Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. október 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-7T/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420010048
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Svetlana Filipová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8420010048.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

20

KK-7T/8/2020

Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa
20.10.2023 na pracovisku A., t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný

B. A., narodený XX. X. XXXX C. A.,
trvale bytom D. XX/X,
D., E. A.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

v období od 25. 3. 2017 do 23. 4. 2019 v rodinnom dome na ulici D. F. XX/X C. E. D., E. A., spôsoboval
svojej nevlastnej dcére maloletej G., narodenej XX. XX. XXXX, aj pod vplyvom alkoholu, často
v neprítomnosti svojej manželky, matky maloletej G., psychické a fyzické utrpenie tým, že ju neustále
opakovane napádal, nadával, ťahal ju za vlasy a trhal jej vlasy, fackal ju a remeňom ju bil po tele, pri
sprchovaní ju bil varechou, strašil ju, že keď nebude spať, tak prídu chrobáky, v dôsledku čoho u nej
vyvolával strach, a preto nemohla spať, vyhrážal sa jej, že ak bude zlá, zatvorí ju do pivnice, púšťal
jej filmy jej veku neprípustné, ktoré nechcela pozerať a napriek tomu ju nútil vnímať nevhodný obsah,
v dôsledku čoho malé zlé sny, dával ju kľačať do kúta a k posteli a pritom niekedy na vystretých rukách

musela držať knihy, keď prišla zo školy, tak jej nedával jesť, keď jedlo dostala, rozprával jej pri jedení
nevhodné veci, čím jej kazil chuť do jedla, dával jej najavo, že jedlo si nezaslúži a nie je jeho biologická
dcéra, bez príčiny ju posielal do svojej izby a zakazoval voľnočasové aktivity bežné pre dieťa v jej veku,
čím ju obmedzoval, keď bola v mesiaci júl 2017 chorá, potom, ako si išla cez deň ľahnúť, nedovolil
jej ležať v posteli, musela vstať, pričom dňa 17. 4. 2019 jej mal hodiť kameň do hrudníka a naposledy
sa jej mal vyhrážať dňa 18. 4. 2019, t.j. na Zelený štvrtok, kedy jej mal kričať, že sa u nich doma
bude prelievať krv a príde k nim domov kriminál, pričom toto konanie obžalovaného vyvrcholilo tým,

že ju uvedeného dňa silno tlačil za ruku a vyhodil ju z domu po predchádzajúcej hádke s matkou H.
A., v dôsledku čoho maloletá G. utrpela ľahké zranenie, a to pohmoždenie ľavého lakťa, predlaktia
a zápästia, čím takto svojím správaním vyvolával u maloletej G. strach, stres a obavu o jej život a zdravie,
čo viedlo u maloletej G. k vzniku protrahovanej depresívnej reakcie ako reakcie na dlhodobú expozíciu
stresu, vrátane problémov v emocionálnej oblasti ako znakov syndrómu CAN – syndrómu týraného,
zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa,
t e d ablízkej osobe a zverenej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým
vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, tiež bezdôvodným

odopieraním stravy, oddychu, spánku a zdravotnej starostlivosti,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného

zákona.

Z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2,

odsek 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona v spojení s § 48 odsek 4 Trestného zákona súd
obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné
liečenie protialkoholické ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.01.2020 bola Okresnému súdu Kežmarok doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry

Kežmarok číslo I. XXX/XX/XXXX-81 zo dňa 21.01.2020 voči obvinenému B. A., trestne stíhanému pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 3
písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, nakoľko podľa
prokurátora bol odôvodnený záver, že obvinený blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie
bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,

násilnou izoláciou, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické
zdravie, tiež bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu, spánku a zdravotnej starostlivosti, a spáchal
taký čin závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, pretože zistené skutočnosti mali nasvedčovať
tomu, že obvinený v období od 25.03.2017 do 23.04.2019 v rodinnom dome na ulici D. F. XX/X C. E.
D., E. A., spôsoboval svojej nevlastnej dcére maloletej G. E. E., narodenej XX.XX.XXXX, psychické a

fyzické utrpenie tým, že ju neustále opakovane napádal, nadával a trhal jej vlasy, fackal ju a remeňom
ju bil po tele, pri sprchovaní ju bil varechou a kričal jej, že ju zabije, zavraždí ju, keď jej matka nebude
doma, že ju aj znesie zo sveta, strašil ju, že keď nebude spať, tak prídu chrobáky, v dôsledku čoho u nej
vyvolával strach, a preto nemohla spať, zatváral ju do pivnice, púšťal jej horory, ktoré nechcela pozerať
a pri tom jej zviazal ruky, v dôsledku čoho mala zlé sny a nočné mory, zakazoval jej spať a chodil ju budiť

v noci s tým, že jej kričal: „Vstávaj, ty nemáš, čo spať!“, dával ju kľačať do kúta a na vystretých rukách
držala veľa kníh, keď prišla zo školy, tak jej nedával jesť a posielal ju do svojej izby, ťahal ju za vlasy,
trieskal jej hlavu o bránu, keď bola v mesiaci júl 2017chorá, tak jej nedovolil ležať v posteli, ale hnal
ju vonku v horúčkach, pričom dňa 17.04.2019 jej mal hodiť kameň do hrudníka a naposledy sa jej mal
vyhrážať dňa 18.04.2019, t.j. na Zelený štvrtok, kedy jej mal kričať, že sa u nich doma bude prelievať

krv, že ju tam zabije a príde k ním domov kriminál, pričom toto konanie obvineného vyvrcholilo tým, že
ju uvedeného dňa silno stlačil za ruku a vyhodil ju z domu po predchádzajúcej hádke
s matkou H. A., v dôsledku čoho maloletá G. E. E. utrpela ľahké zranenie, a to pohmoždenie ľavého
lakťa, predlaktia a zápästia, čím takto svojím správaním vyvolával u maloletej G. E. E. strach, stres a
obavu o jej život a zdravie, čo viedlo u maloletej G. E. k vzniku protrahovanej depresívnej reakcie ako

reakcie na dlhodobú expozíciu stresu. V obžalobe prokurátor navrhoval obvinenému uložiť ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Trestná vec bola pôvodne vedená na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou
7T/8/2020 a od 01.06.2023 je vedená na Okresnom súde Poprad pod spisovou značkou

KK-7T/8/2020.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 20.02.2020 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno
a/ Trestného poriadku o tom, že je nevinný. Dňa 09.11.2022 obžalovaný udelil podľa § 277a odsek

1 Trestného poriadku súhlas so zmenou v osobe zákonného sudcu, preto sa v hlavnom pojednávaní
pokračovalo.

Obžalovaný v prípravnom konaní odmietol vypovedať a vypovedal na hlavnom pojednávaní, že s
maloletou poškodenou a jej matkou býval od roku 2012 v jeho rodinnom dome v D., mali potom tri

spoločné deti, nevlastnú dcéru prijal za svoju, venoval sa jej, ľúbil ju. Deťom dal len výchovne po zadku,
keď boli zlé. Skutky v obžalobe označil za nepravdu. Má podozrenie, že na výpoveď maloletú poškodenú
nahovárala oznamovateľka, ktorú ako muž odmietol, keď ho zvádzala, čo veľmi zle znášala. Manželka
s deťmi bola do 25.03.2017 na návrh úradu práce umiestnená v krízovom centre, dôvod mu nebol
oznámený, ani nevie, na základe akého oznámenia bola monitorovaná ich rodina. Od jari 2017 do zimy
2017 a potom na jar 2018 chodil na týždňové turnusy pracovať na stavbu rodinného domu jeho sestry

v obci J. v okrese K. L.. Manželka pracovala v období marec 2017 až apríl 2019 v penzióne v mieste
ich bydliska. Pokiaľ jeden pracoval, druhý sa staral o deti. Nechcel sa vyjadriť k výpovediam svedkov,
že pil alkohol na dennej báze. Psychiater určil pokročilé štádium alkoholovej závislosti asi na základe
správy, že bol v minulosti na protialkoholickom liečení.

Opatrovník maloletej poškodenej, M. I. N., udelil súhlas s oboznámením sa so zdravotnou
dokumentáciou maloletej pre účely trestného konania.

Svedkyňa H. A., manželka obžalovaného a matka maloletej svedkyne poškodenej, na hlavnom
pojednávaní zotrvala na výpovedi z prípravného konania a vypovedala, že obžalovaný mal s jej dcérou

celkom priateľský vzťah. Deťom dal len po zadku. Keď bola zlá, postavil ju do kúta, rovnako i syna, deti
v kúte nekľačali. Od 05.07.2018 pracuje ako čašníčka na 12 hodinovej smene od 10.00 hod. do 22.00
hod., dva dni v práci, dva dni voľna, podľa potreby. Do jej nástupu do práce manžel pomáhal sestre pri
výstavbe rodinného domu. Stalo sa, že ju manžel fyzicky napadol, keď ho vyprovokovala počas hádky.
To, že v znaleckom posudku je záver, že dcéra má strach z agresívneho správania obžalovaného, počuje

prvýkrát. Deti do pivnice nikdy nezatvárali, len im vraveli, že ak nebudú počúvať, príde z pivnice čert.
Krstná matka a oznamovateľka nahovorili dcéru na výpoveď. Ak by mala
vedomosť, že manžel ubližuje dcére, odišla by od neho s deťmi.

Maloletá svedkyňa poškodená, G. E. E., narodená XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní so súhlasom

opatrovníka a znalkyne psychologičky vypovedala za vylúčenia obžalovaného, obhajcu a prokurátora
podľa § 262 odsek 2 Trestného poriadku v prítomnosti samosudcu, detskej pedagogičky, psychologičky
a opatrovníka a uviedla, že obžalovaný nie je jej biologický otec, je to otčim. Keď bola malá, mala ho
rada, teraz už ho nemá rada. A to odvtedy, ako mama išla do práce a ostala s ním doma, zavrel ju do izby,
fackoval ju. Bola tretiačka. Raz ju silno fackoval večer pred desiatou. Keď boli doma, stále po nej niečo

chcel. Keď ho nepočúvala, bil ju s remeňom po zadku. Videla, ako bije mamku a ako ju vyhodil z domu.
Vtedy sa skryla do izbičky, našiel ju tam a tak silno ju chytil za rúčku, že jej ju pomliaždil a tiež ju vyhodil
z domu. Utiekli vtedy k mamkinej kamarátke. Potom ich hľadal, keď išli k domu, mama si od neho pýtala
peniaze na jedlo, on jej vtedy rozbil nos rukou, udrel ju do nosa a potom začal do nich hádzať kamene.
Prosila o pomoc, mamina plakala (počas výsluchu maloletá celý čas plakala). Potom boli v nemocnici na

ošetrení.PotombývalaukrstnýchrodičovvB..Bolojejtamveľmidobre,vystrájalisosesternicou.Vškole
v B. odpadla, bolo jej zle, všetko ju bolelo. Mamina ju v škole odhlásila z obedov a družiny. Na desiatu
mohla len chlieb s maslom, jabĺčko jej otčim zakázal. Všetko jej zakazoval, televízor, výlety, že odteraz
bude strážiť sestričku a bračekov. Zakazoval jej chodiť von z domu a z izby, ísť sa hrať s kamarátmi.
Musela kľačať vedľa svojej postele desať i viac minút, nikdy nepovedal prečo. Maminu posielal kupovať

každé ráno cigarety, pivo a niekedy aj pálenku. Keď je opitý, vždy kričí a každého diriguje. Vždy jej
rozprával hnusné veci, keď jedla. Keď sa sprchovala a išiel okolo, škaredo hrešil. Vyhrážka je, keď niekto
povie, keď príde domov, že ťa zabijem. To povedal mamine, našťastie to nespravil. Jej sa nevyhrážal.
Dom má viacero starých izieb, ona bývala s bračekom a druhý braček so sestričkou s rodičmi v druhej
izbe. Všade bola pleseň. Keď bol opitý, išiel poobede spať a ona mala kľud. Nepamätá si, či ju budil zo

spánku. Keď boli doma s otčimom, nútil ju pozerať horory, filmy o strašidlách, bitkách, zakrývala si oči,
on jej ich odkrýval, odvtedy má zlé sny, budí sa v noci a stáva sa jej, že sa aj pociká. Mame sa sťažovala,
povedala mu, že ak sa to ešte raz stane, že sa rozvedie. V škole mala dobré vzťahy okrem spolužiaka,ktorý jej raz spôsobil otras mozgu. V detskom domove ju navštívila O. P.. Q. B. sa veľmi bála a bojí sa
ho dodnes, už nikdy s ním nechce bývať.

Maloletá svedkyňa poškodená vypovedala v prípravnom konaní dňa 30.05.2019 v
prítomnosti zástupcu sociálnej kurately a psychologičky za vyhotovenia obrazovo-zvukového záznamu,
ktorýsúdnahlavnompojednávaníoboznámilpostupompodľa§270odsek2Trestnéhoporiadkuvrátane
čítania prepisu zápisnice o výsluchu s tým, že maloletá poškodená uviedla, že sa jej doma bývalo veľmi
zle. Na Zelený štvrtok si vypil, pohádal sa s maminou, vyhodil ich a ju silno stlačil za ruku. Išli k maminej

kamarátke, potom videla, ako mamu tam fackal a bil, mala krv na ústach, pod nosom a monokel, chytil
maminu pod krk, potom do nich hádzal kamene, maminu trafil do brucha a ju do hrude. Zavolali pomoc,
prišla polícia. Minule, už dávno to bolo, jej trieskal hlavu o bránu a ťahal ju za vlasy, vyhrážal sa jej
smrťou. Povedala to pani učiteľke, prišla sociálka a vzali ju do Spišskej. Keď sa vrátili, vykričal ju, že ho
udala, čo si to dovoľuje. Na mamku vytiahol nôž, ale našťastie ho odložil. Nedávali jej jesť. Deti neboli
týrané až tak, ale ona bola, aj na ňu niekedy vytiahol nôž, ale odložil ho. Prežila viac bitky než mamina.

Keď mamina bola v robote, robil jej veľmi zle, nedával jej jesť, bil ju palicou. Nevie prečo. Vypije si aj
niekedy. Mamina bola veľmi celá dobitá, aj ona. Doma býval obžalovaný, mama a traja súrodenci. Prišiel
i nejaký ujo a býval u nich. Strašil ich, že keď nebudú spať, prídu chrobáky, pavúky a ona sa
bála. Zatváral ju do pivnice, na otázky vyšetrovateľky odpovedala, že niekedy tam aj dva týždne bola,
plakala tam, bola v tme, nikto za ňou nechodil, zima jej tam bola. Bola tam zamknutá, mamina jej nosila

potajomky jesť, keď zaspal. Púšťal jej horory i o vraždách, nechcela ich vidieť, zakrývala si oči, ale on jej
stále ruky niekde zaviazal. Ako putá mala (ukazovala ruky vzadu za chrbát). Rukami jej otváral viečka.
Keď mala sviatok, nič nedostala, keď mala zábavu, furt jej to pokazil, ani na deň detí nič nedostala.
Keď prišla krstná s mužom, brat zlomil hračku a ona dostala za neho. Bil ju, fackal, bil ju s remeňom
a varechou, samé modriny mala. U lekára s tým neboli. Keď sa sprchovala, bil ju v kúpeľni s mokrou

varechou, nadával, hrešil na P a K. Nič nevyviedla. Lebo nie je jeho dcéra. Trom deťom, čo s ním mala
mama, tým dal len po zadku, keď nepočúvali, ju a maminu veľmi bil. Dával jej tresty, musela kľačať v
kúte a veľa kníh mala na rukách. Za to, že R. spadla a sa udrela, vykričal ju za to. Desiatu nedostávala,
na obedy nechodila. Keď nebol doma, braček a mama jej doniesli jesť. Zakazoval jej jesť a piť. Keď jedli
doma, poslal ju do izby, že si dnes nezaslúži, nech vypadne. Aj odpadla, točila sa jej hlava. Aj spať jej

zakazoval. Keď oni zaspali, išla si ľahnúť. V noci ju chodil budiť, že vstávaj, ty nemáš, čo spať. V izbe
spáva s bratom, aj on sa niekedy zobudil. Stále má zlé spomienky. Nemôže sa ne zabudnúť, niekedy
sa aj v noci zobudí, lebo má nočné mory z hororov. Aj sa jej vyhrážal, že keď mama nebude doma,
keď bude v robote, že ju zabije, zavraždí, podreže, znesie zo sveta ju aj mamu. Veľakrát jej to povedal.
Povedala to mamine a ona svojej kamarátke. Bil ju aj za triezva. Nepamätá si, ako často pil alkohol. Pil

pálenku, pivo, fernet. Vyhadzoval ju z domu. Aj keď bola chorá. Mama sa jej nezastala. Počula, že mu
povedala, že ty ju biť nebudeš, to je moja dcéra, ja ju budem biť. Aj mama jej niekedy dala facku. O. P.
bola mamina kamarátka, ale už nie sú, on mame zakázal sa s ňou stretávať. Chodila k ním domov. Raz
pred kostolom jej povedala, čo sa deje. Domov sa nechce vrátiť. Na začiatku školského roka ju napadol
spolužiak, zrobil jej otras mozgu. Na otázku vyšetrovateľky, či v tej pivnici niekedy aj spala cez noc, kývla

na znak nesúhlasu. Aj jej trhal vlasy. Asi miliónkrát. O svojich mladších súrodencov sa aj starala sama,
uvarila im, dala im jesť, dala ich spať. Vie uvariť halušky, pirohy, rizoto, polievku, všetko. Rýchlo ich obula
a obliekla, keď utekali z domu. Bol horší, keď mal vypité. Na otázky odpovedala, že lieky berie, ale k
psychologičke alebo psychiatričke nechodí.

Svedkyňa L. S., matka spolužiačky maloletej poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej
dcéra T. je kamarátka poškodenej od škôlky, chodila k nim domov asi od februára 2019, do týždňa aj 3-4
krát s tým, že je hladná a doma sa nenaje. Dcéra im povedala, že sa poškodená pred ňou rozplakala,
že ju nemá nikto rád. Raz bola u nich doma, s dcérou jej boli zaniesť učivo, ich domácnosť jej pripadala
zanedbaná,zatuchnutá,zvláštnypuchtambol.Vkuchynianastolebolbordel.Malapocit,žepoškodená

sa bála o tom rozprávať, keď sa niečo opýtala, bolo vidno, že má strach, triasli sa jej ruky, pri rozhovore
o matke bola v kľude. Od rodiny obžalovaného si peniaze nepožičiavala, zarába, chodí do práce.

Svedok M. S., otec spolužiačky maloletej poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že maloletú
poškodenú pozná ako spolužiačku svojej dcéry. Ráno, keď išla do školy, sa u nich zastavila. Zvykla

chodiť aj po škole. O tom, aký vzťah mala s rodičmi, nemá vedomosť. Z počiatku ju i nich doma ponúkali
s jedlom a neskôr sa už sama pýtala, či môže po dcére dojesť. Nezdôverila sa mu ohľadom jej vzťahu
k obžalovanému. Jediné, čo videl, bola modrina na predlaktí. Raz bol v domácnosti obžalovaného smanželkouodniesťúlohypoškodenej,nábytokbolstarší,nalinkebolriad.Sobžalovanýmnemalkonflikt,
nepýtal od neho peniaze.

Svedkyňa L. P., krstná matka maloletej poškodenej, kamarátka matky maloletej poškodenej, na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že maloletú poškodenú pozná od narodenia, kedy s matkou
žila v B. a keď mala 11 mesiacov odsťahovali sa k obžalovanému, ktorý sa jej
od začiatku nepozdával. Keď bola poškodená u nich na prázdninách, cítila, že sa maloletá kontroluje,
čo môže a čo nemôže povedať. Nakoniec sa priznala, že jej obžalovaný ubližuje. Veľakrát sa stalo,

že sa pri jedle rozplakala, lebo si spomenula, ako jej dal obžalovaný pocítiť, že nie je jeho dcérou,
že on jednu dcéru má. Svedkyňa po sviatkoch kontaktovala sociálku, ktorá odobrala maloletú rodičom
a dieťa bolo u nej dva mesiace, kedy zistila, že má psychické problémy. Nemala osvojené základné
hygienické návyky. Sťažovala sa, že nemohla jesť pred obžalovaným a v čase, kedy jedli rodičia, musela
jesť v inej miestnosti, častokrát až keď sa najedol obžalovaný a niečo sa zvýšilo. Maloletá bola u nich
veľmi ustráchaná, bála si čokoľvek si vziať, to mala asi z domu. Osobne bola počas návštevy u nich

svedkomtoho,akonaňukričalpremaličkosť,načohoajupozorňovala.Keďbolopitý,robilasúrodencom
doslova chúvu. Nemala priestor a čas na učenie, doma sa jej nevenovali. Zariadili jej dochádzku do školy
s tým, že dostávala desiaty, chodila na obedy, do družiny, z toho všetkého ostala zaskočená, dovtedy to
nepoznala a neskôr začala nosiť desiaty domov s tým, že sa jej zjavne vracali isté spomienky z minulosti,
ako napríklad, keď počula krik detí v triede. Boli kontaktovaný školou, že dieťa zaspáva, zrejme

to emočne nezvládla. Bolo zistené, že tento jej stav má psychický pôvod. Keď po ňu prišli na sociálku,
nastúpila do ich auta a povedala, že začína nový život a ďakovala sociálnym pracovníčkam, že ju z toho
pekla zobrali. Obžalovanému nevedela prísť na meno a v aute sa jej opýtala, či jej môže hovoriť mama,
lebo, že ona to tak cíti. Keď bola u nich, vždy sa bála, že obžalovaný k ním príde a jej ublíži, budila sa
zo sna, bála sa aj preto, že ju strašil pavúkmi, chrobákmi, musela pozerať kriminálky a iné vyšetrovacie

seriály. Od samotnej matky má vedomosť o tom, že aj na ňu viac krát fyzicky zaútočil, aj s nožom, raz
ju mal hodiť tak o posteľ, že sa posteľ zlomila.

Svedok L. P., manžel krstnej matky maloletej poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pri
prvej osobnej návšteve u nich doma bol svedkom toho, ako syn obžalovaného rozbil hračku a zlízla si to

poškodená. Zotrval na výpovedi z prípravného konania, že za to bola poslaná do kúta kľačať na polienku,
to mu povedala manželka, bola mu nepríjemná situácia, nebol vtedy v dome, ale na dvore. Obžalovaný
prišiel za maloletou do auta, keď išla s nimi, aby im nič nerozprávala, čo sa doma deje. Keď bola u nich,
sťažovala sa mu na správanie obžalovaného, ako ju trestal, zatváral, ťahal za vlasy, ako musela kľačať
na kolenách, ako ju trestal za niečo, čo nespravila, ako bola hladná a špinavá. Hovorila o zatváraní do

pivnice, tak to nazvala, ale možno to bola nejaká iná miestnosť, kde ju mal zatvárať a nechať bez svetla
aj napríklad cez noc spať. Nechal ju, aby sama rozprávala. Videl na jej tele modriny, ktoré mala na ruke,
nohe a v bedrovej časti, pričom odpovedala, že ich má z toho, ako ju otčim zbil.

Svedkyňa L. C. T., pracovníčka sociálnej kurately, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v apríli

2019 bolo podané opätovné oznámenie o týraní maloletej, telefonicky aj osobne zo strany pani P..
Pri šetrení v domácnosti sa maloletá javila ako utiahnutá, tichá, kontrolovala svoje správanie, avšak
nebolo badať na nej známky fyzického týrania. Úrad práce kontaktoval po šetrení biologického otca
maloletej, ako aj krstných rodičov, ktorí si vzali maloletú k sebe domov. Po istom čase však jej správanie
nezvládali, preto bol zo strany úradu podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia a to umiestnenie

dieťaťa do Detského domova v I., kde maloletú viackrát navštívili, chcela sa vrátiť k matke, avšak nie
k obžalovanému. V detskom domove bola do 20.05.2020, kedy bola vrátená matke vzhľadom k tomu,
že táto opustila spoločnú domácnosť, v ktorej žila s obžalovaným.

Svedkyňa U. K., suseda obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že asi do roku 2013 boli

susedmi a v dennom kontakte, občas k nim šla na návštevu, kde videla, že obžalovaný mal k poškodenej
zlý vzťah. K obdobiu 2017-2019 sa vyjadriť nevie, len čo počula od ľudí, že pije a ubližuje najmä
poškodenej. Raz sa dohodla s H. C., že sa poškodenej poskladajú na darček na Vianoce, keď sa
obžalovaný vyjadril, že nič nedostane s tým, že O. je doma a keď ho naštve, tak ju zatvorí doma do
pivnice.

Svedkyňa L. G. I., triedna učiteľka maloletej poškodenej v školskom roku 2018/2019, na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že maloletá poškodená do školy chodila rada, bola veľmi citlivá. Občas si
všimla drobné modrinky na jej rukách, uviedla, že sa bila s mladšími bratmi. dosť citovo naviazaná nasvoju matku. Hygiena u nej nebola na dostatočnej úrovni. Občas zaspala na hodine, zle znášala hluk.
Keď jej matka odišla na tri dni, čo zle znášala, vtedy desiatu nemala, dieťa bolo hladné, dávali jej desiatu
spolužiaci aj ona. Keď sa jej pýtala na dôvod, prečo zaspala na hodine, stále uviedla, že málo spala. Raz

kolegovi na hodine telesnej výchovy uviedla, že sa musela starať o mladšieho súrodenca. Na začiatku
školského roka 2018/2019 jej bolo oznámené až po úraze, že poškodená utrpela otras mozgu, čo sa
podľa nej muselo stať za bránami školy.

Svedkyňa O. P., kamarátka matky maloletej poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s

matkou maloletej sa spoznali v škôlke na prelome rokov 2016 – 2017. Často sa navštevovali, po
narodení jeho poslednej dcéry, boli u nich na spoločnom guláši, kde prvýkrát zbadala, ako sa správa
k maloletej poškodenej. Zakázal jej jesť guláš, vtedy bola maloletá chorá, mala štyridsiatky horúčky,
obžalovaný jej nedovolil ležať v posteli, ale ju z postele hnal vonku. Povedala mu vtedy, že si zobral
za manželku ženu s dcérou a mal by sa rovnako správať ku všetkým deťom. Až neskôr si uvedomila,
že mal problém s alkoholom. Domácnosť bola zanedbaná, na stenách mali pleseň, na kuchynskej linke

myšince. Pred ňou maloletú nikdy neudrel. Poškodená sa rozhovorila až na ten Veľký piatok, kedy jej
povedala, čo sa doma dialo. Je vydatá, s manželom sú spolu deväť rokov, majú tri deti, majú pekný
vzťah. Obžalovaného nezvádzala.

Svedkyňa G. I. – C., kolegyňa matky maloletej poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s

matkou poškodenej pracovala v Penzióne N. H. v D., spoznali sa tam asi v
roku 2018 - 2019. Utekala sa u nej doma o pomoc s maloletou dcérou, matka poškodenej bola zbitá,
mala podliatiny pod očami a zakrvavenú tvár a ruky. Poškodená sa sťažovala na bolesť ľavého zápästia,
bola vystrašená, keď mali ísť domov, začala maloletá hystericky plakať, že ona sa domov vrátiť nechce,
že ju ocko bije, že ona sa ho bojí a to isté tvrdila aj jej matka, že sa ho bojí, že jej ubližuje. Kolegyňa

jej vravela, že musela pre dcéru skrývať jedlo. Keď bol obžalovaný vo väzbe a deti boli s matkou, boli
čisté, upravené.

Svedkyňa L. V. B., pediatrička maloletej poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je
ošetrujúcim lekárom maloletej poškodenej od roku 2012, kedy sa prisťahovala s matkou. Ambulanciu

nikdy nenavštívila z dôvodu podozrenia na domáce násilie. Ich domácnosť nikdy nenavštívila.

Svedkyňa H. C., predavačka z potravín v mieste bydliska obžalovaného, na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že v obchode pracovala aj v období rokov 2017-2019. Pamätá sa na jednu situáciu z
obchodu v roku 2018 alebo 2019 pred Vianocami, keď obžalovaný s manželkou vyberali pre ich spoločné

deti vianočné darčeky s tým, že obžalovaný nechcel kúpiť maloletej poškodenej nič, že jej netreba,
povedal, že jej treba kupovať zošity. Tak sa rozhodla, že spolu s kamarátkou U. K. sa poskladajú a kúpia
jej nejaký darček.

Svedok I. E., biologický otec maloletej poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nebol

svedkom žiadneho útoku zo strany obžalovaného na jeho dcéru. V prípravnom konaní uviedol, že keď
sa dozvedel, že má matka maloletej nového priateľa, za ktorým sa odsťahovala, ponúkali mu dcéru, aby
si ju zobral, že oni si budú žiť svoj život. Nemohol si dovoliť starostlivosť o dcéru a bol s ňou v kontakte
minimálne. Dcéra má psychické následky, hovorila mu cez telefón, že sa chce zabiť asi dva roky dozadu,
bola zamĺknutá a informácie z nej museli ťahať a potom sa ocitla v detskom domove. Povedala mu, že

bola bitá obžalovaným, mala z neho strach, vravela, že keď sa zvykla kúpať, chodil ju biť varechou, že ju
zvykol budiť tým, že ju olial vodou a že ju bil a to robil bezdôvodne. Boli tam škaredé nadávky, vyhadzoval
ich z domu. Po odstraňovaní rozporov zotrval na výpovedí z prípravného konania, kde uvádzal, že v roku
2018 bol na návšteve v domácnosti obžalovaného, dom bol v dezolátnom stave, v kuchyni bola voľne
sa pohybujúca hydina, všade špina a neporiadok. Celý čas, čo bol s dcérou, boli pri nich jej matka aj

obžalovaný. Dcéra mu nič nepovedala, zranenia si nevšimol. Potom, ako bývala u krstnej, sa
s dcérou stretával cez víkendy a postupne mu povedala, čo sa doma dialo. Matku si dcéra vždy zastávala
a bránila aj napriek tomu, že jej matka mala povedať, že ju neľúbi a že ju nechce. Vravela, že často bil
aj mamu, často bola krvavá.

Svedok W. A., kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že býval u obžalovaného
v roku 2016 dva mesiace, potom v roku 2017 pol roka a v roku 2018 štyri mesiace. Správal sa k
poškodenej takisto ako aj k svojim deťom. Bol starostlivý otec, má rád čistotu doma, s maloletou sa učil,
je robotný. Vzťah s manželkou mali dobrý, harmonický. Pozná pani P., je to závistlivý človek, chcelamať intímny pomer s obžalovaným, on sa bránil, vyhodil ju a odvtedy začali problémy. V domácnosti
nikdy nič nechýbalo. V domácnosti bol väčšinou doobeda, poobede chodil s partiou
von. Stravu a ubytovanie mal zdarma. S obžalovaným si vypili dvakrát počas celého obdobia, boli to

oslavy narodenín.

Svedkyňa L. A., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dvadsať rokov žila
v zahraničí, bratove deti aj maloletú poškodenú videla len cez video hovor. V období 2018 – 2019
rekonštruovali kúpený dom, nikoho na Slovensku nemala, ešte žili v zahraničí a brat jej pomáhal na

stavbe, chodil tam podľa ich financií, asi rok, niekedy ostal aj týždeň, pretože šetril na cestovnom, ak
to nebol týždeň, tak to bolo aspoň 3-4 dni, aj s prestávkami. Pomedzi to bol doma. Vtedy už mal asi
všetky svoje deti.

Svedkyňa I. M. A., kolízna opatrovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, v prípravnom
konaní vypovedala, že na základe dožiadania kežmarského úradu vykonala dňa 29.04.2019 šetrenie v

domácnosti krstnej matky maloletej poškodenej, ktorá bola v jej starostlivosti a oslovovala ju „mama“,
bola milá a pokojná. Opakovala, že sa obžalovaného bojí a že sa nechce do D. vrátiť.

Svedok B. E. v prípravnom konaní vypovedal, že všetky informácie o týraní maloletej poškodenej mal
od pani P., zverejnil ich na sociálnej sieti so súhlasom vtedajších zákonných zástupcov maloletej, jej

krstnej matky a manžela, u ktorých bola, a to preto, aby sa prípad nezamietol pod koberec. Je na to
citlivý, pretože sám bol ako dieťa obeťou domáceho násilia a týrania.

Znalecký posudok číslo XX/XXXX zo dňa 30.08.2019 vypracovala na osobu obžalovaného znalkyňa
v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, I. G. T., I., so

závermi, že u obžalovaného sa agresivita javí ako jedna z jadrových zložiek osobnosti. Prítomné
sú ukazovatele prežívania pocitov menejcennosti, nedostatočnosti a neistoty, frustrácia. Má slabú
schopnosť empatie, menší záujem o ľudí, je nadmerne egocentrický, narcistický až asociálny, s citovým
chladom. Má sklon k alibistickým postojom. Prípadné trestné činy môžu byť neuroticky motivované.
Má nadpriemerné lži skóre. Zistené boli tendencie k vedomej (zámernej, účelovej) fabulácii a snaha

pôsobiť sociálne žiaduco, resp. skresľovať skutočnosti vo svoj prospech Prítomné sú sklony k násilnému
a agresívnemu konaniu, ktoré sú súčasťou patologických rysov jeho emočne nestabilnej a disociálnej
osobnosti a sú skôr trvalého a nezvratného charakteru, minimálne terapeuticky ovplyvniteľné. Prítomné
sú symptómy s nereálnym sebavnímaním a narušeným sebaobrazom. Jeho špecifická hodnovernosť
vykazuje významne nižšiu mieru. Vykazuje nízku vierohodnosť i v otázke jeho vzťahu k nevlastnej dcére.

Má k nej skôr negatívnu citovú väzbu s prvkami neprimeranej direktivity a dominancie, inadekvátne ju
vníma ako staršiu a zrelšiu. Zrejme u neho došlo k citovému vyčleneniu poškodenej z okruhu ostatnej
rodiny a biologicky vlastných detí.

Znalecký posudok číslo 73/2019 zo dňa 26.07.2019 vypracovala na osobu obžalovaného Psychiatrická

a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o., znalecká organizácia v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria a sexuológia, so záverom, že obžalovaný netrpí a ani v čase vyšetrovaného
skutku netrpel duševnou chorobou ani poruchou. Jeho osobnosť je nevyrovnaná s rysmi emočnej
nestabilityaimpulzivity.Uobžalovanéhobolazistenáplnerozvinutápsychickáajtelesnáformazávislosti
od alkoholu (tretie vývojové štádium zo štyroch štádií podľa Jellineka). V čase stíhaného skutku

mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie mohol ovládať, tieto
schopnosti pod vplyvom požitého alkoholu boli mierne forenzne nepodstatne znížené, pričom takéto
zníženie schopností si v plnej miere obžalovaný privodil sám, jednoznačne poznal účinok alkoholu na
jeho psychiku a správanie. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, nie
je duševne chorý. Znalecká organizácia odporúčala obžalovanému nariadiť ochranné protialkoholické

liečenie ambulantnou formou.

Znalecký posudok číslo XX/XXXX zo dňa 25.08.2019 na osobu matky maloletej poškodenej vypracovala
znalkyňa v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria), L. G. B., so záverom, že netrpí duševnou chorobou ani poruchou. Jej pamäťové

schopnosti a intelekt nejavia známky poškodenia, jej myslenie je v kontakte s realitou. Jej osobnosť
je akcentovaná so známkami impulzivity a explozivity. Konanie obžalovaného v čase stíhaného skutku
neviedlo u matky maloletej poškodenej k rozvoju žiadnej duševnej choroby ani poruchy.Znalecký posudok číslo XX/XXXX zo dňa 01.09.2019 na osobu maloletej svedkyne poškodenej
vypracovala znalkyňa v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a
toxikománie, gerontopsychiatria), L. G. B., že bola u nej zistená porucha prispôsobenia – protrahovaná

depresívna reakcia (F 43.2), čo je stav miernej depresie ako reakcie na dlhodobú expozíciu stresu.
Táto porucha spravidla odznieva do šiestich mesiacov od prežitia stresujúcej udalosti, asi u 30 %
pacientov sa príznaky prejavujú dlhodobo. V čase vyšetrenia porucha mala odznievajúci charakter u
maloletej vplyvom psychofarmák (antidepresív) a umiestnenia v chránenom prostredí. Neboli zistené iné
faktory okrem konania obžalovaného, ktoré by sa podieľali na vzniku alebo zhoršení duševnej poruchy

u poškodenej. Znalkyňa psychiatrička na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ako psychiatrička nevie
presne datovať dobu expozície poškodenej stresu, maloletá ako jediný stresujúci faktor udávala konanie
obžalovaného.

Znalecký posudok číslo XX/XXXX zo dňa 30.08.2019 vypracovala na osobu maloletej svedkyne
poškodenej znalkyňa v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia

dospelých a klinická psychológia sexuality, I. J. E., pričom dospela k záveru, že keď maloletú zaplaví
úzkosť, reaguje veľmi nezrelými obrannými mechanizmami, ako je izolácia a disociácia, vplyvom ktorých
môže dochádzať aj k deformácii spomienok. Počas vyšetrovania zažíva pocit dôležitosti, čo môže
viesť k verbálnej odbrzdenosti, k zveličovaniu, aj vymýšľaniu, je to nevedomé. Možno predpokladať,
že podstatu si nevymyslela. Hlbšiu väzbu má vybudovanú k súrodencom a k matke, vo vzťahu k

matke je však badať sklamanie. Vzťah k nevlastnému otcovi je výrazne ambivalentný. Je schopná
primerane svojmu veku správne vnímať a neskôr reprodukovať prežité udalosti. Neboli preukázané
poruchy vnímania. Pri popise bežných udalostí nebola u nej zistená tendencia k vymýšľaniu. Aj
po kompenzovaní psychického stavu ostáva výrazná emocionálna nevyrovnanosť, neistota, úzkosť.
Jej primárny vzťah, ktoré dieťa spravidla nadväzuje s matkou, je u poškodenej narušený. Problémy

v emocionálnej oblasti sú aj znakom CAN – syndrómu týraného, zneužívaného a zanedbávaného
dieťaťa. Na život v disharmonickom prostredí dieťa reaguje dvomi spôsobmi, buď inhibíciou, utiahnutím,
izoláciou od okolia alebo odbrzdeným, preexponovaným správaním. Ide o snahu dieťaťa vyrovnať sa
sneúmernouzáťažou.Bolunejzjavnýnepokoj,prítomnéboloajpseudodospelé,ochranárskesprávanie
voči mladším súrodencom, čo sú tiež znaky CAN syndrómu. Konanie obžalovaného malo jednoznačne

negatívny vplyv na psychický stav maloletej a mohlo ohroziť jej zdravý vývin.

Znalecký posudok číslo 69/2019 zo dňa 30.08.2019 vypracovala na osobu matky maloletej poškodenej,
manželky obžalovaného, znalkňa v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých,
psychológia sexuality, I. G. T., I., ktorá v záveroch konštatovala, že špecifickú vierohodnosť možno

posúdiť skôr ako zníženú. Má tendenciu skôr zastávať alibistický postoj k vyšetrovanej veci a svojej
osobe, vykazuje skôr tendenciu chrániť obžalovaného. Je menej motivovaná podať presnú výpoveď. Je
ovplyvniteľná, ľahšie podlieha manipulácii alebo nátlaku. Vysoko pravdepodobne možno predpokladať
manipulatívne správanie zo strany obžalovaného voči nej. Mohla sa ale takémuto konaniu brániť,
vyhnúť sa mu alebo ho eliminovať. Má feminný sklon hľadať oporu v niekom silnejšom so znakmi

traumatizácie v tejto sfére. Významný podiel viny na konaní manžela pripisuje aj maloletej dcére.
Svedkyňa obžalovaného opisuje pozitívne a až nereálne ho idealizuje. Ich vzťah bol a stále je
patologickým súžitím s prvkami asymetrie. Ich súžitie, vzťahy a rodinné prostredie možno označiť za
významne narušené a viktimologicky vysoko rizikové.

Zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že ho podala dňa 23.04.2019 poobede O. P. a doplnila dňa
25.04.2019, jeho obsah korešponduje s výpoveďou svedkyne.

Uznesením Okresného súdu Kežmarok číslo konania 3P/105/2019-18 zo dňa 19.06.2019 bolo na návrh
sociálnej kurately nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd nariadil do právoplatného skončenia

konania vo veci samej maloletej poškodenej výchovné opatrenie – pobyt v Detskom domove T. A. D. v I..

Zo sociálnej správy Domu Charitas T. M. C. T. R. C. vyplýva, že manželka obžalovaného sa s
deťmi vrátane maloletej poškodenej nachádzala v ich zariadení núdzového bývania od 08.11.2016 do
24.03.2017, komunikácia s matkou bola náročná. Maloletá poškodená pôsobila neisto, ustráchane,

spočiatku mala obavu ísť na toaletu, vždy sa pýtala, či môže spláchnuť. Bála sa rozprávať samostatne,
čakala na pokyn matky. Matka jej dávala najavo, že len vďaka nej sú v zariadení. Určovala, čo maloletá
môže a čo nemôže povedať. Bránila tomu, aby maloletá ostala so zamestnancami osamote. V zariadení
nechcela ostať, neustále bránila a obhajovala partnera, že je chorý. Bola s ním v telefonickom kontakte.Počas posledných víkendov v zariadení ho bola navštíviť. Celé obdobie pobytu sa chcela vrátiť k
partnerovi.

Zo správ a záznamov Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Kežmarok z apríla 2019 a z mája 2019 vyplýva, že dňa 23.04.2019 sa na
sociálnu kuratelu dostavili matka maloletej poškodenej a jej krstná matka s manželom, pretože kuratele
bolo oznámené, že obžalovaný napadol manželku a jej dcéru. Matka súhlasila, aby starostlivosť o
dcéru prevzala krstná matka a tá spolu s manželom potvrdili prevzatie maloletej do svojej starostlivosti.

Súhlasil s tým aj biologický otec maloletej, pretože nemá podmienky na prevzatie starostlivosti o dcéru.
Sociálna kuratela z Malaciek v správe potvrdila, že krstná matka má vo svojej domácnosti podmienky na
starostlivosť o maloletú. Sociálna kuratela z Kežmarku v správe z mája 2019 uviedla, že matka poprela
na polícii, že by sa jej manžel voči nej a dcére dopustil násilia.

Správa o maloletej poškodenej zo Základnej školy v Huncovciach podala v máji 2019 na

podklade vyjadrení triednej učiteľky L. G. I. riaditeľka školy a korešponduje s výpoveďou triednej učiteľky
na hlavnom pojednávaní.

Z lekárskych správ maloletej poškodenej vyplýva ošetrenie po útoku obžalovaného na Veľkú noc a že v
septembri 2018 utrpela otras mozgu po napadnutí inou osobou v areály školy.

Zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Kežmarok zo dňa 29.04.2019 číslo ORPZ-KK-
OPDP3-149/2019-P o výsledku objasňovania priestupku, ktorý sa mal stať dňa 18.04.2019 medzi
obžalovaným,jehomanželkouamaloletoupoškodenouvyplýva,ževyťažilitietotriosobyavec predložili
Odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Kežmarok, ktorý rozhodol rozkazom o vine

obžalovaného z priestupku a o uložení sankcie - pokuty 20,00 eur za tento priestupok pod číslom OU-
KK-OVVS-2019/008122 zo dňa 04.07.2019, ktorý bol zrušený na základe protestu prokurátora Okresnej
prokuratúry Kežmarok číslo Pd 110/19/7703-5 zo dňa 29.10.2019 rozhodnutím Odboru všeobecnej
vnútornej správy Okresného úradu Kežmarok číslo OU-KK-OVVS-2019/008122 zo dňa 26.11.2019.

Podľa správy o povesti obžalovaného od obce D. z novembra 2019, bol ženatý s matkou
maloletej poškodenej, mali spolu tri deti narodené v septembri 2012, v decembri 2015 a v decembri
2017, bývala s nimi v obci aj maloletá poškodená, kým po intervencii sociálnej kurately nedošlo k jej
odňatiu matke.

Podľa odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, obžalovaný bol v období
rokov 1991 až 2017 sedemkrát súdne trestaný, toho času v piatich prípadoch sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený. V roku 2012 bol odsúdený pre prečin porušovania domovej slobody – spáchaný
závažnejším spôsobom konania podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a prečin
nebezpečného vyhrážania – spáchaný závažnejším spôsobom konania podľa § 360 odsek 1, odsek 2

písmenoa/Trestnéhozákona.OkresnýsúdKežmarokvkonaníspisováznačka7T/28/2017,právoplatne
dňa 10.10.2017, odsúdil obžalovaného zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek
1 písmeno a/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného
zákona (závažnejší spôsob spáchania – so zbraňou), kedy pod vplyvom alkoholu, po privolaní polície
v domácom prostredí vytiahol kuchynský nôž a zahnal sa s ním na veliteľa hliadky.

Podľa výpisu obžalovaného z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
pred stíhaným skutkom bol deliktuálne riešený v období od 22.03.2015 dvakrát, dňa 14.11.2016 bolo
zastavené konanie pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, kedy dňa 08.04.2016 boli pri
príchode do materskej škôlky zistené na krku jeho syna R. B. modriny, o čom bol spísaný záznam a tieto

modriny mal spôsobiť obžalovaný škrtením syna doma v apríli 2016. Dňa 22.03.2015 spáchal priestupok
na úseku dopravy, v správnom konaní mu bola udelená pokuta 450,00 eur a zákaz vedenia motorových
vozidiel. Tretí záznam o priestupku zo dňa 18.04.2019 bol zrušený na základe protestu prokurátora a
je čiastkovým útokom stíhaného zločinu.

V záverečnej reči prokurátor trval na tom, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná vina
obžalovaného v celom rozsahu a navrhoval mu uložiť trest odňatia slobody v hornej polovici zvýšenej
trestnej sadzby so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a zároveň mu podľa § 73 odsek
2 písmeno d/ Trestného zákona uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Obhajcanavrhoval súdu oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, skutok nebol dostatočne preukázaný. Matka vo
výpovedi jasne uviedla, že nemá vedomosť o týraní jej dcéry, poškodená sama uviedla, že obžalovaného
vždy oslovovala slovom „tatík“, znalec v posudku číslo 42/2019 pri posudzovaní konania obžalovaného

porušil jeho prezumpciu neviny. V znaleckom posudku číslo 40/2019 sa uvádza, že poškodená je ľahko
ovplyvniteľná inými osobami a je potrebné brať do úvahy časté zveličovanie a vymýšľanie si.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že maloletú poškodenú ovplyvňovala oznamovateľka, vo väzbe
sa zhoršil jeho zdravotný stav, lieky, ktoré užíva, musí brať natrvalo. Mrzí ho strata rodiny, je mu ľúto celej

situácie. V rámci posledného slova obžalovaný uviedol, že boli na neho povedané len záporné veci, tie
kladné neboli prečítané. Teraz je dlhodobo ťažko chorý.

Súd v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom
pod3a svojho vnútorného presvedeenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne.

Výpoveďobžalovanéhoosvojomvzťahukpoškodenejazabezpečovaníjejstarostlivostisúdhodnotíako
účelovú a nepravdivú. Nemožno opomenúť, že v zmysle obžaloby bol stíhaný za zločin v kvalifikovanej
skutkovej podstate so zákonnou trestnou sadzbou podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona sedem až
pätnásť rokov, kde pri zohľadnení jeho skoršieho odsúdenia za iný zločin podľa § 38 odsek 5 Trestného

zákona, by došlo k zvýšeniu dolnej sedemročnej hranice sadzby o jednu polovicu na úroveň jedenásť
rokov. Súd na podklade znaleckého dokazovania má obžalovaného za alibistického, egocentrického
a narcistického človeka, ktorého jadrovou zložkou osobnosti je agresivita, pričom jeho osobnosť je
patologicky štruktúrovaná. Už na počiatku jeho vzťahu s matkou poškodenej o maloletú nevlastnú
dcéru nejavil vrelý záujem, čo výpoveďou potvrdil biologický otec poškodenej. Ďalej zmena prostredia a

spôsobuživotanezamestnanéhoobžalovanéhonavýchodeSlovenska,podľasúdu,ajpodvplyvomjeho
rozvinutej závislosti od alkoholu, nepreliečenej ani ústavným liečením, viedla k jeho frustrácii a pocitom
menejcennosti. Bol nezamestnaný, jeho manželka pracovala v prostredí, kam chodili muži, postupne
mu pribudli vyživovacie povinnosti k trom vlastným deťom, ktoré citeľne uprednostňoval a vyvršoval sa
najmä na nevlastnej dcére, ktorej dával najavo, že nie je jeho, a to nepochybne i v korelácii s financiami,

ktoré rodina vynakladala na jej stravu a ošatenie. Jeho útoky zosilneli po tom, ako sa mu narodila vlastná
dcéra.Rodinažilavslabšíchsociálnychpomerovapodľavšetkého,spoukazomnavýpovedesvedkov,v
zanedbanej domácnosti (v prípravnom konaní sa nerealizovala obhliadka obydlia – miesta útokov, preto
nebola zabezpečená fotodokumentácia domácnosti rodiny). Obžalovaný vypovedal nepravdu i ohľadom
jeho vzťahu k alkoholu a frekvencii jeho užívania. Účelovosť a fabulácie badať u obžalovaného i v tých

častiach jeho výpovede, kde sa snažil vysvetliť pôvod modrín na rukách poškodenej, že si nepamätá, či
v daný deň udrel aj manželku, že nevie, prečo mu psychiater určil tretí stupeň závislosti od alkoholu a
nepozná dôvod umiestnenia jeho rodiny v krízovom centre, rovnako tak údajne nevedel, prečo bola jeho
rodina monitorovaná sociálnou kuratelou, rovnako tak tvrdil, že deti doma neboli vystavované stresu, čo
ale pripustila aj samotná matka poškodenej.

Výpoveď manželky obžalovaného, matky maloletej poškodenej, súd hodnotí ako účelovú v záujme
ochrániť obžalovaného a vyviniť seba ako rodiča z toho, že sa nečinne prizerala týraniu vlastnej
dcéry, správanie obžalovaného počas spolužitia svojou nečinnosťou tolerovala, resp. na zmenu rodinnej
situácie rezignovala. Za obžalovaným sa utiekala a obhajovala ho aj počas pobytu v krízovom

centre. Súd v plnej miere odkazuje na podrobné závery znalcov o tom, že je to osoba ovplyvniteľná
a manipulovateľná. Rovnako tak znalkyňa psychologička konštatovala, že maloletá má k matke síce
hlbší vzťah, ale primárna väzba k nej je vážne narušená a pociťuje z matky sklamanie.

Súd za účelové považuje i opakované tvrdenia obžalovaného, ktoré prezentovala pod jeho vplyvom
aj matka poškodenej na jeho obranu a rovnako tak kamarát obžalovaného, svedok A., ktorý býval a
stravoval sa v domácnosti obžalovaného na trovy jeho rodiny, že oznamovateľka jeho trestnej činnosti
podala trestné oznámenie z pomsty za to, že ju odmietol ako muž a že jej motívom bolo rozvrátenie jeho
rodiny. Oznamovateľka je matkou troch detí a v čase údajného zvádzania obžalovaného bola vydatá,

sama vypovedala, že žije v šťastnom manželstve, pričom nebolo ani náznakom zo strany obžalovaného
vysvetlené, prečo by o neho ako o muža mala mať záujem.Rovnako tak súd nemá za pravdivé tvrdenia obžalovaného a jeho manželky, že krstná matka mala
na krivú výpoveď nahovárať maloletú poškodenú. U krstnej matky absentuje akýkoľvek zrozumiteľný
motív tvrdeného konania. Súd nezistil počas dokazovania žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybnili

vierohodnosť osôb oznamovateľky a krstnej matky poškodenej.

Za kľúčové nepriame svedectvo domáceho násilia páchaného obžalovaným súd považuje výpoveď
svedkyne–kolegynematkypoškodenej,sktoroupracovalavpenziónevmiestebydliska.Tátosvedkyňa
vypovedala o tom, ako sa u nej matka poškodenej utiekala o pomoc a zdôverila sa jej o konaní

obžalovaného, rovnako tak maloletá poškodená. Táto svedkyňa zároveň osobne videla zranenia na tvári
matky poškodenej.

Výpoveď maloletej svedkyne poškodenej súd hodnotí v rozsahu skutkovej vety tohto odsudzujúceho
rozsudkuakopravdivúazaloženúnavlastnejreálnejskúsenostisdomácimnásilím,ktorépociťovalaako
príkorie. Páchateľom bol v rozhodnom období jej nevlastný otec. Jej svedectvo je nosným usvedčujúcim

dôkazom. Súd časť jej výpovede vyhodnotil ako zveličenú a nie objektívnu (nebezpečné vyhrážanie
fyzickou likvidáciou, zatváranie do pivnice a iné – viď nižšie príslušné časti odôvodnenia útokov
skutkovej vety).

Súd odmietol ako nedôvodný návrh obžalovaného na zabezpečenie prepisu komunikácie medzi ním

a svedkyňou P. od operátora a rovnako tak jeho návrh na výsluch svedkyne F., pracovníčky sociálnej
kurately, keďže išlo o nedôvodný návrh v kontexte súboru zabezpečených dôkazných prostriedkov
v prípravnom konaní.

Nakoľko súd v zmysle § 278 odsek 1 Trestného poriadku môže na hlavnom pojednávaní rozhodovať

len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe, tento skutok súd po vykonanom dokazovaní čiastočne
modifikoval, ale v rámci zachovania totožnosti skutku, a to v nasledovnom rozsahu:

„obvinený v období od 25.03.2017 do 23.04.2019“, rozhodné obdobie je vymedzené totožne s
obžalobou. Začiatok skutku sa datuje na návrat manželky obžalovaného s deťmi do ich spoločnej

domácnosti z núdzového bývania v T. R. C., kde boli od 08.11.2016 do 24.03.2017, čo preukazuje
potvrdenie Domu Charitas sv. M. a správa úradu práce. Koniec rozhodného obdobia sa viaže na deň
23.04.2019, kedy matka sociálnej kuratele v Kežmarku udelila súhlas s odovzdaním dcéry – maloletej
poškodenej do starostlivosti krstnej matky, čo preukazuje správa úradu práce, obžalovaný bol väzobne
stíhaný až od 19.06.2019,

„v rodinnom dome na ulici D. F. XX/X C. E. D., E. A.“, miesto skutku preukazujú výpovede maloletej
poškodenej, správa obce D. rovnako tak potvrdzuje, že ide o adresu trvalého pobytu obžalovaného s
jeho rodinou vrátane maloletej poškodenej do jej odňatia matke sociálnou kuratelou,

„svojej nevlastnej dcére maloletej G. E. E., narodenej XX.XX.XXXX“, že nešlo o vlastnú dcéru
obžalovaného nebolo sporné, ako svedok vypovedal i biologický otec poškodenej,

„aj pod vplyvom alkoholu a často v neprítomnosti svojej manželky, matky maloletej G. E. E.“, uvedené
do skutkovej vety doplnil súd na zdôraznenie výpovede maloletej, že jej ubližoval aj za triezva, aj pod

vplyvom alkoholu a najmä keď jej matka bola v práci a nebola doma,

„spôsoboval psychické a fyzické utrpenie“, uvedené je preukázané charakterom nižšie opísaných
čiastkových útokov obžalovaného a že išlo o psychické utrpenie dokladuje vo vzťahu k poškodenej
záver psychiatričky o diagnostikovaní poruchy prispôsobenia sa, záver psychologičky o depresívnej

poruche a prítomnosti príznakov syndrómu týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa. Konanie
obžalovaného bolo spôsobilé privodiť tento následok. Fyzické utrpenie je dokladované svedectvami
rodičov spolužiačky poškodenej, triednej učiteľky, krstnej matky a jej manžela, rovnako tak výraznou
mierou svedectvom kolegyne matky poškodenej, lekárskou správou poškodenej z ošetrenia po útoku
obžalovaného zo dňa 18.04.2019 a výpoveďami maloletej poškodenej o charaktere fyzických atakov zo

strany obžalovaného,

„neustále opakovane napádal, nadával, ťahal ju za vlasy a trhal jej vlasy, fackal ju a remeňom ju bil po
tele“, uvedený druh útokov poškodená opisovala aj v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní,svedkovia zhodne potvrdili, že im uvedené v rámci zdôverenia sa osobne maloletá popisovala, a to
najmä krstná matka a jej manžel,

„pri sprchovaní ju bil varechou“ uvedený druh útoku poškodená opisovala v prípravnom konaní aj na
hlavnompojednávaní,svedkoviazhodnepotvrdili,žeimuvedenévrámcizdôvereniasaosobnemaloletá
popisovala,atokrstnámatka,jejmanželabiologickýotecmaloletej,súdvypustilvtejtočastizoskutkovej
vety formuláciu, že „obžalovaný jej pritom kričal, že ju zabije, zavraždí ju, keď jej matka nebude doma,
že ju aj znesie zo sveta“, pretože najmä z výpovedí svedkyne – kolegyne matky poškodenej, matky

samotnej, výpovede maloletej poškodenej je zrejmé, že obžalovaný sa dopúšťal domáceho násilia voči
svojej manželke, svedkom bitia matky, hádok matky s obžalovaným, vyhrážok obžalovaného na adresu
jej matky bola i poškodená a nie je vylúčené, že ataky voči matke ako sekundárna obeť domáceho
násilia páchaného na matke vzťahovala na svoju osobu, preto vznikla dôvodná miera pochybností o
tom, že nebezpečné vyhrážky obžalovaný adresoval priamo maloletej poškodenej, v dôsledku čoho súd
aplikujúc pravidlo in dubio pro reo, pre vzniknuté pochybnosti v prospech obžalovaného, jeho vinu v

žalovanej časti skutku neuznal a skutok upravil,

„strašil ju, že keď nebude spať, tak prídu chrobáky, v dôsledku čoho u nej vyvolával strach, a preto
nemohla spať“, o tomto druhu útoku maloletá poškodená taktiež konzistentne vypovedala v prípravnom
konaní i na hlavnom pojednávaní, rozprávala o tom krstnej matke a jej manželovi i svojmu biologickému

otcovi, čo tieto osoby dosvedčili,

„vyhrážal sa jej, že ak bude zlá, zatvorí ju do pivnice“, obžalovaný i matka poškodenej vypovedali, že
deti do pivnice nezatvárali, len im vraveli, že z pivnice príde čert, čo sa môže zakladať na pravde,
rovnako tak je dôvodné predpokladať, že pivnica slúžila ako strašiak na poškodenú i v dôsledku hrozby

obžalovaného, že ju tam zatvorí. Súd nemá potvrdené, že pivnica v dome bola, chýba fotodokumentácia
obydlia, obhliadka sa nevykonala. Manžel krstnej matky poškodenej v prípravnom konaní vypovedal,
že poškodená mu opisovala, ako bola zatvorená v pivnici, pričom sám vyjadril pochybnosť, že nevedno,
či naozaj v pivnici bola, pretože to mohla byť aj iná miestnosť v dome, kde ju zatváral bez svetla.
Obžalovaný a matka poškodenej zhodne vypovedali, že v detskej izbe poškodenej nebolo kúrenie,

nebola tam ani pec na tuhé palivo, zdôvodňovali to tým, že išlo o prechodnú izbu, ktorá sa vykurovala z
dvoch susedných miestností s pieckami cez otvorené dvere (čiže keď tieto boli zatvorené, izba nebola
vykurovaná a to, že dieťa bolo do izby zatvárané, je preukázané a ide ďalší čiastkový útok). V prípravnom
konaní maloletá vypovedala, že obžalovaný ju do pivnice zatváral a bola tam v tme aj dva týždne,
pričom na kontrolné otázky vyšetrovateľky najprv odpovedala, že vkuse, celý čas a neskôr, že spať tam

nespala. Túto časť výpovede súd hodnotí ako preexponovanú v dôsledku protrahovanej depresívnej
poruchy, kedy mohla v rámci obranného mechanizmu na expozíciu stresu reagovať verbálne odbrzdene,
preexponovane, resp. vplyvom svojho narušeného psychického stavu mohlo dôjsť k nevedomému
skresleniu jej spomienok v tejto časti. Na hlavnom pojednávaní o pivnici už nevypovedala, išlo o výpoveď
v čase, keď už na ňu niekoľko mesiacov nevplýval stresový faktor (obžalovaný). Opätovným aplikovaním

zásady in dubio pro reo, súd upravil skutok v tejto časti pre pochybnosti v prospech obžalovaného tak,
ako je uvedené vyššie a vypustil v obžalobe uvádzanú formu útoku v znení „zatváral ju do pivnice“,

„púšťal jej filmy jej veku neprípustné, ktoré nechcela pozerať a napriek tomu ju nútil vnímať nevhodný
obsah, v dôsledku čoho mala zlé sny“, o tomto druhu útoku poškodená vypovedala aj v prípravnom

konaní aj na hlavnom pojednávaní, manžel krstnej matky vo výpovedi podrobne opísal ako pocit, že je
dieťa týrané a hovorí pravdu, nadobudol práve z toho, ako rozprávala o filmoch, ktoré jej obžalovaný
púšťal, pričom menovala názvy filmov a vedela, o čom sú a neboli to filmy vhodné pre detského diváka.
Predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní neboli konkrétne audiovizuálne diela, preto súdu nie
je známe, či išlo o filmový žáner hororov, ale bolo preukázané, že išlo o filmy nevhodné pre detského

diváka s poukazom na vplyv, aké mali na psychiku poškodenej (zlé sny, budenie sa). Poškodená v
prípravnom konaní vypovedala, že nechcela ich vidieť, zakrývala si oči, ale on jej stále ruky niekde
zaviazal. Ako putá mala (ukazovala ruky vzadu za chrbát). Rukami jej otváral viečka. Na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že zakrývala si oči, on jej ich odkrýval, odvtedy má zlé sny, budí sa v noci a
stáva sa jej, že sa aj pociká. Logicky, ak by mala zviazané ruky, nemohla by si oči zakrývať rukami.

Nie je vylúčené, že k zväzovaniu rúk niekedy dochádzalo, resp. ruky jej zväzoval potom, ako si oči
neprestávalazakrývať,alenebolotosdostatočnoumierouistotypreukázané,pretožerovnakotakmohlo
ísť o preexponovanú časť výpovede maloletej poškodenej v dôsledku obranných mechanizmov, ktoré
si vybudovala jej zasiahnutá psychika a nie je vylúčené, že na takýto opis zväzovania rúk ako „pút“ zachrbtom o stoličku mal vplyv aj obsah videných nevhodných filmov, preto súd v tejto časti skutkovú vetu
upravil a aplikovaním zásady in dubio pro reo vypustil zo skutkovej vety pôvodný opis tohto druhu útoku
uvádzaný v obžalobe, že „púšťal jej horory, ktoré nechcela pozerať a pri tom jej zviazal ruky, v dôsledku

čoho mala zlé sny a nočné mory“,

„zakazoval jej spať a chodil ju budiť v noci s tým, že jej kričal: „Vstávaj, ty nemáš, čo spať!“, o
tomto druhu útoku maloletá poškodená vypovedala len v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní
uviedla, že na to, či ju obžalovaný budil, si nepamätá. Vzhľadom na jej vek v čase útokov a v čase

jednotlivých výsluchov, plynutím času mohla prirodzene aj zabudnúť na túto časť skutku, ale rovnako
tak mohlo ísť o preexponovanú časť jej výpovede pri prvotnom výsluchu, preto aplikovaním zásady in
dubio pro reo súd pre pochybnosti v prospech obžalovaného tento druh útoku uvádzaný v obžalobe zo
skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku vypustil,

„dával ju kľačať do kúta a k posteli a pritom niekedy na vystretých rukách musela držať knihy“, maloletá

poškodená vypovedala o kľačaní ako forme trestania zo strany obžalovaného aj v prípravnom konaní aj
na hlavnom pojednávaní s istými doplneniami. Z jej výpovedí vyplynulo, že kľačať jej prikazoval nielen
v kúte izby, ale často i pri posteli, a nie vždy išlo o kľačanie spojené s držaním kníh, preto súd skutkovú
vetu pri tomto útoku modifikoval oproti pôvodnému zneniu v obžalobe, ako je uvedené vyššie a vypustil
formuláciu z obžaloby, že „dával ju kľačať do kúta a na vystretých rukách držala veľa kníh“,

„keď prišla zo školy, tak jej nedával jesť, keď jedlo dostala, rozprával jej pri jedení nevhodné veci,
čím jej kazil chuť do jedla, dával jej najavo, že jedlo si nezaslúži a nie je jeho biologická dcéra“ o
odopieraní stravy maloletá poškodená vypovedala v najväčšom rozsahu, a to opakovane a evidentne
bola uvedeným útokom silne traumatizovaná. Odopieranie stravy sa jej spájalo s nedostatočnými

desiatami, odhlásením zo školských obedov, s vedomím, že obžalovaný jej automaticky nedá obed
po príchode zo školy, doma bola svedkom toho, ako boli uprednostňovaní jej nevlastní súrodenci, jesť
dostávala nie ako samozrejmosť, ale s upozorňovaním na to, že si jedlo nezaslúži, že nie je biologická
dcéra obžalovaného a častokrát, ak jedlo aj dostala, obžalovaný sa neštítil kaziť jej chuť do jedla
nevhodnými rečami. Dokazovaním mal súd za preukázané, že odopieranie stravy a podmieňovanie

možnosti najesť sa bolo kľúčovou taktikou obžalovaného, ako týrať nevlastnú dcéru, preto tento útok
náležite v skutkovej vety rozvinul oproti v obžalobe stručne zmienenej forme útoku, že „keď prišla zo
školy, tak jej nedával jesť“,

„bez príčiny ju posielal do svojej izby a zakazoval voľnočasové aktivity bežné pre dieťa v jej veku, čím

ju obmedzoval,“ maloletá poškodená ako prežité príkorie opakovane opisovala zákazy obžalovaného,
ktorému všetko vo vzťahu k nej vadilo, pričom nielen ju dirigoval pod vplyvom alkoholu. Incident z
obchodu spred Vianoc, o ktorom vypovedala predavačka z obchodu v mieste bydliska obžalovaného,
dosvedčuje, že obžalovaný mal sklony poškodenej odopierať bežné veci, preto túto formu patrične súd
rozvinul oproti v obžalobe uvádzanom, že „posielal ju do svojej izby“,

„ťahal ju za vlasy“ uvedenú časť skutkovej vety obžaloby súd presunul v rozsudku do vyššie uvádzanej
časti o druhovo rovnakých útokoch, že „ju neustále opakovane napádal, nadával, ťahal ju za vlasy a
trhal jej vlasy“,

súd vzhľadom na výpoveď maloletej poškodenej, že obžalovaný jej kedysi dávno „trieskal hlavu o
bránu“,nezahrnuluvedenýútokdoskutkovejvetyrozsudkunarozdielodobžaloby,pretoženiejezrejmé,
či sa uvedené naozaj stalo a ak áno, či tomu tak bolo v žalovanom rozhodnom období alebo ešte pred
ním,

„keď bola v mesiaci júl 2017 chorá, po tom, ako si išla cez deň ľahnúť, nedovolil jej ležať v posteli,
musela vstať“, uvedený útok obžalovaného potvrdila vo výpovedi svedkyňa a oznamovateľka P., pričom
predmetom dokazovania nebolo, či maloletá sa cítila zle tým, že trpela horúčkou, rovnako tak podstatou
útoku nebolo to, že ju hnal vonku v horúčkach, ale vykazovala znaky choroby a bolo jej odopreté
odpočívať v posteli, preto súd upravil túto časť skutku, ktorý bol v obžalobe opísaný, že „keď bola v

mesiaci júl 2017 chorá, tak jej nedovolil ležať v posteli, ale hnal ju vonku v horúčkach“,

„pričom dňa 17.04.2019 jej mal hodiť kameň do hrudníka“, uvedenú formu útoku obžalovaného maloletá
poškodená opisovala v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní, krstná matka vo výpovedipotvrdila, že po tom, ako prevzala starostlivosť o maloletú, táto sa sťažovala na bolesti v hrudníka a
opisovala, ako obžalovaný hádzal kamene po nej i po jej matke, pričom maloletú zasiahol kameňom
do hrudníka,

„naposledy sa jej mal vyhrážať dňa 18.04.2019, t.j. na Zelený štvrtok, kedy jej mal kričať, že sa u nich
doma bude prelievať krv, že ju tam zabije a príde k ním domov kriminál, pričom toto konanie obvineného
vyvrcholilo tým, že ju uvedeného dňa silno stlačil za ruku a vyhodil ju z domu po predchádzajúcej hádke
s matkou H. A., v dôsledku čoho maloletá G. E. E. utrpela ľahké zranenie, a to pohmoždenie ľavého

lakťa, predlaktia a zápästia“, uvedený útok podrobne opísala priamo maloletá poškodená, jej výpoveď
potvrdila i kolegyňa matky poškodenej, u ktorej sa utiekali v daný deň o pomoc a ktorej priebeh útoku
bezprostredne opisovala maloletá poškodená, rovnako tak oznamovateľka trestnej činnosti, ktorej sa
maloletá poškodená zdôverila pred kostolom v mieste bydliska dva dni po útoku. Zranenie poškodenej
dokladuje lekárska správa z ošetrenia po útoku,

„čím takto svojím správaním vyvolával u maloletej G. E. E. strach, stres a obavu o jej život a zdravie, čo
viedlo u maloletej G. E. k vzniku protrahovanej depresívnej reakcie ako reakcie na dlhodobú expozíciu
stresu, vrátane problémov v emocionálnej oblasti ako znakov syndrómu CAN . Syndrómu týraného,
zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa“, v tejto časti skutkovej vety opisujúcej následok stíhaného
zločinu súd opiera od závery znaleckého posudku psychologičky na osobu maloletej poškodenej

a nahradil tým v zmysle posudku pôvodné znenie skutkovej vety v tejto časti obžaloby „čo viedlo u
maloletej G. E. k vzniku protrahovanej depresívnej reakcie ako reakcie na dlhodobú expozíciu stresu“.

V rámci právneho hodnotenia prípadu súd konštatuje, že obžalobou sa obžalovanému kládol za vinu
zločin týrania blízkej a zverenej osoby v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 208 odsek 1 písmeno

a/, písmeno b/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného
zákona, nakoľko podľa prokurátora bol odôvodnený záver, že obvinený svojím konaním naplnil základnú
skutkovúpodstatutohtozločinuvodseku1písmenoa/,písmenob/,aleurobiltakzávažnejšímspôsobom
konania–podlhšíčaspodľa§138písmenob/Trestnéhozákona,tedakvalifikačnýmmomentompoužitia
vyššej trestnej sadzby podľa § 208 v odseku 3 písmeno d/ malo byť to, že čiastkové útoky voči maloletej

poškodenej páchal po dlhší čas.

Trestný zákon v žiadnom svojom ustanovení neurčuje, čo sa považuje za páchanie tohto stíhaného
zločinu po dlhší čas. Naplnenie predmetného zákonného znaku osobitného kvalifikačného pojmu
závažnejšieho spôsobu konania, preto súd posudzoval striktne individuálne tak, ako to vyžaduje i

judikatúra a dĺžku časového úseku od 25.03.2017 do 23.04.2019, t.j. obdobie zhruba troch rokov (37
mesiacov), súd hodnotil predovšetkým na základe 1./ intenzity konania obžalovaného, 2./ exponovanosti
útokov obžalovaného v porovnaní so „štandardom“ - v praxi zvyčajne sa vyskytujúcim spôsobom
vykonania útokov a kumulatívne aj na základe 3./ závažnosti trestného činu (následku vo vzťahu k
maloletej poškodenej).

Pokiaľ je obvyklou dobou páchania tohto trestného činu doba do dvoch rokov, bude trojnásobné
prekročenie tejto doby nesporne napĺňať znaky páchania tohto trestného činu po dlhší čas podľa § 208
odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona
(uznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyz19.januára2017,spisováznačkaII.ÚS46/2017-12).

Dĺžku časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu dobu, treba posudzovať predovšetkým na
základe intenzity konania obvineného a závažnosti trestného činu, konanie páchateľa trvajúce desať
mesiacov je možné v týchto intenciách považovať za konanie trvajúce dlhší čas (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2013, spisová značka 2Tdo/69/2013).

1./ K intenzite útokov obžalovaného súd uvádza, že v rozhodnom období marec 2017 až apríl
2019 bol obžalovaný štyri mesiace hospitalizovaný v liečebnom protialkoholickom ústave od 15.01.2018
do 09.05.2018 a v období jedného roka, približne od jari 2017 do jari 2018, odchádzal z domácnosti na
stavbu rodinného domu svojej sestry do iného okresu, kde s prestávkami, podľa
možností financovania stavby, zotrvával niekedy tri až štyri dni, niekedy celý týždeň. Ďalej súd prihliadal

na to, že maloletá poškodená si v rozhodnom období plnila povinnú školskú dochádzku a tak spravidla
nebola vystavovaná riziku možných útokov obžalovaného päť dní v týždni počas jej osobnej účasti
na školskom vyučovaní. Zohľadniac uvedené, možno konštatovať, že rozhodné obdobie 37 mesiacovnebolo v celosti a plnom rozsahu obdobím, v ktorom mohol obžalovaný realizovať trestnú činnosť jemu
vlastnou intenzitou, ako keď bol doma s poškodenou a to z vyššie uvádzaných objektívnych dôvodov,

intenzita jeho útokov mala pritom stúpajúcu tendenciu a silnela po narodení jeho tretieho vlastného
dieťaťa v decembri 2017, t.j. trištvrte roka po začiatku rozhodného obdobia a akcelerovala
po tom, ako matka poškodenej nastúpila do práce dňa 05.07.2018, teda necelý rok pred koncom
rozhodného obdobia, preto najexponovanejším obdobím útokov bolo obdobie desiatich mesiacov od júla
2018 do apríla 2019, kedy obžalovaný kvôli zamestnaniu manželky prevzal starostlivosť o domácnosť a

maloleté deti počas dňa, matka mala pracovať v dvojdňových dvanásťhodinových smenách, po ktorých
mala spravidla dva dni voľna, a aj samotná maloletá poškodená vypovedala, že obžalovaného nemá
rada odvtedy, ako mama išla do práce a ostala s ním doma, zavrel ju do izby, fackoval ju, bola vtedy
tretiačka,

2./ ohľadom exponovanosti útokov obžalovaného súd konštatuje, že týrať blízku a zverenú osobu možno

„štandardne“ i exponovanejšími druhmi a formami útokov, aké činil obžalovaný, ktoré svojím následkom
i jednotlivo dokážu naplniť znaky priestupku, či trestného činu (napríklad úmyselného ublíženia na
zdraví, či obmedzovania osobnej slobody). Aj takto exponovanejšie útoky, ako príkladom vystavovanie
častí tela dieťaťa otvorenému ohňu, sálavému teplu, či hasenie cigariet o pokožku dieťaťa alebo bitka
s následkom rozsiahlejších a hlbších pomliaždením, podliatin, či dokonca zlomeniny, škrtenie, útoky

na hlavu dieťaťa päsťami, spôsobenie tržných alebo rezných rán, priväzovanie dieťaťa o radiátor,
aby sa nemohlo brániť bitke alebo slobodne pohybovať a podobne. Pri exponovanejších formách
útokov by rozhodne stačilo opakujúce sa konanie vyvolávajúce protiprávny stav a jeho udržiavanie
útokmi páchateľa i v omnoho kratšom období. Obžalovaný sa dopúšťal vo väčšej miere a kontinuálne
počas celého rozhodného obdobia psychického násilia, pohŕdania, ponižovania a hrozieb fyzického

násilia, než fyzického násilia samotného a fyzickým násilím okrem posledného útoku 18.04.2019 ani
raz preukázateľne nespôsobil poškodenej takú ujmu na zdraví, kde by doba liečenia a obmedzenia
poškodenej na obvyklom spôsobe života dosahovala, či prekročila hranicu 7 dní,

3./ pri posudzovaní závažnosti trestného činu súd prihliada na závery znaleckého dokazovania v

spojitosti s výpoveďou biologického otca maloletej poškodenej, že matka sa chcela dcéry vzdať už na
začiatku vzťahu s obžalovaným v roku 2012, keď mala ešte len jeden rok, teda psychické následky
u maloletej mohli byť spolu zapríčinené i postojom jej vlastnej matky a narušením primárnej väzby
poškodenej s matkou.

Preto súd v súlade s § 278 odsek 3 Trestného poriadku dospel k záveru, že konanie obžalovaného je
potrebné posudzovať podľa iného právneho ustanovenia a upravil právnu kvalifikáciu oproti obžalobe
v prospech obžalovaného tak, že obžalovaného uznal vinným zo zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona, teda len
v základnej skutkovej podstate, keďže „dlhodobosť“ ako periodicita opakovania útokov je eminentnou

súčasťou objektívnej stránky tohto zločinu už v základnej skutkovej podstate a nešlo o dlhodobosť nad
jej rámec v rámci kvalifikačného momentu „po dlhší čas“ ako závažnejšieho spôsobu konania.

Objekt ako záujem spoločnosti chránený Trestným zákonom obžalovaný svojím konaním narušil tak,
že zasiahol druhový, individuálny i hlavný objekt zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Druhovým

objektom je ochrana rodiny a mládeže. Individuálnym objektom je zabezpečenie ochrany blízkych a
zverených osôb pred vznikom fyzického alebo psychického utrpenia. Hlavný objekt je ochrana blízkej
a zverenej osoby pred domácim násilím.

Obžalovaný bol v čase skutku spôsobilým špeciálnym subjektom zločinu týrania blízkej a zverenej

osoby. Spĺňal podmienku veku podľa § 22 odsek 1 Trestného zákona a príčetnosti (a contrario k
definícii nepríčetnosti podľa § 23 Trestného zákona) pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.
Znalec psychiater potvrdil, že mal zachované ovládacie i rozpoznávacie schopnosti a netrpel duševnou
chorobou ani poruchou. So svedkyňou poškodenou, hmotným predmetom útoku, bol v osobitnom type
rodinného vzťahu. Žili v spoločnej domácnosti ako rodina.

Objektívna stránka zločinu týrania blízkej a zverenej osoby bola naplnená aktívnym konaním
obžalovaného, ktorým sa preukázateľne dopúšťal týrania hmotného predmetu útoku pri kumulatívnom
splnení podmienok I../ stupňovania násilia, ktoré viedlo od pohŕdania a vyvolávania strachu amenejcennosti až k závažnému trestnému činu, II./ periodicity a dlhodobosti, III./ zreteľného rozlíšenia
subjektov obeť – páchateľ a IV./ páchania útokov v súkromí v rámci najbližšej rodiny. Podľa súdu,
obžalovaný sa preukázateľne dopúšťal verbálne i fyzicky násilného chovania v skutkovej vete opísanými

činmi spáchanými v rámci rodiny voči svojej nevlastnej dcére, pričom svojím konaním podkopával jej
telesnú a duševnú integritu a vážne poškodzoval rozvoj jej osobnosti.

Svojím konaním naplnil znak objektívnej stránky - fyzické aj psychické utrpenie tým, že
poškodenej spôsoboval fyzické i duševné bolesti, ktoré ovplyvňovali jej život a v súhrne podstatne

zhoršili kvalitu jej života, pričom netrvali celkom krátky, ani prechodný čas (tri roky, intenzívne najmä
obdobie tretieho roka). Išlo o zlé zaobchádzanie s dieťaťom, pravidelne sa opakujúce a stupňujúce
konanie obžalovaného bolo hrubé a zjavne necitlivé. Protiprávne konanie obžalovaného poškodená
pociťovala ako príkorie a vyvolávalo v nej sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania
obžalovaného (opakovane pred rôznymi svedkami uvádzala, že sa obžalovaného bojí, že nemôže
rozprávať o tom, čo sa doma deje a nechce ísť domov, sama si uvedomovala, že sa lepšie cíti

mimo domova a v neprítomnosti obžalovaného). Fyzické a psychické utrpenie maloletej poškodenej
spôsobovalčiastkovýmiútokmi,ktoréspájarozhodnéobdobie,miesto,hmotnýpredmetútoku,jednotiaci
úmysel a zámer obžalovaného ponižovať a ubližovať nevlastnej dcére a následok (psychický stav
maloletého dieťaťa) a ktoré spadajú do demonštratívneho výpočtu druhových útokov podľa § 208 odsek
1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona. Išlo najmä o fyzické násilie, psychické násilie a vo vzťahu

k bezdôvodnému odopieraniu stravy, podmieňovaniu možnosti najesť sa, v konečnom dôsledku aj o
ekonomické násilie, keďže dieťa si samé nedokáže zabezpečovať svoje základné a štandardné životné
potreby

Hmotný predmet útoku, obligatórny znak objektívnej stránky tohto zločinu, spĺňa kritéria blízkej a

zverenej osoby. Maloletá svedkyňa poškodená bola k obžalovanému v postavení blízkej osoby v zmysle
§ 127 odsek 5 Trestného zákona a zverenej osoby v zmysle § 127 odsek 8 Trestného zákona (dohoda
matky poškodenej s obžalovaným, že prevezme starostlivosť o dieťa v ich spoločnej domácnosti počas
jej neprítomnosti, zákonná povinnosť manžela matky v zmysle § 33 odsek 2 Zákona o rodine).

Následkom konania obžalovaného bolo porušenie druhového, individuálneho i hlavného objektu
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a spôsobeným
následkom má súd za preukázaný vychádzajúc zo záveru znalkyne psychologičky, podľa ktorej konanie
obžalovaného malo jednoznačne negatívny vplyv na psychický stav maloletej a mohlo ohroziť jej zdravý
vývin.

Subjektívna stránka bola obžalovaným naplnená formou priameho úmyslu podľa §
15 písmeno a/ Trestného zákona, pretože svojím konaním chcel porušiť záujem chránený Trestným
zákonom (objekt).

Trest má podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (prvok individuálnej prevencie)
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov (prvok generálnej prevencie), trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Obžalovaný bol doposiaľ súdne trestaný sedemkrát, štyri jeho odsúdenia sú toho času podľa odpisu
registra trestov zahladené. V minulosti bol ale okrem iného v jednom prípade odsúdený za prečin
porušovania domovej slobody v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania (v
kvalifikovanej skutkovej podstate) a zločin útoku na verejného činiteľa so zbraňou (nožom). Deliktuálne

bol postihnutý za dopravný priestupok.

Pri ukladaní trestu bol súd viazaný zákonnou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody podľa § 208 odsek
1Trestnéhozákonavovýmeretrirokyažosemrokov.Zistenímpriťažujúcejokolnostipodľa§37písmeno
m/ Trestného zákona, že bol za trestný čin v minulosti odsúdený a bol odsúdený aj za zločin, súd pri

prevahe priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, ktoré priznané neboli, aplikovaním § 38
odsek 2, odsek 5 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu tak, že došlo k zvýšeniu dolnej hranice o
jednu polovicu na úroveň päť rokov a šesť mesiacov.Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona s použitím
§ 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona pri hornej hranici upravenej
trestnej sadzby v trvaní sedem rokov a šesť mesiacov, pretože vzal v úvahu závažnosť následku na

psychike maloletej poškodenej a osobu obžalovaného, ktorý vyhlásil svoju nevinu a ktorého jadrovou
zložkou osobnosti je agresivita, pričom má patologicky štruktúrovanú osobnosť. Alkoholu sa nezriekol
napriek uloženému súdnemu zákazu.

Súd obžalovaného na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48

odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona v spojení s § 48 odsek 4 Trestného zákona do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. V posledných desiatich rokoch pred spáchaním
tohtozločinusícevovýkonetrestuzaúmyselnýtrestnýčinnebol,alesozreteľomnazávažnosťtrestného
činu a mieru narušenia obžalovaného ako páchateľa, podľa na jeho osobu podaných znaleckých
posudkov, má súd za to, že v ústave na výkon trestu prísnejšieho stupňa, bude náprava obžalovaného
lepšie zaručená.

Súd na podklade záverov znaleckej organizácie vyhovel návrhu prokurátora v obžalobe a uložil
obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, pretože bolo na podklade
psychiatrického skúmania obžalovaného preukázané, že obžalovaný trpí rozvinutou závislosťou od
alkoholu. Zákonným dôvodom uloženia tohto ochranného opatrenia sú podľa súdu až dva zákonné

dôvody, v zmysle § 73 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona to, že obžalovaný spáchal trestný
čin násilnej povahy voči blízkej a zverenej osobe a vzhľadom na jeho osobnosť možno dôvodne
predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať (aj keď nie nevyhnutne voči maloletej poškodenej
– jeho nevlastnej dcére) a v zmysle § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona to, že čiastkové útoky
zločinu páchal aj pod vplyvom alkoholu, ktorý je návykovou látkou, a aj v súvislosti s užívaním tejto

návykovej látky.

Nároknanáhraduškodynebolpodľa§46odsek3Trestnéhoporiadkuriadneavčas, čododôvodu
a výšky, uplatnený do skončenia prípravného konania, preto súd osobitným výrokom o tomto nároku
podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ani podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku nerozhodoval.

Nakoľko dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaný naplnil kvalifikačný moment závažnejšieho
spôsobu konania – po dlhší čas v zmysle § 208 odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona v spojení s
§ 138 písmeno b/ Trestného zákona, pri parciálnej úprave skutkovej vety stíhaného zločinu a úprave
právnej kvalifikácie skutku v obžalobe z kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu na základnú, súd týmto

odsudzujúcim rozsudkom uznal vinu obžalovaného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa §
208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody
prihornejhraniciupravenejtrestnejsadzbyvtrvanísedemrokovašesťmesiacovsozaradenímnavýkon
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd súčasne uložil
obžalovanému na návrh prokurátora a odporúčanie znalca psychiatra ochranné opatrenie – ochranné

liečenie protialkoholické ambulantnou formou.
blízkej osobe a zverenej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým
vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, tiež bezdôvodným
odopieraním stravy, oddychu, spánku a zdravotnej starostlivosti,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Prešove cestou tunajšieho súdu. Odvolanie má odkladný účinok.