Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223202723
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4223202723.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Komárno, deti rodičov: matka - D. A. A., nar. X.XX.XXXX, prechodne bytom E. XX, F. E., a otec
- G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. I.. XXXX/XX, A., zastúpený JUDr. Ildikó Uleklovou, advokátkou so

sídlom Hlavná 21, Dunajská Streda, v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca
na maloleté deti a na zmenu úpravy styku, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 20.12.2024, č.k. 11P/126/2023-233,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 20.12.2024, č.k. 11P/126/2023-233 vo výroku I. začal
konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo výroku II. zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia.

2. Vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 361 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (CMP), § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len CSP). Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, jeho účel, charakter
a podmienky nariadenia. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 18P/12/2023-160
zo dňa 10.5.2023 právoplatným dňa 15.6.2023 súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol
a upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti na čas po
rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. v
sume 180 eur a na maloletého C. v sume 120 eur mesačne a upravil styk otca s maloletými deťmi

na každý týždeň v dňoch utorok a štvrtok v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň
v mesiaci v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a styk otca s maloletým C. na každý
týždeň v dňoch utorok a štvrtok v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod., každý párny týždeň v mesiaci
v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 11.00 hod. a od 15.00 hod. do
18.00 hod.. Uviedol, že nakoľko otec na súdnom pojednávaní navrhol nariadiť neodkladné opatrenie,
a doposiaľ sa konanie neodkladného opatrenia netýkalo, v zmysle § 23 ods. 2 CMP začal konanie

o nariadení neodkladného opatrenia. Prihliadol na to, že ku dňu podania návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, v súčasnosti starostlivosť o maloleté
deti zabezpečuje matka, pričom súdom upravený styk otca s maloletými deťmi sa nerealizuje, ktorá
skutočnosť nebola v konaní sporná. Poukázal na to, že uznesením č.k. 11P/126/2023-163 zo dňa
10.5.2024 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rodičom uložil povinnosť spolu s maloletými deťmi
sa podrobiť sociálnemu a psychologickému odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Komárno

(ďalej len CDR Komárno) v rozsahu 30 hodín priameho výkonu opatrení za účelom vedenia oboch
rodičov k schopnosti vzájomne komunikovať vo veciach maloletých detí, posilniť ich schopnosti braťohľad na potreby a vývin maloletých, rešpektovať úlohy druhého rodiča v živote maloletých, zlepšiť
a napraviť vzťah otca s maloletými, najmä s A.. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Komárno zo dňa 6.12.2024 mu vyplynulo, že CDR Komárno vyčerpalo všetkých 30 hodín výchovného

opatrenia, ako je zrejmé zo zápisnice z prípadovej konferencie, problémy v rodine, pre ktoré bolo
výchovné opatrenie nariadené, sa nepodarilo úplne odstrániť, či dostatočne zmierniť a preto výchovné
opatrenie nesplnilo svoj účel. Úrad zároveň navrhol do konania pribrať znalca za účelom znaleckého
dokazovania s cieľom preverenia, či zhodnotenia rodičovských kompetencií oboch rodičov a návrhu (zo
strany znalca) na vhodnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k obom maloletým.

Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia majúc za to, že otcom uvádzané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia
nie sú takými dôvodmi, aby súd mohol o nich rozhodnúť v kladnom zmysle. V súčasnosti je styk otca
s maloletými deťmi upravený v dostatočnej miere na to, aby mal otec priestor na zlepšenie vzťahu a
upevnenie citových väzieb s maloletými. Mal preukázané, že súdom upravený styk otca s maloletými sa
nerealizuje, ktorá skutočnosť sama o sebe nie je dostatočným dôvodom na zmenu zverenia maloletých

detí, nakoľko pri rozhodovaní o právach týkajúcich sa maloletých súd musí prihliadnuť najmä na
záujemdieťaťa.Vtakýchtoprípadochjeúpravaneodkladnýmopatrenímopodstatnená,akjetopotrebné
na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, ktorá z rôznych dôvodov zabezpečená nie je, alebo
v prípadoch, ak maloletému dieťaťu hrozí bezprostredné nebezpečenstvo a je potrebné neodkladne
upraviť pomery do rozhodnutia vo veci samej, ktoré neznesú odklad. Uviedol, že v záujme maloletých

detí nepochybne je, aby si budovali vzťah s oboma rodičmi a na tento účel slúži úprava styku rodiča,
ktorému deti neboli zverené do starostlivosti. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine súd môže zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti, ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, avšak aj pri zmene rozhodnutia o osobnej starostlivosti
treba mať na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa. Mal za to, že vzťah otca najmä s maloletým

A. je naštrbený a nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, teda zrýchlená forma rozhodnutia
o zmene zverenia maloletého, by k náprave vzťahu otca s maloletým nijakým spôsobom nepomohla.
Nemal osvedčené, že takáto zásadná zmena, kedy by maloleté deti boli vytrhnuté z prostredia, v ktorom
vyrastajú, by bola v ich najlepšom záujme. Poukázal na to, že nariadenie neodkladného opatrenia
nemá nahrádzať rozhodnutie súdu vo veci samej, ku ktorému súd dospeje až po vykonaní riadneho

dokazovania. Prihliadol na to, že vo veci Úrad navrhol do konania pribrať znalca za účelom znaleckého
dokazovania, s cieľom preverenia, resp. zhodnotenia rodičovských kompetencií oboch rodičov a návrhu
(zo strany znalca) na vhodnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k obom maloletým
deťom. Konštatoval, že právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 11.12.2024 uviedla, že tento
návrh ponechávajú na zváženie súdu a právna zástupkyňa matky považovala za potrebné pribrať do

konania znalca, preto bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že do konania bude pribratý
znalec z odboru psychológia za účelom vypracovania znaleckého posudku. Dospel k záveru, že otec v
návrhu neosvedčil naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, bezprostredne hroziacu ujmu maloletým
deťom odôvodňujúcu okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, pričom za danej
situácie by bolo zverenie maloletých do osobnej starostlivosti otca na základe neodkladného opatrenia

predčasné. Uviedol, že súd rozhodne o prípadnej zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom po vykonaní riadneho dokazovania v rozhodnutí vo veci samej, preto návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej

zástupkyne. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd zverí maloleté deti do osobnej
starostlivosti otca, styk matky s maloletými neupraví a matke uloží povinnosť prispievať na výživu
maloletých vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Podľa
jeho názoru bola v konaní preukázaná potreba bezodkladnej súdnej ingerencie, pretože matka
vedome, zámerne, úmyselne a hrubým spôsobom, zasahuje do práv maloletých tým, že otcovi dlhodobo

a bez relevantného dôvodu bráni v styku s nimi. V konaní bolo preukázané, že od 25.07.2023 nebolo
možné realizovať styk s maloletými v zmysle právoplatného rozsudku ani v menšom rozsahu. Krátke
stretnutia na parkovisku pred bytovým domom alebo cez zatvorené dvere bytu nemožno objektívne
považovať za uskutočnenie styku. Súd by mal zohľadňovať najlepší záujem maloletých detí a ak
sú ich právom chránené záujmy ohrozené, mal by zakročiť efektívnym a vhodným spôsobom. V

priebehu tohto konania a v konaní o výkon rozhodnutia sa zúčastnil viacerých poradenských stretnutí,
ktoré boli neúspešné, pretože psychológovia ani pracovníci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Komárno neboli schopní pozitívne ovplyvniť správanie matky, ktorá bráni styku s maloletými. Všetky
sedenia odborníkov, na ktoré bol predvolaný, absolvoval, postupoval podľa ich pokynov a hoci saaj matka zúčastňovala týchto sedení, poradenstva a usmernenia odborníkov na jej správanie nemali
žiadny pozitívny vplyv. Maloleté deti sú síce vo veku, kedy je možné s nimi nadviazať kontakt len
prostredníctvom preferenčného rodiča, ktorým je matka, avšak nie je reálne očakávať od nich v tomto

veku, aby mali odvahu prezentovať svoju potrebu udržiavania kontaktov s otcom voči matke, ktorá
voči nemu prejavuje nevraživosť. Aktuálne odmietanie otca zo strany staršieho syna je dôsledkom
negatívneho vplyvu a ovplyvňovania matkou. Mladší syn je vo veku, kedy tieto manipulácie matky
neovplyvňujú jeho postoj k otcovi, neodmieta ho, čo mu dáva nádej na udržiavanie pozitívneho vzťahu.
Je mu ľúto, že ho maloletý A. odmieta a stal sa nástrojom matkinho zámeru pomstiť sa mu. Nie je možné

akceptovať správanie matky, ktorá sa snaží v maloletých vyvolať strach z otca a udržiava ich v neistom
psychickom rozpoložení, ktoré konanie nie je v súlade so záujmom maloletých a predstavuje pre nich
ohrozenie ich zdravého psychického vývoja. Lekárskymi správami a výsledkami náhodného vyšetrenia
na prítomnosť omamných látok v jeho tele, ktoré boli vykonané na príkaz jeho bývalého zamestnávateľa,
preukázal, že tieto boli s negatívnym výsledkom a tvrdenia matky o jeho závislosti sú účelové a
ničím nepodložené. Matka naďalej na týchto tvrdeniach zotrváva a jej postoj sa nezmenil. Opakovane

preukázal sms komunikáciou, že matka s ním odmieta komunikovať a bezdôvodne ho vylučuje zo
života maloletých a z rozhodovania o veciach, ktoré sa ich týkajú, pričom o urobených jednostranných
rozhodnutiach ho neinformuje. Matka prejavuje neúctu voči nemu, degraduje jeho postavenie v živote
maloletých, ktoré správanie je pre maloletých rizikom a u neho vyvoláva dôvodnú pochybnosť o
rodičovských kompetenciách matky. S cieľom zmierniť napätie v rodine a obnoviť komunikáciu navrhol

matke, aby realizovali stretnutia s maloletými v prítomnosti tretej osoby, napr. starej matky, alebo
krstného otca maloletých, avšak aj tieto návrhy ignorovala. Správanie matky aké vyplýva aj zo zápisnice
z prípadovej konferencie a zo záverečnej správy CDR Komárno zo dňa 27.11.2024, ktorá bola vykonaná
dlhodobo ambulantnou a terénnou formou je zrejmé, že traumu zo styku s otcom spôsobuje maloletým
matka, ktorá nie je schopná prihliadať na ich záujmy a systematickým spôsobom zasahuje do ich

práva na styk s otcom. Pre vyhovenie jeho návrhu neexistujú žiadne prekážky, nakoľko je schopný sa
o maloletých plnohodnotne postarať, je ochotný v prípade potreby presťahovať sa do spoločného bytu,
aby deti neboli vytrhnuté zo známeho prostredia s tým, že matka má možnosť sa presťahovať k svojim
rodičom, kde má vytvorené vhodné podmienky na bývanie a kde sa pravidelne zdržiava. Styk matky
s maloletými navrhol neupraviť s cieľom poskytnúť matke, čo najširší priestor na udržiavanie kontaktu

s deťmi, čo preukazuje jeho snahu uprednostniť záujmy a potreby maloletých pred záujmami vlastnými.
Namietal, že vážna situácie v rodine nebola zo strany súdu objektívne vyhodnotená, pretože maloletí už
viacakorokapolnemajúmožnosťstykusotcomvdôsledkukonaniamatky,ktorávurčenýchčasochbuď
nie je prítomná na mieste určenom na odovzdanie detí alebo sa v byte nezdržiava, neotvára dvere a deti
mu neodovzdáva. Psychický stav maloletých je vážne ohrozený v dôsledku sebeckého a nerozvážneho

správania matky, ktoré konanie si vyžaduje ingerenciu súdov, pretože doposiaľ poskytnuté odborné
poradenstvá boli neúčinné. Pripojil správu CDR Komárno z 7.11.2024, správu o výsledku testov na
omamné látky, správu o svojom zdravotnom stave, čestné vyhlásenie J. B., sms komunikáciu.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla

napadnuté rozhodnutie potvrdiť. So závermi súdu prvej inštancie sa stotožnila majúc za to, že neboli
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď prejednávanej veci nejestvujú okolnosti
odôvodňujúce potrebu okamžitej úpravy pomerov strán. Poprela, že by otcovi bránila v styku s
maloletými a že by maloletého A. negatívne ovplyvňovala proti nemu a v deťoch vyvolávala strach.
Podľa jej názoru za vážne naštrbený vzťah maloletého s otcom je zodpovedný otec a uvedené je

dôsledkom jeho správania. Maloletý A. dlhodobo otca odmieta, pretože sa k nemu nevhodne správal, už
v minulosti ho psychicky a fyzicky napádal. Tento svoj názor maloletý prezentoval aj pred psychológom
a kolíznym opatrovníkom, pričom obe deti boli svedkami agresívnych nálad otca, ktoré smerovali aj voči
nim. Uviedla, že súdu preukázala, že otec je držiteľom omamných látok, pričom dňa 16.12.2024 mu
bol OR PZ v Komárne opakovane zadržaný vodičský preukaz, pretože pri kontrole motorového vozidla

javil známky požitia omamných látok a po podrobení sa vyšetreniu bol zistený pozitívny výsledok na
amfetamín, metamfetamín, kokaín a benzodiazepíny. Navrhla, aby si súd vyžiadal výsledky vyšetrení
z krvi otca z ODI OR PZ Komárno. Považovala za nepochybné, že otec s užívaním omamných látok
neprestal, dochádza u neho pod ich vplyvom k zmene správania a osobnosti, je nebezpečný pre
svoje deti a pre spoločnosť. Zvýšená agresivita otca a nevyspytateľnosť jeho správania môžu mať

negatívny dopad na psychické a fyzické zdravie maloletých. Mala za to, že v konaní vo veci samej
je potrebné skúmať psychický stav otca, riadne zistiť vzťah maloletých dopytom u psychológa a do
predškolského a školského zariadenia, ktoré navštevujú a návštevami v domácom prostredí. Podrobila
sa nariadenému poradenstvu v CDR Komárno v období od 26.06.2024 do 26.11.2024, avšak boloim poskytnuté len sociálne poradenstvo a so psychológom sa nestretli. Maloleté deti boli na stretnutí
so sociálnou pracovníčkou raz a napriek tomu D. K. L. v záverečnej správe konštatuje, že matka
maloletým spôsobuje traumu zo styku s otcom. Voči postupu sociálnej pracovníčky a jej záverom podala

sťažnosť, nakoľko boli prekročené kompetencie pracovníka, keď bez dôsledného vyšetrenia odbornej
diagnostikou maloletých konštatovala spôsobenie traumy. Dňa 09.01.2025 jej CDR Komárno oznámilo,
žesťažnosťjepodstatná.Spochybnilazodpovednosťotca,jehomožnostizabezpečiťpotrebymaloletých
aj s poukazom na skutočnosť, že otec sa dostal do omeškania so splatením splátky pohľadávky F. F.
K. vzniknutej zo zmluvy o úvere.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky otca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako
vecne a právne správne a zohľadňujúce najlepší záujem detí.

6. Zo spisu vyplýva, že uznesením č.k 11P/126/2023-279 zo dňa 28.01.2025 Okresný súd Komárno
nariadil vo veci samej znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie a odvetvie poradenská

psychológia, klinická psychológia detí so zameraním sa na prešetrenie maloletých detí a ich rodičov.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že

odvolanie otca nie je dôvodné.

8. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok,
na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 360 a nasl. CMP za subsidiárneho

použitia ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu
súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon
prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie
inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia
výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu

k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku
uplatnenému návrhom na začatie konania. Primárnym účelom neodkladného opatrenia vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie ochrany práv maloletého dieťaťa v prípade konkrétneho
ohrozenia. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre

nariadenieneodkladnéhoopatrenia,súdmusízvažovať,činariadenímnedôjdeknevyváženémuzásahu
do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu
(primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto
procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez

nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí
preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd
o potrebe tejto neodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany,
ako aj existenciu nároku vo veci samej). Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o

nariadení neodkladného opatrenia zaoberá je v zmysle už uvedeného osvedčenie existencie právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie
poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením,
ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky

neodkladnéhoopatreniazodpovedajúproporcionálnemuzásahuačisledovanýúčelnemožnodosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením.11. Pri nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené
pomery maloletých detí. Danú skutočnosť vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, otec v konaní neosvedčil. Odvolací súd sa

v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a poukazuje na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacie námietky otca posúdil
ako neopodstatnené a nezakladajúce dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie
postupoval správne, keď prihliadal na vec komplexne so zohľadnením zisteného názoru maloletých
detí a vzal do úvahy aj jeho postup v konaní spočívajúci vo vydanom uznesení č.k. 11P/126/2023-279

zo dňa 28.01.2025, ktorým nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia,
odvetvie poradenská psychológia a klinická psychológia detí. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy,
najmä u maloletého A. a potrebu odborného stanoviska súdneho znalca aj odvolací súd uzavrel, že
pre zmenu rozhodnutia o zverení maloletých detí sa vyžaduje vykonanie náležitého dokazovania vo
veci samej za účelom okrem iného posúdenia rodičovských kompetencií otca aj matky a zistení, či
sú maloletí ovplyvňovaní niektorým z rodičov. Odvolací súd nespochybňuje argumenty otca vo vzťahu

k nerealizovaniu styku s maloletými deťmi, ktorú skutočnosť nespochybnil ani súd prvej inštancie.
Z činnosti odvolacieho súdu je zrejmé, že rozhodoval vo veci výkonu rozhodnutia (konanie vedené
pod sp. zn. 15CoE/7/2024), v rámci ktorého konania tiež apeloval na potrebu pracovať s rodinou
v záujme maloletých detí s cieľom obnoviť vzťah otca najmä s maloletým A., pričom súd prvej
inštancie aj v konaní o výkon rozhodnutia je povinný vykonať úkony efektívne a s ohľadom na najlepší

záujem maloletých detí. V tomto štádiu konania ani odvolací súd nemal osvedčené podmienky pre
vyhovenie návrhu otca na autoritatívny zásah súdu formou bezodkladnej úpravy pomerov, keď vo veci
samej je nevyhnutne potrebné vykonať náležité dokazovanie, pričom zmena rozhodnutiu o zverení
pripadá do úvahy rozhodnutím vo veci samej. Všetky výhrady a námietky matky, ktoré sú obsahom
jeho podaní, budú predmetom dokazovania a súd sa s nimi vysporiada v rozhodnutí v merite

veci. Keďže návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletých detí do osobnej
starostlivosti otca nie je dôvodný a tento súd zamietol, pričom na daný návrh nadväzuje i návrh na
uloženie povinnosti matke platiť výživné na maloleté deti, správne súd prvej inštancie zamietol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. Skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a v podanom odvolaní nezakladajú dôvod pre zmenu napadnutého

rozhodnutia, nakoľko nespĺňajú podmienky ust. § 324 CSP, keďže nebolo osvedčené žiadne ohrozenie
maloletých detí. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že súd má aj z úradnej činnosti, kedykoľvek
v priebehu konania, ak zistí dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, k tomuto pristúpiť (§ 360
CMP).

12. S prihliadnutím na skutočnosť, že ide v danej veci o nariadenie neodkladného opatrenia, sa odvolací
súd zameral na náležitosti neodkladného opatrenia a podmienky pre jeho nariadenie, ktoré v konaní
osvedčené neboli. Otec neosvedčil také ohrozenie maloletých detí, ktoré by vyžadovalo úpravu ich
pomerov neodkladným opatrením v ňom navrhovanom rozsahu.

13. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletých detí
do osobnej starostlivosti otca, uloženie povinnosti matke platiť výživné na maloleté deti. Z uvedených
dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).