Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 19Sas/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200419
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Miroslava Štefčeková
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5021200419.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štefčekovou, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. B. X/X, XXX XX A., E.. zákonným zástupcom
- opatrovníkom Mesto Bytča, so sídlom Námestie SR 1/1, 014 01 Bytča, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 09.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie žalovanej - Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-
X/XXXX-XX zo dňa 09.12.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 03.10.2019 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina (ďalej „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XXzodňa03.05.2019predpísalažalobcovipenálevsume463,15Eurzaobdobie
január 2009 až december 2009. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom
vzniesol námietku premlčania. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej „žalovaný“)
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušila a vec mu vrátila na nové prejednanie.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 03.10.2019
podľa § 178 ods. 1, písm. a), bod 9 a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon
č. 461/2003 Z. z.“) predpísala žalobcovi za jednotlivé mesiace obdobia od apríla 2009 do decembra
2009 penále, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a
príspevky na starobné dôchodkové sporenie, na invalidné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti, do
rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti
poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne, spolu v sume 358,81

Eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia bola príloha - tabuľka s uvedením: výšky
poistného zaplatenom po dni splatnosti, jednotlivých dátumov splatnosti, ako aj dátumov zaplatenia
poistného, počtu dní omeškania, vypočítaným a predpísaným penále za jednotlivé obdobia ako aj
spolu. Prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že už dňa 03.05.2019 rozhodnutím
č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX predpísal žalobcovi penále v sume 463,15 Eur. Žalobca podal proti
tomuto rozhodnutiu dňa 10.05.2019 odvolanie a vzniesol nepriamo námietku premlčania práva, na

základe čoho žalovaná rozhodnutie zrušila a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové prejednanie.
Ďalej uviedol, že registračný list dobrovoľne poistenej osoby, fyzickej osobe - prihlášku prijal dňa
09.01.2009 s dátumom vzniku nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanostidňa 09.01.2009. Právo predpísať penále sa viaže na desať ročnú premlčaciu lehotu, plynúcu odo dňa
splatnosti poistného, na ktoré sa viaže predmetné rozhodnutie, a to podľa § 147 ods. 1 v spojení s §
241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania prvostupňový správny

orgán rozhodol, že penále, ktoré sa viazalo na poistné za obdobie január - marec 2009 je premlčané a
toto spolu v sume 104,34 Eur nebol žalobca povinný zaplatiť. Keďže pôvodné prvostupňové rozhodnutie
bolo vydané dňa 03.05.2009, t. j. pred uplynutím 10 ročnej zákonnej premlčacej lehoty plynúcej odo
dňa splatnosti poistného za mesiac apríl 2009, právo predpísať penále viažuce sa k poistnému za
mesiac apríl 2009 a nasledujúcich, nebolo podľa neho premlčané. Prvostupňový správny orgán ďalej

poukázal na ustanovenie § 128 ods. 1, písm. d), ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. d), ods. 10 písm. c) a
ods. 11 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., § 20 ods. 1 písm. c) (zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom
dôchodkovom sporení v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej "zákon č. 43/2004 Z. z.“). Prvostupňový
správny orgán tiež uviedol, že fyzická osoba, povinná platiť poistné je toto povinná odvádzať, a to na účet
Sociálnej poisťovne, štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu do 8. dňa kalendárneho mesiaca,
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí (§ 141 od. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods.

1, veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. a § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z).
Penále bolo žalobcovi vyrubené, nakoľko povinné poistné neodviedol včas.
3. Žalobca v podanom odvolaní zo dňa 09.10.2019 namietal, že podľa § 148 od. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. sa na vymáhanie penále vzťahuje osobitný predpis, ktorý sa riadi zákonom č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), pretože zákon o sociálnom poistení na predpísanie penále

nedefinuje lehoty na premlčanie predpísať penále, ale iba na premlčanie poistného, ktoré už dávno
žalobca zaplatil. Žalobca ďalej uviedol, že nie je možné od neho vyžadovať penále, aj keď pohľadávku
uhradil oneskorene, nakoľko právo Sociálnej poisťovne vymáhať aj penále bolo len v lehote tri roky a
tá už uplynula. Ďalej žalobca poukázal na to, že urobil chybu, keď sa dal dobrovoľne poistiť, pričom
Sociálna poisťovňa sa dopustila megapodvodu a nechala ho žiť vo veľkej biede, pretože mu nepriznala

invaliditu z mladosti.
4. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej „žalovaný“) rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX (ďalej „napadnuté
rozhodnutie“) zo dňa 09.12.2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zmenila prvostupňové
rozhodnutie tak, že text „december 2009“ nahradila textom „1. december 2009 až 4.
december 2009“ a vo zvyšku prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Zmenu rozhodnutia odôvodnila tým,

že len spresnila obdobie, za ktoré bolo žalobcovi napadnutým prvostupňovým rozhodnutím predpísané
penále, inak podľa nej tento formálny nedostatok nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného
penále. Ďalej v odôvodnení poukázala na to, že poistenie vzniká a zaniká najskôr odo dňa podania
prihlášky a odhlášky, v danej veci 09.01.2019, respektíve 04.12.2019 a opísala aj skutkové okolnosti.
Zdôraznila, že žalobca ako dobrovoľne poistená fyzická osoba bol povinný platiť poistné v lehote

splatnosti v správnej sume a spôsobom ustanoveným zákonom a keďže sa tak nestalo, penále
je právnym následkom nesplnenia tejto odvodovej povinnosti. Rozhodujúce dátumy pre posúdenie
premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať penále podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sú
dátum splatnosti poistného a dátum vydania rozhodnutia, ktorým si Sociálna poisťovňa uplatnila svoju
pohľadávku prvýkrát. Rozhodujúcimi skutočnosťami pre uznanie námietky premlčania práva Sociálnej

poisťovne predpísať penále je vznesenie námietky premlčania, splnenie povinnosti podľa § 228 ods.
3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2010 a uplynutie desaťročnej
premlčacej lehoty odo dňa splatnosti poistného do dňa, kedy si Sociálna poisťovňa uplatnila svoju
pohľadávku a penále voči žalobcovi prvýkrát. V danej veci to bolo podľa žalovanej teda 03.05.2019 t.
j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného za mesiac apríl

2009, ktoré teda nie je premlčané a nie je premlčané ani poistné za nasledujúce mesiace. Žalovaná
zdôraznila, že čo sa týka námietky premlčania práva Sociálnej poisťovne vymáhať penále, ktoré bolo
predmetom administratívneho konania, túto námietku nemohla uznať, nakoľko šesťročná premlčacia
lehota podľa § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01.01.2004 sa vzťahuje ku dňu
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Žalovaná uviedla, že podľa §

241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení od 01.01.2004 do 29.02.2012 na pokuty a penále platia
ustanovenia § 142 ods. 6, § 143 ods. 3 a § 145 až § 147 zákona o poistnom primerane. Dlžné poistné
sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne priamo zo zákona, dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty
jeho splatnosti, ale penále sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne až dňom jeho predpísania formu
rozhodnutia, v uvedenom prípade 03.10.2019. Žalovaná zdôraznila, že pokiaľ pobočka vydala žalobcovi

potvrdenie dňa 16.02.2019, že od 09.01.2009 do 04.12.2009 nemal evidované nedoplatky, vzťahovalo
sa len k poistnému a nie k penále.
Správna žaloba - žalobné body5.Vovčaspodanejsprávnejžalobezodňa16.02.2020žalobcauviedol,žeSociálnapoisťovňasanaňom
dopustila obzvlášť závažných zločinov, pretože mu nepriznala invaliditu z mladosti, aby mohol slušne a
dôstojne žiť. Uviedol, že o dôchodok požiadal 01.01.2011 a Sociálna poisťovňa mu ho mala uznať tri roky

spätne, tieto dôchodky sa vyplácajú od 16. roku života po dovŕšení 18. roku, pričom Sociálna poisťovňa
honechalažiťvbiede,momentálnesosumou141Eur.Žalobcauviedol,žeposudkovékomisiežalobcovi
nič nepriznajú a robia všetko, aby nemohol podať žalobu na súd, pričom poukázal na svoje sociálne
pomery a zdravotný stav, keď trpí organickým mozgovým poškodením. Žalobca opätovne vzniesol
námietku premlčania konkrétne vo vzťahu k právu na predpísanie penále s tým, že v prípade priznania

dôchodku z mladosti by žiadne oneskorenie zaplatenia poistného nevzniklo. Podľa názoru žalobcu
zákon o sociálnom poistení nedefinuje premlčaciu dobu na pokuty a penále, ale len na pohľadávku, preto
sa uvedená situácia riadi § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a to osobitným predpisom, čo je v danom
prípade 3 roky podľa CSP. Podľa žalobcu, žalovaná vo svojom odôvodnení nemá pravdu, nakoľko sa to
vzťahuje iba na pohľadávky, ktoré on už zaplatil, o čom mu aj bolo vydané potvrdenie. Žalobca v tejto
súvislosti citoval § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a zdôraznil, že v prípade zamietnutia žaloby sa

mieni domáhať svojich práv neskôr odškodnením.
6. Podaním zo dňa 19.03.2020 žalobca doplnil svoju správnu žalobu s tým, že povinné odvody do
Sociálnej poisťovne hradil o čosi neskoršie, a preto sa vymáhalo v dvoch exekučných konaniach,
v ktorých už zaplatil trovy. Naproti tomu zdravotná poisťovňa, ktorá tiež povinné odvody vymáhala
exekučne, mu žiadne penále nepredpísala.

Vyjadrenie žalovanej
7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.09.2020 nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
uviedla, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Sociálnej poisťovne vo veci predpísania
penále žalobcovi a nie preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci
priznania invalidného dôchodku žalobcovi.

8. Podľa žalovanej je Sociálna poisťovňa na základe § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
povinná penále predpísať v prípade neodvedenia poistného v súlade so zákonom o sociálnom poistení,
pričom zákon Sociálnej poisťovni neukladá lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať. V tejto súvislosti
žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk 5/2016 zo dňa 27.03.2019.
Žalovaná ďalej uviedla, že s námietkou premlčania sa v napadnutom rozhodnutí patrične zaoberala

s poukazom na § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o primeranom použití § 147 o poistnom aj
na penále. Žalovaná zdôraznila, že nemohla obstáť námietka žalobcu, že zákon o sociálnom poistení
nepozná inštitút premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať penále. Penále sa stáva pohľadávkou
Sociálnej poisťovne dňom jeho predpísania formu rozhodnutia, v ktorej súvislosti žalovaná poukázala na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/20/2013 zo dňa 10.12.2013. Vo veci predpísané penále

prvostupňový správny orgán rozhodol, a teda si uplatnil právo podľa žalovanej prvýkrát dňa 03.05.2019 a
k tomuto dátumu mohla Sociálna poisťovňa posudzovať, či došlo k premlčaniu jej práva. Za obdobie apríl
2009 až december 2009 podľa žalovanej nebolo možné námietku žalobcu uznať, pretože v čase vydania
prvého prvostupňového rozhodnutia ešte 10 ročná premlčacia lehota neuplynula. Ak žalobca považoval
nárok Sociálnej poisťovne na penále za premlčaný aj za obdobie apríl až december 2009, žalovaná sa

s týmto nestotožnila, pretože dôvodnosť vznesenej námietky premlčania podľa nej treba posudzovať
ku dňu vzniku pohľadávky, t. j. ku dňu 03.05.2019. Pre plynutie premlčacej lehoty podľa žalovanej
nemôže mať význam ani dátum vydania druhostupňového rozhodnutia, respektíve dátum nadobudnutia
právoplatnosti, pretože odvolacím rozhodnutím žalovaná len preskúmava zákonnosť prvostupňového
rozhodnutia, respektíve dôvod vznesenej námietky premlčania podľa právneho stavu platného v deň

vydania prvostupňového rozhodnutia. Týmto rozhodnutím si Sociálna poisťovňa, ústredie neuplatnila
svoj nárok, pretože predpísať penále podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.
z. je oprávnená len pobočka. Uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.
9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018.
Replika

9. Žalobca právo repliky nevyužil.
10. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 30S/155/2021 zo dňa 30.03.2022 rozhodnutie žalovaného
č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 09.12.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 03.10.2019 zrušil bez toho, aby vec vrátil správnemu orgánu na nové
prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom takéhoto postupu bol právny názor krajského súdu vyjadrený v

závere bodu 18. napadnutého rozsudku, že „ak žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu (teda o vyrubení
penále) dňa 9. 12. 2019 (právoplatne 18. 12. 2019), bol oprávnený vyrubiť penále už len za obdobie
01. 12. - 4. 12. 2019, za ktoré obdobie bolo poistné splatné 08. 01. 2010. Podľa názoru správnehosúdu k prerušeniu plynutia uvedenej lehoty nedochádza predpísaním penále zo strany pobočky, a teda
nepostačuje, ak v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.“
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Ssk/152/2022 zo dňa 31.10.2023

rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/155/2021-296 zo dňa 30.03.2022 zrušil a
vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd SR uviedol, že
posúdenie charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo rozhodné pre senát
Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý uznesením sp. zn. 9Sžsk/83/2020 zo dňa 30.03.2022 postúpil
otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať bez vznesenej

námietky premlčania, Veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu SR. Veľký senát Najvyššieho
správneho súdu SR rozhodol rozsudkom sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27. 09. 2023, ktorým dal
odpoveď na všetky 3 relevantné otázky, týkajúce sa prejednávanej veci. Najvyšší správny súd SR
viazanýzáväznýmprávnymnázoromVeľkéhosenátuaplikovaljehozáverynaprejednávanúvec,pričom
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z opačného (kolidujúceho) právneho
posúdenia charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a zároveň z opačného

(kolidujúceho) právneho názoru týkajúceho sa prerušenia plynutia premlčacej lehoty. S ohľadom na
uvedené dôvody Najvyšší správny súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu Žiline a vec vrátil Správnemu
súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou správneho
súdu opätovne sa vecou zaoberať, vec prejednať a vo veci opätovne rozhodnúť, vychádzajúc pritom zo
záväzného právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí kasačného súdu.

12. Uznesením sp. zn. 19Sas/9/2023 zo dňa 03.03.2025 správny súd zrušil uznesenie sp. zn.
30S/155/2021 zo dňa 30.11.2022 o ustanovení procesného opatrovníka žalobcovi z dôvodu, že odpadol
dôvod, na základe ktorého bol žalobcovi ustanovený procesný opatrovník s ohľadom na to, že žalobca
bol na základe rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 30Ps/444/2022 zo dňa 30.03.2022 potvrdeného
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoPs/1/2023 zo dňa 16.08.2023 obmedzený v spôsobilosti

na právne úkony a bol mu ustanovený hmotnoprávny opatrovník podľa Občianskeho zákonníka, ktorý
je v zmysle § 26 a § 27 Občianskeho zákonníka jeho zákonným zástupcom, na základe čoho pominul
dôvod, aby v správnom súdnom konaní bol žalobcovi z rovnakého dôvodu (jeho duševnej poruchy)
ustanovený procesný opatrovník, ktorý bol zároveň totožný s jeho zákonným zástupcom.
13. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015

Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), (účastníci konania nepožiadali o nariadenie
pojednávania a ani súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie nariadiť v zmysle § 107
ods. 1 SSP) a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku dňa 31.03.2025 bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
dňa 25.03.2025 v zmysle § 137 ods. 4 SSP.

14.Správnysúdvecnepríslušnýpodľa§10SSPamiestnepríslušnýpodľa §13ods.3SSP
preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového)
nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa
jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými
bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci

dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná, a preto zrušil rozhodnutie žalovanej, ako
aj prvostupňového správneho orgánu.
Právny rámec
15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“)
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

16. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
17. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa § 202 ods. 2 prvá veta SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
19. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
20. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“), na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom

konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
21. Podľa § 172 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo
veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právacha povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov
starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
22. Podľa § 172 ods. 3 zákona o sociálnom poistení konanie vo veciach podľa odseku 1 je

a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"),
b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").
23. Podľa § 172 ods. 4 zákona o sociálnom poistení predmetom dávkového konania je rozhodovanie
o dávkach.
24. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o

vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok
dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení
zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
25.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.
26. Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov
odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola

splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b).
28. Podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.
29. Podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno
vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

30. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným
odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej
sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania
odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná

suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená
exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení predpísané penále podľa odseku 1 nemôže
presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované
obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako

5 eur.
32. Podľa § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o
nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu.
33. Podľa § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142
ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.

34. Podľa § 241 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na povolenie splátok dlžných súm pokút a penále
platí § 146 rovnako.
Posúdenie veci správnym súdom
35. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 09.12.2019, ktorým potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka

Žilina č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 03.10.2019 (zmenila ho iba v časti výroku tak, že text
december2009nahradilatextom1.december2009až4.december2009)opredpísanípenáležalobcovi
vo výške 358,81 Eur podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona č. 461/2003 Z. z. a odvolanie
žalobcu zamietla z dôvodu, že žalobcom vznesená námietka premlčania nebola dôvodná, pretože
Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina si pohľadávku na penále za obdobie 09.01.2009 až 04.12.2009 voči

žalobcovi uplatnila prvýkrát rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 03.05.2019 s tým, že
poistné za mesiac apríl bolo splatné 11.05.2009 a predmetné rozhodnutie bolo preto vydané ešte pred
uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného za mesiac apríl 2009,
na základe čoho nebolo premlčané poistné za mesiac apríl 2009 a ani za obdobie máj - december 2009.
36. Žalobca v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzil podstatu svojej

argumentácie tak, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné z dôvodu, že došlo k premlčaniu vo vzťahu k
právu na predpísanie penále s tým, že v prípade priznania dôchodku z mladosti by žiadne oneskorenie
zaplatenia poistného u žalobcu nevzniklo.37. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo preto preskúmať, či rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu a žalovanej o predpísaní penále bolo vydané v súlade so zákonom a či pri
rozhodovaní prvostupňového správneho orgánu a žalovanej došlo k správnemu právnemu posúdeniu

ohľadne plynutia premlčacej doby v posudzovanej veci.
38. Správny súd v prvom rade odkazuje na odôvodnenie uvedené v rozsudku Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 6Ssk/152/2022 zo dňa 31.10.2023, v ktorom Najvyšší správny súd SR v bode 19
poukázal na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2002 zo dňa
27.09.2023, v ktorom poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax v otázke normovania premlčania, resp.

preklúzie ustanovením § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedol „v podstatnom (čo sa týka
rozdielnosti rozhodovacej praxe) dôvodil, že najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3 Szd 1/2010 zo 7.
decembra 2010 vyslovil, že sa nepremlčiava samo poistné (v tam riešenom prípade na zdravotné
poistenie podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní), ale procesné právo poisťovne predpísať ho, ktoré premlčaním

zanikne. Na toto premlčanie musí poisťovňa prihliadnuť ex offo, ak právny predpis vyslovene
neustanovuje, že sa naň prihliada len na námietku dlžníka. Podobný názor vyslovil najvyšší súd aj
v rozsudku sp. zn.10 Sžso43/2013. V ďalšom rozsudku sp. zn.7 Sžso9/2010z9. júna2011však najvyšší
súd vyslovil, že na premlčanie práva (na predpísanie poistného) sa prihliada len na námietku a bez
nej správne orgány nie sú povinné skúmať premlčanie práva. Ak taká námietka v správnom konaní

nebola vznesená, nemôže na ňu prihliadať ani súd prvého stupňa. Rozsudok sp. zn. 7 Sžso 28/2016
z 25. januára 2018, z ktorého vychádzal aj krajský súd, opäť dospel k názoru, že premlčanie v zmysle
zákona č. 461/2003 Z. z. znamená fakticky preklúziu, pretože tento predpis neustanovuje, že by sa na
premlčanie malo prihliadať len na námietku. Premlčacia lehota podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. je
tak v skutočnosti prekluzívnou lehotu. Avšak rozsudok sp. zn. 10 Sžsk 6/2019 z 30. júna 2020 znova

uzavrel, že žalovaná nemusela ex offo prihliadať na premlčanie práva predpísať penále, pretože toto
právo nie je postihované preklúziou, ale premlčaním. Keďže dlžník počas konania žalovanej premlčanie
nenamietal, jej rozhodnutie, ktoré sa premlčaním nezaoberalo, nemožno považovať za nezákonné. O
určitú syntézu jednotlivých názorov sa pokúsil najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 33/2020 z 30.
júna 2021, v ktorom podal aj prehľad dovtedajšej judikatúry (okrem posledne citovaného rozsudku sp.

zn. 10 Sžsk 6/2019). Najvyšší súd vyšiel z toho, že názor vyjadrený v rozsudku sp. zn. 7 Sžso 9/2010
bol prekonaný neskoršími rozhodnutiami, preto nepovažoval za potrebné predložiť vec veľkému senátu.
Vecne najvyšší súd dospel k záveru, že premlčanie nemusí vždy znamenať preklúziu, rozlíšenie je však
problematické, ak sa premlčanie ustanovuje v netypickej situácii (napr. § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z., ktorý upravuje premlčanie nároku na dávku). Na rozdiel od § 85 Daňového poriadku (č. 563/2009

Z. z.) a § 60 Colného zákona (č. 199/2004 Z. z.), ktoré vyslovene vyžadujú, aby sa dlžník premlčania
dovolal, zákon č. 461/2003 Z. z. takéto ustanovenie neobsahuje [ďalej citovaným ustanovením § 151
ods. 2 písm. h) tohto zákona sa najvyšší súd nezaoberal]. Žalovaná tak musí na premlčanie prihliadať
aj bez námietky dlžníka. Platiteľ však môže dlžné poistné dobrovoľne zaplatiť a také plnenie nie je
bezdôvodným obohatením žalovanej.“

39. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 6Ssk/152/2022 zo dňa 31.10.2023 ďalej poukázal na
to, že Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2002 zo dňa 27.09.2023
dal odpoveď na otázky týkajúce sa: (i) charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.,
konkrétne, či ide o premlčanie alebo preklúziu, (ii) posudzovania plynutia zákonnej lehoty ustanovenej
v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. z pohľadu, či je relevantné, aby premlčanie bolo namietané

v priebehu administratívneho konania, resp. aký vplyv má na plynutie premlčacej lehoty právoplatné
skončenie správneho konania, ako aj (iii) či v prejednávanej veci ide o správnu žalobu vo veci správneho
trestania podľa § 194 SSP a nasl.
40. Správny súd v kontexte nastolených otázok, ktorých zodpovedanie je rozhodujúce v predmetnej
veci poukazuje na odôvodnenie uvedené v rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Ssk/152/2022 zo dňa

31.10.2023, ktorého právnym názorom je správny súd v predmetnej veci viazaný a ktorý uviedol
„vychádzajúc z vyššie opísanej rozdielnosti judikatórnej praxe, veľký senát najvyššieho správneho súdu
(ktorého právny názor je pre senáty najvyššieho správneho súdu podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný) v
predmetnej veci v podstatnom dôvodil, že „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon

organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného.
Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v
nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehotana plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá
môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia §
147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím

o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať,
že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči
povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda
prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty
upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti

tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len
čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147
ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.“. Veľký
senát najvyššieho správneho súdu následne dospel k záveru, že „Premlčanie práva predpísať poistné
podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala
pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná

odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému,
ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky
Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci
autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.]
môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm.

h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí
sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky
žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať
penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich

použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148
ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie
§ 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“. V súvislosti s otázkou možného posudzovania správnej
žaloby žalobcu ako žaloby vo veci správneho trestania najvyšší správny súd poukazuje na záver veľkého
senátu, ktorý uviedol, že „Podľa veľkého senátu kasačného súdu však riešenie tejto otázky vo výsledku

nie je potrebné, pretože podľa správneho výkladu § 194 ods. 1 SSP konanie o predpísaní penále podľa
§ 240 zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno považovať za správne trestanie.“
41. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu po posúdení veci uvádza, že konanie
o predpísaní penále podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno v zmysle vyššie uvedeného názoru
považovať za správne trestanie, a preto správny súd žalobu žalobcu zo dňa 16.02.2020 v spojení

s jej doplnením zo dňa 19.03.2020 neposúdil ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania a na
prejednávanú vec neaplikoval ust. § 194 a nasl. SSP, ale túto žalobu posúdil ako správnu žalobu
v sociálnych veciach a aplikoval pri jej posúdení a prejednaní ust. § 199 a nasl. SSP.
42. Správny súd po prejednaní veci a preskúmaní napadnutého rozhodnutia vrátane postupu, ktorý
predchádzal jeho vydaniu, dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovanej, ako

aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť.
43. Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia žalovanej a prvostupňového správneho orgánu
vydané v tzv. nedávkovom konaní, na ktoré podľa § 172 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom
poistení nebolo možné aplikovať všeobecný predpis o správnom konaní - Správny poriadok. Konanie
o predpísanie poistného môže začať aj z úradnej moci, z vlastného podnetu

pobočkySociálnejpoisťovnestým,žekonaniejezačatédňomvykonaniaprvéhoúkonuvočiúčastníkovi.
Pokiaľ Sociálna poisťovňa disponuje dostatočnými podkladmi z vlastnej činnosti či z registrov, ktoré sú
jej prístupné, môže byť takýmto prvým úkonom aj samotné (prvostupňové) rozhodnutie. V tejto veci v
zásade boli podmienky pre takýto (štandardný) postup prvostupňového orgánu naplnené.
44. Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že zákonodarca ustanovuje fyzickým

a právnickým osobám povinnosť platiť poistné a ustanovuje aj jeho splatnosť. Pre prípad nesplnenia
si tejto povinnosti súčasne v ustanovení § 240 ods. 1 zákon č. 461/2003 Z. z. ustanovuje oprávnenie
Sociálnej poisťovne predpísať penále ako sankciu za nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné
riadne a včas. V ustanovení § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zákonodarca ustanovil, že právo
predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Správny súd v zmysle vyššie citovaných záverov Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu
SR konštatuje, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto
rozhodnutia voči povinnej osobe, s tým, že ak rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred
uplynutímdesaťročnejlehotyupravenejv§147ods.1zákonač.461/2003Z.z.,tátoosobamôžeuplatniťnámietku premlčania v odvolaní alebo počas odvolacieho konania. Premlčanie práva predpísať poistné
podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikla
pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho, pričom uvedené závery sa podľa § 147 ods.

1 a § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vzťahujú aj na možnosť predpísať penále za neodvedené
poistné.
46. Správny súd vzhľadom na uvedené závery Najvyššieho správneho súdu SR ako dôvodnú vyhodnotil
námietku žalobcu týkajúcu sa uplynutia doby, v rámci ktorej bolo možné žalobcovi predpísať penále za
nesplnenie povinnosti riadne a včas uhradiť poistné. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa
03.05.2019, ktoré bolo následne zrušené odvolacím orgánom, nie je možné považovať za rozhodnutie,
ktorým bolo predpísané penále, tak, ako to tvrdil žalovaný, a to práve s ohľadom na jeho následné
zrušenie. Rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré bolo následne zrušené nemôže spôsobovať účinky,
a preto ho nemožno považovať za rozhodnutie o predpísaní penále, od ktorého vydania sa posudzuje
plynutiepremlčacejdoby.Zatotorozhodnutiezdôvoduzrušeniarozhodnutiaprvostupňovéhosprávneho

orgánu č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 03.05.2019 odvolacím orgánom možno považovať až
následne vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 03.10.2019 (t. j. neprávoplatné
rozhodnutie), ktorým bolo žalobcovi predpísané penále za obdobie apríl až december 2009, vo vzťahu
ku ktorého žalobca vzniesol v rámci podaného odvolania námietku premlčania. V zmysle záverov
kasačného súdu tak plynutie premlčacej lehoty bolo potrebné odvíjať od rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 03.10.2019, na základe čoho správny súd
dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo vydané
v rozpore s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z.
47. Na základe žalobcom vznesenej námietky premlčania bolo úlohou prvostupňového správneho
orgánu v rámci autoremedúry (§ 217 ods. 1), prípadne žalovanou (§ 179 ods. 1 písm. b) zákona

č. 461/2003 Z. z.) pri rozhodovaní zaoberať sa otázkou, či sa právo predpísať penále premlčalo.
Predmetnou otázkou sa zaoberala žalovaná, ktorá však podľa správneho súdu dospela k nesprávnemu
právnemu posúdeniu plynutia premlčacej doby, keď toto odvíjala od vydania zrušeného prvostupňového
rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 03.05.2019. Pre plynutie premlčacej doby bolo
rozhodujúce tak, ako už bolo správnym súdom vyššie konštatované, vydanie prvostupňového

rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 03.10.2019, od
ktorého dátumu bolo potrebné posudzovať dôvodnosť žalobcom vznesenej námietky premlčania.
48. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí s poukazom na citovanú ustálenú rozhodovaciu prax
dospel k záveru, že žalobcom vznesená námietka premlčania týkajúca sa uplynutia doby, v rámci
ktorej bolo možné žalobcovi predpísať penále za nesplnenie povinnosti uhradiť poistné riadne a

včas, bola dôvodná, čo bolo hlavným dôvodom, na základe ktorého správny súd zrušil podľa § 191
ods. 1 písm. c) SSP rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 09.12.2019 a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 03.10.2019 z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia doby, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť žalobcu za
nezaplatenie poistného.

49. Úlohou prvostupňového správneho orgánu v ďalšom konaní bude v intenciách rozsudku Veľkého
senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2002 zo dňa 27.09.2023 a rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/152/2022 zo dňa 31.10.2023 s prihliadnutím na plynutie premlčacej
doby v zmysle v nich uvedených záveroch opätovne posúdiť, či je možné predpísať penále žalobcovi za
obdobie apríl až december 2009 za neuhradenie poistného riadne a včas s tým, že v zmysle § 191 ods.

6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom správneho súdu viazaný.
50. Nad rámec uvedeného správny súd konštatuje, že ďalšími námietkami žalobcu o nepriznaní
invalidného dôchodku vzhľadom na nesprávne právne posúdenie plynutia premlčacej doby nebolo
potrebné vecne sa zaoberať a správny súd ich považoval za nesúvisiace s vecou.
51. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keďže žalobca bol v konaní

úspešný, správny súd mu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).