Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203210
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223203210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu

Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B.,
nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, 811 07 Bratislava, deti rodičov - matka: D.
A., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená Mgr. Ivanou Polivkovou,
advokátkou so sídlom Kláštorná 9, 821 05 Bratislava, a otec: B. H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
I. J. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpený doc. JUDr. Zuzanou Mlkvou Illýovou, PhD., advokátkou so sídlom
Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca

proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 31.01.2024, č.k. 23P/93/2023-434, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 23P/93/2023-434 zo dňa 31.01.2024 vo výroku I. zamietol návrh
otca na zníženie výživného na maloleté deti B. a C. A.. II. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nárok na
náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 2, ods. 4 prvá veta a ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,
3 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a článku 3 Dohovoru o právach
dieťaťa. Pri porovnaní pomerov rodičov a maloletých detí konštatoval, že v roku 2017 Okresný súd
Bratislava IV rozsudkom sp. zn. 13P/222/2016 schválil rodičovskú dohodu, v ktorej sa otec zaviazal
platiť výživné na každú z dcér vo výške 400 eur mesačne, v tom čase maloleté deti navštevovali prvý
stupeň Základnej školy v E. H., maloletá B. chodila na výtvarnú výchovu a maloletá C. na výtvarnú
výchovu a gymnastiku. Príjem otca predstavoval cca 1.400 eur mesačne, bol samostatne zárobkovo

činná osoba (ďalej aj len „SZČO“), býval v byte, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
rodičov a splácal úver na byt v sume 297 eur mesačne. Matka dosahovala zo živnosti sa (predmetom
činnosti je výroba ošatenia) príjem cca 458 eur mesačne. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.
Konštatoval, že v apríli 2019 podal otec návrh na zníženie výživného, ktorý súd rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III č. k. 38P/215/2019-173 zo dňa 16.06.2020) zamietol. V tom čase maloletá B. (v
školskom roku 2019/2020) navštevovala 7. ročník a maloletá C. 5. ročník Súkromnej základnej školy E.
H.,výška školnéhočinila 180eurmesačneuB.aumaloletejC.120eurmesačne.Maloletémalidopravu

do školy zdarma, matka mala mesačné náklady na potreby maloletých, na stravu po 150 eur mesačne,
na mimoškolské aktivity po 23 eur mesačne na každé dieťa. Obom deťom bola diagnostikovaná celiakia,
navštevovali gastroenterologickú ambulanciu, maloletá B. mala diagnostikovanú úzkostnú poruchu a
zmiešanú poruchu školských povinností. Obom maloletým matka zabezpečovala školské potreby apomôcky, hradila im povinné poplatky v rámci školy a aktivity usporiadané školou, paušál za mobilný
telefón, ošatenie, obuv a každodenné potreby. Otec ako SZČO (predmet činnosti predaj reklamných
predmetov a drobnej koženej galantérie) zarábal v priemere mesačne, podľa jeho vyjadrení, 1.000

eur netto. Príjem mal tiež príjem z bytového družstva ako zástupca vlastníkov bytov vo výške 143
eur mesačne a poberal kompenzačný príspevok z ÚPSVaR v sume 39 eur mesačne, z dôvodu
diagnostikovanej celiakie, iné príjmy nemal. Otec obýval sám byt na ul. I. J. XX G. F. (v BSM), tento bol
prefinancovanýhypotekárnymúveromposkytnutýmvroku2012amesačnásplátkaúverupredstavovala
sumu 275 eur. Otec nemal ďalšie vyživovacie povinnosti, bol tiež vlastníkom bytu na C. K. G. F., ktorý

získal od svojej matky s doživotným právom užívania v prospech jeho matky, a vlastnil ornú pôdu. Matka
maloletých detí bola zamestnaná ako pekárka, jej priemerný mesačný netto príjem činil 760 eur, a ďalší
príjem mala zo živnosti (výroba odevov) vo výške cca 150 eur mesačne, k tomu poberala rodinné
prídavky na maloleté deti a kompenzačný príspevok vo výške 39 eur mesačne na jedno dieťa. S deťmi
bývala matka v prenajatom byte, náklady za prenájom platila vo výške 350 eur mesačne a mesačné
poplatky za elektrinu 30 eur, UPC 25 eur a služby v 13,75 eur. Konštatoval, že aktuálne je maloletá

B. vo veku 17 rokov, v šk. roku 2023/2024 navštevuje druhý ročník Súkromnej strednej odbornej školy
pedagogickej a sociálnej v Bratislave, maloletá C. je vo veku 14 rokov, v šk. roku 2023/2024 navštevuje
deviaty ročník Súkromnej základnej školy v F.. Maloleté deti majú diagnostikovanú celiakiu, maloletá B.
má diagnostikovanú zmiešanú poruchu školských schopností s prejavmi dyskalkúlie, dyslexie, dysgrafie,
dysortografie a trpí úzkostnou poruchou. Poplatky spojené so štúdiom maloletej B. predstavujú 250 eur

mesačne a maloletej C. 300 eur mesačne, obe deti navštevujú Základnú umeleckú školu so zameraním
na výtvarnú výchovu, mesačný výdavok činí 10 eur. Mesačné výdavky na maloleté deti pozostávajú z
výdavku na stravu 300 eur, ošatenie a obuv 30 eur, lieky 5 eur, drogériu 30 eur, školské pomôcky 13 eur,
školské aktivity a výlety 13 eur, mobil 12 eur, vreckové 13 eur, voľnočasové aktivity 10 eur, a to na každú
z maloletých detí. Pomerná časť výdavkov na bývanie predstavuje sumu 83,66 eur na každé z detí,

mesačne zálohové platby za byt sú v sume 166 eur, poplatok za elektrinu 35 eur, plyn 5 eur, poistka za
byt 15 eur a televízia a internet 30 eur, spolu vo výške 251 eur, z čoho 1/3 predstavuje sumu 83,66 eur.
Maloleté bývajú v spoločnej domácnosti s matkou v dvojizbovom byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve
matky, zaťažený hypotekárnym úverom s mesačnou splátkou v sume 855 eur. Matka nezmenila svoj
osobný stav, nepribudli jej žiadne vyživovacie povinnosti, aktuálne je zamestnaná a jej mesačný príjem

činí 1.200 eur netto, vrátane daňového bonusu, poberá prídavky na maloleté deti spolu vo výške 120 eur
mesačne. Otec nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený, nepribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť,
naďalej je SZČO (predmet činnosti predaj reklamných predmetov) a podľa daňového priznania za rok
2023 jeho priemerný mesačný príjem činí 1.653,40 eur brutto, pričom v rámci výpovede uviedol, že
aktuálny mesačný príjem z podnikateľskej činnosti dosahuje vo výške približne 1.000 eur netto, a príjem

z funkcie zástupcu vlastníkov bytov vo výške 268,75 eur mesačne, iný príjem nemá. Otec je vlastníkom
dvoch trojizbových bytov, bytu na ulici I. J. G. F., v ktorom sám býva, a na ktorý spláca hypotekárny
úver (výška mesačnej splátky je v sume 679,33 eur) a bytu na C. K. G. F., v ktorom býva jeho matka so
zriadeným právom doživotného užívania. Okrem toho otec vlastní ornú pôdu, z ktorej mu neplynú žiadne
príjmy, nakoľko nemá žiadnu hodnotu. Otec vlastní osobné vozidlo zn. Octavia Combi, rok výroby 2014.

Svoje mesačné náklady otec vyčíslil sumou približne 3.000 eur, pričom okrem hypotekárneho úveru na
byt, spláca aj úver v L. F., M. mesačne sumou 110 eur, za bývanie platí 225 eur zálohové platby a fond
opráv, elektrina 29,20 eur a plyn 4 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania a porovnania pomerov dospel k záveru, že nevzhliadol takú

zmenu pomerov na strane rodičov alebo maloletých detí, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
Uviedol, že otec návrh odôvodnil predovšetkým znížením jeho mesačných príjmov a navýšením výšky
mesačnej splátky hypotekárneho úveru. K príjmu otca poukázal na potrebu brať do úvahy nielen
príjem, ktorý mal otec v čase prvého rozhodnutia o výživnom t.j. v roku 2017, ale najmä mesačný
príjem, ktorý dosahoval v roku 2020, t.j. v čase, kedy súd posudzoval výšku vyživovacej povinnosti

druhý a až doposiaľ posledný krát, pričom v roku 2020 po vykonanom dokazovaní dospel k záveru
o nedôvodnosti návrhu, keď nevzhliadol takú zmenu pomerov, ktorá by bola dôvodom pre zníženie
výživného, napriek výrazne rozdielnym príjmom otca v roku 2017 a v roku 2020. Poukázal na to, že
rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/215/2019 zo dňa 16.06.2020 nadobudol právoplatnosť,
preto pri porovnávaní pomerov vychádzal najmä z pomerov v čase tohto posledného rozhodnutia. Z

vykonaného dokazovania mu nesporne vyplynulo, že príjem otca z podnikateľskej činnosti predstavoval
v roku 2020 celkovú sumu 12.211 eur (cca 1.000 eur brutto mesačne), pričom v roku 2023 (posledné
zdaňovacie obdobie) predstavovali príjmy otca z podnikateľskej činnosti 19.841 eur (1.653,40 eur brutto
mesačne). Na argument otca, ktorý vo výpovedi uvádzal jeho aktuálny mesačný príjem z podnikateľskejčinnosti 1.000 eur netto, neprihliadal, považujúc uvedenú výšku príjmu za nepreukázanú. Prihliadol
na otcom predkladané daňové priznanie podané za rok 2023 a z neho vyplývajúci mesačný príjem
1.159,82 eur netto. Dospel k záveru, že hoci v porovnaní s rokom 2017 je príjem otca stále nižší,

v porovnaní s rokom 2017, kedy sa o vyživovacej povinnosti rozhodovalo naposledy, príjem otca z
podnikateľskej činnosti dokonca vzrástol, preto nevzal do úvahy dôvody uvádzané otcom týkajúce sa
poklesu jeho príjmov. Uviedol, že otec nemôže prenášať riziko plynúce z podnikateľskej činnosti na
svoje maloleté deti. Skonštatoval, že rozhodnutie otca podnikať je jeho slobodná voľba a sám si musí
niesť riziko za prípadné zníženie príjmov z podnikateľskej činnosti, pričom uvedené sa nemôže dotknúť

najlepšieho záujmu maloletých detí, keď otec má vysokoškolské ekonomické vzdelanie, čo mu otvára
široké pole možností pre uplatnenie sa na trhu práce. Poukázal na veľký rozdiel medzi príjmom a
výdavkami otca, ktorý prezentoval mesačný príjem z podnikania aktuálne vo výške 1.000 eur, mesačné
výdavky vyčíslil sumou 3.000 eur s tým, že chýbajúce financie si požičiava, pričom na preukázanie
svojich tvrdení predložil Zmluvu o pôžičke (čerpanej vo výške 3.000 eur). Mal za to, že daný rozpor
vyplýva zo samotného návrhu podaného v auguste 2023, pričom pôžička vo výške 3.000 eur by nemohla

pokryť rozdiel medzi príjmom a výdavkami vo výške 2.000 eur na každý mesiac, keď bral do úvahy
minimálne obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia. Otcom tvrdené skutočnosti vyhodnotil
ako nedôveryhodné a vzbudzujúce pochybnosť o ich pravdivosti. K argumentom otca o navýšení
mesačných hypotekárnych splátok poukázal na preukázané skutočnosti, a to, že v porovnaní s rokom
2020 došlo k vyporiadaniu BSM medzi rodičmi, otec nadobudol do výlučného vlastníctva trojizbový byt

na ul. I. J. G. F., vyplatil vyrovnávací podiel matke a prebral v plnom rozsahu na seba zostávajúcu
hypotéku. Vzal do úvahy výpoveď matky, ktorá uviedla, že vyplatenú finančnú čiastku a nadobudnutý
dedičský podiel použila na zabezpečenie bývania pre seba a maloleté, čo otec nepoprel ani nesporoval.
Otec rovnako nepoprel tvrdenia matky, že dohoda o vyporiadaní BSM bola iniciovaná otcom, ktorý mal
záujem sa stať vlastníkom bytu na ul. I. J., s čím sa spája aj povinnosť dofinancovať hypotekárny

úver. Prihliadol na to, že otec vlastní aj ďalší byt, ktorý obýva jeho matka s právom doživotného užívania
bytu. Považoval teda za nesporné, že otec ku dňu vyhlásenia rozsudku je výlučným vlastníkom dvoch
trojizbových bytov v F.. Mal za to, že je vhodné a nutné zo strany otca usporiadať si majetkové pomery
tak, aby vlastníctvo nehnuteľností nebolo pre neho neprimerane záväzkovo zaťažujúce a bolo mu viac
na prospech ako na ťarchu, keďže býva sám v trojizbovom byte, na ktorý spláca úver v nie zanedbateľnej

výške, čím argumentuje aj v podanom návrhu. Poukázal na to, že matka s maloletými deťmi býva v
dvojizbovom byte. Vyslovil úvahu, že zo strany otca by bol vhodný ekonomickejší postup a súladný
so záujmom maloletých, keď má možnosť predať 3-izbový byt, kúpiť si byt menší, čím sa mu znížia
mesačné výdavky, nielen na hypotekárny úver, ale aj celkové výdavky. K bytu otca, ktorý užíva jeho
matka, uviedol, že pri zhodnocovaní majetkových pomerov otca, na tento byt musí prihliadať. Výdavky

matky a otca vo všeobecnosti na hypotekárny úver nezohľadňoval pri posudzovaní výšky vyživovacej
povinnosti a uviedol úvahu, že splácaním hypotekárneho úveru sa zhodnocuje svoj vlastný majetok a
nejedná sa o majetok maloletých detí. Daný argument otca preto nepovažoval za spôsobilí ako dôvod
pre zníženie výživného. Pri porovnaní majetkových pomerov matky konštatoval, že tieto sa síce zlepšili
oproti poslednej úprave výživného od roku 2017 a 2020, pričom matka poberá prídavky na maloleté deti

a uplatňuje si daňový bonus. Na druhej strane prihliadol na zmenu pomerov na strane maloletých, ku
ktorej došlo zmenou stupňa školského vzdelávania a k nárastu výdavkov na ich potreby so zohľadnením
aj inflácie, nárastu cien potravín, energií v priebehu 7 rokov. Vzal do úvahy, že matka znáša všetky
výdavky na maloleté deti, aj mimoriadne, ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o ne. Vo vzťahu
k nákladom na odôvodnené potreby maloletých detí prihliadol na preukázané výdavky, ktoré ustálil na

maloletú B. vo výške 744,66 eur a na maloletú C. vo výške 799,66 eur. Zohľadnil mesačné výdavky
na maloletú B. pozostávajúce z platieb na stravu 300 eur, ošatenie a obuv 30 eur, lieky 5 eur, drogériu
30 eur, školné 250 eur, školské pomôcky 13 eur, školské výlety a aktivity 13 eur, výtvarný krúžok 10
eur, mobilný telefón 12 eur, vreckové 13 eur, voľnočasové aktivity 10 eur, pomernú časť výdavkov na
bývanie 83,66 eur a na maloletú C. pozostávajúce z výdavkov na stravu 300 eur, ošatenie a obuv

30 eur, lieky 5 eur, drogériu 30 eur, školné 300 eur, školské pomôcky 13 eur, školské výlety a aktivity
13 eur, výtvarný krúžok 10 eur, mobilný telefón 12 eur, vreckové 13 eur, voľnočasové aktivity 10 eur,
pomernú časť výdavkov na bývanie 83,66 eur. Neuznal výdavky na stravu mimo domu vo výške 8
eur a výdavky na elektroniku vo výške 2 eur, ako nepreukázané a ako nedôvodné posúdil výdavky
súvisiace s narodeninami, meninami, Vianocami a vysvedčením vo výške 8 eur, nakoľko ide o osobné

výdavky každého z rodičov. Vzal do úvahy preukázané náklady maloletých v súvislosti s ich ochorením,
celiakiou. K návšteve súkromnej školy u maloletej B. uviedol, otec uvedené nenamietal z dôvodu jej
zdravotných ťažkosti, a jeho námietky vo vzťahu k súkromnej škole, ktorú navštevuje maloletá C.
nezohľadnil, berúc do úvahy preukázanú skutočnosť, že na výbere školy sa rodičia zhodli. Výdavokna súkromnú školu vyhodnotil ako nadštandardný a nie nevyhnutný, avšak posudzoval ho v kontexte
konkrétnych okolností. Prihliadol na to, že maloletá C. bola v čase rozhodovania žiačkou 9. ročníka
základnej školy a bolo v rozpore s jej najlepším záujmom preradiť ju v priebehu školského roka na inú

školu. Rovnako vzal do úvahy, že maloletá C. svojou prítomnosťou napomáha maloletej B., ktorá trpí
závažnými diagnózami v oblasti psychického zdravia. Nakoľko zmena základnej školy by bola v rozpore
so záujmom oboch maloletých detí, uznal tieto výdavky ako opodstatnené. Konštatoval, že iné výdavky
na maloleté deti otcom sporné neboli. Pri mesačných výdavkoch vo výške 744,66 eur na maloletú B. a
799,66 eur na maloletú C. považoval výšku výživného 400 eur mesačne na každé dieťa za primeranú, a

to aj pri zohľadnení miery osobnej starostlivosti každého z rodičov o maloleté. Po vyhodnotení všetkých
skutkových, ako aj listinných dôkazov, vychádzajúc z § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, tiež
zo zásady potencionality, prihliadajúc na odôvodnené potreby maloletých deti (14 ročnej a 17 ročnej
dcéry), pri ktorých všetky náklady znáša matka, uzavrel, že je v možnostiach otca platiť výživné na každé
maloleté dieťa v určenej výške 400 eur mesačne, preto návrh otca v celom rozsahu zamietol.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec v zákonnej lehote prostredníctvom právnej
zástupkyne navrhujúc, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že otcovi zníži výživné na
maloletú B. zo sumy 400 eur na sumu 270 eur mesačne a na maloletú C. zo sumy 400 eur na sumu
220 eur mesačne s tým, že výživné bude platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od
právoplatnostirozsudku,azároveňzmení rozsudokOkresnéhosúduBratislavaIVč.k.13P/222/2016-87

zo dňa 04.04.2017 a určí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Alternatívne
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) a ust. § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej aj len „CMP“). Namietal, že súd nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko nesprávne dospel

k záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov na strane oboch rodičov, ktoré by odôvodňovali zníženie
vyživovacej povinnosti. Dostatočne preukázal zmenu jeho pomerov a z jeho písomných podaní vyplýva,
že došlo na jeho strane k poklesu príjmov, k zmene majetkových pomerov stratou majetkovej účasti
v spoločnosti I. J., zvýšili sa mu výdavky na platbu hypotéky a na strane matky došlo ku zvýšeniu príjmu.
Nesúhlasil s konštatáciou súdu o navýšení jeho príjmov, keďže súd pri posudzovaní príjmu v rámci

posledného rozhodovania vychádzal z komplexných príjmov a dokladom o týchto príjmoch bolo daňové
priznanie za rok 2019, a v ňom uvedený príjem vo výške 40.794 eur. Potvrdil, že v čase prebiehajúcich
pojednávaní a v čase rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III (dňa 16.6.2020) dosahoval príjem cca
1.000 eur mesačne, avšak dramatický pokles jeho príjmu sa ešte nemal ako odraziť v daňovom priznaní,
ktoré vychádzalo z údajov o príjme za predchádzajúci rok. Pokles príjmov sa odrazil až v daňovom

priznaní za rok 2020, vyhotovenom v roku 2021. Dal do pozornosti výšku jeho príjmov dosahovaných za
jednotlivé roky, a to za rok 2016 vo výške 48.021 eur, rok 2017 vo výške 48.254 eur, rok 2018 vo výške
42.661 eur, rok 2019 vo výške 40.794 eur, rok 2020 vo výške 12.211 eur, rok 2021 vo výške 36.101 eur,
rok 2022 vo výške 26.245 eur. Namietal, že súd pri porovnaní majetkových pomerov v roku 2020 a v roku
2024 opomenul zohľadniť zánik majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti I. J., na čo upozorňoval. Vo

vzťahu k hodnoteniu vlastníctva jeho bytov, namietal, že súd opomenul prihliadať na jeho vysvetlenia
produkované v konaní. Uviedol, že 3-izbový byt na ul. I. J. získal do výlučného vlastníctva na základe
dohody o vyporiadaní BSM z roku 2022. Súčasne prevzal záväzok splatiť celý zostatok hypotekárneho
úveru, ktorý prefinancoval novým hypotekárnym úverom, v dôsledku čoho bolo zriadené záložné právo
na byte v prospech banky. Jeho zámerom bolo ponechať uvedený byt pre maloletú B., nakoľko nie je

zrejmé, či by si vzhľadom na jej zdravotný stav, vedela zabezpečiť bývanie. Z uvedeného dôvodu byt
nemôže predať. Vlastníctvo tohto bytu nezvyšuje jeho schopnosť prispievať na neadekvátne vysokú
vyživovaciu povinnosť na maloleté deti. Rovnaká situácia platí aj pre druhý byt, ktorý je formálne v jeho
vlastníctve, avšak ide o byt jeho matky, ktorá je v pokročilom veku, byt z morálneho hľadiska patrí jej a má
k nemu zriadené vecné bremeno práva doživotného užívania. Namietal arbitrárnosť rozsudku a vadu

konania, pretože súd sa nevysporiadal s podstatnými skutočnosťami a jeho argumentami. Namietal, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesne práva
vtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Vyslovilvýhrady,žesúdsavodôvodnení
rozsudku nevysporiadal so skutočnosťou, na ktorú poukazoval, a to vznesené obvinenie voči nemu
pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zák. č. 300/2005 Z.z.

Trestný zákon, pritom si vyživovaciu povinnosť plnil v maximálnej možnej výške, akú mu umožňovali
jeho súčasné majetkov pomery. Uvedené preukazovalo, že napriek jeho snahe nemal také príjmy ani
možnosti zárobku, aby platil výživné v sume 400 eur na obe maloleté deti bez rizika spáchania trestného
činu.Daný argumentsúdnevzaldoúvahy, nevysporiadalsasnímanezohľadnilhoprirozhodovaní.Súdsa tiež opomenul vysporiadať s predloženými dokladmi (emailovou komunikáciou), ktoré preukazovali
jeho intenzívnu snahu nájsť si lepšie platenú pracovnú pozíciu, keď by rád vymenil platovo nestabilné
podnikanie za lepšiu prácu. Jeho snahy však neboli v tomto smere úspešne. Rozporoval argumentáciu

súdu o voľbe jeho povolania, podnikateľskej činnosti, keď preukázal, že sa dlhodobo usiluje o zmenu
práce, pričom podnikanie predstavuje skôr nevyhnutný zdroj príjmov, a má záujem zabezpečiť si stabilný
príjem, avšak aktuálny trh mu reálne neponúka široké pole možností. Súd pochybil aj v právnom
posúdení veci, keď nezohľadnil rozhodovaciu prax súdov v zmysle percentuálneho určenia maximálnej
možnej výšky vyživovacej povinnosti rodiča v pomere k jeho príjmom. V zmysle rozhodovacej praxe by

výživne nemalo presiahnuť 25 %, maximálne 30 % príjmu povinného rodiča. V konaní preukázal jeho
priemerný mesačný príjem v sume 1.653,40 eur, výživné plnil v sume 800 eur na obe maloleté deti,
čo predstavuje 48,40% jeho príjmu. S ohľadom na uvedenú judikatúru by výživné malo predstavovať
413,40 eur, maximálne sumu 496 eur, s ktorou argumentáciou sa súd nevysporiadal, nezohľadnil ju, čo
spôsobuje vadu napadnutého rozsudku. Mal za to, že rozhodnutie trpí vadami, v dôsledku ktorých ho
považoval z právneho hľadiska za neudržateľné.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom právneho zástupcu žiadala napadnuté
rozhodnutie potvrdiť. Uviedla, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal zásadnú zmenu jeho pomerov,
ktorá by spôsobila podstatnú zmenu v schopnostiach a možnostiach plniť vyživovaciu povinnosť voči
maloletým deťom, a nepreukázal ani zmenu pomerov na strane maloletých. Od posledného rozhodnutia

Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/215/2019-173 otec nepreukázal tvrdený údajný pokles príjmov,
nakoľko z doložených daňových priznaní vyplýva, že oproti roku 2020, kedy vykazoval príjmy vo výške
12.211eur/ročne,došlonajehostraneknárastupríjmov,ktorédeklarujevroku2021vovýške36.101eur
a za rok 2022 vo výške 26.245 eur/ročne. Považovala za bezpredmetné poukazovanie na pokles príjmu
otca za obdobie rokov 2016-2019, s ohľadom na predmet konania, nakoľko súd pri rozhodovaní o zmene

výšky výživného vyhodnocuje výlučne zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu
(rok 2020). Námietku otca, že súd nezohľadňoval zánik jeho majetkovej účasti v spoločnosti I. J.,
J., vyhodnotila ako nedôvodnú, pretože otec žiadnym spôsobom nepreukázal a nedefinoval z akej
hodnoty obchodného podielu jeho majetková účasť v spoločnosti pozostávala a o akú čiastku sa jeho
príjmy mali de facto znížiť, keď v konaní pred Okresným súdom Bratislava III vedenom pod sp. zn.

38P/215/2019, otec tvrdil, že v spoločnosti pôsobil ako „biely kôň“. Podotkla, že zánik majetkovej účasti
otca v pretraktovanej spoločnosti nemal zjavný dopad na zníženie jeho príjmov, ktoré za obdobie rokov
2021-2022 vykazuje vyššie ako v čase aktívnej účasti v spoločnosti v roku 2020. Tvrdenie otca, že
vlastníctvo dvoch trojizbových bytov nezvyšuje jeho schopnosť prispievať vyšším výživným na maloleté
deti, je bez skutkového a právneho základu. Otec nerozporoval skutočnosť, že žiadal určiť do jeho

výlučného vlastníctva nehnuteľnosť na K. J., na základe čoho uzatvorili rodičia dohodu o vyporiadaní
BSM, keď bolo výslovne žiadosťou otca určiť jeho výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Táto Dohoda v sebe subsumovala aj vyporiadanie v tom čase spoločného spotrebiteľského úveru
rodičov, čo sa odrazilo aj na hodnote jej vyporiadacieho podielu, ktorý bol v dôsledku obštrukčného
správania a konania otca nepomerne nižší. Otec uvedomujúc si súdom určenú výšku výživného voči

maloletým deťom uzavrel s matkou dohodu o vyporiadaní BSM, v rámci ktorej sa stal výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti na ul. I. J. G. F. ako aj výlučným dlžníkom na spotrebiteľskom úvere. Poukázala
na to, že otec býva sám v 3-izbovom byte, pričom ona bývala od roku 2016 do septembra 2019
s maloletými deťmi v prenájme, kde uhrádzala vyššie nájomné ako boli splátky spotrebiteľského úveru,
a po vyporiadaní BSM a v záujme zabezpečenia riadneho zázemia pre maloleté sa stala vlastníčkou

dvojizbového bytu, ktorý taktiež financuje formou hypotekárneho úveru. Otec je vlastníkom aj ďalšieho
bytu na C. K., za ktorý uhrádza poistenie a daň z nehnuteľnosti, je vlastníkom ornej pôdy vedenej
na LV č. XXXX M. XXXX. V konaní prezentovala vedomosť, že otec predal pozemok, záhradu v F.
(LV č. XXXX), čo v konaní nerozporoval. Vyslovila pochybnosti o vyčíslených mesačných nákladoch
otca v sume 3.000 eur, ktorých výška presahuje jeho dosahované príjmy, v dôsledku čoho vyvstáva

otázka, resp. pochybnosť o reálnych príjmoch otca, ktoré formálne deklaroval v súdnom konaní. Za
účelový a irelevantný považovala argument otca o jeho obvinení pre trestný čin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona vzhľadom na predmet konania a vykonané
dokazovanie. Otec v konaní preukázal, že má nepomerne vyššie majetkové pomery, ako aj mesačné
výdavky v porovnaní s formálne deklarovanými príjmami, čo legitímne spochybňuje dôveryhodnosť

tvrdení otca o reálnosti jeho zárobkov. Počnúc rokom 2019 , resp. 2020 (od posledného rozhodnutia
súduovýživnom)otecprezentujezlúfinančnúsituáciu,málopodnikateľskýchpríležitostí,poklespríjmov,
avšak nepodnikol kroky ku zlepšeniu situácie, pokračuje vo svojej neúspešnej podnikateľskej kariére,
a nevykonal žiadne kroky k tomu, aby jeho majetkové pomery a výdavky reálne zodpovedali jehodeklarovaným údajným príjmom, ktoré s poukazom na vykonané dokazovanie zjavne neodzrkadľujú
reálny stav a sú vyššie. Poukázala na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom
z dokazovania považovala za zrejmé, že otec uprednostňuje udržanie jeho vysokých pomerov pred

zabezpečením starostlivosti o maloleté deti. Osobne sa stará o obe deti, zabezpečuje im starostlivosť
v nepomerne väčšom rozsahu ako otec aj s ohľadom na to, že maloleté sú s ťažkým zdravotným
postihnutím a s osobitným režimom. Po odchode zo spoločnej domácnosti mala tri zamestnania za
účelom zabezpečenia riadnej starostlivosti o maloleté, nakoľko si otec vyživovaciu povinnosť riadne
a včas neplní, a neustále je nútená suplovať jeho vyživovaciu povinnosť. Nik sa jej nepýta, ako na

jej schopnosti a možnosti dolieha ekonomická situácia, či iné nepriaznivé faktory, ani ako sanuje
absenciu otca. Vyslovila názor, že konanie nemá zohľadňovať záujmy otca, ale má mať na zreteli záujem
maloletých detí. Výdavky ňou prezentované sú náklady súvisiace s bývaním, školným, celiatickou
stravou, ktoré nebolo v reálnych možnostiach znížiť a ktoré otec nerozporoval.

6. V podaní zo dňa 10.06.2024 otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne nesúhlasil s tvrdením

matky, že nepreukázal pokles príjmov, pretože rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III č.k.
38P/215/2019-173 zo dňa 16.06.2020 vychádzalo z komplexných príjmov a dokladov za rok 2019
oproti súčasnému stavu, a pokles príjmu sa prejavil až v daňovom priznaní za rok 2020, teda súd ho
nemohol brať do úvahy. Všetky jeho príjmy z podnikateľskej činnosti za obdobie rokov 2017 – 2022
preukázal predložením daňových priznaní. Namietal argument matky týkajúci sa zániku majetkovej

účasti v spoločnosti I. J., J., keď z rozsudku Okresného súdu Bratislava III vyplýva, že súd zohľadňoval
jeho majetkovú účasť v tejto spoločnosti. Z uvedeného dôvodu nemožno tvrdiť, že táto zmena
pomerov otca by nebola relevantná, s poukazom na odôvodnenie rozsudku. K tvrdeniam matky
ohľadom bytu uviedol, že uvedený byt nemôže predať ani prenajať, a samotné vlastníctvo bytu
nijakým spôsobom nezvyšuje jeho objektívnu možnosť prispievať určeným výživným na maloleté deti.

Zachovanie vlastníctva bytu je pre neho dôležité, pretože musí mať možnosť, aby deti počas styku mali
u neho pohodlie a zároveň má úmysel ho ponechať pre maloletú B.. O týchto dôvodoch matka vie.
Nerozumie argumentom matky ohľadom vyrovnávacieho podielu, ktorý jej vyplatil pri vyporiadaní BSM,
na základe spoločnej dohody, pričom matka s podmienkami dohody súhlasila. Pokiaľ ide o vlastníctve
ďalšieho jeho bytu, v tomto zotrval na svojich tvrdeniach. Ide u neho len o formálne vlastníctvo, s ktorým

má spojené výdavky a žiadnym spôsobom neprispieva na mesačné platby za byt. Za účelové považoval
argumenty matky o jeho vlastníctve ornej pôdy, nakoľko aj matka má vedomosť o hodnote pozemkov,
ktoré sú prenajímané družstvu za nájom vo výške 4,84 eur/ročne. Zdôraznil, že jeho výdavky v sume
3.000 eur mesačne sú nad rámec príjmov, hradené pôžičkami od známych, ktoré preukázal zmluvami
s osvedčenými notárskymi podpismi. Poukázal na to, že práve vznesenie obvinenia pre trestný čin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 a ods. 3 písm. b) Trestného zákona je skutočnosťou,
ktorá najlepšie poukazuje to, že aj pri najlepšej vôli objektívne nemá také príjmy ani možnosti zárobku,
aby výživné vo výške 400 eur mesačne na každé z maloletých deti platil a situácia ho vystavuje riziku
trestnoprávnych následkov, pričom súd opomenul túto skutočnosť zohľadniť. V ostatnom zotrval na
svojich tvrdeniach.

7. V podaní zo dňa 4.7.2024 sa matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne sa v celom rozsahu
pridržiavala svojej argumentácie. Dala do pozornosti, že od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie
vznikla na strane maloletých zmena pomerov, keď maloletej C. bola diagnostikovaná stredne ťažká
depresia,vyžadujúcasinepretržitúlekárskustarostlivosťadohľad,medikamentóznuliečbu,akoajliečbu

psychoterapiami,ktorébudúpokračovaťpoustáleníjejzdravotnéhostavuprostredníctvomfarmakoidnej
liečby, v dôsledku čoho narástli mesačné náklady, na ktorých sa otec odmieta podieľať, hoci to legitímne
vyžaduje zdravotný stav maloletej. Otec výživné neuhrádza riadne a včas a jeho dlh na výživnom na
obe maloleté deti činí 2.300 eur.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca trval na písomnom podaní zo dňa 31.01.2024.
Vzhľadom na vek, špecifické potreby maloletých detí ako aj osobnú starostlivosť matky považoval
súdom stanovené výživné za dôvodné.

9. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 CMP, keď nie je viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej "CSP") a dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je dôvodné.10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11.Akoprvoradéodvolacísúdkonštatuje,že vpostupesúduprvejinštancienezistilžiadnevadytýkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 CMP, § 380
ods. 2 CSP).

12. Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa
rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu otca na zníženie jeho
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce

pri rozhodovaní o návrhu otca podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými
vyjadreniami oboch rodičov prezentovaných v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za
potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods.2 CSP).

14. Pre doplnenie dôvodov rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca udáva

nasledovné.

15. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

18.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

19. Ako podstatnú okolnosť odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom na zmenu právoplatného

rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je
treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou
a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa
návrhom zvýšenia (resp. zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa alebo rodičov, na ktorých

je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre
určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým
okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej
povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa

výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu
rozhodnutia.20. V danej veci súd prvej inštancie vo vzťahu k posudzovaniu podstatnej zmeny pomerov v zmysle
§ 78 Zákona o rodine správne ustálil skutočný stav veci, po vykonanom dokazovaní dospel vo vzťahu
k pomerom existujúcim v čase posledného rozhodnutia súdu a v čase rozhodovania o návrhu otca na

zníženievýživného ksprávnymskutkovýmzáverom,ktorénásledneajsprávneprávneposúdil.Odvolací
súd vyhodnotil ako správny postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal pomery na strane maloletých detí
aj ich rodičov nielen od rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/222/2016 (kedy súd schválil
rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom), ale tiež od posledného
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/215/2019-173 zo dňa 16.06.2020, ktorým súd zamietol

návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti. Treba uviesť, že v roku 2017, kedy bola schválená
rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletých detí na každú sumou 400
eur mesačne maloleté navštevovali prvý stupeň základnej školy, venovali sa mimoškolským aktivitám,
pričom v čase ostatného rozhodnutia o návrhu otca na zníženie výživného (zo dňa 16.06.2020) maloletá
B. navštevovala 7. ročník a maloletá C. 5. ročník Súkromnej základnej školy, kde poplatok činil u B. 180
eur a u C. 120 eur mesačne a okrem týchto nákladov zabezpečenie ich potrieb predstavovali aj ďalšie

výdavky tak, ako súd prvej inštancie uviedol v bode 10. napadnutého rozsudku. V čase rozhodovania
súduovýživnomrozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIVč.k.13P/222/2016bolotecSZČO,dosahoval
príjem 1.400 eur mesačne, býval v byte, ktorý patril do BSM rodičov, splácal úver na byt vo výške
297 eur, matka zo živnostenskej činnosti zarábala 458 eur mesačne a ani jeden z rodičov nemal inú
vyživovaciu povinnosť. V čase ostatného rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného rozsudkom

č.k. 38P/215/2019-173 zo dňa 16.06.2020 bol otec naďalej SZČO, jeho príjem činil 1.000 eur mesačne,
ďalší príjem mal z činnosti zástupcu vlastníkov bytov vo výške 143 eur, poberal kompenzačný príspevok
v sume 39 eur (diagnostikovaná celiakia), obýval byt na ul. I. J. G. F. (v BSM), mesačná splátka úveru
činila 275 eur, vlastnil byt na C. K. G. F. (s právom doživotného užívania bytu v prospech jeho matky)
a ornú pôdu. Matka pracovala ako pekárka, jej príjem činil 760 eur mesačne netto, ďalší príjem mala

zo živnosti vo výške 150 eur mesačne, poberala rodinné prídavky a kompenzačný príspevok 39 eur na
jedno dieťa, s maloletými bývala v prenajatom byte za nájomné 350 eur a náklady na byt cca 68 eur.

21. V čase rozhodovania súd prvej inštancie správne identifikoval a ustálil, že nevzhliadol zmenu
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloleté deti. Pokiaľ ide o náklady na

odôvodnené potreby maloletých detí, tieto súd prvej inštancie riadne ustálil a zadefinoval na základe
nákladov vyčíslených a preukázaných matkou (bod 17 napadnutého rozsudku) vrátane zvýšených
nákladov na stravu, zdravotnú starostlivosť a s tým súvisiace výdavky a poplatky za školu u oboch
detí. Je nesporné, že pri oboch deťoch už len vzhľadom na odstup 7 rokov od určenia výživného a 4
roky od posledného súdneho rozhodnutia podstatne vzrástli náklady na ich základné životné potreby,

záujmovú činnosť a zdravie. Napokon odvolací súd konštatuje, že otec súdom ustálené náklady na
potreby maloletých detí (na maloletú B. vo výške 744,66 eur a na maloletú C. vo výške 799,66 eur)
žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil a nerozporoval. Súd prvej inštancie správne
ustálil náklady na potreby maloletých a v rozhodnutí sa zaoberal aj argumentami a výhradami otca vo
vzťahu k poplatkom za školy. V súvislosti s hodnotením príjmu a pomerov na strane otca sa odvolací súd

stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvej inštancie
správne porovnával príjmy nielen z roku 2017, ktoré dosahoval v čase určenia výživného, ale aj
príjem z roku 2020, kedy súd rozhodoval o návrhu na zníženie výživného (dňa 16.06.2020). Vzhľadom
k tomu, že súd už raz preskúmaval pomery otca od rozhodnutia súdu, ktorým bolo určené výživné na
maloleté deti a tieto ku dňu 16.06.2020 (rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/215/2019)

posudzoval, nepripadá do úvahy ich opätovné prehodnotenie, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu
rozsudku. Z porovnania príjmov z predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva zvýšenie
príjmu otca od roku 2020 do času rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. zo sumy 1.000 eur mesačne
brutto v roku 2020 (pričom otec aj v roku 2019 prezentoval dosahovaný príjem 1.000 eur mesačne)
na sumu 1.653,40 eur mesačne brutto v roku 2023. Na námietku otca, že súd nezohľadnil zánik jeho

majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti I. J., odvolací súd neprihliadal. Akým spôsobom porovnával
súd prvej inštancie pomery na strane otca jednoznačne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku,
a hoci súd pri porovnaní pomerov z roku 2020 a aktuálnych, ako je zrejmé z bodu 10 napadnutého
rozsudku neuvádzal majetkovú účasť otca v spoločnosti I. J. (v roku 2020), toto posúdenie odvolací
súd nepovažoval za možné privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Skutočnosť, že u otca došlo ku

zmene pomerov, keď už nemá majetkový prospech v danej spoločnosti neprivodzuje žiadnu významnú
zmenu, ktorú je potrebné zohľadniť vo vzťahu k návrhu na zníženie výživného, pretože otec z tejto
spoločnosti ani nedosahoval žiaden príjem (ako vyplýva z ostatného rozhodnutia o výživnom). Pokiaľ
otec namietal nesprávne posúdenie jeho majetkových pomerov, odvolací súd sa stotožnil s názoromsúdu prvej inštancie v tejto časti. Udáva, že na strane otca došlo k nárastu jeho majetku, keď je aktuálne
vlastníkom dvoch trojizbových bytov nachádzajúcich sa v F., z ktorých jeden obýva sám a v druhom
býva jeho matka s právom doživotného užívania bytu. Otec sa stal výlučným vlastníkom bytu na ul. I.

J. G. F. na základe dohody o vyporiadaní BSM s matkou maloletých detí. Skutočnosť, že otec prejavil
záujem o výlučné vlastníctvo k tomuto bytu, v konaní poprel ani nesporoval. Otec si však musel byť
vedomý záväzkov z bytu spočívajúcich jednak v mesačných platbách za užívanie bytu a výdavkov
spojených so splátkami hypotekárneho úveru čerpaného na byt. Konanie otca, ktorý prevzal na seba
záväzok z hypotekárneho úveru, hoci vedel o svojej povinnosti platiť výživné na maloleté deti, nemôže

byť dôvodom pre zmenu výšky výživného a vyhovenie jeho návrhu. Odvolací súd dáva do pozornosti
otca, že prvoradou povinnosť rodiča je prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné
samo sa živiť, a má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Rodič je povinný zariadiť si
svoje záležitosti a zabezpečiť si príjem v takom rozsahu, z ktorého uspokojí nielen svoje potreby, ale
aj potreby svojich maloletých detí, pričom je nepochybné, že výška výživného určená súdom, resp.
schválenou dohodou rodičov, ktorou sa otec zaviazal na plnenie výživného v sume 400 eur mesačne

na každé dieťa, zodpovedá potrebám maloletých a pomernému príspevku zo strany otca aj s ohľadom
na uspokojovanie potrieb detí nielen finančne ale aj osobnou starostlivosťou zo strany matky. Správne
súd prvej inštancie vyhodnotil aj možnosti otca, ktorý hoci argumentuje problémami v podnikaní a s tým
súvisiacim znížením jeho príjmu, má ukončené vysokoškolské ekonomické vzdelanie a je v jeho
možnostiach zabezpečiť si príjem vyšší (v prípade, ak mu podnikanie, ktorého účelom je zisk, neprináša

žiadané výsledky),vzhľadom na možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súčasne súd prvej inštancie prijal
záver aj k otcom prezentovaným neúmerným mesačným výdavkom vo výške 3.000 eur. Pokiaľ otec
poukazuje na predložené listinné dôkazy, ktoré majú nasvedčovať jeho hľadaniu si novej práce, odvolací
súd dospel k záveru, že tieto listinné dôkazy preukazujú len prihlásenie otca do portálu pracovných
ponúk, avšak nepreukazujú žiadnu jeho aktívnu komunikáciu vo vzťahu k pracovným ponukám a

pracovným podmienkam. Otec nepreukázal ani žiadne iné komunikácie so zamestnávateľmi, z ktorých
by vyplynulo, že nie je vyhovujúcim adeptom pre výkon ponúkanej práce. V súvislosti s majetkovými
pomermi otca, nemožno opomenúť, že otec sám obýva 3-izbový byt odvolávajúc sa na poskytnutie
komfortu svojim deťom v čase styku, pričom však maloleté deti žili s matkou v prenajatom byte a neskôr
sa presťahovali a žijú matkou v 2-izbovom byte zakúpenom matkou po vyporiadaní BSM rodičov. Teda

komfort maloletých detí z pohľadu veľkosti nehnuteľnosti, ktorú užívali, bol u matky zabezpečený nižšou
mierou. S úvahami súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu majetkových pomerov sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto poukazuje. K odvolacej námietke otca, že súd sa nezaoberal jeho argumentami,
že byt na ul. I. J. má v záujme ponechať maloletej B., keď súd nie je povinný vyporiadať sa s každým
argumentom, ale len s podstatnými a preukázanými tvrdeniami. Pre úplnosť odvolací dodáva, že dané

tvrdenie otca nezakladá dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia, nakoľko vlastníkom bytu je otec
a tento nepreukázal, že by podnikol akékoľvek kroky smerujúce k prevodu, prípadne darovaniu bytu
svojej dcére. Ani námietku otca, že súd neprihliadal na vznesené obvinenie voči nemu pre trestný
čin zanedbania povinnej výživy nemožno zohľadniť, pretože zbavenie sa objektívnej možnosti plniť
vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, nie je možné pripísať k ťarche dieťaťa, odkázaného

výživou na svojich rodičoch, keď na strane otca sú schopnosti a možnosti dosahovať vyšší príjem a tiež
jeho majetkové pomery, keď býva sám v trojizbovom byte, mu umožňujú riešiť situáciu iným spôsobom.
Naviac, otec sa uzavretím rodičovskej dohody zaviazal k plateniu výživného po 400 eur mesačne
na každé dieťa, keď si musel byť vedomý svojho záväzku. V kontexte všetkých vyššie uvedených
dôvodov odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané

dôvody pre zníženie výživného na maloleté deti, keď sa súd prvej inštancie zaoberal a vysporiadal
so všetkými podstatnými tvrdeniami a dôkazmi týkajúcimi sa pomerov na strane maloletých, príjmov
a majetkových pomerov rodičov, a schopnosťami a možnosťami otca. Dané odvolacie námietky nemajú
vplyv na zmenu napadnutého rozsudku vzhľadom k jeho vecnej správnosti. Na argumentáciu otca, že
súd prvej inštancie pochybil aj v právnom posúdení veci s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax,

podľa ktorej výživné v zmysel percentuálneho určenia maximálnej možnej výšky výživného predstavuje
25% až 30% z čistého príjmu povinného rodiča, odvolací súd neprihliadal. V prvom rade poukazuje
na to, že ku každej veci prejednávajúcej otázku starostlivosti o maloleté deti, v danom prípade otázku
výživného, súd postupuje v súlade s ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine a kritérií rozhodných pre určenie,
resp. zmenu výšky výživného. Týmito kritériami je výška odôvodnených potrieb maloletých detí, príjmy

rodičov, ich majetkové pomery, a tiež schopnosti a možnosti. Metodika Ministerstva spravodlivosti SR
upravujúca percentuálny výpočet výživného povinnému rodičovi má len odporúčaní charakter, preto
ku každej jednej veci je treba pristúpiť individuálne a túto posúdiť s ohľadom na konkrétne skutkové
a právne osobitosti, pri posudzovaní ktorých nie je rozhodujúcou zásada týkajúca sa percentuálnehovyčíslenia výživného v pomere k príjmu povinného rodiča, na ktorú otec poukazuje. V neposlednom rade
odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní posúdil aj pomery na strane matky a hoci
u nej došlo ku zvýšeniu príjmu, daná okolnosť nie je dôvodom pre zníženie výživného otcovi, keď súd

zohľadnil výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté a zabezpečenie ich potrieb. Treba poznamenať,
že je nesporné, že potreby maloletých detí s pribúdajúcim vekom narastajú a na ich výšku má vplyv aj
vývoj životných nákladov.

22. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd, prioritne zohľadňujúc a nadraďujúc záujem maloletých

detí, plne zhoduje s úvahou súdu prvej inštancie o nedôvodnosti podaného návrhu otca na zníženie
vyživovacej povinnosti. Zdôrazňuje, že výživné, určené na obe maloleté deti ešte v roku 2017, reálne
pokrýva časť nákladov, ktoré matka musí vynakladať na uspokojenie ich odôvodnených základných
potrieb.

23. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou otca o porušení práva účastníka konania na spravodlivý

proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku a po preskúmaní rozhodnutia
súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok spĺňa podmienky ust. § 220 ods. 1, 2 CSP. Odňatím
možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie
realizácietýchprocesnýchprávúčastníkakonania,ktorémuposkytujeCivilnýsporovýporiadokaCivilný
mimosporový poriadok. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd zastáva názor, že v danom

prípade nebolo postupom okresného súdu porušené právo otca na spravodlivé súdne konanie, čím mu
súd prvej inštancie neodňal možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie sa vysporiadal v rozhodnutí
sovšetkýmipodstatnýmidôkazmivykonanýmivkonaníajasneavýstižnevysvetlilakoposúdilpodstatné
skutkové tvrdenia a argumenty účastníkov, dôkazy vyhodnotil a rozsudok presvedčivo odôvodnil.
Odvolací súd vyhodnotil námietky otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces ako nedôvodné. Je

potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.
zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky
(resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.

24. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní
na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým otec ako odvolateľ,
ani nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca

po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA
ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo
veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

25. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).