Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125200589
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125200589.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobu: A. B. C. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom 013 62 D. C. XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., IČO: 36
436 640, so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, proti žalovanému: A. E., neznámy vlastník
zastúpený: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. D. C., obec
D. C., okres Bytča, parcela KNC č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 300 m2 zrušuje a vyporiadava
tak, že nehnuteľnosť sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Žalobca j e p o v i n n ý do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vyplatiť žalovanému sumu vo výške
250 eur na účet Slovenského pozemkového fondu, IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS
1432025 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.01.2025 domáhal voči žalovanému zrušenia podielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného k pozemku zapísanom na LV XXXX k.ú. D. C., obec D. C., okres

Bytča, parcela KN-C č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 300 m2, s uložením povinnosti žalobcu
zaplatiť žalovanému náhradu vo výške 16,50 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov
konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
k.ú. D. C. (obec D. C., okres Bytča) zapísanej na LV XXXX ako parcela KNC XXXX/X trvalý trávny porast
o výmere 300 m2. Všeobecná jednotková cena pozemku bola určená znaleckým posudkom súdneho

znalca Ing. Ivety Pohančeníkovej č. posudku 50/2024 zo dňa 27.11.2024 v sume: 0,33 eur/m2. Výška
spoluvlastníckych podielov, výmera a hodnota podielov účastníkov na pozemku KNC 6133/1 t.t.p. o
výmere 300 m2 podľa LV č. XXXX k.ú. D. C. je žalobca pod B.3 v podiele 5/6, výmera podielu 250 m2
žalovaný pod B.1,2 v podiele 1/6, výmera podielu 50 m2.

3. Žalovaný je neznámy (nezistený) vlastník. Skutočnosť, že konkrétny žalovaný vedený príslušným
orgánom evidencie katastra nehnuteľností je osoba neznáma a zastúpená správcom - štátom zriadenou

právnickou osobou, ktorou je Slovenský pozemkový fond alebo LESY SR, š.p. (v texte tiež len
„SPF“, „LESY“ alebo len „správca“) vyplýva jednak z údajov katastra, jednak z právnych predpisov.
V záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností o procesnoprávnej subjektivite nezisteného vlastníka
poukázal na ustálenú súdnu prax, kde doktrínu odôvodňujúcu nevyhnutnosť rešpektovať právnufikciu „nezisteného vlastníka“ konečne ustálil vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd Slovenskej
republiky. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/238/2021, (tiež
aj sp.zn. 8Cdo/31/2018) dovolací súd konštatuje, že pojem „nezistený vlastník" je právna fikcia

osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita. Procesnoprávna subjektivita je
priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno vzhľadom na dátum ich
narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla). Zákon
vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho subjektu (nezisteného
vlastníka), pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že

procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Fikcia
nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej
nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností.
Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Právny vzťah zákonného zastúpenia nezisteného vlastníka

fondom vyžaduje procesnú subjektivitu u zástupcu i zastúpeného. I z toho dôvodu vidieť nevyhnutnosť
fikcie procesnej subjektivity nezisteného vlastníka. Identita nezisteného vlastníka ako účastníka konania
sa odvíja od jeho zápisu v katastri nehnuteľností. Pri označení nezisteného vlastníka ako účastníka
konania je nevyhnutné vychádzať zo zápisu jeho označenia na LV v katastri nehnuteľností. Zákon
presnú formu nepredpisuje. Obligatórnym údajom je nezistený vlastník a jeho zastúpenie fondom. Fikcia

subjektivity nezisteného vlastníka trvá iba do okamihu, kedy nezisteného vlastníka možno na základe
vykonaných dôkazov (spravidla rodné listy a úmrtné listy prípadne ďalšie verejné listiny) jednoznačne
identifikovaťakonštatovaťzisteniejehosubjektivityakofyzickejosoby.Vtomprípadedochádzakzmene
právneho subjektu počas konania.

4. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.apríla 2019 sp.zn.
8Cdo/31/2018, podľa ktorého „odmietnutie podania proti neznámemu/nezistenému vlastníkovi alebo
neznámemu nástupcovi pôvodného vlastníka sa môže považovať za vadu konania podľa § 420 písm. f/
C.s.p. spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe, ktorým sa znemožnilo strane, aby uskutočňovala
jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“ (bod 27.

odôvodnenia) - „v súvislosti postupom súdov pri vyhodnocovaní okruhu strán sporu, kedy súdy na strane
žalovaných nepripustili do konania vstup „neznámych vlastníkov“, čím samy voviedli žalobcu do situácie
neúplnostiokruhustránsporu,ktoréhovýsledkombolopotomzamietnutiežalobyprenedostatokaktívnej
a pasívnej vecnej legitimácie, dovolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v
ustanovení § 420 písm. f/ C.s.p.“ (bod 32. odôvodnenia) - „za nesprávny, považoval dovolací súd i postup

súdu prvej inštancie, ktorým nepripustil do konania na stranu žalovaných žalobcom označených tzv.
„neznámych (spolu)vlastníkov“ a nerozhodol o návrhu na vstup G. H. do konania na stranu žalovaných,
všetkých zastúpených Slovenským pozemkovým fondom s odôvodnením, že išlo o mŕtve osoby.“ (bod
40. odôvodnenia) - hoci spôsobilosť „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka byť účastníkom konania
je aj pri jeho označení (druhovým pomenovaním) ako: „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného

pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom“ prinajmenšom
diskutabilná, keďže nie je preukázané, či vôbec nejaký právny nástupca pôvodného vlastníka existuje,
t. j. či je ňou označená existujúca fyzická osoba, zákonodarca mu priznal právnu subjektivitu vytvorením
osobitného subjektu „neznámeho“, resp. „nezisteného vlastníka“, ktorý je vybavený procesnoprávnou
subjektivitou, a preto sa bolo potrebné prikloniť k potrebe žalobu prejednať vecne a meritórne

rozhodnúť. Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva
nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú,
resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s
takýmitonehnuteľnosťami.Zákonodarcapretovytvorilznačneneštandardnýsubjekt„neznámeho“,resp.
„nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom,

mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento
inštitút je opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy,
resp. nezistený vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam.
Záujmom a úmyslom zákonodarcu bolo iba spriechodnenie procesu usporiadania vlastníckych vzťahov
k pozemkom a i obnovenia hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa vytratil

v tuzemských podmienkach prakticky okamžite v súvislosti s opustením intabulačného princípu a strate
niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy krátko po II. svetovej vojne. Potreba zavedenia
osobitného subjektu „neznámych“, resp. „nezistených“ vlastníkov vyplynula z potreby v procese
usporiadania pozemkového vlastníctva zaviesť čo najefektívnejšie postupy a pravidlá pri usporiadanípozemkového vlastníctva s ohľadom na poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým
vlastníkom a zákonmi zavedený subjekt „neznámych“, resp. „nezistených“ vlastníkov bol následne
využívaný v ďalších súvisiacich právnych predpisoch za účelom zefektívnenia riešenia vlastníckych

vzťahov k pozemkom, resp. nakladania s pozemkami. Cieľom zavedenia špecifického subjektu -
„nezisteného“, resp. „neznámeho“ vlastníka bolo napomôcť pri evidencii a usporiadaní vlastníckych
vzťahov, a to aj v súdnych konaniach, pričom nakladanie s pozemkami nezistených vlastníkov a
zastupovanie nezistených vlastníkov pred súdmi a inými orgánmi zveril zákon výslovne Slovenskému
pozemkovému fondu a Lesom SR, š. p. Týmito špeciálnymi predpismi je tak zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov nezistených vlastníkov, a to aj v konaniach pred súdom, aby
sa mohol uskutočniť proces, ktorý sa priamo týka práv a oprávnených záujmov neznámych vlastníkov
(aby táto osobitná skupina osôb neutrpela ujmu na svojich právach). Slovenský pozemkový fond pri
vykonávaní činností zverených mu osobitnými predpismi postupuje vždy vo verejnom záujme a teda
aj ustanovenia, vymedzujúce rozsah oprávnenia Slovenského pozemkového fondu konať v prípade
pozemkov s neznámym vlastníkom, je potrebné vykladať s prihliadnutím na verejný záujem, ktorým

nepochybne je spravodlivé usporiadanie pozemkového vlastníctva a poskytnutie rovnakej ochrany
vlastníckeho práva všetkým vlastníkom pozemkov. Pokiaľ súdy nepostupovali vyššie naznačeným
spôsobom a žalobu (bez ďalšieho) zamietli iba z dôvodu nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej
legitimácie strán sporu, svojimi rozhodnutiami znemožnili žalobcovi realizovať jemu patriace procesné
práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p.

(bod 55,56.57 odôvodnenia). Súdu prvej inštancie nič nebránilo (po zistení, že účastník zomrel) vyžiadať
si dedičské rozhodnutia aj po týchto osobách a umožniť tak žalobcovi doplniť okruh účastníkov podľa
údajov z nich vyplývajúcich. Súd prvej inštancie mal tak žalobcovi vytvoriť priestor pre posudzovanie
jeho požiadaviek zo žaloby vecne a zabrániť možnému zamietnutiu žaloby, iba pre neúplnosť okruhu
všetkých spoluvlastníkov pozemku (z dôvodu ich nedostatočnej identifikácie na príslušnom liste

vlastníctva), ktorým svedčilo vlastníctvo podľa údajov v katastri nehnuteľností. Ak súd prvej inštancie
takto nepostupoval a pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobu žalobcu zamietol, bol jeho
procesný postup nesprávny a konanie tak trpí vadou uvedenou v § 420 písm. f/ C.s.p. (bod 53,54.
odôvodnenia).

5. Poukázal na obdobné právne závery judikované Krajským súdom v Žiline rozhodnutím sp. zn.
8Co/326/2015-38 zo dňa 29.05.2015 a sp. zn. 11Co/140/2014-185 zo dňa 08.09.2014 v ktorom
súd konštatoval, že „prístupom súdu I. inštancie ak formalisticky trvá na doplnení identifikačných
znakov neznámeho vlastníka, nebude možné nikdy vyporiadať pozemky s vlastníkom, ktorý je v nich
uvedený iba menom a priezviskom, čo je neprípustné, nakoľko by takýmto spôsobom dochádzalo k

odmietnutiu spravodlivosti. Súd I. inštancie musí citlivo zvažovať do akej miery bude trvať na doplnení
týchto identifikačných údajov tak, aby nedošlo k porušeniu zásady denegatio iustitiae a aby nebolo
znemožnené strane domôcť sa ochrany svojho práva pre objektívnu nemožnosť takéto identifikačné
údaje získať. Ak by súd čisto formalisticky trval na uvedení identifikačných údajov, hoci tieto sa zistiť
nepodarilo a preto neexistujú, mohlo by dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti.“

6. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením spis.zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa
24.02.2016, podľa ktorého „v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k
pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý
sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a

stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus
nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého
miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I. § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995 Z. z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ďalej len „zákona č. 180/1995 Z. z., 2.
s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto

kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“.

7. Vzhľadom k vyššie uvedeným právnym názorom zaujal postoj, že nie je daný zákonný dôvod na
to, aby súd prvej inštancie procesnoprávnu subjektivitu nezisteného vlastníka neakceptoval, pretože
jeho rozhodovacia prax by bola od praxe vyšších súdnych autorít rozdielna. Rozdielna rozhodovacia

prax súdu o „totožných“, resp. obdobných veciach nie je žiaduca. Zákonná formulácia princípu právnej
istoty vyjadrená v čl. 2 CSP chráni hodnotu predvídateľnosti práva resp. súdnych rozhodnutí ako jednu
z najvyšších ústavných hodnôt materiálneho právneho štátu. V zmysle odseku 2 citovaného článku
je právnou istotou stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý vsúlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Inými slovami, princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych

vzťahovmôžulegitímneočakávať,žeštátneorgánybudúvskutkovoaprávneporovnateľnýchprípadoch
rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje právnu istotu a jeho dôsledné dodržiavanie sa
významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva.
Na druhej strane je nutné uviesť, že predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne. Obdobnú vec
je možné rozhodnúť aj inak než v predošlých prípadoch. V takom prípade je však súd povinný svoje

závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť (čl. 2 ods. 3 CSP), a to takým spôsobom, aby
predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal.

8. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 289/2017 zo dňa 21.11.2017 „súd má poznať
svoju vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp. senátu) toho istého súdu a túto
judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú. Naopak, postoj

všeobecných súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prerokúvaným veciam, ktoré sú v podstate
identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje spomínanému
základnému princípu materiálneho právneho štátu. Podľa názoru Ústavného súdu SR, diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovejsituácie,pokiaľjunemožnoobjektívnearozumneodôvodniť,jeústavneneudržateľná,resp.na

názor, podľa ktorého v zásadnej ústavno-právnej rovine platí, že je v rozpore s inštitúciou právneho štátu
avrámcinehospožiadavkouprávnejistoty,resp.predvídateľnostisúdnehorozhodnutia,abyvšeobecné
súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom. Protichodné právne
závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej
istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie. (napr. IV. ÚS 499/2011-25 zo dňa z 22. 11. 2011, I. ÚS

564/2012-48 zo dňa 29.05.2013, II. ÚS 19/2016-40 zo dňa z 15. 06. 2016, IV. ÚS 209/2010, m. m. PL.
ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05, IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06, II. ÚS 274/2015, II. ÚS 275/2015.

9. Prílišný formalizmus v praxi všeobecného súdu vylučoval už napr. nález Ústavného súdu SR – I ÚS
306/2010 z 8.12.2010, podľa ktorého „Interpretácia zákonných ustanovení formalistickým spôsobom,

ktorá vedie k zjavnej nespravodlivosti, nie je tolerovaná. Všeobecné súdy by mali prirodzene využívať
právny výklad (resp. aplikáciu ustanovení), ktorým by sa zabránilo množeniu súdnych sporov a zároveň
by sa docielila spravodlivosť implementovaná vo faktickej rovnosti zmluvných strán. Prílišný formalizmus
v praxi všeobecného súdu vylučuje však najmä aj aktuálna prax po nadobudnutí účinnosti CSP, ktorú
prezentuje aktuálny nález Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 427/2018-44, podľa

ktorého „Ústavný súd už aj v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov
nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako
jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález ústavného súdu č. k.
IV. ÚS 71/2013-36z 23. mája 2013). Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov
účastníkov konania a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú

základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu,
a preto, hoci gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, je pri jeho použití nevyhnutné
dbať práve na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých
spornou normou. Preto podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo 16. októbra 2018, sp. zn. III. ÚS
388/2018 je všeobecný súd povinný odstraňovať tvrdosť zákona tým, že je povinný dotvárať právo.

Zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu spravidla vychádza z toho, čo je bežné, z tzv. normálnych
prípadov, pričom osobitné, špecifické situácie, ktoré život prináša, môžu uniknúť jeho pozornosti. V
takýchto prípadoch nemôžu súdy postupovať formalisticky a zohľadniť iba doslovné znenie zákona,
ktorého aplikácia môže mať protiústavné dôsledky. V prípadoch medzery zákona, ak sú dané podmienky
pre dotváranie práva súdom, je súd k dotváraniu práva nielenže oprávnený, vychádzajúc z princípu

rovnosti, dokonca povinný. Inštitút analógie je tak legitímnou metódou aplikácie práva a využíva sa v
prípadoch, ak určitý spoločenský vzťah nie je upravený konkrétnym ustanovením príslušného zákona,
resp. iného právneho predpisu (analogia legis), resp. ak existuje spoločenský vzťah, na ktorý nepamätá
právna norma, ktorá by ho regulovala (analogia iuris).

10. Skutočnosť, že žalovaný je osobou neznámou preukazoval aj podanými žiadosťami. Žiadosťou
správcovi, či má vedomosť, že by neznámy vlastník v skutočnosti mal byť známym, a teda by nemal byť
v konaní o vyporiadanie vlastníctva či zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva zastúpený
zákonomurčenýmsprávcom.Žiadosťou„REGOB“orgánupoverenémuvedenímevidencieobyvateľstva– Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, za účelom zistenia, či menovaní nie sú evidovaní v registri
s uvedením identifikačných údajov alebo miesta pobytu. Vo svojom vyjadrení nepotvrdili, že by konkrétni
žalovaní neboli neznámymi osobami. Žiadosťou na príslušný obecný úrad o podanie informácie, či

tieto osoby sú v obci známe, pretože možno predpokladať, že obec má dostatočnú vedomosť o tom,
ktorí obyvatelia sú jej známi a ktorí majú v obci evidovaný pobyt. Obce zoznam neznámych osôb
nevedú. Žiadosťou na príslušnú farnosť o podanie informácie, či tieto osoby sú známe, pretože možno
predpokladať, že aj farnosť by mala mať dostatočnú vedomosť o tom, ktorí obyvatelia sú jej známi a
ktorí majú v obci evidovaný pobyt. Žiadosťou na príslušný dedičský súd o oznámenie, či vo veci týchto

osôb neprebehlo v minulosti dedičské konanie a ak áno, kto sú do úvahy pripadajúci dedičia. Na základe
miestneho zisťovania v lokalite predmetu konania. Žalobca osobne či prostredníctvom ďalších osôb sa
pokúšal zisťovať u obyvateľov obce, či nepoznajú tieto osoby vedené na príslušnom liste vlastníctva
resp. ich právnych nástupcov. Oslovoval obyvateľov obce, ktorí bývajú v blízkosti lokality nehnuteľnosti
ako aj iných, ktorých možno považovať za osoby znalé miestnych pomerov, a teda ktorí vzhľadom ku
znalosti pomerov v obci a vzťahu k ostatným občanom a vzhľadom aj ku svojmu veku majú alebo môžu

mať vedomosť o obyvateľoch obce súčasných aj bývalých, aby sa vyjadrili, či niekto menované osoby
nepozná alebo nemá vedomosť o tom, že by zomreli a ak zomreli, či mohli mať nejakých nástupcov.

11. Z vyššie uvedených zisťovaní je nesporné, že žalovaní zastúpení zákonným správcom sú skutočne
nezistenými vlastníkmi, tak ako ich procesnoprávnu subjektivitu možno ustáliť na základe ustálenej

súdnej praxe. Ak by súd snahu žalobcu o dostatočné zisťovanie bližších identifikačných údajov
nezisteného vlastníka nepovažoval, napriek vyššie uvedenej súdnej praxi za dostatočnú, mohol by
takýmto rozhodnutím porušiť právo na spravodlivý proces, došlo by k porušeniu princípu právnej istoty.

12. K spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva zdôraznil, že reálne rozdelenie pozemku

nie je dobre možné a účelné, pretože jeho rozdelením by sa pozemok nemohol účelne využívať.
Žalobca preto navrhol spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať tak, že súd prikáže predmetnú nehnuteľnosť
do jeho výlučného vlastníctva s tým, že bude povinný vyplatiť žalovanému primeranú náhradu.
Žalobca vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom prejavil skutočný záujem o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva dohodou. Žalobca sa pokúšal kontaktovať s ostatnými spoluvlastníkmi za

účelom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva resp. odkúpenia vlastníckych podielov
ostatných spoluvlastníkov dohodou, pričom ich oslovil buď osobne alebo niektorých písomne, či
písomným návrhom cestou právneho zástupcu. Od tých spoluvlastníkov, ktorí súhlasili s prevodom
svojho podielu žalobcovi, sa prevod uskutočnil. U ostatných, nakoľko sa nepodarilo pristúpiť k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou alebo uzavretie dohody bolo z iných dôvodov

nemožné, je žalujúca strana nútená domáhať sa zrušenia spoluvlastníctva a jeho vyporiadania súdnou
cestou. Vzhľadom k tomu, že zákon umožňuje uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva so zákonným správcom neznámeho/nezisteného vlastníka(SPF, LESY), oslovil s
návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj tohto správcu. Zákonný správca
sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 18.12.2024, v ktorom iba stroho uviedol, že žiadosť eviduje.

13. Zástupca žalovaného vyjadril súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti, berúc najmä do úvahy zásadu, z ktorej vychádza Občiansky zákonník, že nikoho
nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Súhlasili aj so spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhuje žalobca, a to prikázaním predmetnej

nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. V tomto prípade vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva rozdelením veci k predmetnej nehnuteľnosti nie je dobré vzhľadom na jej tvar, veľkosť
spoluvlastníckych podielov a jej účelné využitie.

14. K výške primeranej náhrady uviedol, že hoci žalobca ako primeranú náhradu za zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti navrhol sumu určenú znaleckým
posudkom č. XX/XXXX znalca I. I. E., znalca v odbore Poľnohospodárstvo (ďalej ako „znalecký
posudok“) vo výške 0,33 € za m2, nakoľko podľa znaleckého posudku sa predmetná nehnuteľnosť
nachádza mimo zastavané územie obce Veľké Rovné v lokalite Čepelovce vo voľnej prírode, zdôraznil
žalovaný, že sa nachádza v blízkosti súvislej zástavby rodinných domov, jej väčšia časť je oplotená a

využívaná ako udržiavaný kosený trávny porast. Má prístup k cestnej komunikácii. Obec Veľké Rovné
nemá spracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu, tá je vo fáze rozpracovania.15. Zástupca žalovaného za účelom určenia primeranej náhrady vykonal cenový prieskum podobných
nehnuteľností v katastrálnom území D. C.. Slovenský pozemkový fond uzatvoril v katastrálnom území
D. C. Kúpnu zmluvu č. 01097/2024-PKZ-K40149/24.00, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho

podielu na nehnuteľnosti parcela CKN č. XXXX/X a CKN č. XXXX/X trvalý trávny porast za kúpnu
cenu 25 eur za m2. Uvedená nehnuteľnosť sa nachádza v blízkosti predmetnej nehnuteľnosti. Pri
určení výšky primeranej náhrady treba prihliadať aj na iné skutočnosti ako len na znalecký posudok. V
súvislosti s uvedeným upriamil pozornosť na stanovisko Kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
k určovaniu primeranej náhrady pri zrušení a vypriadaní podielového spoluvlastníctva: „Primeranú

náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych
podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol
prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takúto nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu
zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za
ktorú by vec bolo možné predať. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd nemôže túto
povinnosť' preniesť' na iný subjekt, napr. len na znalca, pretože tu nejde o postup podľa § 127 O.s.p.,

kde treba odborne posudzovať' napr. obstarávacie náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady a iné
skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj keď odborná znalecká mienka bude jedným z podkladov
pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byt informácie príslušného orgánu miestnej správy,
informácie spoločnosti, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností zaoberajú. Tiež sú tu
poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v

časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľností musí vychádzať ďalej z toho, že
nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu istému účelu." (Fekete,
I. a kol. Občiansky zákonník. Veľký komentár 1 diel, str. 817, 818).

16. Z listu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vyplýva, že žalobca spoluvlastnícky podiel nadobudol

v roku 2014 kúpnou zmluvou (V 707/2014). Z dôvodu právnej istoty pri požiadavke o objektívne určenie
všeobecnej ceny veci navrhol, ak žalobca nebude súhlasiť s ním navrhovanou výškou náhrady, aby
súd od žalobcu vyžiadal kópiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol na predmetnej nehnuteľnosti
spoluvlastnícky podiel. Tento dôkaz síce nie je jednoznačný dôkaz o všeobecnej cene veci (vzhľadom
na zmluvnú voľnosť, rozdrobenosť vlastníckeho práva a prax neuvádzať v kúpnej zmluve reálnu

kúpnu cenu), ale má za to, že iba na základe čo najširšieho prieskumu a predloženia dôkazov
možno dospieť k cene, ktorá bude objektívne reflektovať na požiadavku všeobecnej ceny predmetnej
nehnuteľnosti, pretože cena určená znaleckým posudkom je nízka a nezodpovedá cenám v akých
sa pohybujú trhové ceny nehnuteľností v katastrálnom území D. C. (vzhľadom aj na predloženú
Kúpnu zmluvu č. 01097/2024-PKZ-K40149/24.00). Všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti zo

znaleckého posudku vychádza z fixného limitu stanoveného prílohou č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z. z. o
miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady pre konkrétne
katastrálne územie. Tieto fixné limity sa roky neaktualizujú a vôbec už nezohľadňujú infláciu a ani dopyt
po nehnuteľnostiach, v tom ktorom katastrálnom území. Predloženie kúpnej zmluvy aj keď ide o zmluvu
z roku 2014, považuje za prostriedok na preukázanie približnej trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti

a jej porovnanie s jednotkovou všeobecnou hodnotou pozemku zo znaleckého posudku.

17. Vzhľadom na charakter predmetnej nehnuteľnosti, jej tvar, umiestnenie a obmedzené využitie si
je vedomý, že primeraná náhrada vo výške 25,- € za m2 (podľa Kúpnej zmluvy č. 01097/2024-PKZ-
K40149/24.00) nie je reálna. No ani primeraná náhrada podľa znaleckého posudku vo výške 0,33 € za

m2 neodzrkadľuje trhovú cenu predmetnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného navrhol kompromisnú
dohodu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalovaného vo výške 5 eur za m2.

18. Zároveň namietal žalobcom navrhovanú 30 dňovú lehotu na plnenie rozsudku. Požiadavka dlhšej
lehoty na plnenie rozsudku nebola žalobcom žiadnym spôsobom odôvodnená a považuje ju preto za

pridlhú vzhľadom na finančnú hodnotu konania. Žalobca si pri iniciovaní žaloby mal zabezpečiť dostatok
finančnýchprostriedkovnaplnenierozsudku,keďžeonmázáujemnazrušeníavyporiadanípodielového
spoluvlastníctva.

19. Žalobca vo vyjadrení replikou uviedol, že akceptuje argumenty zástupcu žalovaného, výšku

navrhnutej náhrady 5 eur/m2 vzhľadom na pomerne malý podiel a výslednú sumu považuje za
akceptovateľnú, pričom zdôraznil, že strany dosiahli zhodu aj v neúčelnosti vyporiadania podielového
spoluvlastníctva rozdelením veci. Vzhľadom na absenciu sporu navrhol, aby súd vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania.20.Následnenavýzvusúduoznámilajžalovaný,žesúhlasísrozhodnutímbeznariadeniapojednávania.

21. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2 000 eur, strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

22. Súd vzhľadom na nespornosť skutkových tvrdení rozhodol postupom podľa § 177 ods. 2 písm. b/

CSP bez nariadenia pojednávania.

23. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

24. Zo znenia ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zrušenie a následné vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je možné len vedy, ak medzi spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o rušení

či vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Teda z toho dôvodu, že nikoho nemožno nútiť, aby
zotrval v podielovom spoluvlastníctve, súd po absencii dohody podľa § 141 ods. 1 Obč. zák. zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka.

25. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov vrátane oboznámenia predloženého

súkromného znaleckého posudku.

26. Podľa LV XXXX k.ú. D. C., obec D. C., okres Bytča, parcela KN-C č. XXXX/X trvalý trávny porast
o výmere 300 m2 žalobca je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 5/6, žalovaný o veľkosti
1/6 (2/24 pod B1 a 2/24 pod B2). Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce. K podielu

žalovaného je zapísaná správa SPF.

27. Súd sa stotožňuje s označením žalovaného v zmysle súdnej praxe s poukázaním na Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019 ako aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp.zn.7Cdo241/2018,zodňa29.04.2020akoajžalobcomuvádzanérozhodnutiaapotrebuzjednotenej

rozhodovacej praxe. Žalobca žiadosťami dostatočne preukázal, že napriek vynaloženej snahe nie je
možné identifikovať vlastníka podielu vedeného na žalovaného.

28. Pri vyporiadaní súd rozhoduje postupom stanoveným v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
teda tak, že najprv skúma možnosť reálneho rozdelenia veci a len ak to nie je možné, alebo strany

dôvodne odmietajú takýto postup, prikročí k prikázaniu veci za náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom.

29. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje
zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.

30. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci.

31. Najprirodzenejším a zákonom preferovaným (v prvom rade) spôsobom likvidácie spoluvlastníckych
vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto
spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej
rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ichvlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu
(záujmu).

32. Z geografického a priestorového zamerania pozemku je zrejmé, že jeho delenie nie je možné a
efektívne,atoajzdôvoduzákonnejprekážkydanejust.§21-§24zákona180/1995Z.z.anakoniecjeho
priestorového vymedzenia, ktoré po rozdelení by vytvorili pre žalovaného neprimerane malý a pozemok
samostatne nevyužiteľný, nakoľko ani v stave pred rozdelením nie je súčasťou poľnohospodársky
obhospodarovanej pôdy.

33. Súd pri rozhodovaní s neznámym vlastníkom vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej praxe
a judikatúry v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2016, sp. zn. 6Cdo/11/2016, v
zmysle ktorého je potrebné rozlišovať neznámych vlastníkov podľa § 8 ods. 1 písm. c) a neznámych
vlastníkov podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 180/1995 Z.z., pričom v prípade, pokiaľ sú neznámi
vlastníci označení na príslušnom liste menom a priezviskom, jedná sa o neznámych vlastníkov podľa §

8 ods. 1 písm. c) a súd je povinný žalobu proti takto označeným osobám prejednať a že ako zástupca
týchto osôb v konaní je oprávnený konať Slovenský pozemkový fond.

34. Súd preto pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a prikázaniu pozemku do vlastníctva
žalobcu, ktorý o prikázanie pozemku prejavil záujem.

35. Súd preto v súlade s návrhom rozhodol tak, že pozemok prikázal do vlastníctva žalobcu v celku,
teda v podiele 1/1.

36. Súd zároveň uložil žalobcovi zaplatiť primeranú náhradu vo výške 5 eur/m2, čo na veľkosť

spoluvlastníckeho podielu vedeného žalovaného predstavuje zodpovedajúcu výmeru 50 m2 a celková
výška náhrady 250 eur.

37. Výška náhrady určená prijatím návrhu žalovaného, ktorý vychádzal zo zistenej ceny iných blízkych
pozemkov, ktorá prevyšovala cenu určenú znaleckým posudkom I. I. E. vo výške 0,33 eur/m2.

38. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel, zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného
prikázaním veci za náhradu s uložením povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu na účet
Slovenského pozemkového fondu, ktorý spravuje nehnuteľnosti a náhrady neznámych vlastníkov.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
42. Nakoľko žalobca sa vzdal práva na náhradu trov konania, v súlade s vôľou strán a s prihliadnutím
na osobitosti konania (neznámy vlastník a nemožnosť uzavretia dohody) súd rozhodol tak, že žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a abykaždý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).