Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alena Sabolová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 26Cb/28/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202807
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Sabolová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124202807.8
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobcu: osobnyudaj.sk, s.r.o., so sídlom: DUETT Business Residence,
Námestie osloboditeľov 3/A, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 528 041, zast. MG
LEGAL s.r.o. konajúci: JUDr. Maroš Gondek, advokát, so sídlom Námestie osloboditeľov 3/A, 040 01
Košice - Staré Mesto, IČO: 53 549 996, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX
C., zast. IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., so sídlom: Uhrova 4, 831 01 Bratislava -
Nové Mesto, IČO: 51 011 344, o uloženie povinnosti a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto
r o z h o d o l :
I. Konanie zastavuje.
II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,
o ktorých výške bude rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.04.2024 domáhal, aby súd rozhodol o uložení
povinnosti a to v znení: Žalovaný, A. B., bytom B. XXXX/X, XXX XX C., nar. XX.XX.XXXX, je povinná
zdržať sa akéhokoľvek porušovania článku XIII bod 2 Zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorenej
dňa 01.07.2021 medzi spoločnosťou osobyudaj.sk, s.r.o., so sídlom 8 DUETT Business Residence,
Námestie osloboditeľov 3/A, 040 01 Košice, IČO: 50 528 041 a A. B., s miestom podnikania B. XXXX/
X, XXX XX C., IČO: 50 544 799. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, pričom dôvod späťvzatia uviedol, že „s ohľadom na
uvedenú skutočnosť, nakoľko žalobca neočakáva právoplatné ukončenie veci do uvedeného dátumu (s
ohľadom na možnosť odvolania sa jednej či druhej strany, aj v prípade, že by k vyhláseniu rozhodnutia
zo strany konajúceho súdu došlo predo dňom 31.03.2025 a s ohľadom na praktickú nevykonateľnosť
takéhoto rozsudku a s cieľom nenavyšovania ďalších nákladov súvisiacich s konaním na obidvoch
stranách), berie žalobca týmto podaním, podaný návrh na začatie konanie v celom rozsahu späť a žiada
konajúci súd, aby rozhodol tak, že konanie zastavuje.“
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.6. Súd v prejednávanej veci dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. 4Cdo/136/2010
v ktorom súd uviedol, že: „Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály
dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu),
ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh
a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa
žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná
dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou
vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych
dôvodov potom v konaní nesie žalovaný.“
7. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť súd konanie s poukazom na § 145
CSP zastavil.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade platí, že žalobca vzal žalobu v celom
rozsahu späť s uvedením dôvodu, „s ohľadom na uvedenú skutočnosť, nakoľko žalobca neočakáva
právoplatné ukončenie veci do uvedeného dátumu (s ohľadom na možnosť odvolania sa jednej či druhej
strany, aj v prípade, že by k vyhláseniu rozhodnutia zo strany konajúceho súdu došlo predo dňom
31.03.2025 a s ohľadom na praktickú nevykonateľnosť takéhoto rozsudku a s cieľom nenavyšovania
ďalších nákladov súvisiacich s konaním na obidvoch stranách), berie žalobca týmto podaním, podaný
návrh na začatie konanie v celom rozsahu späť a žiada konajúci súd, aby rozhodol tak, že konanie
zastavuje.“ čím z procesného hľadiska zapríčinil zastavenie konania svojím správaním práve žalobca.
K tomu súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súd SR 7 MCdo/4/2010 v ktorom uviedol, že
„Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení
sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či,
a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani
procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej
judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).“
12. Nárok na náhradu trov konania má teda v zmysle § 256 ods. 1 CSP žalovaný, keďže súd nezistil
žiadny dôvod pre použitie ustanovenia § 257 CSP. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je
uvedené v druhom výroku tohto uznesenia a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto uznesenia.
Poučenie:Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.