

vlastníctve, z čoho vyplýva, že tu dôjde ku neprimeraným a vážnym obmedzeniam dvoch rodín.
3.11.Zriadením vecného bremena na predmetnom pozemku sa výrazne obmedzí, resp. znemožní jeho
plnohodnotné užívanie. Uvedené obzvlášť platí v prípade prejazdu.
3.12.Zriadením vecného bremena dôjde ku trvalej strate hodnoty predmetného pozemku, ako aj hodnoty
ich rodinného domu, čo nie je spôsobilá plnohodnotne nahradiť ani priznaná náhrada podľa znaleckého

posudku. Súd sa týmito okolnosťami vôbec nezaoberal, čo potvrdzuje absencia odôvodnenia rozsahu
zriadeného vecného bremena. Je na škodu veci, že súd námietky v tomto smere nevzal absolútne do
úvahy.3.13.Tvrdia, že v danom prípade nebola naplnená zákonná podmienka – prístup vlastníka stavby
nemožno zabezpečiť inak, aj tým, že existovala písomná dohoda o prechode žalobcov, ktorú od počiatku
rešpektovali, o čom svedčí skutočnosť, že žalobcovia práve na základe tejto dohody právo prechodu

vykonávajú minimálne od roku 1980. Práve na umocnenie záväznosti tejto dohody zo 16.4.1980 boli
vydané Obvodným národným výborom rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebné povolenie, v ktorých
oboch sa uvádza, že do vybudovania novej komunikácie na parcele č. 37/1 bude mať stavebník prístup
na svoju parcelu cez parcelu č. 37/2. Táto dohoda a rozhodnutia neboli nikdy zmenené ani zrušené,
zostali v platnosti a sú vykonateľné. Sú toho názoru, že v spojitosti s rozhodnutiami Obvodného

národného výboru majú žalobcovia od počiatku zabezpečený prístup k svojej stavbe.
3.14.Poukázali na list z 27.6.2011, v ktorom jednoznačne súhlasili s prechodom žalovaných, avšak
požadujú za prejazd motorovým vozidlom sumu 100 eur mesačne. Žalobcovia na ich list reagovali listom
zo 4.7.2011, v ktorom poukazujú na dohodu zo 16.4.1980, ktorú považujú za záväznú rovnako ako oni
v spojitosti s rozhodnutím o umiestnením stavby a stavebným povolením vydaným vtedajším Obvodným
národným výborom.

3.15.Žalobcovia zároveň súhlasili s podieľaním sa na fyzických a materiálových nákladoch, ktoré
súvisia s používaním prechodu. Žalobcovia zároveň týmto listom tvrdili, že dohodu zo 16.4.1980 je
možné zmeniť iba na základe kompromisu oboch strán dohody alebo naplnením podmienok dohody
– vybudovaním riadneho prístupu na pozemok. Žalobcovia ešte pre začatím sporu argumentovali
existenciou a záväznosťou dohody, ako aj rozhodnutiami Obvodného národného výboru, ktoré im

zabezpečovali prístup k stavbe.
3.16.Súd neúplne a nedostatočne vyhodnocoval predmetnú dohodu zo 16.4.1980, nakoľko nevzal do
úvahy práve rozhodnutia Obvodného národného výboru, ktoré neboli zrušené ani zmenené a zostali
naďalej v platnosti. Preto je záver súdu, že dohoda nie je vynútiteľná ako aj, že je tu možné zmeniť
jednostranne je nesprávny.

3.17.Je nepravdivý a nesprávny záver súdu, že žalobcom bránili v prechode ku ich rodinnému domu.
V tejto súvislosti poukázali na ich skutkové tvrdenia prednesené na pojednávaniach, z ktorých je
evidentné, že žalovaní sa zakaždým dostali do svojej nehnuteľnosti. Je pravdou, že raz za čas došlo
k nemožnosti prejazdu žalovanými cez predmetný pozemok, avšak táto skutočnosť bola spôsobená
dočasnou prekážkou, napríklad v podobe rekonštrukcie rodinného domu. Táto dočasná prekážka však

nikdynebránilažalobcomvprechodepeši.Akouždeklarovali,súhlasilisprejazdomcezpozemok,avšak
požadujú adekvátnu náhradu vo výške 100 eur mesačne.
3.18.Ich súhlas s prechodom v podobe uzatvorenia zmluvy, ktorá by nebola zavkladovaná do katastra
nehnuteľností platil aj po začatí sporu, avšak žalobcovia takúto formu zabezpečenia ich prechodu
odmietali. Pred vydaním rozsudku zároveň priamo pred súdom prejavili súhlas aj so zriadením vecného

bremena so zápisom do katastra nehnuteľností, ale iba v rozsahu prechodu pešo. Žalobcovia pohrdli aj
týmto návrhom a naďalej požadovali zriadenie vecného bremena vo forme prechodu a prejazdu. Takéto
konanie žalobcov je podľa ich názoru nemôže požívať právnu ochranu a súd bol povinný prihliadať na
správanie sa žalobcov a z toho dôvodu žalobu zamietnuť.
3.19.Súd sa nijako nevysporiadal s nimi predloženým písomným dôkazom – dopravno – inžinierske

posúdenie možnosti prejazdu z 18.3.2018 vypracované I. F. O., z ktorého vyplynulo, že zriadenie
práva prejazdu motorovými vozidlami cez predmetnú parcelu by bolo v rozpore s príslušnými právnymi
predpismi a pri dodržiavaní platnej legislatívy ho nie je možné realizovať. Súd k tomuto z ich
pohľadu relevantnému dôkazu nezaujal žiadne stanovisko, a preto je rozsudok aj v tejto časti neurčitý
a nepreskúmateľný.

3.20.Vo vzťahu k priznanej náhrade za zriadenie vecného bremena uviedli, že súd vychádzal z nimi
predloženého znaleckého posudku č. 44/2022 a za zriadenie vecného bremena vo forme prechodu
a prejazdu im priznal jedno rázovú náhradu vo výške 5 253,19 eur, uvedený záver súdu považujú za
nesprávny, pretože vychádzal pri určení náhrady z už spomínaného posudku, avšak ten ohodnocoval
hodnotu práv a závad iba za zriadenie vecného bremena prechodu pešo a za uloženie inžinierskej

siete. Znalcom určená náhrada vo výške 5 253,19 eur nezohľadňuje zriadenie vecného bremena vo
forme prejazdu cez predmetný pozemok, čo by v každom prípade navyšovalo hodnotu práv a závad
na pozemku. Rozhodnutie súdu je v tomto smere nesprávne, nakoľko znalcom určená náhrada koliduje
s rozsahom súdom priznaného vecného bremena.

4.1.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia, a to proti výrokom II., III. a IV. z dôvodov
podľa § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP.
4.2.Žalobcovia odvolanie odôvodnili tým, že nesúhlasia a v celom rozsahu odmietajú náhradu za
zriadené vecné bremeno v intenciách III. výroku súdneho rozhodnutia. Právny názor súdu nereflektujesvýsledkamivykonanéhodokazovaniaanevychádzazvykonanýchdôkazovvtomtokonaní.Žalobcovia
k prijatým právnym záverom premietnutým do II. a III. výroku súdu prvej inštancie, uviedli, že vzhľadom
na skutočnosť, že súd opätovne odôvodnil svoje rozhodnutie, a teda, čo považoval za skutočnosti

rozhodujúce pre zamietnutie žaloby v časti požadovaného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
spočívajúcemuvprávenauloženieinžinierskychsietíavotázkestanovenianáhradyzavecné bremeno,
zriadené výrokom I. napadnutého rozsudku nemožno konštatovať nič iné, ako to, že rozhodnutie je vo
výroku II. a III. nezákonné.
4.3.V spojitosti s vyššie uvedeným potom vadou nezákonnosti trpí aj výrok IV. súdneho rozhodnutia,

keďže je v rozpore s ustanoveniami CSP. Súd sa absolútne nepochopiteľne formalisticky pridržiaval
žalovanými predloženého znaleckého posudku (bez hlbšieho skúmania jeho obsahu), ktorého
vierohodnosť a dôkaznú silu, a najmä výpovednú hodnotu, čo do výšky a dôvodnosti vypočítanej výšky
náhrady za zriaďované vecné bremeno v tomto konaní namietali žalobcovia.
4.4.Žalobcovia sa so závermi súdu nestotožňujú ani po stránke skutkovej ani po stránke právneho
posúdenia, lebo súd v svojom rozhodnutí v otázke výšky náhrady za zriaďované vecné bremeno

a v otázke požadovaného zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve uloženia inžinierskych
sietí cez pozemok žalovaných, a na to nadväzujúci výrok o nároku na náhradu trov konania
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ako celku a súčasne vykonaným dokazovaním
dospel k nesprávnym, resp. neúplným skutkovým zisteniam, nepostačujúcim na vyvodenie záverov
obsiahnutých do II., III. a IV. výroku rozsudku.

4.5.Žalobcovia sú presvedčení, že žalovaným priznaná náhrada za vecné bremeno nie je primeraná vo
vzťahu k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných a súčasne nijako nezohľadňuje historické okolnosti
vysporiadania vlastníctva medzi žalobcami a žalovanými, resp. ich predchodcami.
4.6.Bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané a nebolo ani sporné, že zostávajúca časť parcely
im bola daná dohodou z roku 1980, kedy sa v rámci zrušenia podielového spoluvlastníctva stali

vlastníkmi z hľadiska prístupu nevýhodnejšej parcely. Ako už žalobcovia v konaní viackrát zdôrazňovali,
pred vyporiadaním ich podielového spoluvlastníctva ako vlastníci si boli rovnocenní v podmienkach
i právach s nakladaním s predmetnými pozemkami. Pri vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva
každý spoluvlastník mal záujem vlastniť lukratívnejšiu parcelu 37/2, ktorá je s prístupom k verejnej
komunikácii, a to aj napriek strpeniu prístupu budúceho vlastníka parciel 37/1 a 37/3. Tieto parcely

si vyžadovali značné finančné náklady vzhľadom na terénne úpravy a dĺžku inžinierskych sietí. N. G.
ako tretinový spoluvlastník sa rozhodol parcelu 37/3 predať a túto parcelu odkúpili práve žalobcovia.
Žalobkyňa tak pri kúpe tejto parcely v prospech žalovaných urobila ústupok a najlukratívnejšiu parcelu
č. 37/2 prenechala do vlastníctva práve žalovaným, a sama pritom pristúpila z hľadiska nadobudnutia
vlastníctva nevýhodnejšej možnosti, a teda k nadobudnutiu parcely č. 37/1. Pri rozdeľovaní vlastníctva

v minulosti, teda žalobcovia dobrovoľne ustúpili žalovaným a vzdali sa možnosti pri rozdelení parcely
č. 37 nadobudnúť do vlastníctva výhodnejšie parcely a stali sa vlastníkmi parcely č. 37/1, tej menej
výhodnej, ku ktorej samozrejme, mali väčšie náklady na postavenie samotného rodinného domu, na
vybudovanie inžinierskych sietí a pri ktorej boli vždy v právnej neistote, či žalovaní budú do budúcna
právo ich prechodu rešpektovať.

4.7.Skutkovo bolo v konaní preukázané, že žalovaní ich právo nerešpektovali, v prechode im bránili
a zámerne im vytvárali prekážky v prístupe k ich stavbe, čo bolo v konaní v rámci dokazovania
preukázané nespočetnými príkladmi a fakticky aj dôvodom podania žaloby v tomto konaní.
4.8.Pri vyporiadaní vlastníctva ostali v nevýhodnejšej pozícii práve žalobcovia oproti žalovaným, ktorí
prístup k svojej nehnuteľnosti mali od počiatku riadne zabezpečený z verejnej komunikácie. Naopak

pozícia žalobcov bola vo vzťahu k ich nehnuteľnosti od počiatku nevýhodná a právna istota nebola nikdy
daná. Dohoda zo 16.4.1980 bola pritom podpisovaná za podmienok a okolností platných v čase jej
podpisu, kedy bola viazaná na ďalšie nasledovné kroky smerujúce k umožneniu, resp. zabezpečeniu
riadneho a zákonného prístupu žalobcov k ich pozemku. Predpokladalo sa totiž, že k vybudovaniu
prístupovej komunikácie k nehnuteľnosti žalovaných dôjde v relatívne krátkom čase. Vlastníci parciel

pred realizáciou výstavby odovzdávali časť parciel pod predmetnú komunikáciu do vlastníctva obce
bezodplatne. U žalobcov podľa územného plánu sa jedná o výmeru 176 m2, o ktorú budú ukrátení
vo svojom vlastníctve. Tá má podľa znaleckého posudku hodnotu 26 752 eur. Pre porovnanie ako
žalobcovia uvádzajú aj v podanom odvolaní žalovaní budú vo svojom vlastníctve zriadením vecného
bremena iba dočasne obmedzení na ploche 127 m2. Podotkli, že predpokladané alikvotné náklady

žalobcov na investovanie do novej prístupovej komunikácie sa pohybujú v rozmedzí 13 až 15 000 eur.
Teda pri týchto dvoch položkách žalobcovia oproti žalovaným sú znevýhodnení cca vo výške 40 700 eur,
a to podľa odvolaním napadnutého rozsudku mali byť ešte zaviazaní žalovaným uhradiť za zriaďované
vecné bremeno náhradu viac ako 5 000 eur, čo je značný nepomer a samo o sebe už aj v rozpores dobrými mravmi. Pôvodné (aj finančne dostupné) spôsoby vyriešenia vzniknutej situácie tak aktuálne
niejemožnézrealizovaťbezvýraznejfinančnejinvestíciezostranyžalobcovnadobudovanieprístupovej
cesty k verejnej komunikácii obce. Je priam logické, že ak by malo dôjsť v súčasnosti k prerozdeleniu

predmetných parciel tak, ako tomu bolo dohodnuté v minulosti so žalovanými, tak za daných podmienok
k podpísaniu dohody určite by nedošlo. V čase jej podpisu sa však predpokladalo rýchle dobudovanie
prístupovej komunikácie k pozemku žalobcov, k čomu ale na škodu žalobcov nikdy nedošlo. Napriek
týmto okolnostiam, že žalobcovia ostali bez právnej istoty v zabezpečení legálneho prístupu k svojej
nehnuteľnosti, súd má zato, že hodnota zriaďovaného vecného bremena by mala vychádzať výlučne zo

znaleckého posudku žalovaných, pričom nijako neprihliada na okolnosti, pre ktoré sa žalobcovia dostali
do pozície právnej neistoty v prístupe k svojej nehnuteľnosti, a rovnako nijako neprihliada na opakované
poukazované prípady, kedy žalovaní žalobcom prístup k ich stavbe sťažovali a odmietali akceptovať
závery znaleckých posudkov, predkladaných v konaní žalobcami.
4.9.Poukázali na § 151n ods.3 OZ a konštatovali, že pôvodne uzatvorená dohoda v roku 1980 bola
koncipovaná ako dohoda o bezodplatnom užívaní pozemku žalovaných, a to do času vybudovania

prístupovej komunikácie k pozemku žalobcov, a predmetnú parcelu ako jej vlastníci užívajú v prevažnej
miere práve žalovaní a nie žalobcovia. Tí užívajú parcelu žalovaných v najmenšej možnej miere, a len
vnevyhnutnomčasearozsahu.Tietoskutočnostisúdúplneopomenulvyhodnotiťpripriznanínáhradyza
zriadené vecné bremeno, jednoducho ich odignoroval. Je v príkrom rozpore s elementárnymi princípmi
spravodlivosti, aby skutočnosti, že žalobcovia bez svojho vlastného zavinenia nemôžu bez obáv zo

správania sa žalovaných užívať svoju nehnuteľnosť, mali žalobcovia znášať a pritom žalovaným by
malo byť priznané právo náhrady za zriadené vecné bremeno v rozsahu ako uviedol znalec v nimi
predloženom posudku, nezohľadňujúc okolnosti, za ktorých sa žalobcovia rozhodli (boli nútení) domáhať
sa zriadenia cestou súdu.
4.10.Je nepochybné, že priznaná náhrada za zriadené vecné bremeno musí byť primeraná spôsobenej

ujme. Poskytnutie náhrady, ktorá nie je primeraná povahe a rozsahu zásahov do vlastníctva a ktorá
nijako nezohľadňuje individuálne aspekty v pozícii osoby oprávnenej a osoby povinnej z vecného
bremena, je v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu. Ani v tomto smere súd nevyhodnotil vo
vzájomných súvislostiach všetky vykonané dôkazy.
4.11.Súd nijako nezohľadnil skutočnosť, že parcela žalovaných nie je využívaná na prístup k stavbe len

žalobcami, ale v prevažnej miere je užívaná najmä žalovanými, ako jej vlastníkmi.
4.12.Súd nesprávne formalisticky prevzal vyčíslenú výšku náhrady za zriadené vecné bremeno,
uvedenej v znaleckom posudku predloženom žalovaným, bez toho, aby sa zaoberal námietkami
žalobcov ohľadne skutočnosti, že v predmetnom znaleckom posudku nie sú vôbec zohľadnené,
že nehnuteľnosť žalovaných oni sami využívajú v prevažnej miere. Závery ustanoveného znalca

vyhotovujúceho znalecký posudok zabezpečený žalovanými, ktoré žalobcovia v rámci pojednávaní na
súdeprvejinštancienamietali,neboli konfrontovanésďalšímidôkazmi,ktorésúdabsolútnenezohľadnil,
a to konkrétne individuálne okolnosti prípadu a skutkové okolnosti a dôvody, pre ktoré zo strany
žalobcov sa vecné bremeno žiadalo zriadiť cestou súdneho rozhodnutia. Znalecký posudok nebol
jediným dôkazom, na ktorý mal súd pri určení náhrady za zriaďované vecné bremeno prihliadať, ale mal

zhodnotiť vplyv ostatných dôkazov na dôvody podávanej žaloby a rozsah zásahu vlastníckeho práva
žalovaných.
4.13.Podľa názoru žalobcov sa súd dopustil chyby, ak sa uspokojil iba so znaleckým posudkom, alebo
si ho nekriticky osvojil a nekonfrontoval si jeho závery s ďalšími dôkazmi, vykonanými v konaní. Súd je
pritom povinný hodnotiť znalecký posudok ako každý iný dôkaz.

4.14.Ak sa súd pri úvahe o tom, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno pri obmedzení základných
práv vlastníka riadi princípom proporcionality a zákon predpokladá zriadenie vecného bremena práva
prechodu za odplatu za primeranú cenu, ktorou je cena obvyklá, trhová, tento princíp musí uplatniť
aj vo vzťahu k úvahe o stanovení výšky priznanej náhrady. Nemôže súd vo svojich úvahách tento
princíp aplikovať len vo vzťahu k samotnej podstate sporu – zriadiť, či nezriadiť vecné bremeno, ale

preukázateľne musí tento princíp použiť vyhodnotením všetkých dostupných dôkazov aj v procese úvah
o stanovení výšky priznanej náhrady. Týmto princípom sa však súd v otázke ustálenia výšky náhrady
za zriaďované vecné bremeno neriadil, a len alibisticky prevzal výšku náhrady za zriadenie vecného
bremena zo zmieňovaného znaleckého posudku.
4.15.Súd formalisticky pristúpil k osvojeniu si vyčíslenej výšky náhrady za zriaďované vecné bremeno,

nedodržal povinnosti mu uložené odvolacím Krajským súdom v Košiciach v otázke hodnotenia všetkých
do konania predložených dôkazov, keď nielenže mal v tejto otázke ustálený skutkový a právny stav
veci, navyše sa absolútne nijako nezaoberal podstatnými námietkami žalovaného v otázke spornosti
záverov znaleckého posudku žalovaných a stroho, bez ďalšieho zdôvodnenia uzatvoril, že výškunáhrady za zriadené vecné bremeno určí podľa predmetného znaleckého posudku. Tieto konštatovania
súdu a opakované ignorovanie podstatných námietok žalobcov ako procesnej strany konania považujú
žalobcovia za flagrantné porušenie základných princípov konania a nedodržanie aspoň minimálnych

nárokov kladených na kvalitu súdneho rozhodnutia v otázke jeho odôvodňovania.
4.16.Žalobcovia sa nemôžu stotožniť ani správnym posúdením súdu ohľadne nimi predkladaných
znaleckých posudkov, ktoré na rozdiel od žalovanými predloženého posudku nemienil rešpektovať
a ich závery zásadne spochybňuje. Súd sa uspokojil s dôkazmi žalovaných bez potreby ich ďalšieho
posúdeniavkontexteostatnýchvkonanívykonanýchdôkazovanámietokžalobcovavystačilsipreúčely

ustálenia výšky nároku žalovaných na náhradu za zriadené vecné bremeno, čo žalobcovia opakovane
namietali.
4.17.Je nepochybné, že výsledkami znaleckého dokazovania ale nemožno nahrádzať ostatné dôkazy
vo veci samej, resp. voľné hodnotenie dôkazov zo strany súdu, a ani nie je možné posudzovať izolovane
bez kontextu a súvislostí s inými do konania predloženými dôkazmi.
4.18.Žalobcovia opakovane namietali účelnosť znaleckého posudku č. 44/2022. Z obsahu posudku

nevyplýva zohľadnenie tej skutočnosti, že samotní žalovaní aktívne denne užívajú zaťaženú parcelu.
Tí sú teda povinní znášať podľa miery spoluužívania a pri určení výšky náhrady preto nemožno
jednostranne vychádzať len z užívacích oprávnení priznaných žalobcom. V konaní nebolo sporné, že
prístup cez zaťaženú parcelu užívajú aj žalovaní ako prístup do zadnej časti dvora za rodinným domom.
4.19.Posudok žalovaných sa opiera o dopravnoinžinierske posúdenie I. O., ktoré posudzuje daný stav

podľa SPN 7361/10/Z2 pre projektovanie miestnych komunikácii. Uvedené projektovanie miestnych
komunikácií nemá nič spoločné s riešením vecného bremena na súkromnom pozemku.
4.20.Podľa platnej legislatívy v oblasti pozemných komunikácií sú miestne komunikácie v zmysle
cestného zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách všeobecne prístupné a užívané ulice vo
vlastníctve obce, ktoré slúžia miestnej doprave. Na základe uvedeného nie je možné aplikovať príslušnú

STN 7361 na riešenie prejazdu cez súkromný pozemok.
4.21.Žalobcovia ďalej zotrvávajú na ďalších svojich vyjadreniach v súvislosti s osadenou bránkou
žalovaných, a to, že táto bola na ich pozemku postavená plne v rozpore s ustanovením § 82 vyhlášky
MV SR č. 94/2004 Z. z. čo preukazuje do konania predložená zápisnica ORHaZZ z 20.6.2017, na
ktorý dôkaz súd nereflektoval. Úmyslom žalovaných pri osadení bránky totiž nebolo nič iné, ako zabrániť

žalobcom zriadeniu vecného bremena v rozsahu práva prejazdu motorovými vozidlami.
4.22.Podľa názoru žalobcov bolo povinnosťou súdu sa podrobne vysporiadať vo svojom rozhodnutí aj
s predmetnými skutočnosťami, čo však súd odignoroval a na tieto povinnosti mu uložené nereflektoval.
4.23.Poukázali na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach v bode 14. kde bolo uvedené, aby
súd po vrátení veci postupoval podľa § 151o ods.3 OZ, pričom bol povinný prihliadať na účelnosť

a nevyhnutnú nutnosť, aby právo povinného vlastníka bolo obmedzené čo najmenej. To ale geometrický
plán č. 36/2022 nespĺňa. Pre porovnanie, výška náhrady za zriaďované vecné bremeno v znaleckom
posudkuzroku2022,ktorýsivplnomrozsahuosvojilsúdprvejinštancie,avkonečnomdôsledkuprevzal
pri určovaní konečnej priznanej náhrady pre žalovaných, udáva väčšiu plochu pre zriaďované vecné
bremeno 125 m2. Rozsah vecného bremena vymedzeného geometrickým plánom č. 13/2013 je pritom

menší, len 122 m2. Tento geometrický plán súd odmietol pre účely tohto konania akceptovať, uspokojil
sa s väčším rozsahom vecného bremena, a samozrejme, na to nadväzujúcou vyššou náhradou za
zriaďovanévecnébremeno,ktorúpriznalžalovaným.Takýtopostojsúdužalobcoviapovažujúzaúčelový
avrozporesozáujmamižalobcov,kedysavecnébremenovkonečnomdôsledkuzriadilovoväčšom,ako
nevyhnutnom rozsahu, a za tým účelom bola žalovaným následne priznaná aj vyššia hodnota náhrady

za jeho zriadenie, za obmedzenie ich vlastníckeho práva.
4.24.Žalobcovia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 25.1.2011 sp.zn. 22Cdo/3247/2008.
4.25.Individuálne okolnosti prípadu žalobcov a žalovaných súd pri určení výšky náhrady za zriadené
vecné bremeno úplne odignoroval. Je nepochybné, že žalovaným jednorazová náhrada za zriadenie
vecného bremena rozhodnutím súdu patrí, ale primeranosť náhrady sa musí odvíjať od ďalších faktorov

a líši sa od okolností každého prípadu, a tie súd nevzal v úvahu. V prípade žalobcov a žalovaných išlo
o tieto faktory a okolnosti:
a/ žalobcovia historicky od počiatku boli v užívaní svojho pozemku znevýhodnení oproti žalovaným,
b/ žalovaní postupom rokov prístup žalobcov k ich nehnuteľnosti začali čoraz viac sťažovať,
c/ žalobcovia iný prístup k svojej nehnuteľnosti ako cez nehnuteľnosť žalovaných zabezpečený nemajú,

a žalovaní sa preukázateľne dopustili aj nerešpektovania uloženého predbežného opatrenia zo strany
súdu,
d/ nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom sami v prevažnej miere užívajú a mali by sa spolupodieľať
na znášaní nákladov obmedzenia, teda nemožno obmedzenie zriadením vecného bremena paušálnevzťahovať len k žalobcom, ale každodenné spoluužívanie nehnuteľnosti žalovanými by malo odrážať
výšku náhrady za zriadenie obmedzenia a v tomto smere je potrebné posúdiť primeranosť priznanej
náhrada,

e/ žalobcovia využívajú nehnuteľnosť žalovaných len v nevyhnutnej miere a v nevyhnutnom čase
a v zásade len na účely príchodu a odchodu z a do svojej nehnuteľnosti.
4.26.Žalobcovia zotrvávajú na svojej argumentácii ohľadne zriadenia vecného bremena za náhradu
v navrhovanej výške 540 eur.
4.27.V súvislosti s II. výrokom napadnutého rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu žalobcov v časti

požadovaného vecného bremena - práva uloženia inžinierskych sietí na pozemku žalovaných, súd
v bode 27. odôvodnenia svoje závery odôvodnil. S právnym názorom súdu vysloveným v tomto odseku
sa žalobcovia nestotožňujú a považujú ho za rozporný s právnym poriadkom.
4.28.Podľa názoru žalobcov neexistuje zákonné obmedzenie, ktoré by bránilo súdu zriadiť vecné
bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí na zaťaženom pozemku. Súd nijako
neodôvodnil, z akých úvah vychádzal a ktorými sa riadil pri zaujatí právneho názoru, že zriadenie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcimi v uložení inžinierskych sietí nepatrí do právomoci
súdu. Civilný sporový poriadok neobmedzuje súd v rozhodovaní o nároku uplatneného z dôvodu
potreby zriadenia, spracovania a obhospodarovania nehnuteľnosti žalobcov. Je zrejmé, že nehnuteľnosť
žalobcov by mohla byť účelne a hospodársky užívaná, musí byť riadne napojená na inžinierske siete.
4.29.V danom prípade ostane rozsudkom zriadené právo prechodu a prejazdu k nehnuteľnosti fakticky

zbytočné, ak sa táto nehnuteľnosť nebude dať funkčne užívať na účel, ku ktorému slúži. Preto je
absolútne nepochopiteľná úvaha súdu o tom, že v tejto časti žaloby žalobcov nevyhovel. Dôvodiac
pritom, že boli dané podmienky na zriadenie vecného bremena, lebo boli splnené všetky hmotnoprávne
podmienky vyžadované Občianskym zákonníkom.
4.30.Žalobcovia zotrvávajú v názore, že na vydanie rozhodnutia vo veci samej tak, ako je to uvedené vo

výroku II. rozsudku, súd nemal vytvorené ani len elementárne zákonné predpoklady a z odôvodnenia
jeho rozhodnutia nemožno logickým spôsobom vyčítať, aké skutkové a právne závery viedli súd k tomu,
aby rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.
4.31.V tomto smere rozhodnutie súdu trpí vadou arbitrárnosti, keďže nie je náležite odôvodnené
a neponúka stranám sporu odpoveď na to, ako súd dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že na účely

priznania náhrady možno vychádzať práve zo znaleckého posudku zabezpečeného žalovanými.
4.32.Vo vzťahu k nepriznanému nároku na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán žalobcovia
uvádzajú, že takýto postup súdu je možný len v prípadoch, že sú vo veci dané dôvody osobitného
zreteľa. Súd v bode 51. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, prečo náhradu trov konania
nepriznal. Žalobcovia s prezentovaným právnym názorom súdu v otázke posúdenia úspešnosti strany

v tomto spore sa nestotožňujú, považujú ho za nesprávne právne posúdenie skutkového stavu, a to
predovšetkým z dôvodu, že neboli naplnené zákonné požiadavky na takýto postup súdu.
4.33.Tvrdia,žeotázkajednorazovejnáhradyzazriadenievecnéhobremenapredstavovalalen„vedľajšiu
líniu sporu“ a v zásade vychádzala z moderačného oprávnenia súdu a nemá, resp. nemôže mať vplyv
na podstatu rozhodovania v otázke úspešnosti tej-ktorej sporovej strany. Sama od seba závisela od

znaleckých posudkov predkladaných postupne do konania a súd sa nakoniec priklonil len k znaleckému
posudku žalovaných, čo žalobcovia opakovane namietali a spochybňovali.
4.34.Vzhľadom na uvedené navrhli, aby krajský súd zmenil rozsudok tak, že: I. mení rozsudok
Mestského súdu Košice, sp. zn. K2-37C/20/2014 zo dňa 10.07.2023 vo výroku II., III. a IV. tak, že
a) Zriaďuje vecné bremeno k nehnuteľnosti - pozemku, parcela registra „C“ č. 37/2 - záhrady o výmere

757 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre okres C. I., obec C. - D., katastrálne územie D.,
spočívajúce v práve uloženia, údržby, opravy inžinierskych sietí v rozsahu Dielu 1 s výmerou 125 m2
podľa pripojeného geometrického plánu č. 36/2022 zo dňa 7.9.2022, vypracovaného vyhotoviteľom
GEOREAL - F. C., so sídlom Barčianska č. 68, Košice, IČO: 34861530, úradne overeným Okresným
úradom Košice, katastrálnym odborom, dňa 7.9.2022 pod č. G1/843/2022, ktorý je súčasťou rozsudku,

v prospech vlastníkov nehnuteľnosti - stavby súpisné číslo XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX,
pre okres C. I., obec C. - D., katastrálne územie D., postavenej na pozemku - parcela registra „C“ č.
37/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1061 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre okres
C. I., obec C. - D., katastrálne územie D..
b) Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne jednorazovú náhradu

za zriadenie vecného bremena vo výške 540,-€, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
c) Žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
II. Žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.5.1.Žalovaní sa vyjadrili k odvolaniu žalobcov (č.l. 554), v ktorom trvajú na podanom odvolaní, poukázali
na ich argumentáciu, ktorú v odvolaní uviedli.
5.2.Poukázali na to, že odvolanie žalobcov je obsahovo rozsiahle, avšak v skutočnosti napadli iba

rozsudok z dôvodu priznanej sumy za zriadenie vecného bremena a za nesprávne zamietnutie žaloby
v časti zriadenia vecného bremena pre uloženie inžinierskych sietí.
5.3.Namietli argumentáciu žalobcov týkajúcu sa výšky nimi žiadanej sumy a k zriadeniu vecného
bremena na inžinierske siete sa stotožnili s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Opakovane poukázali
na chronológiu nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku a stavby na predmetných pozemkoch

a z chronologického opisu konštatovali, že už v roku 1980 bolo pevne stanovené a dohodnuté, že oni
ako žalovaní v 1. a 2. rade mali ako prví stavať rodinný dom. Rovnako je zrejmé, že uvedené okolnosti
už v tom čase neboli predmetom žiadneho riešenia ani dohadovania sa faktom, že oni ako žalovaní v 1.
a 2. rade mali naplánovanú výstavbu v roku 1976.
5.4.Nepravdivým je tvrdenie žalobcov, že nimi predložený znalecký posudok vychádza z nereálnych
skutočností. Výmera podľa geometrického plánu z roku 2013, ktorý dali vypracovať práve žalobcovia,

bola v rozsahu 122 m2 a nie ako argumentujú žalobcovia, že je 125 m2.
5.5.Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov, že predmetnú parcelu v prevažnej miere využívajú oni, uviedli,
že toto je nepresné a zavádzajúce, pretože v prípade potreby sa vedia dostať k zadnej časti ich
pozemku aj z druhej strany pozemku. Predmetnú parcelu, cez ktorú prechádzajú žalobcovia, oni
využívajúmaximálne2xdorokaprevažnenanoseniedrevanazimu.Žalobcovia,naopak,viackrátdenne

prechádzajú po predmetnej parcele pešo alebo motorovými vozidlami. Cez parcelu prechádzajú nielen
žalobcovia, ale aj ich rodinní príslušníci, ktorí bývajú spolu so žalobcami. Dokopy je to 8 osôb, 4 autá
a zároveň ku žalobcom chodia skoro každý deň návštevy. Predmetnú parcelu aktívne nevyužívajú práve
z dôvodu, že žalobcovia vykonávajú aj právo prejazdu na dennodennej báze. Žalobcovia z predošlých
rokoch zanedbali možnosť získania riadnej prístupovej cesty cez parcely v bezprostrednom susedstve,

na ktorých vznikli nové stavebné pozemky s prístupovou cestou a inžinierskymi sieťami.
5.6.Klamlivým tvrdením je vyjadrenie žalobcov, že si zabezpečili strážneho psa, aby im sťažili prístup
k nehnuteľnosti. Ide o poľovníckeho psa, rasy dalmatínec, ktorého si zabezpečili pre radosť a o fyzickom
napadnutí žalobcov nemajú žiadne vedomosti. Naopak, fyzicky napadol psa žalovaných p. A. F., ktorý
strelnou zbraňou vystrelil na ich psa slepými nábojmi rovno do tváre z bezprostrednej blízkosti, pričom

tak nekonal v sebaobrane. Opakovane poukázali na to, že žalovaný v 3. rade má 2 maloleté deti,
ktoré nemôžu z bezpečnostných dôvodov využívať veľkú časť pozemku, nakoľko žalobcovia chcú bez
obmedzení využívať právo prejazdu motorovým vozidlom.

6.Podaním z 26.9.2023 žalovaní upravili svoje písomne podanie z 25.9.2023, keď upresnili výmery

parciel, pričom parcela č. 37/1 je s výmerou 10,61 m2 a parcela č. 37/3 s výmerou 10,63 m2, parcela
č. 37/2 s výmerou 9,51 m2. Tým opravujú vyjadrenie, že parcela č. 37/1 má 1061 m2, parcela č. 37/3
1063 m2, parcela č. 37/2 má 757 m2 a parcela č. 37/4 má 194 m2.

7.Žalobcovia sa vyjadrili k odvolaniu žalovaných (č.l. 563), v ktorom poukázali na svoje odvolania

a tvrdenia v ňom uvedené. Opakovane poukázali na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
5Co/335/2019 a na návrh rozhodnutia, ktorý uviedli v závere svojho odvolania.

8.K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní (č.l. 573) a zotrvali na všetkých svojich tvrdeniach
a argumentácii s tým, že ich obrana je založená na logických tvrdeniach a faktoch a relevantných

dôkazoch.

9.1.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov a žalovaných
ako podané včas (§ 362 v spojení s § 367 ods.2 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), po nariadenom odvolacom

pojednávaní v zmysle § 385 ods.1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadiska odvolaním
uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP a dospel k záveru, že rozsudok
je vo výroku I. správny len v časti, preto ho podľa § 388 CSP, zmenil tak, že určil vecné bremeno
k nehnuteľnosti - pozemku, parcela reg. „C“ č. 37/2 - záhrady o výmere 757 m2, zapísanej na LV č.
XXX, pre okres C. I., obec C. - D., k.ú. D., spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu

osobnými motorovými vozidlami v rozsahu dielu 1 s výmerou 126 m2 podľa pripojeného geometrického
plánu č. 36/2022 zo 7.9.2022, vypracovaného zhotoviteľom GEOREAL - F. C., so sídlom J. K. XX, C.,
IČO: 34 861 530, úradne overeným Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, 7.9.2022 pod č.
61/1381/2017, ktorý je súčasťou rozsudku, v prospech vlastníkov nehnuteľnosti - stavby súp. č. XXX,zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre okres C. I., obec C. - D., k.ú. D., postavenej na pozemku -
parcela reg. „C“ č. 37/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1061 m2, zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX, pre okres C. I., obec C. - D., k.ú. D..

9.2.Rozsudok vo výroku II. zmenil tak, že zriadil vecné bremeno spočívajúce v uložení inžinierskych sietí
cez parcelu č. 37/2 vo vyznačenom rozsahu dielu č. 1 v prospech vlastníkov stavby rodinného domu,
L.. K. XXX, zapísaného na LV č. XXX katastrálne územie D., postavenej na pozemku - parcela registra
„C“ č. 37/1 na LV č. XXX, k. ú. D..
9.3.Zmenil rozsudok vo výroku III. tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovaným v 1., 2.

a 3. rade spoločne a nerozdielne jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena spočívajúceho
v uložení inžinierskych sietí vo výške 282,76 eur, a to do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku.
9.4.Závislý výrok o trovách konania zmenil tak, že žalobcom v 1. a 2. rade priznal proti žalovaným v 1.,
2. a 3. rade náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10.1.Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP.

10.2.V prvom rade namietli, že súčasťou rozsudku má byť pripojený geometrický plán. Odvolací súd sa
s touto formálnou námietkou stotožnil a z uvedeného dôvodu vrátil vec súdu prvej inštancie, aby odstránil
vadu a pevne spojil rozsudok s označeným geometrickým plánom v súdnom spise, ako aj predloženom
rozsudku a stranám sporu doručil rozsudok spolu s geometrickým plánom ako nedielnou prílohou.
10.3.Žalovanýmiuplatnenýodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b)CSP,spočívavtom,ženesprávny

procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
10.4.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a

povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie
rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia.
10.5.Žalovaní namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tom, že súd nezaujal žiadne stanovisko
k jednému z dvoch zákonných predpokladov a síce, že prístup vlastníka stavby nemožno zabezpečiť
inak, keďže mali za to, že existovala dohoda o prechádzaní žalobcov cez ich pozemok a rovnako
v priebehu súdneho konania navrhovali súdny zmier v práve prechodu peši. Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia žalovaní vnímajú aj v tom, že súd sa k potrebe prejazdu nijako nevyjadril, nijako
nevyhodnotil, že na ich vlastníctve dôjde ku neprimeraným a vážnym obmedzeniam dvoch rodín, že sa
znemožní jeho plnohodnotné užívanie.
10.6.Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych
pochybení súdu prvej inštancie, za predpokladu, že boli zrozumiteľne prezentované. Rozhodnutie a jeho

odôvodnenie je základným a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej odvolacím
súdom. Výsledky prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov
preskúmavaného rozhodnutia vo svetle uplatnených odvolacích námietok. To znamená, že rozhodnutie
musí spĺňať požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti) v zmysle § 220 ods.2
CSP.

10.7.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
lCdo/184/2010, v ktorom uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné
s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich

súvislostiach. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. lCdo/184/2010) ako aj rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011,
sp. zn. i. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.09.2009 sp. zn. 5MCdo 8/2008, z
ktorých vyplýva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie
práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď

na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť iba tie sporné
tvrdenia a skutočnosti, ktoré súd pre meritórne rozhodnutie súdu postačujúce.
10.8.Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné a spĺňa náležitosti stanovené
v § 220 ods.2 CSP.11.1.Žalovaní v 1., 2. a 3. rade a taktiež žalobcovia v 1. a 2. rade uplatnili odvolací dôvod podľa § 365
ods.1 písm. f/ CSP, nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov,

ktorý môže byť naplnený, len ak súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti
dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky k nesprávnym skutkovým zisteniam.
11.2.Odvolací súd zistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu, preto zopakoval dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom.

12.1.Žalovaní v 1., 2. a 3. rade a rovnako žalobcovia v 1. a 2. rade uplatnili odvolací dôvod podľa § 365
ods.1 písm. h/ CSP, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, je daný keď na zistený
skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval
nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne
zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
12.2.V danom prípade súd prvej inštancie na zistený skutkový stav len čiastočne správne aplikoval

právne normy a tieto i správne interpretoval. Súd však na zistený skutkový stav súd v časti neaplikoval
príslušnú právnu normu, ktorú úplne ju opomenul aplikovať, preto uplatnený odvolací dôvod je daný.
12.3.Odvolací súd v súlade s § 382 CSP vyzval strany sporu k možnému použitiu § 134 OZ v spojení
s § 151o ods.1 OZ a § 135c ods.3 OZ.

13.Predmetom sporu je zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu
motorovým vozidlom, cez parcelu č. 37/2 vo vlastníctve žalovaných, zapísanú na LV č. XXX, v ich
prospech ako vlastníkov rodinného domu, L.. K. XXX, zapísaného na LV č. XXX a zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v uložení inžinierskych sietí cez parcelu č. 37/2 vo vyznačenom rozsahu dielu
č. 1 v prospech vlastníkov stavby rodinného domu, L.. K. XXX, zapísaného na LV č. XXX katastrálne

územie D., postavenej na pozemku - parcela registra „C“ č. 37/1 na LV č. XXX, k. ú. D..

14.1.V konaní neboli sporné skutočnosti:
14.2.Pôvodnú parcelu č. 37 - záhradu o výmere 2605 m2 spolu s parcelou č. 36/1 - les o výmere 470 m2,
kúpili na základe kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 691/77 Nz 706/77, spísanej

26.9.1977, žalovaní v 1. a 2. rade do bezpodielového spoluvlastníctva v pomere 1/3 k celku, žalobkyňa
v 2. rade v pomere 1/3 k celku a N. G. v pomere 1/3 k celku. Táto nesporná skutočnosť vyplynula z
výpovede žalovanej na č. l. 173 a notárskej zápisnice N 691/77 Nz 706/77 na č. l. 188.
14.3.K zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k parcele č. 36/1 a parcele č. 37, došlo
na základe dohody spísanej vo forme notárskej zápisnice N 841/79 a Nz 813/79 z 21.11.1979 tak, že z

parcely č. 37 vznikla parcela č. 37/1 o výmere 1061 m2, ktorej vlastníčkou sa stala žalobkyňa v 2. rade,
parcela č. 37/2 o výmere 951 m2, ktorej vlastníkmi sa stali žalovaní v 1. a 2. rade a parcela č. 37/3 o
výmere 1063 m2, ktorej vlastníkom sa stal N. G. (výpoveď žalovanej z 19.1.2017 na č. l. 173, notárska
zápisnica N 841/79 Nz 813/79 na č. l. 187).
14.4.Stavebné povolenia boli vydané približne v rovnakom čase tak pre výstavbu domu žalobcov ako aj

žalovaných, pričom aj výstavba rodinných domov sa začala približne rovnako. Iná časť parcely č. 37/2
ako tá, ktorá je doposiaľ využívaná žalobcami na prístup k ich rodinnému domu, sa za týmto účelom
nevyužívala (výpoveď žalovanej v zápisnici o pojednávaní zo dňa 19.1.2017 na č. l. 173).
14.5.V roku 2011 žalovaní žiadali od žalobcov mesačné uhrádzanie sumy 100 eur za užívanie časti ich
parcely č. 37/2.

14.6.Parcela č. 37/2 je rozdelená oplotením, ktoré začína za domom žalovaných a končí až pri bránke,
ktorá umožňuje vstup na parcelu č. 37/1. Oplotenie sa realizovalo niekedy v roku 1984, po dokončení
stavieb rodinných domov.
14.7.Od roku 1980 do roku 2011 žalobcovia využívali časť parcely č. 37/2 vo vlastníctve žalovaných na
prístup k svojmu rodinnému domu, autom aj pešo bez akýchkoľvek problémov.

14.8.Žalobcovia sú vlastníkmi parcely č. 37/3, ktorá je priľahlou parcelou k parcele č. 37/1. Parcela č.
37/3 nemá prístup k verejnej komunikácii. Za ňou sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve iných subjektov.
14.9.Parcela č. 37/2 je priľahlým pozemkom k parcele č. 37/1, na ktorej je postavený rodinný dom
žalobcov so súpisným číslom 122 a len parcela č. 37/2 umožňuje žalobcom prístup k ich rodinnému
domu z verejnej komunikácie, vzdialenosť z verejnej komunikácie k bránke oddeľujúcej parcely č. 37/1

a č. 37/2 je cca 40 m, šírka prístupovej cesty na parcele č. 37/2 je 2,85 m. Parcela č. 37/2 v časti, ktorú
žalobcovia využívajú na prístup k svojmu rodinnému domu, je zo severnej strany ohraničená oplotením
po celej dĺžke a z južnej strany je ohraničená rodinným domom žalovaných v dĺžke 16,5 m a oplotením v
dĺžke 20 m, ktoré bolo žalovanými osadené v roku 1986 (zápisnica z ohliadky z 18.1.2017 na č. l. 170).14.10.Medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom v 1. rade, bola uzavretá 16.4.1980 na ObNV C. – D.
dohoda, v prítomnosti predsedu ObNV M. C., ktorej obsahom bol súhlas žalovaného v 1. rade s užívaním
cesty v šírke 2,5 m na pozemku žalovaného v 1. rade, v prospech žalobcu v 1. rade a jeho rodiny, a to

do doby, kým nebudú mať riadny prístup na svoj pozemok.

15.1.Podľa § 151n ods.1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

15.2.Podľa § 151o ods.1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
15.3.Podľa § 151o ods.3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup

vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
15.4.Podľa § 129 ods.1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.
15.5.Podľa § 130 ods.1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
15.6.Podľa § 132 ods.1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
15.7.Podľa § 134 ods.1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť

15.8.Podľa § 134 ods.3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
15.9.Podľa § 134 ods.4 OZ pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

16. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri
splnení zákonom požadovaných predpokladov, ktorými sú:
a) spôsobilý predmet vydržania;
b) spôsobilý predmet držby (§ 134 ods.2 OZ);
c) dobrá viera;

d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (§ 134 ods.1 OZ);
e) uplynutie vydržacej doby.

17.1.Predmetom vydržania môžu byť veci (hnuteľné a nehnuteľné), práva a iné majetkové hodnoty.
17.2.Oprávnená držba práva je faktické správanie využívané ako právo a ten kto sa tak správa musí byť

dobromyseľnývtom,žejesubjektomvykonávanéhoprávaažetotoprávovykonávapreseba.(rozsudok
NS ČR z 22.10.2002, sp. zn. 22Cdo/929/2001)
17.3.Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do
obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Uvedená definícia
platí obdobne aj pre vydržanie práva z vecného bremena.

17.4.Oprávnená, a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne
splnené tieto pojmové znaky:
a) Dobromyseľnosť držiteľa, že mu právo patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu
právo patrí a toto vykonáva pre seba. Jeho presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré
nasvedčujú tomu, že právo by mohlo držiteľovi vzniknúť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne

neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré
vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.
b) Ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako by mu vzniklo podľa zmluvy resp. dohody, t.j.
držiteľ, nakladá s právom ako jemu patriacom počas celej vydržacej doby.
c) Súčasne musí existovať úkon, na základe ktorého právo držiteľovi fakticky vzniklo (titul hoci aj

domnelý). Prekážkou nie je ani to, že držiteľ dočasne právo neužíva, prípadne ho užíva iba občas.
17.5.Z analýzy týchto pojmových znakov oprávnenej držby vyplýva, že v každom prípade nemožno
úplne jednoznačne určiť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená. Tieto pochybnosti hmotnoprávne
rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba jeoprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky vychádza z poznatku, že dôkaz o stave mysle
držiteľa sa vytvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov, a z hľadiska procesného dokazovania
je preto v prípade pochybností vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno

preniesť na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby.
17.6.Okolnosť, z ktorej možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci, je to
okolnosť svedčiaca o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. Vlastník musí preukázať platný
právny dôvod nadobudnutia vlastníctva. Tretím a posledným predpokladom vydržania je nepretržité
uplynutie zákonom stanovenej doby.

17.7.Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec alebo právo prisvojuje. Ide o
psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť,
že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti
držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul.
Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit

vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť musí byť
posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by držiteľ
pri bežnej (normálnej opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno
po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec patrí. Vo vzťahu k
vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby.

Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali
vznik držby.
17.8.Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne
musela vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí (napr. oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v
katastri a pod.).

17.9.Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti musia vždy súvisieť s nejakým omylom, s ktorým je spojené
presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastníctvo k veci. Takýto omyl môže mať skutkovú alebo právnu
povahu. Relevantným pre nastúpenie dobromyseľnosti je však len ospravedlniteľný omyl, ktorý, keďže je
neoddeliteľne spojený s dobromyseľnosťou, treba posudzovať objektívne z hľadiska bežnej (normálnej)
opatrnosti každého držiteľa.

17.10.Oprávnená držba môže vzniknúť aj na základe domnelého (putatívneho) právneho dôvodu, vo
vzťahu ku ktorému sa držiteľ dobromyseľne so zreteľom ku všetkým okolnostiam domnieva, že svoje
vlastníctvo nestratil alebo ak v dôsledku nesprávneho zamerania alebo oplotenia užíva väčší pozemok,
než mu prináleží.
17.11.Vylúčená nie je ani tzv. dobromyseľnosť držby contra tabulas (v rozpore s údajmi v katastri), teda

držby, pri ktorej vlastnícke právo na základe zápisu v katastri nehnuteľností svedčí v prospech inej
osoby ako držiteľa. Napr. ak držiteľ nadobudne do vlastníctva pozemok na mieste samom nesprávne
ohraničený tak, že do jeho hraníc je zabraná aj časť susedného pozemku, avšak v takom tvare a výmere,
že držiteľ mohol dôvodne predpokladať, že hranice pozemku sú zamerané správne.
17.11.Právnym následkom vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je, že sa doterajšia

oprávnená držba tohto práva premení na samostatné právo z vecného bremena. Vydržaním možno
nadobudnúť len také oprávnenie z vecného bremena, ktoré je možné podľa § 151n ods. 1 OZ.

18.1.Ustanovenie § 134 ods.1 a 2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný, originárny spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej
zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci,
vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva
držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera
(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania

veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho
titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej
opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení
ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom

právnym. (uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010)
18.2.Na úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať,
že niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok možno
prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov, napr. môže ísť o záväzkový vzťah, môže ísťo tzv. výprosu, t.j. bezodplatné vykonanie práva, alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako
účelovej komunikácie. Skutočnosť, že niekto sa správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechádza cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom

vecného práva. Taký držiteľ je len ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu
právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo na základe
právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti
(o skutočnostiach ich spôsobujúcich) nevie a nemusí vedieť. Môže ísť tiež o prípad tzv. domnelého
právneho dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti

v dobrej viere, že tu taký titul je.

19.1.Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s

prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008, zo dňa 10. decembra 2008)

19.2.Či držiteľ veci je v zmysle ustanovení § 132a OZ (teraz § 130 - pozn. autora) dobromyseľný, treba
hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom
je,čidržiteľprinormálnejopatrnosti,ktorúmožnosozreteľomnaokolnostikonkrétnehoprípadurozumne
požadovaťodkaždéhosubjektu,mal,resp.moholmať,alebonemal,prípadnenemoholmaťpochybnosti
o tom, že mu vec patrí. (V 5/1989)

19.3.Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje
určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta,
prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno
vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. (R 45/1986)

19.4.Účinky vydržania nastávajú priamo zo zákona. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnená držba
zmení na právo zodpovedajúce vecnému bremenu a vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti súčasne vzniká
povinnosť z vecného bremena. Do katastra nehnuteľností sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vydržaním zapisuje záznamom na základe listín (rozhodnutie súdu notárska zápisnica), ktoré potvrdia
tieto právne vzťahy.

20.1.V prejednávanej veci prvoinštančný súd vyhodnotil Dohodu zo 16.4.1980 ako výprosu
a konštatoval, že žalovaný v 1. rade sám, teda nie aj žalovaná v 2. rade ako bezpodielová vlastníčka,
ktorá nebola účastníčkou tejto zmluvy, dal žalobcovi v 1. rade súhlas žalobcom s užívaním cesty 2,5 m
na parcele č. 37/2 na vopred neurčitý čas, a to do doby, kým nebudú mať žalobcovia riadny prístup na

svoj pozemok. Z uvedených okolností uzavretia dohody je zrejmé, že žalovaný v 1. rade neprejavil vôľu
smerujúcu k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena, ale len súhlas s tým, aby žalobcovia ako
vlastníci bez prístupu k verejnej komunikácii užívali jeho nehnuteľnosť - pozemok s cieľom zabezpečenia
prístupu žalobcom z verejnej komunikácie k ich rodinnému domu.
20.2.Odvolací súd zastáva opačný názor, že Dohoda uzatvorená 16.4.1980 spĺňa náležitosti domnelého

(putatívneho) právneho titulu, vo vzťahu ku ktorému sa žalobcovia ako držitelia dobromyseľne, so
zreteľom ku všetkým okolnostiam domnievali, že im vzniklo právo užívať prechod cez pozemok
žalovaných v šírke 2,5 m a to až do doby, kým nebude postavená verejná komunikácia, ktorá im
zabezpečí riadny prístup k ich stavbe. Táto domnienka je o to silnejšia, že na základe predmetnej dohody
bolo vydané žalobcom rozhodnutie o umiestnení stavby z 5.5.1980 (č. l. 15) a stavebné povolenie

z 22.7.1980 (č. l. 16).
20.3.Odvolací súd osobitne považuje za dôvodné poukázať na to, že v čase zrušenia a vypriadania
podielového spoluvlastníctva formou notárskej zápisnice N 841/79 a Nz 813/79 z 21.11.1979 platil
Občiansky zákonník v znení platnom do 31.3.1983, ktorý v § 141 ods.1 OZ stanovil, že spoluvlastníci
sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom

spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa vtedy platného § 142 OZ, ak nedôjde
k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Ak je
to možné, rozdelí súd vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre
možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadnepritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť v súlade so záujmami spoločnosti. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
20.4.Z citovaného ust. je zrejmé, že neplatilo súčasné znenie § 142 ods.3 OZ v súlade, s ktorým súd

môže zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti.
20.5.Navyše v tom čase sa vecné bremena zriaďovali viac menej na verejné účely, pričom § 221
ods.1,2,3 OZ [(1) Ak na pozemku zriadi stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo
ktorý je oprávnený užívať ho na iný účel, súd na návrh národného výboru alebo organizácie, ktoré
majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku (§ 205 ods. 2) alebo na návrh

toho, kto má k pozemku zriadené právo osobného užívania, prikáže stavbu za náhradu navrhovateľovi,
iba ak by tomu bránili dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä že stavebník bol dobromyseľný, že
stavbu zriaďuje oprávnene. Ak je to v záujme spoločnosti, môže súd aj po zistení stanoviska príslušného
národného výboru, ktorý je stavebným úradom, rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj
náklad odstrániť. (2) Ak dôvody hodné osobitného zreteľa bránia rozhodnúť podľa odseku 1, súd na
návrh vlastníka stavby upraví vzťahy vo veci pozemku, na ktorom sa stavba zriadila, najmä zruší právo

osobného užívania k tomuto pozemku alebo zriadi bezplatne alebo za náhradu vecné bremeno, ktoré
je hospodársky nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. (3) Ak stavebník prevzal na seba
povinnosť, že svoju nehnuteľnosť neprevedie bez súhlasu veriteľa na iného ( § 58), možno náhradu
podľa odseku 1 vyplatiť len so súhlasom veriteľa; inak sa zloží do notárskej úschovy.] platil až od
1.4.1983.

20.5.Samotní žalovaní viackrát uviedli, že dohodu uznávali, ale nie v tokom rozsahu ako ju žalobcovia
vykonávajú.

21.1.Právo cesty zakotvené podľa § 151o ods.3 OZ je možno zriadiť vlastníkovi stavby a spočíva v práve
cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby (zaťažená nehnuteľnosť).

21.2.Podľa § 151o ods. 3 OZ možno zriadiť vecné bremeno iba v prospech vlastníka stavby, ktorá stojí
na zaťaženom pozemku. Nemožno ho zriadiť v prospech vlastníka iného (susedného pozemku), aj keby
to v danej situácii sa javilo ako vhodné riešenie.
21.3.Pod pojmom „prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak“ má zákon na mysli situáciu, keď vlastník
nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe na základe iného, spravidla obligačného titulu, ak vlastník

pozemku prechádzanie len trpí, alebo mu udelil samostatný súhlas, ktorý môže byť kedykoľvek odvolaný
(tzv. výprosa). V takom prípade možno zriadiť právo nevyhnutnej cesty, inak by totiž vlastník stavby
bol v neistote, pokiaľ ide o prístup, ktorý by mohol vlastník pozemku kedykoľvek znemožniť odvolaním
súhlasu.
21.4.Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník

priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta ponúka jeho odpredaj vlastníkovi stavby alebo zriadenie
vecného bremena stavby za všeobecnú (trhovú) cenu.
21.5.Vecné bremeno cesty nemôže súd zriadiť, ak má žalobca prístup k stavbe na základe obligačného
práva(nájomnejzmluvy)alebomôženaprístupvyužiťinépozemky,ktorémávovlastníctve.Skutočnosť,
že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže

byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší, alebo, že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemá
pre rozhodovanie súdu význam (RC 4/2007).

22.1.Vecné bremeno musí byť v rozsudku presne vymedzené. Pokiaľ spočíva v obmedzení práva
vlastníka nehnuteľnosti musí byť presne vyjadrené, ku ktorej časti nehnuteľnosti majú ďalšie osoby určité

práva zodpovedajúce vecným bremenám. Vymedzenie časti parcely, kde došlo k vydržaním k vzniku
vecného bremena bude možné zaobstaraním geometrického plánu, ktorý musí byť súčasťou rozsudku.
Nemožno však vylúčiť ani iné vymedzenie tohto vecného bremena.
22.2.Z obsahu Dohody zo 16.4.1980 vyplýva právo užívania prechodu cez pozemok žalovaných.
Samotný pojem možno „právo užívania prechodu cez pozemok“ možno definovať, že tento zahŕňa nie

len prechod peši, ale aj osobnými motorovými vozidlami, čo aj žalobcovia realizovali nerušene po celú
dobu od r. 1980 až do roku 2011 a žalovaní im v tomto užívaní ich pozemku nijako nebránili.
22.3.Odvolací súd je toho názoru, že žalobcovia splnili všetky podmienky pre vydržanie práva vecného
bremena k nehnuteľnosti - pozemku, parcela reg. „C“ č. 37/2 - záhrady o výmere 757 m2, zapísanej
na LV č. XXX, pre okres C. I., obec C. - D., k.ú. D., spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši

a prejazdu osobnými motorovými vozidlami v rozsahu dielu 1 s výmerou 126 m2 podľa geometrického
plánu č. 36/2022 zo 7.9.2022, vypracovaného zhotoviteľom GEOREAL - F. C., so sídlom J. K. XX, C.,
IČO: 34 861 530, úradne overeným Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, 7.9.2022 pod č.
61/1381/2017, v prospech vlastníkov nehnuteľnosti - stavby súp. č. XXX, zapísanej na liste vlastníctva č.XXX, pre okres C. I., obec C. - D., k.ú. D., postavenej na pozemku - parcela reg. „C“ č. 37/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1061 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre okres C. I., obec C. -
D., k.ú. D..

21.2.Vzhľadom na skutočnosť, že prvoinštančný súd zriadil právo z vecného bremena podľa § 151o
ods.3 OZ, odvolací súd zmenil prvý výrok a určil vydržanie tohto práva žalobcami podľa § 151o ods.1
v nadväznosti na § 134 OZ.
21.3.Obsah práva vymedzil len v takom rozsahu, v akom bolo vydržané, teda nie v rozsahu akýchkoľvek
motorových vozidiel (ako to určil prvoinštančný súd) ale len osobných motorových vozidiel, keďže je

zrejmé, že k stavbe – rodinnému domu žalobcov, nie je žiaduce, by mali prístup nákladné autá, prípadne
iné mechanizmy, ktoré s bývaním a užívaním rodinného domu nesúvisia.
21.4.Odvolací súd (ako už bolo uvedené) nestotožnil sa s názorom žalovaných, že žalobcovia prístup na
svoj pozemok na základe písomnej dohody mali vymedzený len ako prechod na pešo, keďže v samotnej
dohodejerozsahstanovenýširšie-akoužívaniecestycezpozemokžalovaných.Užívanieješiršípojem,
ktorý zahŕňa nie len prechod pešo ale aj prejazd osobným motorovým vozidlom a to aj v súlade so

zásadou,žesúdjepovinnýzabezpečiť,abybolomožnéstavburiadneužívaťalesúčasnemusíprihliadať
na to, aby bol povinný vlastník obmedzený v čo najmenšom rozsahu.
21.4.V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že právo prejazdu platí len
v prospech vlastníkov nehnuteľnosti – stavby, čím je vlastne obmedzené užívanie širšej rodine žalobcov,
ako aj to, že iné užívanie napr. na odstavenie alebo odparkovanie motorových vozidiel žalobcov na

predmetnom pozemku nie je súčasťou vydržaného práva a v tomto rozsahu nie je ani určené právo z
vecného bremena.

22.1.Žalovaní namietali, že je nepravdivý a nesprávny záver súdu, že žalobcom bránili v prechode ku ich
rodinnému domu. V tejto súvislosti poukázali na ich skutkové tvrdenia prednesené na pojednávaniach,

z ktorých je evidentné, že žalovaní sa zakaždým dostali do svojej nehnuteľnosti.
22.2.V konaní nebolo sporné, že žalovaní umožňovali žalobcom prechod peši. Problematickým bol
prejazd motorovými vozidla, pričom vznikali konfliktné situácie, preto námietka žalovaných je v tomto
smere nedôvodná.

23.1.Žalovaní v podanom odvolaní namietali, že nebol splnený druhý zákonný predpoklad, potrebný pre
zriadenie vecného bremena a to, že prístup vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak.
23.2.Uvedená námietka je nedôvodná z nasledujúcich dôvodov:
23.3.Jednak preto, lebo žalobcovia toto právo prechodu a prejazdu cez spornú nehnuteľnosť vydržali,
takže nebol dôvod na vytváranie iného obligačného vzťahu a ani na zisťovanie podmienok pre zriadenie

vecného bremena. A jednak preto, že samotní žalovaní navrhovali zriadenie vecného bremena, ale za
pravidelnú mesačnú náhradu. Túto náhradu odôvodňovali ujmou, ktorá im týmto vecným bremenom
vzniká, a to najmä bezpečnosťou detí žalovaného v 3. rade, opotrebenie elektrickej brány, zvýšená
spotreba elektriny. Žalovaní pritom nepreukázali, že by na zvýšenie bezpečnosti detí museli vykonať
nejaké mimoriadne bezpečnostné opatrenia (napr. oplotiť pozemok) ani iné náklady.

23.4.Odvolací súd vo vzťahu k uplatnenej námietke konštatuje, že za trvania práva prechodu a prejazdu
založeného na vydržaní tohto práva, nemožno platne, s tým istým užívaním zaťažiť pozemok iným
(ďalším) obligačným právom (porovnaj rozsudok NS ČR z 20.12.2000, sp. zn. 20Cdo/1265/1998).
23.4.Navyše v konaní bolo jednoznačne preukázané, že prístup k stavbe žalobcov nemožno zabezpečiť
inak napr. cez susedný pozemok.

24.V prípade, ak žalovaným v súvislosti s realizáciou práva žalobcov vzniknú reálne náklady spojené
s užívaním ich vlastníctva, tak tieto si môžu od žalobcov v súlade s § 151n ods.3 OZ uplatňovať.

25.K námietke žalovaných, že súd sa nijako nevysporiadal s nimi predloženým písomným dôkazom –

dopravno – inžinierske posúdenie možnosti prejazdu z 18.3.2018 vypracovaný I. F. O., odvolací súd
poukazuje na zásadu, že sú v svojom rozhodnutí musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky
ovplyvňujúce meritórne rozhodnutie.
25.2.Žalovanými predložený dôkaz - dopravno – inžinierske posúdenie možnosti prejazdu nemá
v prejednávanej veci žiaden relevantný význam, keďže na tejto časti pozemku žalovaných sa nezriaďuje

verejná komunikácia, ale povoľuje sa výlučne žalobcom prejazd osobným motorovým vozidlom cez
pozemok žalovaných k stavbe žalobcov. Uplatnená námietka je nedôvodná.26.1.Vo vzťahu k náhrade za vecné bremeno odvolací súd poukazuje na to, že náhradu za zriadenie
vecného bremena súd určí aj bez návrhu. Výška odplaty musí byť primeraná ujme, ktorú utrpí vlastník
pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty. Peňažnou náhradou poskytnutou vlastníkovi pozemku za

zriadenie práva cesty sa zohľadňuje i to, že dochádza k právnemu zaťaženiu vlastníkovho pozemku. Na
rozhodnutie o náhrade nie je potrebný návrh vlastníka pozemku.
26.2.Pri oceňovaní hodnoty vecného bremena nevyhnutnej cesty je potrebné prihliadať na tri aspekty.
Hodnotu vecného bremena svedčiaceho v prospech oprávneného subjektu , náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva povinného subjektu, celkové zníženie ceny zaťaženého pozemku a obmedzenie

možnosti jeho užívania.
26.3.V prejednávanom spore odvolací súd vo vzťahu k vecnému bremenu prechodu a prejazdu toto
právo nezriaďoval, určil len rozsah, v akom bolo právo vecného bremena vydržané a v tomto prípade sa
náhrada neurčuje. Náhradu určil len v tej časti, ktorou zriadil vecné bremeno k uloženým inžinierskym
sieťam.

27.Vo vzťahu k odvolaniu žalobcov týkajúceho sa zamietnutia ich návrhu na zriadenie vecného bremena
na inžinierske siete, odvolací súd uvádza, že toto právo možno vo všeobecnosti charakterizovať ako
výkon práva z nepretržitej činnosti (výkon práva vodovodu, privádzania elektriny a plynu, odvádzanie
dymu cez susedovu stavbu a pod.).

28.1.Podľa § 120 ods.1 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť
oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
28.2.Občiansky zákonník v § 119 až 121 veci výslovne delí veci na hnuteľné a nehnuteľné. Toto
delenie je právne významné najmä z hľadiska zákonom požadovaných náležitostí potrebných pre
platnosť právnych úkonov, predmetom ktorých sú hnuteľné a nehnuteľné veci. Občiansky zákonník však

nedefinuje pojem „stavba" ako občianskoprávny inštitút. V zmysle jeho ustanovení pozemky a stavby sú
nehnuteľnosti spojené so zemou pevným základom. Zároveň však zakotvuje, že stavba nie je súčasťou
pozemku, to znamená, že stavba môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov.
Nie všetky stavby v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka sú nehnuteľnosťami. Za nehnuteľnosť
považuje iba stavbu spojenú so zemou pevným základom, t.j. spôsobom upevnenia podľa § 43 písm.

a) Stavebného zákona.
28.3.Ustanovenie § 120 OZ vymedzuje pojem súčasť veci tak, že súčasťou veci je všetko, čo k nej
podľa jej povahy prináleží a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa vec znehodnotila; znehodnotenie
nemožno chápať len v užšom zmysle slova, teda iba ako úplné zničenie či aspoň ako podstatné
poškodenie hlavnej veci. Znehodnotenie naopak možno chápať aj v zmysle zníženia hodnoty, a tým

spravidla aj ceny veci; môže to tiež znamenať, že vec bude v budúcnosti plniť svoj účel na nižšej
úrovni (tzv. funkčné znehodnotenie), prípadne možno uvažovať aj o znehodnotení estetickom, ktorým
sa spravidla rozumie znehodnotenie z hľadiska vzhľadu veci.
28.4.Súčasť veci nie je spravidla spôsobilým predmetom samostatných občianskoprávnych vzťahov;
ako vyplýva z vymedzenia obsiahnutého v § 120 ods.1 OZ, má právne osudy hlavnej veci, ktorá patrí

vlastníkovi. Keďže v dôsledku fyzického spojenia, hoci aj skôr samostatnej veci sa jedna vec stane
súčasťou inej hlavnej veci (a tak stratí znaky, ktoré ju ako vec v právnom zmysle individualizujú),
vlastníctvo súčasti nadobudne vlastník veci aj vtedy, ak náklady na zabudovanie, prípadne aj na
zabezpečenie súčasti vynaložila osoba odlišná od vlastníka hlavnej veci.
28.5.Súčasťou pozemku ako hlavnej veci sú aj niektoré vonkajšie úpravy, najmä záhradné vodovody a

prípojky podobného druhu a prevedenia.
28.6.Podľa § 43 ods.2 druhá veta z. č. 50/1976 Zb. súčasťou samostatne stojacej stavby sú súvisiace
podzemné priestory, nadzemné konštrukcie, prípojky a technické, technologické a prevádzkové
vybavenie, bez ktorých by stavba nebola kompletná a spôsobilá prevádzky.
28.7.Z § 32 ods.1 vyhlášky č. 83/1976 Zb. (v znení vyhlášky č. 45/1979 Zb.) možno vyvodiť, že prípojka

na podzemnú kanalizáciu nie je samostatnou stavbou; podobný záver napokon vyplýva aj z § 7 tohto
predpisu (porov. napr. "Stavby sa napoja ... na kanalizáciu"). Preto prípojka slúžiaca na odkanalizovanie
rodinného domčeka do hlavného radu nie je takou stavbou, ktorú zákon (teraz § 120 ods.2 OZ - pozn.
autora) za súčasť pozemku nepovažuje. (viď rozhodnutie NS ČR R 23/1992).
28.8.Súčasť veci nie je spôsobilým predmetom občianskoprávneho vzťahu, pokiaľ nie je zákonom

ustanovené inak. Súčasť veci má rovnaký právny režim ako hlavná vec. Tak je to aj vtedy, ak sa v
dôsledku faktického spojenia stala súčasťou hlavnej veci taká vec, ktorá bola samostatnou vecou (viď
rozhodnutie NS ČR R 39/1991).28.9.Súčasti hlavnej veci (§ 120 OZ) prechádzajú na nového nadobúdateľa hlavnej veci, aj keď nie sú
výslovne uvedené v zmluve o prevode hlavnej veci (viď R 53/1992).
28.10.Súčasť vecí je taká časť zloženej veci, ktorá svojou povahou k tejto veci fyzicky a zároveň funkčne

patrí a nemôže byť od nej oddelená bez toho, že sa tým samotná vec znehodnotil (I. Fekete, Občiansky
zákonník, Veľký komentár zv. I., str. 1019).

29.1.Podľa § 135c ods.3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho

práva k stavbe.
29.2.Ustanovenie § 135c OZ ponúka súdu viac možností ako riešiť právne vzťahy medzi vlastníkom
pozemku a neoprávneným stavebníkom. Súd môže vo svojom rozhodnutí o stavbe na cudzom pozemku
(neoprávnená stavba) zvoliť nasledujúce riešenia: a) predovšetkým rozhodnúť na návrh vlastníka
pozemku o odstránení stavby na náklady stavebníka, b) prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka
pozemku, a to za podmienky, že odstránenie stavby by bolo neúčelné a vlastník pozemku s týmto

rozhodnutím súhlasí, c) súd môže potvrdiť vlastníctvo stavebníka k stavbe s tým, že zriadi za náhradu
vecnébremeno,ktoréjepotrebnénavýkonvlastníckehoprávakstavbe,d)súdmôžeusporiadaťpomery
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby inak.

30.1.Pre prejednávaný prípad prichádza do úvahy len § 135c ods.3 OZ (zriadi za náhradu vecné

bremeno, ktoré je potrebné na výkon vlastníckeho práva k stavbe), pričom aj v tomto prípade platí, že
súd nie je viazaný návrhom účastníkov, teda môže rozhodnúť iným spôsobom ako navrhuje účastník.
(Súd nie je ďalej viazaný návrhom urobeným podľa § 135c ods.3 OZ, pokiaľ môže „usporiadať pomery
medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku aj inak“, napr. prikázaním pozemku stavebníkovi, Rc
42/2001, Ro NS ČR z 18.11.2007, sp.zn. 22Cdo/2764/2006).

30.2.Ak je pozemok pod stavbou alebo pozemok s okolitým pozemkom nevyhnutným na riadne užívanie
neoprávnenej stavby, judikatúra pripustila ako spôsob vysporiadania neoprávnenej stavby prikázanie
pozemku do vlastníctva vlastníka stavby (Rc 42/2001) za podmienky poskytnutia náhrady.
30.3.Zákon vo výnimočných prípadoch umožňuje zriadiť na pozemku vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby. Návrh na inú úpravu vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby než

aký je uvedený v § 135c ods. 1 a 2 OZ, najmä návrh na zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe, môže podať taktiež vlastník neoprávnenej stavby, a to samotnou
žalobou (Rc 32/2002).

31.1.Za stavby je nutné považovať tie, ktoré sú spojené so zemou pevným základom. Za neoprávnenú

stavbu sa považujú aj líniové stavby či stavby pod povrchom pozemku.
31.2.Ak stavebník zriadi stavbu podzemného vedenia verejnej telekomunikačnej siete na cudzom
pozemku, hoci na to nemá právo, je vysporiadanie právneho vzťahu vzniknutého v dôsledku tejto
neoprávnenej stavby podľa § 135c OZ v právomoci súdu (Rc 33/2011).
31.3.Kanalizačnú a vodovodnú prípojku neoprávnene zriadenú na cudzom pozemku možno prejednať

ako neoprávnenú stavbu (Ro NS ČR zo 4.11.2003, sp.zn. 1308/2003).
31.4.Od neoprávnenej stavby je potrebné odlíšiť prípad, keď sa stavba realizuje na základe dohody
vlastníka pozemku a stavebníka alebo ak takáto dohoda sa uzavrie po uskutočnení stavby. Návrh na
inú úpravu vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby než je uvedené v § 135c ods. 1
a 2 OZ, najmä návrh na zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva

k stavbe, môže podať aj vlastník tejto stavby, a to samostatnou žalobou (Ro NS ČR zo 6.12.2001, sp.zn.
22Cdo/1090/2000).

32.1.Vecné bremeno k cudziemu pozemku vlastníkovi stavby je možné zriadiť len obmedzene na
nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k jeho stavbe (§ 151o ods.1 OZ). Podmienkou zriadenia vecného

bremena je, že ide o neoprávnenú stavbu a nie o nedovolenú (čiernu) stavbu (bez stavebného
povolenia).
32.2.Súd môže zriadiť vecné bremeno podľa § 135c ods.3 pri splnení týchto podmienok:
a) podanie návrhu (žaloby),
b) poskytnutie náhrady a

c) nevyhnutné zaťaženie vlastníka pozemku.
32.3.Na podanie žaloby na usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa
§ 135c ods.3 OZ je vecne legitimovaný i vlastník neoprávnenej stavby (Rc 32/2002). Takýmto návrhomnie je súd viazaný do tej miery, že môže zriadiť vecné bremeno v inom rozsahu alebo na inom mieste
ako je navrhované, prípadne sám rozhodnúť o náhrade za zriadenie vecného bremena.

33.1.Návrh na vysporiadanie neoprávnenej stavby nemožno zamietnuť kvôli rozporu výkonu práva
žalobcu a vlastníka zastavaného pozemku s dobrými mravmi. Ak tu taký rozpor existuje, súd spravidla
zriadi vlastníkovi stavby za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva
k stavbe (Ro NS ČR z 15.6.2006, sp.zn. 22Cdo/1119/2006).
33.2.Vecnébremenosapodľa§135ods.3OZzriaďujezanáhradu.Pristanovovanínáhradyzazriadenie

vecného bremena podľa § 135c ods.3 OZ nemožno vychádzať len z cenových predpisov alebo z ceny,
za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase dosiahnuť jeho zriadenie zmluvou, ale je potrebné
vychádzať zo skutočnosti, že vlastník bol obmedzený proti svojej vôli, prípadne bez svojho vedomia
a prihliadať na okolnosti, za ktorých bola neoprávnená stavba zriadená. Pri stanovovaní výšky náhrady
za zriadenie vecného bremena v prospech stavebníka je rozhodujúca kompenzácia ujmy vlastníka
pozemku s prihliadnutím i na mieru zavinenia stavebníka vo vzťahu k neoprávnenému vzniku stavby. Je

preto namieste určiť výšku takejto náhrady i s prihliadnutím na mieru zavinenia na vznik neoprávnenej
stavby v zmysle § 135c OZ.
33.3.Pri stanovení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena súdom musí súd prihliadnuť na cenu
pozemku, ku ktorému sa zriaďuje vecné bremeno na výšku nájomného, ktoré by bolo možné v danej
dobe a na danom mieste dosiahnuť za prenájom tohto pozemku a na mieru obmedzenia vlastníka

pozemku.
33.4.Z citovanej judikatúry a rozhodovacej praxe súdov je potrebné vyvodiť, že vecné bremeno sa zriadi
za náhradu v prospech vlastníka pozemku tak, aby stavebník pri výkone práva z vecného bremena
zaťažoval vlastníka pozemku v nevyhnutnej a minimálnej miere. Na túto skutočnosť musí súd prihliadať
pri svojom rozhodovaní. Obmedzenie vlastníckych práv vlastníka sa totiž musí udiať spôsobom, ktorý

je v rozumnom pomere k povahe a hodnote obmedzujúcich opatrení.

34.1.Podľa § 135c ods.3 OZ možno zriadiť len vecné bremeno, ktorého obsahom sú oprávnenia
nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, teda aj bremeno zriadenia podzemného vedenia
telekomunikačnej prípojky alebo optickej siete.

34.2.Z § 135c OZ vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, môže súd prekročiť ich
návrhy a prisúdiť niečo iné alebo viac než čoho sa domáhajú a žalobným návrhom nie je tak viazaný.
(porovnaj Uz NS ČR z 20.4.2010, sp.zn. 22Cdo/692/2010).

35.1.Neposkytnutie náhrady alebo poskytnutie náhrady, ktorá nie je primeraná povahe a rozsahu zásahu

do vlastníctva, je v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu. Na určenie výšky náhrady, ktorá
je primeraná, je rozhodujúce zistenie ročného úžitku, ktorý sa viaže k tej časti nehnuteľnosti, v ktorej
sa vlastníctvo obmedzuje.
35.2.Bežnou praxou je jednorazová náhrada, ale nie je vylúčená ani opakovaná náhrada vo výške
(nájomného v mieste a čase obvyklom za kalendárny rok) primeranej náhrady za nútené obmedzenie

vlastníckeho práva. Práve z dôvodov, že primeraná náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je poskytovaná za dobu vopred neurčiteľnú, možno uvažovať o pravidelných platbách primeranej
náhradypočastrvanianútenéhoobmedzenia.Súdalemusítestomproporcionalityporovnaťobmedzené
práva vecným bremenom a výhody prípadne úžitok získaný zriadením vecného bremena.

36.Vychádzajúc z právnej teórie a súdnej praxe je bez akýchkoľvek pochybností vodovodná
a kanalizačná prípojka súčasťou stavby, v prejednávanom spore rodinného domu žalobcov. Rovnako
súčasťou stavby sú aj elektrická a plynová resp. iná prípojka, ktorá svojou povahou k rodinnému domu
žalobcov fyzicky a zároveň funkčne patrí.
37.Z vykonaného dokazovania možno uzavrieť, vychádzajúc pritom z citovaných ustanovení, že

žalobcovia sú podľa § 4 ods.6 z. č. 442/2002 Z. z. vlastníci vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky
v časti, ktorú zriadili oni na svoje náklady od verejného vodovodu a verejnej kanalizácie po svoj dom.

38.1.Odvolací súd zriadil právo vecného bremena spočívajúce v uložených inžinierskych sieťach a to
vodovodnej, kanalizačnej, elektrickej a plynovej prípojky a optických sietí cez parcelu č. 37/2 vo

vyznačenom rozsahu dielu č. 1 v prospech vlastníkov stavby rodinného domu, L.. K. XXX, zapísaného
na LV č. XXX katastrálne územie D., postavenej na pozemku - parcela registra „C“ č. 37/1 na LV č.
XXX, k. ú. D., lebo mal za to, že existujúce pripojenie domu žalobcov na inžinierske siete predstavujústavbu na cudzom pozemku, avšak týmito sieťami je zabezpečované právo spojené s riadnym užívaním
stavby žalobcov.
38.2.Odvolací súd pri zriaďovaní vecného bremena prihliadal na to, aby bol povinný vlastník obmedzený

v čo najmenšom rozsahu, teda aby inžinierske siete boli uložené v súlade s geometrickým plánom č.
36/2022 zo 7.9.2022, vypracovaného zhotoviteľom GEOREAL - F. C., so sídlom J. K. XX, C., IČO:
34 861 530, úradne overeným Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, 7.9.2022 pod č.
61/1381/2017, ktorý je súčasťou rozsudku.

39.Náhradu za zriadené vecné bremeno odvolací súd považoval za primeranú tak, ako bola určená
v znaleckom posudku č. 44/2022, bod II.4.1.6 – Všeobecná hodnota práva a závady vo výške 282,76
eur. Vzhľadom na skutočnosť, že zriadené vecné bremeno nijako vecne ani vizuálne neobmedzuje
žalovaných (je uložené v zemi) odvolací súd má za to, že ide o náhradu primeranú povahe a rozsahu
zásahu do vlastníctva. Uloženie inžinierskych sietí je v takej časti pozemku, kde sa nenachádzajú
stromy a úžitková záhrada a obmedzenie vlastníctva žalovaných je len v minimálnej, nepatrnej miere

vyplývajúcej najmä z právneho obmedzenia.

40.1.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
40.2.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40.3.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
40.4.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40.5.Žalobcovia boli v celom konaní (prvoinštančnom a odvolacom) úspešní, preto im bola priznaná
náhrada trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalovanému.

41.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).