Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 4T/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010120
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Zachar

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6923010120.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Petrom Zacharom v trestnej veci obžalovaného A.

A., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. mája 2024,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. A. B. C. D.,
A. A., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom A. E., F. XXXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

od januára 2022 do septembra 2022 v Rimavskej Sobote v bytoch na Ulici E., ako aj v byte na G.
F. H. XX a inde, opakovane napádal poškodenú I. J., nar. XX.XX.XXXX v A. E., trvale bytom E. A.
H. XXXX/XX, A. E., takým spôsobom, že ju udrel do hlavy a do oblasti tváre a spôsobil jej hematóm

okolo pravého oka, v presne nezistený deň v júli 2022 v byte na G. F. H. XX I. A. E., kde v tom
čase poškodená bývala, po príchode z nákupov, po predchádzajúcej slovnej hádke, poškodenú udrel
obvinenýhliníkovounásadouzmetlynajmenejdvakrátdooblastipredlaktiapravejruky,dooblastičlenka
pravej nohy a počas tohto incidentu sa jej vyhrážal ublížením na zdraví so slovami: „zlomím ti ruku,
nohu, nebudeš chodiť nikde", následne ju chytil za vlasy a ťahal ju k zemi a jeden krát ju udrel do hlavy,
a tiež od januára 2022 do konca septembra 2022 pri slovných nezhodách v návale zlosti sa poškodenej
opakovane vyhrážal zabitím, iným ublížením na zdraví slovami „zabijeme sa, zabijem ťa, unesiem ťa a
nikdy ťa rodina neuvidí, rozkopem ti hlavu, vypichnem ti oči, ak si niekoho nájdeš v tom momente, ako

ťa uvidím, zabijem vás, ublížim aj tým, ktorí náš vzťah nerešpektujú a ktorí ho udajú na políciu", tiež ju
telefonicky kontaktoval, ako aj správami SMS, vplyvom čoho poškodená I. J. javí známky viktimizačného
syndrómu, kde konaním obvineného bola vystavená vzťahovému násiliu, čím nastalo u nej narušenie
fyzickej a psychickej integrity a utrpela aj pomliaždenie a krvnú podliatinu ramena vpravo aj predlaktia
vpravo, pomliaždenie a podkožnú krvnú podliatinu pravého kolena a predkolenia, ktoré si vyžiadali dobu
liečby a PN 10 dní, kde týmto konaním obvinený spôsobil poškodenej I. J. fyzické a psychické utrpenie,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,č í m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, §
38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické

liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podala dňa 3.3.2023 pod č. konania 1

Pv 389/22/6609-42, obžalobu na obvineného A. A., nar. XX.XX.XXXX v A. E., pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.

O predmetnej obžalobe bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa

25.05.2023 tak, že obžalovaný A. A. bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Za to mu
podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. n) Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák. súd
uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.. Podľa § 73 ods. 2 písm. c)

Tr. zák. mu súd uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a podľa § 76 ods. 2
Tr. zák. ochranný dohľad v trvaní 1 rok.

ProtitomutorozsudkupodaliodvolanieobžalovanýA.A.prostredníctvomsvojhoobhajcuaprokurátorka,
na základe čoho Krajský súd v Banskej Bystrici vec prejednal na verejnom zasadnutí a uznesením

sp.zn. 5To/71/2023 zo dňa 01.08.2023 podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. poriadku zrušil rozsudok
Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 4T/8/2023 zo dňa 25.05.2023 v celom rozsahu a podľa § 322
ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil okresnému súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okresnému súdu okrem iného vytkol, že okresný súd
sa dôsledne neriadil ustanoveniami § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. poriadku, keďže vykonané dôkazy
na hlavnom pojednávaní nevyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Pri zmene právnej
kvalifikácie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby na prečin nebezpečného vyhrážania túto
riadne neodôvodnil. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa nevysporiadal dôsledne s

vykonanými dôkazmi, so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie, vrátane ustálenia skutkovej
vety. Prvostupňovému súdu po vrátení veci uložil pri hodnotení dôkazov riadne sa vysporiadať s
námietkami prokurátorky a obžalovaného, za tým účelom podrobnejšie dopočuť poškodenú I. J., aby
vysvetlila svoje tvrdenia na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, aby prvostupňový súd mohol
tieto skutočnosti vyhodnotiť vo vzťahu k ostatným dôkazom v zmysle zásad hodnotenia dôkazov a vo

veci opätovne rozhodnúť.Okresný súd, viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil v zmysle § 327 ods. 1 Trestného

poriadku, vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie a doplnil dokazovanie v zmysle rozhodnutia
odvolacieho súdu - o osobný výsluch poškodenej I. J..

Na základe takto doplneného dokazovania potom súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa
26.10.2023 tak, že obžalovaného A. A. uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákonaazprečinuublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákona,spoukazom
na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo mu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 16 (šestnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a ochranný dohľad v
trvaní 1 (jeden) rok.

Krajský súd v Banskej Bystrici, rozhodujúc o odvolaní prokurátorky proti tomuto rozsudku, uznesením
zo dňa 07.02.2024 sp. zn.: 5To/4/2024 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd, rešpektujúc právny názor Krajského súdu, vec znovu prejednal, pričom na hlavnom
pojednávaní dňa 25.04.2024 opätovne vypočul poškodenú I. J., ktorá po pretlmočení ustálila, že rozumie
rozdielu medzi priateľkou a družkou. S obžalovaným nechcela žiť ako druh a družka, hoci on to
chcel. Chcel ju zobrať aj na matriku a prihlásiť ju do svojho bytu na trvalý pobyt ale ona s ním ako
manželia žiť nechcela.

V ďalšom samosudca v zmysle § 278 ods. 2 Tr. poriadku pri svojom rozhodnutí prihliadal na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na tomto, ako aj predchádzajúcich hlavných pojednávaniach a opieral sa o
dôkazy, ktoré boli na hlavných pojednávaniach vykonané, pričom realizoval dokazovanie výsluchmi
obžalovaného A. A., poškodenej I. J., svedka K. E., svedkyne F. L. D., svedkyne F. M., znalkyne MUDr.

Kataríny Ackermanovej, ako i prečítaním listinných dôkazov podľa obsahu spisu v zmysle § 269 Tr.
poriadku, a to oboznámením záveru znaleckého posudku MUDr. Martina Somoru, znaleckého posudku
MUDr. Alexandra Köröcza, znaleckého posudku Mgr. Jany Messerschmidtovej, znaleckého posudku
MUDr. Kataríny Ackermanovej, lekárskeho potvrdenia MUDr. Nándora Nagyho, odpovede Mestského
úradu Rimavská Sobota na obžalovaného, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra

SR na obžalovaného a odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR obžalovaného.

Obžalovaný A. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a k veci vypovedal, že poškodenú
fyzicky nenapadol. Uviedol, že spolu nežili ako druh a družka, skôr to bola jeho priateľka ale nemali
spoločnú domácnosť, nebývali spolu, nijako spolu nehospodárili a stretávali sa len sporadicky. Na otázku

sudcu kedy sa zblížili s poškodenou uviedol, že v apríli 2022, preto nie je pravda, že ju napadol v januári
2022 pretože o nej vtedy ani nevedel. Ani v septembri 2022 sa nič také nestalo, že by na Hlavnom
námestí v Rimavskej Sobote udrel poškodenú. Rovnako obžalovaný poprel, že by poškodenú udrel
niekedy v mesiacoch júl – august 2022 hliníkovou násadou z metly. Uviedol, že poškodenej sa z ničoho
nič robievali modriny po tele, s čím chodievali k internistovi doktorovi Nagyovi. Dňa 21.7.2022 poškodená

spadla z kolobežky a pri páde sa udrela, z čoho mala modriny, je to zachytené na priloženom videu.
Následne je lekárska správa z 28.7.2022, čo je týždeň po páde a akurát vtedy boli tie zranenia zrelé.
Uviedol, že je pravda, že sa s poškodenou hádali, aj ju strčil na gauč. Priznáva, že slová vyhrážok z jeho
strany padli ale vzápätí sa jej ospravedlnil. Nechápe prečo poškodená takto podáva tieto veci. Uviedol,
že poškodená brávala drogy aj tabletky. Pomáhal s upratovaním bytu, v ktorom sa stretávali, z dôvodu,

že matka posielala ku nim kuratelu aby im odobrali deti. V tom sa snažil poškodenej pomôcť, aby nemala
problémy s kuratelou lebo ich chodili často kontrolovať.

Poškodená I. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nežili s obžalovaným ako druh a družka ale skôr
ako priatelia. Stretávali sa s obžalovaným a chceli spolu vybudovať budúcnosť. Boli medzi nimi aj hádky

aleonamutoodpustí.Naotázkusudcu,čisastalo,ževjanuári2022vbytevnávalezlostijuudrelbokom
svojej hlavy do jej hlavy, následne päsťou ju udrel do oblasti tváre pod pravé oko, kde mala monokel,
povedala, že nebolo to celkom tak, možno sa zle vyjadrila, ale podľa nej nechcel udrieť do nej ale do
kuchynskej linky, čiže ju udrel, ale nechtiac. Nemali vypité ani sa nehádali vtedy a deti vtedy spali. Naotázku, či v septembri 2022 v Rimavskej Sobote na Hlavnom námestí pri novinovom stánku pri slovnej
nezhode ju udrel do brucha povedala, že ju nechcel udrieť ale bol nervózny. Na otázku, či v auguste 2022
v byte na ulici Malohontskej, kde mali spolu bývať, po príchode z nákupov, ju udrel hliníkovou násadou

metly, povedala, že stále sa motala za jeho chrbtom. Na otázku, či jej povedal, že jej zlomí ruku, nohu,
nebude nikde chodiť, chytil ju za vlasy a udrel do hlavy, povedala že ani to nemyslel vážne, aj keď takto
rozprával, oni tak rozprávali navzájom, lebo žiarlili na seba. Na otázku, či pred budovou základnej školy
na ulici Šrobárovej prišiel ku nej a povedal jej, nech je ticho a neplače a šťuchol ju dáždnikom, zobral
jej telefón a povedal nech neskúsi plakať, že sa nič nedeje a neublíži im, povedala, že ani jej neublížil,

len jej chcel tašku chytiť a položiť na stolík. Na otázku sudcu, či v septembri 2022 povedal, že sa zabije
a zabije aj ju, aj ublíži tým, ktorí ich vzťah nerešpektujú, povedala, že len žiarlil a nemyslel to tak, len
ho citovala. Na otázku, či bola niekedy na ošetrení keď sa pohádali a niečo jej spravil, povedala, že
bola, lebo ona spadla aj na kolobežke, aj vtedy bola keď ju udrel metlou. Poškodená I. J. k veci ešte
uviedla, že konflikt medzi ňou a obžalovaným bol stále a čo sa týka ublíženia na zdraví, tak to bolo
kvôli nohaviciam, ktoré mu ona kúpila a boli krátke, pričom on chcel dlhé. Preto ju zbil násadou z metly,

aj rukami, po ramene, po nohách. Ona potom od neho ušla k matke, ktorá ju so zraneniami odfotila
a odniesla ju do nemocnice, kde bola na röntgene, pričom bola so zraneniami PN 10 dní. Od tohto
momentu sa ho už bála permanentne. Uviedla, že už žije s novým priateľom, ktorý je ku nej dobrý, teraz
už ona ani nedroguje. Jej deti sú stále u jej matky, pričom si už dala návrh na zmenu opatery a čaká na
súd. Vypovedala, že odkedy je obžalovaný vo väzbe, musela za ním chodiť na návštevy, pretože pre ňu

prišlo auto a nejaký muž ju odviezol za obžalovaným. Obžalovaného sa bojí lebo sa jej aj jej novému
partnerovi cez telefón vyhráža.

Obžalovaný A. A. sa k výpovedi poškodenej vyjadril v tom zmysle, že je vo väzbe a ten prístroj mu pri
volaní hovorí, že hovor sa zaznamenáva, preto by sa poškodenej cez telefón nevyhrážal. Uviedol, že

komunikoval s chlapcom, ktorý riešil niektoré jeho osobné veci, pričom sa s ním kamaráti aj poškodená,
a počas toho ako hovoril s ním tam bola aj poškodená, ktorá si zobrala od neho telefón a komunikovala
s obžalovaným. Takto sa spolu rozprávali cez videonávštevu a potom prešli aj ku kontaktnej návšteve
vo väzbe, čo navrhla sama poškodená.

SúdnahlavnompojednávanívypočulsvedkaK.E.,ktorýuviedol,žetrvánasvojompísomnomvyjadrení,
vktoromuviedol,žebyrádpoprepusteníobžalovanéhonasloboduhozamestnalvosvojejfirme,pretože
je to príjemný a veselý človek. Na otázku sudcu, ako vie vplývať na obžalovaného uviedol, že na neho
vplývať nevie ale v pracovnom pomere by vedel dávať pozor aby neužíval alkohol. Na otázku obhajkyne
uviedol, že je uzrozumený s tým aký ma obžalovaný register trestov.

Svedkyňa F. L. D. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení k veci vypovedala, že išla ako je Tatra
na námestí a chcela prejsť na druhú stranu ako je novinový stánok, tak spoza stánku ako sú aj lavičky
videla, že tam sedela slečna a pán a ten pán dal slečne facku. Už si nespomína ako ten pán vyzeral.

Svedkyňa N. F. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že využije svoje právo a vypovedať nebude. Na
otázku sudcu, či obžalovaný a poškodená žili ako druh a družka odpovedala, že nežili. Uviedla, že deti
jej boli zverené kvôli tomu, že musela dať predbežné opatrenie kvôli tomu, lebo ona utekala k tomuto
pánovi a bála sa o život vnúčat, tak musela zobrať deti do svojej opatery.

Znalkyňa MUDr. Katarína Ackermanová na hlavnom pojednávaní ozrejmila závery svojho znaleckého
posudku. Na otázku obhajkyne, čo to znamená, že poškodená v dôsledku prežitého vzťahového násilia
javí známky obete v rámci syndrómu týranej osoby, uviedla, že skúmaním poškodenej zistila, že táto
v dôsledku konania obžalovaného utrpela psychickú ujmu a došlo k vážnemu narušeniu psychickej
integrity, ktorá sa klinicky manifestuje viktimizačným syndrómom. Na otázku, či v rámci vyšetrenia zistila,

aké mala poškodená vzťahy a citové väzby s inými osobami, ktoré mohli ovplyvniť jej život, napríklad
s jej matkou a predošlými partnermi uviedla, že ona sa zaoberala skúmaním v rámci časového úseku
od januára 2022 do septembra 2022 a toto obdobie poškodenej dôsledne analyzovala. Poškodená jej
povedala, že niekedy koncom decembra alebo začiatkom januára 2022 sa zoznámili s obžalovaným
azačaližiťvpartnerskomvzťahu.Znalkyňasavyjadrilaktvrdeniuzoznaleckéhoposudku,žepoškodená

nie je ani príležitostnou konzumentkou omamných alebo psychotropných látok, pretože ani jeden
symptóm závislosti na psychoaktívnej látke nespĺňala. Na otázku, či zistila aký mala poškodená vzťah
k matke, znalkyňa uviedla, že poškodená musela matke zatajovať, aký je ich vzťah nefungujúci ale
mala strach a obavu o svoje deti hlavne, preto súhlasila, aby tie deti boli u jej matky. Určite z matkystrach nemala, ona bola prvá, ktorá zistila o jej zraneniach a išla s ňou k lekárovi a u nej sa aj skrývala.
K obžalovanému mala patologickú vzťahovú väzbu, keď z neho na jednej strane mala strach a obavu
a potom sa k nemu opakovane vracala.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu F. M., kamarátku poškodenej, ktorá po zákonnom
poučení k veci vypovedala, že nič čo povedala poškodená nie je pravda. Odkedy bola poškodená s
obvineným, obvinený k poškodenej denne chodieval na Ul. Svätoplukovu, večer potom odchádzal spať
ku sebe domov, ale nebývali spolu. Svedkyňa ku nim chodila dennodenne a chodila ku nim, aj keď sa

stretávali na Ul. Malohontskej v byte obvineného. Keď bola svedkyňa u nich, obvinený poškodenú určite
nebil,jepravda,žesazvyklihádať,aletopreto,žepoškodenáničnerobilaavšetkomuselrobiťobvinený.
Umýval aj chladničku, čo by podľa nej mala robiť žena. K zraneniu, ktoré mala poškodená v júli alebo
auguste 2022, svedkyňa uviedla, že sa to stalo tak, že spadla z kolobežky. Obvinený je síce výbušný, aj
sa pohádali, ale pred svedkyňou ju nikdy neudrel. Stalo sa, že keď bola svedkyňa u nich na návšteve na
Ul. Svätoplukovej obvinený sa s poškodenou hádali, pričom obvinený vybuchol, ale neudrel poškodenú.

Obvinený má poškodenú veľmi rád a má rád aj jej deti, aj oni jeho. Poškodená si vymýšľa, nič čo tvrdí
nie je pravda, obvinený by jej nikdy neublížil. Na otázky sudcu svedkyňa uviedla, že poškodená ani deti
sa obvineného podľa nej nebáli. Pokiaľ svedkyňa vie, tak obvinený a poškodená brali drogy.

Zo znaleckého posudku MUDr. Martina Somoru na obžalovaného vyplýva, že znalec u obvineného

nezistil v čase skutku, ani v súčasnosti žiadnu duševnú poruchu v pravom slova zmysle, ktorá
by znížila úroveň jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností. Jedná sa u neho o závislosť od
metamfetamínu (pervitínu) a osobnosť s črtami impulzivity a nezdržanlivosti. Neboli však zistené
skutočnosti, ktoré by svedčili ovplyvneniu obvineného návykovou látkou v čase skutku, nemožno
to však úplne vylúčiť. Závislosť obvineného je na základe autoanamnestických údajov v štádiu

remisie (neužívania psychoaktívnej látky). Obvinený je schopný hodnotnej účasti na trestnom konaní
a chápe jeho zmysel. Pobyt obvineného na slobode nepovažuje pre spoločnosť za nebezpečný a
z psychiatrického, ako aj z hľadiska preventívneho, odporúča uloženie ochrannej protitoxikomanickej
liečby ambulantnou formou.

Na základe znaleckého posudku MUDr. Kataríny Ackermanovej na osobu poškodenej bolo zistené,
že poškodená je mentálne priemerná, v dôsledku prežitého vzťahového násilia v jej uvažovaní,
emocionálnom prežívaní a správaní javí známky obete v rámci syndrómu týranej osoby. V období, keď
bola vystavená intímnemu partnerskému násiliu sa stala manipulovateľnou a ľahko ovplyvniteľnou, v
dôsledku obavy o svoje bezpečie a bezpečie svojich detí. Z psychiatrického hľadiska má poškodená

na dobrej úrovni rozvinutú dlhodobú pamäť, je schopná v jednoduchej forme vybaviť si autobiografické
udalosti z dávnej aj nedávnej minulosti. Aj s odstupom času sa jej vybavujú udalosti zo života,
dokáže si spomenúť na ich podstatu, aj príčinné súvislosti, svoje spomienky vie chronologicky
usporiadať. Ak si na niektoré udalosti, resp. detaily z traumatických udalostí nevie spomenúť, jedná
sa o disociatívnu amnéziu, jeden z jadrových príznakov psychotraumatizácie, z forenzného hľadiska

je to stav nevýznamný. U poškodenej znalkyňa nezistila duševnú poruchu v zmysle psychózy, je
schopná primerane vnímať a následne reprodukovať prežité udalosti. Nezistila u poškodenej, že by mala
sklony ku skresľovaniu výpovedí. Nemá sklony k vyplňovaniu medzier v pamäti novými nevedomými
chybnými spomienkami a údajmi, teda nemá sklon ku konfabulácii. Jej celkové psychické prežívanie
v čase viktimizácie a v postviktimizačnom období napĺňa znaky posttraumatickej stresovej poruchy na

podprahovej úrovni. V súvislosti s vyšetrovaným skutkom poškodená trpí viktimizačným syndrómom,
ktorý sa vyznačuje poruchou integrácie a regulácie psychických funkcií na úrovni kognitívnej,
emocionálnej, celkového psychického prežívania a správania sa. V súčasnej dobe poškodená neužíva
žiadnelieky.Vtoxikologickomvyšetrenímočupoškodenejbolpozitívnynáleznametamfetamín(pervitín)
a MDMA (extáza). Poškodená sa pred znalkyňou vyjadrila, že nikdy vedome neužívala uvedené

psychoatívne látky. Je príležitostnou konzumentkou alkoholu a nie je ani príležitostnou (vedomou)
konzumentkou iných omamných alebo psychotropných látok. Konaním obvineného u poškodenej
nastalo narušenie fyzickej a psychickej integrity, utrpela ním fyzickú, ale najmä psychickú ujmu.
Poškodená pri vyšetrení javí jasné známky psychotraumatizácie v rámci intímneho partnerského násilia.
Znalkyňa tiež podrobnejšie popísala, akým spôsobom dospela k záveru syndrómu týranej osoby. V

súvislosti s výpoveďou poškodenej zo dňa 11.01.2023 uviedla, že táto svedčí o existencii a pretrvávaní
patologickej vzťahovej väzby poškodenej k obvinenému, kde toto spadá do zvláštnych následkov
viktimizačného syndrómu. Jedná sa o kontraintuitívne reakcie, kedy správanie obete sa môže javiť ako
zdanlivo nelogické. Z výpovedí poškodenej vyplýva, že v období od januára 2022 do septembra 2022bola vystavovaná intímnemu partnerskému násiliu, kedy žila s obvineným. Iné osoby, ktoré by sa mali
podieľať na jej psychickej ujme znalkyni zo spisového materiálu a z výpovedí poškodenej nie sú známe.
V čisto teoretickej rovine, aj keby znalkyňa pripustila fakt, že poškodená neviedla usporiadaný život,

nemala dobrý vzťah s matkou alebo dokonca, že bola toxikomankou, nemá vplyv na to, že sa stala
obeťou intímneho partnerského násilia v sledovanom období.

Na základe znaleckého posudku Mgr. Jany Messerschmidtovej na osobu poškodenej bolo zistené, že
osobnosť poškodenej je neuroticky štrukturovaná, so zúženým rozhľadom, čo negatívne ovplyvňuje

jej schopnosť zorientovať sa v životných situáciách a riešiť ich efektívne vo svoj prospech. Vo
vzťahoch je až príliš prispôsobivá, konformná, má problémy so sebapresadením. Je psychicky krehká
s nižšou frustračnou toleranciou, pod tlakom má tendenciu utiahnuť sa do izolácie, i keď je povrchne
extrovertná. Aktuálne sa prejavuje jej zvýraznená úzkosť v prežívaní, sú prítomné znaky reaktívne
podmieneného depresívneho prežívania. Vzhľadom k tomu je okolím zvýraznene ovplyvniteľná a
manipulovateľná. Intelekt poškodenej dosahuje úroveň podpriemeru, výkon pamäťových funkcií je na

dobrej úrovni, dosahuje priemer. U poškodenej nebolo zistené patologické narušenie schopnosti vnímať
areprodukovaťprežitéudalosti.Jeosobnostnenezrelá,neurotickáaneistá,čojumôževiesťkvyhýbaniu
sa zodpovednosti za vlastné rozhodnutia a miernym nepresnostiam vo výpovedi a reprodukcii prežitého,
ale toto nedosahuje patologickú úroveň. Priamy sklon ku konfabulácii a patologickú tendenciu ku
skresľovaniu prežitého znalkyňa u poškodenej nezistila. Psychologickým vyšetrením znalkyňa zistila

u poškodenej známky psychickej ujmy v súvislosti s prežitými vyšetrovanými udalosťami. Vzťah
s obvineným pravdepodobne vykazoval významné známky asymetrie moci vo vzťahu v prospech
obvineného, čo bolo podporené vekovým rozdielom, osobnostnými charakteristikami poškodenej, ktoré
jej bránili v efektívnom riešení neprimeranej životnej situácie. Konflikty vo vzťahu mali stupňujúci
sa charakter, viedli u poškodenej k úplnému osobnému zneisteniu, úzkostnému prežívaniu, k strate

pocitu bezpečia, resp. k pretrvávajúcemu vybudeniu a pocitu ohrozenia, vzhľadom k tomu, že konflikty
a vyhrotené situácie prichádzali z pohľadu poškodenej neočakávane a nepredvídateľne. Došlo u
nej k rozvinutiu pocitu bezmocnosti, až na úrovni syndrómu naučenej bezmocnosti. Vo vzťahu sa
cítila pod tlakom strachu z obvineného a aj o obvineného, preberala zodpovednosť za negatívne
prežívanie obvineného, pod tlakom obviňovania prechádzala k sebaobviňovaniu a sebazneisťovaniu.

Tieto charakteristiky prežívania poškodenej sú typické pre obete v asymetrickom partnerskom vzťahu,
kde dochádza k týraniu. Uvedené svedčí pre prítomnosť psychickej ujmy poškodenej - syndróm týranej
osoby. Sú u nej prítomné známky posttraumatickej stresovej symptomatiky.

Zo znaleckého posudku MUDr. Alexandra Köröcza k zraneniam poškodenej vyplýva že poškodená

utrpela pomliaždenie a krvnú podliatinu ramena vpravo aj predlaktia vpravo, pomliaždenie a podkožnú
krvnú podliatinu pravého kolena a predkolenia. Z hľadiska úrazovej chirurgie ide o úraz ľahký, život
neohrozujúci. Vzhľadom na laboratórne nálezy, viacpočetné krvné podliatiny (fotodokumentácia a nález
chirurgickej ambulancie z 27.07.2022) muselo sa jednať o opakované tupé násilie - silné držanie za
rameno alebo predlaktie, trasenie s ňou, údery do tejto oblasti rukou, prípadne kopnutia do oblasti

dolnej končatiny, pričom sa jednalo o násilie so strednou intenzitou. Liečba a PN je 10 dní, zranenia
v ľahkej miere sťažili obvyklý spôsob života po dobu asi 10 dní, samotné zranenie sa vyhojilo bez trvalých
následkov. V popredí ostáva psychický stav poškodenej, ktorá je v liečbe psychiatrickej ambulancie -
strach, obavy, poruchy spánku a pod., kde rozsah a trvanie týchto ťažkostí musí posúdiť psychiater.

Z lekárskeho potvrdenia MUDr. Nándora Nagyho bolo preukázané, že poškodená bola u neho vyšetrená
dňa 30.05.2022, pričom mala modriny po celom tele, avšak úrazovú genézu nepotvrdila.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.Súd sa týmito základnými zásadami riadil pri hodnotení všetkých dôkazov a na základe vykonaného
dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou, či skutok, spáchanie ktorého je obžalovanému kladený za vinu,
sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe. Za týmto účelom vyhodnotil celý obsah spisového materiálu, ako
aj výsledky vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach a ustálil skutkový dej nasledovne.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od januára 2022 do septembra 2022 v Rimavskej
Sobote v bytoch na Ulici Svätoplukovej, ako aj v byte na Ulici Malohontskej č. 20 a inde, opakovane
napádal poškodenú I. J., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom E. A. H. XXXX/XX, A.
E., takým spôsobom, že ju udrel do hlavy a do oblasti tváre a spôsobil jej hematóm okolo pravého
oka, v presne nezistený deň v júli 2022 v byte na G. F. H. XX I. A. E., kde v tom čase poškodená
bývala, po príchode z nákupov, po predchádzajúcej slovnej hádke, poškodenú udrel obvinený hliníkovou

násadou z metly najmenej dvakrát do oblasti predlaktia pravej ruky, do oblasti členka pravej nohy a
počas tohto incidentu sa jej vyhrážal ublížením na zdraví so slovami: „zlomím ti ruku, nohu, nebudeš
chodiť nikde", následne ju chytil za vlasy a ťahal ju k zemi a jeden krát ju udrel do hlavy, a tiež od januára
2022 do konca septembra 2022 pri slovných nezhodách v návale zlosti sa poškodenej opakovane
vyhrážal zabitím, iným ublížením na zdraví slovami „zabijeme sa, zabijem ťa, unesiem ťa a nikdy ťa

rodina neuvidí, rozkopem ti hlavu, vypichnem ti oči, ak si niekoho nájdeš v tom momente, ako ťa uvidím,
zabijem vás, ublížim aj tým, ktorí náš vzťah nerešpektujú a ktorí ho udajú na políciu", tiež ju telefonicky
kontaktoval, ako aj správami SMS, vplyvom čoho poškodená I. J. javí známky viktimizačného syndrómu,
kde konaním obvineného bola vystavená vzťahovému násiliu, čím nastalo u nej narušenie fyzickej a
psychickej integrity a utrpela aj pomliaždenie a krvnú podliatinu ramena vpravo aj predlaktia vpravo,

pomliaždenie a podkožnú krvnú podliatinu pravého kolena a predkolenia, ktoré si vyžiadali dobu liečby
a PN 10 dní, kde týmto konaním obvinený spôsobil poškodenej I. J. fyzické a psychické utrpenie.

Obžalovaného z vyššie uvedeného konania podľa názoru súdu jednoznačne usvedčovali výpovede
poškodenej I. J., ktorá jednak v prípravnom konaní ako aj neskôr v konaní pred súdom, pomerne

zhodne popísala okolnosti a spôsob konania obžalovaného, jeho fyzické útoky aj vyhrážanie, hoci tieto
spočiatkubagatelizovala,pravdepodobneprávezdôvodustrachuzobžalovaného.Výpoveďpoškodenej
podľa názoru súdu podporovali aj závery znaleckého posudku MUDr. Kataríny Ackermanovej na
osobu poškodenej, z ktorých okrem iného vyplynulo, že táto v dôsledku prežitého vzťahového násilia
v jej uvažovaní, emocionálnom prežívaní a správaní javí známky obete v rámci syndrómu týranej

osoby a konaním obžalovaného u poškodenej nastalo narušenie fyzickej a psychickej integrity,
utrpela ním fyzickú ale najmä psychickú ujmu. Rovnako jej výpoveď podporovali závery znaleckého
posudku Mgr. Jany Messerschmidtovej, z ktorých vyplynulo, že u poškodenej zistila známky psychickej
ujmy. Konflikty vo vzťahu mali stupňujúci charakter, viedli u poškodenej k úplnému osobnému
zneisteniu, úzkostnému prežívaniu, k strate pocitu bezpečia, resp. k pretrvávajúcemu vybudeniu a

pocitu ohrozenia, vzhľadom k tomu, že konflikty a vyhrotené situácie prichádzali z pohľadu poškodenej
neočakávane a nepredvídateľne. Došlo u nej k rozvinutiu pocitu bezmocnosti, až na úrovni syndrómu
naučenej bezmocnosti. Fyzické násilie zo strany obžalovaného k poškodenej mal súd za jednoznačne
preukázané zo znaleckého posudku MUDr. Alexandra Köröcza, ktorý konštatoval, že poškodená utrpela
pomliaždenie a krvnú podliatinu vpravo, aj predlaktia vpravo, pomliaždenie a podkožnú krvnú podliatinu

pravého kolena a predkolenia. Išlo o ľahký úraz, život neohrozujúci. Liečba a práceneschopnosť bola
10 dní a zranenia sťažili obvyklý spôsob života po dobu asi 10 dní, pričom samotné zranenie sa vyhojilo
bez trvalých následkov. V neposlednom rade z lekárskeho potvrdenia MUDr. Nándora Nagyho bolo
preukázané, že poškodená bola u neho vyšetrená 30.05.2022, pričom mala modriny po celom tele,
avšak úrazovú genézu nepotvrdila.

Po vyššie uvedenom jednotlivom vyhodnotení usvedčujúcich dôkazov pristúpil súd k ich vyhodnoteniu
vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že tieto dôkazy si neodporujú, sú vo vzájomnej zhode
čo sa týka poskytnutia komplexného obrazu vzťahu obžalovaného s poškodenou a jeho správania
k poškodenej, najmä k jeho fyzickému napádaniu a vyhrážkam voči poškodenej v období od januára

2022 do septembra 2022. Súd preto pri hodnotení dôkazov dal za pravdu poškodenej, pričom
o pravdivosti jej výpovedí nemal dôvod pochybovať, tieto korešpondovali aj so závermi znaleckých
posudkov. Obranu obžalovaného, ktorý po celý čas skutky popieral, súd na druhej strane považoval za
účelovú, s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu a trestu.Súd čiastočne upravil skutkovú vetu uvedenú v obžalobe, nakoľko mal za to, že vykonaným
dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané spáchanie všetkých uvedených konkrétnych skutkov

obžalovaného takým spôsobom ako bolo uvedené v obžalobe, a to najmä pokiaľ sa jedná o útok
obžalovaného na poškodenú na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote, kedy obžaloba kládla
obvinenému za vinu, že ,,v bližšie nezistený deň v období od mesiaca január 2022 do konca mesiaca
september 2022, počas dňa v Rimavskej Sobote na Hlavnom námestí, pri novinovom stánku, pri slovnej
nezhode s poškodenou ju päsťou ruky jeden krát udrel do brucha a následne jej rozkázal, aby vysadla na

kolobežku a odišla odtiaľ preč“. Toto súd nepovažoval za jednoznačne preukázané dokazovaním, najmä
s ohľadom na výpoveď svedkyne F. L. D., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že s odstupom času
už nevie, ako útočník vyzeral a obžalovaného na hlavnom pojednávaní nespoznala, pričom ku skutku
uviedla, že ,,videla, že tam sedela slečna a pán a ten pán dal slečne facku“.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie

skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, a teda že obžalovaný sa z väčšej časti
dopustil skutkov uvedených v obžalobe, avšak jeho konanie nenaplnilo skutkovú podstatu prokurátorkou

žalovaného zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Je tomu tak predovšetkým preto, že táto sa môže aplikovať len pri spáchaní skutku proti blízkej
osobe alebo osobe, ktorá je v starostlivosti alebo výchove obžalovaného a pôsobí jej fyzické a
psychické utrpenie. V danom prípade však súd pri hodnotení kvalifikačného znaku blízkej osoby,

v súlade s názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici vysloveným v uznesení zo dňa 7.2.2024, sp.
zn. 5To/4/2024, tento znak neuznal, keďže poškodená na verejnom zasadnutí aj hlavnom pojednávaní
potvrdila, že s obžalovaným nežila ako druh a družka, čo potvrdzovalo jej predošlé nejednoznačné
výpovede ohľadne ich vzťahu s obžalovaným. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil túto skutočnosť
v prospech obžalovaného v rámci aplikácie zásady „in dubio pro reo“ – v pochybnostiach v prospech

obžalovaného a teda mal za to, že poškodená s obžalovaným neboli blízkymi osobami v zmysle § 127
ods. 4 a ods. 5 Tr. zákona, ani netvorili spoločnú domácnosť, ako to upravuje Občiansky zákonník v
§ 115. Poškodená opakovane uvádzala, že ona s obžalovaným ako druh a družka žiť nechcela, hoci
on to chcel.

Na tomto mieste súd ešte podotýka, že týraním sa vo všeobecnosti podľa Tr. zákona rozumie také zlé
zaobchádzanie so zverenou osobou, alebo blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti
a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nevyžaduje sa aby u
zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť,
bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Na naplnenie znakov trestného činu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické
alebo psychické utrpenie a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v §208 ods.1 písm. a/ až
e/ Tr. zákona. Fyzické alebo psychické utrpenie má byť pritom také, že sa vyznačuje telesnými alebo
duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky,
prechodný čas. Dlhodobosť, sústavnosť a opakovanosť je ako znak týrania ustálený tak v odbornej

verejnosti, ako aj v súdnej praxi. Hlavným a zároveň typickým znakom trestného činu týrania blízkej
a zverenej osoby je to, že má chronický, stupňujúci sa charakter, objavuje sa v cykloch a pretrváva
dlhodobo. Týranie je konanie, ktoré má svoj vývoj a opakovane dochádza k jeho prejavom aj po dlhšiu
dobu, a teda sa nejedná o jednorazový a ojedinelý incident, a preto sa o ňom hovorí ako o pokračovacom
trestnom čine (Najvyšší súd SR 4 Tdo 6/2012, 4 Cdo 44/2007).

Takisto ani znak dlhodobosti, ako hlavný a zároveň typický znak trestného činu týrania blízkej
a zverenej osoby v tomto prípade, podľa názoru súdu nebol naplnený. Z vykonaného dokazovania
v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by obžalovaný poškodenej spôsobil fyzické utrpenie a
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou,
citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie alebo obmedzilo
jej bezpečnosť po dlhšiu dobu. Aj so zreteľom na dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní,
považuje súd za potrebné najprv vo všeobecnej rovine pripomenúť, že ak má byť konkrétne protiprávnekonanie trestným činom, toto musí napĺňať formálne znaky uvedené v Trestnom zákone, ktorých
prítomnosť musí byť v súlade so zásadou „ in dubio pro reo“ nepochybná.

Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že vina obžalovaného, pokiaľ ide o skutok obžalobou
prokurátorky kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona, nebol vykonaným dokazovaním preukázaný. Naopak to, že súd obžalovaného neuznal
vinným zo žalovaného trestného činu neznamená, že sa žiadneho protiprávneho činu nedopustil. Pri
zachovaní totožnosti konania a následku, pri čiastočnej úprave skutkovej vety, súd obžalovaného uznal

vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením

rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na

šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom

pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 127 ods. 5 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189,

znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 2, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, nebezpečného elektronického obťažovania
podľa § 360b alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý
druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako

aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Na tomto mieste súd poznamenáva, že nespochybňuje závery vykonaných znaleckých posudkov,
v zmysle ktorých bolo zistené, že poškodená, okrem iného, v dôsledku prežitého vzťahového násilia, v
jej uvažovaní, emocionálnom prežívaní a správaní, javí známky obete v rámci syndrómu týranej osoby

a konaním obžalovaného u nej nastalo narušenie fyzickej a psychickej integrity, utrpela ním fyzickú, ale
najmä psychickú ujmu. Toto samo o sebe však ešte podľa názoru súdu neznamená, že k takémuto stavu
poškodenej mohlo dôjsť jedine spáchaním trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 Tr. zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení §
34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Obžalovaný nie je v mieste bydliska negatívne hodnotený. Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica mal súd za preukázané, že obžalovaný zachovával
zásady slušného správania, dodržiaval príkazy a nariadenia personálu plnil bez pripomienok. Z výpisu

z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR mal súd za preukázané, že obžalovaný bol
doposiaľ jedenkrát priestupkovo postihnutý. Z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry SR bolo
zistené, že obžalovaný bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu
BanskáBystricasp.zn.6T/154/10zodňa23.11.2018,právoplatnýdňa20.03.2019,zatrestnýčinpodľa§
250a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., kde bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T 55/2015 zo dňa 30.04.2015, právoplatný
dňa 30.04.2015, bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),
ods. 2 písm. a) Trestného zákona, začo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6
mesiacov, trest prepadnutia vecí a ochranný dohľad v trvaní 18 mesiacov. Z výkonu predmetného trestu
bol podmienečne prepustený dňa 15.12.2021 so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky.

Súd u obžalovaného nezistil okolnosti, ktoré by ho v zmysle § 22 a nasl. Tr. zákona zbavovali trestnej
zodpovednosti, resp. ktoré by vylučovali protiprávnosť jeho činu podľa § 24 a nasl. Tr. zákona. Súd
u obžalovaného vzhliadol dve priťažujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 písm. h/ a písm. m/ Tr.
zákona, a to, že spáchal viac trestných činov, a že bol už v minulosti za trestný čin odsúdený. Súd preto
v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu

tretinu. U obžalovaného súd považoval za primeraný a povahe veci zodpovedajúci trest, ktorý je spojený
s obmedzením osobnej slobody v strednej časti takto upravenej trestnej sadzby, a preto mu uložil úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa §41ods.1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží

mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Súd pripomína, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal ku spáchaniu
trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy, vychádzajúc zo
zásady punitur, ne pecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Trest (osobitne trest odňatia
slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Aj keď

trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bez zákona)
stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor
pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Primeranosť trestu je nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V rámci

požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu sp.
zn. 4 Tdo/9/2010 zo dňa 16. apríla 2013).

Tento trest podľa názoru súdu zabezpečí aj ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny
život, súčasne odradí aj iných od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne
odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Uložený trest by mal byť pre obžalovaného postačujúci na to,

aby si uvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho konania, aby sa v budúcnosti nedopúšťal podobnej
trestnej činnosti.

Obžalovaného súd na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
pretože na takéto rozhodnutie boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky v zmysle § 48

ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, teda že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.Zároveň súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou, vzhľadom k tomu, že spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky
alebo v súvislosti s jej užívaním. K jeho uloženiu súd pristúpil na základe záverov znaleckého posudku

MUDr.MartinaSomorukosobeobžalovaného.Vzmysle§74ods.2Tr.zákonaochrannéliečeniepotrvá,
kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia uloženého páchateľovi, ktorý užíva návykovú
látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej užívaním, môže byť však ukončené,
ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia
rozhoduje súd.

Súd uložil obžalovanému podľa § 76 ods. 2 Tr. zákona aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok, pretože
sa jedná o páchateľa úmyselného trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone
trestuodňatiaslobodyzatakýtotrestnýčinaktorémuznovuukladánepodmienečnýtrestodňatiaslobody
a vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie,
v ktorom žije, na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie

riadny život.
- inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.
poriadku).

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj

prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c

Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.