Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Kristína Ferencziová

Legislation area – Trestné právo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012537
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124012537.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XX.
XXXXvC.,onávrhuodsúdenéhonapovolenieobnovykonania,osťažnostiodsúdenéhoprotiuzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 12.12.2024, sp. zn. 2Nt/74/2024, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 27.02.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozhodol podľa § 399 ods. 2
Trestného poriadku tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom B., t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce, na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného

na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 0T/158/2018, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania
podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
2. Proti uvedenému uzneseniu zahlásil obhajca v mene odsúdeného priamo na verejnom zasadnutí,
ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie
sťažnosti.
3. Odsúdený odôvodnil podanú sťažnosť osobitným podaním zo dňa 29.12.2024, v ktorom uviedol,

že okresný súd sa nezaoberal jeho podaním zo dňa 27.08.2024. Požiadal krajský súd, aby rozhodol
o skrátení jeho trestu na základe novely zákona, kde bola výška trestov upravená výškou spodnej
hranice od 0 do 2 rokov, výška trestnej sadzby bola podľa odsúdeného 6 mesiacov až 2 roky. Uviedol,
že vzhľadom k tomu, že spodná hranica trestnej sadzby bola skrátená na nulu je trest minimálne o 6
mesiacov kratší alebo dôjde k zániku trestnosti. Odsúdený ako prvotrestanec žiadal o alternatívny trest,
ktorý je podľa jeho názoru teraz možné udeliť, pričom vykonanú dĺžku trestu je možné odsúdenému

odpočítať z trestu uloženého napadnutým rozsudkom alebo celkom zrušiť. Tu uvedené už raz posielal
na okresný súd. Odsúdený namietal, že krádež do 700 eur bola novelou zákona zmenená na priestupok
a v jeho prípade išlo len o pokus krádeže, ani nie dokonaný trestný čin. Po prepustení na slobodu je
ochotný vyplatiť aj pokutu.
4. Odsúdený doplnil odôvodnenie podanej sťažnosti aj prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Rastislava
Soldána písomným podaním zo dňa 03.02.2025 nasledovne (skrátene):

4.1. Odsúdený podal návrh na obnovu konania z dôvodu priaznivejšej úpravy trestných sadzieb podľa
novely Trestného zákona.
4.2. Žiadal, aby odvolací súd preskúmal, či prvostupňový súd správne aplikoval ustanovenie § 394
Trestného poriadku, najmä to, či novela Trestného zákona účinná od 06.08.2024 mohla mať spätne
priaznivý vplyv na výrok o vine a treste odsúdeného a aby zároveň preskúmal aj to, či nová právna
úprava spadá pod výnimky zákazu retroaktivity podľa § 405a Trestného poriadku.4.3. Na základe uvedeného žiadal, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo „sťažnostný
súd“) zrušil napadnuté uznesenie a povolil obnovu konania na základe návrhu odsúdeného alebo aby
zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

5. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.
6. Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť
postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia a zistil nasledovné.
7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd na verejnom zasadnutí o návrhu odsúdeného na
povolenie obnovy konania zo dňa 27.8.2024, doručenému okresnému súdu dňa 2.9.2024.
8.Vodôvodnenínapadnutéhouzneseniasúdprvéhostupňapoukázalnato,žeaniznávrhuodsúdeného
ani z dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí nevyplynula žiadna nová skutočnosť alebo nový

dôkaz, ktorý by spĺňal podmienky upravené v § 394 ods. 1 Trestného poriadku na povolenie obnovy
konania. Súd nezistil novú skutočnosť alebo nový dôkaz, ktoré by mohli privodiť prípadné odlišné
rozhodnutie o vine alebo o treste v porovnaní s uloženým trestom. Okresný súd uviedol, že odsúdený sa
povolenia obnovy konania domáhal výlučne z dôvodu novely Trestného zákona účinnej od 6. augusta
2024. Podotkol, že povolenie obnovy konania nenahrádza osobitný postup súdu podľa § 405a a nasl.

Trestného poriadku, v rámci ktorého súd preskúma právoplatné odsudzujúce rozhodnutie a pokiaľ
by došlo k zániku trestnosti činu podľa § 84 Trestného zákona, pristúpil by k vydaniu príslušného
rozhodnutia o nevykonaní trestu, prípadne k uloženiu primeraného trestu za zbiehajúcu sa trestnú
činnosť, pri ktorej k zániku trestnosti činu zmenou zákona nedošlo. Upozornil na to, že zmena Trestného
zákona nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania, výnimkou v tomto smere je strata účinnosti

relevantného ustanovenia zákona použitého pri vyhlásení právoplatného rozhodnutia na základe nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, avšak v tejto trestnej veci odsúdeného takáto situácia nenastala.
Súd navyše uviedol, že odsúdený sa mylne domnieval, že v prejednávanom prípade malo byť zo
strany súdu rozhodnuté o nevykonaní zvyšku trestu odsúdeného. Prečin krádeže spáchaný vlámaním
je trestným činom aj po nedávnej zmene Trestného zákona a to bez ohľadu na výšku spôsobenej škody.

Keďže neboli splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného
poriadku, okresný súd návrh odsúdeného na obnovu konania zamietol.
9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil,
že toto bolo v súlade so zákonom, keď okresný súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom
oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému (prostredníctvom prítomného obhajcu, nakoľko odsúdený

nebol prítomný na verejnom zasadnutí, avšak písomne požiadal o vykonanie verejného zasadnutia
v jeho neprítomnosti) možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení
Trestného poriadku.
10. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, krajský súd konštatuje, že okresný súd
v súlade so zákonom vyložil § 394 ods. 1 Trestného poriadku a správne ustálil, že ani z návrhu na

povolenie obnovy konania ani z dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí nevyplynuli žiadne také
nové skutočnosti alebo dôkazy, aké má na mysli ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku, teda
rozhodol správne, keď návrh odsúdeného podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol. Navyše
okresný súd správne zdôraznil, že povolenie obnovy konania nenahrádza osobitný postup súdu podľa
§ 405a a nasl. Trestného poriadku.

11. Krajský súd považuje za potrebné zopakovať, čo uviedol aj okresný súd v napadnutom uznesení, že
novela Trestného zákona od 6.8.2024 nemala vplyv na trestnosť trestného činu krádeže vlámaním podľa
§ 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 (v súčasnosti ide o ustanovenie
§ 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona). V tomto prípade ide stále o prečin, bez ohľadu na výšku škody.
12. Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom

rozsahu na ne odkazuje. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom
konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd
stotožnísúvahamisúdunižšiehostupňaatietopovažujezazákonnéasprávne,niejepotrebné,abytieto
opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).

13. Podľa názoru sťažnostného súdu, skutočnosti a námietky uvádzané v rozsahu písomných podaní
odsúdeného nemožno považovať za dôvody povolenia obnovy konania. Inštitút obnovy konania patrí
medzi mimoriadne opravné prostriedky, ktorými dochádza k prelomeniu právnej istoty nastolenej
právoplatným rozhodnutím. Ako taký by mal byť využívaný len tam, kde pre jeho použitie svedčiadostatočne silné dôvody. Navyše, neskoršia zmena zákona (ktorou odsúdený odôvodnil svoj návrh
na povolenie obnovy konania) takou skutočnosťou nie je, keďže v konaní o povolení obnovy konania
nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní.

14. Z odôvodnenia podanej sťažnosti zo dňa 29.12.2024 ako aj z odôvodnenia podanej sťažnosti
zo dňa 3.2.2025, ktorú obžalovaný podal prostredníctvom svojho obhajcu, vyplýva, že odsúdený sa
návrhom na povolenie obnovy konania domáha primárne zmeny právoplatného rozhodnutia v dôsledku
novelizácie Trestného zákona, ktorá má byť pre odsúdeného priaznivejšia. Ani zmena právnych
predpisov, hoci aj pre odsúdeného priaznivejšia, však nemôže zakladať dôvod na povolenie obnovy

konania. Uvedené platí aj z dôvodu, že novšiu právnu úpravu nemožno uplatňovať automaticky spätne z
dôvodu zákazu retroaktivity (spätného pôsobenia) na už právoplatne skončené trestné veci; výnimkou z
uvedeného je len postup podľa § 405a a nasl. Trestného poriadku - preskúmanie rozhodnutia v dôsledku
zmeny zákona. Dôvody na postup podľa § 405a a nasl. súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy
konania neskúma, pričom konajúci súd pripomína, že postup podľa § 405a a nasl. je možné uplatniť len
vtedy, ak dôjde k zániku trestnosti činu. Zmena trestných sadzieb, prípadne zmena iných ustanovení

Trestného zákona a Trestného poriadku, sama o sebe nie je dôvodom na postup podľa § 405a a nasl.
Trestného poriadku, ak trestný čin zostal aj po novelizácii trestným činom, čo platí aj v tomto prípade,
nakoľko odsúdený spáchal prečin krádeže vlámaním.
15.Sosťažnostnýminámietkamiodsúdenéhosasťažnostnýsúdnestotožňuje,keďžejehoargumentácia
bola primárne založená na jeho mylnom presvedčení, že vzhľadom na novelu Trestného zákona, ktorá

nadobudla účinnosť dňom 06.08.2024, došlo k skráteniu trestu prípadne až k zániku trestnosti skutku,
za ktorý bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. 0T/158/2018-62 zo
dňa 11.07.2018, a uvedené sa musí vzťahovať aj na jemu právoplatne uložený trest odňatia slobody
v rámci tohto konania. Sťažnostný súd k tomu konštatuje, že úmyslom zákonodarcu v súvislosti s
novelizáciou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024 nebolo prehodnocovanie každého právoplatne

uloženého trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený podľa platných a účinných predpisov do 06.08.2024,
ale iba prehodnotenie tých trestov odňatia slobody, pri ktorých zanikla trestnosť činu, a ktoré neboli
vykonané, čo nie je tento prípad.
16.Sťažnostnýsúdpretodospelkzáveru,žesícevpredmetnomkonaníbolisplnenéformálnenáležitosti
návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 399 odsek 1 Trestného poriadku, t. j. návrh podala osoba

na to oprávnená, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je obnova konania prípustná a sťažnosť nie je
v zmysle § 395 Trestného poriadku vylúčená, avšak súd nezistil existenciu žiadnych nových skutočností
alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a
dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného alebo na ktoré by pôvodne
uložený trest odsúdeného bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo

uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
17. Z uvedeného je teda zrejmé, že odsúdeným uvádzané okolnosti nemajú povahu dôkazov a
skutočností, ktoré by boli súdu skôr (v pôvodnom konaní) neznáme a ktoré by v zmysle § 394 ods.
1 Trestného poriadku mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. Sťažnostný súd sa
preto so záverom okresného súdu v celom rozsahu stotožnil a na podklade vyššie uvedených dôvodov

nepovažoval námietky odsúdeného uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich.
18. Z uvedených dôvodov považoval sťažnostný súd napadnuté uznesenie za správne a zákonné, čo
bolo dôvodom zamietnutia sťažnosti odsúdeného.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.