Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3S/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200240
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200240.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyne

spravodajkyne) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom Tulčík č. 26, IČO: 31 303 862, právne zastúpeného
JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu 5086/2022-770, č. záznamu 4830/2022 z 1.
marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „okresný úrad“) postupom podľa §
41 ods. 8 zákona č. č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“) „Oznámením, výzvou“ č.

OU-PO-OOP4-2020/029998 zo dňa 22.05.2020 oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým
osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, a
právnickej osobe podľa § 38 ods. 2 zákona o lesoch, že vyhotoviteľ programu starostlivosti o lesy (PSoL)
Slovenská lesnícky spoločnosť a. s., vypracovala Správu o doterajšom hospodárení a o určení zásad
pre vyhotovenie PsoL pre lesný celok - Lesy na LHC Hertník (ďalej len „správa o hospodárení“) a túto
predložil na správny orgán. Zároveň vyzval na predloženie pripomienok k tejto správe o hospodárení a
požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL v lehote do 15 dní od doručenia oznamu, aj

s poučením, že na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli predložené v určenej lehote, sa neprihliada,
určením termínu prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek na deň
30.06.2020.

2. Lesoochranárske zoskupenie VLK (žalobca) podaním zo dňa 27.05.2020, doručeným okresnému
úradu dňa 29.05.2020 oznámil svoju účasť v konaní vedenom pod č. OU-PO-OOP4-2022/023292.

3. Lesoochranárske zoskupenie VLK (žalobca) podaním zo dňa 22.06.2020, doručeným okresnému
úradu, predložilo pripomienky k správe a hospodárení a požiadavky na vypracovanie pokynov na
vyhotovenie PsoL.4. Dňa 30.06.2020 sa uskutočnilo prerokovanie správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek, o
čom bol okresným úradom postupom podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch vyhotovený protokol č. OU-
PO-OOP-2020/02998-MAP datovaný dňom „30.06.2020“ (Pozn. súdu - dňom vyhotovenia protokolu sa

v zmysle § 41 ods. 10 zákona o lesoch začalo konanie o vyhotovení PsoL.)

5. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2021/002022/01-
MA zo dňa 26.10.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku
vylúčil účastníka konania Lesoochranárske zoskupenie VLK (žalobcu) zo správneho konania vo veci

schválenia programu starostlivosti o lesy v Lesnom celku Lesy na LHC Hertník pre roky 2021 - 2030
vedenom správnom orgáne pod číslom spisu OU-PO-OOP4-2021/002022. Žalobca proti predmetnému
rozhodnutiu podal odvolanie. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
rozhodnutím č. spisu 5086/2022/2023-770, č. záznamu 4830/2022 zo dňa 01.03.2022 (ďalej „žalovaný“
a „napadnuté rozhodnutie“) zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie.

6. Okresný úrad rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2022/000627 MAP zo dňa 05.04.2022 schválilo návrh
programu starostlivosti o lesy pre Lesný celok - Lesy na LHC Hertník s dobou platnosti 2021 - 2030.

7. Podstatné dôvody napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (o
vylúčení žalobcu z konania ako účastníka podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku) boli nasledovné:

- právo účasti verejnosti, teda aj odvolateľa na rozhodovacom procese orgánov verejnej moci vo veciach
životného prostredia a prístupu k spravodlivosti v zmysle Aarhuského dohovoru je zabezpečená vo
vnútroštátnom práve SR vo vzťahu k predmetnej veci prostredníctvom ustanovení § 15a Správneho
poriadku (definujúceho zúčastnenú osobu, ako subjekt zastupujúci verejný záujem), § 67 ods. 4 až
6 zákona o lesoch (umožňujúci zástupcom verejnosti aj odvolateľovi za zákonom ustanovených

podmienok byť subjektom predmetného konania) a § 42 SSP (zavádzajúci pojem „zainteresovaná
verejnosť v súdnych konaniach, ktorým ustanovením sa v SSP umožnila účasť zainteresovanej
verejnosti,ktorejosobitnýpredpispriznalprávonaúčasťvadministratívnomkonanívoveciachživotného
prostredia a teda podať správnu žalobu vo veciach životného prostredia aj keď nie sú účastníkmi
prvostupňového konania),

- odvolateľ ako zástupca zainteresovanej verejnosti má prostredníctvom vyššie uvedených ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov uplatnených vo väzbe na konanie vo veci schválenia návrhu
PSL právo na prístup k rozhodovaciemu procesu vo veciach životného prostredia a k spravodlivosti. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že odvolateľovi ako zainteresovanej verejnosti nemožno priznať postavenie
účastníka predmetného konania z dôvodu, že nespĺňa podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 14

Správneho poriadku a § 41 ods. 18 zákona o lesoch a nie je tým subjektom konania o priamych právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach ktorého sa rozhoduje. Odvolateľ nemá podľa žalovaného
priamy hmotnoprávny vzťah k veci, ktorá je predmetom rozhodovania (k lesným pozemkom, pre ktoré
sa vyhotovuje PSL), ktorý by mu priznával súvisiaci hmotnoprávny predpis, teda zákon o lesoch. Ten
v ustanovení § 41 ods. 18 jednoznačne definuje účastníkov konania a v § 67 ods. 4 až 6 určuje,

akým spôsobom môže odvolateľ ako združenie s právnou subjektivitou s predmetom činnosti ochranou
lesnéhomajetkubyťsubjektomkonaniavedenéhovovecischválenianávrhuPSLakozúčastnenáosoba
(§ 15a správneho poriadku),
- preto sa podľa žalovaného prvostupňový orgán vysporiadal s procesným postavením odvolateľa
v súlade s platným právnym stavom a správne rozhodol, keď odvolateľovi nepriznal postavenie

účastníka konania z dôvodu, že nemá priamy vzťah k predmetu rozhodovania vyplývajúci zo súvisiaceho
hmotnoprávneho predpisu (zákona o lesoch) a v predmetnom konaní zastupuje verejný záujem.
Súčasný právny stav umožňuje odvolateľovi ako zainteresovanej verejnosti účinnú a efektívnu účasť
na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v predmetnom konaní pri súčasnej ochrane práv
a právom chránených záujmov účastníkov konania, ako subjektov s priamym vzťahom k predmetu

rozhodovania podľa hmotnoprávneho predpisu,
- odvolateľom citované ustanovenia komunitárneho práva hovoria o zabezpečení účasti verejnosti v
rozhodovacej činnosti vedenom vo veciach životného prostredia, ale neuvádzajú, akým konkrétnym
spôsobom má byť zabezpečená. Podľa žalovaného zákon o lesoch ako osobitný predpis zabezpečuje
účasť zainteresovanej verejnosti v súlade s ustanoveniami komunitárneho práva,

- Správny poriadok neuvádza ako povinnú súčasť podkladov správneho konania návrhy a vyjadrenia
zúčastnených osôb, pretože tieto nemajú v správnom konaní priamy hmotnoprávny vzťah k veci
a zastupujú v ňom verejný záujem. Túto povinnosť nemá správny orgán z dôvodu, že odvolateľako zúčastnená osoba nemá a nemôže mať rovnaké postavenie ako účastník konania s priamym
hmotnoprávnym vzťahom k predmetu rozhodovania,
- k požiadavke odvolateľa, aby mu bolo priznané postavenie subjektu konania, ktorý v predmetnom

konaní zastupuje záujmy ochrany prírody vo verejnom záujme, žalovaný uviedol, že takéto záujmy
ochrany prírody zastupuje v predmetnom konaní orgán ochrany prírody podľa zákona č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,
- podľa žalovaného odvolateľ svojou požiadavkou o priznanie postavenia účastníka konania v
predmetnom konaní nepostupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to Ústavy

SR, Správneho poriadku a zákona o lesoch, pretože by mal správne požadovať podľa § 67 Zákona o
lesoch priznanie postavenia zúčastnenej osoby v predmetnom konaní,
- v súvislosti s poukazom odvolateľa na rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci iných konaní a procesov
týkajúcich sa životného prostredia, žalovaný poukázal na to, že tento rozsudok bol vydaný predtým
ako bolo vo vnútroštátnom práve Slovenskej republiky definované, ku ktorým konaniam budú mať
zástupcovia zainteresovanej verejnosti aj odvolateľ prístup a v akom postavení. Podľa žalovaného v

rozsudku súdneho dvora je uvedené, že Aarhuský dohovor ako medzinárodná zmluva nie je priamo
aplikovateľnáa jenačlenskýchštátoch,abyvosvojomvnútroštátnomprávevovzťahukzainteresovanej
verejnosti, aj odvolateľovi definovali, v ktorých konaniach a v akom rozsahu zabezpečia požiadavky
vyplývajúce z Aarhuského dohovoru, a to najmä ku konaniam neuvedeným v prílohe č. 1,
- vnútroštátne právo v čase vydania odvolateľom uvedených rozhodnutí ešte neriešilo procesné

postavenie a súvisiace práva zástupcov zainteresovanej verejnosti, aj odvolateľa. V čase vydania
napadnutého rozhodnutia však už vo vnútroštátnom práve Slovenskej republiky bolo jednoznačne
definované postavenie zainteresovanej verejnosti ako zúčastnenej osoby v konaní vedenom vo
veci schválenia návrhu PSoL podľa § 41 zákona o lesoch a boli definované prostriedky (napr.
podanie pripomienok, požiadaviek a správnej žaloby) pre zástupcov zainteresovanej verejnosti tak,

aby boli zabezpečené požiadavky na prístup verejnosti k rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci
vyplývajúce z Aarhuského dohovoru a súvisiaceho komunitárneho práva. Požiadavka odvolateľa priznať
mu postavenie účastníka je nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru a súvisiaceho
komunitárneho práva,
- podľa žalovaného Aarhuský dohovor ponecháva na členskom štáte dohovoru spôsob, akým zabezpečí

účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese vo veciach životného prostredia, a to
najmä v konaniach k činnostiam neuvedených v prílohe č. 1. Preto je vo vnútroštátnom práve SR
tak, ako je uvedené vyššie, jednoznačne definované, akým zákonným spôsobom môžu zástupcovia
verejnosti zastupovať verejný záujem v rozhodovacom procese vo veciach životného prostredia, teda
aj v predmetnom konaní,

- odvolateľ podľa žalovaného prezentuje v odvolaní svoj subjektívny názor a výklad všeobecne
záväzných právnych predpisov vo vzťahu k predmetnému konaniu nesledujúcich skutočností záujmy
ochrany prírody v predmetnom konaní. Prvostupňový správny orgán postupoval v predmetnom konaní
v súlade s Ústavou SR, Správnym poriadkom a zákonom o lesoch, postupoval v súlade so svojimi
zákonnými kompetenciami, keď sa zaoberal procesným postavením odvolateľa ako zainteresovanej

verejnosti, zastupujúcej verejný záujem a nepriznal mu postavenie účastníka konania,
- prvostupňový správny orgán zohľadnil právo na účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovaní podľa
citovaných ustanovení komunitárneho práva, najmä však vo vzťahu k čl. 6 Aarhuského dohovoru z
dôvodu, že čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru súvisí so súdnym preskúmaním rozhodnutí vydaných vo
veciach životného prostredia a podľa súčasného právneho stavu už odvolateľ nemusí byť účastníkom

konania, aby mohol podať správnu žalobu vo veciach životného prostredia,
- tvrdenia odvolateľa týkajúce sa výkladu § 14 Správneho poriadku žalovaný hodnotil ako subjektívne a
zdôraznil, že § 14 Správneho poriadku jednoznačne definuje kto je účastníkom konania - účastníkom je
ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa v konaní priamo rozhoduje
alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť priamo dotknuté, a účastníkom

konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Správny poriadok síce nevymedzuje
kto je účastníkom konania, ale odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy
hmotného práva. Hmotnoprávne predpisy jednoznačne určujú okruh osôb, ktoré sú alebo sa môžu
stať nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje, alebo ktorých právom chránené
záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva,

že účastník konania musí mať priamy vzťah k predmetu prejednávanej veci (vlastník, správca alebo
obhospodarovateľ lesa), ktorý mu vyplýva z hmotnoprávneho predpisu. V predmetnom konaní je týmto
hmotnoprávnym predpisom zákon o lesoch, ktorý vo väzbe na správny poriadok v zmysle zásady „lexspecialis derogat legi generali“ jednoznačne vymedzil okruh účastníkov konania v § 41 ods. 18 zákona
o lesoch (a sú nimi vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa),
- skutočnosť, že odvolateľ je zainteresovanou verejnosťou podľa odvolateľom citovaných ustanovení

komunitárneho práva, prvostupňový správny orgán ani žalovaný nespochybňuje toto, ale judikatúra a
zákon o lesoch ako všeobecne záväzný právny predpis a hmotnoprávny predpis vo vzťahu k § 14
Správneho poriadku jednoznačne uvádza, kto je účastníkom konania a za akých podmienok sa konania
môže zúčastniť iná osoba ako účastník konania. Na základe uvedeného nebolo možné odvolateľovi
možné prisúdiť postavenie účastníka konania v konaní vedenom vo veci schválenia návrhu PSL pre LC

Lesy na LHC Hertník nad rámec ustanovení súvisiacich všeobecne záväzných predpisov len na základe
citovaných ustanovení komunitárneho práva.

II.
Súdne konanie

8. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 06.05.2022 Krajskému súdu v Prešove sa žalobca
domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a
vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania. V

žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:
- žalobca namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. c)
SSP pre nesprávne právne posúdenie veci,
- podľa žalobcu verejný záujem porušený napadnutým rozhodnutím žalovaného spočíva v tom, aby sa
rozhodnutia, ktoré sa týkajú záležitostí životného prostredia, boli prijímané v rozhodovacom procese,

v ktorom s ohľadom na práva každého človeka na život v životnom prostredí, ktoré je primerané na
zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu a na povinnosť každého chrániť a zlepšovať životné
prostredia spoločne s inými v prospech súčasných i budúcich generácií majú občania právo podieľať
sa na tomto procese a musia mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a to s
odkazom na Aarhuský dohovor, preambula alinea 7, alinea 8,

- uvádza, že verejný záujem na účasti na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia
spočíva v posilňovaní kvality a následného uplatňovania rozhodnutí prostredníctvom účasti verejnosti
na rozhodovacom procese je nesporné, že PSoL je plánom, ktorý môže mať významný vplyv na životné
prostredie a konanie, o schválení ktorého je konaním o činnosti, ktorá môže mať významný vplyv na
životné prostredie, a to s odkazom na Aarhuský dohovor, preambula alinea 9,

- podľa žalobcu PSoL je plánom, ktorý môže mať významný vplyv na životné prostredie a konanie o jeho
schválení je konaním o činnosti, ktorá môže mať významný vplyv na životné prostredie. Vzhľadom na
uvedené je žalobca presvedčený, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu
o vylúčení žalobcu zo správneho konania vo veci schválenia PSoL na LC Lesy na LHC Hertník na roky
2021 až 2030 je rozhodnutím, ktorým je porušený verejný záujem ochrany životného prostredia,

- žalobca poukázal na svoju argumentáciu v priebehu administratívneho konania a vo svojom odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu o jeho vylúčení z konania, konkrétne na to, že konanie o schválení
PSoL je konaním o pláne alebo projekte, ktorý môže mať významný vplyv na životné prostredie
a súčasťou práva zainteresovanej verejnosti zúčastňovať sa na rozhodovacom procese v otázkach
životného prostredia a práva na prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia je právo

na účinnú účasť verejnosti na tomto konaní. Na v odvolaní akcentovanú skutočnosť, že otázka účinnej
účasti verejnosti v konaní o schválení PSoL je otázkou aplikácie práva Európskej únie, a to čl. 6 ods.
3 smernice o biotopoch, aj čl. 6 Aarhuského dohovoru, ktorého ustanovenia umožňujú účinnú účasť na
rozhodovacom procese o životnom prostredí, pričom takáto účinná účasť znamená účasť verejnosti v
čase, keď sú ešte všetky možnosti otvorené, ako aj na to, že postavenie zúčastnenej osoby, na ktorého

ho prvostupňový správny orgán aj žalovaný odkazovali, nezodpovedá požiadavkám efektívnej účasti
verejnosti, keďže zúčastnená osoba nemá právo podať proti rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie,
správny orgán nie je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, pričom vyjadrenia zúčastnenej osoby
nie sú ani podkladom pre rozhodovanie správneho orgánu,

- zdôraznil, že aj keď žalobca poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ, v ktorých sa tento osobitne
zaoberal právom LZ VLK na účinnú účasť v konaniach týkajúcich s životného prostredia, osobitne
tých, ktoré sa vzťahovali k činnostiach na území sústavy NATURA 2000, správny orgán nijakýmspôsobom nepremietol vo svojich rozhodnutiach výklad ustanovení únijného práva poskytnuté týmito
rozhodnutiami,
- podľa žalobcu z časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorej uvádza, že

„Správny poriadok neuvádza, ako povinnú súčasť podkladov správneho konania návrhy a vyjadrenia
zúčastnených osôb, pretože tieto nemajú v správnom konaní priamy hmotnoprávny vzťah k veci a
zastupujú v ňom verejný záujme (sú takými subjektami konania bez ktorých možno začať aj skončiť
konanie). Túto povinnosť nemá správny orgán z dôvodu, že odvolateľ, ako zúčastnená osoba, nemá a
nemôže mať rovnaké postavenie ako účastník konania s priamym hmotnoprávnym vzťahom k predmetu

rozhodovania.“ vyplýva, že žalovaný celkom zjavne nepochopil inštitút účinnej účasti verejnosti v
otázkach životného prostredia, osobitne v konaniach o plánoch a projektoch, ktoré môžu mať vplyv
na životné prostredia. Takáto argumentácia žalovaného, ale nielen ona, dáva za pravdu žalobcovi,
že postavenie zúčastnenej osoby nie je postavením, ktoré zabezpečuje účinnú účasť zainteresovanej
verejnostinarozhodovaníoplánochaprojektoch,ktorémôžumaťvýznamnývplyvnaživotnéprostredie,
rovnako ako nezabezpečuje efektívnu účasť verejnosti na posudzovaní takýchto plánov alebo projektov

podľa čl. 6 ods. 1 smernice o biotopoch,
- žalobca zdôraznil, ako to učinil už v priebehu správneho konania vo vzťahu k prvostupňovému
rozhodnutiu, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s článkom 6, ods. 2, 3, 4 a 7 Aarhuského dohovoru,
ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred vnútroštátnou úpravou,
- žalobca s poukazom na znenie č. 6 ods. 1 písm. b) a čl. 6 ods. 2, 3, 4, 7 a 8 Aarhuského dohovoru, na

znenie čl. 6 ods. 1, 2 a 3 Smernice Rady 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov
a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch), na rozsudok Súdneho dvora EU C-243/15
zo dňa 08.11.2016, na znenie § 41 ods. 13 zákona o lesoch, na znenie § 28 ods. 6, 7, a 8 zákona
č. 543/2002 Z. z. uviedol, že z citovaných ustanovení Ústavy SR, Aarhuského dohovoru, Smernice
o biotopoch, zákona č. 326/2005 Zb. a zákona č. 543/2002 Z. z., vyplýva možnosť zainteresovanej

verejnosti zúčastniť sa na posudzovaní plánu alebo projektu, ktorý môže mať významný vplyv na životné
prostredie, je súčasťou práva zainteresovanej verejnosti zúčastňovať sa na rozhodovacom procese v
otázkach životného prostredia a práva na prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,
ktoré sú zakotvené v čl. 6 a čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru,
- poukázal na výklad požiadavky účinnej účasti poskytnutý v rozsudku Súdneho dvora EÚ

C-243/15, v zmysle ktorého právo účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese znamená nielen
možnosť zainteresovanej verejnosti predložiť pripomienky, ale tieto pripomienky musí mať možnosť
zainteresovaná verejnosť predložiť včas, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a zároveň je potrebné
túto účasť posudzovať so zreteľom na čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktorý zakotvuje široký prístup
k spravodlivosti,

- zdôraznil, že schvaľovanie programu starostlivosti o lesy je plánom, ktorý priamo nesúvisí so správou
lokality NATURA 2000, ani nie je pre ňu potrebný z hľadiska cieľov ochrany, ale je plánom, ktorý môže
významne túto lokalitu ovplyvniť. Táto skutočnosť vyplýva z § 28 ods. 7 Zákona č. 543/2002 Z. z., podľa
ktorého je odborné stanovisko podľa § 28 ods. 6 citovaného zákona súčasťou záväzného stanoviska
orgánu ochrany prírody k návrhu programu starostlivosti o lesy. Vychádzajúc z vyššie uvedeného

konanie o schválení PSoL je konaním o činnosti, ktorá môže mať významný vplyv na životné prostredie
s zmysle čl. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru v spojení s čl. 9 ods. 3 Smernice o biotopoch,
- podľa žalobcu podstatnú otázku (či účasť žalobcu na konaní o schválení PSoL v postavení zúčastnenej
osoby je takou formou účasti zainteresovanej verejnosti, ktorá umožňuje skutočne účinnú a širokú
účasť zainteresovanej verejnosti na tomto konaní s možnosťou ovplyvniť výsledok tohto konania, teda

rozhodnutie v prospech životného prostredia, ktorého ochrana je predmetom činnosti žalobcu), obišiel
žalovaný bez pozornosti, resp. svojimi už vyššie citovanými úvahami, účinnosť tejto účasti nepovažoval
za rozhodujúcu otázku,
- žalobca pri zhrnutí podstatných dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného (t. j. že žalobcovi patrí
v predmetnom konaní postavenie zúčastnenej osoby, s poukazom na okruh účastníkov ustanovený

v § 41 ods. 18 zákona o lesoch a s poukazom na § 15a Správneho poriadku v spojení s § 67 ods.
4 až 6 zákona o lesoch a na § 42 SSP, v zmysle ktorých má žalobca prístup k rozhodovaciemu
procesu vo veciach životného prostredia a k spravodlivosti ako zúčastnená osoba, aj s možnosťou podať
správnužalobuakozainteresovanáverejnosťopreskúmaniezákonnostirozhodnutiasprávnehoorgánu,
podmienkou podanie ktorej nie je postavenie účastníka administratívneho konania ale postačuje ak má

zainteresovaná verejnosť podľa osobitného predpisu právo účasti v administratívnom konaní vo veciach
životného prostredia), uviedol, že žalovaný nezobral do úvahy ustanovenia komunitárneho práva, ktoré
zabezpečujú zainteresovanej verejnosti právo na širokú a účinnú účasť v konaniach týkajúcich sa
životného prostredia.,- citoval znenie ustanovení Správneho poriadku, konkrétne § 15a ods. 2 (o právach zúčastnených
osôb v správnom konaní), § 47 ods. 3 (o náležitostiach odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu,
vrátane vyrovnania sa s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom

rozhodnutia), § 53 (o práve účastníka podať odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu) a § 32 ods.
2 (o. i. o tom, že podkladom pre rozhodnutie sú najmä o. i. návrhy a vyjadrenia účastníkov konania)
a s poukazom na ich obsah zdôraznil, že správny poriadok neukladá správnemu orgánu povinnosť
vysporiadať sa vo svojom rozhodnutí s návrhmi a námietkami zúčastnených osôb, ani príkladmo sa
neuvádza v správnom poriadku, že podkladom pre rozhodnutie sú aj návrhy a vyjadrenia zúčastnených

osôb, a podľa správneho poriadku zúčastnenej osobe neprislúcha ani právo podať odvolanie proti
rozhodnutiu správneho orgánu,
- zo skutočnosti, že správny poriadok neukladá správnemu orgánu povinnosť vysporiadať sa vo svojom
rozhodnutí s návrhmi a námietkami zúčastnených osôb, a ani príkladmo sa neuvádza v správnom
poriadku, že podkladom pre rozhodnutie sú aj návrhy a vyjadrenia zúčastnených osôb, vyplýva, že účasť
zainteresovanej verejnosti na správnom konaní v postavení zúčastnenej osoby nemožno kvalifikovať

ako účinnú a takú, ktorá zabezpečuje, aby pri rozhodovaní boli „náležite zohľadnené výsledky účasti
verejnosti“. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na to, že žalovaný z nepochopiteľných dôvodov
práve skutočnosť (označenej) neefektívnej účasti verejnosti z hľadiska jej možnosti ovplyvniť priebeh a
výsledky konania, považoval za argument v prospech záveru, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť
má mať postavenie zúčastnenej osoby. Podľa žalobcu efektívna účasť zainteresovanej verejnosti na

konaní vo veci životného prostredia môže byť len taká účasť, ktorá právom predvídateľným spôsobom
umožňuje ovplyvniť výsledok konania, zaväzuje správny orgán vedúci konanie, aby zohľadnil výsledky
účasti verejnosti a aby vo svojom rozhodnutí vysvetlil, akým spôsobom tieto pripomienky a návrhy
verejnosti zohľadnil a v prípade, že ich nezohľadní, aby poskytol potrebné vysvetlenie. Takúto povinnosť
všaksprávnyorgánvedúcikonanieoschváleníPSoLvovzťahukzúčastnenejosobenemáapretonázor

okresného úradu, že postavenie zúčastnenej osoby zodpovedá právu zainteresovanej verejnosti na
účinnú účasť v konaní o schválení PSoL nie je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Aarhuského
dohovoru, ani Smernice o biotopoch,
- so zreteľom na skutočnosť, že zúčastnenej osobe neprislúcha právo na podanie odvolania proti
rozhodnutiu vydanému v správnom konaní, ktorým konanie o schválení PSoL, nemožno považovať

účasť zainteresovanej verejnosti na takomto konaní za efektívnu ani z hľadiska požiadavky, keď sú
ešte otvorené všetky možnosti. Zdôraznil, že z § 59 ods. 1 Správneho poriadku a zodpovedajúcej
rozhodovacej činnosti súdov v oblasti správneho súdnictva vyplýva, že prvostupňové a odvolacie
konanie tvorí jeden celok, teda v prípade, že by zainteresovaná verejnosť mohla podať proti rozhodnutiu
prvostupňového orgánu odvolanie, zodpovedalo by to požiadavke efektívnosti a zároveň požiadavky na

účasť v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti,
- požiadavke včasnosti a efektívnosti podľa žalobcu naopak nezodpovedá v tomto prípade ani
oprávnenie zainteresovanej verejnosti, ktorá súc zúčastnenou osobou v administratívnom konaní by
podala žalobu podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 6 ods. 2 písm. a)
SSP. Zdôraznil, že podanie správnej žaloby nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia

orgánu verejnej správy takouto žalobou napadnutého. Prístup k spravodlivosti vyplývajúci z čl. 9 ods.
2, 3 Aarhuského dohovoru môže byť do určitej miery zabezpečený možnosťou právom zainteresovanej
verejnosti podať správnu žalobu aj proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorej mala postavenie
zúčastnenej osoby, aj keď ani v tomto prípade nemožno považovať takýto prístup k spravodlivosti
za zodpovedajúci požiadavke uvedenej v čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého postupy

uvedenévods.1,2a3zabezpečiazodpovedajúcuaúčinnúnápravuamusiabyťprimerané,spravodlivé,
včasné a nie nedostupne drahé. Vychádzajúc zo štandardnej dĺžky konania pred správnym súdom,
ktorá nezriedka prekračuje dobu jedného, dvoch rokov, nemožno považovať samotnú možnosť podania
žaloby zo strany zainteresovanej verejnosti za účinný prostriedok nápravy,
- z ustanovenia § 14 Správneho poriadku vyplývajú dve definície účastníka konania, Účastník konania

je ten, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva. V konkrétnom prípade je to ustanovenie §
41 ods. 18 zákona o lesoch. Zároveň však platí, že konanie o schválení PSoL sa tak, ako aj iné
konania podľa zákona č. 326/2005 Z. z. vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Z uvedeného
vyplýva,žesprávneorgányobochstupňovnepostupovalisprávne,pokiaľsozreteľomnavyššiecitované
ustanovenia práva EÚ neposúdili právo na účasť LZ VLK ako právo byť účastníkom konania, o ktorého

právach a právom chránených záujmoch sa koná v konaní o schválení PSoL. V tejto súvislosti opomenuli
zohľadniť čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru vymedzujúci pojem „zainteresovaná verejnosť“,
- žalobca poukázal v kontexte s čl. 6 Smernice o biotopoch, že súčasťou územia, na ktorom má platiť
schvaľovaný PSoL, je Chránené vtáčie územie Čergov a Územie európskeho významu Čergov. Je tedanesporné, že označený článok Smernice je na predmetné konanie v plnej miere aplikovateľný, a to v
súlade s výkladom poskytnutým už v citovanom rozsudku SD EÚ C-243/15 z 08.11.2016,
- v závere žaloby poukázal žalobca na to, že otázka postavenia zainteresovanej verejnosti - občianskeho

združenia, ktorého predmetom je ochrana prírody, bola opakovane predmetom rozhodovacej činnosť
Najvyššieho súdu SR, pričom z jeho rozhodnutí sp. zn. 5Sžs/1/2010 z 28.04.2011, sp. zn. 8Sžs/1/2010
zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 10Sžo/1/2017 zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 5Sžo/19/2016 zo dňa 26.02.2018 a
ďalších, vyplýva, že občianskym združeniam zaoberajúcim sa s ochranou prírody prislúcha v konaniach
o vyhotovenie PSoL postavenie účastníka konania. Je nesporné, že LZ VLK je teda zainteresovanou

verejnosťou, ktorej patrí právo na širokú, včasnú a efektívnu účasť na konaní o schválení PSoL ako na
konaní, ktoré môže ovplyvniť významným spôsobom životné prostredie.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.02.2024 zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia
a argumentoval na podporu správnosti svojich záverov v ňom uvedených. Žalobca v replike zo dňa
19.03.2024 zotrval na dôvodnosti žaloby. Žalovaný v duplike zo dňa 25.04.2024 zotrval na svojich

doterajších vyjadreniach.

III.
Posúdenie veci správnym súdom

10. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183

SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na to, že účastníci
konanianežiadalionariadeniepojednávania,správnysúdvoveci rozhodolbeznariadeniapojednávania
a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.03.2025 (§ 107 ods. 1 a 2 a 137 ods. 4 SSP).

11. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
prvostupňového orgánu o vylúčení žalobcu ako účastníka podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku zo
správneho konania o vyhotovení programu starostlivosti o les pre lesný celok - lesy na LHC Hertník na
roky 2021 - 2030 podľa § 41 zákona o lesoch.

Vzťahujúca sa právna úprava

12. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“):
- Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR: „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamo

zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.“
-Podľačl.44ods.1až6ÚstavySR:„(1)Každýmáprávonapriaznivéživotnéprostredie.(6)Podrobnosti
o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.“ a podľa čl. 45 Ústavy SR: „Každý má
právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.“

- Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR: „Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.
44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.“

13. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k
spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia prijatý dňa 25. júna 1998 bol v Aarhuse, s

ktorým Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením č. 1840
z 23. septembra 2005 a rozhodla, že dohovor je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy
Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi a Prezident Slovenskej republiky podpísal
listinu o prístupe 31. októbra 2005. Listina o prístupe bola uložená 5. decembra 2005 u generálneho
tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru, zverejnené oznámením Ministerstva

zahraničných vecí č. 43/2006 Z. z. (ďalej len “Aarhuský dohovor“):
- V Článku 2 Aarhuského dohovoru sú vymedzené „Definície“ pre účely dohovoru.
- Podľa článku 2 ods. 4 dohovoru: „"verejnosť" znamená jednu alebo viac fyzických osôb alebo
právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia,organizácie alebo skupiny; a podľa ods. 5 "zainteresovaná verejnosť" znamená verejnosť, ktorá je
alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa
o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu

životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa
o rozhodovací proces.“
- V Článku 6 Aarhuský dohovor upravuje „Účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených
činnostiach“
- Podľa článku 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru: „Každá Strana v súlade so svojím vnútroštátnym

právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených
v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá
navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam.“
-Podľačlánku6ods.3Aarhuskéhodohovoru:„Procesyúčastiverejnostibudúzahŕňaťprimeranýčasový
rámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom
2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom

prostredí.“
- Podľa článku 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru: „Každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase,
keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.“
- V Článku 9 Aarhuský dohovor upravuje „Prístup k spravodlivosti“.
- Podľa článku 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru: „Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva

zabezpečí, aby každý, kto sa domnieva, že jeho žiadosť o informácie na základe článku 4 nebola
zohľadnená, bola neoprávnene zamietnutá, či už čiastočne alebo úplne, neprimerane zodpovedaná
alebo sa s ňou nenaložilo tak, ako sa malo v súlade s ustanoveniami uvedeného článku, mal prístup
k procesu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným
zákonom. V tých prípadoch, keď Strana umožní takéto opravné prostriedky pred súdom, zabezpečí, aby

táto osoba mala tiež prístup k rýchlemu konaniu ustanovenému zákonom, a to bezodplatne alebo za
nízkypoplatok,knovémuprejednaniupredorgánomverejnejmocialebopreskúmaniuprednezávislýma
nestranným orgánom iným ako súd. Konečné rozhodnutia podľa odseku 1 sú záväzné pre orgán verejnej
moci, ktorý má informácie. Ak je prístup k informáciám podľa tohto odseku zamietnutý, zdôvodnenie sa
uvedie vždy písomne.“

- Podľa článku 9 ods.2 Aarhuského dohovoru: „Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva
zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti: a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,
b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne
konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/
alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť

vecnúaprocesnúzákonnosťakéhokoľvekrozhodnutia,úkonualeboopomenutiapodliehajúcemučlánku
6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia
odseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a
porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom
daťzainteresovanejverejnostiširokýprístupkspravodlivostivrámcirozsahupôsobnostitohtodohovoru.

Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku
2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také,
ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b). Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť
predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho
preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.“

-Podľačlánku9ods.3Aarhuskéhodohovoru:„Navyšebeztoho,abybolidotknutéprocesypreskúmania
uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej
vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,
ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.“

- Podľa článku 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru: „Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia
odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane
predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie
nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne.
Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné.“

- Podľa článku 9 ods. 5 Aarhuského dohovoru: „S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá
Strana zabezpečí, aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu,
a zváži vytvorenie vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné
bariéry v prístupe k spravodlivosti.“14. Smernica Rady 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich
živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch):

- Podľa čl. 6 ods. 1 smernice o biotopoch: „Pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty
potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté
pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne
alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkam typov prirodzených biotopov
uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.“

- Podľa čl. 6 ods. 2 smernice o biotopoch: „Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne
chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu
druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu
k cieľom tejto smernice.“
-Podľačl.6ods.3smerniceobiotopoch:„Akýkoľvekplánaleboprojekt,ktorýpriamonesúvisísosprávou
lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už

samotne,alebovspojenísinýmiplánmialeboprojektmi,podliehaprimeranémuodhadujehodosahovna
danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu
a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po
presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní
stanoviska verejnosti.“

15. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“):
- Podľa § 28 „Európska sústava chránených území Natura 2000“ ods. 6 zákona o ochrane prírody a
krajiny: „Každý, kto obstaráva alebo zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 5, je povinný
predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody; návrh plánu alebo projektu

možno predložiť spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia alebo záväzného stanoviska, ak sa ich
vydanie k návrhu plánu alebo projektu podľa tohto zákona vyžaduje.“
- Podľa § 28 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny: “Orgán ochrany prírody posudzuje návrh plánu
alebo projektu z hľadiska možnosti jeho významného vplyvu na územie európskej sústavy chránených
území a vydáva k nemu odborné stanovisko. Orgán ochrany prírody vydáva odborné stanovisko k

návrhu plánu alebo projektu z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti navrhovateľa. Ak orgán
ochrany prírody vydáva záväzné stanovisko k návrhu programu starostlivosti o lesy podľa § 9 ods. 1
písm. m), ktorý sa vzťahuje na územie európskej sústavy chránených území, odborné stanovisko je jeho
súčasťou.“
- Podľa § 28 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny: „Ak podľa odborného stanoviska orgánu

ochrany prírody nemožno vylúčiť pravdepodobnosť významného vplyvu plánu alebo projektu na územie
európskej sústavy chránených území, či už samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo
projektom, návrh plánu alebo projektu podlieha primeranému hodnoteniu vplyvov v konaní podľa
osobitného predpisu.“

16. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok):
- Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku: „Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo

dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.“
- Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku: „Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva.“
- Podľa § 15a ods. 1 správneho poriadku: „Osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na
konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len „zúčastnená

osoba").“
- Podľa § 15a ods. 2 Správneho poriadku: „Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí
konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej
obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť
zúčastnenej osobe viac práv.“

- Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku: „Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okremúdajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa

považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.“
- Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku: „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“
- Podľa § 51 ods. 1 Správneho poriadku: „Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením
písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je
dňom jeho oznámenia.“
- Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku: „Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať
rozklad), je právoplatné.“ a podľa § 52 ods. 2 Správneho poriadku: „Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa

proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.“
- Podľa § 53 Správneho poriadku: „Proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo
podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne
alebo ústne do zápisnice nevzdal.“
- Podľa § 56 Správneho poriadku: „Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí

ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa
potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.“
- Podľa § 59 Správneho poriadku: ods. 1 „Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.“, ods. 2 „Ak sú
pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie

potvrdí.“, ods. 3 „Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na
nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti;
správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.“, ods. 4 „Proti rozhodnutiu odvolacieho
orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.“

17. Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“):
- Podľa § 1 ods. 2 zákona o lesoch: „Účelom tohto zákona je: a) zachovanie, zveľaďovanie a ochrana
lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných
funkcií, b) zabezpečenie diferencovaného, odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, c)
zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov, d) vytvorenie ekonomických podmienok na trvalo

udržateľné hospodárenie v lesoch, e) vykonávanie osobitného predpisu v oblasti zákonného pôvodu
dreva vyťaženého na lesných pozemkoch.“
- Podľa § 40 ods. 1 zákona o lesoch: „Program starostlivosti o lesy (ďalej len „program starostlivosti“)
je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch; nie je nástrojom na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa.“

- Podľa § 41 ods. 1 zákona o lesoch: „Vyhotovenie programu starostlivosti je postup, ktorého výsledkom
je program starostlivosti podľa § 40 ods. 1 až 3 a 8.“
- Podľa § 41 ods. 2, 3, 4, 5 a 6 zákona o lesoch: (2) „Úlohy súvisiace so zabezpečením a
organizáciou vyhotovenia programu starostlivosti a jeho schvaľovaním vykonáva príslušný orgán
štátnej správy lesného hospodárstva. Výber vyhotovovateľa programu starostlivosti zabezpečuje

verejný obstarávateľ, ktorým je ministerstvo, alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán štátnej
správy lesného hospodárstva alebo právnická osoba, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je
ministerstvo.“ (3) „Program starostlivosti sa vyhotovuje na obdobie spravidla desať rokov.“ (4) „Orgán
štátnej správy lesného hospodárstva oznámi najneskôr 24 mesiacov pred skončením platnosti programu
starostlivosti vlastníkovi, správcovi a obhospodarovateľovi lesa túto skutočnosť, ako aj skutočnosť,

že verejný obstarávateľ obstará vyhotovenie programu starostlivosti.“ (5) „Ak vlastník, správca alebo
obhospodarovateľ lesa neoznámi skutočnosti podľa § 40 ods. 7, výber vyhotovovateľa programu
starostlivosti zabezpečí verejný obstarávateľ. S úspešným uchádzačom uzatvorí zmluvu o vyhotovení
programu starostlivosti najneskôr do 31. decembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa skončí
platnosť programu starostlivosti.“ (6) „Po uzatvorení zmluvy s vyhotovovateľom programu starostlivosti

podľa odseku 5 alebo § 40 ods. 7 vyhotovovateľ programu starostlivosti vypracuje správu o doterajšom
hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok (ďalej
len „správa o hospodárení“), ktorú predloží príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva,
najneskôr do konca februára posledného roka platnosti programu starostlivosti.“- Podľa § 41 ods. 8 a 9 zákona o lesoch: (8) „Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne
oznámi právnickej osobe podľa § 38 ods. 2, dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a
fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o

hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení
a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní
od doručenia oznamu, ak odsek 16 neustanovuje inak; na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli
predložené v určenej lehote, sa neprihliada. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení
a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného

dňa lehoty, určenej na ich predloženie. Vyjadrením orgánu ochrany prírody je orgán štátnej správy
lesného hospodárstva v rozsahu podľa osobitného predpisu viazaný.“ (9) „O výsledkoch prerokovania
správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, (...)“.
- Podľa § 41 ods. 10, 11 a 13 zákona o lesoch: (10) „Konanie o vyhotovení programu starostlivosti
sa začína dňom vyhotovenia protokolu podľa odseku 9. Na pripomienky a požiadavky podľa odseku
8 uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada.“ (11) “Vyhotovovateľ programu starostlivosti je

pri vyhotovení programu starostlivosti povinný postupovať podľa pokynov na vyhotovenie programu
starostlivosti obsiahnutých v protokole podľa odseku 9.“ (13) „Návrh programu starostlivosti schvaľuje
orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti,
(…) Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu
starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok;

účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a
vec vráti na nové konanie, v rozhodnutí určí, ktorú súčasť programu starostlivosti alebo jej časť nemožno
vykonávať do vydania nového rozhodnutia; tým nie je dotknutá vykonateľnosť ostatných častí programu
starostlivosti.“
- Podľa § 67 ods. 1 zákona o lesoch: „Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.“
- Podľa § 41 ods. 19 zákona o lesoch: „Na konanie podľa odsekov 8, 9 (...) sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní.“
- Podľa § 41 ods. 18 zákona o lesoch: „Účastníkom konania o schválení programu starostlivosti
je vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti

vyhotovuje.“
- Podľa § 67 ods. 4, 5 a 6 zákona o lesoch: (4) „Ak združenie s právnou subjektivitou96) nie je účastníkom
správnehokonania,jezúčastnenouosobou,97)akpredmetjehočinnostisúvisísvyužívanímaochranou
lesného majetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o
začatom konaní podľa odseku 5.“ (5) „Združenie podľa odseku 4 môže písomne požiadať orgán štátnej

správy lesného hospodárstva, aby ho upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu
byť dotknuté jeho záujmy. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné
číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene občianskeho združenia a určenie konania, o
ktorého začatí chce byť združenie upovedomené, vrátane uvedenia záujmov, ktoré by mohli byť týmto
konaním dotknuté.“ (6) „Orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorému žiadosť podľa odseku 5

bola doručená, je povinný upovedomiť združenie podľa odseku 4 o začatých správnych konaniach, v
ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia konania alebo
odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo.“

18. Zákon č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“):

- Podľa § 7 písm. a) SSP: „Správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.“

- Podľa § 42 ods. 1 SSP: „Ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
„zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo
veciach životného prostredia, je oprávnená:
a) podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),
b) podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),

c) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce
sa osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.“
- Podľa § 61 SSP: „Žaloba je procesný úkon, ktorým:a) fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo
dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu,
b) prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie chrániť zákonnosť, ak jeho opatreniam podľa osobitného

predpisu nebolo vyhovené, alebo generálny prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie podľa osobitného
predpisu,
c) zainteresovaná verejnosť uplatňuje právo na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia.“
- Podľa § 178 ods. 1, 2 a 3 SSP „Žalobná legitimácia“:
1) „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník

administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej
správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
2) Prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté
rozhodnutie alebo opatrenie.
3) Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej

správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti
životného prostredia.“
- Podľa § 180 ods. 1, 2 a 3 SSP „Žalovaný“:
- „(1) Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je
žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný

prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
- (2) Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je žalobcom prokurátor
alebo zainteresovaná verejnosť.
- (3) Namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na
ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2.“

- Podľa § 181 ods. 1, 2 a 3 SSP „Lehota na podanie správnej žaloby“:
1) „Fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od
oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému
smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
2) Prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu

verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.
3) Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

19. Podstatnou otázkou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách
žalobných bodov (námietok) žalobcu bolo v danej veci to, či správne orgány postupovali a rozhodli
správne ak žalobcovi nepriznali postavenie účastníka správneho konania podľa § 14 Správneho
poriadku.

20. Správny súd s odkazom na právne závery formulované v rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v obdobnej veci, konkrétne rozsudok sp. zn.
2Svk/2/2023 z 20.12.2024 (ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/27/2021
zo dňa 08.09.2022) dospel k záveru, že u žalobcu neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie

postavenia účastníka správneho konania v zmysle § 14 Správneho poriadku a práva žalobcu ako
združenia s právnou subjektivitou, ktorého predmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného
majetku, vyplývajúce z Aarhuského dohovoru, sú v plnej miere zachované zákonnou možnosťou
zúčastniť sa správneho konania o vyhotovení programu starostlivosti o les podľa § 41 zákona o lesoch
ako zúčastnená osoba v zmysle § 15a Správneho poriadku pri splnení podmienok podľa § 67 ods. 4 až

6 zákona o lesoch v spojení so zákonnou možnosťou domáhať sa prieskumu zákonnosti právoplatného
rozhodnutia vydaného v tomto správnym konaní správnou žalobou zainteresovanej verejnosti podľa §
42 SSP.

21.Pokiaľideo §14Správnehoporiadku,správnysúduvádza,žežalobnáargumentáciažalobcunebola

spôsobilá spochybniť závery žalovaného o nesplnení zákonných podmienok pre účasť v konaní podľa
tohtoustanoveniapreabsenciupriamehohmotnoprávnehovzťahukpredmetukonania,atoajvzhľadom
na vymedzenie okruhu osôb, ktoré sú účastníkmi konania o schválení plánu/programu starostlivosti les
(PSoL) špeciálnou úpravou (oproti všeobecnej úprave v § 14 Správneho poriadku) konkrétne v § 41 ods.18 zákona o lesoch tak, že účastníkmi konania sú vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom
celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje.

22. Pokiaľ ide o článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, tento v zmysle jeho jazykového výkladu
neukladá povinnosť zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a súdnemu
konaniu, ale zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, a ponecháva na
ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania.
Nie je možné považovať za správny extenzívny výklad tohto ustanovenia, v zmysle ktorého by bola

Slovenská republika zaviazaná vytvoriť podmienky pre prístup verejnosti tak do administratívnych ako
aj súdnych konaní týkajúcich sa životného prostredia. Zhodne s názorom najvyššieho správneho súdu,
správny súd uvádza, že záväzok Slovenskej republiky vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru,
prijať takú legislatívu, v zmysle ktorej bude mať verejnosť prístup k spravodlivosti prostredníctvom
účasti v administratívnom alebo súdnom konaní, pričom postačuje jedna z uvedených alternatív, bol
splnený tým, že § 42 SSP priznáva zainteresovanej verejnosti (v danom prípade žalobcovi) právo účinne

brániť práva spojené s ochranou životného prostredia na súde, priznaním aktívnej vecnej legitimácie,
teda možnosťou podať správnu žalobu okrem iných proti právoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej
správy. Správny súd nezistil nezákonnosť v postupe a rozhodnutí správneho orgánu, keď tento dôvodil
neaplikovateľnosťou judikatúry vzťahujúcej sa k staršej právnej úprave v zákone č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ktorý na rozdiel od aktuálnej úpravy, zainteresovanej verejnosti nepriznával

aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby, nakoľko nebola účastníkom správneho konania.

23. Pokiaľ ide o článok 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, podľa názoru správneho súdu (zhodne s
názorom najvyššieho správneho súdu) schvaľovanie programu starostlivosti o les (PsoL) s ohľadom na
významnývplyvrozhodnutianaživotnéprostredie,je možnépovažovaťza„rozhodnutieonavrhovaných

činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie“ podľa čl.
6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru. Pričom vzhľadom na skutočnosť, že schvaľovanie PSoL je
subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, aplikuje sa súčasne aj čl. 9 ods. 2
Aarhuského dohovoru, ktorý zabezpečuje možnosť napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek
rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6. Rozdiel medzi čl. 9 ods. 2 a ods. 3

Aarhuského dohovoru je aj v subjekte, ktorému jednotlivé odseky priznávajú práva, keďže odsek 2
je výslovne zameraný na zainteresovanú verejnosť (ktorý pojem je legálne definovaný v čl. 2 ods. 5
Aarhuského dohovoru). Podľa doslovného znenia článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, tento zaväzuje
zmluvné strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k procesu preskúmania pred súdom a/
alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Z tohto doslovného

znenia, ktoré nepoužíva spojku „a“ ale ustanovuje „a / alebo“, možno vyvodiť, že zabezpečenie prístupu
k súdnemu konaniu prostredníctvom § 42 SSP je dostatočné a predmetné ustanovenie Aarhuského
dohovoru nezaväzuje stranu dohovoru zabezpečiť účastníctvo zainteresovanej verejnosti v správnom
konaní.

24. Z článku 9 ods. 2 ani z článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, nevyplýva záväzok zmluvnej strany
zabezpečiť zainteresovanej verejnosti možnosť byť účastníkom správneho konania s možnosťou podať
opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu v správnom konaní. Článok 9 Aarhuského
dohovoru zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti k spravodlivosti
prostredníctvom napríklad prístupu k súdu, čo je tak podľa ods. 2 ako aj ods. 3 dostačujúce. Uvedený

záväzok je naplnený ustanovením § 42 SSP, ktorý žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti priznáva
aktívnu vecnú legitimáciu v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia.

25. Pokiaľ ide o článok 6 Aarhuského dohovoru uvedený článok predstavuje takzvaný druhý pilier
Aarhuského dohovoru, ktorého úlohou je zabezpečiť účasť verejnosti (aj zainteresovanej verejnosti)

na rozhodovacích procesoch, a nie právo iniciovať prieskum rozhodnutí, pretože toto právo je
subsumovateľné pod tretí pilier Aarhuského dohovoru - prístup k spravodlivosti garantovaný článkom
9. Účasť zainteresovanej verejnosti má byť súčasne umožnená včas tak, aby bola efektívna (čl. 6 ods.
4 Aarhuského dohovoru). Podľa zákona o lesoch ešte pred samotným začatím konania o schválení
PsoL (ktoré konanie sa začína vyhotovením protokolu o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení

a pripomienok a požiadaviek, a ktorého konania sa zainteresovaná verejnosť môže zúčastniť ako
zúčastnená osoba), môže zainteresovaná verejnosť nahliadnuť do správy o doterajšom hospodárení a o
určení zásad na jeho vyhotovenie, môže k správe predložiť pripomienky a požiadavky na vypracovanie
pokynov na vyhotovenie PsoL, ktoré sú následne prerokované, a ktorých prerokovanie je zachytené vprotokole, ktorý je záväzným podkladom pre vyhotovenie a následné schválenie návrhu PSoL (§ 41 ods.
8 a 9 zákona o lesoch). Žalobca, tak ako subjekt hájaci práva týkajúce sa ochrany životného prostredia,
môže v zmysle vyššie uvedených ustanovení (§ 41 zákona o lesoch) svojimi pripomienkami ovplyvniť

obsah návrhu PSoL a následne byť účastný na konaní o jeho schválení v postavení zúčastnenej osoby
podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch, preto požiadavky vyplývajúce z čl. 6 Aarhuského dohovoru aj s
dôrazom na včasnosť účasti žalobcu podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru sú podľa správneho súdu
týmto naplnené.

26. [Správny súd odkazuje v podrobnostiach na dôvody vymedzené v bodoch 21. až 31., v bodoch
32. až 46. a v bodoch 47. až 52. vyššie označeného rozsudku najvyššieho správneho súdu, kde na
podporu tohto záveru sa podrobne poukazuje na obsah Príručky implementácie Aarhuského dohovoru
vytvorenej Európskou hospodárskou komisiou OSN, ako aj na rozhodovaciu činnosť Výboru pre
posudzovanie súladu s Aarhuským dohovorom (Aarhus Convention Compliance Committee) so sídlom
v Ženeve, ktorému zmluvné strany dohovoru zverili právomoc interpretovať dohovor a posudzovať súlad

vnútroštátnej legislatívy a praxe s dohovorom.]

27. Stotožňujúc sa so závermi najvyššieho správneho súdu, správny súd odkazuje na ich zhrnutie
vo vyššie označenom rozsudku (body 54. až 55.), v ktorom sa uvádza: „... Možno konštatovať, že
postup správneho orgánu, ktorý ekologickej organizácii nepriznal postavenie účastníka konania (§ 41

ods. 18 zákona o lesoch v účinnom znení), ale zúčastnenej osoby (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch v
účinnom znení) v konaní o schválenie Programu starostlivosti o lesy, je v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky aj Aarhuským dohovorom. … Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru síce zaväzuje
zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, avšak ponecháva na ich diskrécii, či tento
prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. … Podobne článok 9

ods. 2 Aarhuského dohovoru umožňuje zmluvným stranám voľbu, či umožnia prístup k prieskumu pred
súdom a/ alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. … Slovenská
republika splnila svoje záväzky vyplývajúce z čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru prijatím § 42
Správnehosúdnehoporiadku,ktorýekologickýmorganizáciámokreminéhoumožňujepodaťvšeobecnú
správnužalobuvovecischváleniaProgramustarostlivostiolesy,ajvprípade,žemalivsprávnomkonaní

postavenie zúčastnenej osoby. … Žalobcovi je jednotlivými ustanoveniami vnútroštátneho právneho
poriadku zabezpečená možnosť včasnej účasti na rozhodovacom procese (§ 41 ods. 8, § 67 ods. 4
až ods. 6 zákona o lesoch) podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru, ako aj prístup k spravodlivosti (§ 42
SSP) podľa čl. 9 ods. 2, ods. 3 Aarhuského dohovoru. Pokiaľ ekologická organizácia má v procese
schvaľovania Programu starostlivosti o lesy postavenie zúčastnenej osoby, neprichádza k porušeniu

práv vyplývajúcich z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru, pretože táto organizácia má právo súdneho
prieskumuakozainteresovanáverejnosťpodľa§42SSP.…Pokiaľekologickáorganizáciamávprocese
schvaľovania Programu starostlivosti o lesy postavenie zúčastnenej osoby, neprichádza k porušeniu
práv vyplývajúcich z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru, pretože táto organizácia má právo súdneho
prieskumu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 SSP.“

28.Správnysúdpreúplnosťpoznamenáva,žesaoboznámilajsuznesenímÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 2/2025-15 zo dňa 15.01.2025, ktorým bol prijatý
na ďalšie konanie návrh poslancov Národnej rady SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm.
a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 335/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa
zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a návrhu na
pozastavenie účinnosti nebolo vyhovené.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

29. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nevyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky žalobcu, a
preto žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú (výrok I).

30. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoréby bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal (výrok II).

31. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 2:1. K rozsudku podľa § 139 ods. 4 SSP pripája
odlišné stanovisko členka senátu JUDr. Renáta Smajdová.

Odlišné stanovisko sudcu spravodajcu

32. Žalobca ako zainteresovaná verejnosť sa v administratívnom konaní domáhal procesného
postavenia účastníka konania (podľa § 14 Správneho poriadku) a predmetom posudzovania je
rozhodnutie správneho orgánu, ktorým mu toto postavenie priznané nebolo.

33. Správny orgán dôvodil, že nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie procesného postavenia
účastníka (§ 14 Správneho poriadku a § 41 ods. 18 zákona o lesoch) a práva žalobcu ako

zainteresovanej verejnosti, ku zabezpečeniu ktorých sa zaviazala Slovenská republika v Aarhuskom
dohovore, sú naplnené procesným postavením zúčastnenej osoby v administratívnom konaní (§ 15a
Správneho poriadku a § 67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch) v spojení s právom domáhať sa súdneho
prieskumu právoplatného rozhodnutia, ktorým sa skončí administratívne konanie (§ 42 SSP).

34. V danom prípade ide o administratívne konanie o vyhotovení/schvaľovaní programu starostlivosti
o les (§ 41 zákona o lesoch). V zmysle vyššie uvedených záverov správneho súdu v danej veci
nie je sporné, že na predmetné konanie a na účasť verejnosti, resp. zainteresovanej verejnosti na
rozhodovacích procesoch, sa vzťahujú požiadavky vymedzené tak v článku 6 ako aj článku 9 ods. 2 a
ďalších odsekov tohto článku dohovoru. Konkrétne ide o nasledovné požiadavky:

- vytvorenie primeraného časového rámca pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na
informovanie verejnosti a pre verejnosť možnosť sa pripraviť a účinne zúčastňovať na rozhodovacom
procese o životnom prostredí, (čl. 6 ods.3, rozhodovanie o vymedzených činnostiach),
- umožnenie včasnej účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti
sa môže uskutočniť efektívne, (čl. 6 ods. 4, rozhodovanie o vymedzených činnostiach),

- zabezpečenie prístupu členov zainteresovanej verejnosti k procesu preskúmania pred súdom a/ alebo
iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a
procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6, (čl.
9 ods. 2, prístup k spravodlivosti pri rozhodovaní o vymedzených činnostiach),
- zabezpečenie prístupu členov verejnosti k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu

napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej
vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia (čl. 9 ods. 3 prístup k spravodlivosti, pri všetkých
činnostiach),
- zabezpečenie zodpovedajúcej a účinnej nápravy, ktoré musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie
nedostupne drahé, (čl. 9 ods. 4 prístup k spravodlivosti, pri všetkých činnostiach).

35. Žalobca je združením s právnou subjektivitou a má nepochybne postavenie zainteresovanej
verejnosti v zmysle jej definície v článku 2 ods. 4 a 5 Dohovoru.

36. Zainteresovanou verejnosťou nie sú len združenia s právnou subjektivitou, ale aj iné osoby, a to

tak fyzické alebo právnické osoby (hoci aj jedna fyzická osoba alebo aj právnická osoba inej právnej
formy ako združenie s právnou subjektivitou), čo vyplýva zo základnej definície verejnosti v čl. 2 ods.
4, v zmysle ktorej verejnosťou znamená jednu alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb a v
súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny,
na ktorú nadväzuje čl 2 ods. 5 Dohovoru definujúci zainteresovanú verejnosť. Teda táto verejnosť je

zainteresovanouverejnosťouakjealebobymohlabyťovplyvnenározhodovacímprocesomtýkajúcimsa
životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma, pričom pre potreby tejto definície sa mimovládne
organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho
práva, považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.

37. Správny poriadok ako všeobecný procesný predpis upravujúci administratívne konania rozlišuje
medzi dvoma formami účastníctva v administratívnom konaní:
a) Účasť v administratívnom konaní osôb (fyzických či právnických bez diferencovania) na základe
naplnenia niektorej z definícií účastníctva vymedzených v § 14 Správneho poriadku, t. j. účastníkovkonania podľa § 14 Správneho poriadku. Pritom v § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku je vymedzených
niekoľko definícií účastníkov - 1/ o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
sa má konať, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo

dotknuté; 2/ kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 3/ ten, komu osobitný zákon
také postavenie priznáva.
b) Účasť v administratívnom konaní iných osôb (bez diferencovania či ide o fyzické či právnické osoby)
než účastníkov podľa § 14 správneho poriadku, t. j. tzv. zúčastnených osôb podľa § 15a Správneho

poriadku, a to v nadväznosti na ustanovenie osobitného zákona o tom, za akých podmienok sa na
konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť takáto osoba.

38. Osobitný zákon - zákon o lesoch uvádza, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 67 ods.1). Zároveň upravuje osobitné
procesnoprávne aspekty správneho konania o vyhotovení programu starostlivosti o (§ 41 zákona o

lesoch). Vo vzťahu k účastníctvu v tomto konaní ustanovuje nasledovné:
a) Ustanovuje, že účastníkom konania o schválení programu starostlivosti je vlastník, správca a
obhospodarovateľ lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje (§ 41 ods. 18).
b) Ustanovuje právo účasti združenia s právnou subjektivitou ako zúčastnenej osoby na konaní za
splnenia troch podmienok (predpokladov): za prvé nie je účastníkom správneho konania, za druhé

predmet činnosti združenia súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku, a za tretie písomne oznámi
svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia správneho orgánu o začatom konaní (§ 67
ods. 4, 5 a 6).

39. Dve rozličné formy účasti v administratívnom konaní charakterizujú aj odlišnosti v rozsahu práv

účastníkov (§ 14 Správneho poriadku, aj § 41 ods. 18 zákona o lesoch) a zúčastnených osôb (§ 15a
Správneho poriadku, aj § 67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch). Konkrétne ide o nasledovné odlišnosti (na
ktoré poukázal aj žalobca v správnej žalobe) vyplývajúce zo správneho poriadku ako všeobecného
procesného predpisu: zákon ako náležitosť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu uvádza len
vyrovnanie sa s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia

(§ 47) a nie zúčastnených osôb, zákon príkladmo uvádza medzi podkladmi rozhodnutia, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania (§ 32 ods. 2) a nie zúčastnených osôb, podľa zákona právo podať
odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu má len účastník konania (§ 53), a nie
zúčastnená osoba.

40. Zákonným predpokladom toho, aby fyzická či právnická osoba mohla mať procesné postavenie
zúčastnenejosoby(§15aSprávnehoporiadku,aj§67ods.4až6zákonaolesoch)je,ženemáprocesné
postavenie účastníka (§ 14 Správneho poriadku, aj § 41 ods. 18 zákona o lesoch).

41. Ak žalovaný a predtým prvostupňový orgán dôvodili nesplnenie podmienok účastníctva žalobcu

v administratívnom konaní podľa § 14 Správneho poriadku poukazom na osobitnú úpravu okruhu
účastníkov konania vymedzenú v zákona o lesoch majúcu prednosť pre úpravou všeobecnou takéto
dôvody, nemôžu obstáť.

42. Na konanie o vyhotovení/schválení PsoL podľa zákona o lesoch sa vzťahuje všeobecný predpis o

správnom konaní (správny poriadok), ak tento zákon o lesoch neustanovuje inak (§ 67 ods. 1), preto
vymedzenie účastníkov konania v osobitnej úprave v zákone o lesoch v § 41 ods. 18 je možné považovať
za osobitnú/špeciálnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnou úpravou v § 14 Správneho poriadku
len vo vzťahu k prvej definícii účastníka v texte § 14 ods. 1 pred bodkočiarkou v spojení s § 14 ods.
2, a nie vo vzťahu k druhej definícii účastníkov konania v texte § 14 ods. 1 za bodkočiarkou, t. j. nie

vo vzťahu k definícii, v zmysle ktorej je účastníkom konania ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.

43. Ak správne orgány, zdôrazňovaním absencie hmotnoprávneho vzťahu žalobcu k predmetu konania,

mienili preukázať to, že žalobca nemôže byť rozhodnutím správneho orgánu v predmetnom konaní vo
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý (čo však z dôvodov
ich rozhodnutí nevyplýva, keďže o potrebe vysporiadania sa s druhou definíciou účastníctva ani len
neuvažovali), ani v takom prípade ich závery nemôžu obstáť. Nakoľko samotné tvrdenie o absenciihmotnoprávneho vzťahu žalobcu k predmetu konania opomína náležité vysporiadanie sa s možnosťou
priameho dotyku rozhodnutia na základnom práve žalobcu na priaznivé životné prostredie v zmysle čl.
44 ods. 1 Ústavy SR, pričom z kontextu žalobcom uplatňovaného procesného postavenia účastníka

konania je zrejmé, že práve možný dotyk na tomto základnom práve bol pre žalobcu určujúci.

44. Ak správne orgány nepriznanie procesného postavenia účastníka konania žalobcovi dôvodili tým, že
jeho právo účasti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia ako zainteresovanej
verejnosti, ku zabezpečeniu ktorých sa Slovenská republika zaviazala v Aarhuskom dohovore, sú

premietnuté vo vnútroštátnej úprave v práve účasti na administratívnom konaní v procesnom postavení
zúčastnenej osoby (§ 15a Správneho poriadku, aj § 67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch) v spojení s
možnosťou domáhať sa súdneho prieskumu rozhodnutí (§ 42 SSP), ani tieto závery nemôžu obstáť.

45. Vnútroštátnou úpravou účasti zainteresovanej verejnosti na procesoch týkajúcich sa životného
prostredia je učinené za dosť záväzkom vyplývajúcim z Aarhuského dohovoru, a teda transpozícia tohto

dohovoru do vnútroštátnej úpravy je úplná a dostatočná ak zabezpečuje rozsah práv zainteresovanej
verejnosti zamýšľaný týmto dohovorom. Ak tomu tak nie je, potom je možná a potrebná priama aplikácia
ustanovení tohto dohovoru pri konkrétnych právnych vzťahov a procesov za účelom naplnenia práv
zainteresovanej verejnosti, eventuálne uplatnenie takého výkladu vnútroštátnej úpravy, ak je to možné,
ktorý bude sledovať tento účel. Pritom pri posúdení úplnosti transpozície dohovoru do vnútroštátnej

úpravy, ale aj pri priamej aplikácie dohovoru či výklade vnútroštátnej úpravy v intenciách dohovoru, je
určujúcim normatívny text aj v spojení východiskovými cieľmi dohovoru vyjadrenými v jeho preambule, a
taktiež nie je možné opomenúť charakteristiky konkrétnej vnútroštátnej úpravy administratívnych konaní
vedených orgánmi verejnej správy a súdneho prieskumu ich postupov a rozhodnutí.

46. Skutočnosť, že vnútroštátna úprava dáva možnosť časti zainteresovanej verejnosti (združeniam s
právnou subjektivitou, a nie ostatnej zainteresovanej verejnosti) zúčastniť sa rozhodovacích procesov
týkajúcich sa životného prostredia v procesnom postavení zúčastnenej osoby, nie je relevantným
dôvodom pre nepriznanie procesného postavenia účastníka. Najmä ak z koncepcie zákonnej
úpravy vyplýva, že postavenie zúčastnenej osoby je druhou voľbou, ktorá prichádza do úvahy, ak

zainteresovaná verejnosť nemá procesné postavenie účastníka.

47. Vyvstáva aj otázka práva účasti a procesnej formy účasti ostatnej zainteresovanej verejnosti, ktorá
nie je združením s právnou subjektivitou, a tým nespĺňa zákonom o lesoch ustanovené podmienky
účasti na konaní v procesnom postavení zúčastnenej osoby. Pričom uvedené nasvedčuje u ostatnej

zainteresovanej verejnosti o potrebe priznania jedinej zostávajúcej formy účasti na administratívnom
konaní, a to procesného postavenia účastníka (§ 14 ods. 1, druhá definícia).

48. Nemôže byť prípustné, aby časti zainteresovanej verejnosti, ktorá má právnu formu združenia s
právnou subjektivitou, a ktorá má právo zúčastniť sa rozhodovacích procesov ako zúčastnená osoba s

užším rozsahom práv, bola odopretá prvá voľba účasti na rozhodovacích procesoch s širším rozsahom
práv, osobitne ak u ostatnej časti zainteresovanej verejnosti prichádza do úvahy len prvá voľba, len právo
účasti na administratívnom konaní v procesnom postavení účastníka.

49. Aktívna legitimácia zainteresovanej verejnosti domáhať sa v súdnom konaní okrem iných

preskúmania zákonnosti právoplatných rozhodnutí správnych orgánov vo veciach životného prostredia
[za podmienky, že má právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach
životného prostredia, a to aj bez povinnosti vyčerpať riadny opravný prostriedok pred právoplatnosťou
rozhodnutia, ak nie je na podanie opravného prostriedku oprávnená, v lehote dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia a voči správnemu orgánu, ktorým rozhodol v poslednom stupni (§ 42 SSP

v spojení s § 7 písm. a), § 180 ods. 2 a § 181 ods. 3 SSP)], je síce dôležitým naplnením práv
zainteresovanej verejnosti, avšak nemôže byť spôsobilá naplniť požiadavku na jej efektívnu a včasnú
účasť v rozhodovacích procesoch, v čase, keď sú otvorené ešte všetky možnosti. A nie je možné
ju s touto požiadavkou zamieňať. Všetko s ohľadom na to, že ide o súdny prieskum post factum už
právoplatných rozhodnutí správneho orgánu vo veciach životného prostredia (a počnúc momentom

právoplatnosti aj s priamym dosahom na životné prostredie) a následný súdny prieskum takýchto
rozhodnutí založený na kasačnom princípe neposkytuje priestor na ovplyvňovanie rozhodovacieho
procesu vo veciach životného prostredia, ale dáva možnosť len na hodnotenie zákonnosti postupov azáverov správnych orgánov, a v prípade ustálenia nezákonnosti na kasáciu/zrušenie ich rozhodnutí, no
mnohokrát bez reálnej možnosti reparácie už vzniknutých následkov.

50. Požiadavke účinnej účasti zainteresovanej verejnosti na rozhodovacích procesoch o životnom
prostredí nezodpovedá ani znenie normatívneho textu § 47 ods.3 Správneho poriadku, keď aktivita
zainteresovanej verejnosti, ako zúčastnenej osoby, vyjadrená v konaní predložením námietok,
pripomienok, návrhov a vyjadrení ostáva bez poskytnutia relevantnej odpovede premietnutej
v odôvodnení rozhodnutia tak, ako je to priznané účastníkovi konania. Zainteresovaná verejnosť nielen,

že nemá možnosť procesnej obrany v administratívnom konaní, ale vzhľadom na to, že nepozná názor
správneho orgánu na svoje návrhy a námietky, je značne oklieštená aj jej argumentačná obrana pri
formulovaní relevantných námietok v prípadnom súdnom konaní.

51. Vychádzajúc z toho, že prvostupňové a druhostupňové konanie pred správnym orgánom tvoria jeden
celokaodvolacíorgánmázákonnúmožnosťdoplniťdoterajšiekonanieaodstrániťjehozistenévady,ako

aj meniť prvostupňové rozhodnutie (§ 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku), absencia práva zainteresovanej
verejnosti v procesnom postavení zúčastnenej osoby podať odvolanie, bráni jej efektívnej a včasnej
účasti v rozhodovacích procesoch v čase, keď sú otvorené ešte všetky možnosti. Pričom aj dôsledky
absencie ďalších práv zúčastnenej osoby oproti účastníkovi je nutné hodnotiť ako obdobné. Za
predpokladu, že právo účasti na administratívnom konaní o veciach životného prostredie zakladá aj

právo účasti v procesnom postavení zúčastnenej osoby, ani danosť aktívnej legitimácie na súdnom
prieskume právoplatných rozhodnutí ako výsledku procesov týkajúcich sa životného prostredia, tieto
dôsledky nemôžu byť spôsobilé kompenzovať.

52. Vyššie uvedené skutočnosti dostatočne odôvodňujú potrebu takého výkladu § 14 Správneho

poriadku, ktorým sa bude sledovať plnohodnotné naplnenie práv zainteresovanej verejnosti
vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru zúčastniť sa na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného
prostredia v takom procesnom postavení (t. j. v procesnom postavení účastníkov administratívneho
konania), ktoré im umožní včasnú, efektívnu/účinnú účasť v čase, kedy sú otvorené ešte všetky
možnosti. Pričom takýto výklad a aplikácia vzťahujúcej sa právnej úpravy bola správnymi orgánmi v

danej veci opomenutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).