Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123209426
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123209426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o Z. E., nar.
XX.XX.XXXX, právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná
61, Prešov, pochádzajúcu z matky: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.G. X, O. a otca W. E.Á.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, O., právne zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou
so sídlom v Prešove, Hlavná 61, Prešov, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní Z. E. proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 38P/241/2023 - 108 zo dňa 16.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa
31.01.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove v časti vyživovacej povinnosti matky tak,
že zvýšil výživné na vtedy maloletú Z. od 01.09.2023 opakovane do budúcna na sumu 150 eur mesačne.
Rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od 01.09.2023 do 30.09.2024 vo výške 709,60 eur je matka
povinná uhradiť v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh otca
zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že otec sa návrhom zo dňa 06.10.2023 domáhal zvýšenia výživného zo
strany matky na vtedy maloletú Z. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne, z toho 250 eur
ako bežné výživné a 100 eur na tvorbu úspor. Návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného
sa niekoľkonásobne zvýšili výdavky na dcéru, ktorá ukončila základnú školu a navštevuje strednú školu.
Pomery sa mali zmeniť aj na strane matky, ktorá v ostatnom období nadobudla väčší obnos financií.
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že naposledy bolo výživné na Z. E. určenú rozsudkom zo dňa

24.11.2022. Bolo zistené, že matke bola vyplatená suma 24 500 eur titulom vyporiadania BSM, pričom
matka uviedla, že mala dlhy, ktoré musela zaplatiť. Maloletá Z. je študentkou druhého ročníka A. J. v
O., odbor M.. Otec je živnostník, za rok 2023 boli jeho príjmy 40 568 eur a výdavky 33 499 eur. Poberá
aj prídavok na dieťa. Matka bola v období od 01.04.2019 do 30.11.2023 nezamestnaná, od 01.12.2023
sa matka zamestnala na pozícii vrátnik v C. M. O. s deklarovaným priemerným mesačným príjmom
600 až 650 eur v čistom. Súd uviedol zistené skutočnosti ohľadom výdavkov matky, otca aj Z.. Zistil, že
matka má najvyššie dosiahnuté vzdelanie základné. Súd uviedol, že podmienkou toho, aby súd mohol

opakovane rozhodnúť o výživnom, je podstatná zmena pomerov. Od poslednej úpravy výživného ubehol
krátky čas, ale na strane vtedy maloletej došlo k zmene pomerov, kedy nastúpila na strednú školu a
otcovi sa zmenili výdavky spojené so školou, školskými pomôckami. Bolo preto dôvodné rozhodnúť o
zvýšení výživného. Odôvodnené potreby maloletej boli otcom vyčíslené, matka tieto výdavky zásadnenespochybnila. Zmena nastala aj na strane matky, ktorá na rozdiel od poslednej úpravy je zamestnaná
s pravidelným priemerným príjmom 600 eur v čistom. Pre určenie výživného sa pomery na strane matky
až tak zásadne nezmenili, keďže naposledy súd vychádzal z potenciálneho príjmu matky vo výške

minimálnej mzdy, ktorú vlastne poberá reálne aj teraz. Súd zobral do úvahy aj výraznú zmenu pomerov
na strane otca, ktorý od februára 2023 začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Podľa daňového
priznania za rok 2023 jeho príjmy predstavovali 40 568 eur a výdavky 33 499 eur.

3. Súd uviedol, že „Otec tiež argumentoval tým, že matka sa v ostatnom období dostala k väčšiemu

obnosu finančných prostriedkov, a teda má možnosti, aby prispievala na výživu dcéry viac než doposiaľ.
Súd podotýka, že zmenou pomerov odôvodňujúcich zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča
nemôže byť skutočnosť, že matke bol vyplatený vyrovnávací podiel zo zaniknutého BSM. Výplata
vyrovnávacieho podielu jednému z bývalých manželov či už na základe dohody o vysporiadaní BSM
alebo na základe súdneho rozhodnutia o vysporiadaní BSM nie je takou skutočnosťou, ktorá by
odôvodňovala zvýšenie výživného, pretože pri výplate vyrovnávacieho podielu nejde o majetkový

prírastok toho z bývalých manželov, ktorý ju obdŕža, ale o finančný ekvivalent za majetok, ktorý spoločne
ako manželia za manželstva získali a ktorý týmto vysporiadaním tento bývalý manžel stráca. „

4. Súd ďalej uviedol, že vodiacou zásadou na strane povinného rodiča pri určovaní výživného je miera
jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň tohto rodiča nižšia a tento

nemá možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej
úrovni. Súd za primerané považoval výživné vo výške cca 24 % z čistého príjmu matky, čo činí 150 eur.
Súd odôvodnil výšku dlžného výživného a uviedol, že šesťmesačná lehota od právoplatnosti rozsudku
sa na jeho úhradu javí ako primeraná. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie Z. E.. Odvolanie odôvodnila
tým, že výživné v sume 150 eur mesačne za stavu, keď sa matka o ňu vôbec nestará, neplní nič nad
rámec výživného, spôsobuje, že jej výdavky v plnom rozsahu pokrýva otec. Výživné vo výške 150 eur
je pre ňu nepostačujúce. Matka má možnosť sa zamestnať s vyšším príjmom ako doposiaľ. Na portáli
ponuky práce je možnosť zarobiť so základným vzdelaním aj sumu 950 eur mesačne. Poukázala na

to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni jej rodičov, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Poukázala na tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v paragrafe 78 ods. 3 Zákona
o rodine. Uviedla, že matka nepreukázala súdu zárobkové možnosti a finančné prostriedky, ktoré má
na zabezpečenie svojho živobytia a nákladov. Poukázala na to, že matka býva so svojím dlhoročným
druhom v spoločnej domácnosti a matka klame súdu, že je to len jej spolubývajúci. Spoločne zdieľajú aj

bývanie, keď spolu bývali aj v rodinnom dome v O. dlhodobo ako druh a družka a naďalej žijú spolu ako
druh a družka. Matka nebola nikdy nútená pracovať aj si zarábať na živobytie, pretože všetky potreby
v spoločnej domácnosti uhrádzal a financoval otec. Navrhla, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol a
zvýšil výživné na jej osobu.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu matka uviedla, že navrhuje rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že
nemôže vykonávať prácu operátor výroby so mzdovými podmienkami 950 eur mesačne brutto, pretože
jej v tom bráni absencia praxe aj zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje vykonávať fyzicky náročnú prácu.
Jej majetkové pomery sa vyplatením vyrovnacieho podielu nezmenili, došlo iba k premene jej majetku na
peňažnú podobu. Tvrdenia Z., že počas života viedla záhaľčivý spôsob života a nebola nútená pracovať,

súnepravdivé,nakoľkosariadnestaralaodeti,ktorépochádzalizmanželskéhozväzku,kedysadohodla
s otcom odvolateľky, že on bude zabezpečovať chod rodiny po materiálnej stránke a ona sa bude starať
o deti a chod domácnosti.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

8. Správne súd prvej inštancie uviedol, že vyplatenie vyrovnacieho podielu nemení majetkové pomery
povinného rodiča. Vyporiadanie BSM v zásade nemení majetkovú situáciu bývalých manželov, len

rozdeľuje spoločné majetkové hodnoty medzi bývalých manželov.

9. V konaní nebolo preukázané, že matka má možnosť zarábať viac ako je jej reálny príjem. Aj keď dcéra
v odvolaní tvrdí, že je v možnostiach matky zarábať viac, v konaní vykonané dôkazy neumožňujú urobiťzáver o tom, že práca, ktorú uvádza odvolateľka je pre matku vhodná a táto by ju vzhľadom na svoj
zdravotný stav a prax mohla vykonávať. Z uvedených dôvodov odvolací súd vychádza z reálneho príjmu
navrhovateľky a vzhľadom na tento reálny príjem je stanovené výživné primerané. Vecne správny je aj

výrok o dlžnom výživnom, ktorý odvolateľka ani nerozporuje, ako aj výrok o trovách konania.

10. Výživné v sume 150 eur mesačne na dieťa vo veku oprávnenej z výživného nepochybne nepokrýva
všetky potreby dieťaťa, avšak limitujúcim faktorom v tejto veci bol príjem matky. Pri príjme vo výške
minimálnej mzdy nie je v tomto prípade možné určiť vyššie výživné.

11. V konaní nebolo preukázané, že matka žije s ďalšou osobou. Ak by aj matka žila s ďalšou osobou,
nemá to vplyv na rozhodnutie, pretože táto ďalšia osoba nemá vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej z
výživného. Zníženie výdavkov matky kvôli zdieľaniu nákladov by bolo zrejme zanedbateľné (a v konaní
ani nebolo preukázané).

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP
v spojení s § 387 ods. 1 CSP.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 a § 52 CMP. Ustanovenie
§ 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa

ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto
všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného
pravidla vyplývajúceho z § 52 CMP.

14. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).