Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 17, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223202443
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1223202443.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: B. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, D., a otca: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, G. H., právne zastúpený
DRAPPANOVÁ & Partners s.r.o., Moravská 7, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 300 € na
sumu 350 € mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky,
počnúc dňom 31.05.2023.

Zročné výživné za obdobie od 31.05.2023 do 30.04.2024 v sume 551,66 € je otec povinný zaplatiť matke
do 31.12.2024.

II. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

III. Týmto rozhodnutím sa mení rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/86/2020-445,

zo dňa 03.11.2021 v časti o výške bežného výživného na mal. A. F..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.05.2023 sa matka domáhala zvýšenia výživného na
maloletého A. zo sumy 300 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne.

2. Vo svojom návrhu uviedla, že od posledného rozhodnutia sa zmenili okolnosti, ktoré podmieňujú
plnenie vyživovacej povinnosti. Otec posiela sumu 300 eur z účtu rodinnej firmy I. G., v ktorej je

zamestnaný. Od septembra 2023 maloletý nastupuje na 4-ročnú Súkromnú strednú športovú školu, kde
je ročný poplatok 1200 eur. Ďalšie výdavky matka vyčíslila nasledovne: MHD 15 eur mesačne, jeden
obed 4,50 eur, t. j. 90 eur na obedy na 20 dní, poplatok za futbalový klub SDM F. 450 eur za sezónu,
poplatok za športový klub B. 80 eur mesačne, synovi platí všetky športové pomôcky, jedny kopačky stoja
100 až 130 eur, mobil, internet a TV 83 eur mesačne, elektrina 50 eur mesačne, nájom od 01.06.2023
256,87 eur mesačne, zvýšené výdavky na kozmetiku, nakoľko syn navštevuje kožnú ambulanciu, vložky
do topánok 15 eur štvrťročne, vreckové 60 eur mesačne, strihanie vlasov 13 eur mesačne, matka spláca

sestre pôžičku mesačne 100 eur, strava na domácnosť 500 až 600 eur mesačne, oblečenie podľa
potreby, drogéria 50 eur mesačne, cestovné matka 50 eur mesačne, lieky podľa potreby, synovi platí
všetky výlety, lyžiarsky výcvik, pre nedostatok financií syn nechodil počas celej základnej školy do školyv prírode, na lyžiarsky výcvik ani na dovolenky. Matkin príjem pozostáva zo mzdy 1180 eur mesačne,
prídavku na dieťa 60 eur mesačne a invalidného dôchodku 273,70 mesačne.

3. Otec sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.10.2023 v ktorom uviedol, že od poslednej
úpravy výživného sa jeho majetkové pomery zmenili, od 01.03.2023 pracuje na polovičný úväzok a jeho
mesačnýpríjempredstavujesumu303,10eur.Pravidelnémesačnévýdavkyvyčíslilnasledovne:výživné
300 eur, splátka úveru ŠFRB 49,99 eur, splátky stavebného úveru 40 eur, životné poistenie 33,18 eur,
úrazové poistenie 9,78 eur ročne. S výdavkami mu pomáha sestra A. A., pôžičku jej splatí po predaji

domu. Otec ďalej uviedol, že býva u syna J. F., na ulici G. X, G. H., ktorý znáša výdavky spojené s
užívaním bytu. Ďalej otec poznamenal, že voči jeho osobe sú vedené dve exekúcie vo výške 61.485,93
eur a 4.008,35 eur, ktoré nie je schopný splácať. V rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov s bývalou manželkou - matkou maloletého A., mu bol prisúdený rodinný dom na adrese K.
XX, G. H. s povinnosťou vyplatiť manželku sumou 61.485,93 eur (prvá exekúcia), za túto sumu však
je nehnuteľnosť nepredajná. Znalec v znaleckom posudku nezobral do úvahy, že nehnuteľnosť nemá

vlastný prístup a dá sa k nej dostať len cez pozemok sestry, taktiež pozemok na ktorom nehnuteľnosť
stojí nie je v jeho vlastníctve. Všetci, ktorí o nehnuteľnosť mali záujem od kúpy odstúpili, nehnuteľnosť
je neobývaná a vyžaduje podstatnú rekonštrukciu. Ďalej otec uviedol, že už počas predchádzajúceho
konania sp. zn. 28P/86/2020 poukazoval na to, že suma 300 eur je na hranici jeho finančných možností.
Matka uvádza, že robí v rodinnej firme I., G., skutočne je tam zamestnaný, avšak spoločníkom nie je,

teda ju nevlastní, je iba konateľom a zamestnancom, spoločníkmi sú sestra a brat. Ďalej uviedol, že je
rád, že syn A. sa venuje športu, ale je otázne, či to má robiť na takej drahej škole, pričom poukázal na to,
že sú aj iné rodiny, ktoré si z finančných dôvodov nedovolia takúto školu. Ak by mal platiť 500 eur, potom
takáto suma od obidvoch rodičov znamená 1.000 eur, čo je suma, ktorú zarábajú bežne pracujúci ľudia,
z ktorej živia celú rodinu. Ďalej uviedol, že deti majú mať úctu k rodičovi, pričom poukázal na to, že syn

A. vyhľadal kontakt s ním jedine za účelom peňazí, neprejavil o neho záujem ani v prípade zdravotných
problémov a v 15 rokoch si zmenil priezvisko z F. na B., aby nemusel nosiť otcovo priezvisko. Na základe
uvedeného navrhol súdu, aby návrh matky v celom rozsahu zamietol.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, výsluchom maloletého, kolízneho

opatrovníka, svedka J. F., oboznámil sa s obsahom súvisiacich spisov tunajšieho súdu týkajúcich sa
maloletého ako i s listinnými dôkazmi založenými v spise a to dokladmi o výdavkoch matky, otca,
maloletého, potvrdeniami o príjmoch matky a otca, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Okresný súd Pezinok Rozsudkom č. k. 4C/183/2009-639 zo dňa 28.04.2015 v spojení s potvrdzujúcim
rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/478/2015-675 zo dňa 24.05.2016, upravil rodičovské
práva a povinnosti k maloletému tak, že maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi
uložil povinnosť platiť na syna výživné vo výške 200 eur mesačne.

6. Bývalý Okresný súd Bratislava II Rozsudkom č. k. 28P/86/2020-445 zo dňa 03.11.2021 zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne.

7. Z obsahu spisu bývalého Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/86/2020 súd zistil nasledovné
skutočnosti:

Z odôvodnenia rozhodnutia bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/86/2020-445 zo dňa
03.11.2021 súd zistil, že v času vydania daného rozhodnutia mal maloletý 13 rokov, navštevoval druhý
stupeň základnej školy. Matka vyčíslila mesačné náklady na maloletého v sume 597 eur, pozostávajúcu
z nákladov na nájomné v pomernej sume 100 eur, elektrina 17 eur, hygienické a kozmetické prípravky 50

eur, oblečenie a obuv 70 eur, školské potreby 20 eur, strava 200 eur, lieky a zubár 30 eur, mimoškolské
aktivity 45 eur (resp. B. 65 eur), vreckové 30 eur, mobil, TV, internet 35 eur. Okrem toho maloletý
absolvoval vyšetrenie na čeľustnej ortopédii, záverom ktorého bolo odporúčanie lekára na zakúpenie
strojčeka na zuby pre maloletého v hodnote 1000 eur.

V čase vyhlásenia uvedeného rozhodnutia matka pracovala v spoločnosti C., G. s dohodnutou
mesačnou mzdou vo výške 1000 eur brutto (cca 812 eur netto). Poberala prídavok na dieťa (v roku
2020 24,95 eur). Po súdnom vyporiadaní BSM ostal otcovi rodinný dom v G. H. G. povinnosťou vyplatiť
matke 61 000 eur. Bývala v mestskom byte na C. G. synom A.. Výdavky matky boli nasledovné: nájom(dokopy) 197,43 eur, ZSE elektrina 38,50 eur, telekom 72 eur, splátka G. 50 eur - pôžičku mala vo výške
3 885 eur. Nevlastnila žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Matke odpadla vyživovacia
povinnosť k synovi J. F. počnúc 01.04.2019. Na strane matky tak došlo k zmene pomerov, avšak súd

prihliadol na skutočnosť, že zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého A. bez akejkoľvek pomoci
otca, poskytovala dieťaťu bývanie, stravu, zabezpečovala mu voľnočasové aktivity, dovolenky.

Otec v tom čase dosahoval priemerný mesačný príjem 476 eur, na pojednávaniach deklaroval zhoršenie
zdravotného stavu spočívajúce v operácii kŕčových žíl, avšak súd nezistil, že by v dôsledku tejto

skutočnosti došlo u otca k zníženiu jeho príjmu. Mesačné výdavky otca súd ustálil na sumu cca 351
eur, pozostávajúce z poplatku do štátneho fondu rozvoja bývania 50 eur, poistka 32 eur, poistka 9 eur,
telefón 20 eur, stavebné sporenie 40 eur, a strava približne 200 eur. Od januára 2021 otec žil spolu
so svojím starším synom J. F. v byte, ktorého vlastníkom je syn a prispieval mu na náklady sumou
200 eur. Z uvedeného mal súd za zrejmé, že po pripočítaní výživného v sume 200 eur na maloletého
A. výdavky otca prevyšovali jeho príjmy. Súdu nebolo zrejmé z akých finančných prostriedkov potom

otec tieto sumy uhrádzal, ak príjem deklaroval necelých 480 eur, pričom mesačné výdaje predstavovali
spolu sumu 751 eur. Súd neuveril tvrdeniam otca o výške príjmu, a to najmä s poukazom na výpis z
obchodného registra obchodnej spoločnosti I. G., celkové výnosy a hospodárenie obchodnej spoločnosti
zistené na internetovej stránke L.. Otec previedol svoj obchodný podiel k rodinnej firme za sumu 2000
eur, napriek tomu, že firma preukázateľne prosperovala, na internete ponúkala výrobky - zariadenia

pre zdravotníctvo. V roku 2019 a 2020 dosahovala firma výnosy 951.000 eur, pričom otec predal
obchodný podiel za 2.000 eur (odhliadnuc od skutočnosti, že v zmluve o prevode obchodného podielu
bola dohodnutá kúpna cena 1 euro), týmto spôsobom sa vzdal majetkového prospechu. Rovnako sa
súdu nejavilo ako logické, aby odborný zamestnanec, rodinný príslušník spoločníka, s 19 ročnou praxou
zarobil menej ako zamestnanec (syn J. F.), ktorý ukončil štúdium na gymnáziu skôr ako zmaturoval, teda

zamestnanec bez odborného vzdelania a praxe.

8.Zpotvrdeniaopoplatkuazozmluvyoštúdiusúdzistil,žeročnýškolnýpoplatoknaSúkromnejstrednej
športovej škole, na ktorú bol prijatý maloletý A., predstavuje sumu 1.200 eur, registračný poplatok
(zápisné) je vo výške 150 eur.

9. Z potvrdenia o členstve a poplatku súd zistil, že maloletý navštevuje športový klub kravmaga, kde je
mesačný členský poplatok 80 eur.

10. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 19.10.2021 súd zistil, že matka je osoba s ťažkým

zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 45 %.

11. Z dodatku k pracovnej zmluve súd zistil, že matka poberá mzdu od januára 2023 vo výške 1180 eur
brutto od zamestnávateľa C. G..

12. Z predpisu mesačnej zálohovej úhrady a zo zmluvy o nájme bytu súd zistil, že matka platí za nájom
256,87 eur mesačne.

13. Z potvrdenia o mzde zo dňa 16.10.2023 zo spoločnosti I. G. vyplýva, že otec je v danej spoločnosti
od 01.01.2015 zamestnaný na dobu neurčitú, od 01.03.2022 bol jeho pracovný pomer upravený na

polovičný pracovný úväzok zo zdravotných dôvodov. Zamestnávateľ potvrdil, že čistý mesačný príjem
otca za posledných 12 mesiacov bol 303,10 eur.

14. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že otec je výlučným vlastníkom rodinného domu v
obci G. H..

15. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že na rodinný dom v G. H., ktorý je vo vlastníctve otca, je
zriadené exekučné záložné právo na vymoženie pohľadávky s istinou 61.485,93 eur v prospech matky.

16. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa C. G. súd zistil, že matka poberala v období od októbra

2022 do septembra 2023 priemernú mesačnú čistú mzdu 1.139,98 eur.

17. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne o výplate invalidného dôchodku bolo zistené, že matka poberá
invalidný dôchodok vo výške 302,80 eur mesačne.18. Z lekárskeho nálezu zo dňa 30.05.2023 vyplýva, že maloletému boli predpísané individuálne
ortopedické vložky.

19. Z lekárskej správy zo dňa 19.10.2023 vyplýva, že maloletý má na odporúčanie lekára používať
dermatokozmetiku.

20. Matka na pojednávaní dňa 08.11.2023 uviedla, že návrh podávala z dôvodu, že sa zmenila situácia,

a to v tom, že syn začal navštevovať strednú športovú školu, ktorá je súkromná a syn veľmi prudko
rastie, taktiež nastal aj veľký nárast cien potravín z dôvodu inflácie. S otcom sa nedá vôbec komunikovať,
takže o súkromnej škole ho neinformovala, povedala to ale staršiemu synovi (pozn. J. F.), s ktorým
údajne žije. Na štátnu športovú školu syn nešiel z dôvodu, že tam berú viac-menej len reprezentantov
a tak sa rozhodli pre súkromnú. Bolo to želanie a túžba syna, pričom A. študuje športový manažment,
čomu by sa chcel venovať aj v budúcnosti. V čase posledného rozhodnutia o výživnom syn ešte nehral

futbal za klub, začal ho hrať v októbri alebo v novembri 2022, najprv bol evidovaný v klube F., ale
prestúpil na hosťovanie do M. N., kde mesačne platí 50 eur. Taktiež sa pripravuje aj na birmovku a z
tohto dôvodu B. nerobí a musel ju prerušiť. Matka uviedla, že robí všetko pre to, aby bol syn šťastný
a otec je človek, ktorý odmalička nemal záujem, tak nepotrebuje jeho súhlas k návšteve školy. Vzrástli
náklady na športové oblečenie, A. napríklad potrebuje viacero kopačiek a jedny stoja do 130 eur. Školné

je 120 eur mesačne a strava v škole 90 eur mesačne. Podotkla, že predtým strava v škole stála 16
eur. Syn podstupuje aj liečbu kožných problémov, najprv užíval antibiotiká a teraz podstupuje liečbu
retinoidmi a potrebuje aj špeciálnu kozmetiku. Týmto stavom trpí aj psychicky a má aj bolesti tváre.
Mal by chodiť aj ku kozmetičke, ale nemajú na to financie. Neustále musí aj prať, čím sú tiež zvýšené
náklady. Strava celkovo na domácnosť predstavuje sumu cca 700 eur - polovica na syna je cca 350 eur.

Synovi musí štvrťročne zakupovať ortopedické vložky do topánok, jedny stoja cca 20 eur. Na lyžiarsky
výcvik, ktorý stojí 200 eur, si musela požičať. Na birmovku jednorazovo zaplatila 105 eur, taktiež bude
potrebné zapožičať mu lyžiarsku výstroj. Za posledné 2 roky syn narástol asi 16 cm a museli komplet
vymeniť všetko oblečenie. Taktiež by mal ísť k zubárovi a na dentálnu hygienu a mal nosiť strojček, ale
na to nemá peniaze. Vreckové poskytuje synovi ad hoc. Otec matku ešte nevyplatil z bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, pričom matka bola nútená postúpiť jej pohľadávku na postupníka, pričom
dostala 35.000 eur, nakoľko jej hrozila exekúcia zo G., pričom z týchto peňazí už nemá nič. Mesačne ju
stojí nájom bytu 260 eur, platby telekomu - 90 eur (internet, TV + mobily), ZSE - 50 eur. Jej mesačný netto
príjem predstavuje sumu 1 140 eur a poberá čiastočný invalidný dôchodok 308 eur. Má veľké zdravotné
problémy, lieči sa na cukrovku, neuropatiu, problémy s chrbticou, niekedy má také problémy, že nevie

prejsť na zastávku na autobus a musí si zavolať taxík. Má vytečené všetky platničky a je rada, že vôbec
ide do roboty a naspäť. V noci máva veľké bolesti. Na lieky minie štvrťročne cca 20 eur. Problémy má
aj so zubami a minulý mesiac zaplatila u zubára 340 eur. Takisto jej boli predpísané aj okuliare, pričom
bude potrebovať aj dvoje, čo ju vyjde asi 600 eur. Pravidelne si musí požičiavať finančné prostriedky od
priateľov a rodiny. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.

21. Otec na pojednávaní dňa 08.11.2023 so zvýšením výživného nesúhlasil a uviedol, že má 2 exekúcie.
Bývalej manželke ponúkal, že jej vyplatí 35.000 eur, ona však radšej postúpila pohľadávku. Mesačne
zarobí 300 eur netto, nevie kde by sa mohol inde zamestnať, pretože má exekúcie. Dom sa nedá predať,
pretože k nemu nie je prístupová cesta. Teraz túto nehnuteľnosť už ponúka exekútor a bolo prvé kolo

dražby. V rodinnej firme už moc nerobí, lebo je to ťažká robota so železom. Robí manuálnu robotu. V lete
si vie brigádnicky privyrobiť aj do 300 eur. Žije spolu so synom J. v jeho 2-izbovom byte, na bývanie mu
neprispieva, občas urobí nejaký nákup. Má problémy s nohami, mal operované kŕčové žily, ale nebaví
ho behať po doktoroch a vybavovať si potvrdenia. Od roku 2021 kedy bolo poslednýkrát rozhodnuté o
výživnom, tak sa v podstate u neho nič nezmenilo. Všetky výdavky za neho platí sestra. Je výlučným

vlastníkom rodinného domu v G. H., ktorý je prázdny, nebýva tam nikto. Kolaudovaný bol v roku 2000,
prenajatýnieje,lebosapredáva.Nevlastnížiadneďalšienehnuteľnostianihnuteľnéveciväčšejhodnoty.

Matka na uvedené reagovala, že je presvedčená, že otec dostáva peniaze na ruku, pretože niekedy
v minulosti tam pracovala aj ona, založila o tom do spisu pracovnú zmluvu. 24.1.2022 dostala SMS,

kde vyzývala otca na výplatu podielu z BSM, avšak on odpísal, že nemá chuť sa dohadovať a ponúkol
jej 25.000 eur vrátane odmeny exekútora. Na takúto ponuku nemohla pristúpiť a preto postúpila
pohľadávku. Do spisu založila fotodokumentáciu z Facebooku a uviedla, že z nej je zrejmé, že dom sa
využíva, vydatá dcéra jeho sestry uvádza, že sa zahájili rekonštrukčné práce domu. Dom je stále krásnya je obývaný A. B., čo je manžel dcéry otcovej sestry. Starší syn vo svojich 23 rokoch si nemohol zarobiť
na byt a tento byt je na neho napísaný iba účelovo. Syn nemal dokončenú ani strednú školu. Na jar jej
starší syn písal, že je odsťahovaný z bytu, že býva vo C. O. v podnájme. Uviedla, že si myslí, že starší

syn je na nejakých drogách a je to do plaču. Syn jej ešte napísal, že si ide riešiť zdravotnú poisťovňu.

Otec poznamenal, že uvedené nie je pravda, syn býval vo C. O. chvíľu. Syn je zamestnaný u nich vo
firme a robí tam nejaký program do PC. Na otca nie je nič napísané kvôli exekúcii.

Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 08.11.2023 uviedol, že s maloletým hovoril, chlapec je veľmi
slušný a potvrdil, že otec sa o neho celé roky nezaujímal, ani na sviatky, ani nikdy a okrem výživného
mu nikdy na nič neprispel.

22. Z oznámenia o postúpení pohľadávky a zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že matka
postúpila pohľadávku, ktorú mala voči otcovi vo výške 62.171,65 eur (z titulu vyrovnania podielu v rámci

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov) na tretiu osobu za sumu 35.000 eur.

23. Z potvrdenia o športovej činnosti bolo zistené, že maloletý je od 15.08.2023 členom futbalového
klubu M. N., kde sú mesačné náklady 50 eur za členstvo v klube a ďalšie náklady sú na športové potreby
a oblečenie.

24. Svedok J. F. (starší syn rodičov), nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní dňa 22.01.2024 uviedol, že
otcom je vychovávaný od 9 rokov a s mamou nemá žiaden vzťah, dá sa povedať, že ju ani nepozná.
Nehnuteľnosť v ktorej s otcom bývajú je jeho a nadobudol ju cez úver, ide o 2-izbový byt. Jeho mesačný
netto príjem je cca 800 eur, pričom splátka úveru je 435 eur. Pracuje vo firme ako otec na pozícii CNC

operátor, pracuje vlastne to isté ako otec, len otec je na 4 hodiny. Pomáha aj s programovaním, ovláda
anglický jazyk. Ďalšie poplatky za užívanie bytu sú v sume 120 eur (energie, poplatky správcovskej
spoločnosti a podobne), tieto hradí on. Otec prispieva tak, že spraví nákup, pomôže v domácnosti,
peniaze od neho nepýta. Otec je nemajetný, má problémy s nohami, bol operovaný, má problémy s
kŕčovými žilami. Svedok ďalej uviedol, že nemá dobrý vzťah s matkou. Keď bol menší a býval s ňou,

tak mu zakazovala chodiť za otcom. Niekedy musel aj ukazovať lístky na autobus, aby videla že za ním
nešiel. Od svojich 9-tich až 10-tich rokov žije s otcom. Z ich strany boli snahy stretnúť sa s bratom, ale
nepodarilo sa to. Od svojich 14 - 15-tich rokov nemal s matkou žiaden kontakt. Týždeň pred 18-timi
narodeninami išiel za ňou, ona však na neho zavolala 112 a odviedla ho sanitka na Kramáre, pretože
matka uvádzala, že má psychické problémy. Odvtedy sa nekontaktovali. Matka mu vypisuje, aj teraz

pred pojednávaním mu písala, čo si má priniesť. Vo C. O. býval asi 1 mesiac so svojou priateľkou a
potom sa vrátil do bytu na K., bolo to v roku 2019. S bratom nemá bohužiaľ žiaden kontakt, pred rokom
po nejakom pojednávaní mu brat napísal SMS a nebolo to nič pekné.

Matka na uvedené reagovala, že pokiaľ ide o incident so synom J. pred jeho 18 narodeninami, tak vtedy

prišiel za ňou a bol v zlom stave, psychickom aj fyzickom a hovoril, že chce utiecť od rodiny. A. nemá
vzťah s rodinou F. preto, lebo chlapec trpel nočnými morami. Otec bol jeden týždeň s jednou milenkou,
druhý týždeň s druhou. Nespochybnila, že byt je synov, ale zarážalo ju, že v máji 2023 jej písal SMS,
že je odsťahovaný, že si platí nájom.

Právna zástupkyňa otca uviedla, že maloletý A. študuje na súkromnej exkluzívnej škole a takéto štúdium
nie je obvyklé a mnoho rodín si takéto štúdium nemôže dovoliť. Spochybnila teda tento výdavok a takisto
aj výdavky na šport, športové oblečenie a podobne.

Matka poznamenala, že sa snažila s otcom o tom komunikovať. Na exkluzívnu školu chodil aj syn J.,

ale ten ju zanedbával a nedokončil ju. Syn má tréningy 4 x do týždňa. Kravmaga je prerušená, pretože
sa A. pripravuje na birmovku.

25. Maloletý A. dňa 28.02.2024 na pojednávaní uviedol, že s otcom nie je v kontakte, otec furt klame,
v minulosti keď mu zavolal, tak bol pod vplyvom alkoholu. Naposledy sa stretli cca pred 3 - 4 rokmi na

Kuchajde a chcel otcovi povedať, aby mamine zaplatil peniaze ohľadom bývania. Vtedy mu otec začal
nadávať. Nad rámec výživného ničím neprispieva, prispel iba 55 eur na tenisky v čase keď bol ešte na 1.
stupni ZŠ. Futbal hráva v klube asi jeden a pol roka, predtým hrával len tak rekreačne. Ísť na súkromnú
školu bol jeho sen, chce mať trénerskú licenciu a chce sa tomu venovať. Mama sa o neho stará, dávamu peniaze na stravu, oblečenie a podobne, podľa potreby. V škole chodí na obedy, jeden stojí 4,50
eur. Tréningy má 3x do týždňa, 4x chodí do posilňovne a po birmovke chce chodiť opäť na kravmagu.
Otec mu žiadne darčeky neposiela, ani na žiadne sviatky.

26. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 28.02.2024 so zvýšením výživného súhlasil a výšku
ponechal na úvahu súdu.

27. Dňa 11.03.2024 matka do spisu založila listinné dôkazy, podľa ktorých bol na majetok otca vyhlásený

konkurz, uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa 23.02.2024.

28. Matka na pojednávaní dňa 17.04.2024 do spisu založila listinný dôkaz o tom, že otec je v osobnom
bankrote, čo určite na minulom pojednávaní jeho právna zástupkyňa vedela a neuviedla to. 300 eur
výživné sa platí z účtu ich firmy, otec to zo svojho účtu neplatí. Veľakrát sa stalo, že peniaze prišli aj
o týždeň neskôr. A. súrne potrebuje zakúpiť notebook kvôli prezentáciám do školy, ktoré si teraz chodí

robiť k nej do práce.

29. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 17.04.2024 potvrdila, že od 23.01.2024 je vyhlásený
osobný bankrot na otca. Pokiaľ ide o výhradu, že výživné je platené z účtu zamestnávateľa, nevidí v
tom žiaden problém, pretože je to bežný postup, že zamestnanec zadá požiadavku, aby bolo výživné

pravidelne strhávané z jeho príjmu. Pokiaľ ide o technický preukaz vozidla Alfa Romeo, vozidlo bolo
predané počas trvania manželstva. Aj keď metodika výpočtu výživného má len odporúčací charakter, tak
poukázala na to, že aj keby otec dosahoval hrubý mesačný príjem 1200 eur, tak 24 % by predstavovalo
sumu 223 eur a otec platí 300 eur.

30. Otec na pojednávaní dňa 17.04.2024 uviedol, že príjmy a výdavky sa u neho nezmenili, jeho príjem
je 360 eur mesačne, lebo robí na polovičný úväzok. Pokiaľ ide o jeho zdravotný stav, ten je teraz celkom
stabilizovaný, uvidí čo bude v lete. Žiadne nové lekárske správy nemá. Stavebné sporenie už skončilo
niekedy koncom minulého kalendárneho roka, všetko je vyplatené. Pokiaľ ide o dom, tak tam nie je tiež
nič nové, dom je písaný na neho a je tam blokácia. Je pravdou, že exekúcie sú už stopnuté a musí

sa poradiť ako ďalej. ŠFRB 50 eur mesačne stále spláca, bude to treba splácať cca 6 rokov. Sestre
teraz neplatí nič, lebo nemá z čoho. Fajčí asi 1 krabičku za 2 týždne, pričom krabička stojí 4 eurá. Na
dovolenky nechodieva, nekupuje si žiadne oblečenie, chodí stále v tom istom. Pri predchádzajúcom
konaní o zvýšenie výživného odvolanie nepodal, pretože sa to asi vtedy dalo vykryť. 300 eur je pre neho
dosť a poukázal aj na to, že so synom nemá žiadnu komunikáciu a ani ho nevidí. Žiaden nový vážny

vzťah nemá.

31. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 17.04.2024 mal za to, že návrh matky bol podaný dôvodne,
nakoľko nastala zmena pomerov na strane maloletého. Spochybnil príjem otca, ktorý nepreukázal svoj
zdravotný stav, ktorý by ho obmedzoval v pracovnej činnosti. Zvýšenie výživného navrhol na sumu 400

eur, pričom poukázal na to, že chlapec si už napríklad počas leta môže privyrobiť.

32. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len "zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

33. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

34. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

35. Podľa § 62 ods. 5 prvá veta zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

36. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.37. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

38.Podľa§78ods.3zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

39. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia

povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri

rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v
akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť.

40. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných
kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami
sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného,
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k
deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich

rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane
povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého
rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však
treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný
zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný

stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj
objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

41. V ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 121 Civilného mimosporového
poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k

zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine a § 121 Civilného mimosporového
poriadku tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že výživné má
zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj
v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza
automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového

súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí
zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre
pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje
o novej úprave (R 72/65).

42. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku
nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne
označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí
byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou

pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale
musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším
spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba
prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na

zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a
preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej
povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemusúdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci
konaní o výživnom. Relevantnú zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v
porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcej úpravy. Nestačí len úvaha o tom,

že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol
by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu
právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom
návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len
to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo

na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

43. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom
takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane
rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných

nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie
či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.
Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy
sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov
konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v

okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho
zmenu.

44. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to v prvom rade výškou mesačného
príjmu, výškou mesačných nákladov a položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú

prebytok finančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú
rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové
možnostidanéokreminéhofyzickýmstavom,nadaním,čipracovnýmiskúsenosťami.Majetkovépomery
možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy z
majetku.

45. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie tunajší súd dospel k záveru,
že návrh navrhovateľky je čiastočne opodstatnený. Porovnávajúc pomery matky, otca a maloletého
dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi je nutné konštatovať, že
od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie cca. 2,5 roka a jednoznačne došlo k zmene pomerov

najmä na strane dieťaťa. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola naposledy upravená
v roku 2021 a to Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/86/2020-445 zo dňa
03.11.2021.Uvedenýmrozhodnutímbolavyživovaciapovinnosťotcazvýšenázosumy200eurmesačne
na sumu 300 eur mesačne, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2021.

46. Otec v čase posledného rozhodnutia o výživnom (t.j. v roku 2021) pracoval v spoločnosti I. G.,
deklaroval čistý mesačný príjem 476 eur. Takisto deklaroval zhoršenie zdravotného stavu spočívajúce v
operáciikŕčovýchžíl.Mesačnévýdavkyuvádzalnasledovné:poplatokdoštátnehofondurozvojabývania
50 eur, poistka 32 eur, poistka 9 eur, telefón 20 eur, stavebné sporenie 40 eur, strava približne 200
eur. Od januára 2021 žil spolu so svojím starším synom J. F. v jeho byte a prispieval mu na náklady

sumou 200 eur. Na maloletého A. prispieval výživným v sume 200 eur. Otec previedol svoj obchodný
podiel k rodinnej firme (spoločnosť I. G.) za sumu 2.000 eur, napriek tomu, že firma preukázateľne
prosperovala, na internete ponúkala výrobky - zariadenia pre zdravotníctvo. V roku 2019 a 2020
dosahovala výnosy 951.000 eur, pričom otec predal obchodný podiel za 2000 eur (odhliadnuc od
skutočnosti, že v zmluve o prevode obchodného podielu bola dohodnutá kúpna cena 1 euro), týmto

spôsobom sa vzdal majetkového prospechu. Po súdnom vyporiadaní BSM ostal otcovi rodinný dom v
G. H. s povinnosťou vyplatiť matke 61.000 eur, inak nevlastnil žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci
väčšej hodnoty. Inú vyživovaciu povinnosť nemal.

V súčasnosti otec pracuje stále v spoločnosti I. G., od 01.03.2023 pracuje na polovičný úväzok a

jeho mesačný čistý príjem predstavuje sumu 303,10 eur. Svoje pravidelné mesačné výdavky vyčíslil
nasledovne: výživné na Marca 300 eur, splátka úveru ŠFRB 49,99 eur, splátky stavebného úveru 40
eur, životné poistenie 33,18 eur, úrazové poistenie 9,78 eur ročne. (Stavebné sporenie skončilo cca. na
konci roku 2023.) Býva u syna J. F. v obci G. H., ktorý znáša výdavky spojené s užívaním bytu, otecobčas nakúpi jedlo. Voči jeho osobe sú vedené dve exekúcie vo výške 61.485,93 eur a 4.008,35 eur.
V rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s bývalou manželkou (matkou) mu
bola uložená povinnosť vyplatiť manželku sumou 61.485,93 eur. Okrem rodinného domu získaného po

vyporiadaní BSM, otec nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Inú vyživovaciu
povinnosť nemá. Od 23.01.2024 je vyhlásený osobný bankrot na otca.

Pokiaľideozmenupomerovnastraneotcamožnokonštatovať,žedošlokmiernemupoklesujehopríjmu
(bez racionálneho zdôvodnenia), bytové pomery ostali nezmenené, zdravotný stav totožný s obdobím

predchádzajúcej úpravy. V súvislosti s vyhlásením osobného bankrotu otcovi odpadla povinnosť splácať
dve exekúcie, v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov mu bola uložená
povinnosť vyplatiť matke maloletého sumu 61.485,93 eur.

47. Matka bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. v roku 2021) I. C. G. C. G. s mesačnou
mzdou vo výške 1000 eur brutto (cca 812 eur netto). Poberala prídavok na dieťa (v roku 2020 vo výške

24,95 eur). Od otca dostávala mesačné výživné na A. 200 eur. Po súdnom vyporiadaní BSM ostal otcovi
rodinný dom v G. H. s povinnosťou vyplatiť matke 61 485 eur. V tom čase bývala v mestskom byte
na Vietnamskej so synom A.. Výdavky matky uvádzala nasledovné: nájom (dokopy) 197,43 eur, ZSE
elektrina 38,50 eur, telekom 72 eur, splátka G. 50 eur. Nevlastnila nehnuteľné ani hnuteľné veci väčšej
hodnoty. Matke odpadla vyživovacia povinnosť k synovi J. F. počnúc 01.04.2019.

V súčasnosti je matka zamestnaná v spoločnosti C. G., od januára 2023 poberá brutto mzdu 1180 eur,
poberá taktiež prídavok na dieťa 60 eur a invalidný dôchodok 302,80 eur. Matka je osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 45 %. Otec jej posiela mesačné výživné na A. 300
eur. Svoje mesačné výdavky vyčíslila nasledovne: mobil, internet a TV dokopy za domácnosť 90 eur,

elektrina 50 eur, nájom 256,87 eur, lieky cca. 20 eur, matka spláca sestre pôžičku mesačne 100 eur,
strava na domácnosť celkovo cca. 700 eur, oblečenie podľa potreby, drogéria 50 eur, cestovné 50 eur
mesačne. Otec ju z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (cca. 61.000 eur) nevyplatil a z tohto
dôvodu bola nútená postúpiť jej pohľadávku na postupníka pričom dostala 35.000 eur. Nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.

Porovnávajúc pomery matky v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi
možno konštatovať, že matkin príjem stúpol o cca 180 eur brutto, taktiež jej bol priznaný čiastočný
invalidný dôchodok 302,80 eur, poberá zvýšený prídavok na dieťa v sume 60 eur, od otca dostáva
výživné 300,- eur, v rámci vyporiadania BSM jej bolo vyplatených 35.000 eur. Celkovo môže teda matka

mesačne disponovať so sumou cca 1.660 eur, vrátane výživného.

48. Maloletý sa v čase posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2021 nachádzal v starostlivosti
matky. V tom čase mal cca. 13 rokov, navštevoval druhý stupeň základnej školy. Matka vyčíslila mesačné
náklady na maloletého v sume 597 eur, pozostávajúce z nákladov na nájomné v pomernej sume 100 eur,

elektrina 17 eur, hygienické a kozmetické prípravky 50 eur, oblečenie a obuv 70 eur, školské potreby 20
eur, strava 200 eur, lieky a zubár 30 eur, mimoškolské aktivity 45 eur (resp. kravmaga 65 eur), vreckové
30 eur, mobil, TV, internet 35 eur.

V súčasnosti sa maloletý stále nachádza v starostlivosti matky, s otcom nemá žiaden kontakt. Je vo veku

16 rokov, navštevuje súkromnú strednú športovú školu. V čase podania návrhu hral za futbalový klub
G. F., v súčasnosti hrá za M. N.. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletého nasledovne: školný
poplatok na súkromnej škole ročne 1.200 eur, MHD 15 eur, jeden obed 4,50 eur, t. j. 90 eur na obedy na
20 dní, poplatok za športový klub kravmaga 80 eur (v súčasnosti prerušil návštevu tohto klubu z dôvodu
prípravy na birmovku), vreckové 60 eur, strihanie vlasov 13 eur, kopačky (jedny stoja 100 až 130 eur),

ortopedické pomôcky - vložky do topánok 20 eur štvrťročne, zvýšené výdavky na dermatokozmetiku (syn
navštevuje kožnú ambulanciu), matka synovi platí všetky výlety, lyžiarsky výcvik, birmovku a podobne
- celkové náklady na dieťa vyčíslila v sume cca 900 Eur.

Porovnávajúc pomery v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, súd dospel

k záveru že na strane maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu
pôvodného rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa. Maloletý má 16 rokov (v čase predchádzajúcej
úpravy mal cca. 13 rokov), nastúpil na strednú športovú súkromnú školu (predtým navštevoval druhýstupeň základnej školy), čo predstavuje podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, oproti
času kedy súd rozhodoval o výživnom naposledy.

49. V čase predchádzajúcej úpravy výživného bol otec zamestnaný v spoločnosti I. G. s čistým
mesačným príjmom 476 eur, v súčasnosti stále pracuje v tejto spoločnosti na polovičný úväzok a jeho
mesačný čistý príjem predstavuje sumu 303,10 eur. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, tie ostali v
porovnaní s predchádzajúcim stavom rovnaké, stále je vlastníkom rodinného domu, ktorý získal v rámci
vyporiadania BSM s povinnosťou vyplatiť matku v sume cca. 61.000 eur, okrem toho nevlastní žiadne

nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, v súčasnosti je na jeho majetok vyhlásený konkurz. Otec
rovnako ako v čase predošlého rozhodnutia nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

Matka bola v čase predchádzajúcej úpravy zamestnaná v spoločnosti C. G., s mesačnou mzdou vo
výške 1.000 eur brutto (cca. 812 eur netto), poberala prídavok na dieťa (v roku 2020 24,95 eur). V
súčasnosti je matka zamestnaná v spoločnosti C. G. a od januára 2023 poberá brutto mzdu 1.180 eur,

prídavok na dieťa 60 eur a invalidný dôchodok 302,80 eur. Pokiaľ ide o majetkové pomery matky, tie
ostali v porovnaní s predchádzajúcim stavom rovnaké, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci
väčšej hodnoty. Matka v čase posledného rozhodnutia ani v súčasnosti nemá inú vyživovaciu povinnosť.

50. Pokiaľ ide o mesačné výdavky na maloletého, súd z veľkej časti akceptoval vyčíslenie výdavkov,

ktoré matka uvádzala, a to okrem výdavku na školné, ktoré predstavuje ročne sumu 1.200 Eur a výdavku
na stravu mimo školského zariadenia v sume 350 Eur.

Výdavky na maloletého vyčíslené matkou súd považoval za reálne a akceptovateľné v sume cca 750
Eur mesačne. (strava v škole 90,- eur, strava doma 200,-eur, 50 eur futbal, 10 eur birmovka, nájomné

130,- eur, internet, mobil 45 eur a 25 eur elektrina, 5,- vložky do topánok, 15 eur električenka, 13 eur
holič, oblečenie a obuv cca 50,-eur, hygiena a kozmetika cca 70 eur s ohľadom na kožné problémy,
vreckové 50 eur).

Súd pri rozhodovaní o výživnom zobral do úvahy najmä tú skutočnosť, že maloletý A. nastúpil na

súkromnú strednú školu, t.j. na vyšší stupeň vzdelania avšak pokiaľ matke nevychádzal dostatok financií
na súkromnú školu, bolo na jej zvážení, či by mal A. takúto školu navštevovať. Matka o súhlas otca
ani nežiadala s odôvodnením, že aj starší syn chodil do súkromnej školy a taktiež z dôvodu, že išlo o
želanie maloletého, čím jednoznačne vynechala otca zo spolurozhodovania o type školského zariadenia
pre ich spoločného syna. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že matka mala možnosť zapísať dieťa

na školu štátnu, napr. športové gymnázium na P. ulici, kde sú pravidelné platby značne nižšie a ktoré
poskytuje taktiež obdobnú formu vzdelania ako súkromná športová škola. Súd teda uznal iba sumu
platieb za obedy vo výške 90 eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavok maloletého na stravu v domácnosti
mesačne v sume 350 eur, súd ho vyhodnotil za nadhodnotený a účelovo navýšený, pričom za adekvátnu
sumu vzhľadom na vek dieťaťa považoval sumu 200 eur mesačne (čo spolu so školskými obedmi

predstavuje sume 290 eur mesačne). Pri rozhodovaní o zvýšenom výživnom súd prihliadal i na to, že
aj matka je povinná podieľať sa na výživnom pre mal. A., ktorý sa v jej osobnej starostlivosti nachádza
a otec ho vôbec nekontaktuje. Súd ďalej zohľadnil i tú skutočnosť, že maloletý má v súčasnosti nové
aktivity, navštevuje futbalový klub FC Ružinov, pripravuje sa na prvé sväté prijímanie a birmovku. Taktiež
zohľadnil nárast cien, tovarov a služieb, zároveň i tú skutočnosť, že maloletý má kožné problémy s

čím súvisí nákup kozmetických prostriedkov a ošetrenia pleti v zdravotníckom zariadení, potrebuje
ortopedické pomôcky - vložky do topánok. V súvislosti s obdobím prudkého rastu v ktorom sa maloletý
nachádza, bolo nutné obnoviť ošatenie a obuv s čím nesporne vznikli matke zvýšené náklady. Súd
zohľadnil aj alikvótnu výšku výdavkov matky na bývanie a to konkrétne podiel na nájomnom 130,- eur,
internet, mobil 45 eur a 25 eur elektrina (čo predstavuje polovicu uhrádzanej sumy).

51. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť platby za bývanie (pomerná
časť nákladov), stravovanie, zdravotnú starostlivosť, poplatky za návštevu školského zariadenia a
mimoškolských aktivít. Nie je povinnosťou navrhovateľa predkladať všetky pokladničné bločky o
nákupoch vecí pre dieťa, súd vychádzal teda z poznatkov o všeobecných cenách tovarov s prihliadnutím

na vek dieťaťa. Takýmito nákladmi sú výdavky na stravu, ošatenie a zabezpečenie hygienických potrieb,
pričom uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne.Súd nemá pochybnosti o tom, že s fyzickým vekom detí sú spojené i vyššie výdavky osobnej potreby ako
náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice nevyhnuté pre štúdium a pod.,
navyše v období kedy dochádza v celej spoločnosti k rapídnemu zvyšovaniu ceny tovarov a služieb.

Majetkové pomery dieťaťa boli v čase predchádzajúcej úpravy totožné so súčasným stavom. Maloletý
A. bol v starostlivosti matky, kde je až do súčasnej doby, otec sa so synom absolútne vôbec nestretáva.

52. V neposlednom rade súd poukazuje aj na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom
tzv. tabuľkové výživné (metodika je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného

za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom). V predmetnej veci ide o
maloleté dieťa vo veku 16 rokov, teda ide o dieťa, u ktorého by určenie výživného nemalo v zásade
presahovať viac ako 24% z príjmu, čo predstavuje v prípade otca, ak vychádzame z premisy, že otec
je schopný dosahovať čistý príjem cca 1.200,- Eur sumu cca 288,- eur.

53. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného pre maloletého je prihliadnuť na tzv. potencialitu

príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem,
ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality
má prednosť pred princípom fakticity. Rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a
je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností (vzdelanie, zdravotný stav, pracovné skúsenosti
a pod.) a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si

riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

54. Súd po zistení všetkých relevantných skutočností zhodnotil, že je v možnostiach otca platiť
výživné vyššie o 50 eur mesačne. Otec má potenciál na platenie výživného v sume 350 eur mesačne.
K tvrdeniam otca, že výživné viac ako 300 eur sa mu zdá neadekvátne vzhľadom k jeho zdravotnému

stavu, súd uvádza, že pri rozhodovaní prihliadol aj na túto skutočnosť, avšak jeho choroba - kŕčové žily
nie je až tak závažného charakteru, že by bol úplne vylúčený z trhu práce (ide o bežnú diagnózu), resp.
že by jeho schopnosť pracovať bola znížená, čo dokazuje samotná skutočnosť, že otec sa nesnaží ani
o uznanie za invalidného s presne určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Závažné zdravotné komplikácie, ktoré by mu bránili vo výkone práce nijako nepreukázal, takisto
nepreukázal žiadne reálne dôvody, kvôli ktorým môže pracovať iba na polovičný úväzok. Súd takisto
prihliadol na skutočnosť, že otec už nevynakladá výdavok na stavebné sporenie a momentálne sa
nachádza v osobnom bankrote - na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, čím sa mu znížili výdavky na
exekúcie.

55. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania v predmetnej veci súd dospel k záveru, že je v
možnostiach otca platiť výživné v sume 350 Eur, a to vzhľadom na nárast potrieb maloletého (v čase
predchádzajúceho rozhodnutia matka vyčíslila výdavky na dieťa v sume cca 600 eur, v súčasnosti
súd ustálil výdavky v sume 750 Eur) ako i s ohľadom na potencionálny príjem otca zohľadňujúc jeho

vzdelanie, vek, zdravotný stav a lokalitu v ktorej sa trvale zdržiava (Bratislavský kraj s množstvom
pracovných príležitostí). Súd rozhodoval aj s prihliadnutím na to, že otec sa s maloletým vôbec
nestretáva, a teda neuhrádza žiadne platby na spoločných stretnutiach, nad rámec výživného ničím
neprispieva.

56. Záverom súd považuje za nutné konštatovať, že otec dostatočne nevyužíva svoj potenciál
a nevyvíja úsilie aby zabezpečil adekvátnu výživu nie len sebe ale aj svojmu dieťaťu, jeho postoj
k získavaniu finančných prostriedkov je mimoriadne pasívny, pričom využíva pomoc svojich blízkych
rodinných príslušníkov a priateľov. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný
usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo

ohrozené aj napriek mierne zhoršenému zdravotnému stavu a nie spoliehať sa na finančnú pomoc iných
osôb, prípadne na matku dieťaťa, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť vyvažuje aj osobnou starostlivosťou
o maloletého.

57. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky

svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo
nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ani jeden z rodičov neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za
všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda výživou odkázané
na svojich rodičov.58. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. od podania návrhu, t. j. od 31.05.2023,
čím vzniklo zročné výživné za obdobie od 31.05.2023 do 30.04.2024 v sume 551,66 eur (pri zohľadnení

faktu, že otec pravidelne hradí matke výživné 300 eur mesačne), t. j. za obdobie 1 dňa v mesiaci máj
2023 a jún 2023 až apríl 2024 (za 1 mesiac zročné výživné predstavuje 50 eur, za 1 deň 1,66 eur), teda
1 x 1,66 eur (za jeden deň v máji 2023) + 11 x 50 eur (za jún 2023 až apríl 2024). Súd vo výroku tohto
rozsudku uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 31.05.2023 do 30.04.2024 v
sume 551,66 eur do 31.12.2024. Uvedené časové obdobie je dostatočné na to, aby bolo zročné výživné

uhradené v celom rozsahu, a to s ohľadom na príjem otca, jeho schopnosti a možnosti ako i majetkové
pomery. Je na rozhodnutí otca, či zročné výživné bude uhrádzať v pravidelných splátkach, alebo ho
zaplatí jednorazovo najneskôr v posledný deň uvedenej lehoty.

59. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.