Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/82/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123281573
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6123281573.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Romanom Henčelom,
advokátom so sídlom G. Švéniho č. 8, Prievidza, IČO: 51 007 746, proti žalovanému E. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. G. X/X, XXX XX H., zastúpenému JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom so sídlom

Bojnická cesta 7,
974 01 Prievidza, IČO: 22 610 634, o zaplatenie 25.000,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 18C/38/2023-414 zo dňa
12. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III.
z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 25.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 25.000
EUR od 26.03.2020 do zaplatenia, úrok vo výške 18 % ročne zo sumy 26.000 EUR od 25.03.2012
do 07.01.2016, zo sumy 25.000 EUR od 08.01.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,03 %
denne zo sumy 25.000 EUR od 26.03.2020 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Výrokom II. zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške 9,60 % ročne zo sumy 26.000
EUR od 25.03.2012 do 07.01.2016 a úroku vo výške 9,60 % ročne zo sumy 25.000 EUR od 07.01.2016
do 25.03.2020. Žalobcovi výrokom III. priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu
98,76 %.

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo sporné, či medzi stranami sporu

došlo k uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej potom žalovanému vznikla povinnosť
vrátiť žalobcovi žalovanú zvyšnú sumu peňažnej pôžičky 25.000,- EUR s príslušenstvom. Zmluva o
pôžičkejereálnouzmluvou,pretoženavznikzáväzkovéhovzťahusavyžadujeajreálneodovzdanieveci
dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním v hotovosti. Žalobcu
v spore zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že dňa 25.03.2012 uzavrel so
žalovaným písomne zmluvu o pôžičke, na základe ktorej došlo k reálnemu odovzdaniu sumy v pôvodne

dojednanej výške 26.000,- EUR žalovanému. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
v ods. 10 až 29, 32, 34 až 39 popísal podrobne jednotlivé skutkové zistenia a následne uzavrel, že mal
za dostatočne preukázané, že žalobca dňa 25.03.2012 poskytol žalovanému finančnú pôžičku vo výške
26.000,- EUR v stoeurových bankovkách v hotovosti so splatnosťou do 25.03.2020. Dňa 25.03.2012
v Užgorode o 10:30 hod. žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom písomnú zmluvu o
pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo požičanie peňazí z predaja

stavebnej parcely v k.ú. H.,LV č. XXXX, parc. I. XXXX/X XXX m2 vo výške 26.000,- EUR za podmienok uvedených v tejto zmluve k
dátumu prebratia hotovosti za účelom podnikania fyzickej či právnickej osoby. Podľa čl. II. zmluvy bola
pôžička podľa čl. I. poskytnutá dlžníkovi v hotovosti k dole podpísanému dátumu vzniku pôžičky s tým,

že dlžník prehlásil a podpisom potvrdil prevzatie sumy uvedenej v čl. I. tejto zmluvy. Zmluvné strany sa
dohodli, že dlžník zaplatí veriteľovi za poskytnutie pôžičky odmenu vo výške 2,3 % mesačne. V čl. IV
sa dohodli, že dlžník vráti dlh veriteľovi jednorázovo do 25.03.2020 vrátane, jednorázovo bez vyzvania.
V čl. V sa dohodli, že ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením dlhu uhradí veriteľovi úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne do zaplatenia. Dohodli sa tiež na zmluvnej pokute vo výške 0,03 %

denne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do úplného zaplatenia. V čl. VI. sa dohodli pre prípad,
že ktorákoľvek zmluvná strana zásielku neprevezme resp. vráti sa ako nedoručená, považuje sa za
doručenú okamihom vrátenia odosielateľovi. V bode 3 tohto článku strany prehlásili, že si zmluvu riadne
prečítali, obsahu porozumeli a na znak dobrovoľného súhlasu ju podpísali, slobodne a vážne, nie v tiesni
ani za obzvlášť nevýhodných podmienok pre ktorúkoľvek stranu. Pri texte podpis dlžníka je uvedený
podpis, rovnako tak pri texte podpis veriteľa, identifikačné údaje mobilných telefónov zn. J. XXXX G.

a podpis neznámej osoby s identifikačnými údajmi mobilného telefónu J. XXXX G. Identická fotokópia
tejto zmluvy je súčasťou znaleckého posudku H. K. B. s tým, že táto fotokópia bola úradne overená
so zápisom, zo dňa 14.12.2023 E. L. E. M. A., notárom s overovacou doložkou. Identická fotokópia
zmluvy bola vytlačená aj z obsahu USB kľúča, pričom je k nej na fotografii priložený aj pas žalovaného.
Žalobca dňa 26.01.2021 písomne vyzval žalovaného na splatenie dlhu vo výške 26.000,- EUR v lehote

do 15 dní od prevzatia tejto výzvy s upozornením, že ak nebude dlh splatený, pristúpi k výkonu súdneho
konania. Výzva bola žalovanému doručovaná 26.01.2022 . Ďalšiu písomnú výzvu na vrátenie dlhu vo
výške 25.000,- EUR žalobca adresoval žalovanému dňa 08.12.2022, doručená mu bola 23.12.2022. Na
súpise bankoviek č. l. 287 je poznámka diktoval: podpis rukou F.. Súd prvej inštancie mal preukázané, že
v rozhodnom čase (rok 2012) žalobca disponoval dostatkom finančných prostriedkov z predaja svojich

nehnuteľností na území SR, čo vyvodil z dôkazov: kúpna zmluva, ktorou žalobca dňa 25.03.2011 predal
K. N. F. rodinný dom č. súp. XXX, postavený na pozemku parc. č. C XXXX/X a ďalšie pozemky, všetko
zapísané na LV č. XXXX, k.ú. D. za kúpnu cenu 114.000,- EUR; kúpna zmluva, ktorou žalobca dňa
04.11.2011 predal M. O. byt č. XX s príslušenstvom na spoločných častiach a zariadeniach domu vo
vchode č. XX, X. poschodie postavenom na CKN parc. č. XXXX na ul. J.. C. G. A. H., LV č. XXXX a P.

XXXX za kúpnu cenu 31.900,- EUR. Žalobca v spore tvrdil, že hoci po príchode žalovaného k nemu na
Ukrajinu v sobotu (24.03.2012) žalovaný najprv o finančnej pôžičke nič nehovoril, následne ďalší deň
v nedeľu (25.03.2012) sa vyjadril, že si chce od žalobcu požičať sumu 26.000,- EUR. Po preverení
dátumov bolo zistené, že skutočne sa jednalo o dni pracovného pokoja, preto nebolo možné prisvedčiť
argumentácii žalovaného, že si mal žalobca úradne nechať na Ukrajine overiť podpisy na zmluve o

pôžičke. Z listín založených na č. l. 207 až 210 bolo preukázané skutkové tvrdenie žalobcu, že obsah
písomnej zmluvy o pôžičke sa medzi žalobcom
a žalovaným tvoril dlhší čas, žalobca do nich vlastnoručne robil korekcie znenia ustanovení tejto zmluvy
a posielal ich po tretej osobe žalovanému na Slovensko. Konečné znenie zmluvy priniesol na Ukrajinu
žalovaný a zmluva bola dňa 25.03.2012 žalobcom aj žalovaným podpísaná. Žalovaný namietal v spore,

že žiadnu zmluvu o pôžičke on nepodpísal a sumu
26.000,- EUR si od žalobcu nepožičal. Pravosť podpisu žalovaného na zmluve o pôžičke zo dňa
25.03.2012 však potvrdil predložený dôkaz a to súkromný znalecký posudok č. 1/2024 H. K. B., súdneho
znalca v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo,
z ktorého vyplýva, že zadávateľom znaleckého posudku bol žalobca, ktorý dňa 18.12.2023 priniesol

znalcovi všetky požadované podklady, boli mu položené 2 odborné otázky:
1. Je sporný podpis v znení ,,F.“ nachádzajúci sa na Zmluve o pôžičke z 25.03.2012 pravý, vlastnoručný
podpis dlžníka E. F., nar. XX.XX.XXXX bytom G. X H.? a 2. otázka Je sporný rukopisný textový podpis
v podpisovej doložke v inkriminovanej
zmluve z 25.03.2012 napísaný vlastnoručne preverovanou osobou E. F.,

nar. XX.XX.XXXX? K porovnaniu bol použitý podpisový materiál, pričom všetko to boli originály a
pochádzajú z rôznych oficiálnych zdrojov. Znalec udáva, že všetok porovnávací písomný podkladový
materiál zabezpečil zadávateľ posudku v súlade so znalcovými požiadavkami. Zároveň uviedol, že za
autenticitu porovnávacieho materiálu ako znalec nemôže zodpovedať
a nie je ani jeho úlohou preverovať pravosť tohto materiálu. Odpoveď na otázku č. 1: Sporný podpis

v znení ,,F.“ ktorý sa nachádza na inkriminovanej Zmluve o pôžičke datovanej 25.03.2012 je pravý
vlastnoručným podpisom posudzovaného E. F.. Odpoveď na otázku č. 2: Sporný rukopisný zápis
na inkriminovanej Zmluve o pôžičke označený ako 014/38 pravdepodobne tiež napísal vlastnoručne
posudzovaný E. F. (J. XXXX G. identifikácia mobilného zariadenia - č. l. 139 spisu). Žalovaný tvrdil, žesvoj cestovný pas po príchode do domácnosti žalobcu nechal položený u žalobcu na stole v kuchyni,
na čo potom on išiel spať do inej izby, čím mal žalobca možnosť vyhotoviť si fotokópiu jeho cestovného
pasu a následne ho technicky vložiť k predmetnej listine na č. l. 281, ale toto tvrdenie ničím nepreukázal.

Uvedenému súd neuveril najmä z toho dôvodu, že bola predložená fotografia (ako súčasť obsahu USB
kľúča na č. l. 286), na ktorej sú odfotené dva cestovné pasy, takže nemohlo ísť o nejakú následnú
fotomontáž z kópie cestovného pasu. Žalovaný tvrdil, že z kópie pasu sa dá ,,vyrobiť“ veľmi jednoducho,
ale túto svoju teóriu ničím nepodložil. Žalovaný vnášal do sporu v procesnej obrane otázky ako: Či
to nebola fotomontáž, tak nech sa spraví znalecké dokazovanie na fotografie, ak žalobca tvrdí, že to

boli pasy žalobcu a žalovaného, následne však sám uvádzal, že fotografie sú vyhotovené vo veľmi
slabom rozlíšení, takže nevie sa z toho preukázať, či bolo s tými fotografiami manipulované ale nie.
Z uvedeného dôvodu bez konkrétneho návrhu na znalecké dokazovanie v sporovom konaní súd prvej
inštancie ukončil dokazovanie s tým, že ďalšie aj tie nejednoznačné, nedostatočne konkretizované
návrhy na dokazovanie zamietol. Žalovaný tiež vo svojej procesnej obrane rozporoval svoj podpis nielen
na zmluve o pôžičke, ale aj podpis na priložených príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch

(č. l. 285). Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25.03.2012 na č. l. 285 spisu je zrejmé, že
žalovaný prijal od žalobcu sumu 26.000,- EUR za účelom podnikania (osobne, firemne) - ako pôžičku,
doklad je podpísaný žalobcom aj žalovaným. Je pravdou, že žalovaný namietal, že mu boli z bytu
ukradnuté pokladničné doklady s jeho podpismi vo veľkom množstve ako aj výplatné pásky za mnohé
roky, obvinil z tejto krádeže žalobcu a tvrdil, že

z takto odcudzených dokladov potom nemal žalobca problém vykonštruovať takéto doklady ako na č. l.
285. Žalovaný tiež uviedol, že v spore preukázal, že mu bol vykradnutý byt, súd však žiadny jeho dôkaz
tohto skutkového tvrdenia neeviduje. Žalovaný namietal nielen pravosť podpisu, ale aj to, že podpis
žalovaného môže byť na túto listinu (zmluvu o pôžičke
z 25.03.2012) prenesený z nejakej inej listiny, ale vzápätí na to sám pred súdom konštatoval, že teraz sa

to nedá preveriť cez kriminalisticko - expertízny ústav, lebo originál nie je. Žalovaný v prednese svojho
zástupcu udáva pochybnosť vyplývajúcu z fotografie č. Foto0631jpg (z USB kľúča, založená aj na
č.l.285) keď v dolnej časti vytlačený text „Podpis veriteľa“ začína na fotografii vpravo pod písmenom
„i“ textu nad ním a v listine vľavo je začiatok textu posunutý asi o 3 písmená vpravo. Z toho je zrejmé,
že text bol upravovaný alebo bolo inak zasahované do obsahu fotografie. K tomu je potrebné uviesť,

že tak, ako má žalobca povinnosť dôkazmi preukázať svoje tvrdenia, je aj na žalovanom v civilnom
sporovom konaní, aby navrhoval dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. A k tomuto svojmu tvrdeniu
žalovaný nenavrhol, nepredložil, ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by preukázal ním uvádzané skutkové
tvrdenia. Zástupca žalovaného na pojednávaní síce spochybnil či to nebola fotomontáž, a teda tak nech
sa spraví znalecké dokazovanie na fotografie, ak žalobca tvrdí, že to boli pasy žalobcu a žalovaného.

Následne však na výzvu súdu na pojednávaní dňa 15.05.2024 zástupca žalovaného k tomu uviedol:,,
my keď to namietame, tak by mal žalobca preukázať, že to fotomontáž nebola. Podľa nás. To je jedna
vec, druhá vec my sme si to pre istotu nechali preveriť známym a tí hovoria, že to ťažko preveria
z toho dôvodu, že tá kvalita je veľmi nízka. Ďalšia vec je, že ja si viem predstaviť, že tá fotka vo
veľkom rozlíšení sa dá spraviť tak, že keď žalobca má kópiu pasu, čo žalobca nepopiera, takže ako

my môžeme navrhnúť dokazovanie, ale prečo my?, veď to má žalobca preukázať, že s nimi nebolo
manipulované,keďsmetonamietli“.Súdmázato,žeajžalovanýmápovinnosťpreukázaťsvojetvrdenia
dôkazmi. Zástupca žalovaného sa nejednoznačne vyjadril k znaleckému dokazovaniu pravosti listín
resp. či bolo manipulované s fotografiami na USB, keď sám v prednese uviedol, že tu ťažko dokazovať
pravosť listiny, ak neexistuje jej originál. Žalovaný si bol vedomý svojej povinnosti označovať dôkazy,

o čom svedčia vyhlásenia žalovaného v spore, ale z týchto vyjadrení je zjavné, že žalovaný si sám
uvedomoval, že žiadne znalecké dokazovanie na preukázanie pravosti listiny resp. preukázanie, či bol
text podpísanej listiny zmanipulovaný, resp. či do neho bolo/nebolo niečo vkladané z inej listiny, napr.
aj podpis žalovaného, nie je možné vykonať práve z dôvodu, že z dokazovania vyplynulo, že nie je
k dispozícii už žiadny originál listiny, ktorá by následne mohla byť znalecky preskúmaná. Čo sa týka

dokazovania manipulácie fotografií, kde bol k textu zmluvy priložený pas žalovaného, súd sa už v texte
vyššievyjadril,žezfotografiíjezrejmé,žecestovnýpasžalovanýprinávštevežalobcunaUkrajinevroku
2012 mal, tento ako sám uviedol nikdy nestratil, pričom má súd za to, že jeho cestovný pas bol vyfotený
aj na jednej z fotografií. Súd z procesnej opatrnosti, keďže návrh na znalecké dokazovanie zo strany
žalovaného nebol jednoznačne a zreteľne vnesený do sporu, všetky ďalšie návrhy na dokazovanie

zamietol, keď mal za to, že zistený skutkový stav je dostatočný k tomu, aby mohol vo veci meritórne
rozhodnúť. Ak aj žalovaný rozporoval pravosť listiny - písomnej zmluvy o pôžičke
z 25.03.2012 aj pravosť svojho podpisu na nej, súd zdôrazňuje, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou.
Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní vecí, t. j. jej reálnom odovzdaní, druhovéurčenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a dohoda o určení času vrátenia. Pre jej platnosť sa
vyžadujevčasejejuzavretiaajreálneodovzdaniepredmetupôžičky.Zákonnevyžaduje,abytátozmluva
bola uzatvorená písomne, takže stačí aj jej ústna forma, prípadne môže byť uzavretá konkludentne,

avšakprejejplatnosť,tedaabybolaplatneuzatvorenásavyžadujereálneodovzdaniepredmetupôžičky.
Uzavretie finančnej pôžičky pritom preukázali aj ďalšie listinné dôkazy, kedy súd ich existenciu resp.
opis skutkového deja v čase, kedy a za akých okolností mali byť tieto vyhotovené mal preukázané aj
svedeckými výpoveďami dvoch svedkov, ktorých súd v spore vyhodnotil ako svedkov vierohodných, a
to svedeckou výpoveďou p. B. E. a p. O. E.. Dôkaz výsluchom svedkyne p. B. E. bol ďalším z dôkazov

žalobcu, ktorým preukázal svoje skutkové tvrdenia. Negatívne nastavenie navrhnutého svedka, ktoré
nie je neutrálne
a objektívne, má tiež vplyv na dôveryhodnosť výpovede svedka a je preto tiež potrebné vziať do úvahy
aj tieto skutočnosti a zohľadniť ich pri hodnotení dôkazov a tvrdení, produkovaných žalobcom. V tejto
súvislosti však súd dodáva, že pri posúdení vierohodnosti svedeckej výpovede samotný vzťah svedka k
jednej zo strán sporu nemôže byť sám osebe dôvodom pre diskvalifikáciu výpovede takéhoto svedka (z

Nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 276/2014 zo dňa 09.06.2015). Uvedené súd udáva vo vzťahu k svedkyni p.
E., ktorá je v kamarátskom vzťahu so žalobcom a zároveň v negatívnom postoji vo vzťahu k žalovanému,
ktorého tiež dlhodobo pozná a s ktorým mala v minulosti tiež kamarátsky vzťah. Svedkyňa potvrdila, že
osobne si vypočula rozhovor medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.05.2023, kedy žalovaný na cestnej
komunikácii zablokoval svojim osobným motorovým vozidlo motorové vozidlo žalobcu, v ktorom sa

prepravovala ona so svojimi maloletými deťmi P. a O., vodičom bol žalobca. Situačný nákres miesta,
kde a ako sa komunikácia žalovaného so žalovaným odohrala je na č. l. 296. Svedkyňa pred súdom
vypovedala, že žalovaný zakričal cez stiahnuté okno na vozidle na žalobcu, aby stiahol žalobu zo súdu
s tým, že on celú sumu žalobcovi vyplatí, na čo mu žalobca povedal, že to nestiahne pokiaľ mu to
žalovaný nevyplatí, až potom žalobu stiahne. Z uvedenej svedeckej výpovede vyplýva, že žalovaný

podľauvedenejverbálnejkomunikáciesijevedomýjehodlhuvočižalobcovi.Tátosvedkyňabolaosobne
aj pri uznaní dlhu (č. l. 186), ktoré žalovaný podpisoval v pohostinstve, kde vtedy pracovala v obci E..
Videla, ako žalovaný dokonca nacvičoval svoj vlastnoručný podpis na predmetnú listinu. V nej žalovaný
uznal dlh, ktorý má u žalobcu vo výške 26.000,- EUR zo zmluvy o pôžičke
z 25.03.2012 uzavretej na Ukrajine. Ak v spore bolo preukázané dôkazom na č. l. 352, že osvedčovacie

knihy listín z roku 2016 Mesta Prievidza neobsahujú záznam o osvedčení tejto listiny, ide o skutočnosť,
ktorá nie je relevantná pre výsledok sporu a to z dôvodu, že dvaja súdom vyhodnotení ako hodnoverní
svedkovia v spore potvrdili, že boli účastní úkonu uznania dlhu z pôžičky žalovaným a to dňa 07.01.2016.
Ak žalovaný namietal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že prečo by žalovaný podpisoval
uznanie dlhu na sumu 26.000,- EUR, keď mu už v ten istý deň 07.01.2016 údajne žalovaný mal vrátiť

sumu 1.000,- EUR, vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že listinu na č. l. 186 zhotovil
žalovaný. Písomné uznanie dlhu je rovnako ako písomná zmluva o pôžičke písaná na písacom stroji,
pričom porovnaním voľným okom č. l. 153 a č. l. 186 je tu viac znakov, vedúcich k záveru, že s
veľkou pravdepodobnosťou boli vyhotovené na rovnakom type písacieho stroja ak nie aj na tom istom
(porovnaním napr. mena a priezviska dlžníka: E. F., dátumu jeho narodenia ako:

19. II.). Súd má za to, že k vyplateniu časti dlhu z pôžičky vo výške 1.000,- EUR došlo až následne
po tom, čo bolo písomné uznanie dlhu vyhotovené a podpísané. Uvedené dosvedčil svedok O. E.,
ktorý uviedol, že dňa 07.01.2016 sa zastavil za sestrou v pohostinstve v E., mal na štvorkolke defekt a
potreboval kompresor, aby si dofúkal koleso.
V pohostinstve evidoval tak žalobcu aj žalovaného, po tom čo našiel kompresor a vonku fúkal koleso

na štvorkolke, videl a aj počul rozhovor medzi žalobcom a žalovaným, kedy žalovaný vyplácal žalobcovi
peniaze v 100,-EURových bankovkách, svedok bol zvedavý koľko, tak videl, že celkom žalovaný
žalobcovi takto v hotovosti vyplatil 1.000,- EUR, v bankovkách a to tým spôsobom, že žalovaný tieto
kládol na kapotu auta - červená felícia a pri tom žalovaný žalobcovi povedal: ,,tu máš ti vraciam 1000,-
EUR“. Vrátenie sumy 1.000,- EUR z pôžičky 26.000,-EUR žalobca v spore nerozporoval, túto skutočnosť

uviedol aj v odôvodnení podanej žaloby a prispôsobil tomu aj petit v časti žiadaného príslušenstva.
Žaloba bola na Okresný súd Banská Bystrica podaná dňa 22.03.2023, platobný rozkaz súd následne
vydal dňa 19.04.2023, žalovaný ho prevzal dňa 29.05.2023 a následne v zákonnej lehote podal odpor.
Z č. l. 182 spisu vyplýva, že dňa 21.03.2023 (deň pred podaním žaloby na súd) žalovaný na pošte J.
H. poslal žalobcovi list v znení na č. l. 184 ,,26 000??v roku 2016 som ti dal 1.000,- EUR na zhoreninu

ostatok dám keď budem mať!!! F.“. V danom prípade, ak aj žalovaný namietal pravosť listín (zmluvy o
pôžičke), pravosť podpisu na zmluve o pôžičke a tvrdil, že príjmové
a výdavkové pokladničné doklady v súvislosti s pôžičkou nikdy nepodpísal, ak namietal, žes fotografiami (ktoré mali zachytiť priebeh uzavretia pôžičky resp. zdokladovať, že k pôžičke skutočne
došlo) bolo manipulované, súd prvej inštancie mal výsluchom svedkov p. E. a p. E. dostatočne
preukázané, že žalovaný dlh na pôžičke uznal jednak verbálne (pred p. E. dňa 20.05.2023) a pred p.

E. dňa 07.01.2016 a aj písomne (listom zaslaným žalobcovi dňa 21.03.2023 /č. l. 184/, ktorý listinný
dôkaz žalovaný nerozporoval a aj listinou z 07.01.2016 /č. l. 186 spisu/). Súd pri hodnotení svedeckých
výpovedíuvedenýchsvedkov(p.E.ap.E.)vychádzalztzv.doktrínyRAVEN,preferovanejnajmävyššími
súdnymi autoritami v Európe. Slovo RAVEN predstavuje anglickú skratku, kde každé písmeno znamená
kritérium posúdenia dôveryhodnosti svedka. Prvé slovo je z anglického slova „reputation“, teda reputácia

osoby svedka, povesť svedka, postavenie v spoločnosti, sociálny status. Tu súd nezistil z obsahu spisu
také skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné hodnotiť pozitívne toto kritérium v prospech dôveryhodnosti
oboch svedkov. Druhým kritériom je „ability to see“, t. j. schopnosť svedka vidieť a vnímať skutočnosť,
ktorá je predmetom dokazovania. Obaja svedkovia sa pohybovali v blízkosti žalobcu a žalovaného, p.
E. v dňoch 07.01.2016 aj 20.05.2023 a p. E. dňa 07.01.2016. Ďalej išlo o posúdenie osobného záujmu
svedka(„vestedinterest“),atedahlavneposúdeniezáujmusvedkanavýsledkusporu.Súdkonštatuje,že

ani jeden zo svedkov nemá osobný záujem na výsledku sporu. Ak žalovaný tvrdil, že p. E. je bez peňazí a
urobí pre žalobcu čokoľvek, žalobca v spore reagoval na uvedené a preukázal, že svedkyňa financie má,
keď si môže dovoliť chodiť na zahraničné dovolenky. Posledným kritériom je kritérium neutrality svedka
(z anglického „neutrality“). V čase výpovede svedkov svedkovia mali, ako sa samy vyjadrili, kamarátsky
vzťah, ale takisto bolo preukázané, že predmetní svedkovia nemajú vzťah k predmetu sporu

a jeho výsledku. Pri posúdení vierohodnosti svedeckej výpovede samotný vzťah svedka
k jednej zo strán sporu nemôže byť sám osebe dôvodom pre diskvalifikáciu výpovede takéhoto svedka
(z Nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 276/2014 zo dňa 9.6.2015 ,, Spochybňovanie objektívnosti výpovedí
svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského
vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované

skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď
účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné
bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“
svedeckých výpovedí
či tvrdení účastníkov konania.“). Naopak, súd prvej inštancie svedeckú výpoveď

p. L. P. dňa 17.04.2024 vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Jej nedôveryhodnosť je spôsobená tým,
že na otázku súdu, či strany sporu pozná svedkyňa uviedla, že žalobcu pozná len zo stretnutia s
ním v pohostinstve dňa 07.01.2016 v E. a rovnako tak aj žalovaného. Oboch tam zaregistrovala. Z
vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-275/1-VYS-PD-2020 Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej
polície Prievidza mal súd za preukázané, že dňa 06.05.2020 sa žalobca osobne stretol so svedkyňou

v jej domácnosti v čase od cca 6:30/7:00 hod. do času obeda, čím bola spochybnená vierohodnosť
výpovede tejto svedkyne. K svedeckej výpovedi maloletých P. a O. E. k okolnostiam zo dňa 20.05.2023
súd prvej inštancie dospel k záveru, že obaja maloletí boli inou osobu inštruované, ako majú vypovedať.
Výpovede oboch svedkov boli v opise deja takmer identické, používali rovnaké slovné spojenia, a ich
svedecké výpovede súd potom vyhodnotil ako výpoveď nedôveryhodného svedka.

1.3 V danom prípade bolo pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu rozhodujúcim zistenie, či došlo
k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému, keďže podľa § 657 Občianskeho zákonníka k
zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním
predmetu pôžičky dlžníkovi. Súd dospel k záveru, že žalobca predložil súdu dôkazy, ktorými bolo možné

jeho tvrdenia verifikovať v miere dostatočnej pre vytvorenie skutkového záveru, že ním tvrdenú pôžičku
žalovanému skutočne poskytol. Z poskytnutej pôžičky, ktorá sa stala splatnou dňa 25.03.2020 žalovaný
doposiaľ žalobcovi vrátil sumu 1.000,- EUR. K vráteniu celej pôžičky bol žalobcom pred podaním žaloby
riadne vyzvaný výzvami z 26.01.2021 a z 08.12.2022, avšak bezúspešne. Z toho dôvodu súd prvej
inštancie žalobe ako dôvodnej vyhovel. V zmluve o pôžičke bol dohodnutý aj zmluvný úrok, ktorý žalobca

pôvodne žiadal v zmysle zmluvných dojednaní vo výške 2,3 % mesačne zo sumy 26.000,- EUR od
25.03.2012 do 07.01.2016 a zo sumy 25.000,- EUR od 07.01.2016 do 25.03.2020, následne zobral
sčasti čo do výšky úroku žalobu späť a žiadal úrok vo výške 18 % ročne zo sumy 26.000,- EUR od
25.03.2012 do 07.01.2016 a zo sumy
25.000,- EUR od 08.01.2016 do zaplatenia. Žalovaný namietal výšku žiadaného úroku, má za to, že je

v rozpore s dobrými mravmi. K tomu súd udáva, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná
v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5Cdo

26/2011). Úroky, dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky, predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie
požičanej istiny. Dohodnuté úroky je treba odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ
zo zákona právo, ak sa dlžník dostal so splnením pôžičky do omeškania (porovnaj § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka), a ktoré teda predstavujú sankciu za porušenie povinnosti dlžníka vrátiť dlh
(pôžičku) riadne a včas. V dobe dojednania bola úroková sadzba uplatňovaná bankami pri poskytovaní

úverov alebo pôžičiek podľa verejne dostupných informácii NBS 13,91 % ročne. Súd žalobcom
uplatňované úroky vo výške 18 % ročne nepovažuje za neprimerané ani odporujúce dobrým mravom.
Žalobcovi súd priznal
v súlade s § 685 Občianskeho zákonníka ním uplatnené príslušenstvo od vzniku pôžičky až do jej
vrátenia veriteľovi. Žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % denne zo sumy 25.000,- EUR
od 26.03.2020 do zaplatenia v súlade s dojednaním v čl. V bod 2 Zmluvy

o pôžičke z 25.03.2012. Zmluvná pokuta je prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorého účelom
je donútiť dlžníka - osobu, ktorá sa zo zmluvy zaviazala k záväzku, ktorého obsahom je povinnosť
niečo plniť, pod hrozbou majetkovej ujmy, aby svoj zmluvný záväzok riadne splnil. Zmluvná pokuta je
dojednaná platne, ak je dojednaná písomne a v dojednaní o zmluvnej pokute nesmie chýbať určenie
výšky pokuty alebo musí byť dostatočne určený spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty. V zmluve o

pôžičke bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,03 % denne t. j. 10,95 % ročne medzi zmluvnými
stranami ako dvomi fyzickými osobami. Výška zmluvnej pokuty by mala byť primeraná charakteru a
významu zabezpečovaného záväzku. Súd prvej inštancie mal za to, že dojednaná zmluvná pokuta bola
medzi dvomi fyzickými osobami primeraná charakteru a aj významu zabezpečovaného záväzku a jej
výška neodporuje dobrým mravom. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil v spore vo výške 0,03 % denne

zo sumy
25.000,- EUR od 26.03.2020 do zaplatenia v súlade s bodom 2 čl. V zmluvy o pôžičke a súd mu tento
nárok priznal. Pokiaľ si žalovaný nesplnil povinnosť a žalobcovi nevrátil požičané finančné prostriedky
dostal sadoomeškania,tedažalobcamánárokajnazaplateniezákonnéhoúrokuzomeškaniavovýške
5 % ročne zo sumy 25.000,- EUR od 26.03.2020 ( deň po splatnosti pôžičky) do zaplatenia. Konanie o

zaplatenie úroku vo výške 9,60 % ročne zo sumy
26.000,- EUR od 25.03.2012 do 07.01.2016 a úroku vo výške 9,60 % ročne zo sumy
25.000,- EUR od 07.01.2016 do 25.03.2020 titulom späťvzatia žaloby v tejto časti spisu zastavil podľa §
145 ods. 2 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca si uplatnil v spore pôvodne
nárok na zaplatenie sumy 25.000,- EUR s úrokom z omeškania 5 % ročne od 26.03.2020 do zaplatenia,

čo je ku dňu rozhodnutia súdu 12.06.2024 suma
5.270,61 EUR, úrok vo výške 2,3 % mesačne zo sumy 26.000,- EUR od 25.03.2012 do 07.01.2016,
čo je suma 27.190,19 EUR, úrok vo výške 2,3 % mesačne zo sumy 25.000,- EUR od 07.01.2016 do
25.03.2020, čo je suma 29.093,43 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % denne zo sumy 25.000,- EUR
od 26.03.2020 do zaplatenia, čo je ku dňu 12.06.2024 suma

11.542,50EURspolu98.096,73EUR.Včastipríslušenstvazobralžalobučiastočnespäť.Súdmupriznal
nárok na zaplatenie sumy 25.000,- EUR, s úrokom z omeškania 5 % ročne od 26.03.2020 do zaplatenia,
t. j. ku dňu vyhlásenia rozsudku 12.06.2024 suma 5.270,61 EUR, úrok vo výške 18 % ročne zo sumy
26.000,- EUR od 25.03.2012 do 07.01.2016, čo je suma 17.732,69 EUR, úrok vo výške 18 % ročne zo
sumy 25.000,- EUR od 8.1.2016 do zaplatenia, čo je ku dňu 12.06.2024 suma 37.948,05 EUR, zmluvnú

pokutu vo výške 0,03% denne zo sumy 25.000 EUR od 26.03.2020 do zaplatenia, čo je suma 11.542,50
EUR, spolu 97.493,85 EUR. Žalobca tak bol úspešný v rozsahu sumy 97 493,85 EUR a neúspešný v
rozsahu sumy
602,88 EUR, čo predstavuje úspech žalobcu 99,38 % a úspech žalovaného 0,62 %. Čistý úspech
žalobcu tak bol 98,76 %. Žalobcovi patrí tak nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,76 %. O

konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. e/, f/, g/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si i trovy konania. Uviedol, že nesprávnosť
rozhodnutia súdu zakladá na nedodržaní zásad rozhodovania, uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/174/2013 zo dňa 27.05.2014, uzneseniasp. zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.05.2010, rozsudku sp. zn. 4MCdo/14/2011 zo dňa 28.05.2012, sp. zn.
5Cdo/32/2017 a sp. zn. 4Cdo/194/2020. Za dôležité považuje, že žalobca sa na vymáhanie mimoriadne
pripravil a predložil veľké množstvo dôkazov, čím otupil pozornosť súdu, lebo žalovaný nemal ako

predložiť dôkaz o niečom, čo sa nestalo. Prakticky všetky dôkazy majú zásadne vady, žalobca na otázky
súdu klamal, bola preukázaná manipulácia so svedkami a listinami. Zdôraznil, že sa už nedá vykonať
znalecký posudok na falzifikáty zmluvy o pôžičke a súd v rozpore s dôkazným bremenom uznal túto
listinu za pravú, aj keď ju nemá
k dispozícii. To, že žalovanému bol vykradnutý byt a ukradnuté množstvo listín, bolo nesporné tvrdenie,

potvrdil to žalobca na pojednávaní 17.04.2024. Už v odpore namietal pravosť listín, pretože mohli byť
použité originálne podpisy z ukradnutých listín, žalobca tvrdil, že disponuje originálom a sľúbil ho dodať
súdu. Po vyhlásení rozsudku sa dozvedel, že žalobca bol odsúdený nielen za fyzické napadnutie, ale
aj za podvod, a preto žiadal vykonať dotaz na register trestov žalovaného. Poukázal na to, ako mu
mohol veriteľ požičať jeho vlastné prostriedky, keď predmetom zmluvy malo byť požičanie peňazí z
predaja pozemku stavebnej parcely, ktorá bola založená v prospech žalovaného, predaná na dražbe a

finančnéprostriedkybolivyplatenéžalovanému.Veriteľprijalplatbu1.000,-EURvroku2016,hocipodľa
zmluvy mal dlžník vrátiť dlh výlučne jednorazovo, dňa 25.03.2020. V deň údajnej splátky mal zároveň
podpísať uznanie dlhu na celú sumu, čo nie je logické a naviac, sám žalobca o niekoľko rokov neskôr
ho vyzýva na úhradu celej sumy. V roku 2016 mohol vrátiť celý dlh, disponoval ponukou banky na úver.
Svedkom uzavretia zmluvy mal byť občan Ukrajiny, ktorého meno žalobca pozná, ale nechcel prezradiť.

Žalobca bol na Ukrajine na úniku pred výkonom trestu odňatia slobody. Fotografie bankoviek nemôžu
dosvedčiť, kedy bankovkami disponoval. Pred poskytnutím pôžičky mal žalobca predať nehnuteľnosti na
Slovensku, ale peniaze na Ukrajine nemal, súd prvej inštancie však prijal tvrdenie žalobcu za pravdivé, aj
keď nevedel uviesť, ako sa na Ukrajinu dostali, pretože legálny vývoz hotovosti bol výrazne limitovaný.
PodľasúdumalpriniesťpeniazenaUkrajinuanadruhýdeňsiichpožičať,čobynemalovýznam.Zmluva

mala byť v troch origináloch, ktoré má priniesť žalovaný a mali byť písané na písacom stroji. Ak však boli
písané na stroji, tak sa muselo jednať o 2 kópie, čo by malo byť vidno na fotografiách. Na Ukrajinu mal
priniesť preklad do ukrajinčiny, na čo však nebol dôvod. Zopakoval svoje tvrdenie o manipulácii textu
na fotografii „foto 0631jpg“ z USB kľúča. Zotrval na svojej argumentácii o tom, že žalobca mal prístup
k jeho pasu, keď uňho býval, mohol jeho kópiu priložiť kedykoľvek zmluve. Nesúhlasil s argumentáciou

súdu, že nepodložil teóriu o tom, že
s fotografiami sa manipulovalo. Ak má pravosť podpisu preukazovať ten, na prospech koho je obsah,
takisto musí preukazovať pravosť fotografie a obsahu žalobca. Žalobca si mohol podpis overiť na
Ukrajine v pondelok, prípadne aj v nedeľu, pretože mal za priateľku prokurátorku. Zotrval na tvrdení, že
s fotografiami sa mohlo manipulovať, kvalita fotografií je výnimočne slabá, z USB je zrejmé, že fotografia

č. 628 bola vytvorená o 10:59, ale fotografia č. 631
o 10:38, čo je nemožné. Súd sa k tomu nevyjadril. Tiež niektoré fotografie boli vyhotovené
v tej istej sekunde, čo nie je možné. Znalecký posudok K. B. má zásadnú vadu, pretože nie je zrejmé, z
akých listín znalec vzal jeho podpisy, do príloh tieto listiny nepripojil. Bol uznaný jeho argument, že nevie
zaručiť pravosť listiny ako takej. Posudok bol vyhotovený

v troch vyhotoveniach, bol vložený do šanónu a celý šanón bol ukradnutý žalobcovi. Vo výpovedi na
pojednávaní však žalobca uviedol, že zmizla zložka okrem jedného znaleckého posudku, čo znamená,
že sa zjavil štvrtý originál znaleckého posudku. Súd prvej inštancie všetky jeho návrhy na doplnenie
dokazovania ako nedôvodné zamietol. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vierohodnosť svedkov;
svedkovia mali potvrdiť uznanie dlhu dňa 07.01.2016, teda po 8 rokoch. Pokiaľ súd prvej inštancie

neuveril svedkyni P., podľa hodnotenia RAVEN by jej výpoveď mala byť pravdivá. Svedok O. E. je brat
svedkyne B. E., pričom jeho výpoveď o obsadení pohostinstva je v rozpore
s vyjadrením ostatných. Je príbuzný nedôveryhodných svedkov, kamarát žalobcu, prejavuje nenávisť
voči žalovanému. Žalobca podľa jeho názoru svoj nárok nepreukázal, nepreukázal pravosť ani jednej
listiny, originály, ktorými disponoval, zmizli. Krádež dokumentov je ťažko uveriteľná. Svedkovia boli

zaujatí, dohodnutí na výpovediach. Namietal aj kolíziu sankcie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania,
rovnako tak neprimeranú výšku úrokov.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje
za zákonný a spravodlivý. Naďalej zastáva názor, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že

žalovanému poskytol pôžičku pôvodne vo výške 26.000,- EUR, pričom predmetom žaloby je suma
25.000,- EUR z dôvodu, že žalovaný žalobcovi sumu
1.000,- EUR vrátil. Pôžička sa stala splatnou a žalovaný nepreukázal, že by zostatok pôžičky,
vrátane príslušenstva, žalobcovi vrátil. To, že žalovaný od neho predmetnú pôžičku prevzal, preukázalpríjmovými a výdavkovými dokladmi. Žalobca svoje tvrdenia opiera o predloženú zmluvu o pôžičke,
fotodokumentáciu, ktorú súdu predložil na USB kľúči a o znalecký posudok z odboru písmoznalectvo
znalca H. K. B. č. 1/2024. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci svojej obrany svoje

tvrdenia nepreukázal. K tvrdeniu žalovaného, že pokiaľ strana sporu spochybní pravosť súkromnej listiny
a svoj podpis na nej, nastupuje dôkazná povinnosť účastníka, ktorý listinu predložil, aby preukázal
pravosť namietaného podpisu, uviedol, že žalobca pravosť podpisu preukázal znaleckým posudkom.
Žalovaný
v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by spochybnil hodnovernosť predloženého posudku, len

vyjadril svoje výhrady. Žalovaný pre prípadné spochybnenie záverov posudku nenavrhol žiadny dôkaz.
Súd prvej inštancie objektívne posúdil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a v
odôvodnení rozsudku sa ku každému dôkazu, ktorý považoval za dôležitý, vyjadril. Návrh žalovaného
na zabezpečenie dotazu na register trestov žalovaného je pre konanie irelevantný, rovnako aj prípadný
dotaz na register trestov žalobcu, ktorý však žalovaný nenavrhol. Žalovaný uvádza, že žalobca v
konaní predložil listinu o uznaní dlhu, ktorá je podľa neho podvrh, pretože Mesto Prievidza potvrdilo,

že takúto listinu neoverovalo pod uvedeným číslom. Túto listinu žalobcovi priniesol práve žalovaný v
takom znení, v akom ju žalobca súdu predložil. Žalobca overenie jeho podpisu nezabezpečoval ani
nemaltakútopovinnosť.Rozhodnutiesúduprvejinštanciesaopieraolistinnédôkazy,znaleckýposudok,
preukazujúce poskytnutie pôžičky a nielen o výpovede svedkov, ktoré žalovaný namieta. Tvrdenia
žalovanéhoomanipuláciisjehopasom(fotografiou)súlenjehotvrdeniamibezdôkazov,ktorébynavrhol

vykonať na súde prvej inštancie. Rovnako nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o
možnej manipulácii s predloženými dôkazmi z USB kľúča žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca si
mal a mohol overiť podpis dlžníka na zmluve
o pôžičke, je irelevantné, pretože zákon úradné overenie podpisu nevyžaduje. Proti uplatnenému nároku
sa žalovaný bránil až po podaní žaloby, na písomné výzvy žalobcu nijako nereagoval. Súdna prax

pripúšťa súčasne priznanie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Výška priznaného príslušenstva
pohľadávky je primeraná a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa ďalej písomne vyjadril podaním zo dňa 10.09.2024 tak, že nesúhlasil

s argumentáciou žalobcu, že v konaní svoj nárok riadne preukázal. Zdôraznil, že bolo povinnosťou
žalobcu preukázať pravosť listiny, čo sa však nestalo. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, pretože
žalovaný nemôže preukazovať skutočnosti, ktoré sa nestali. V tomto smere poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/174/2013 z 27.05.2014 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.05.2010. Znalecký posudok napadol už vo vyjadrení zo dňa 16.04.2024,

pretože tento neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, napríklad kópie listín, ktoré boli posudzované.
Znalecké dokazovanie na pravosť podpisu na listine a z listín, ktoré neexistujú, je irelevantné. Opätovne
poukázal na manipuláciu fotografií na USB kľúči. Zistil, že overenie listiny o uznaní dlhu je falošné,
nemôže preukazovať pravosť uznania dlhu. Čo sa týka manipulácie s pasom, vyvrátenie jeho tvrdení mal
zabezpečiťžalobca.Protiuplatnenémunárokusanebránilažpopodanížaloby,dňa28.01.2022podalna

polícii opätovné trestné oznámenie z dôvodu podozrenia zo zločinu vydierania. Uplatnené príslušenstvo
je potrebné posudzovať vcelku, nie samostatne. Takto by žalobca mohol uplatňovať množstvo vedľajších
príslušenstiev pohľadávky z toho istého dôvodu. Opätovne poukázal na okolnosti, ktoré uviedol už vo
svojom odvolaní. V čl. III svojho podania uviedol otázky, ktoré by si mal súd pri rozhodovaní položiť.

5. Ďalšie písomné vyjadrenia strán v spore podané neboli.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

7. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

8. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

10. Žalobca v odvolaní deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. e/, f/, g/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Pri uplatnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie
pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením

procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý
zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

16. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolacími námietkami žalovaného, týkajúcimi sa nedostatočne a

nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

17. Na úvod považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že základnou povinnosťou žalobcu v civilnom
súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové
okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je

zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba
zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný
s pojmom dôkazného bremena.

18. „Posúdenie dôkazného bremena je súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov

(pozri II. ÚS 400/09), avšak zahŕňa aj aplikáciu a interpretáciu hypotézy hmotnoprávnej normy, od ktorej
sa odvíja rozloženie dôkazného bremena. Správne rozloženie dôkazného bremena vedie k vymedzeniu
zisťovanýchskutočnostíajenevyhnutýmpredpokladomnasprávneuplatneniezodpovednostiúčastníka
za neunesenie dôkazného bremena, a tým priamo aj k obsahu výroku rozhodnutia vo veci samej.Nesprávne rozloženie dôkazného bremena spravidla vedie k diametrálne odlišnému výroku rozhodnutia.
Za určitých okolností môže byť potom táto procesná chyba vo svojich účinkoch prejavom svojvôle,
t. j. arbitrárnosti zo strany konajúceho súdu, ktorý napr. neúmerne zaťaží dôkazným bremenom jedného

účastníka, nesprávne uplatní jeho zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena
a následne rozhodne v neprospech tohto účastníka.“ (IV. ÚS 35/2012)

19. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane
stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť

v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad
pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav
dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze.
Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (Macur Jozef, Dukazní
břemeno v civilním soudním řízení, 1.vydání, Brno, Masarykova Univerzita v Brňe, 1995).

20. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana
naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti.
Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore
stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Podľa rozhodnutia

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020 každá strana nesie dôkazné bremeno
týkajúce sa tých skutkových predpokladov, ktoré sú pre ňu priaznivé z pohľadu právnej normy, ktorej
účinkov sa v sporovom súdnom konaní domáha. Z uvedeného potom možno urobiť záver, podľa ktorého
strana, ktorá sa domáha určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.

21. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich
o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou

aplikácie princípov dôkazného bremena, t. j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena
žalobcom. Treba zdôrazniť, že pre preukázanie určitej skutočnosti nie je hypotetická, teoretická možnosť
postačujúca. Ako už bolo uvedené, nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti,
z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t. j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto
mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.

22. Odvolací súd po preskúmaní veci na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie zistil, že žalobcom v
konaní doposiaľ neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by umožňovali záver súdu o tom, že medzi
stranami došlo dňa 25.03.2012 k uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke.

23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

24.Preuzavretiezmluvy opôžičkesanevyžadujepísomnáforma,tátozmluvamôžebyťuzavretáiústne

alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných
strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť
vecirovnakéhodruhu(peňazí).Keďžetátozmluvajereálnouzmluvou(kontraktom),kjejuzavretiuzákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

25. V nadväznosti na právnu teóriu, uvedenú v ods. 17. až 20. tohto uznesenia, je nepochybné, že
ak sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy a tvrdí, že táto suma predstavuje
nesplatenú časť pôžičky, ktorú poskytol žalovanému dňa 25.03.2012 na základe písomnej zmluvy
o pôžičke, zaťažuje ho dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Cdo 472/2007, ktorý pre blízkosť vtedajšej českej právnej úpravy niet dôvodu nezohľadniť, v spore

o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel
zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Ak
sú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné bremeno26. Súd prvej inštancie svoj záver o tom, že žalobca preukázal uzavretie písomnej zmluvy o pôžičke dňa
25.03.2012 medzi sporovými stranami oprel o listinu - zmluvu o pôžičke zo dňa 25.03.2012. Žalovaný
v spore namietal, že žiadnu zmluvu o pôžičke nepodpísal a sumu

26.000,- EUR si od žalobcu nepožičal.

27. Vzhľadom na to, že žalovaný spochybnil uzavretie zmluvy o pôžičke s tým, že ju dňa 25.03.2012
nepodpísal, súd prvej inštancie správne uvažoval nad jej pravosťou, t. j. či ju osoby podpísané na listine
skutočne podpísali, ako aj pravdivosťou jej obsahu.

28. Vo všeobecnosti platí, že ak strana poprie pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno týkajúce
sa pravosti na tej strane, ktorá zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne
následky.

29. Žalobca v konaní predložil fotokópiu zmluvy o pôžičke zo dňa 25.03.2012 (č. l. 9,

č. l. 153-154). Tvrdil, že originál zmluvy o pôžičke zo dňa 25.03.2012 k dispozícii nemá. Z dokazovania
nevyplynulo, že by originál zmluvy o pôžičke zo dňa 25.03.2012 mal k dispozícii žalovaný.

30. Na danú dôkaznú situáciu je možné vztiahnuť uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/174/2013 zo dňa 27.05.2014, podľa ktorého je „potrebné zdôrazniť, že súd v rámci voľného

hodnotenia dôkazov podľa § 125 O.s.p. môže vziať do úvahy ako dôkaz aj fotokópiu súkromnej listiny,
avšak nie v prípade, ak účastník konania popiera jej pravosť a spochybní jej vierohodnosť. Takáto listina
totiž len osvedčuje skutočnosti v nej uvedené, avšak jej dôkazná sila nie je dostatočná na preukázanie jej
pravosti, pokiaľ ju účastník namieta. Keďže nie je možné formou znaleckého dokazovania jednoznačne
preukázať pravosť podpisu na takejto listine (z dôvodu neexistencie originálu), je nevyhnutné, aby

žalobca súdu poskytol iné dôkazné prostriedky napr. výpoveď svedka, ktoré s istotou preukážu, že
žalovaný listinu skutočne osobne podpísal.“

31. Vo vzťahu k námietke pravosti podpisu žalovaného na listine - zmluve o pôžičke zo dňa 25.03.2012,
ktorý podpis žalovaný účinne poprel, žalobca predložil súdu prvej inštancie súkromný znalecký posudok

č. 1/2024 H. K. B., súdneho znalca v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Súd prvej inštancie
na tento dôkaz prihliadol a v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že podľa jeho názoru
predmetný znalecký posudok pravosť podpisu žalovaného na zmluve o pôžičke zo dňa 25.03.2012
potvrdzuje.Podľazáverovznalcatotiž spornýpodpisvznení,,F.“ktorýsanachádzanazmluveopôžičke
datovanej 25.03.2012 je pravým vlastnoručným podpisom posudzovaného E. F. (žalovaného). Sporný

rukopisný zápis na Zmluve o pôžičke označený ako 014/38 pravdepodobne tiež napísal vlastnoručne
posudzovaný E. F.. I žalobcom predložený dôkaz, a to súkromný znalecký posudok č. 1/2024 H. K.
B., súdneho znalca
v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo.

32. Odvolací súd však z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku
nevysporiadal s argumentáciou žalovaného v konaní, že znalcovi H. K. B. neposkytol žiadny
porovnávací materiál (listiny s jeho vlastnoručným podpisom), pričom porovnávací podpisový materiál
ani nie je prílohou znaleckého posudku č. 1/2024.

33. Z posudku č. 1/2024 znalca pritom skutočne vyplýva, že všetky požadované písomné podklady
znalcovi doručil osobne žalobca. Znalec na str. 7 posudku uvádza, že „Všetok porovnávací písomný
podkladový materiál zabezpečil zadávateľ posudku (pozn. žalobca)
v súlade so znalcovými požiadavkami. V tomto mieste treba podotknúť, že za autenticitu porovnávacieho
materiálu ja ako znalec nemôžem zodpovedať a nie je ani mojou úlohou preverovať pravosť tohto

materiálu. Pracujem s ním v dobrej viere, že sa jedná o pravé podpisy a zápisy.“ Ako porovnávací
podpisový materiál - vzorky ukážok podpisov preverovaného E. F. znalec uviedol: 002/38 potvrdenie
o odovzdaní peňazí (bez datácie), 003 - 005/38 zmluva o bezúčelovom splátkovom úvere na bývanie
medzi O. D. a p. F. z 25.07.2018, 006/38 spotrebiteľská rozhodcovská zmluva medzi O. D. a p.
F. z 25.07.2018, 007-008/38 potvrdenie údajov o klientovi O. D. z 05.08.2013, 009/38 potvrdenie

vrátenia pôžičky z roku 2011, 010/38 žiadosť o zadanie výpisu z bežného účtu do O. D. z 05.08.2013,
011/38 prepravno-obstarávateľská zmluva z 15.03.2012, 012/38 zápis o potvrdení odovzdania 4. zmluvy
a obrazu, bez datácie, 013/38 zápis o potvrdení ..... bez datácie. Porovnávacie vzorky rukopisných
záznamov (ukážok) patriacich preverovanému E. F.: 014/38 sporný krátky zápis na zmluve - paličkovýtyp písma, 015/38 potvrdenie o vrátení peňazí v hodnote 1.000,- EUR (bez datácie) paličkový typ písma,
016/38 potvrdenie vrátenia pôžičky z roku 2011 – paličkový typ písma, 017/38 zápis o potvrdení bez
datácie (paličkový druh písma), 018/38 zápis o potvrdení odovzdania 4. zmluvy a obrazu bez datácie

(paličkový druh písma). Znalcom uvádzaný porovnávací podpisový materiál nie je prílohou znaleckého
posudku.

34.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdkonštatuje,žedôkazyprodukovanédoposiaľžalobcomvkonaní
na preukázanie pravosti podpisu žalovaného na predloženej zmluve

o pôžičke s ohľadom na skutočnosť, že ide len o fotokópiu dokumentu, neboli postačujúce
a neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti jeho tvrdení tak, ako to urobil súd prvej inštancie.
Znalecký posudok č. 1/2024 H. K. B., súdneho znalca v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné
písmo, žalovaný totiž účinne spochybnil relevantnými námietkami, spočívajúcimi v tom, že všetok sporný
iporovnávacímateriálznalcoviposkytollenavýlučnežalobca,žalovanýznalcovi sámneposkytolžiadne
listiny s jeho vlastnoručným podpisom ako porovnávací materiál a porovnávací podpisový materiál,

z ktorého znalec pri vypracovaní posudku vychádzal, ani nie je prílohou znaleckého posudku. Uvedené
pochybnosti, ktoré majú nepochybne vplyv na posúdenie správnosti, úplnosti a relevantnosti záverov
znaleckého posudku, v konaní odstránené neboli a súd prvej inštancie sa týmito námietkami žalovaného
v napadnutom rozsudku ani nezaoberal. Záver o pravosti podpisu žalovaného na zmluve o pôžičke zo
dňa 25.03.2012 nemožno bez ďalšieho vyvodiť ani z č. l. 281 spisu, na ktorom sa nachádza fotografia

zmluvy o pôžičke zo dňa 25.03.2012 (nečitateľná), podpísaná len žalovaným s priloženou dvojstranou
pasu žalovaného, resp. z č. l 282 spisu, na ktorom sa nachádza fotografia zmluvy o pôžičke zo dňa
25.03.2012 (nečitateľná), podpísaná žalobcom
i žalovaným s priloženou dvojstranou pasu žalobcu. Na veci nič nemení ani fakt, že strany sporu tvorili
obsah zmluvy o pôžičke spoločne, dlhší čas, pretože v konaní nebol zo strany žalobcu produkovaný

dostatočný dôkaz o tom, že žalovaný takto tvorenú zmluvu dňa 25.03.2012 skutočne i podpísal.
Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal pravosť podpisu
žalovaného na zmluve o pôžičke zo dňa 25.03.2012 súkromným znaleckým posudkom č. 1/2024 H.
K. B., súdneho znalca v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo tak nemá oporu v skutkových
zisteniach vyplývajúcich z výsledkov dokazovania.

35. Keďže žalobca ako žalujúca strana nebol schopný v konaní vzhľadom na vyššie uvedené poskytnúť
originál listiny zmluvy o pôžičke, z ktorej svoj nárok odvodzuje a ani preukázať podpis danej listiny
žalovaným inými relevantnými dôkazmi, dostal sa do
tzv. dôkaznej núdze a svoje tvrdenie, že žalovaný s ním dňa 25.03.2012 uzavrel písomnú zmluvu

o pôžičke, nebol schopný v súdnom spore preukázať. Potom bolo nutné uzavrieť, že žalobca dôkazné
bremeno v spore v tomto smere neuniesol.

36. Súd prvej inštancie sa ďalej napriek tomu, že mal za preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke dňa
25.03.2012 v písomnej forme (s ktorým záverom sa ale odvolací súd nestotožňuje- viď odôvodnenie

vyššie), ďalej vzhľadom na námietku žalovaného ohľadom nedostatku jeho podpisu na zmluve-
zdôrazňujúc, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom- zaoberal možnosťou jej uzavretia ústnou
formou (ods. 54).

37. Súd prvej inštancie - čo sa týka reálneho prevzatia peňažných prostriedkov žalovaným od žalobcu

titulom zmluvy o pôžičke - vychádzal z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25.03.2012, ktorý
sa podľa ods. 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku má nachádzať na str. 285 spisu. Odvolací súd
z obsahu spisu zistil, že v spise sa na č. l. 285 sa nachádza
nekvalitná fotografia nečitateľného dokumentu a niekoľkých príjmových a pokladničných dokladoch,
vrátane príjmového dokladu zo dňa 25.03.2012 na sumu 26.000,- EUR s textom: „A.

B....nečitateľné...pôžička“, „podnikanie osobné firemné – pôžička.“
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na č.l. 328 sa nachádza o.i. fotokópia príjmového dokladu
zo dňa 25.03.2012 s textom: „A. B. C. XXX/XXXX Q. UA...nečitateľné...POŽIČKA“, „EUR
26 000“ „PODNIKANIE OSOBNE, FIREMNE- POŽIČKA.“. Žalovaný namietal svoj podpis na príjmových
a pokladničných dokladoch, predložených žalobcom v konaní, vrátane príjmového dokladu zo dňa

25.03.2012 ako i pravosť, resp. možné zasahovanie do fotografie na č. l. 285.

38. Tak ako je uvedené vyššie, pokiaľ žalobca odvodzoval z popísaného príjmového pokladničného
dokladu zo dňa 25.03.2012 svoj žalovaný nárok a žalovaný spochybnil pravosť tohto dôkazu (namietalsvoj podpis na danej listine), bolo na žalobcovi, aby preukázal samotnú existenciu a následne i
pravosť listiny- pokladničného dokladu. Žalobca žiadne dôkazy (okrem predloženej fotokópie, resp.
fotografie pokladničných dokladov) v tomto smere neprodukoval a súd prvej inštancie sa v odôvodnení

napadnutého rozsudku ani nevysporiadal s konkrétnou námietkou žalovaného o tom, že predmetný
pokladničný doklad dňa 25.03.2012 nepodpísal (ktorú súd v napadnutom rozsudku uvádza na str.20).

39. Pokiaľ súd prvej inštancie na str. 21 v ods. 53 odôvodnenia rozsudku uvádza, že ak žalovaný
spochybňoval svoj podpis na listinách, resp. namietal, že s fotografiami listín, predloženými v konaní

žalobcom, mohlo byť manipulované, žalovaný neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by preukázal tieto jeho
skutkové tvrdenia, pričom je zjavné, že si uvedomuje, že žiadne znalecké dokazovanie na preukázanie
pravosti listiny, resp. preukázanie, či bol text podpísanej listiny zmanipulovaný, nie je možné vykonať
práve z dôvodu, že nie je k dispozícii originál listiny, ktorá by následne mohla byť znalecky preskúmaná,
odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie neprípustným spôsobom presunul dôkazné bremeno
o pravosti listín a dôkazov, predložených v konaní žalobcom, ktorý z nich odvodzuje nárok, na

žalovaného. I podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/174/2013 zo dňa 27.05.2014 totiž
„pokiaľ protistrana spochybní pravosť súkromnej listiny a poprie svoj podpis na nej, nastupuje dôkazná
povinnosť účastníka, ktorý listinu predložil, aby preukázal pravosť namietaného podpisu. Dochádza tak
k prenosu dôkazného bremena na toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť touto listinou
preukázané. Uvedené vyplýva z rôznej dôkaznej sily súkromnej

a verejnej listiny.“ Uvedené platí o to viac, že v konaní vyšlo najavo, že žalobca originálmi ani fotokópiami
listín nedisponuje. Táto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu žalovaného, ktorý namieta pravosť
listín, kópie alebo dokonca len fotografie ktorých listín žalobca v konaní produkuje. Za situácie, že
v konaní nebolo sporné, že žiadna zo sporových strán nemá k dispozícii originály listín, z ktorých žalobca
svoj nárok odvodzuje, nebolo tiež povinnosťou žalovaného navrhovať vykonanie nezrealizovateľného

znaleckého dokazovania na preukázanie nepravosti jeho podpisu na neexistujúcich origináloch listín.

40. Uzavretie reálneho kontraktu o pôžičke mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané inými listinami,
ktorých existenciu, resp. opis skutkových okolností, za ktorých boli vyhotovené potvrdzujú výpovede
dvoch svedkov: B. E. a O. E..

41. Odvolací súd dal do pozornosti, že súd prvej inštancie v ods. 39. uvádza podrobne výpoveď svedka
„R. O.“, brata svedkyne B. E., ohľadom udalostí zo dňa 07.01.2016 v E.. V popise výpovede svedkyne
B. E. sa uvádza, že dňa 07.01.2016 za ňou do E. prišiel na štvorkolke brat E. O.. Súd prvej inštancie
v ods. 54., 55. a 56. zmätočne menuje brata svedkyne B. E. ako O. E.. Odvolací súd mal z obsahu spisu

za to, že súd prvej inštancie mienil poukázať na výpovede svedkov B. E. a E. O., brata B. E., ktorý bol
vypočutý na pojednávaní súdu dňa 17.04.2024 a ktorého totožnosť bola na pojednávaní overená.

42. Z výpovedí B. E. a E. O. nevyplýva, že by boli prítomní pri podpise žalobcom tvrdenej zmluvy
o pôžičke alebo príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25.03.2012 a uvedené žalobca ani v konaní

netvrdí; rovnako tak z ich výpovedí nevyplýva, že by boli osobne prítomní pri odovzdaní sumy 26.000,-
EUR dňa 25.03.2012 žalobcom žalovanému, a ani túto skutočnosť žalobca netvrdí.

43. Na č. l. 186 sa nachádza fotokópia listiny, napísanej na písacom stroji s textom:“ 7.1.2016 PD
Uznávam dlh podnikaniu. E. F. nar XX.XX.XXXX G. X/X H. mám dlh u A. B. na XX.XX.XXXX E. 26000

e ktoré vrátim podľa zmluvy o pôžičke z 25.03.2012 v UA.“ Pod textom sa nachádza podpis F..

44. Žalovaný namietal, že predmetné uznanie dlhu nepodpísal; ide pritom o listinu, ktorá nie je súdu
predložená v origináli s tým, že žalobca tvrdí, že originálom listiny nedisponuje. V konaní nebolo
zistené, že by originálom listiny disponoval žalovaný. Vzhľadom na vyššie spomínané závery uznesenia

najvyššieho súdu bolo potom na žalobcovi, aby podpísanie uznania dlhu žalovaným preukázal iným
spôsobom.

45. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie tiež vyplýva, že zadná časť listiny je opatrená
osvedčením vystaveným Mestom Prievidza zo dňa 07.01.2016 pod č. 7/2016 o tom, že listina

súhlasí s originálom. Z vykonaného dokazovania bolo zistené (ods. 28. napadnutého rozsudku), že
osvedčovacie knihy podpisov z roku 2016 neobsahujú v dni 07.01.2016 záznam o osvedčení podpisu na
listine ,,Uznávam dlh podnikaniu“, v tomto dni bola pod týmto číslom osvedčená len listina pre potreby
mesta Prievidza. Túto skutočnosť súd prvej inštancie považoval za irelevantnú vzhľadom na to, žehodnoverní svedkovia (B. E. a O. E.) potvrdili, že boli účastní úkonu uznania dlhu z pôžičky žalovaným
dňa 07.01.2016.

46. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že takýto skutkový záver súdu prvej inštancie
z vykonaného dokazovania nevyplýva.

47. Z výpovede svedkyne B. E., podrobne popísanej v ods. 35. napadnutého rozsudku, vyplýva len to,
že menovaná bola prítomná v krčme v E., kde pracovala, 7.1. okolo 11:00 hod., kedy žalovaný prišiel

s p. Q.. Potom prišiel žalobca
ažalovanýmupodalpapiere,žalobcatopozrelapýtaleštecestovnýpasžalovaného.Žalovanýnásledne
odišiel, p. Q. tam ostal. Následne prišiel jej brat E. O., medzitým sa vrátil žalobca a následne sa vrátil aj
žalovaný, žalobcovi sa však nepozdával podpis žalovaného a tak ju žalobca poprosil, či by im nedoniesla
papier (A4) a pero, že nech si žalovaný nacvičí ten podpis. Asi pol hodinu žalovaný cvičil svoj podpis, a
keď nacvičil, podpísal následne listinu, ktorú priniesol žalovaný a potom sa žalovaný aj s p. Q. zdvihol

s tým, že teda p. Q. zavolá na mestský úrad na matriku alebo niekde, aby ho počkali, že potrebujú to
stihnúť dať overiť u notárky a odišli. Potom si žalobca prisadol k nim s kamarátkou, rozprával sa s nimi,
potom prišiel žalovaný (okolo 15:30 hod.). Potom, čo žalovaný doniesol listinu, žalobca ju tak zhruba
pozrel a povedal, že je to v poriadku. Nevidela, že by si v krčme odovzdávali nejaké peniaze.

48.Zvýpovedesvedkynenevyplýva,žebysilistinu,ktorúmalžalovanýpodpísať,samaosobneprečítala
a nevyplýva z nej, že by svedkyňa videla, že žalovaný podpísal práve a konkrétne listinu, ktorej kópia
je doložená v konaní žalobcom a je založená na č. l. 186.

49. Podľa názoru súdu prvej inštancie mala potvrdzovať podpísanie listiny uznania dlhu, ktorej kópia sa

nachádza na č. l. 186, žalovaným dňa 07.01.2016 i výpoveď svedka
E. O.. Z jeho výpovede, ktorú súd prvej inštancie uvádza v ods. 39. a 55. napadnutého rozsudku (i keď ho
označuje iným menom a priezviskom) a ktorá vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 17.04.2024,
vyplýva, že dňa 07.01.2016 sa zastavil za sestrou v pohostinstve v E., mal na štvorkolke defekt. V
pohostinstve evidoval tak žalobcu aj žalovaného, po tom čo našiel kompresor a vonku fúkal koleso na

štvorkolke, videl a aj počul rozhovor medzi žalobcom a žalovaným, kedy žalovaný vyplácal žalobcovi
peniaze
v 100-eurových bankovkách, celkom žalovaný žalobcovi takto v hotovosti vyplatil
1.000,- EUR, v bankovkách a to tým spôsobom, že žalovaný tieto kládol na kapotu auta -
- červená felícia a pri tom žalovaný žalobcovi povedal: ,,tu máš, ti vraciam 1.000,- EUR“.

50. Svedok netvrdil, že videl, že žalovaný podpísal akúkoľvek listinu a už vôbec nie, že by si listinu, ktorú
mal žalovaný podľa žaloby dňa 07.01.2016 podpísať, sám osobne prečítal. Svedok tiež vo výpovedi
nepotvrdil,žebyplneniesumy1000,-EURzostranyžalovanéhodňa07.01.2016bolokonkrétneplnením
na zmluvu o pôžičke, ktorá mala byť stranami sporu uzavretá dňa 25.03.2012.

51. Žalobca tak podpísanie listiny, ktorej kópia sa nachádza na č. l. 186, a ktorá má predstavovať
uznanie dlhu, dňa 07.01.2016 žalovaným, podľa názoru odvolacieho súdu doposiaľ riadne – vzhľadom
na námietku žalovaného, ktorý spochybnil jej pravosť s tým, že listinu nepodpísal– nepreukázal.

52. Pokiaľ súd prvej inštancie odkazuje na ústne uznanie dlhu pred svedkyňou E. a svedkom O. (ods. 55.
napadnutého rozsudku), odvolací súd pripomína, že právny úkon uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka musí pre vyvolanie právnych následkov okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§
34 a nasl.) mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom
byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.

53. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že popísané zákonné náležitosti
uznania dlhu spĺňa o.i. listina (kópia), založená na č.l. 184 spisu, ktorú žalovaný nerozporoval. Na danej
listine sa nachádza text: „26000,,V 2016.1.2 som ti dal 1000e na zhoreninu! Zostatok dám keď budem
mať!!!“, pod ktorým sa nachádza podpis žalovaného. Z takto formulovanej listiny totiž vôbec nevyplýva

dôvod (kauza) vzniku uznávanej pohľadávky a listina tak nemôže mať charakter uznania dlhu žalovaným
zo zmluvy o pôžičke, ktorú mali strany uzavrieť dňa 07.12.2012.54. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že žalovaný reálne prevzal od žalobcu sumu
26.000,- EUR dňa 25.03.2012 titulom čo i len ústnej zmluvy o pôžičke nemožno vyvodiť ani z fotografií
stoeurových bankoviek na č. l. 213 až 280 spisu. Podľa súdnej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1Cdo 78/2010 zo dňa 23.05.2012) skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy
preukazuje veriteľ, ktorý musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi,
pričom nepostačuje preukázať len možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou.

55. Pokiaľ potom súd prvej inštancie v ods. 59. napadnutého rozsudku uvádza, že žalobca v konaní

predložil súdu dôkazy, ktorými bolo možné jeho tvrdenia verifikovať v miere dostatočnej pre vytvorenie
skutkového záveru, že ním tvrdenú pôžičku žalovanému skutočne poskytol, odvolací súd má
s poukazom na všetky vyššie uvedené okolnosti za to, že tento jeho záver nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní.

56. Vzhľadom na to, že podľa doposiaľ zisteného skutkového stavu podľa názoru odvolacieho súdu

nebola v konaní preukázaná existencia písomnej zmluvy o pôžičke medzi sporovými stranami, je
rozhodnutie súdu prvej inštancie minimálne predčasné i v časti, týkajúcej sa zmluvnej pokuty a písomne
dojednaných úrokov z pôžičky. V konaní doposiaľ nebolo zo strany žalobcu hodnoverne preukázané
reálne odovzdanie peňažných prostriedkov žalovanému dňa 25.03.2012 titulom zmluvy o pôžičke, ani
uznanie dlhu zo strany žalovaného, spĺňajúce zákonné náležitosti podľa § 558 Občianskeho zákonníka.

57. Náprava vyššie popísaných pochybení súdu prvej inštancie, ktorý sa s niektorými námietkami
žalovaného v prvoinštančnom konaní vôbec nezaoberal, by si v odvolacom konaní vyžadovala takú
mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti
súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§
391 ods. 3 CSP).

58. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude striktne na základe výsledkov dokazovania,
realizovanéhovsúdnomkonaní,vosvetlevyššiepopísanýchzáverovodvolaciehosúdu,ktorésúpresúd

prvej inštancie záväzné (§ 391 ods. 2 CSP), opätovne posúdiť unesenie dôkazného bremena žalobcu
ohľadne nároku, ktorý si voči žalovanému v tomto konaní uplatňuje s tým, že sa riadne vysporiada
sargumentáciouobochsporovýchstrán.Ustáli,činazákladeskutkovýchokolnostízistenýchvykonaným
dokazovanímmožnokonštatovať,že medzistranamisporudošlokuzavretiuzmluvyopôžičkepísomne,
ústne alebo konkludentne a čo bolo jej obsahom; a ak áno, či žalovaný žalobcovi titulom zmluvy

o pôžičke čo i len čiastočne plnil a až na základe dôsledne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu
vo veci opätovne rozhodne. Zároveň s poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie opätovne
rozhodne i o trovách konania.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo odvyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).