Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 17Saz/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100198
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100198.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Tadžická republika, bez cestovného dokladu, s povolením na trvalý
pobyt na Ukrajine na adrese: C. C. D. XX, B., toho času: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov E.,
F. XX, XXX XX E., E. G., právne zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova
20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov E., F. XX, XXX XX E.,
v konaní o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-SE5-15-009/2025-ZC
zo dňa 17.03.2025 vo veci zaistenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie
1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-SE5-15-009/2025-ZC zo dňa 17.03.2025 (ďalej aj „rozhodnutie
o zaistení") rozhodol podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov")
o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu, lebo je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti
štátu alebo verejného poriadku. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žalovaný stanovil dĺžku

doby zaistenia najviac do 19.09.2025. Podľa § 88a ods. 3 s poukázaním na §88 ods. 5 zákona o pobyte
cudzincov je žalobca umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov E..

2. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 19.12.2024 sa žalobca
dostavilnasprávnyorgánsúmyslompožiadaťoudelenieazylunaúzemíSlovenskejrepubliky.Následne
žalovaný zosumarizoval doterajšie skutkové zistenia týkajúce sa žalobcu pričom zistil z informačného
systému, že v prípade žalobcu sa jedná o druhú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky,

pričom prvýkrát prejavil vôľu o udelenie azylu dňa 04.05.2022 počas jeho umiestnenia v ústave na
výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach. Konanie o udelenie azylu na území
Slovenskej republiky bolo právoplatne ukončené dňa 02.01.2023 tak, že žalobcovi azyl udelený nebol
a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 24.01.2024 bol žalobca prepustený z vydávacej väzby. V ten istý deň bol následne predvedený
na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice v súvislosti s konaním o administratívnom
vyhostení. Po predvedení bolo zistené, že žalobca má udelený trvalý pobyt na území Ukrajiny a po

zistení tejto skutočnosti žalobca požiadal o dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, ktoré mu
bolo udelené a toho istého dňa bol účastník konania prepustený z predvedenia. Žalobca nasledujúci deň
odišiel z územia Slovenskej republiky do Nemeckej spolkovej republiky kde sa zdržiaval až do 20. marca
2024, kedy bol v zmysle Dublinského dohovoru transferovaný späť na územie Slovenskej republiky.V ten istý deň Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice – letisko, rozhodlo o zaistení
žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu jeho administratívneho
vyhostenia a začalo konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu. Podľa § 82 ods. 3 písm.

a) Zákona o pobyte cudzincov bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a
na území všetkých členských štátov na dobu desiatich rokov. Medzičasom bolo žalobcovi rozhodnutím
migračného úradu zrušené dočasné útočisko a dňa 18.07.2024 bolo Oddelením hraničnej kontroly
Policajného zboru Košice - letisko žalobcovi predĺžené zaistenie o dva mesiace a dňa 18.09.2024
bolo rozhodnutím žalobcovi predĺžené zaistenie o šesť mesiacov do 20. marca 2025. Dňa 19.12.2024

bolo zaistenie žalobcu ukončené, v ten istý deň sa dostavil na správny orgán s úmyslom požiadať o
udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Dňa 20.12.2024 vydalo Oddelenie azylu PZ Humenné
Rozhodnutie o zaistení Čp.: PPZ- HCP-PO12-22-008/2024-AV podľa § 88a ods. 1. písm. b) zákona o
pobyte cudzincov na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu,
ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku, kde bola stanovená
dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 19.04.2025. Dňa 20.12.2024 bol žalobca na

základe Rozhodnutia o zaistení Čp.: PPZ-HCP-POl 2-22-008/2024-AV vydaného Oddelením azylu PZ
Humenné umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Dňa 17.03.2025 bola na
Oddelenie azylu PZ Humenné doručená informácia z Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
o tom, že Najvyšší správny súd SR zamietol kasačnú sťažnosť podanú Oddelením azylu PZ Humenné
voči rozsudku Správneho súdu v Košiciach a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Na

základe uvedeného Oddelenia azylu PZ Humenné vydalo príkaz na prepustenie žalobcu zo zaistenia a
zároveň podľa § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov s poukázaním na § 88 ods. 12 zákona o pobyte
cudzincov písomne požiadalo UPZC Sečovce, aby účastníkovi konania vydal rozhodnutie o zaistení,
pretože existuje iný dôvod na jeho zaistenie a to na zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o
pobyte cudzincov.

3. Žalovaný následne poukázal na to, že svoju žiadosť Oddelenie azylu PZ Humenné odôvodnilo
tým, že dňa 14.03.2025 sa riaditeľ Oddelenia azylu PZ Humenné oboznámil s písomnosťou stupňa
utajenia „ Vyhradené“. Obsahom predmetnej písomnosti sú skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na
postup v zmysle ustanovenia §88a ods. 1 písm d) zákona o pobyte cudzincov, ak je to potrebné z

dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku ako aj tým, že dňa 19. februára 2025
bola z Národnej ústredne SIRENE na Oddelenie azylu PZ Humenné doručená informácia č.p.: PPZ-
MPS-NUS-493960/2022-AUG, že k uvedenému dňu sú k žalobcovi evidované nasledujúce aktuálne
záznamy :
- Francúzsky záznam - podľa čl. 24 Nariadenia 2018/1861 o SIS (zákaz vstupu a pobytu) vytvorený dňa

25.04.2022 Policajnou prefektúrou Paríž, platný do 25.04.2062 z dôvodu napojenia osoby na radikálne
islamské hnutie a hrozby pre verejnú bezpečnosť s dôležitou poznámkou "násilný".

- Slovenský záznam - podľa čl. 3 Nariadenia 2018/1860 o SIS (návratové rozhodnutie doprevádzané
zákazom vstupu na dobu 10 rokov) vytvorený dňa 19.12.2024 na základe Rozhodnutia o

administratívnom vyhostení vydaného Oddelením hraničnej kontroly PZ Košice - letisko, č.p.: PPZ-HCP-
P09-3-015/2024-AV. Pre bližšie informácie Vám odporúčame obrátiť sa priamo na príslušný slovenský
orgán (OHK PZ Košice - letisko).
4. Taktiež žalovaný uviedol, že eviduje neaktívny záznam - podľa čl. 24 Nariadenia 2018/1861 o SIS
(zákaz vstupu a pobytu) vytvorený dňa 28.09.2018, ktorý bol vydaný na základe červeného obežníka

Interpol, zaslaného národnou centrálou v Dušanbe, Federálnemu úradu kriminálnej polície v Nemecku
(BKA) v auguste 2018, ktorý bol preposlaný na Federálne riaditeľstvo polície (Bundespolizeipräsidium).
Ako dôsledok hrozby popísanej v predmetnom obežníku, menovaný bol vložený do nemeckých
informačných systémov polície INPOL/SIS na obdobie troch rokov. Pri lustrácii vykonanej v UPZC
Sečovce dňa 19.12.2024 mal žalobca v schengenskom informačnom systéme uvedenú iba dôležitú

poznámku v zázname Francúzskej republiky, že je násilný a je potrebné kontaktovať NÚ Sirene.

5. Žalovaný tak vyhodnotil účelnosť zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte
cudzincov s poukázaním na uvedené a predovšetkým na francúzsky záznam doručený z NÚ Sirene je
možnédôvodnepredpokladať,žežalobcapredstavujehrozbupreverejnúbezpečnosť,jenásilnýamôže

ohroziť alebo porušiť základné práva a slobody. Na základe uvedených skutočností je podľa žalovaného
v prípade žalobcu dôvod na postup podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov,
teda zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo
verejného poriadku.6. Následne sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral na odôvodnenie stanovenej dĺžky
doby zaistenia, ktorú stanovil na dobu štyroch mesiacov a to do dňa 19.09.2025. Uviedol, že pri

posudzovaní doby zaistenia zariadenie vychádzalo zo skutočností, že účastník konania predstavuje
bezpečnostnérizikoapredstavujehrozbuprebezpečnosťštáturespektívepreverejnýporiadok.Celkový
čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa ods. 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť
šesťmesiacov.Celkovýčaszaisteniažiadateľaoudelenieazylupodľaods.1písm.d)nesmiepresiahnuť
čas zaistenia podľa § 88 ods. 4. zákona o pobyte cudzincov. Podľa §88 ods.4 zákona o pobyte cudzincov

štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka
tretejkrajiny,pričomcelkovýčaszaistenianesmiepresiahnuťšesťmesiacov.Akmožnopredpokladať,že
napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia
štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny
dostatočne nespolupracuje , alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný

doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty
zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu
zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej
krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. K dobe zaistenia ďalej uviedol, že podľa § 90
ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia

štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že počas
doby zaistenia bude priebežne získavať informácie od príslušných orgánov, akým je napríklad RHCP
Prešov, kde je utajovaná informácia uložená, či tento účel trvá. Ak zariadenie obdrží informáciu, že účel
zaistenia pominul, tak doba zaistenia uvedená vo výrokovej časti uplatnená nebude a účastníka konania
zo zaistenia prepustí.

7. V závere odôvodnenia rozhodnutia žalovaný uviedol, že zariadenie sa zaoberalo aj predmetným
ustanovením § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci
zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia
pobytu alebo zložiť peňažnú záruku, a dospelo k záveru, že napriek skutočnosti, že účastník konania ako

žiadateľ o udelenie azylu na území Slovenskej republiky má ubytovanie a všetky ďalšie potreby vrátane
voľného pohybu zabezpečené v azylovom zariadení, účastníkovi konania nemôže uložiť povinnosť
hlásenia pobytu resp. zložiť peňažnú záruku v zmysle citovaného ustanovenia, nakoľko má za to, že pri
uložení takejto povinnosti by mohlo dôjsť k ohrozovaniu bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.

II. Správna žaloba
8. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 25.03.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa
01.04.2024 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-SE5-15-009/2025-ZC zo dňa
17.03.2025, ktorým žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o
pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon

o pobyte cudzincov") o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu, lebo je to potrebné z dôvodu
ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov
žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia najviac do 19.09.2025. Podľa § 88a ods. 3 s poukázaním na §88
ods. 5 zákona o pobyte cudzincov je žalobca umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov
E..

9. V žalobe žalobca namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP") a že
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s
administratívnym spisom alebo s ňou nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Poukázal na to, že

predmetné rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím o jeho zaistení po tom, čo predošlé dve rozhodnutia
o zaistení boli rozhodnutím súdov preskúmavajúcich na základe správnych žalôb podaných žalobcom
zákonnosť rozhodnutí o zaistení žalobcu zrušené, a žalobca bol na základe príkazu súdov (Správneho
súdu v Košiciach a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky) prepustený zo zaistenia.

10. Žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že ako vyplýva zo správnej žaloby, po tom čo bol
žalobca prepustený zo zaistenia dňa 19.12.2024, nebol jeho pobyt na území Slovenskej republiky
nijako obmedzený, a nebol ani podrobený obmedzeniam (napríklad vo forme povinnosti hlásiť svoj
pobyt akémukoľvek orgánu verejnej moci). Je teda zrejmé, že pokiaľ by sa žalobca v ten istý deňneustanovil do záchytného tábora v Humennom, a nepožiadal o udelenie azylu, jeho pobyt na území
Slovenskej republiky nebol nijako (z hľadiska zákonných prostriedkov) monitorovaný, ani regulovaný.
Žalobca uviedol, že predpokladom zákonnosti rozhodnutia o zaistení v kontexte s právom na osobnú

slobodu je, že obmedzenie osobnej slobody je nevyhnutné, aby bolo preukázané, že bez zaistenia
žalobcu je ohrozený účel sledovaný jeho zaistením a je nesporné, že táto základná podmienka zaistenia
žalobcu nebola splnená.

11. Žalobca mal ďalej za to, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že naplnenie dôvodu zaistenia

uvedeného v ust. § 88a ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z. z., vo vzťahu k žalobcovi, sú vedené dva
záznamy v schengenskom informačnom systéme, a to francúzsky záznam vytvorený dňa 25. apríla 2022
z dôvodu napojenia osoby (žalobcu) na radikálne islamské hnutie a hrozby pre verejnú bezpečnosť s
dôležitou poznámkou „násilný", a slovenský záznam o administratívnom vyhostení žalobcu, zároveň v
tejto súvislosti uviedol, že rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sak/l/2025 z 21. februára
2025, bolo rozhodnutie odvolacieho orgánu vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu zrušené, a

vec bola vrátená odvolaciemu orgánu na ďalšie konanie.
12. Podľa žalobcu vzhľadom na uvedené, nebola splnená ani ďalšia z podmienok obmedzenia jeho
osobnej slobody a to, že takéto obmedzenie, teda zaistenie, nie je možné nahradiť uložením povinnosti
podľa ust. § 89 ods. 1 písm. a) zák. č. 404/2011 Z. Vo vzťahu k tejto možnosti, žalovaný len formálne
uvádza, že žalobcovi nemôže uložiť povinnosť hlásenia pobytu „nakoľko má za to, že pri uložení

takejto povinnosti, by mohlo dôjsť k ohrozovaniu bezpečnosti štátu, alebo verejného poriadku". Nijakým
iným spôsobom nemožnosť nahradenia zaistenia povinnosťou hlásenia pobytu žalobcu, žalovaný v
rozhodnutí neuvádza, a preto nemožno považovať túto podmienku zákonnosti obmedzenia jeho osobnej
slobody za naplnenú.
13. Žalobca považuje za potrebné uviesť, že je od marca 2022 účastníkom rôznych konaní pred orgánmi

Slovenskej republiky a Spolkovej republiky Nemecko, pričom neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré
by potvrdzovali či už príslušnosť žalobcu k radikálnym hnutiam, či jeho násilnosť. Je preto potrebné
uzavrieť, že v konaní nebolo preukázané ani to, že žalobca je osobou napojenou na radikálne hnutie, ani
to, že je násilný. Pokiaľ ide o údajnú správu bezpečnostnej služby, žalobca opätovne poukazuje na to,
že pred vstupom na územie Slovenskej republiky dňa 03.03.2022, na území Ukrajiny žil bez toho, aby

bol zo strany tamojších orgánov vyhodnotený ako ohrozenie bezpečnosti štátu či verejného poriadku.
Je preto vylúčené, aby po troch rokoch od neprítomnosti žalobcu na území Ukrajiny, počas ktorých
bol žalobca, alebo vo väzbe, alebo bol zadržaný, mohli byť zistené skutočnosti, podľa ktorých takéto
ohrozenie predstavuje. Vzhľadom na skutočnosť, že je mu obsah utajenej písomnosti neznámy, nemôže
byť na obsahu tejto písomnosti založené rozhodnutie o jeho zaistení. Bez ohľadu na skutočnosť, že

nebolo preukázané, že by žalobca ohrozoval či už bezpečnosť štátu, alebo verejný poriadok, je podľa
názoru žalobcu rozhodnutie tak vo výroku, ako aj v jeho odôvodnení, neurčité.
14. V závere žaloby žalobca navrhuje, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, Útvaru policajného
zaistenia pre cudzincov Sečovce, sp. zn. PPZ-HCP-SE5-15-009/2025-ZC zo dňa 17.03.2025, a nariadil
žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia. A zároveň aby súd priznal žalobcovi náhradu

trov konania v celom rozsahu.
III. Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.04.2025, ktoré bolo správnemu súdu spolu s
administratívnym spisom žalovaného doručené dňa 01.04.2025, ktorým navrhol správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť a rozhodnutie o zaistení žalobcu potvrdiť.

16. K námietke žalobcu, že po tom, čo bol žalobca dňa 19.12.2024 prepustený z Útvaru policajného
zaistenia pre cudzincov, nebol jeho pobyt na území Slovenskej republiky nijako obmedzený a nebol
ani podrobený obmedzeniam napr. vo forme povinnosti hlásiť svoj pobyt akémukoľvek orgánu verejnej
moci a teda je podľa zástupcu žalobcu zrejmé, že pokiaľ by sa žalobca nedostavil do záchytného tábora
v Humennom a nepožiadal o udelenie azylu, jeho pobyt na území Slovenskej republiky nebol nijako

monitorovaný, ani regulovaný z hľadiska zákonných prostriedkov. K uvedenému žalovaný uvádza, že
žalobca bol prepustený z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov na základe Rozsudku Najvyššieho
správnehosúduSlovenskejrepublikyvBratislaveč.k.1Szak/4/2024,vktoromsúdnariadilbezodkladné
prepustenie žalobcu zo zaistenia. Žalobcovi po jeho prepustení bolo Oddelením cudzineckej polície
Michalovce vydané potvrdenie o zotrvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej

republiky, ktoré umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zotrvať na území Slovenskej republiky do
odpadnutia dôvodu podľa § 6la zákona č.404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. V čase prepustenia žalobcu
nebol dôvod na jeho zaistenie, avšak to neznamená, že jeho pobyt na území Slovenskej republiky
nebol monitorovaný z hľadiska zákonných prostriedkov vzhľadom k informáciám, ktoré boli dostupnépríslušným orgánom v tom čase k tejto osobe. Žalovaný poukazuje na názor Ústavného súdu Slovenskej
republikyvyslovenývnálezez18.apríla2013,sp.zn.II.ÚS557/2012cit.„(...)štátymajúnepopierateľné
právo kontrolovať vstup cudzincov a ich pobyt na svojom území. „ Tieto dostupné informácie k osobe

žalobcu ku dňu 19.12.2024 však nezakladali zákonný dôvod na obmedzenie jeho slobody teda na
vydanie rozhodnutia o jeho zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. d) Zákona č. 404/2011 Z.z. Z rozsudku
Najvyššieho správneho súdu zo dňa 22.9.2024 vyplýva, že zaistenie možno považovať za osobitný
dôvod zbavenia osobnej slobody za kumulatívneho splnenia troch podmienok a to, že zásah musí byť
vykonaný na základe zákona, primerane, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu s cieľom zabránenia

nepovolenému vstupu na územie krajiny alebo v súvislosti s konaním o vyhostení či vydaní osoby
pozbavenej osobnej slobody. Z článku 5 ods. 1 písm. f Dohovoru a tiež z článku 17 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky vyplýva, že k pozbaveniu osobnej slobody fyzickej osoby môže dôjsť iba na základe
zákona t.j. z dôvodov ustanovených zákonom a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, respektíve v súlade s
konaním ustanoveným zákonom, pričom týmto zákonom je podľa slovenskej recentnej právnej úpravy
práve zákon č.404/2011 Z.z.

17. Žalovaný k námietke že nemožnosť nahradenia hlásenia pobytu žalovaný v rozhodnutí neuvádza,
preto nemožno považovať túto podmienku zákonnosti obmedzenia jeho osobnej slobody za naplnenú,
uvádza, že v rozhodnutí o zaistení je uvedené: „Zariadenie sa zaoberalo aj predmetným ustanovením a
dospelo k záveru, že napriek skutočnosti, že účastník konania ako žiadateľ o udelenie azylu na území
Slovenskej republiky má ubytovanie a všetky ďalšie potreby vrátane voľného pohybu zabezpečené v

azylovom zariadení, účastníkovi konania nemôže uložiť povinnosť hlásenia pobytu resp. zložiť peňažnú
záruku v zmysle citovaného ustanovenia, nakoľko má za to, že pri uložení takejto povinnosti by mohlo
dôjsťkohrozovaniubezpečnostištátualeboverejnéhoporiadku".Žalovanýďalejuviedol,ževzápisnicio
vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správnom konaní číslo PPZ-HCP-
SE5-15-008/2025 zo dňa 17.03.2025 spísanej pred vydaním rozhodnutia o zaistení žalobca na otázky

či má nejaké finančné prostriedky na zabezpečenie svojho pobytu na území Slovenskej republiky a či
má zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky odpovedal záporne, čo spĺňa podmienku
zákonnosti obmedzenia jeho osobnej slobody.
18. K námietke žalobcu k dôvodu zaistenia, teda ohrozeniu bezpečnosti štátu z jeho strany, žalovaný
uviedol, že v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správnom

konaní číslo PPZ-HCP-SE5-15-008/2025 zo dňa 17.03.2025 spísanej pred vydaním rozhodnutia o
zaistení mal žalobca priestor na vyjadrenie ku konaniu o zaistení, avšak uvedené tvrdenia žalobcu
neboliničímpodložené,aniknímnebolipripojenéžiadnedôkazy.Žalovanýuvádza,ževydalrozhodnutie
o zaistení na základe odôvodnenej žiadosti Oddelenia azylu PZ Humenné ktoré podľa § 88a ods.
3 zákona o pobyte cudzincov s poukázaním na § 88 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov písomne

požiadalo žalovaného, aby žalobcovi vydal rozhodnutie o zaistení, pretože existuje iný dôvod na jeho
zaistenie a to na zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný sa
pri vydaní rozhodnutia opieral o informáciu, ktorá bola dňa 19.02.2025 z Národnej ústredne SIRENE
doručená na Oddelenie azylu PZ Humenné. Obsahom tejto informácie bolo, že k uvedenému dňu sú
k účastníkovi konania evidované dva aktuálne záznamy a to francúzsky, slovenský a tiež neaktívny

nemecký záznam. Francúzsky záznam bol v Schengenskom informačnom systéme vytvorený dňa
25.04.2022 kompetentnými orgánmi Francúzskej republiky a je v ňom uvedené, že žalobca je násilný
a predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu. Žalovaný sa pri vydaní rozhodnutia opieral navyše aj o
existenciu písomnosti stupňa utajenia „Vyhradené“. Obsahom predmetnej písomnosti sú skutočnosti,
ktoré zakladajú dôvod na postup v zmysle ustanovenia §88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte

cudzincov, ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. S
uvedenoupísomnosťousadňa14.03.2025oboznámilriaditeľOddeleniaazyluPZHumenné.Nazáklade
uvedených skutočností bolo začaté konanie o zaistení a vydané rozhodnutie o zaistení a umiestnenie
žalobcu v ÚPZC Sečovce ako žiadateľa o udelenie azylu, lebo je to potrebné z dôvodu ohrozovania
bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.

19. K námietke žalobcu že francúzsky záznam v schengenskom informačnom systéme bol vytvorený
25.04.2022, teda v čase, keď sa žalobca nachádzal vo väzbe a už samotná táto skutočnosť vyvoláva
pochybnosti o tom, že reálne existovali dôvody na vytvorenie záznamu z 25. apríla 2022, osobitne
za situácie, keď žalobca vo Francúzsku nikdy nebol, žalovaný uviedol, že nedisponuje informáciou o

postupoch Francúzskej republiky pri vkladaní záznamov do Schengenského informačného systému,
zároveň však nemôže existenciu záznamu a spôsob vloženia do systému nijako spochybňovať.
Žalobcove tvrdenie, že vo Francúzsku nikdy nebol, nebolo ničím podložené, ani skutočne preukázanéa zároveň táto skutočnosť nie je podmienkou vytvorenia záznamu v Schengenskom informačnom
systéme.

20. K námietke žalobcu o nepodložených obvineniach žalobcu z terorizmu, žalovaný uvádza, že okrem
už spomínaných záznamov a utajovanej písomnosti bolo dňa 17.03.2025 pozitívnou lustráciou v IS
Interpol zistené, že žalobca má záznam v IS Interpol z 10.11.2014. Bližšími informáciami k uvedeným
záznamom žalovaný nedisponuje, avšak vzhľadom k existencii spomínaných záznamov nie je to možné
z pohľadu zástupcu žalobcu uzavrieť tak, že v konaní nebolo preukázané ani to, že žalobca je osobou

napojenou na radikálne hnutie, ani to, že je násilný. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Szak/3/2024, kde v bode 42 je uvedené , že v predmetnej veci mal Najvyšší
správny súd za riadne preukázané, že voči žalobcovi bolo dňa 20. marca 2024 vydané rozhodnutie
o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 2 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. , podľa ktorého
policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak predstavuje hrozbu
pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. K uvedenému dôvodu dospel po tom, čo mal preukázané,

že po prevzatí žalobcu na územie Slovenskej republiky bolo lustráciou v informačnom systéme IS CLK
zistené, že na osobu žalobcu sú vytvorené dva platné pátracie záznamy v Schengenskom informačnom
systéme - Osoba (SIS2), v prvom prípade išlo o pátrací záznam vytvorený Francúzskom z 22. apríla
2022, kde dôvodom pátrania je „Odopretie vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom
tretích krajín (čl.24) s evidovaným opatrením, ktoré sa má vykonať na vonkajšej hranici cit. „ odoprieť

vstup do krajiny „ a na vnútrozemí „ odovzdať osobu orgánom OCP za účelom jej vyhostenia z územia
Schengenskéhopriestoru„,súčasnespoznámkou,žeúčastníkkonaniajenásilný,pričomMigračnýúrad
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom národnej ústredne SIRENE zistil, že žalobcovi
bol udelený súdny zákaz vstupu na územie H. do 25. apríla 2062 ( na dobu 40 rokov) z dôvodu, že cit
„ osoba je príbuzná radikálnemu islamu a predstavuje hrozbu pre verejnú bezpečnosť „ Druhý záznam

bol vytvorený Nemeckom z 28. septembra 2018, kde dôvodom pátrania „ odopretie vstupu alebo pobytu
v schengenskom priestore občanom tretích krajín (čl. 24) ,s evidovaným opatrením, ktoré sa má vykonať
na vonkajšej hranici cit. „ odoprieť vstup do krajiny „ a na vnútrozemí cit. „ odovzdať osobu orgánom OCP
za účelom vyhostenia z územia schengenského priestoru, súčasne s poznámkou , že dôvodom zákazu
vstupu je vážna bezpečnostná hrozba, v zázname je zaevidovaná informácia súvisiaca s trestným činom

terorizmu pod č. TE-RI- INT/741311/2021 s poznámkou, že účastník konania je ozbrojený, násilný,
zapojený do aktivít súvisiacich s terorizmom.

21. Žalovaný následne uvádza, že dňa 31.03.2025 sa riaditeľ UPZC Sečovce oboznámil s ďalšou
utajovanou písomnosťou, ktorá bola dňa 26.03.2025 doručená a následne uložená na RHCP Prešov. K

oboznámeniu s utajovanou písomnosťou bol riaditeľom UPZC Sečovce spracovaný úradný záznam, v
ktorom je uvedené, že na základe oboznámenia sa s utajovanou písomnosťou je možné konštatovať,
že účel zaistenia žalobcu podľa 88a / ods. 1 písm. d zákona č. 404/ 2011 Z.z. naďalej trvá.

22. K námietke žalobcu, že pokiaľ ide o údajnú správu SIENA zahraničnej bezpečnostnej služby, ktorá

mala byť obsahom písomnosti, žalobca poukazoval na to, že pred vstupom na územie Slovenskej
republiky dňa 03.03.2022, na území Ukrajiny žil bez toho, aby bol zo strany tamojších orgánov
vyhodnotený ako ohrozenie bezpečnosti štátu či verejného poriadku, a je vylúčené, aby po troch rokoch
od neprítomnosti žalobcu na území Ukrajiny, počas ktorých bol žalobca alebo vo väzbe alebo bol
zadržaný, mohli byť zistené skutočnosti, podľa ktorých takéto ohrozenie predstavuje. K uvedenému

žalovaný poukázal na existenciu informácie zaslanej Veľvyslanectvom Ukrajiny v Slovenskej republike
dňa 08.05.2024 Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, v ktorej je uvedené, že žalobca je vedený v
databáze Interpolu ako osoba hľadaná orgánmi Tadžickej republiky a podľa Štátnej pohraničnej služby
Ukrajiny žalobca je vedený do databázy osôb, ktoré podľa právnych predpisov Ukrajiny, majú zakázaný
vstup na Ukrajinu a Štátna migračná služba Ukrajiny nesúhlasí s readmisiou občana Tadžickej republiky

na Ukrajinu.

23. V závere k námietke žalobcu, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi je obsah utajenej písomnosti
neznámy, nemôže byť na obsahu tejto písomnosti založené rozhodnutie o zaistení, k uvedenému
žalovanýuviedol,žesobsahomutajovanejpísomnostistupňautajenia„Vyhradené",samôžeoboznámiť

osoba na to oprávnená. Pokiaľ ide o utajované informácie, ktoré sa týkajú žalobcu, je zrejmé, že
ich pripojenie do administratívneho spisu by podliehalo špeciálnemu režimu ustanoveného zákonom
č. 215/2004 Z.z. s tým, že režimu ustanoveného zákonom s tým, že by bolo vylúčené automatické
nahliadnutie do týchto podkladov žalobcovi, prípadne jeho právnej zástupkyni. Nahliadnutie do tejtočasti administratívneho spisu by podliehalo predovšetkým režimu podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004
Zz. . Z uvedeného ustanovenia vyplýva že s predmetnými utajovanými skutočnosťami by sa mohla
oboznámiť len advokátka žalobcu, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná

písomnosť patrí. Išlo by o jednorazové oboznámenie sa s týmito skutočnosťami a v rozsahu potrebnom
na konanie po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných
skutočnostíamožnýchdôsledkochichporušenia.Poučenievykonáten,ktobudeoprávnenýrozhodnúťo
prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam. Je na zvážení príslušných orgánov,
aby vzhľadom na povahu utajovaných skutočností, na predmet konania určil rozsah jednorazového

oboznámenia sa s utajovanými skutočnosťami tak, aby bol zabezpečený rozsah potrebný pre konanie,
ale aj ochrana ďalších záujmov, ktoré viedli k utajeniu predmetnej informácie. Možnosť oboznámiť sa s
utajovanými písomnosťami zástupca žalobcu ku dňu spracovania vyjadrenia k správnej žalobe vo veci
zaistenia žalobcu podľa informácií žalovaného nevyužil. Žalovaný zároveň navrhol súdu oboznámiť sa
s vyššie uvedenými utajovanými písomnosťami stupňa utajenia „ Vyhradené“.
24. Vyjadrenie žalovaného bolo následne spolu s predvolaním na pojednávanie zaslané na vedomie

žalobcovi.

IV. Konanie pred správnym súdom

25. Správny súd bezodkladne po doručení administratívneho spisu žalovaného spolu so správnou

žalobou a vyjadrením žalovaného si dňa 01.04.2025 vyžiadal od žalovaného a od Migračného úradu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „Migračný úrad") správu aké úkony boli doposiaľ
vykonané a aké úkony plánujú vykonať v súvislosti so žiadosťou o udelenie azylu žalobcu.
26. Správny súd bezodkladne po doručení administratívneho spisu zároveň dožiadal od žalovaným
uvádzaných pôvodcov súhlas s oboznámením sa s utajovanými písomnosťami.

27. Žalovaný a Migračný úrad MV SR vo svojich vyjadreniach zo dňa 08.04.2025 súdu oznámili, aké
úkony vo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu boli doposiaľ vykonané. Správny súd sa zároveň dňa
08.04.2025 oboznámil s obsahom utajovaných písomnosti, ktoré uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení
k žalobe.

28. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanej správnej žalobe a
navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil ako nezákonné a zároveň nariadil žalovanému
bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.
29. Mal za to, že ak žalovaný tvrdí, že žalobca je členom akéhokoľvek radikálneho hnutia príslušnosť
alebo podpora ktorého by napĺňala hypotézu zaistenia je na žalovanom, aby túto skutočnosť preukázal

a nie na žalobcovi aby preukázal, že nie je keďže táto skutočnosť je prakticky nedokázateľná. Zároveň
poukázalna to,ževvkonanívedenomnaSprávnomsúdevKošiciachpodsp.zn.17Saz/3/2024žalobca
prostredníctvom Centra právnej pomoci, ktoré ho v tomto konaní zastupovalo, predkladal početné
dôkazy tak o charaktere režimu v Tadžikistane ako aj svojej príslušnosti k politickému opozičnému hnutiu
Skupina 24, ktoré potvrdzuje, že žalobca je podporovateľom tohto hnutia a že z uvedeného dôvodu

vzhľadom na charakter režimu v Tadžikistane mu hrozí prenasledovanie a perzekúcia. Poukázal aj na
smernicu Európskeho parlamentu a rady číslo 2023/977 z 10. mája 2023, na čl.14 týkajúci sa používania
informácií ako dôkazu v súdnych konaniach.

30. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že utajované skutočnosti hovoria o tom,

že žalobca môže predstavovať riziko či už pre bezpečnosť štátu alebo aj pre ohrozenie verejného
poriadku. Podľa neho dikcia zákona hovorí o tom, že v oboch prípadoch môže dochádzať k porušovaniu
základných ľudských práv čo sa týka verejného poriadku, keďže je násilný môže opakovane páchať
priestupky, napríklad na úseku občianskeho spolunažívania ale tak isto môže teda predstavovať hrozbu
pre demokratický poriadok a tak isto môže porušovať práva a slobody, navrhol aby súd zamietol správnu

žalobu a rozhodnutie o zaistení žalobcu potvrdil v celom rozsahu.

V. Relevantná právna úprava

31. Podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o
udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak
je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.32. Podľa § 2 ods. 1 písm. 1) zákona o pobyte cudzincov sa ohrozením bezpečnosti štátu rozumie
konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo
nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými

sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.

33. Podľa § 2 ods. 1 písm. m) sa ohrozením verejného poriadku rozumie porušenie alebo ohrozenie
záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých
a iných zraniteľných osôb alebo opakované porušovaniu záujmu chráneného zákonom týkajúceho

sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného prostredia alebo občianskeho
spolunažívania.

34. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas

zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa
§ 88 ods. 4.

35. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo

b) zložiť peňažnú záruku.

36. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku
1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto
povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.

O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho
príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

37. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

38. Podľa § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov Na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa
primerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.
39. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý
čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

40. Podľa čl. 3 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalejaj„Dohovoroochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd"),nikohonemožnomučiťalebopodrobiť
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
41. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý
má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich

prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo
iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti
ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
42. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť
krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

43. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„Správny poriadok"), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne
orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
44. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
45. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

46. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.47. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
48. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

49. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.
50. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.
51. Podľa § 206 ods. 6 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej

správnej žalobe.

52. Podľa § 219 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.

53. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
54. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy

za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu.

VI. Právny názor správneho súdu

55. Predmetom konania bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení žalobcu
podľa§88aods.1písm.d)zákonaopobytecudzincovanariadeniabezodkladnéhoprepusteniažalobcu
zo zaistenia.
56. Predpokladom zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov ako
žiadateľa o udelenie azylu, je naplnenie účelu zaistenia, lebo je to potrebné z dôvodu ohrozovania

bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Rovnako z obsahu citovaného zákonného ustanovenia
okrem iného vyplýva, že žiadateľa o udelenie azylu možno zaistiť len za predpokladu, ak na dosiahnutie
účelu nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky.
57. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako súd vecne, miestne a kauzálne
príslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia podľa

§ 221 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3
SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení,
oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a podľa § 206 ods. 4
SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
58. Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že po prepustení žalobcu zo zaistenia

dňa 19.12.2024 sa žalobca sám dobrovoľne dostavil pred žalovaného a požiadal o udelenie azylu v
záchytnom tábore Humenné. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bola účelnosť zaistenia
žalobcu z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.
59. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, zaistenie je
mimoriadny inštitút a fakticky ide o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka, a teda

o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok
prísne vymedzených nielen v zákone o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom
(napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 1Szak/6/2019).

60. Na druhej strane, členské štáty Európskej únie majú nepopierateľné suverénne právo kontrolovať

vstup cudzincov a ich pobyt na svojom území. Nevyhnutnou súčasťou tohto práva je oprávnenie štátov
zadržať potenciálnych imigrantov. Ich zadržanie musí byť zlučiteľné s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.
Dokiaľ štát nepovolí vstup na svoje územie, je takýto vstup nepovolený v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f)
Dohovoru a zadržanie osoby, ktorá si praje na územie štátu vstúpiť (pričom potrebuje na to príslušnépovolenie, ktoré nemá), môže byť považované za realizované preto, aby sa "zabránilo jej nepovolenému
vstupunaúzemieštátu"[SaadiprotiSpojenémukráľovstvu,rozsudokveľkéhosenátuESĽP,29.01.2008,
č. 13229/03, § 64]. Rovnako možno podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru „ospravedlniť“ pozbavenie

osobnej slobody osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vyhostení (rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR, sp. zn. 2Sak 11/2022 zo dňa 28.09.2022).

61. Posudzujúc správnu žalobu neformálne, správny súd pristúpil k posúdeniu námietok žalobcu
uvedených v žalobe z hľadiska, či ku dňu rozhodovania správneho súdu možno skonštatovať, že účel

zaistenia u žalobcu je daný. Účelom zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov
je ochrana bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia o zaistení
žalobcu vyplýva, že riaditeľ Oddelenia azylu PZ Humenné sa dňa 14.03.2025 oboznámil s písomnosťou
stupňa utajenia „ Vyhradené", na základe čoho nadobudol podozrenie, že žalobca ohrozuje bezpečnosť
štátu a verejný poriadok. V administratívnom konaní v Zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 17.03.2025
bol žalobca upovedomený o začatí konania vo veci zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zák. č.

404/2011Z.z.zdôvoduohrozovaniabezpečnostištátualeboverejnéhoporiadku,tiežmubolpredložený
kompletný spisový materiál na preštudovanie a bola mu daná možnosť sa vyjadriť, na čo uviedol, že:
„Nikdy som nebol terorista, ani extrémista. Bol som iba sympatizantom politickej strany, ktorá bojuje za
slobodu a demokraciu v našej krajine. V Tadžikistane je totalitný režim a ja som jeho obeťou. Všetko čo
vláda robí proti mojej osobe, je výmysel. Cieľom Tadžikistanského režimu je to, aby sa európske štáty

báli, že som teroristom a ja aby som sa v dôsledku toho nemohol pohybovať slobodne po Európe. Preto
na mňa vydali falošný zatykač. Keby som sa dozvedel, že niekto podporuje terorizmus, tak by som to
sám oznámil štátnym orgánom. Mojím cieľom je, aby bola v mojom štáte sloboda a demokratický režim
a za to budem celý život bojovať.“ Žalobca rozhodnutie o zaistení napadol žalobou. V žalobe uviedol,
že popiera, že by mal akékoľvek kontakty na radikálne hnutia alebo, že by bol členom takéhoto hnutia

či jeho sympatizantom. Žalobca spochybnil skutočnosti na základe ktorej si žalovaný utvoril úsudok, že
žalobca ohrozuje bezpečnosť štátu ale verejný poriadok.
62. Správny súd uvádza, že zo svojej rozhodovacej činnosti má vedomosť o viacerých konaniach
vedených voči osobe žalobcu na Správnom súde v Košiciach. Podľa názoru správneho súdu
predchádzajúce konania týkajúce sa zaistenia osoby žalobcu vo vzťahu k tomuto konaniu nie je možné

posudzovať izolovane, a to najmä vo vzťahu k posudzovaniu účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu
v tomto konaní.
63. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa osoby žalobcu,
a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tost 31/2023 z 24.01.2024, ktorým
zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Ntc/5/2022 z 10.11.2023 a vyslovil, že vydanie

žalobcu ako vyžiadanej osoby do Tadžickej republiky nie je prípustné a súčasne žalobcu prepustil z
vydávacej väzby. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko rozhodnutím č. PPZ-
HCP-PO9-3-019/2024-AVz20.03.2024podľa§125ods.2,§88ods.1písm.b)a§88ods.4,5zákonač.
404/2011 Z. z. rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia na nevyhnutne
potrebný čas, najviac do 20.07.2024. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 1Saz/3/2024-47 z

18.04.2024 správnu žalobu žalobcu podanú proti rozhodnutiu o zaistení ako nedôvodnú zamietol. Proti
danému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 6Szak/2/2024 z 12.06.2024 ako nedôvodnú zamietol. Oddelenie hraničnej kontroly
Policajného zboru Košice - letisko rozhodnutím č. PPZ- HCP-PO9-3-083/2024-AV z 18.07.2024 podľa
§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. predĺžil zaistenie žalobcu, pričom stanovil dĺžku doby jeho

zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 20.09.2024. Správny súd v Košiciach rozsudkom
č. k. 15Saz/3/2024-80 z 13.08.2024 správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Proti danému
rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom
sp. zn. 6Szak/3/2024 z 11.09.2024 ako nedôvodnú zamietol. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného
zboru Košice - letisko rozhodnutím č. PPZ- HCP-PO9-3-113/2024-AV zo dňa 18.09.2024 rozhodlo o

predĺžení lehoty zaistenia žalobcu o 6 mesiacov, do 20.03.2025. Správny súd v Košiciach rozsudkom
č. k. 8Saz/5/2024-126 z 29. októbra 2024 žalobu zamietol. Proti danému rozsudku podal žalobca
kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Szak/4/2024 z
19.12.2024 vyhodnotil ako dôvodnú, zmenil rozhodnutie správneho súdu a zrušil rozhodnutie správneho
orgánu a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia z dôvodu neúčelnosti a neefektívnosti

postupu správneho orgánu.
64. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia súd uvádza, že táto nie
je dôvodná. Tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný správne právne posúdili zistený skutkovýstav podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, a rozhodli o zaistení žalobcu ako žiadateľa
o udelenie azylu, lebo je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.
65. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, ktorú žalovaný uviedol aj v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia a to, žiadosť o zaistenie žalobcu Oddelenie azylu PZ Humenné odôvodnilo tým, že
dňa 14.03.2025 sa riaditeľ Oddelenia azylu PZ Humenné oboznámil s písomnosťou stupňa utajenia
„ Vyhradené“. Obsahom predmetnej písomnosti bola správa obsahujúca skutočnosti, ktoré zakladajú
dôvodnapostupvzmysleustanovenia§88aods.1písm.d)zákonaopobytecudzincov,akjetopotrebné
z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku ako aj tým, že dňa 19. februára

2025 bola z Národnej ústredne SIRENE na Oddelenie azylu PZ Humenné doručená informácia, že k
uvedenému dňu sú k účastníkovi konania evidované nasledujúce aktuálne záznamy: 1. Francúzsky
záznam - podľa čl. 24 Nariadenia 2018/1861 o SIS (zákaz vstupu a pobytu) vytvorený dňa 25.04.2022
Policajnou prefektúrou Paríž, platný do 25.04.2062 z dôvodu napojenia osoby na radikálne islamské
hnutie a hrozby pre verejnú bezpečnosť s dôležitou poznámkou "násilný". 2. Slovenský záznam -
podľa čl. 3 Nariadenia 2018/1860 o SIS (návratové rozhodnutie doprevádzané zákazom vstupu na

dobu 10 rokov) vytvorený dňa 19.12.2024 na základe Rozhodnutia o administratívnom vyhostení
vydaného Oddelením hraničnej kontroly PZ Košice - letisko, č.p.: PPZ-HCP-P09-3-015/2024-AV. Pre
bližšie informácie Vám odporúčame obrátiť sa priamo na príslušný slovenský orgán (OHK PZ Košice
- letisko). Zároveň v odôvodnení žalovaný uviedol, že pri lustrácii vykonanej v UPZC Sečovce dňa
19.12.2024 mal žalobca v schengenskom informačnom systéme uvedenú iba dôležitú poznámku v

zázname H. G., že je násilný a je potrebné kontaktovať NU Sirene. Žalovaný zároveň uviedol, že
s poukázaním na uvedené a predovšetkým na francúzsky záznam doručený z NU Sirene je možné
dôvodne predpokladať, že žalobca je napojený na radikálne hnutie a predstavuje hrozbu pre verejnú
bezpečnosť, je násilný a môže ohroziť alebo porušiť základné práva a slobody. Na základe uvedených
skutočností žalovaný uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že v prípade žalobcu je dôvod na postup podľa

ustanovenia § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, teda zaistiť žiadateľa o udelenie azylu,
ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.

66. Súd opätovne poukazuje na mimoriadnosť inštitútu zaistenia. V preskúmavanom prípade je potrebné
trvanie účelu zaistenia skúmať o to prísnejšie, že žalobca je už celkovo obmedzený na osobnej slobode

od20.03.2024svýnimkoučastijednéhodňa(19.12.2024)kedybolvzmyslevyššieuvedenéhorozsudku
Najvyššieho správneho súdu prepustený zo zaistenia a následne potom čo žalobca sám dobrovoľne
pricestoval do Záchytného tábora Humenné, kde požiadal o udelenie azylu, bol toho istého dňa znovu
zaistený, a to bez ohľadu na to, že bol predtým zaistený na podklade iného zákonného dôvodu v inom
druhu konania a taktiež bez ohľadu na to, že neboli prekročené zákonné lehoty možného zaistenia.

67. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu, súd uvádza
že táto nie je dôvodná. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva,
že v Národnej ústredne SIRENE sú na osobu žalobcu evidované nasledujúce aktuálne záznamy:
Francúzsky záznam - podľa čl. 24 Nariadenia 2018/1861 o SIS (zákaz vstupu a pobytu) vytvorený

dňa 25.04.2022 Policajnou prefektúrou Paríž, platný do 25.04.2062 z dôvodu napojenia osoby na
radikálneislamskéhnutieahrozbypreverejnúbezpečnosťsdôležitoupoznámkou"násilný"aSlovenský
záznam-podľačl.3Nariadenia2018/1860oSIS(návratovérozhodnutiedoprevádzanézákazomvstupu
na dobu 10 rokov) vytvorený dňa 19.12.2024 na základe Rozhodnutia o administratívnom vyhostení
vydaného Oddelením hraničnej kontroly PZ Košice - letisko, č.p.: PPZ-HCP-P09-3-015/2024-AV. Pre

bližšie informácie Vám odporúčame obrátiť sa priamo na príslušný slovenský orgán (OHK PZ Košice
- letisko).

68. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na záznam, ktorý je aj súčasťou administratívneho
spisu a z ktorého vyplýva, že pozitívnou lustráciou v IS Interpol bolo zistené, že žalobca má záznam v IS

Interpol z 10.11.2014. Žalovaný zároveň poukázal na existenciu informácie zaslanej Veľvyslanectvom
Ukrajiny v Slovenskej republike dňa 08.05.2024 Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, v ktorej je
uvedené, že žalobca je vedený v databáze Interpolu ako osoba hľadaná orgánmi Tadžickej republiky a
podľa Štátnej pohraničnej služby Ukrajiny žalobca je vedený do databázy osôb, ktoré podľa právnych
predpisov Ukrajiny, majú zakázaný vstup na Ukrajinu a Štátna migračná služba Ukrajiny nesúhlasí

s readmisiou občana Tadžickej republiky na Ukrajinu. Žalovaný zároveň poukázal na utajovanú
písomnosť, ktorá tvorila podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia o zaistení, ako aj ďalšiu
utajovanú písomnosť uvedenú vo vyjadrení žalovaného k žalobe.69. Správny súd sa zároveň oboznámil s obsahom uvedených utajovaných písomností a konštatuje, že z
ich obsahu možno vyvodiť záver o odôvodnenosti rozhodnutia žalovaného postupom podľa § 88a ods. 1
písm.d)zákonaopobytecudzincovozaistenížalobcuakožiadateľaoudelenieazylu,lebojetopotrebné

z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu ako aj verejného poriadku. Možno konštatovať, že žalovaný
vychádzal z informácií, ktoré naznačovali, že žalobca môže predstavovať riziko pre verejný poriadok ako
aj bezpečnosť štátu. Žalovaný, ako orgán príslušný podľa § 125 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov konal
tak, aby bola zabezpečená ochrana verejného poriadku a bezpečnosti štátu. Na základe prezumpcie
správnosti,ktorávychádzazpredpokladu,žeinformácieastanoviskáposkytnutéoprávnenýmisubjektmi

sú pravdivé a relevantné, žalovaný aj vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia.

70. V reakcii na námietku neurčitosti výroku rozhodnutia, správny súd len stručne uvádza že to, či je
žalobca zaistený z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, resp. z oboch,
jasne a určito vyplýva z výroku rozhodnutia, ktorý deklaruje určitý právny stav, ktorému korešponduje aj
jeho odôvodnenie z ktorého vyplýva, že žalobca predstavuje hrozbu pre verejnú bezpečnosť, je násilný

a môže ohroziť alebo porušiť základné práva a slobody. Vzhľadom na uvedené túto námietku žalobcu
vyhodnotil správny súd za nedôvodnú.

71. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že každú jednu prejednávanú vec je nevyhnutné
posudzovať prísne individuálne s ohľadom na (skutkové) špecifiká každej jednej takto prejednávanej

veci. Súd nemá dôvod spochybňovať správnu úvahu žalovaného, keďže z administratívneho spisu
a následného dožiadania a oboznámenia sa s utajovanými písomnosťami vyplýva, že ich existencia je
reálna a tým je daný racionálny záver, že účel zaistenia pre ktorý bol žalobca zaistený stále trvá.

72. Zároveň podľa názoru správneho súdu pre záver žalovaného o existencii bezpečnostného rizika

žalobcu postačuje zistenie, že takáto možnosť je najpravdepodobnejším vysvetlením doterajších
skutkových zistení a že na základe dostupných údajov sa tieto javia byť významne pravdepodobnejšie
ako iné do úvahy pripadajúce vysvetlenia. V posudzovanom prípade žalovaný vnímal u žalobcu
bezpečnostné riziko v súvislosti s vyššie popísanými skutočnosťami, ktorých existenciu a mieru obsahu
ich pravdivosti, súd nemá dôvod spochybňovať. Reálne nebezpečenstvo pritom neznamená istotu, ale

určitú mieru pravdepodobnosti, že existuje ohrozenie bezpečnosti štátu ako aj verejného poriadku,
a v danom prípade podľa súdu existujú závažné dôvody sa domnievať, že takéto bezpečnostné riziko
u žalobcu existuje.

73. K námietke žalobcu, že po tom, čo bol žalobca dňa 19.12.2024 prepustený z Útvaru policajného

zaistenia pre cudzincov, nebol jeho pobyt na území Slovenskej republiky nijako obmedzený a nebol
ani podrobený obmedzeniam napr. vo forme povinnosti hlásiť svoj pobyt akémukoľvek orgánu verejnej
moci a teda je podľa zástupcu žalobcu zrejmé, že pokiaľ by sa žalobca nedostavil do záchytného tábora
v Humennom a nepožiadal o udelenie azylu, jeho pobyt na území Slovenskej republiky nebol nijako
monitorovaný, ani regulovaný z hľadiska zákonných prostriedkov. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje

s vyjadrením žalovaného, že v čase prepustenia žalobcu nebol dôvod na jeho zaistenie, avšak to
neznamená, že jeho pobyt na území Slovenskej republiky nebol monitorovaný z hľadiska zákonných
prostriedkov vzhľadom k informáciám, ktoré boli dostupné príslušným orgánom v tom čase k tejto osobe.

74. V závere k námietke žalobcu, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi je obsah utajenej písomnosti

neznámy, nemôže byť na obsahu tejto písomnosti založené rozhodnutie o zaistení. Správny súd
v tejto súvislosti poukazuje na to, že účinnosť princípov dobrej správy sa presadzuje prostredníctvom
rozhodovacej činnosti ESĽP a s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa stala
právne záväznou Charta. Podľa čl. 41 tejto Charty do práva na dobrú správu sa zahŕňa najmä: a)
právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo

nepriaznivodotýkať;b)právokaždéhonaprístupkspisu,ktorýsahotýka,zapredpokladurešpektovania
oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva; c) povinnosť administratívy
odôvodniť svoje rozhodnutia. S poukazom na rešpektovanie oprávnených záujmov dôvernosti, by
pripojenie uvedených správ do administratívneho spisu podliehalo špeciálnemu režimu ustanoveného
zákonom č. 215/2004 Z.z. s tým, že je vylúčené automatické nahliadnutie do týchto podkladov žalobcovi,

prípadne jeho právnej zástupkyni, bez súhlasu pôvodcu správy.

75. K využitiu alternatív zaistenia žalovaný uviedol, že nevyužil jednu z alternatív zaistenia, ktoré zákon
o pobyte cudzincov explicitne vyjadruje, práve z dôvodu, že žalobca je žiadateľom o azyl, u ktorého jepodozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu ako aj verejného poriadku. Z uvedených dôvodov sa žalovaný
rozhodol pre prísnejšie opatrenie, ktoré smeruje k ochrane verejného poriadku a bezpečnosti štátu.
Súd mal za to, že tejto argumentácii žalovaného možno prisvedčiť. Vzhľadom na špecifickosť dôvodu

zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, ktorým je potreba ochrany bezpečnosti
štátu alebo verejného poriadku, je len ťažké si predstaviť, že na dosiahnutie tohto účelu zaistenia je
možné využiť iné, menej závažné prostriedky, ako je zaistenie.

76. Na margo námietok žalobcu uplatnených jeho právnou zástupkyňou až na ústnom pojednávaní pred

súdom,správnysúduvádza,žetietovzhľadomnaobsahutajovanýchpísomnostínemalitakúrelevanciu,
ktorá by spochybnila záver žalovaného o zaistení žalobcu z dôvodov v ňom uvedených.

77. Hoci nebolo možné priznať žiadnej z námietok prezentovaných žalobcom relevanciu a posúdiť ju
ako dôvodnú, správny súd si je vedomý, že správnu žalobu vo veci zaistenia má posudzovať neformálne
a nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že môže prihliadnuť aj na iné skutkové a

právnedôvody,akotie,ktoréboliuvedenévsprávnejžalobe.Aninazákladevlastnejčinnostivšakžiaden
dôvod pre konštatovanie nezákonnosti resp. neexistencie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania
nedetegoval.

78. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do

práva na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených
podmienok definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha
zrušenia rozhodnutia o zaistení a prepustenia zo zaistenia, môže byť úspešná jedine v prípade, ak
žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť trvania jeho zaistenia, inými slovami ak preukáže, že
ďalšie trvanie jeho zaistenia nie je účelné a efektívne, čo sa v danom prípade žalobcovi nepodarilo

79. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že zaistenie žalobcu za súčasného
skutkového stavu je zrejme účelné. Keďže správny súd po preskúmaní veci zistil, že podaná žaloba
podľa § 221 SSP je nedôvodná, nezostala mu iná možnosť, ako žalobu žalobcu podľa § 229 SSP
zamietnuť.

80. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444
ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len „sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v
plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo

veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti aleboj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré

pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).