Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200166
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7021200166.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) R.. B. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XX, XXX XX M., proti žalovanému Centru právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10,
080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/964/2021, ČRZ: 7715/2021
zo dňa 29. januára 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. k. 7S/25/2021-48 zo dňa 30. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/25/2021-48 zo dňa 30. marca 2023 sa mení tak, že

rozhodnutie žalovaného č. KaPO/964/2021, ČRZ: 7715/2021 zo dňa 29. januára 2021 sa z r u š u j e
a vec sa v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania na krajskom súde
i kasačnom súde.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KaPO/964/2021, ČRZ: 7715/2021 zo dňa 29. januára 2021
podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. o
správnomkonaní(ďalejlen„Správnyporiadok“)nepriznalžalobcovinároknaposkytnutieprávnejpomoci
v právnej veci preskúmania zákonnosti správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 73705/2017 zo dňa 25.01.2017, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/8/2017.
2. V rozhodnutí uviedol, že žiadateľ nesplnil podmienku hodnoty sporu ako jednu z troch podmienok
upravených v ustanovení § 6a ods. 1 v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005
Z.z., pričom uviedol, že tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Hodnota sporu bola v tomto
prípade 18,10 eur, pričom je nižšia ako hodnota minimálnej mzdy platná na rok 2017.
3. Ďalej sa žalovaný zaoberal tým, či je splnená u žiadateľa podmienka upravená v ustanovení §5b ods.
6 zákona č. 327/2005 Z.z., avšak má za to, že preskúmanie rozhodnutia žalovaného a aj rozhodnutia

správneho orgánu prvého stupňa o vyrubení dane vo výške 18,10 eur nie je vecou osobitnej ochrany
a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti a to kvôli sume 18,10 eur, ktorú je žiadateľ schopný
zaplatiť, a ktorá svojou výškou nie je spôsobilá spôsobiť vážnu ujmu na majetku, hoci žiadateľ môže
mať opačný subjektívny pocit.II.
Konanie na krajskom súde

4. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Účastníkom
konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

5. V odôvodnení poukázal na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 29.10.2015. Krajský súd v Bratislave uvedeným rozsudkom potvrdil
rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Hlohovec zo dňa 15.07.2014, ktorým navrhovateľovi
v tomto konaní nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody Leopoldov o povinnosti navrhovateľa uhradiť

zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 eur. Odvolací súd hodnotil tento záver
v tomto konaní o tom, že hodnota sporu, s ktorým sa naň žiadateľ spolu so žiadosťou o poskytnutie
právnej pomoci obrátil, neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ako správny.

6. Poukázal na to, že správny súd v obdobných veciach v minulých rokoch zastával právny názor, že

hodnotu sporu v správnom súdnictve, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu správneho orgánu, nie je možné vyčísliť v peniazoch. Išlo napríklad o rozsudok správneho
súdu č. k. 8S/63/2017-48 zo dňa 18.10.2018, č. k. 8S/45/2018-43 zo dňa 21.02.2019 a v iných. Uvedený
právny názor správny súd zaujal z dôvodu nejednotnosti rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR.
Kým v rozsudku sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016 Najvyšší súd SR posudzoval konanie o

preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého obsahom bolo finančné plnenie, ako spor,
ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch, v inom rozsudku sp. zn. 6Sžo/70/2016 zo dňa 28.09. 2017
Najvyšší súd SR zaujal právny názor, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu,ktoréhoobsahomjefinančnéplnenie,niejemožnépovažovaťzaspor,ktoréhohodnotuvzmysle
§ 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 327/2005 Z.z. možno vyčísliť v peniazoch.

7. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd SR v novších rozhodnutiach už kvalifikoval konanie o preskúmanie
rozhodnutia správneho orgánu, ktorého obsahom bolo uloženie peňažnej povinnosti, ako spor, ktorého
hodnotu možno vyčísliť v peniazoch. Ide napríklad o rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžk/11/2019 zo dňa 26. 06. 2019 a sp. zn. 4Sžk/20/2019 zo dňa 05. 11. 2019. V rozsudku sp.

zn. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26. 06. 2019 Najvyšší súd SR uviedol: „V zmysle vyššie uvedeného je
povinnosťou žalovaného pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie právnej pomoci skúmať
splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. Jednou z týchto podmienok je podľa písm.
c) uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiadal poskytnutie právnej
pomoci, a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom

v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť
v peniazoch. Zákon č. 327/2005 Z.z. v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“.

8. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa § 3 ods. 1 a tiež z vymedzenia pojmu „právna
pomoc“ podľa § 4 ods. 1 písm. a) je vo všeobecnosti pod pojem „spor“ možno rozumieť akúkoľvek

právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové
a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v
správnom súdnictve. Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane vo
vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť
napr. konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného je

potom aj prípady v rámci správneho súdnictva (o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých
sa žiada o poskytnutie právnej pomoci, potrebné posudzovať tak, či spĺňajú podmienky stanovené v
§ 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z, a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c), t. j. hodnoty sporu.
Samozrejme za predpokladu, že sa hodnota sporu v rámci správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch.
Prípad žalobcu patrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí správnych orgánov, ktorými mu bola vyrubená daň z nehnuteľnosti v presne stanovenej
výške. Iným prípadom v rámci správneho súdnictva, v ktorom by hodnotu sporu nebolo možné vyčísliť v
peniazoch, sú napr. konania podľa 4. časti S.s.p., t. j. konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej
správy, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánov verejnej správy a iné.“9. Správny súd konštatoval, že s poukázaním na citované rozsudky Najvyššieho súdu SR je možno
dospieť k záveru, že právny názor, podľa ktorého právnu vec správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 73705/2017 zo dňa 25.01.2017 je potrebné považovať za
spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch, čo je už ustáleným právnym názorom a reprezentuje
súčasnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Preto v súlade s ust. § 139 ods. 2, prvá veta S.s.p.
odkazuje súd na túto ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Správny súd nezistil dôvody pre
odklon od ustálenej rozhodovacej praxe ohľadne právneho posúdenia konania v správnom súdnictve,

ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti správneho orgánu ukladajúceho peňažné plnenie (§ 139
ods. 3 S.s.p.).

10. Vzhľadom na uvedené preto správny súd považuje za vecne správny právny názor žalovaného,
podľa ktorého žalobca nepreukázal splnenie zákonnej podmienky pre priznanie právnej pomoci v zmysle
§ 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 327/2005 Z. z. hodnota sporu bola v sume 18,10 EUR, t. j. v sume

neprevyšujúcej v tom čase hodnotu minimálnej mzdy stanovenej nariadením vlády SR č. 280/2016 Z.z.,
ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2017, ku dňu doručenia žiadosti, t.j. sumu 435,- eur.
Správne teda žalovaný vyhodnotil, že poskytnutie právnej pomoci sa týka veci, ktorej hodnotu je možné
vyčísliť v peniazoch. Pretože žalobca nepreukázal splnenie už uvedenej zákonnej podmienky, nebolo
potrebné skúmať splnenie ďalších dvoch kumulatívnych zákonných podmienok pre priznanie právnej

pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 327/2005 Z.z.

11. Taktiež pokiaľ ide o nepriznanie pomoci žalobcovi podľa ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005
Z.z., súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom žalovaného uvedeným v napadnutom
rozhodnutí. Súd má za to, že suma 18,10 eur nie je svojou výškou spôsobilá spôsobiť vážnu ujmu

na majetku žiadateľa. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že žalobca opakovane podáva na súd
žaloby s ktorými je spojené poštovné, ktorého hodnota podstatne prevyšuje sumu 18,10 eur, a preto ak
je schopný zaplatiť takúto sumu poštovného za správne žaloby, tak potom nemôže mu suma 18,10 eur
spôsobiť vážnu ujmu na jeho majetku.

12. Záverom súd považuje za potrebné ešte uviesť, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.:
6S/71/2018 bolo zrušené rozhodnutie žalovaného číslo 4N 6026/17-KaPO, ČRZ: 57579/2017 zo dňa
11.07.2017 z dôvodu, že žalovaný prekročil rozsah právomoci, keď ako keby v postavení všeobecného
súduvyhodnocovalžalobcompredloženélistinnédôkazynazákladetohtovyhodnoteniadospelkzáveru
o zrejmej bezúspešnosti sporu o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 73705/2017 zo dňa 25.01.2017. Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté o vrátení veci späť žalovanému do
administratívneho konania na nové konanie a rozhodnutie o žiadosti žalobcu zo dňa 05.04.2017. Vec
teda nebola vrátená z dôvodu, že žalobca spĺňa všetky tri podmienky ustanovené v § 6 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 6 ods. 1 písmeno c) zákona č. 327/2005 Z.z. ani z dôvodu, že spĺňa podmienku upravenú
v ustanovení §5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., ale z dôvodu, že sám žalovaný vyhodnotil konanie

vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.: 8S/8/2017 ako zrejme bezúspešné.

13.Súdmajúczato,žeprávneposúdeniežalovanéhobolosprávneasúdvkonanínevzhliadolaniďalšiu
žalobnú námietku vznesenú žalobcom za takú, ktorá by privodila zrušenie napadnutého rozhodnutia -
súd v konaní po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného mal za to, že tento si zadovážil

dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, konal v súčinnosti
s účastníkmi konania a rozhodnutie je zákonné a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.

14. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a § 168 S.s.p. tak, že účastníkom
súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

III.
Konanie na kasačnom súde

15. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Podľa jeho

názoru konanie ako celok nevykazuje znaky spravodlivosti a zákonnosti. Navrhol, aby kasačný súd
napadnuté rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň
žiadal, aby súd sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov celého konania.16. Sťažovateľ uviedol, že rozsudok krajského súdu míňa podstatu správneho súdnictva, kde je zákonne
stanovená ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Vec
sama, pre ktorú žalovaný nepriznal nárok na právnu pomoc, má pre žiadateľa a sťažovateľa zásadný

a mimoriadny význam.

17. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

IV.

Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.), a že ide o
rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods.

9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
30. januára 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

19. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa vo
veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný sťažovateľovi nepriznal nárok
na poskytnutie právnej pomoci.

20. Po preskúmaní veci kasačný súd uvádza, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veľkom

senáte rozhodol dňa 30.januára 2024 pod sp. zn. 19SVs/3/2022 v právnej veci žalobcu Ing. B. proti
žalovanému Centru právnej pomoci, Kancelária Prešov v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KaPO 4N 21210/2017, ČRZ: 126917/2017 zo dňa 27.decembra 2017, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/57/2018-69 zo dňa 10.septembra
2020, na základe postúpenia veci veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 5Sžk/13/2021 zo dňa 10.septembra 2022 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
8S/57/2018-69 zo dňa 10.decembra 2020 zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. KaPO 4N
21210/2017, ČRZ: 126917/2017 zo dňa 27.decembra 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. Veľký senát uzavrel, že na účely § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci je potrebné

považovať predmet správneho súdneho konania (sporu) za taký, ktorého hodnotu nie je možné vyčísliť
v peniazoch, a to aj v prípade, ak je predmetom správneho súdneho prieskumu rozhodnutie správneho
orgánu ukladajúceho povinnosť zaplatiť určitú sumu.

22. Uvedené právne závery veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu sa v plnom rozsahu vzťahujú

i na prejedávaný prípad, preto kasačný súd v plnom rozsahu na ne odkazuje.

23. O trovách konania pred krajským i kasačným súdom bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1, 2 S.s.p. v
spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v kasačnom konaní úspešnému sťažovateľovi bolo voči žalovanému
priznané právo na úplnú náhradu doterajších trov.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. krajský súd samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.