Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200283
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200283.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov

senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu:
FPD Média, a.s., Palisády 29/A, Bratislava, IČO: 47 237 601, zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS
& KOŠÚTOVÁ s. r. o., Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry
Slovenskej republiky, Námestie SNP 33, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. MK-6050/2019-110/19861 zo dňa 11.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, sekcia médií, audiovízie a autorského práva (ďalej aj
len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. k. MK-3804/2019-221/12126 z 21.8.2019 (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 19 ods. 8 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene
a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších

predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o volebnej kampani“) uložilo žalobcovi
pokutu v sume 2 000,- eur za porušenie zákazu uvedeného v § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani
ako vydavateľovi denníka NOVÝ ČAS za porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidátoch na
prezidenta v ich prospech alebo neprospech, v periodických publikáciách, 48 hodín pred začiatkom
volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania. Uvedeného sa žalobca mal dopustiť tým,
že vo vydaní periodickej tlače s názvom NOVÝ ČAS, evidenčné číslo A. XXXX/XX, denná periodicita
vydávania, celoslovenský rozsah rozširovania, označenom č. 74/29 a dátumom vydania 28. 3. 2019,

uverejnil na stranách 2 a 3 informácie o kandidátoch na prezidenta v ich prospech alebo neprospech,
v periodickej publikácii, v čase 48 hodín pred 2. kolom prezidentských volieb, ktoré boli rozhodnutím
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2019 Z. z. vyhlásené na 30. marca 2019.

2.Prvostupňovýorgánzačalvočižalobcovisprávnekonaniezvlastnéhopodnetuministerstva,vzhľadom
na to, že dňa 05.04.2019 mu bol z Úradu štátnej komisie, Štátnej komisie pre voľbu a kontrolu
financovania politických strán, postúpený „podnet“ týkajúci sa podozrenia na porušenie ustanovenia §

14 ods. 1 zákona o volebnej kampani zo strany, toho času, právneho predchodcu žalobcu z dôvodu
uverejnenia informácií o kandidátoch na prezidenta v čase 48 hodín pred 2. kolom prezidentských volieb,
ktoré sa konalo 30. marca 2019.3. Prvostupňový orgán zistil, že žalobca vo vydaní periodickej tlače NOVÝ ČAS, označenom č. 74/29
a dátumom vydania 28. marca 2019 (t.j. v čase 48 hodín pred 2. kolom prezidentských volieb, ktoré sa
uskutočnilo 30. marca 2019), uverejnil na stranách 2 a 3 článok s názvom „O čom sme sa po voľbách

bavili s Ficom!“, ktorý obsahoval informácie o kandidátovi na prezidenta B. C. a na strane 4 článok
s názvom „Prečo nepochybujem o koncipientskej praxi!“, ktorý obsahoval informácie o kandidátke na
prezidenta D. E.. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že zistil a preukázal, že žalobca porušil zákaz
zverejňovať informácie o kandidátoch na prezidenta v ich prospech alebo neprospech, v periodických
publikáciách, 48 hodín pred začiatkom volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania podľa

§ 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani, a to tak, že vo vydaní periodickej tlače s názvom NOVÝ
ČAS, označenom č. 74/29 a dátumom vydania 28. marca 2019 uverejnil na stranách 2 až 4 články o
kandidátoch na prezidenta v čase 48 hodín pred 2. kolom prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnilo
30. marca 2019. K tomu uviedol, že článok na str. 2 a 3 s názvom „O čom sme sa po voľbách bavili
s Ficom!“ obsahuje 14 otázok a odpovedí kandidáta na prezidenta, B. C., vrátane krátkej informácie
s názvom „DOSTAL 330 000 EUR OD SMERU“. Na str. 4 žalobca uverejnil článok s názvom „Prečo

nepochybujem o koncipientskej praxi!“, ktorý pozostáva z 5 otázok a odpovedí kandidátky na prezidenta
D. E., vrátane informácie uvedenej v spodnej časti strany s názvom „PROGRESÍVNE SLOVENSKO
JEJ DALO 240 000 €“ a informácie, ktoré sa týkali oboch kandidátov na prezidenta s názvom „S
ROZHOVORMI TAKTIZUJÚ“.

4. Prvostupňový orgán konštatoval, že vyhodnotil kritériá stanovené v § 19 ods. 11 zákona o volebnej
kampani a pri určovaní výšky pokuty prihliadol na každé z nich. Závažnosť porušenia zákazu zverejniť
informácie o kandidátoch na prezidenta v ich prospech alebo neprospech, v periodických publikáciách
v zákonom vymedzenom období spočíva v samotnom zverejnení článkov, ktoré obsahovali informácie
o kandidátoch na prezidenta, čím došlo k porušeniu cieľa stanoveného zákonom o volebnej kampani,

ktorým je zabezpečenie spravodlivej politickej súťaže a čo najobjektívnejšieho prístupu k voľbám, ktorý
má byť dosiahnutý neovplyvňovaním voličov v bezprostrednom období pred blížiacimi sa voľbami, kedy
je vysoké riziko, že môže dôjsť k zásadnému ovplyvneniu rozhodnutia voličov na základe „prísunu
informácií“, ktoré sa neskôr ukážu ako nepravdivé, či inak pravdu skresľujúce, pričom takéto informácie
sú nezlučiteľné s pravidlami slobodnej a transparentnej súťaže politických síl.

5. Ďalej uviedol, že zákaz zverejňovať informácie o kandidujúcich subjektoch predpokladá tiež najmä
zabezpečenie ochrany rovnosti subjektov kandidujúcich vo voľbách. Na druhej strane zverejnením
predmetných článkov v období volebného moratória nepochybne došlo k narušeniu ochrany slobodného
volebného rozhodovania (slobody volieb), t. j. vytvoreniu priestoru pre pokojné a uvážené rozhodovanie

voličov. Spôsob konania účastníka konania je predmetom výroku a odôvodnenia tohto rozhodnutia
a spočíva vo zverejnení informácií o kandidátoch na prezidenta v ich prospech alebo neprospech, v
periodických publikáciách v čase 48 hodín pred začiatkom volieb a v deň konania volieb až do skončenia
hlasovania. V súvislosti s trvaním protiprávneho stavu je v tomto prípade rozhodujúce, že k zverejneniu
informácií o kandidátoch na prezidenta došlo v takom čase pred konaním volieb, kedy je to v zmysle

zákona o volebnej kampani zakázané.

6. Výšku uloženej pokuty v dolnej polovici sadzby odôvodnil tým, že prihliadol na závažnosť porušenia
zákazu zverejniť informácie o kandidátoch na prezidenta, ku ktorému došlo zverejnením vyššie
uvedených článkov v periodickej tlači s celoslovenským rozsahom rozširovania.

7. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, ktorý žalovaný napadnutým rozhodnutím
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

8. K námietke, že k zverejneniu informácií o kandidátoch na prezidenta nedošlo v čase volebného

moratóriažalovanýpoukázalna§2ods.1a2zákonaovolebnejkampaniarozhodnutieÚstavnéhosúdu
SRč.k.PL.ÚS57/2018-41.Ktomuuviedol,žepodstatoupredvolebnejkampanejedostaťdodispozičnej
sféryvoličainformácieovovoľbáchkandidujúcichjednotlivcoch(kandidátoch)alebopolitickýchstranách
a politických hnutiach so zámerom ovplyvniť mienku voliča a jeho konečné rozhodnutie odovzdať im
svoj hlas. Volebná kampaň teda spočíva v aktívnom sprístupňovaní a šírení týchto „mienkotvorných“

informácií smerom k voličom, t. j. v činorodej iniciatíve buď politickej strany, alebo nezávislého kandidáta,
prípadne iných subjektov zúčastňujúcich sa na volebnom procese, ktorá je zameraná na aktívne
šírenie, zverejňovanie alebo propagovanie, či už kandidujúcej politickej strany ako takej alebo jej
kandidáta, prípadne nezávislého kandidáta, spôsobom slúžiacim na jej (jeho) podporu (prospech) aleboaj neprospech protikandidáta s cieľom aktívne ovplyvňovať formovanie názoru voličov na volené funkcie,
ktorý by sa mal premietnuť do odovzdania voličského hlasu v prospech toho-ktorého kandidáta alebo
politickej strany (koalície) alebo politického hnutia. Ďalej poukázal na dôvodovú správu k zákonu o

volebnej kampani, v zmysle ktorej je zavedené volebné moratórium, ktoré slúži ako nástroj na vytvorenie
časového priestoru, v rámci ktorého sa má volič slobodne rozhodnúť, komu odovzdá svoj hlas bez
ovplyvňovania inými subjektmi, ktoré sa podieľajú na vedení volebnej kampane alebo ktoré sú nosičmi
informácií o kandidátoch.

9. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že denník NOVÝ ČAS, v ktorom sa nachádzali sporné články
bol distribučnou spoločnosťou rozvezený na predajné miesta v čase od 03:00 hod. do 06:00 hod.
dňa 28.3.2019, tak žalovaný uviedol, že v súlade s názorom Ústavného súdu SR by počas celej
doby predvolebnej kampane všetky subjekty uchádzajúce sa o priazeň voliča vo voľbách mali mať
zaručenú rovnosť šancí osloviť voliča. Ide o rovnosť ponímanú v zmysle identického rozsahu možností,
foriem, spôsobov i času na prezentáciu, propagáciu i šírenie informácií o svojich protežantoch tak,

aby súperi ešte v rámci predvolebnej kampane mali možnosť na tieto informácie zákonným spôsobom
adekvátne reagovať. Podľa žalovaného pokiaľ žalobca zverejnil sporné články vo vydaní denníka
NOVÝ ČAS, dňa 28.3.2019, ktorého distribúcia do predajných miest bola ukončená len jednu hodinu
pred začiatkom volebného moratória pred 2. kolom prezidentských volieb (a to v skorých ranných
hodinách o 06:00 hod. kedy nie všetky predajné miesta musia byť už nevyhnutne otvorené), nepochybne

došlo k narušeniu zásady rovnosti šancí kandidátov na post prezidenta Slovenskej republiky, a to
najmä z hľadiska času zverejnenia informácií o kandidátoch, keďže dotknutí kandidáti už nemali
objektívnu možnosť reagovať. Takýto nepochybne krátky časový úsek na prípadnú reakciu kandidátov
na zverejnené informácie v periodickej tlači s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá sa radí medzi
najčítanejšie slovenské denníky, nemožno za žiadnych okolností považovať za dostačujúci najmä pokiaľ

by malo ísť o reakciu s porovnateľným dosahom na potenciálneho voliča. Vzhľadom na uvedené bol
porušený účel ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani, ktorým je zabezpečenie spravodlivej
politickej súťaže a čo najobjektívnejšieho prístupu k voľbám, ktorý má byť dosiahnutý neovplyvňovaním
voličov v bezprostrednom období pred blížiacimi sa voľbami, kedy je vysoké riziko, že môže dôjsť k
zásadnému ovplyvneniu rozhodnutia voličov na základe „prísunu informácií“, ktoré sa neskôr ukážu ako

nepravdivé, či inak pravdu skresľujúce.

10. Žalovaný neakceptoval argumentáciu žalobcu, že distribúcia bola ukončená hodinu pred začiatkom
moratória, pretože uvedené by podľa žalovaného mohlo slúžiť na obchádzanie zmyslu zákona, pretože
v konečnom dôsledku by sa tak ochrana predvolebnej kampane poskytovala len 24 hodín pred konaním

volieb a nie ustanovených 48 hodín, ako určuje zákon o volebnej kampani. Pojem zverejňovať, ktorý je
použitý v skutkovej podstate podľa § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani, nemožno podľa žalovaného
stotožňovať s rozvezením novín na jednotlivé predajné miesta. K tomu uviedol, že mnohé predajné
miesta sa otvárajú aj neskôr ako o 7:00, a preto vo vzťahu k takýmto miestam došlo k zverejneniu v čase
zákazu zverejňovania informácie o kandidátoch na prezidenta v ich prospech alebo neprospech.

11. K žalobcovej argumentácii poukazom na uznesenie Ústavného súdu č.k. PL. ÚS 13/02-64 žalovaný
uviedol, že v posudzovanom prípade však nejde o totožnú situáciu, keďže vydanie denníka NOVÝ ČAS
bolo distribuované do predajných miest len jednu hodinu pred začiatkom volebného moratória, navyše
po skončení volebnej kampane, a to ráno o 06:00 hod. dňa 28.3.2019, preto zverejnené informácie o

kandidátoch mohli byť ešte pre väčšinu prípadných voličov novými informáciami spôsobilými ovplyvniť
ich rozhodnutie komu odovzdajú svoj hlas.

12. V súvislosti s podporným uznesením Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 13/02-64, na ktoré
poukázal žalobca, žalovaný uviedol, že rozhodujúce je konštatovanie, podľa ktorého „...Druhotné účinky

vyplývajúce z uverejnenia takýchto informácií (v súvislosti s vydaním a distribúciou periodickej tlače) v
čase volebnej kampane, ktoré pretrvávajú v čase volebného moratória, nemožno stotožňovať s aktívnou
činnosťouperiodickejtlače,resp.hromadnéhoinformačnéhoprostriedku,ktoráje„zameranánapodporu
alebo slúžiaca na prospech ... kandidáta“...“. To totiž hovorí o uverejnení informácií v čase volebnej
kampane, ktoré pretrvávajú v čase volebného moratória. Informácie o kandidátoch na prezidenta

uverejnené vo vydaní denníka NOVÝ ČAS, boli na základe tvrdení žalobcu vydané a distribuované v
nočných a skorých ranných hodinách dňa 28.3.2019, to znamená, až po ukončení volebnej kampane,
nakoľko tá podľa § 2 ods. 2. zákona o volebnej kampani končí už 48 hodín predo dňom konania volieb.13.KžalobcovejargumentáciirozhodnutímÚstavnéhosúduSRsp.zn.PL.ÚS15/2013žalovanýuviedol,
žepodľaneskoršiehonálezuÚstavnéhosúduSRč.k.PL.ÚS57/2018-41tentokonštatuje,žepredmetný
nález z roku 2013 sa vzťahuje na predvolebnú kampaň vedenú formou bilboardov. V danom prípade

však k zverejneniu (alebo rozdistribuovaniu do predajných miest) informácií o osobách kandidujúcich
na post prezidenta pred druhým kolom prezidentských volieb došlo po ukončení volebnej kampane
a navyše len hodinu pred začiatkom volebného moratória, tzn. nejde o prípad, kedy by predmetné
vydanie periodickej tlače bolo v dispozičnej sfére voliča už dlhšiu dobu počas volebnej kampane a počas
volebného moratória by dochádzalo len k pasívnej volebnej kampani.

14. K námietke, že nedošlo k aktívnemu propagovaniu/zverejňovaniu informácie v prospech alebo
neprospech niektorého z kandidátov na prezidenta žalovaný uviedol, že disproporcia z hľadiska rozsahu
jednotlivých článkov vzbudzuje dojem, že kandidátom nebol k dispozícii rovnaký priestor, na základe
čoho možno deklarovať narušenie zásady rovnosti strán. Uvedené články navyše pojednávajú o

viacerýchtémach,ktorébolivpriebehuvolebnejkampaneoznačovanézazásadnéaspôsobiléovplyvniť
rozhodovanie voličov (napr. koncipientska prax D. E., finančná podpora SMERU poskytnutá B. C.).
Argumentácia žalobcu, že kandidáti nevyužili poskytnutý priestor na vyjadrenie sa, nemení nič na
skutočnosti, že po vydaní predmetných článkov nebol kandidátom vzhľadom na hraničný čas ich vydania
poskytnutý priestor na reagovanie priamo na informácie prezentované v dotknutých článkoch.

15. K argumentácii, že informácie v článkoch neboli novými informáciami, pretože išlo o vecné rozhovory
na témy diskutované v priebehu celej volebnej kampane, žalovaný uviedol, že v rozpore s týmto tvrdením
je samotný úvod článku o B. C. zverejnený na str. 2, v ktorom sa uvádza, že „Nový Čas sa krátko
pred moratóriom v závere ťažkej kampane rozprával s oboma kandidátmi“. Predmetná informácia má

potenciál u čitateľa vzbudiť dojem, že ide o nové/najaktuálnejšie informácie, s ktorými dovtedy nebol
oboznámený. S ohľadom na dané skutočnosti predmetné články svojou povahou a časom zverejnenia
vykazujú známky takých informácií, ktoré sú spôsobilé vyvolať zmenu rozhodnutia voličov odovzdať svoj
hlas v prospech určitého kandidáta.

II.
Žaloba

16. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona

č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci
prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

17. Žalobca namietal, že sa porušenia zákona o volebnej kampani nedopustil, pretože neboli naplnené
predpoklady porušenia stanovené zákonom. Poukázal na to, že predpokladom pre konštatovanie

porušenia § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani je predovšetkým aktívne zverejňovanie informácií
o kandidátoch na prezidenta, ktoré sú v ich prospech či neprospech, a zároveň zverejňovanie týchto
informácií v čase volebného moratória. Namietal, že nedošlo k naplneniu ani jedného z týchto
predpokladov.

18. K tomu poukázal na to, že noviny Denníka Nový Čas, označené č. 74/29 s dátumom vydania
dňa 28.03.2019, v ktorých sa nachádzali oba sporné články, boli žalobcom expedované na distribúciu
distribučnej spoločnosti do 02:00 hod, dňa 28.03.2019, následne distribučnou spoločnosťou rozvezené
na predajné miesta v čase od 03:00 hod, do 06:00 hod, toho istého dňa a k dispozícií prípadným voličom
teda boli v čase pred začatím moratória. Argumentoval, že pokiaľ teda odovzdal noviny na expedíciu do

02:00 hod., teda 5 hodín pred začatím moratória a distribúcia bola ukončená do 06:00 hod., teda rovnako
pred začatím moratória, tak za predpokladu, že druhé kolo volieb začalo dňa 30.03.2019 o 07:00 hod a
skončilo o 22:00 hod toho istého dňa (oznámenie Ministerstva vnútra SR), moratórium vzťahujúce sa na
uvedené kolo volieb, trvalo v zmysle § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani, od 28.03.2019 od 07:00
hod do 30.03.2019 do 22:00 hod. V nadväznosti na uvedené preto podľa žalobcu nemožno konštatovať,

že by žalobca porušil volebné moratórium a predmetné články uverejnil v čase kratšom ako 48 hodín
pred začatím volieb. Rozhodujúci pre určenie, či došlo k porušeniu zákazu, čo vyplýva i z dostupnej
judikatúry, je totiž čas, kedy boli noviny distribuované, a teda kedy sa dostali do sféry voličov, kedy sa títo
stýmitomohlioboznámiť.Podľažalobcujevýklad§14ods.1zákonaovolebnejkampanistriktnýprávevstanovení konkrétneho časového úseku pre začiatok volebného moratória, a to v hodinách. Preto podľa
neho dodržaním konkrétneho časového úseku (v hodinách) nemohlo dôjsť k porušeniu zákona, keďže
v tom čase už nevyvíjal žiadnu aktívnu činnosť smerujúcu k zverejňovaniu informácií o kandidátoch na

prezidenta. K tomu poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 12/2011 z 02.03.2011.

19. Napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za arbitrárne, pretože je zdôvodnené poukázaním na
nepreukázané tvrdenia, ako napr. o otváracích hodinách niektorých predajných miest a súčasne sám
žalovaný uviedol, že distribúcia bola ukončená hodinu pred začatím moratória, čím potvrdzuje tvrdenia

žalobcu, že nepostupoval v rozpore so zákonom.

20. Žalobca ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 15/2013 z 11.12.2013
a namietal konštatovanie žalovaného, že došlo k narušeniu zásady rovnosti šancí kandidátov najmä
z hľadiska času zverejnenia informácií o kandidátoch, keďže dotknutí kandidáti už nemali objektívnu
možnosť reagovať na uvedené informácie a že zverejnené informácie mohli byť ešte pre väčšinu

prípadných voličov novými informáciami spôsobilými ovplyvniť ich rozhodnutie, komu odovzdajú svoj
hlas. K uvedenému žalobca uviedol, že obom kandidátom bol pred druhým kolom volieb poskytnutý
priestor na vyjadrenie sa, čo uvádza i v článku. Nemôže byť na ujmu žalobcu, že niektorý z kandidátov
priestor na vyjadrenie sa nevyužil, pričom žiaden z kandidátov ani neprotestoval. Žalobca ďalej uviedol,
že články obsahovali rozhovory s kandidátmi o témach, ktoré boli diskutované v priebehu celej volebnej

kampane, teda k týmto sa kandidáti mohli vyjadrovať počas celej tejto doby, a rovnako aj voliči sa
mohli niekoľkokrát s týmito oboznámiť, preto zverejnenie nemohlo ovplyvniť rozhodnutie voliča odovzdať
svoj hlas kandidátovi vo voľbách, keďže nešlo o nové informácie. Podľa žalobcu pre posúdenie, či je
informácia novou je potrebné zvažovať, či táto bola v priebehu volebnej kampane aspoň raz zverejnená,
teda sprístupnená verejnosti ako takej, a nie, či sa väčšina alebo menšina voličov mohla s touto

oboznámiť až pred začatím moratória. Žalobca namietal konštatovanie žalovaného k úvodu článku
s p. C. znejúcemu, že „Nový Čas sa krátko pred moratóriom v závere ťažkej kampane rozprával s
oboma kandidátmi“, kedy žalovaný uviedol, že táto informácia má potenciál u čitateľa vzbudiť dojem,
že ide o nové/najaktuálnejšie informácie, s ktorými dovtedy nebol oboznámený. Podľa žalobcu má táto
formulácia len funkciu upútať čitateľa a bez ďalšieho výslovne nehovorí o tom, že v článku sa majú

nachádzať úplne nové informácie, spôsobilé ovplyvniť jeho názor.

21. Podľa žalobcu porušenie § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani možno konštatovať len v
prípade splnenia podmienok spočívajúcich v tom, že došlo k aktívnemu propagovaniu kandidáta, resp.
aktívnemu ovplyvňovaniu formovania názorov voličov a že je verejnosti prvýkrát aktívne sprístupnená

nová informácia o kandidátovi, a to až v čase volebného moratória, ktorá je spôsobilá ovplyvniť volebné
rozhodovanievoliča.Uvedenépodmienkyvšakzostranyžalobcunebolinaplnenéaichúdajnénaplnenie
žalovaný vykresľuje len na základe domnienok a vlastného výkladu zákona.

22. Žalobca ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí sa nachádza len názor rozkladovej komisie,

pričom táto má mať len poradnú funkciu a k tomu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2S/32/2017 z 25.09.2019.

23. Žalobca taktiež namietal nedostatočné odôvodnenie v časti výšky pokuty, pretože podľa neho
neposkytuje vysvetlenie, aký vplyv mali posudzované skutočnosti na výšku pokuty. Súčasne namietal aj

nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako celku, k čomu poukázal na judikatúru týkajúcu
sa náležitostí odôvodnenia.

III.
Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe pridržal svojej argumentácie v napadnutom rozhodnutí, ktorú z
časti zopakoval. Žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

25. K žalobnej námietke, že dodržaním časového úseku (v hodinách) nemohlo dôjsť k porušeniu

zákona, keďže v tom čase už nevyvíjal žiadnu aktívnu činnosť smerujúcu k zverejňovaniu informácií
o kandidátoch a k poukazu na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 12/2011, ktorý
posudzuje porušenie zákona a volebného moratória vhadzovaním letákov do poštových schránok,
žalovaný uviedol, že periodická tlač s dennou periodicitou vydávania je určená pre čitateľov primárnev danom dni vydania, kedy prinášajú najnovšie a najaktuálnejšie informácie. Skutočnosť, že distribúcia
predmetného vydania denníka Nový čas bola ukončená hodinu pred začiatkom volebného moratória,
nijakým spôsobom nie je v prospech žalobcu a je nepochybné, že vydanie čísla, ktoré bolo určené na

kúpu čitateľom v deň, ktorý spadá do obdobia volebného moratória, zakladá predpoklad porušenia § 14
ods. 1 zákona o volebnej kampani. Z pohľadu žalovaného preto v žiadnom prípade neobstojí argument
žalobcu, že v čase volebného moratória už nevyvíjal aktívnu činnosť smerujúcu k zverejneniu informácií,
pretožejehoaktívnačinnosťspočívalaprávevzabezpečenídistribúcieposudzovanéhovydaniadenníka
NOVÝ ČAS tak, aby ho bolo možné zakúpiť čitateľom už počas volebného moratória.

26. Predmetné rozhodnutie Ústavného súdu SR nie je podľa žalovaného aplikovateľné, pretože
distribúciu plagátov (pri ktorých nemožno jednoznačne a bez pochybností určiť okamih distribúcie
na verejnosti) nemožno stotožňovať s periodickou tlačou s dennou periodicitou vydávania, ktorá má
jednoznačne a presne stanovený dátum vydania, a tým je deň, v rámci ktorého sa má čitateľ jej kúpou
oboznámiť s informáciami v nej uvedenými. Rovnako tak s inštalovaním bilboardov, pri ktorých nie je

objektívne možné zabezpečiť ich fyzické odstránenie k okamihu začiatku plynutia volebného moratória.
Informácie o kandidátoch, uverejnené v predmetnom vydaní denníka NOVÝ ČAS, boli vydané ako nové
informácie určené na šírenie verejnosti práve v danom dni, ktorý spadal do času volebného moratória
a nešlo o tlač, ktorá by bola vydaná skôr, a preto by (rovnako ako napr. v prípade bilboardov) nebolo
objektívne možné stiahnuť všetky výtlačky z obehu.

27. K argumentácii žalobcu poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 15/2013
žalovaný poukázal na neskorší nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 57/2018- 41 a uviedol, že
v danom prípade k zverejneniu (resp. rozdistribuovaniu do predajných miest) informácií o osobách
kandidujúcich na post prezidenta pred druhým kolom prezidentských volieb došlo až po ukončení

volebnej kampane a posudzované vydanie denníka NOVÝ ČAS bol určený na deň spadajúci do
volebného moratória, tzn. nejde o prípad, kedy by predmetné vydanie periodickej tlače bolo v dispozičnej
sfére voliča už dlhšiu dobu počas volebnej kampane a počas volebného moratória by dochádzalo len
k pasívnej volebnej kampani.

28. K tvrdeniu žalobcu, že „obom prezidentským kandidátom bol pred druhým kolom volieb poskytnutý
priestor na vyjadrenie sa“, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nemá za následok možnosť nedodržať
ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani. Podľa Ústavného súdu SR totiž existuje verejný
záujem na dodržiavaní právnej úpravy celého volebného procesu (vrátane dodržiavania volebného
moratória), lebo len tak sa možno priblížiť ideálu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej

spoločnosti, ktorý zahŕňa aj súťaž podľa platných pravidiel.(PL. ÚS 6/06-88)

29. K argumentu žalobcu, že o porušení zákona o volebnej kampani možno hovoriť len v súvislosti so
sprístupnením novej informácie o kandidátovi v čase volebného moratória a ním zverejnené informácie
tento predpoklad nespĺňajú, žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR vo veciach sp.zn. PL.

ÚS 19/98, PL. ÚS 82/07 a PL. ÚS 90/07. K námietke, že žalovaný vychádzal len z domnienok, žalovaný
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 6/06-88, v zmysle ktorého nie je potrebné
ani možné preukázať konkrétny dopad či výsledok dotknutých aktivít, ale vychádza sa z ich obvyklého
alebo zjavného zamerania. Okrem toho ústavný súd nepokladá za potrebné ani možné preukázať, že
uvedené porušenie tzv. „volebného moratória“ ovplyvnili rozhodnutia konkrétnych osôb odovzdať svoj

hlas určitému kandidátovi.

30. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca naplnil obe podmienky na možné konštatovanie, že došlo k
porušeniu § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani, pretože svojím aktívnym konaním, ktoré spočívalo
v distribúcii periodickej tlače denníka NOVÝ ČAS a dátumom vydania 28.3.2019 tak, aby bolo

vydanie k dispozícii na kúpu čitateľom v deň spadajúci do volebného moratória, pričom predmetné
vydanie obsahovalo informácie o kandidátoch na prezidenta SR kandidujúcich v prezidentských
voľbách uskutočnených dňa 30.3.2019, ktoré boli spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie voliča a ktoré boli
prezentované čitateľovi spôsobom navodzujúcim dojem, že ide o nové informácie.

31. K určeniu výšky pokuty žalovaný uviedol, že zohľadnil skutočnosť, že za porušenie zákazu
uvedeného v § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani udeľuje žalobcovi pokutu po prvýkrát, a preto
uložil pokutu v dolnej polovici finančnej sankcie stanovenej zákonom. Žalovaný však prihliadol aj
na závažnosť porušenia zákazu zverejniť informácie o kandidátoch na prezidenta, ku ktorému došlozverejnením vyššie uvedených článkov v periodickej tlači s celoslovenským rozsahom rozširovania,
čím mali zverejnené informácie potenciál ovplyvniť väčší počet čitateľov ako v prípade tlače, napr. s
regionálnou pôsobnosťou, a z tohto dôvodu udelilo vyššiu sankciu, ako je dolná hranica stanovená

zákonom o volebnej kampani.

IV.
Replika

32. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, v ktorej sa v zásade pridržal svojej
predchádzajúcej argumentácie. Nestotožnil sa s tvrdeniami, ktoré žalovaný uviedol v rámci svojho
vyjadrenia k žalobe, pričom naďalej zotrval na názore, že napadnuté rozhodnutie má také nedostatky,
ktoréspôsobujújehonezákonnosťaodôvodňujúpotrebujehozrušenia.Podľažalobcuvčasevolebného
moratória nevyvíjal žiadnu aktívnu činnosť smerujúcu k zverejňovaniu informácií o kandidátoch na
prezidenta v ich prospech či neprospech, pričom v čase pred začatím volebného moratória zverejnil

články na témy, ktoré neboli predmetom obmedzenia v čase volebného moratória predpokladaného v
§ 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani, teda ktoré by boli informáciou natoľko závažnou, že by táto v
čase bezprostredne pred voľbami bola zjavne spôsobilá vyvolať zmenu rozhodnutia voličov odovzdať
svoj hlas v prospech určitého kandidáta.

V.
Relevantná právna úprava

33. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení
zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v

znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 15.07.2019, zverejňovať informácie o kandidujúcich
politickýchstranách,kandidujúcichkoalíciáchpolitickýchstrán,kandidátochnaprezidentaakandidátoch
na funkcie do orgánov územnej samosprávy v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom
vysielaní, v televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických
publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve je 48 hodín pred začiatkom

volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania zakázané.

VI.
Konanie na Správnom súde v Bratislave

34. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.
z.“) začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na
ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,

Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom

v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/47/2020.

VII.
Verejné vyhlásenie rozsudku

35. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe bez
nariadenia pojednávania dňa 25. februára 2025, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v
spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali v žiadnom

zo svojich podaní. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v súlade s lehotou uvedenou v §
137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle
Ministerstva spravodlivosti SR.VIII.

Právne posúdenie

36. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta v sume 2 000,- eur za porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidátoch na
prezidenta v ich prospech alebo neprospech počas moratória.

37. Relevantnou otázkou pre posúdenie veci bolo, či zverejnenie sporných informácií nastalo skutočne
v čase moratória, a to s ohľadom na skutočnosť, že žalobca realizoval distribúciu denníka, v ktorom
sa tieto informácie nachádzali, hodinu pred začiatkom moratória. Až po vyriešení tejto otázky je možné
následne preskúmavať, či išlo o informácie, ktorých zverejňovanie možno z ich kvalitatívneho hľadiska
považovať za zakázané v zmysle 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani.

38. Správny súd kontrolou obsahu administratívneho spisu zistil, že skutkový stav zistený správnymi
orgánmi možno považovať za nesporný, pričom voči uvedenému žalobca napokon ani nenamietal.
Preto správny súd poukáže na konkrétne skutkové zistenia, ktoré považuje za preukázané. V zmysle
oznámenia Ministerstva vnútra SR sa dňa 30.03.2019 o 07:00 hod začalo druhé kolo volieb do

funkcie prezidenta SR. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) bol vydavateľom denníka NOVÝ ČAS
označenom č. 74/29 s dátumom vydania 28. 03. 2019. Žalobca v zmysle vyjadrenia spoločnosti
MEDIAPRINT – KAPA, distribútora periodickej tlače, odovzdáva dennú tlač v čase od 21:00 h do 02:00
h, pričom expedícia na predajné miesta prebieha v čase od 03:00 h do 06:00 h.

39. Vo vyššie uvedenom čísle denníka sa nachádzali dva články s kandidátmi na funkciu prezidenta.
Článok na s. 2 – 3 predmetného denníka obsahuje rozhovor s kandidátom B. C. a článok na s. 4 rozhovor
so D. E.. Úvod článku s B. C. (s. 2) znie ,,Do prezidentských volieb zostávajú necelé dva dni. (...) Nový
Čas sa krátko pred moratóriom v závere ťažkej kampane rozprával s oboma kandidátmi. (...)“. V tomto
článku sa nachádza (s. 2 ) aj výrazný červený rámček s hrubým nadpisom ,,DOSTAL 330 000 EUR

OD SMERU“. Pod článkom so D. E. sa nachádza modrý rámček s hrubým nadpisom ,,PROGRESÍVNE
SLOVENSKO JEJ DALO 240 000 €“.

40. Relevanciu vyriešenia otázky, či zverejnenie sporných informácií nastalo skutočne v čase moratória,
možno odvodiť od toho, že podstata žalobcovej argumentácie, týkajúcej sa nenaplnenia skutkovej

podstaty § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani, smerovala k tomu, že nedochádzalo k zverejneniu
sporných informácii v čase moratória, keďže k distribúcii denníka došlo najneskôr jednu hodinu pred
začatím moratória. K uvedenej argumentácii správny súd uvádza, že medzi stranami nebolo sporné, že
distribúcia denníka bola realizovaná bezprostredne v čase pred začatím moratória, avšak sporným bolo
to, ako je potrebné vykladať pojem ,,zverejňovanie“ v § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani. Kým zo

žalobcovej argumentácie vyplynulo, že zverejňovanie z hľadiska jeho významu stotožnil s distribúciou,
resp. zverejňovanie vnímal výlučne len ako aktívnu činnosť, z odôvodnenia žalovaného vyplynulo, že
tento zverejňovanie vníma skôr ako faktický stav, ktorý nastane v dôsledku činnosti žalobcu, ktorej
aktívne vykonávanie možno ukončiť aj v čase pred začatím moratória.

41. V nadväznosti na uvedené správny súd uvádza, že pri posudzovaní tejto otázky je potrebné
prihliadať na zmysel predmetného ustanovenia, ktorým je zabezpečenie účinného volebného moratória,
pričom účelom samotného volebného moratória je podľa ústavného súdu v zásade relatívne upokojenie
vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šíreniu zvlášť takých náhlych informácií o kandidátoch,
na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani (nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 13/2011).

V zmysle zákona o volebnej kampani je cieľom volebného moratória vytvorenie časového priestoru, v
rámci ktorého sa má volič slobodne a bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov rozhodnúť, komu odovzdá
svoj hlas vo voľbách bez ovplyvňovania subjektmi, ktoré sa podieľajú na vedení volebnej kampane alebo
ktoré sú nosičmi informácií o kandidátoch.

42. S ohľadom na vyššie uvedené a vo svetle účelu volebného moratória je preto potrebné
pojem ,,zverejňovanie“, ktorého zákaz je obsiahnutý v § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani a ktorý
nemá legálnu definíciu, vykladať takým spôsobom, že pôjde o faktický stav spočívajúci v tom, že
sa informácie o kandidátoch dostanú do dispozičnej sféry voličov v čase prebiehajúceho volebnéhomoratória. Existencia tohto faktického stavu musí byť vyhodnocovaná na základe individuálnych
skutkových okolností konkrétnej veci, pričom nemožno opomenúť, že tento faktický stav musel zapríčiniť
svojou činnosťou subjekt, ktorému možno pričítať zodpovednosť, t. j. pokiaľ pôjde o informácie

zverejnené v periodickej publikácii, tak pôjde logicky o vydavateľa tejto periodickej publikácie.

43. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca si musel byť vedomý
skutočnosti, že do dispozičnej sféry čitateľov (vrátane oprávnených voličov) sa denník s dátumom
vydania 28.03.2019 dostane v priebehu celého dňa 28.03.2019, a nie len v čase - jednu hodinu pred

začatím volebného moratória, t.j. od 6:00 hod. (ukončenie distribúcie) do 7:00 hod. Samotnú distribúciu
nemožnostotožňovaťspojmomzverejňovanie,akovyplynulozargumentáciežalobcu,pretoževprípade
distribúcie ide o činnosť, ktorá bezprostredne vedie práve k zverejneniu, resp. táto mu predchádza,
pričom pokiaľ distribúcia je ukončená ešte v čase pred začatím volebného moratória, uvedené má
za následok, že k zverejneniu (t.j. k nastoleniu faktického stavu, za ktorého sa dostane denník do
dispozičnej sféry čitateľov) dôjde logicky neskôr a za okolností, o aké ide vo veci samej práve v čase

už začatého volebného moratória. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že vedomosť žalobcu
o tom, že informácie uvedené v denníku sa k adresátom dostanú (inými slovami budú zverejnené –
sprístupnené širokej verejnosti) v čase volebného moratória, vyplýva aj z úvodu článku s B. C. (s. 2),
ktorý znie ,,Do prezidentských volieb zostávajú necelé dva dni. (...) Pokiaľ teda žalobca aj sám uviedol,
že do volieb ostávajú necelé dva dni (t.j. menej ako 48 hodín), tak je zrejmé, že výslovne predpokladal,

že adresátom sa dostane denník do dispozičnej sféry v čase už začatého volebného moratória.

44. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci je, na rozdiel od billboardov alebo letákov vhadzovaných
do poštových schránok (judikatúra Ústavného súdu SR, na ktorú poukazoval žalobca), možné relatívne
zreteľne určiť časový úsek, v rámci ktorého sa adresáti (vrátane voličov) majú možnosť oboznámiť

so zverejnenými informáciami. Tento časový úsek možno určiť podľa označeného dňa vydania
predmetného denníku, t.j. 28.03.2019. Z potvrdenia distribučnej spoločnosti vyplýva, že predmetný
denník obsahujúci sporné informácie o kandidátoch sa objektívne mohol dostať do dispozičnej sféry
čitateľov najskôr od 6:00 hod. (čo je ešte jednu hodinu pred začatím moratória), avšak z dátumu
vydania a charakteru tejto periodickej tlače je zrejmé, že si ho čitatelia mohli zakúpiť alebo ho vzhliadnuť

minimálne počas celého dňa 28.03. 2019, takže sa do ich dispozičnej sféry mohol dostať aj po 7:00
hod., kedy už začalo volebné moratórium.

45. S ohľadom na uvedené správny súd žalobcovu argumentáciu ukončením distribúcie jednu hodinu
pred začiatkom moratória neakceptoval. Vzhľadom na skutočnosť, že zverejnenie je potrebné vnímať

ako faktický stav, neobstojí žalobcova argumentácia, že v čase volebného moratória už nevyvíjal aktívnu
činnosť, pretože vychádzajúc z okolností prejednávanej veci a ust. § 14 ods. 1 zákona o volebnej
kampani, je na konštatovanie porušenia zákazu v cit. ustanovení zákona postačujúce, ak žalobca svojou
predchádzajúcou aktívnou činnosťou (hoc by táto aj bola realizovaná ešte jednu hodinu pred začatím
moratória) privodil faktický stav, ktorým je zverejnenie sporných informácií. Z podstaty veci vyplýva,

že pokiaľ by žalobca nedistribuoval predmetný denník (za účelom zverejnenia v ňom obsiahnutých
informácií, inak by distribúcia výtlačkov denného periodika pre žalobcu postrádala sledovaný cieľ
a zmysel), ktorého obsahom boli sporné informácie, v rozhodný deň (28.03.2019), nemohlo by logicky
ani dôjsť k faktickému stavu – zverejneniu, pretože predmetný denník by sa nedostal do dispozičnej
sféry čitateľov.

46. Pokladnomzodpovedaníotázky,žežalobcazverejňovalinformácieokandidátochvčasevolebného
moratória, je možné pristúpiť k vyriešeniu otázky, či tieto informácie z kvalitatívneho hľadiska sú
informáciamiokandidátochnaprezidentavichprospech,čineprospech,ktorýchzverejňovaniejevčase
moratória zakázané v zmysle § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani. Žalobca v súvislosti s kvalitatívnou

stránkou zverejnených informácií namietal, že obom prezidentským kandidátom bol pred druhým kolom
volieb poskytnutý priestor na vyjadrenie sa a že nešlo o sprístupnenie nových informácií.

47. K tomu správny súd v zhode so žalovaným uvádza, že vzhľadom na hraničný čas zverejnenia
sporných informácií (t.j. v deň 28.03.2019) je skutočne zjavné, že kandidáti objektívne (aj vzhľadom na

začatie volebného moratória) nemali dostatok časového priestoru reagovať na zverejnené informácie.
Na druhej strane možno dať čiastočne za pravdu aj žalobcovi, že pokiaľ obom kandidátom poskytol
priestor na rozhovor a niektorý z kandidátov ho nevyužil, uvedené nemožno samé osebe pričítať na
jeho ťarchu, avšak treba upresniť, že za daných skutkových okolností nie je problémom to, že niektorýz kandidátov nevyužil poskytnutý priestor na rozhovor, ale ako problematické sa javí to, že kandidátka,
ktorá priestor nevyužila (ako vyplýva z úvodu článku so D. E.), nemala vzhľadom na čas zverejnenia
informácií možnosť následne reagovať na už zverejnené informácie, pretože tieto boli zverejnené až dňa

28.03.2019. Uvedené objektívne môže vzbudzovať pochybnosti ohľadom zachovania rovnosti oboch
kandidátov, pričom pokiaľ by boli predmetné informácie zverejnené pred začatím volebného moratória,
tak by bolo možné konštatovať, že aj kandidátka, ktorá nevyužila poskytnutý priestor na rozhovor, by
objektívne mala možnosť nejakou formou zareagovať na zverejnené informácie. Inak povedané, pokiaľ
sa aj samotní kandidáti dozvedia o obsahu zverejnených informácií až v deň volebného moratória, tak

potom je zrejmé, že objektívne na tieto zverejnené informácie už nevedia reagovať, a to bez ohľadu na
skutočnosť, či využili priestor na rozhovor/vyjadrenie ešte pred začatím moratória.

48. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že nejde o nové informácie, tak správny súd opätovne v zhode
so žalovaným musí konštatovať, že obsah sporných článkov vzbudzuje dojem, že ide o doteraz
nezverejnené informácie, teda o informácie nové a aktuálne. K uvedenému možno poukázať na citáciu

z úvodu článku s B. C. na s. 2, v ktorom je výslovne uvedené, že ,,Do prezidentských volieb ostávajú
necelé dva dni. (...) Nový čas sa krátko pred moratóriom v závere ťažkej kampane rozprával s oboma
kandidátmi. (...).“ Správny súd nepopiera, že cieľom je upútať potenciálneho čitateľa, ako aj uviedol
žalobca, avšak z uvedeného je zrejmé, že upútanie čitateľa je založené na podprahovej informácií, že
ide o nové, aktuálne informácie, ktoré doposiaľ čitatelia nemohli mať k dispozícii. Inak povedané, je

v tomto smere čiastočne aj zodpovednosťou žalobcu, že informácie prezentuje ako nové. Odhliadnuc
od uvedeného, z kvalitatívneho hľadiska je zrejmé, že ide o informácie, ktoré sú spôsobilé mať vplyv na
rozhodovanie voliča, pretože v jednotlivých článkoch sú osobitne zvýraznené informácie, ktoré by mohli
pôsobiť ako kontroverzné, resp. z politického hľadiska zásadné, pre prípadné rozhodovanie sa voličov,
kedy pri jednotlivých článkoch je vo farebne vyznačených rámčekoch informácia o tom, ktorá politická

strana a akou sumou podporila toho-ktorého kandidáta. Ak žalobca namietal, že v obsahu rozhovorov
ide o témy, ktoré už boli predtým zverejnené, tak správny súd uvádza, že pokiaľ by sa aj uvedené
tvrdenie ukázalo ako pravdivé, tak je potrebné prihliadať na skutočnosť, že aj téma, o ktorej už bolo
diskutované sa môže prostredníctvom jej ,,nového“, odlišného spracovania (napr. viac otázok k danej
téme, uchopenie témy z iného uhlu pohľadu) vo výsledku prejaviť ako vyprodukovanie novej informácie,

spôsobilej mať vplyv na rozhodovanie voličov.

49. Správny súd len pre úplnosť dopĺňa, že nie každé porušenie zákazu zverejňovať informácie
o kandidátoch v čase volebného moratória je potrebné vnímať ako skutočnosť majúcu zásadný vplyv
na zákonnosť, príp. dokonca ústavnosť volieb, avšak uvedené nemá vplyv na prípadné vyvodenie

administratívnoprávnej zodpovednosti subjektu, ktorého činnosť sa vo výsledku prejavila ako porušenie
zákazu uvedeného v § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani. Uvedené správny súd konštatuje z dôvodu,
že napriek skutočnosti, že Ústavný súd SR (resp. pokiaľ ide o komunálne voľby tak Najvyšší správny
súd SR) určité porušenie zákona môže posúdiť z hľadiska jeho intenzity ako nespôsobilé mať vplyv na
zákonnosť a ústavnosť volieb, tak uvedené ešte neznamená, že nejde o také porušenie zákona, pri

ktorom možno vyvodiť ,,aspoň“ administratívnu zodpovednosť.

50. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žalovaný dôvodne konštatoval porušenie §
14 ods. 1 zákona o volebnej kampani, pretože žalobca ako vydavateľ periodickej tlače bol zodpovedným
subjektom a naplnil objektívnu stránku správneho deliktu, spočívajúcu v zákaze zverejňovania informácií

o kandidátoch na prezidenta v ich prospech či neprospech v čase volebného moratória.

51. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd konštatuje, že z tohto
je zrejmé, že hodnotil preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej
argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení

všetkýchdôkazovsprávnyorgánvydalmeritórnerozhodnutie(rozsudokKrajskéhosúduvBratislaveč.k.
2S/167/2013-50). V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalovaný dostatočne vymedzil konkrétne
skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal, taktiež ozrejmil svoje úvahy, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo
veci a reagoval na podstatné námietky, resp. argumenty žalobcu. Vo vzťahu k výške pokuty možno
odôvodnenie označiť za stručné, avšak dostatočné na to, aby z neho vyplynulo, aké okolnosti správny

orgán pri určovaní konkrétnej výšky pokuty zohľadňoval (t.j. pokuta v dolnej polovici sadzby; závažnosť
porušenia zákazu; celoslovenský rozsah rozširovania predmetnej periodickej tlače).52. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 493e SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.