Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200799
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra
Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): T.. Ľ. W., G. XX. M. XXXX, A. C. Q. O.. U.. K. XX, XXX
XX O., právne zastúpený: JUDr. Viera Straková, advokátka, so sídlom Námestie legionárov č. 5, 080 01
Prešov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080
01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/22555/2020, ČRZ:106200/2020
z24.septembra2020,vkonaníokasačnejsťažnostižalobcuprotirozsudkuSprávnehosúduvKošiciach
sp. zn. PO-3S/19/2020 z 13. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh predchádzajúceho administratívneho a civilného súdneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. KaPO/32255/2019 z 18. novembra 2019, ČRZ: 164059/2019 priznal
žalobcovi nárok na predbežné poskytnutie právnej pomoci na spísanie a podanie dovolania proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/50/2019-186 z 5. septembra 2019.

2. Keďže žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v danej veci neobsahovala všetky doklady potrebné
na zistenie skutkového a právneho stavu, a žalobca ich ani napriek vyzvaniu nedoplnil, žalovaný
rozhodnutím, č. KaPO/7175/2020 z 13. mája 2020 (predtým spis KaPO/32255/2019), ČRZ: 55800/2020,
zastavil správne konanie o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci. Uvedené rozhodnutie bolo
dňa 27. augusta 2020 potvrdené riaditeľkou Centra právnej pomoci so sídlom v Bratislave ako odvolacím
orgánom.
3. Následne Okresný súd Prešov v konaní č. 29C/159/2016 na základe prípisu Najvyššieho súdu SR z

18. júna 2020 vo veci sp. zn. 8Cdo/106/2020 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní predložil rozhodnutie
Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 zákona č. 327/2005
Z.z.oposkytovaníprávnejpomociosobámvmateriálnejnúdziaozmeneadoplnenízákonač.586/2003
Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len ako „zákon o poskytovaní
právnej pomoci“). Žalobcovi bola uvedená výzva doručená dňa 18. septembra 2020, pričom koniec
súdom určenej lehoty na vyjadrenie pripadol na 28. septembra 2020.

II. Konanie pred orgánmi verejnej správy4. Žalobca podanou žiadosťou doručenou žalovanému dňa 22. septembra 2020 žiadal o poskytnutie
právnej pomoci, a rovnako o predbežné poskytnutie právnej pomoci, vo veci predloženia riadneho
rozhodnutia Centra právnej pomoci na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 zákona o poskytovaní

právnej pomoci Okresnému súdu Prešov do konania č. 29C/159/2016, týkajúceho sa poskytnutia
právnej pomoci žalobcovi v rámci dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde SR pod sp.
zn. 8Cdo/106/2020. Dôvodom bola hrozba uplynutia desaťdňovej lehoty dňa 28. septembra 2020 na
predloženie požadovaného rozhodnutia žalovaného.
5. Žalovaný rozhodnutím č. KaPO/22555/2020, ČRZ:106200/2020 z 24. septembra 2020 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie žalovaného“) podľa § 11 zákona o poskytovaní právnej pomoci o žiadosti
žalobcu o poskytnutie právnej pomoci doručenej žalovanému dňa 22. septembra 2020 rozhodol tak, že
žalobcovi predbežne neposkytuje právnu pomoc.
6. Žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že účelom rozhodnutia o
predbežnom poskytnutí právnej pomoci je zabezpečenie efektívnej ochrany práv a oprávnených
záujmov žiadateľa ešte pred skúmaním podmienok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hroziaceho

nebezpečenstva zmeškania lehoty. Nebezpečenstvom zmeškania lehoty sa rozumie blížiaci sa koniec
hmotnoprávnej alebo procesnej lehoty určenej zákonom na vykonanie nejakého úkonu, uplynutím, ktorej
zákon spája následok nemožnosti účinného vykonania tohto úkonu žiadateľom.
7. Žalovaný bol preto názoru, že predbežné poskytnutie právnej pomoci v danej veci nezabezpečuje
efektívnu ochranu žalobcových práv a oprávnených záujmov, keďže rozhodnutie o zastavení konania

číslo spisu: KaPO/7175/2020 z 13. mája 2020 (predtým spis KaPO/32255/2019), ČRZ: 55800/2020
mu bolo doručené a môže súd informovať, že konanie bolo zastavené a predložiť mu uvedené
rozhodnutie. Splnenie edičnej povinnosti podľa jeho názoru nevyžaduje odbornú spôsobilosť, ktorá
by bola nevyhnutne potrebná na včasné predloženie rozhodnutia, resp. spísanie odpovede na výzvu,
pričom dodal, že žalobca môže požiadať o predĺženie lehoty. Záverom žalovaný zhrnul, že žalobca

neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že mu hrozí zmeškanie lehoty stanovenej na
vykonanieprocesnéhoalebohmotnoprávnehoúkonu,následkomktoréhobynasledovalabezprostredná
ujma na jeho právach.

III. Konanie pred správnym súdom

8. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na
Krajský súd v Prešove, ktorou sa domáhal, aby Krajský súd v Prešove napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
9. Na základe § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od
1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v
súlade s rozvrhom práce Správneho súdu v Košiciach náhodným výberom pridelená senátu Správneho
súdu v Košiciach pod sp. zn. PO-3S/19/2020.

10. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom sp. zn. PO-3S/19/2020 z 13. marca
2024 rozhodol tak, že žalobu v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú.
11. Správny súd v úvode právneho posúdenia priblížil podstatu inštitútu predbežnej právnej pomoci.
Zákon o poskytovaní právnej pomoci v § 11 ods. 1 poskytuje žiadateľom možnosť požiadať Centrum o

predbežné poskytnutie právnej pomoci, zároveň však stanovuje podmienku, že musí ísť o žiadateľa, u
ktoréhohrozínebezpečenstvozmeškanialehoty.Nanesplnenítejtopodmienkyjezaloženéajnapadnuté
rozhodnutie. Základnou úlohou žalovaného pri rozhodovaní o predbežnom poskytnutí právnej pomoci
preto v predmetnom administratívnom konaní bolo zistiť, či v danom prípade hrozí alebo nehrozí
nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

12. Správny súd sa pritom stotožnil s výkladom žalovaného, podľa ktorého pri skúmaní hrozby
nebezpečenstva zmeškania lehoty treba brať na zreteľ, že nebezpečenstvom zmeškania lehoty sa
rozumie blížiaci sa koniec hmotnoprávnej alebo procesnej lehoty určenej zákonom na vykonanie
nejakého úkonu, s uplynutím ktorej zákon spája následok nemožnosti účinného vykonania tohto úkonu.
13. Správny súd zhodne so žalovaným konštatoval, že v danom prípade bol žalobca Okresným súdom

Prešov vyzvaný na splnenie edičnej povinnosti (povinnosť po výzve súdu predložiť vec potrebnú
na zistenie skutkového stavu). Na splnenie uvedenej povinnosti súd určuje lehotu, ktorá je lehotou
sudcovskou, je stanovená na základe úvahy súdu, pričom súd ňou nie je viazaný a v prípade potreby
ju môže primerane predĺžiť alebo aj zrušiť.14. Z výzvy okresného súdu v spojení s prípisom Najvyššieho súdu SR podľa správneho súdu
nevyplynulo, že nesplnením vo výzve určenej povinnosti by žalobcovi hrozila priama ujma na právach.
Následkom uplynutia lehoty mohla byť urgencia okresného súdu smerovaná k žalobcovi, prípadne výzva

na zaplatenie súdneho poplatku. V danom prípade tak podľa správneho súdu neexistovala hrozba
nebezpečenstva zmeškania lehoty, ktorej uplynutie by následne viedlo k vzniku ujmy na strane žalobcu
ako účastníka konania, na základe čoho nebola splnená podmienka na predbežné poskytnutie právnej
pomoci podľa § 11 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Napadnuté rozhodnutie žalovaného
teda vyhodnotil ako zákonné.

IV. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

15. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a
f) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na
ďalšie konanie. Sťažovateľ podanú kasačnú sťažnosť zároveň doplnil podaniami z 3., 4. a 6. júna 2024.

Doplňujúce podania prevažne obsahovali argumentáciu nesúvisiacu s predmetom súdneho prieskumu
v prejednávanej veci, prípadne obsahovali opakované tvrdenia sťažovateľa, ktoré boli uvedené už v skôr
podanejkasačnejsťažnosti.Kasačnýsúdpretovyabstrahovalakorelevantnúnasledovnúargumentáciu.
16. Sťažovateľ zhrnul priebeh administratívneho a súdneho konania, pričom poukázal na prípis
Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2020, v zmysle ktorého Najvyšší súd SR inštruoval Okresný súd Prešov,

aby tento vyzval dovolateľa (žalobcu) na predloženie rozhodnutia Centra právnej pomoci o priznaní
nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 zákona o právnej pomoci a v prípade nepredloženia
vyzval dovolateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie a zároveň ho vo výzve poučil, že ak sa
v lehote určenej súdom súdny poplatok nezaplatí, súd konanie uznesením zastaví.
17. Sťažovateľ tvrdil, že v súvislosti s doručením výzvy Okresného súdu Prešov dňa 18. septembra

2020 mu hrozilo nebezpečenstvo zmeškania lehoty - 10 dňovej lehoty uvedenej vo výzve na predloženie
rozhodnutia Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Uvedené bolo
dôvodom prečo požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci. Vyjadril preto presvedčenie, že
spĺňa všetky zákonné podmienky na predbežné poskytnutie právnej pomoci, a to aj nad rámec zákona.
Žalovaný svojim postupom podľa jeho názoru bráni v uplatnení práva na súdnu a inú právnu ochranu,

keďže sťažovateľ nemá právnické vzdelanie. Sťažovateľ zároveň uviedol, že navrhol vypočuť B.. B. M.
a B.. J. C..
18. Ďalej poukázal na bližšie nešpecifikovanú odlišnú rozhodovaciu prax žalovaného, keď pri
uzneseniach súdov, ktoré obsahujú výzvu a lehotu na opravu neúplného podania sťažovateľovi,
žalovaný rozhodnutím poskytol predbežné poskytnutie právnej pomoci. Rovnako poukázal na bližšie

nešpecifikované čísla súdnych konaní (8C/34/2011, 19C/14/2022), v ktorých podľa jeho tvrdení žalovaný
zapríčinil zmeškanie sudcovských lehôt. Správny súd podľa sťažovateľa konal šikanózne, svojvoľne,
pričom favorizoval žalovaného.
19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením
správneho súdu. Navrhol preto, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

20. Sťažovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa s týmto nestotožňuje, pričom uviedol
obdobnú argumentáciu, aká je obsiahnutá v ním podanej kasačnej sťažnosti. Zotrval preto na žalobnom
návrhu v podanej kasačnej sťažnosti.
V. Právne posúdenie veci kasačným súdom
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný

súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a
príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
22. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

23. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.
24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

25. Podanou správnou žalobou sťažovateľ napadol rozhodnutie žalovaného č. KaPO/22555/2020,
ČRZ:106200/2020 z 24. septembra 2020, ktorým žalovaný rozhodol, že predbežne neposkytuje právnu
pomoc sťažovateľovi v právnej veci predloženia rozhodnutia žalovaného Okresnému súdu Prešov dokonania. Predbežné poskytnutie právnej pomoci je ako inštitút legislatívne zakotvený v § 11 zákona o
poskytovaní právnej pomoci.
26. Kasačný súd nehľadiac na mnohé nekonkrétne sťažnostné body v podanej kasačnej sťažnosti

zameral pozornosť predovšetkým na vecnú argumentáciu sťažovateľa, ktorá je založená na striktne
formálnom výklade § 11 ods. 1 veta prvá: „Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci.“. Pre
meritórne posúdenie danej veci je preto kľúčový výklad predmetného ustanovenia za daného zisteného
skutkového stavu.

27. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že sťažovateľ požiadal žalovaného o poskytnutie právnej
pomoci na konkrétny úkon v súvislosti s výzvou adresovanou sťažovateľovi Okresným súdom Prešov č.
29C/159/2016 z 2. septembra 2020, aby sťažovateľ v lehote 10 dní predložil rozhodnutie Centra právnej
pomoci (žalovaného) o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci podaného dovolania proti
rozsudkuKrajskéhosúduvPrešove,sp.zn.3Co/50/2019-186z5.septembra2019.Správnysúdzhodne
so žalovaným vyhodnotili, že podmienka, v zmysle ktorej žiadateľovi hrozí nebezpečenstvo zmeškania

lehoty, nebola splnená.
28. Kasačný súd zastáva názor, že aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej
pomoci súvisí s uplatnením práva viazaného výhradne na zákonom stanovené lehoty, ktoré nemožno
spravidla predĺžiť. Uvedené korešponduje aj s účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorým je
predovšetkým poskytovanie právnych služieb osobám v materiálnej núdzi v súvislosti s uplatňovaním

ich práv.
29. V predmetnom prípade bol sťažovateľ vyzvaný na predloženie rozhodnutia Centra právnej pomoci
v súdom určenej lehote, čo však nemožno vnímať ako uplatnenie práva sťažovateľa. Sudcovské lehoty
sú v dispozícii súdu, ktorý v prípade, keď uzná za vhodné, môže tieto predĺžiť (§ 118 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a nie je ani vylúčené, aby úkon, ktorý bol

zrealizovaný po uplynutí stanovenej lehoty, bol akceptovaný bez vyvodenia následkov spojených so
zmeškaním lehoty. Uvedené súvisí so samotnou povahou sudcovských lehôt, ktoré na rozdiel od lehôt
zákonných, nie sú spravidla lehotami prekluzívnymi, čo v praxi znamená, že zmeškanie sudcovskej
lehoty nevyvoláva ani jej stratu, ani neprípustnosť urobenia zmeškaného procesného úkonu. Prípadné
oneskorenie podania odpovede na výzvu okresného súdu, teda aj podľa názoru kasačného súdu nemá

nezvratné dôsledky v podobe nemožnosti uplatnenia práva.
30. Kasačný súd rovnako súhlasí so žalovaným, že povaha tejto výzvy a jej prípadné vybavenie
nevyžadovalo odborné právne vzdelanie, ktorého absencia môže spôsobiť ujmu na sťažovateľových
právach. Okresný súd nežiadal vo výzve sformulovať ucelenú právnu argumentáciu obdobnú
kvalifikovanému právnemu podaniu, ktorá by predurčovala sťažovateľov úspech vo veci samej.

Naopak jeho úlohou bolo zaslať požadované rozhodnutie žalovaného, pre účely vyhodnotenia, či je
v súdnom konaní splnená procesná podmienka zaplatenia resp. oslobodenia od súdneho poplatku.
Sťažovateľovi pritom nehrozila bezprostredná ujma na jeho právach, keď očakávaným následkom
nepredloženia požadovaného rozhodnutia žalovaného bolo vyrubenie súdneho poplatku, ktorého
zaplatenie predstavuje procesnú podmienku konania. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd nestotožnil

ani s argumentáciou sťažovateľa, že bolo porušené jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu, keď sám
nemá právnické vzdelanie.
31.Jenavyšezrejmé,žesťažovateľnesplnilpodmienkuoslobodeniaodsúdnehopoplatku,keďžalovaný
rozhodnutím, č. KaPO/7175/2020 z 13. mája 2020 (predtým spis KaPO/32255/2019), ČRZ: 55800/2020,
zastavil správne konanie o nároku sťažovateľa na poskytnutie právnej pomoci. Poskytnutie právnej

pomoci by v konečnom dôsledku neprinieslo iný výsledok v civilnom súdnom konaní, pretože sťažovateľ
by bol rovnako povinný zaplatiť súdny poplatok.
32. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval, že správny súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.1 písm. g) SSP), bolo úlohou sťažovateľa
vymedziť tento dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle požiadaviek uvedených v § 440 ods. 2 SSP, podľa

ktorého: „Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.“.
33. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne

posúdenie správneho súdu, čo však neurobil. Pochopiteľne, je na sťažovateľovi, akým spôsobom
vedie polemiku so závermi správneho súdu. Značná časť kasačnej sťažnosti však spočívala len v
parafrázovaní rozhodnutia žalovaného a napadnutého rozsudku správneho súdu, avšak bez uvedenia
vlastnej vecnej argumentácie sťažovateľa, ktorá by bola spôsobilá rozporovať prijaté závery správnehosúdu. Obdobne nekonkrétna a nerelevantná bola aj argumentácia v doplneniach kasačnej sťažnosti,
kde sťažovateľ citoval viaceré cirkevné texty, bez zrejmého prepojenia k preskúmavanému predmetu
konania. V predmetnej veci bol pritom kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom

kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi. Sťažovateľov úspech v danej veci preto do značnej miery
predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti. Kasačný súd naviac dodáva, že nebolo jeho povinnosťou
prihliadať na doplňujúce podanie sťažovateľa zo 6. júna 2024, keďže bolo nepochybne podané po
uplynutí zákonnej lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
34. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že došlo zo strany správneho súdu k porušeniu práva sťažovateľa na

spravodlivý proces tým, že favorizuje žalovaného, je treba podotknúť, že z obsahu správnej žaloby
a doplňujúcich vyjadrení žalobcu nie je možné identifikovať jasne formulované žalobné body, ktoré
by boli akokoľvek spôsobilé napadnúť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Napriek tomu
správny súd so značnou nadprácou vec prejednal a podal sťažovateľovi kvalifikovanú odpoveď nad
rámec žalobných bodov ním podanej správnej žaloby.
35. Nemožno vyhodnotiť ako nesprávny ani postup správneho súdu, keď nevyhovel návrhu žalobcu na

vypočutie svedkov B.. B. M. a B.. J. C.. Skutkový stav zistený žalovaným v danej veci vyhodnotil správny
súd v rámci svojej úvahy ako dostatočný. V rámci súdneho prieskumu zákonnosti je úlohou správneho
súdu predovšetkým posudzovať právne otázky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia žalovaného. Navyše zo
žalobnej argumentácie nie je zrejmý ani prípadný prínos svedeckých výpovedí k ozrejmeniu skutkového
a právneho stavu veci. Sťažovateľovými útočnými postojmi voči uvedeným svedkom rovnako kasačný

súd nevenoval väčšiu pozornosť, keďže ide o nerelevantnú argumentáciu sťažovateľa.
36. Vo vzťahu k sťažovateľom uvedenej argumentácií rozhodnutím žalovaného č. KaPO32255/2019
a iným (zrejme) súdnym konaniam (8C/34/2011, 19C/14/2022), kasačný súd uvádza, že tieto konania
neboli predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci.
37. Kasačný súd sa záverom ako obiter dictum zaoberal aj otázkou právomoci správneho súdu, keď

predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktoré je svojou povahou spravidla vylúčené zo
súdneho prieskumu v zmysle § 7 písm. e) SSP (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/36/2019
z 16. decembra 2020, bod 54 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžk/29/2021 z
24. augusta 2022, bod 18). Takéto predbežné rozhodnutie je podľa prejudikatúry najvyššieho súdu a
najvyššieho správneho súdu spravidla vylúčené z rozhodovacej právomoci správnych súdov. Keďže

však správny súd vec prejednal s výsledkom zamietnutia správnej žaloby (poskytol sťažovateľovi viac
práv), kasačný súd prejednal sťažovateľom podanú prípustnú kasačnú sťažnosť, pričom túto z vyššie
uvedených dôvodov zamietol.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

38. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a
preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
39. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.
1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi náhradu trov

konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani
žalovanému, a to v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.