Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120213714
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1120213714.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.VieryMarkovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: Generali Česká pojišťovna
a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca
prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu,
so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, právne
zastúpeného: AK Balara, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 36 858 528 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Baltazár Mucska,

advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, adresa pracoviska:
Hlbokácesta7,81105Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,ozaplatenie700,98EURspríslušenstvom
a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/134/2020-250 zo
dňa 09.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/134/2020-250 zo dňa
09.11.2023 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 700,98 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 700,98 EUR odo dňa 08.09.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 2, § 4 ods. 1, 2, 4, § 15
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“), § 420 ods. 1, §
422 ods. 1, § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, § 806, § 813 ods. 1 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej aj „OZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa
08.09.2020 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 700,98 EUR spolu s úrokom z omeškania 5 %

ročne zo sumy 700,98 EUR odo dňa 08.09.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu žalobca
uviedol, že na základe poistnej zmluvy č. 2406249446 uzatvorenej s poistníkom: ZALKS s.r.o., IČO: 46
159 207, Moldava nad Bodvou (ďalej len „poškodený“) prijal do havarijného poistenia vozidlo MAZDA 3,
VIN: XXXXXXXXXXXXXXXXX s EVČ: A. XXX B. (ďalej len „predmet poistenia“) so začiatkom poisteniaod 19.07.2018. V súlade so všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré tvorili súčasť poistnej zmluvy
č. 2406249446, si zmluvné strany dohodli poistenie finančnej straty, t. j. poistenie GAP. Dňa 07.09.2018
došlo na predmete poistenia ku škodovej udalosti v dôsledku zavinenia vodičky vozidla OPEL Antara s

EVČ: C. XXX D. Poškodený si náhradu škody na predmete poistenia uplatnil u žalobcu z havarijného
poistenia. Poistné plnenie bolo v danom prípade vyčíslené na sumu 12.805,81 EUR. Vzhľadom na
skutočnosť,žežalobcauzatvorilspoškodenýmvrámcihavarijnéhopoisteniaajpoisteniefinančnejstraty
vrátane náhrady spoluúčasti, žalobca poskytol poškodenému ďalšie poistné plnenie v sume 1.162,39
EUR. Žalobca si v zmysle ust. § 813 ods. 1 OZ uplatnil refundáciu poistného plnenia u žalovaného,

nakoľko motorové vozidlo s EVČ: C. XXX D. malo v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalovaný
neposkytol časť uplatneného plnenia vo výške 700,98 EUR, čo je suma predstavujúca tzv. spoluúčasť.
Poukázal na to, že v čase poistnej udalosti zo dňa 07.09.2018 bola cena predmetu poistenia 16.099,59
EUR, pričom uvedená suma v sebe zahŕňala aj sumu tzv. spoluúčasti (700,98 EUR).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04.12.2020. Poukázal na žalobcom
predložené dôkazné prostriedky - poistná zmluva havarijného poistenia a Všeobecné poistné podmienky
pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 14, pričom sa s tvrdeniami uvádzanými žalobcom
v celom rozsahu nestotožnil, považoval ich za nedôvodné a nepreukázané. Z uvedených listinných
dôkazov podľa jeho názoru nesporne vyplývala dohodnutá spoluúčasť medzi žalobcom a poškodeným.

V tomto kontexte poukázal na ustanovenie Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie
motorových vozidiel VPP HAV 14 článok XI. Poistné plnenie poisťovateľa ods. 6, prvá veta „V prípade
totálnej škody poisťovateľ vyplatí všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti, zníženú o hodnotu
použiteľných zvyškov a dojednanú spoluúčasť.“ Je preto toho názoru, že žalobca nedokázal preukázať
zmluvný vzťah medzi ním a poškodeným, z ktorého by vyplývalo poistenie finančnej straty, tak ako tvrdí

žalobca.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.03.2021, na svojej
žalobe zotrval a vo vyjadrení poukázal na poistku, ktorá tvorila prílohu žaloby. V predmetnom potvrdení
o poistení sú uvedené jednotlivé dojednané poistné sumy, pričom pri pripoistení finančnej straty GAP

je uvedená suma 17.785,-EUR. Žalobca zároveň predložil súdu návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy
podpísaný samotným poškodeným, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili
poistenie finančnej straty na dobu 5 rokov odo dňa 19.07.2018.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej

veci. Nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je
nedôvodný. Žalovaný len poukázal na znenie článku XI ods. 6 Všeobecných poistných podmienok pre
havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 14, z ktorého vyvodil svoj názor, že nie je daný základ
uplatňovaného právneho nároku voči žalovanému. Súd prvej inštancie konštatoval, že spochybňovanie
uzatvorenia poistenia finančnej straty vrátane náhrady spoluúčasti medzi žalobcom a poškodeným, teda

základu žalobcom uplatňovaného nároku, zo strany žalovaného bez toho, aby jeho tvrdenie podporovali
aj iné v spise priložené dôkazy, resp. ním predložené dôkazy, nepovažoval za dôvodné. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalovaný ako poisťovateľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená
škoda zodpovedá za škodu v celom rozsahu, a to vrátane náhrady škody za spoluúčasť, ktorá bola
žalobcom vyplatená poškodenému na základe uzatvorenej poistnej zmluvy a v súlade s VPP HAV 14

a Zmluvnými dojednaniami havarijného poistenia a povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že spoluúčasť
je skutočnou škodou, ktorú je žalovaný povinný nahradiť. Námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
vznesenú žalovaným na pojednávaní dňa 04.09.2023, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú.
SúdmalznávrhuspoločnostiGeneraliPoisťovňa,a.s.,sosídlomLamačskácesta3/A,84104Bratislava,

IČO:35709332(pôvodnéhožalobcu)zodňa20.12.2021aknemupripojenýchdokladovzapreukázané,
že po začatí konania došlo k prevodu práv, o ktorých súd rozhodoval v tomto konaní, z pôvodného
žalobcu na spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha
110 00, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Generali
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava -

mestskáčasťKarlovaVes84104,IČO:54228573.Žalobcasvojuaktívnuvecnúlegitimáciupreukázalaj
predložením Zmluvy o predaji podniku zo dňa 17.12.2021. Námietku premlčania, uplatnenú žalovaným,
súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný uviedol, že škoda sa stala dňa 07.09.2018,
pričom žaloba bola podaná až dňa 08.09.2020, a teda došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty.Uviedol, že poškodený už v deň nehody vedel, kto je za škodu zodpovedný a v akej výške si môže
uplatniť náhradu škody. Súd prvej inštancie poukázal, že poškodený v deň vzniku škody, t. j. 07.09.2018,
mal vedomosť len o tom, kto je za škodu zodpovedný. Nemal však vedomosť o výške škody. V danom

prípade si nemohol poškodený priamo na mieste nehody sám urobiť záver o výške škody, pretože
právo vyšetriť poistnú udalosť a stanoviť výšku škody, resp. posúdiť poistnú udalosť ako totálnu škodu
prislúcha v zmysle Občianskeho zákonníka poisťovateľovi poškodeného, u ktorého si uplatňuje nárok
na náhradu škody z uzatvoreného poistenia. Až na základe vyšetrenia poistnej udalosti poisťovňou a
stanovením rozsahu škody, prípadne po objektívnom vyčíslení škody na základe vystavenej faktúry po

oprave poškodeného motorového vozidla sa poškodený dozvie o výške škody, ktorá mu bola pri nehode
spôsobená. V prejednávanej veci sa poškodený preukázateľne dozvedel o výške vzniknutej škody až
dňa 02.10.2018, kedy bolo poškodenému doručené oznámenie poisťovne o ukončení likvidácie poistnej
udalosti, z ktorého sa dozvedel, že poisťovateľ posúdil škodovú udalosť ako totálnu škodu a v akej
výške mu poskytne poistné plnenie po odpočítaní predajných zvyškov vozidla. Premlčacia doba začala
žalobcovi plynúť až dňom 02.10.2018, kedy sa dozvedel aj o výške spôsobenej škody, nielen o tom, kto

za škodu zodpovedá. Preto ak bola žaloba podaná na súde dňa 08.09.2020, je zrejmé, že k premlčaniu
práva žalobcu na náhradu škody uplynutím subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 OZ prísť
nemohlo. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania žalobcovi, tak
ako si ho žalobca uplatnil, a to v žalobcom požadovanej výške 5 % ročne zo sumy 700,98 EUR odo dňa
podania žaloby na súd, t. j. od 08.09.2020 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol

súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v celom rozsahu z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Konajúci
súd podľa žalovaného nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Poškodená
spoločnosť ZALKS s.r.o., si uzatvorila poistenie finančnej straty u žalobcu. Poistenie finančnej straty tzv.
GAP poistenie znamená, že v prípade totálnej škody na vozidle alebo krádeže dostane poistený nie
zostatkovú či trhovú cenu vozidla, ale tú sumu, ktorú za automobil zaplatili u predajcu. Poškodený, ako
právnická osoba podnikajúca aj v oblasti dopravy aj ako ekonomický poradca, objektívne vedel v čase

nehody na základe rozsahu poškodenia vozidla vyhodnotiť, či sa jedná o totálnu škodu alebo parciálnu.
Poškodenývčasenehodytaktiežvedel,akúpoistnúzmluvuuzatvorilnapoškodenévozidloatedavedel,
že v prípade ak by sa jednalo o totálnu škodu, bude mu vyplatená nákupná cena poškodeného vozidla a
taktiežvedelakúúčtovnúhodnotumádanévozidlo,ktorémáevidovanévosvojomfiremnommajetku.Pri
dopravnej nehode zo dňa 07.09.2018 sa v poškodenom vozidle nachádzal aj konateľ a jediný spoločník

spoločnosti ZALKS s.r.o.. Zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že poistené vozidlo bolo poškodené
zo všetkých strán, a to „celá pravá strana“, „celá zadná časť, ľavý blatník, stĺpik“, predná časť vozidla
a taktiež vnútro vozidla. Už zo záznamu o dopravnej nehode je zjavné, že pri dopravnej nehode došlo
k tak masívnemu poškodeniu vozidla, že jeho oprava bude nerentabilná a bude sa jednať o totálnu
škodu. Poškodené vozidlo malo masívne deformovanú zadnú časť vozidla a to takým spôsobom, že bola

poškodená nosná konštrukcia vozidla „stĺpik“ a taktiež vnútro vozidla. Konajúci súd nesprávne právne
posúdil otázku premlčania, keď vyjadril názor, že „nemohol poškodený priamo na mieste nehody sám
urobiť záver o výške škody“. Poškodený už 07.09.2018 vedel o výške škody, aj o osobe zodpovednej za
škodu, preto v tento deň aj začala plynúť premlčacia lehota a teda nárok žalobcu je premlčaný. Poukázal
na rozhodnutie R 16/2014, R 38/1975, NS ČR sp. zn. 25 Cdo 721/2005, NS SR sp. zn. 3 Cdo 231/2009.

7. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, a to nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v rozpore
so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je teda podľa

žalovaného nepreskúmateľné. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alebo alternatívne napadnutý rozsudok zrušil a
vrátil na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %.

8. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal, že žalovaný v odvolaní neuviedol, v
čom majú spočívať nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Navrhoval rozsudok potvrdiť ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konaniapodľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolaní podľa žalobcu neuviedol, ktoré skutkové
tvrdenia alebo právna argumentácia boli súdom opomenuté pri rozhodovaní a odôvodnení rozsudku.
Uplatnenie odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom vo vzťahu o námietke

premlčania je následkom toho, že žalovaný nerozlišuje škodu a poistné plnenie. Poistenie GAP kryje
rozdiel medzi výškou poistného plnenia z havarijného poistenia a výškou hodnoty nového vozidla tak,
aby poistený mohol za peniaze inkasované z poistného plnenia obstarať nové vozidlo. Poistné plnenie
z poistenia GAP nemožno stotožňovať s výškou škody, pretože v prípade poistenia GAP sa poistným
plnením uhrádza okrem skutočnej škody aj suma rozdielu medzi škodou (všeobecnou hodnotou vozidla

v čase vzniku poistnej udalosti po odpočítaní ceny predajných zvyškov vozidla) a obstarávacou cenou
nového rovnakého vozidla. Táto suma rozdielu nie je náhradou škody, jedná sa o poistné plnenie nad
rámec skutočnej škody. Poškodený nepoznal v čase a na mieste vzniku dopravnej nehody výšku škody.
Na mieste dopravnej nehody mohol poškodený vedieť nanajvýš to, že na základe poistného plnenia
poistenia GAP mu bude poistným plnením uhradený rozdiel medzi obstarávacou cenou rovnakého
nového vozidla a škodou. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba

predpokladane) dozvedel o škode. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že poškodený sa o
výške škody mohol dozvedieť najskôr dňa 02.10.2018, kedy mu bolo doručené oznámenie Generali
Poisťovňa a. s. o ukončení likvidácie poistnej udalosti.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.03.2024 uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho v celom

rozsahu za nedôvodný a premlčaný. Mal za to, že pre konanie a riadne posúdenie plynutia premlčacej
doby bolo irelevantné, že uplatnená časť náhrady škody spočívala v nároku plynúceho z poistenia GAP.
Poistný vzťah medzi žalobcom a poškodeným je pre posúdenie nároku uplatneného žalobcom voči
žalovanému v tomto konaní bezpredmetný. Konajúci súd ustanovil začiatok plynutia premlčacej doby
na moment, kedy je zrejmé, že už pred týmto dňom musel mať žalobca, resp. poškodený, vedomosť

o škode a mohol si ju objektívne uplatniť. Vedomosť o výške škody nie je odvádzaná od toho, kedy
boli realizované posudky, vykonaná oprava a už vonkoncom nie od doby ukončenia likvidácie poistnej
udalosti poisťovňou, ale od doby, kedy možno škodu objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch tak,
aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Poškodenému nič nebránilo
objektívne zistiť si výšku škody už v čase nehody. Konajúci súd nesprávne vykladá pojem vedomosti o

výške škody. Objektívna možnosť zistenia výšky škody znamená, že žalobca, resp. poškodený mohol
škodu objektívne zistiť, t. j. mal dostatočné vedomosti a podklady na to, aby si mohol zistiť výšku škody.
Pasivita žalobcu nemôže ísť na úkor žalovaného.

10. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.04.2024 uviedol, že poškodený nepoznal v čase a

na mieste vzniku dopravnej nehody výšku škody (všeobecnej hodnoty poisteného vozidla po odpočítaní
ceny predajných zvyškov vozidla). Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne
(nie iba predpokladane) dozvedel o škode. Skutočná výška škody sa dá pri totálnej škode určiť až v
momente stanovenia hodnoty predajných zvyškov vozidla (táto hodnota nie je súčasťou škody), o ktorej
sa poškodený dozvedel až z oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP v spojení s § 470 CSP po oboznámení
sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona o PZP, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy.

13. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

14. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.15. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

16. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa § 106 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

18.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

20. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne

zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP
dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý
myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom
premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo

vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne
vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak, že
vyhovel žalobe v celom rozsahu.

21. Odvolací súd vo vzťahu k namietanému nesprávnemu záveru súdu prvej inštancie o námietke
premlčania uvádza nasledovné. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty na uplatnenie práva
na náhradu škody je rozhodné v zmysle ustanovenia § 106 OZ, kedy sa poškodený skutočne dozvie
o už vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní, kedy sa poškodený dozvedel
o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a nie z

jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode, resp. možnosti vykonať úkony smerujúce k získaniu
informácii o výške škody. Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej
ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo
na jej náhradu odôvodnene uplatniť na súde. Nevyžaduje sa vedomosť o presnej výške škody, ale
vedomosť o jej rozsahu, ktorý je možné vyčísliť. Pokiaľ teda nemá poškodený vedomosť o rozsahu

škody, nemožno mu pričítať vedomosť o jej výške. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o
škode (§ 106 ods. 1 OZ), treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode,
a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že poškodený sa až po objektívnom vyčíslení škody na základe poistného šetrenia
preukázateľne dozvedel o výške škody, ktorá mu vznikla a až od tohto momentu mu začala plynúť

premlčacia doba. Odvolací súd je toho názoru. že poškodený si na mieste nehody nemohol urobiť
obraz o rozsahu škody, prípadne totálnej škody, nakoľko pre určenie rozsahu poškodenia, resp. určenia
totálnej škody bolo nutné odborné posúdenie. Bez určenia rozsahu poškodenia nie je možné objektívne
zhodnotenie a vyčíslenie škody. V danom okamihu škodovej udalosti mohol poškodený vedieť len to,
že mu nejaká škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá. Samotná skutočnosť, že poškodený sa dozvie

o škodovej udalosti nemá vplyv na začatie plynutia premlčacej doby. S týmto okamihom nemožno
automaticky spojiť okamih skutočného zistenia rozsahu škody tak, aby bola spôsobilá na uplatnenie voči
škodcovi. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že poškodený mal vedomosť o tom, že v prípade
totálnej škody mu bude v zmysle uzatvoreného GAP poistenia vyplatená dohodnutá výška poistného
plnenia. Výška dohodnutého poistného plnenia nie je totožná s výškou škody, spôsobenou pri škodovej

udalosti.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že poškodený sa v predmetnej veci
preukázateľnedozvedelovýškeškodyaždňa02.10.2018,kedymubolodoručenéoznámeniepoisťovneo ukončení likvidácie. Subjektívna premlčacia lehota teda uplynula až dňa 02.10.2020. Vzhľadom na to,
že žaloba bola podaná dňa 08.09.2020, bola podaná v rámci premlčacej lehoty.

23. Žalovaný v rámci odvolania namietal, že súd prvej inštancie neuviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku v rozpore so zákonom, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané
nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri odôvodnení rozhodnutia neodchýlil od
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, ktorý upravuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie reflektoval na všetky podstatné skutočnosti
procesnej obrany žalovaného a v logických súvislostiach sa s nimi vysporiadal. Žalovaný v odvolaní
neuvádza konkrétny prostriedok alebo tvrdenie procesnej obrany, s ktorým by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal. Odvolací súd má za to, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky zákonom vyžadované
požiadavky. Súd prvej inštancie dostatočne ustálil skutkový stav, zhrnul procesnú obranu žalovaného,
ktorálogickypredstavujevymedzeniespornýchskutočnostíaodôvodnilsvojezávery.Súdprvejinštancie

sa dostatočne zrozumiteľne a správne vysporiadal s unesením dôkazného bremena pri jednotlivých
argumentoch žalovaného uvádzaných v rámci procesnej obrany, čo malo vplyv na konečné rozhodnutie.
V rámci svojho odôvodnenia logicky poukazoval na jednotlivé ustanovenia zmluvných dojednaní, ktoré
boli v konaní vykonávané ako listinné dôkazy a jeho závery dostatočne vykresľujú úvahy, ktorými sa
riadil a ako jednotlivé dojednania vykladal. Dostatočne sa vysporiadal s námietkou aktívnej legitimácie,

aj s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaného.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny
potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených

§ 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).