Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viola Takáčová, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200177
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14,
IČO: 31 820 174, právne zast.: JUDr. Jánom Tkáčom, advokátom a konateľom Tkáč & Partners, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska č. 29, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín,
odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Trenčíne, Hviezdoslavova č. 3, za účasti ďalších účastníkov
konania: 1/ Dežerická EKO, s. r. o., so sídlom v Dežericiach č. 193, IČO: 46 179 801, právne zast.: JUDr.
Petrom Debnárom, advokátom a konateľom Advokátska kancelária CURAE, s.r.o., so sídlom v Banskej

Bystrici, Horná č. 23, IČO: 51 144 450, 2/ Obec Ruskovce, Ruskovce č. 1, 3/ Obec Veľké Držkovce, Veľké
Držkovce č. 212, 4/ Obec Dežerice, Dežerice č. 193, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo 06. apríla 2022, číslo OU-TN-OOP3-2022/004568-007, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Správneho súdu v Banskej Bystrici z 24. januára 2024, č. k. TN-13S/50/2022-287, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom z 24. januára 2024, č. k.
TN-13S/50/2022-287 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SPP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 06. apríla 2022, číslo OU-TN-OOP3-2022/004568-007, ktorým
tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové

správne rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, odbor starostlivosti o životné prostredie
z 11. októbra 2021, číslo OU-BN-OSZP-2021/006371-025. Predmetným rozhodnutím prvostupňový
správnyorgánakopríslušnýorgánštátnejsprávypodľa§1ods.1písm.c/,§5ods.1zákonač.525/2003
Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z.z.“), § 3 písm. k/ v spojení s § 53 ods. 1 písm. c/
a § 56 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) vydal podľa § 29

ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. a § 46 a § 47 Správneho poriadku rozhodnutie, podľa ktorého sa zmena
navrhovanej činnosti „Skládka odpadov Dežerice II, 3. časť Doplnok č. 1“ nebude posudzovať podľa
zákona č. 24/2006 Z.z. Súčasne vo výroku určil podmienky / opatrenia na eliminovanie alebo zmiernenie
vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov.2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách§2,§3písm.a/,c/,f/,g/,k/,s/,§18,§20a,§23ods.4,§24ods.1-4,§29ods.1,2,3,4,6,11,13,

§ 63 ods. 1-3, § 64, § 65g ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z., § 3 ods. 2,4, § 19 ods. 1, § 33 ods. 2, § 46,
§ 47 ods. 1-3 Správneho poriadku a v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o
nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci v kontexte na žalobcom uvádzané námietky uplatnené v podanej

správnej žalobe konštatoval ich všeobecnosť a ne-konkrétnosť vo vzťahu k prejednávanej veci,
postup správnych orgánov vyhodnotil ako zákonný, rozhodnutia správnych orgánov za dostatočne
odôvodnené, pripomienky, ktoré vzniesol žalobca v rámci zisťovacieho konania ako dotknutá verejnosť
nezohľadňovali konkrétne okolnosti prípadu, neboli determinované zmenou navrhovanej činnosti a
daným územím; rovnako zo strany žalobcu neboli vznesené žiadne konkrétne obavy z konkrétnych
negatívnych vplyvov na životné prostredie, ktoré by mohli vzniknúť navrhovanou činnosťou. Správne

orgány jednoznačne podrobne hodnotili zmenu navrhovanej činnosti porovnaním pôvodne navrhovanej
činnosti s predkladanou zmenou navrhovanej činnosti a jej dopadmi na jednotlivé zložky životného
prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva. Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako sa žalovaný
vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán uviedol, ako rozhodol o jednotlivých námietkach a

pripomienkach účastníkov konania, t.j. aj žalobcu, obdobne aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je
zrejmé, že pripomienky žalobcu v odvolaní uviedol a aj úvahy, ako sa s nimi vysporiadal. Prvostupňový
správny orgán tiež vo výroku svojho rozhodnutia uviedol aj podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie
vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktorými sa musí navrhovateľ
(ďalší účastník konania 1/; pozn. súdu) riadiť. Nešlo o parafrázovanie iných povinností, ktoré vyplývajú

z právnych predpisov, ako to tvrdil v žalobe žalobca, ale o podmienky ustanovené ako zmierňujúce
opatrenie smerujúce k ochrane životného prostredia v zmysle § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006
Z.z. Prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní z komplexných výsledkov zisťovacieho
konania, t. j. nielen z vyjadrenia a pripomienok žalobcu ako odvolateľa, a na základe vyhodnotenia
všetkých skutočností a vyjadrení dotknutých orgánov a verejnosti stanovil podmienky na eliminovanie

alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov. K námietke
žalobcu, že zmena navrhovanej činnosti „Skládka odpadov Dežerice II, 3. časť Doplnok č. 1“ sa
mala posudzovať spoločne s ďalšou zmenou navrhovanej činnosti, a to „Skládka odpadov Dežerice
III., skládka NNO“ správny súd uviedol, že z § 20 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že ak sú
viaceré navrhované činnosti v prevádzkovej alebo priestorovej súvislosti, možno vykonať posudzovanie

ich vplyvov spoločne. Zákon teda upravuje možnosť, nie povinnosť posúdiť spoločne navrhované
činnosti, ktoré sú v prevádzkovej a priestorovej súvislosti, a to za predpokladu, že zisťovacie konania
pre predložené zámery navrhovaných činností ešte neboli ukončené rozhodnutím. Tiež zdôraznil, že
v predmetnom zisťovacom konaní nebolo predmetom konania posúdenie vplyvov skládky odpadov
Dežerice II, 3. časť na životné prostredie, ale posúdenie stavebných zmien na predmetnej skládke pred

dokončením, ktoré navrhovateľ musí realizovať v dôsledku zmeny legislatívy na úseku odpadového
hospodárstva,atokonkrétne§114czákonač.79/2015Z.z.oodpadochaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 79/2015 Z.z.“). Samotný objekt Skládka
odpadov Dežerice II, 3. časť už bol komplexne posúdený podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a na základe
výsledkov procesu posúdenia prvostupňový orgán vydal dňa 08. októbra 2018 záverečné stanovisko č.

OU-BN-OSZP-2018/00204-066. Vplyvy predmetnej skládky na životné prostredie tak už boli zhodnotené
komplexne, a to vrátane vplyvov na ovzdušie a vplyvov na vodné pomery. Podľa správneho súdu
nedošlo ani k porušeniu zákona č. 43/2006 Z.z. (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový správny orgán
sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto
sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli

zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu, respektíve Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky. Počas administratívneho konania orgány verejnej správy neupierali
právo verejnosti na informácie o životnom prostredí, keď verejnosť bola informovaná v priebehu celého
správneho konania v predmetnej veci od podania príslušného oznámenia o zmene navrhovanej činnosti
navrhovateľom a mohla sa oboznámiť so všetkými podaniami v tejto veci, ako aj s rozhodnutiami

prvostupňového správneho orgánu a žalovaného a mala možnosť kedykoľvek do predmetného konania
v zmysle zákona vstúpiť, tak ako to urobil napríklad aj samotný žalobca. Rovnako zistenie skutkového
stavu považoval správny súd za dostačujúce pre vydanie rozhodnutia a tak prvostupňovým správnym
orgánom, ako aj žalovaným ustálený skutkový stav má jednoznačnú oporu v administratívnom spise.4. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

II.

5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

7. Konkrétne namietal, že správny súd nepovažoval žalobcu za subjekt zainteresovanej verejnosti, čím
dal najavo, že i naďalej sa pridŕža diskriminačného naratívu založeného rozsudkom (po správnosti
uznesením; pozn.) sp. zn. 6Svk/14/2021. Správny súd v rámci súdneho prieskumu nezistil porušenie
len preto, že sa neaplikoval § 12 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„zákonč.17/1992Zb.“),podľaktoréhocit.:„Prípustnúmieruznečisťovaniaživotného

prostredia určujú medzné hodnoty ustanovené osobitnými predpismi; tieto hodnoty sa určia v súlade
s dosiahnutým stavom poznania tak, aby sa neohrozovalo zdravie ľudí a aby sa neohrozovali ďalšie
živé organizmy a ostatné zložky životného prostredia.“ (ods. 1) a cit.: „Medzné hodnoty sa musia
určiť s prihliadnutím na možné kumulatívne pôsobenie alebo spolupôsobenie znečisťujúcich látok a
činností.“ (ods. 2), z ktorého dôvodu potom považoval rozsudok správneho súdu za nepreskúmateľný,

keď uvádza úvahy bez toho, aby sa pridŕžal základných zásad ochrany životného prostredia. Uviedol,
že keďže podstatou správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP je tvrdenie o hrozbe poškodenia životného
prostredia, správny súd musí skúmať, či rozhodnutím zo zisťovacieho konania sa chránilo životné
prostredie aspoň v rozsahu základných zásad ochrany životného prostredia podľa zákona č. 17/1992
Zb. Pritom práve § 12 zákona č. 17/1992 Zb. je priamo súvisiaci so spôsobom, akým má správny orgán

pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie postupovať a uvažovať - má synergické a kumulatívne
vplyvy na životné prostredie vyhodnocovať podľa prahových hodnôt osobitných právnych predpisov.

8. Namietal, že tak správny orgán, ani súd nemôže znižovať procesné možnosti uplatňovania
Aarhuského dohovoru jeho zjavne neprimerane reštriktívnym výkladom, ktorý ide proti jeho účelu.

Podmienky, ktoré určil prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí považoval žalobca len za
parafrázy povinností, či už podľa základnej zásady ochrany životného prostredia v spojení so zásadou
č. 2 prílohy č. 2 k zákonu č. 137/2010 Z.z. o ovzduší (zákon zrušený k 01. júlu 2023; pozn. súdu),
alebo podľa § 37 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších

predpisov, a tiež za parafrázy povinných náležitostí žiadosti o povolenie navrhovanej činnosti podľa
§ 7 zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 39/2013
Z.z.“). Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že podmienky určené prvostupňovým správnym orgánom
sú formalistické s tým, že podstatu zisťovacieho konania sa v dôsledku tejto skutočnosti preniesla

na nasledujúci povoľujúci orgán, ktorým je Slovenská inšpekcia životného prostredia rozhodujúca
podľa zákona č. 39/2013 Z.z. Podmienky obsiahnuté v prvostupňovom správnom rozhodnutí musí
teda navrhovateľ plniť aj sám zo zákona pri podávaní žiadosti o integrované povolenie, a teda rozsah
právnych povinností s uložením alebo bez uloženia týchto podmienok je v podstate identický, a teda
nejde o naplnenie účelu zákona č. 24/2006 Z.z.

9. Ďalej žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré
sa opiera len o niektoré konkrétne dôvody, pripomienky žalobcu boli relevantné, t.j. týkajúce sa
veci a zároveň konkrétne, teda formulované jasným a dostatočným spôsobom. Žalobcom uplatnené
pripomienky ako aj odvolacie námietky boli relevantné a správny orgán bol povinný sa s nimi vecne
vysporiadať a náležite odôvodniť, z akého dôvodu niektoré pripomienky neboli akceptované.

10. Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie rozsudku správneho súdu.

11. V závere s ohľadom na tvrdenú absenciu eurokonformného výkladu a aplikácie práva v oblasti
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. zo strany správnych orgánov

ako aj súdov, požiadal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, aby sa podľa článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkami
i. „Či samotná podobnosť jednotlivých podaní a žalôb žalobcu sú zneužívaním práva, ktoré priznáva
Smernica EIA verejnosti.“ii. „Či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu ku nutnosti zverejňovania informácií pre
verejnosť sú v súlade so Smernicou EIA.“
iii. „Či neaplikácia prevzatých právne záväzných aktov Európskej únie vo veci posudzovania vplyvov na

životné prostredie je v súlade s právom Európskej únie.“
iv. „Či nedostatočne eurokonformný výklad práva jednotlivých inštitútov je v súlade s právom Európskej
únie.“
v. „Či je možné aplikovať priamu účinnosť Smernice EIA v konania o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie aj vzhľadom na recepčnú normu § 66 zákona EIA.“

vi. „Či je možné aplikovať priamu účinnosť Smernice o vodách v konaniach o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie aj vzhľadom na recepčnú normu § 82 zákona o vodách.“
vii. „Pôsobia Smernice ako pramene práva Európskej únie recipovaná prostredníctvom recepčných
noriem vnútroštátnych predpisov priamo ako súčasť vnútroštátneho práva alebo len nepriamo a ak
pôsobia výhradne nepriamo čo presne znamená povinnosť eurokonformného výkladu tohto práva a aký
je rozsah tejto povinnosti?“

viii. „Či je odmietnutie pripomienky zainteresovanej verejnosti výhradne na základe absencie právneho
nároku zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho odôvodnenia je v súlade s právom EÚ.“
ix. „Či výklad práva poskytnutý správnym orgánom je bližšie skutočnému výklad práva Európskej únie
ako výklad práva žalobcu, a to vo vzťahu k aplikácií inštitútov, ktoré majú základ Smernici EIA ako aj
ostatných relevantných právne záväzných aktoch Európskej únie.“

12. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

14. Ďalší účastník konania 1/ - Dežerická EKO, s. r. o., sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril
podaním z 03. mája 2024 poukazujúc na vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Tvrdenie žalobcu,
že správny súd údajne kategorizoval aktívnu vecnú legitimáciu nesprávne, a to podľa § 178 ods. 1
SSP, z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vôbec nevyplýva, z ktorého dôvodu potom túto námietku
považoval za neopodstatnenú, k neaplikácii § 12 zákona č. 17/1992 Zb., ktorý priamo predpisuje

rozsah a spôsob posudzovania vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia uviedol, že zákon č.
17/1992 Zb. je všeobecným predpisom na úseku ochrany a starostlivosti o životné prostredie, ktorý
vymedzuje základné pojmy a ustanovuje základné zásady ochrany životného prostredia a povinnosti
právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri využívaní
prírodných zdrojov. Konkrétne postupy, procesy, pôsobnosť orgánov štátnej správy na tom ktorom úseku

starostlivosti o životné prostredie, ako aj práva a povinnosti účastníkov procesu upravujú osobitné
právne predpisy na príslušnom úseku starostlivosti o životné prostredie. V tejto prejednávanej veci je
to zákon č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého uskutočnili správne orgány zisťovacie konanie vo veci zmeny
navrhovanej činnosti a vyhodnotili na základe zisťovacieho konania, stanovísk dotknutých orgánov,
dotknutých obcí a účastníkov konania priame aj nepriame vplyvy zmeny navrhovanej činnosti na

životné prostredie a výsledkom ktorého (zisťovacieho konania) bolo prvostupňové správne rozhodnutie
potvrdené druhostupňovým správnym rozhodnutím, podľa ktorých sa zmena navrhovanej činnosti
nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu považoval za
presvedčivé, logické a zrozumiteľné, vzájomne si neodporujúce, myšlienkový postup správneho súdu je
v odôvodnení rozsudku zrejmý a je v logickej nadväznosti a úvahy správneho súdu korešpondujú s jeho

závermi. Zmena navrhovanej činnosti je výsledkom dodržania povinnosti podľa § 114c ods. 18 písm. a/
v spojení s § 114c ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona č. 79/2015 Z.z., pričom zmena navrhovanej činnosti
nepredstavuje žiadne rozšírenie skládkovacích plôch (práve naopak ich zmenšenie). Tiež uviedol, že
vplyvy predmetnej skládky na životné prostredie tak už boli zhodnotené komplexne, a to vrátane vplyvov
na ovzdušie a vplyvov na vodné pomery. Prvostupňový orgán posúdil zmenu navrhovanej činnosti

z hľadiska povahy a rozsahu zmeny navrhovanej činnosti, miesta vykonávania zmeny navrhovanej
činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov
na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Vo
vzťahu k podmienkam, ktoré určil prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, žesprávny orgán vyhovel požiadavkám a pripomienkam dotknutej verejnosti a určil podmienky na základe
ich požiadavky, čo aj v odôvodnení náležite zdôvodnil. Zo stanovísk dotknutých orgánov nevyplynuli
také požiadavky, ktoré by bolo potrebné zohľadniť vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia a

dotknuté orgány nepožadovali ďalšie posúdenie zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006
Z.z. Rovnako aj správny súd sa náležite zaoberal podmienkami prvostupňového správneho rozhodnutia
a dospel k záveru, že ide o podmienky určené ako zmierňujúce opatrenie smerujúce k ochrane životného
prostredia v zmysle § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z. Vplyvy zmeny navrhovanej činnosti na
podzemné vody a na ovzdušie boli náležite posúdené v zisťovacom konaní o zmene navrhovanej

činnosti a podmienky č. 1 a č. 2 prvostupňového správneho rozhodnutia vyplynuli zo stanovísk dotknutej
verejnosti, pričom navrhovateľ tieto podmienky akceptoval. Súčasne dodal, že prevádzkovaná skládka
odpadov Dežerice II, 3. časť je pravidelne monitorovaná, okrem iného, aj z hľadiska jej vplyvov na
ovzdušieapodzemnévody.Ďalejuvádzal,žeustanovenie§20ods.2zákonač.24/2006Z.z.ustanovuje
iba možnosť, nie povinnosť konajúceho správneho orgánu vykonať spoločné posúdenie ich vplyvov
v jednom konaní. V tomto prípade sa zisťovacie konanie vo veci zmeny navrhovanej činnosti začalo

dňa 24. júla 2021 a zisťovacie konanie vo veci zmeny navrhovanej činnosti „Skládka odpadov Dežerice
III., skládka NNO“ začalo dňa 13. januára 2022 (v tomto čase už bolo vydané prvostupňové správne
rozhodnutie vo veci zmeny navrhovanej činnosti), preto z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti konania
nebolo účelné spájať predmetné zmeny navrhovanej činnosti do jedného konania. Dodal, že ani v takom
prípade by však zmeny navrhovanej činnosti nedosiahli prahové hodnoty podľa prílohy č. 8 k zákonu č.

24/2006 Z.z., nakoľko k žiadnemu rozširovaniu skládkovacích priestorov (a teda ani zväčšeniu kapacity
objemu skládkovacích priestorov) nedochádza. Poukázal tiež na skutočnosť, že následne po podaní
správnej žaloby predložil príslušnému orgánu na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie
oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Skládka odpadov Dežerice II. Uzatvorenie a rekultivácia“,
predmetom ktorej je riešenie časti stavebného objektu „Skládka odpadov Dežerice II. Uzatvorenie a

rekultivácia“, konkrétne riešenie uzatvorenia a následná rekultivácia povrchu telesa skládky odpadov
Dežerice II (1., 2., a 3. časť). Táto zmena navrhovanej činnosti bola predmetom zisťovacieho konania,
príslušný okresný úrad rozhodnutím z 13. júna 2023, č. OU-BN-OSZP-2023/005336-018 rozhodol tak,
že zmena navrhovanej činnosti „Skládka odpadov DEŽERICE II. - Uzatvorenie a rekultivácia“ sa nebude
posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a zároveň v rozhodnutí určil podmienky, ktoré eliminujú alebo

zmierňujú vplyv na životné prostredie a splnenie ktorých je pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie
stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov povinný preukázať.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. júla 2023. S ohľadom na vydané rozhodnutie
z 13. júna 2023 a uzatvorenie a rekultiváciu celej skládky odpadov Dežerice II (zahŕňajúc 1., 2. a 3.
časť), je nepochybné, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude realizovať a v činnosti zneškodňovania

odpadov na tejto skládke odpadov sa nebude pokračovať. Uzavrel, že konajúce správne orgány náležite
zistili skutkový stav, riadne zistili a vyhodnotili vplyvy zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie,
na podklade čoho vydali prvostupňové druhostupňové správne rozhodnutie v súlade so Správnym
poriadkom a zákonom č. 24/2006 Z.z., správny súd vec správne právne posúdil a rozhodol vo veci
v súlade so Správnym súdnym poriadkom. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

15. Ďalší účastníci konania 2/-4/ sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrili dňa 17. apríla 2024; dôvody
uvedené v kasačnej sťažnosti považovali za neopodstatnené, zhodne poukázali na fakt, že skládka
odpadov Dežerice II., 3. časť bola predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie (povinného

hodnotenia), výsledkom ktorého bolo súhlasné záverečné stanovisko č. OU-BN-OSZP-2018/00204-066
s navrhovanou činnosťou „Skládka odpadov Dežerice II., 3. časť“ vydané dňa 08. októbra 2018
Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, odborom starostlivosti o životné prostredie. Tiež dodali, že
vo vzťahu ku skládke odpadov Dežerice II, 3. časť je vydané rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného
prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, Stáleho pracoviska Nitra z 09. februára 2024,

č. 2703-4709/2024/Jan/373390112/Z7-SP na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej
rekultivácie pre stavbu „SKLÁDKA ODPADOV DEŽERICE II, SO-20 REKULTIVÁCIA SKLÁDKY“. V
závere dodali, že skládka odpadov Dežerice, ktorú prevádzkuje obchodná spoločnosť Dežerická EKO,
s. r. o. od roku 2013, je prevádzkovaná riadne a v súlade s platnými povoleniami vydanými Slovenskou
inšpekciou životného prostredia, pričom zabezpečuje zber pre viac ako 60 obcí a miest. Navrhli, aby

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.16. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania 1/-4/ bolo doručené žalobcovi dňa 02. júna 2024 na vedomie.

V.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.1,2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je

dôvodná.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol
ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo 06. apríla 2022, číslo OU-TN-OOP3-2022/004568-007, ktorým tento postupom podľa §
59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie

Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, odbor starostlivosti o životné prostredie z 11. októbra
2021, číslo OU-BN-OSZP-2021/006371-025. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán
ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 1 ods. 1 písm. c/, § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z., §
3 písm. k/ v spojení s § 53 ods. 1 písm. c/ a § 56 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z.z. vydal podľa § 29
ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. a § 46 a § 47 Správneho poriadku rozhodnutie, podľa ktorého sa zmena

navrhovanej činnosti „Skládka odpadov Dežerice II, 3. časť Doplnok č. 1“ nebude posudzovať podľa
zákona č. 24/2006 Z.z. Súčasne vo výroku určil podmienky / opatrenia na eliminovanie alebo zmiernenie
vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov.

23. Zákon č. 24/2006 Z.z. upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných

vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením,
navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných
predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, práva a
povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov (§ 1).

24. Účelom zákona je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a
prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov
so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame
vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť
a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich

variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu
životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu
životného prostredia, získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie
rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (§ 2).

25. Podľa § 18 ods. 2 písm. d/ zákona č. 24/2006 Z.z., predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí
byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B ,ktorámôžemaťvýznamnýnepriaznivývplyvnaživotnéprostredie,
ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

26. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z., príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru
alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.
27. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo

jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

28. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z., výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané
v zisťovacom konaní.

29. Podľa § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z.z., rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje
navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania
podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí
príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.

30. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z., výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné

prostredie.

31.Podľa§23ods.4zákonač.24/2006Z.z.,rezortnýorgán,povoľujúciorgán,dotknutýorgánadotknutá
obec doručia písomné stanoviská 23) (odkaz na § 126 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších
predpisov; pozn. súdu) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí

písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť
svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom
sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za
doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

32. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

34. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného

mal preukázané, že:
- podaním z 26. júla 2021 navrhovateľ (ďalší účastník konania 1/) požiadal prvostupňový správny orgán
o vykonanie zisťovacieho konania a oznámil zmenu navrhovanej činnosti
[zmena navrhovanej činnosti v súvislosti so stavebným objektom SO-03 Skládkovacie priestory
spočívala v úprave tesnenia skládkovacích priestorov pri jestvujúcej 1. časti skládky ako zmena

stavby pred jej dokončením pre stavebný objekt SO-03; v súvislosti so stavebným objektom SO-05
Akumulačná nádrž zmena spočívala v odvedení priesakových kvapalín z jestvujúceho potrubia 1. časti
do akumulačnej nádrže AN2 ako zmena stavby pred jej dokončením pre stavebný objekt SO-05; v
súvislosti so stavebným objektom SO-20 Rekultivácia skládky zmena spočívala v návrhu zavážania
telesa skládky, uzatvorenie a následná rekultivácia povrchu skládkového telesa riešenej 3. časti skládky

ako zmena stavby pred jej dokončením pre stavebný objekt SO-20],
- prvostupňový správny orgán listom z 28. júla 2021 vydal oznámenie o začatí konania, v súlade
s § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. informoval verejnosť o tom, že navrhovaná činnosť podlieha
zisťovaciemu konaniu, zároveň príslušné informácie zverejnil v informačnom systéme EIA/SEA nastránke www.enviroportal.sk , upovedomil verejnosť o doručení písomného
stanoviska k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do 10 pracovných dní od jeho zverejnenia na
príslušnú adresu podľa § 29 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z.z.; rovnako poučil účastníkov a zúčastnené

osoby o možnosti pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhnúť jeho doplnenie, ako aj o možnosti nahliadnutia do spisu
-vpriebehuďalšiehosprávnehokonaniasiprvostupňovýsprávnyorgánzabezpečilpísomnéstanoviská,
konkrétne stanovisko:
i. Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku

odpadového hospodárstva z 29. júla 2021
ii. Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku ochrany
prírody a krajiny z 02. augusta 2021
iii. Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku ochrany
ovzdušia z 02. augusta 2021
iv.OkresnéhoúraduBánovcenadBebravou,odborstarostlivostioživotnéprostredienaúsekukrízového

riadenia z 09. augusta 2021
v. Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku vodnej
správy z 11. augusta 2021
vi. Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo 06. augusta 2021
vii. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor odpadového hospodárstva z 10.

augusta 2021
viii. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej geologickej správy z 12.
augusta 2021
ix. Slovenskej inšpekcie životného prostredia z 09. augusta 2021
x. Obce Veľké Držkovce z 09. augusta 2021

xi. Obce Ruskovce z 10. augusta 2021
- prvostupňový správny orgán listom z 13. septembra 2021 v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku
vyzval účastníkov konania o vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia vrátane možnosti nahliadnutia do
príslušného spisu,
- ďalší účastník konania 1/ zaslal dňa 01. októbra 2021 vyjadrenie, v ktorom primárne poukázal na to, že

navrhovaná zmena nebude predstavovať nový prvok v krajinnej štruktúre, skládka odpadov už existuje
a je prevádzkovaná podľa platných právnych predpisov; stanovenie rozsahu zrealizovanej zastavanej
plochy a kapacity skládky odpadov nie je novým negatívnym prvkom z hľadiska životného prostredia a
budú pokračovať už pôsobiace vplyvy, z ktorého dôvodu realizovanou zmenou nedôjde k významnejším
vplyvom na životné prostredie,

-následnerozhodnutímz11.októbra2021prvostupňovýsprávnyorgánrozhodol,žezmenanavrhovanej
činnosti „Skládka odpadov Dežerice II, 3. časť Doplnok č. 1“ sa nebude posudzovať podľa zákona č.
24/2006 Z.z.; súčasne vo výroku určil podmienky / opatrenia na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu
zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov, konkrétne, že
1/ prevádzkovateľ zabezpečí imisno-prenosové posúdenie, v ktorom budú vyhodnotené znečisťujúce a

zápachové látky z prevádzky skládky Dežerice II vrátane posúdenia limitných hodnôt na ochranu zdravia
ľudí
2/ prevádzkovateľ zabezpečí aktuálny inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum za účelom
komplexného vyhodnotenia vplyvu skládky na stav podzemných vôd
- žalobca napadol uvedené rozhodnutie odvolaním

[v podanom odvolaní nezákonnosť prvostupňového správneho rozhodnutia odôvodňoval jednak tým,
že odvolanie podal aj s poukazom na § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., v zákonom stanovenej
lehote a jednak s odkazom na novinový článok, z ktorého je zrejmé, že štátne úrady zrejme aj s
nedôsledným uplatňovaním legislatívy povoľujú rozširovanie skládok na Slovensku aj keď by činnosť
štátnych orgánov mala smerovať k ich útlmu a postupnému ukončovaniu, z ktorého dôvodu potom

žiadal vyhodnotiť, vysvetliť a zdôvodniť potrebu navrhovanej činnosti a preukázať, že navrhovaná
činnosť skutočne smeruje k uzavretiu a rekultivácií skládky v najkratšom termíne a nejde o jej de facto
predlžovanie pod rôznymi zámienkami]
- na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo 06. apríla 2022 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové správne rozhodnutie z 11. októbra 2021.

35. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo
vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentova relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa
k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho

správnehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejvecisprávnymsúdomzasprávneasúladné
so zákonom.

36. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že skládka odpadov Dežerice II bola vybudovaná
v pôvodnom areáli odpadového hospodárstva, na ktorom sa nachádzala pôvodná skládka Veronika

prevádzkovaná obchodnou spoločnosťou TEDOS Bánovce nad Bebravou, s.r.o. Nástupnícka
spoločnosť (navrhovateľ -ďalší účastník konania 1/) začals budovaním nových skládkovacích priestorov
(Dežerice II) s tým, že
- 1. časť skládky odpadov Dežerice II bola vybudovaná ako samostatná skládka v tesnej blízkosti
pôvodnej skládky odpadov Veronika. Na predmetnú 1. časť bolo vydané záverečné stanovisko,
dodatočné povolenie stavby, ďalej z dôvodu predĺženia termínu dokončenia stavby povolenie na zmenu

stavby pred jej dokončením a kolaudačné rozhodnutie
- 2. časť skládky odpadov Dežerice II bola vybudovaná na svahu pôvodnej skládky odpadov Veronika s
napojením na 1. časť. Na predmetnú 2. časť bolo vydané záverečné stanovisko, dodatočné povolenie
stavby, ďalej z dôvodu predĺženia termínu dokončenia stavby povolenie na zmenu stavby pred jej
dokončením a kolaudačné rozhodnutie

- 3. časť skládky odpadov Dežerice II predstavovala ďalšie rozšírenie v oplotenom areáli skládky
odpadov pokračovaním skládkovacích plôch predchádzajúcich častí s naviazaním na 1. časť
vybudovanú severným smerom; bola napojená na 1. časť tak, aby tvorili jeden celok spolu s 2.
časťou; skládka odpadov Dežerice II, 3. časť bola v roku 2018 posúdená a na základe výsledkov
procesu posúdenia bolo dňa 18. októbra 2018 vydané Záverečné stanovisko pod číslom OU-BN-

OSZP-2018/00204-066. Dňa 09. apríla 2019 bolo pod číslom 1399-13386/Med/373390112/Z5-SP
vydané stavebné povolenie, dňa 19. augusta 2020 bolo pod číslom 6398-26345/2020/Jan/373390112/
KR-Z5 vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby - „Skládka odpadov
Dežerice II, 3. časť“ Možno doplniť, že stavba „Skládka odpadov Dežerice II, 3. časť“ bola
zrealizovanánazákladezmenyintegrovanéhopovolenia,ktoréhosúčasťouboloistavebnépovoleniena

uskutočnenie stavby v rozsahu stavebných objektov SO - 01 Príprava územia, SO - 02 Úprava podložia,
SO - 03 Skládkovacie priestory, SO - 04 Odvedenie priesakových kvapalín, SO - 05 Akumulačná
nádrž, SO - 06 Recirkulácia priesakových kvapalín, SO - 07 Odplynenie, SO - 08 Spevnené plochy
terénne úpravy, SO - 09 Elektročasť, SO - 20 Rekultivácia skládky. Vzhľadom k tomu, že oproti
pôvodne schválenej projektovej dokumentácii nastala zmena týkajúca sa stavebných objektov SO-03

Skládkovacie priestory, SO-05 Akumulačná nádrž a SO-20 Rekultivácia skládky, bolo potrebné posúdiť
vplyv zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie.

37. V rámci tu prebiehajúceho zisťovacieho konania v súvislosti so zmenou navrhovanej činnosti si
prvostupňový správny orgán primárne zabezpečil jednotlivé súhlasné stanoviská Okresného úradu

Bánovce nad Bebravou, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku odpadového hospodárstva,
ktorý vyjadril súhlas s navrhovanou zmenou, ktorú nepožadoval posudzovať podľa zákona č. 24/2006
Z.z., na úseku ochrany ovzdušia uviedol, že zmena navrhovanej činnosti nepredstavuje nový zdroj
znečisťovania ovzdušia, vzhľadom na technické riešenie navrhovaných objektov vybudovanej skládky
odpadov, vzdialenosť prevádzky od obytnej zástavby a pri dodržiavaní technologických postupov

skládkovania očakávané vplyvy na ovzdušie budú málo významné a nebudú predstavovať významnú
negatívnu záťaž, z ktorého dôvodu nemal k navrhovanej zmene žiadne pripomienky a nepožadoval
predmetnúčinnosťposudzovaťpodľazákonač.24/2006Z.z.,naúsekuochranyprírodyakrajinyuviedol,
že navrhovaná zmena sa nedotýka žiadnych objektov s vyšším stupňom ochrany vyjadril súhlas so
zmenou navrhovanej činnosti a nepožadoval predmetnú činnosť posudzovať podľa zákona č. 24/2006

Z.z., na úseku krízového riadenia k príslušnej dokumentácií nemal z hľadiska civilnej ochrany žiadne
pripomienky, nepožadoval predmetnú činnosť posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z., na úseku
vodnej správy vyjadril súhlas s tým, aby sa predložené oznámenie navrhovateľa o zmene navrhovanej
činnosti neposudzovalo podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky v stanoviskách z 10. augusta 2021 (odbor odpadového hospodárstva) a z 12. augusta 2021

(odbor štátnej geologickej správy) nemalo k navrhovanej zmene činnosti a nežiadalo, aby sa predložené
oznámenie navrhovateľa o zmene navrhovanej činnosti posudzovalo podľa zákona č. 24/2006 Z.z.
Slovenská inšpekcia životného prostredia v stanovisku z 09. augusta 2021 nepožadovala posudzovanie
podľa zákona č. 24/2006 Z.z., nakoľko zisťovacie konanie je dostačujúce a je dostatočne preukázané, žezmenounavrhovanejčinnostidôjdekzníženiunegatívnychvplyvovnaživotnéprostredieoprotipôvodnej
navrhovanej činnosti. Rovnako Regionálny úrad verejného zdravotníctva v stanovisku zo 06. augusta
2021 nepovažoval za potrebné zmenu navrhovanej činnosti posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

38. K námietkam žalobcu uplatneným v kasačnej sťažnosti najvyšší správny súd uvádza, že správny
súd nerozporoval postavenie žalobcu ako zainteresovanej verejnosti, rovnako nerozporoval jeho aktívnu
vecnú legitimáciu. Poukaz žalobcu na uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Svk/14/2021 je
nedôvodný, keďže nekorešponduje s tu prejednávanou vecou. V tam označenej veci najvyšší správny

súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu podanú proti uzneseniu krajského súdu o odmietnutí správnej
žaloby majúcej šikanózny charakter. V tu prejednávanej veci správny súd správnu žalobu žalobcu
meritórne prejednal a vo veci rozhodol. Len pre úplnosť možno dodať, že žalobca namietané uznesenie
sp. zn. 6Svk/14/2021 napadol ústavnou sťažnosťou, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením
z 02. februára 2023, sp. zn. I. ÚS 49/2023 ako nedôvodnú odmietol.

39. K odkazu žalobcu na § 12 zákona č. 17/1992 Zb. najvyšší správny súd uvádza, že podobne ako pri
§ 11 zákona č. 17/1992 Zb., ide o všeobecné východiská [„(1) Prípustnú mieru znečisťovania životného
prostredia určujú medzné hodnoty ustanovené osobitnými predpismi; tieto hodnoty sa určia v súlade s
dosiahnutým stavom poznania tak, aby sa neohrozovalo zdravie ľudí a aby sa neohrozovali ďalšie živé
organizmy a ostatné zložky životného prostredia.“ / „(2) Medzné hodnoty sa musia určiť s prihliadnutím

na možné kumulatívne pôsobenie alebo spolupôsobenie znečisťujúcich látok a činností.“; § 12 ods. 1,2
zákona č. 17/1992 Zb.], ktoré rovnako ako aj § 17 a § 18 zákona č. 17/1992 Zb. vo svojej samotnej
podstate v sebe zahŕňajú princíp únosnej záťaže, princíp uvážlivého hospodárenia s prírodnými
zdrojmi, princíp prevencie, princíp obozretnosti, princíp minimalizácie zásahov do životného prostredia,
princíp priamej zodpovednosti, princíp sanácie a obnovy. Tieto východiská je však nevyhnutné chápať

v kontexte na konkrétnu realizovanú činnosť a jej možné dopady na stav životného prostredia. V
tomto smere zásadnú úlohu plnia dotknuté orgány, ktoré sa v rámci svojej pôsobnosti vyjadrujú ku
konkrétnemu zámeru a jeho možným dopadom na jednotlivé zložky životného prostredia, ktoré tieto
orgány štátnej správy zastupujú a chránia. V predmetnej veci predmet posúdenia predstavoval zámer
zmeny navrhovanej činnosti spočívajúcej v úprave tesnenia skládkových priestorov pri jestvujúcej 1.

časti skládky, odvedení priesakových kvapalín z jestvujúceho potrubia 1. a 2. časti do novej akumulačnej
nádrže AN2 a návrhu zavážania telesa skládky, uzatvorení skládky a následnej rekultivácii povrchu
skládkovacieho telesa riešenej 3. časti skládky ako zmena stavby pred jej dokončením pre stavebné
objekty SO-03 Skládkovacie priestory, SO-05 Akumulačná nádrž, SO-20 Rekultivácia skládky, pričom
dotknuté orgány vo svojich súhlasných stanoviskách uviedli, že navrhovaná zmena činnosti nie je v

rozpore so záujmami ochrany, ktoré tieto dotknuté orgány chránia, primárne vo vzťahu k ochrane
vzduchu, vody, zdravia obyvateľov a tiež s konceptom nakladania s odpadmi podľa zákona č. 79/2015
Z.z. V tomto smere najvyšší správny súd tiež zdôrazňuje, že v predmetnom zisťovacom konaní sa
neposudzovali vplyvy skládky odpadov Dežerice II, 3. časť ako takej na životné prostredie, nakoľko
takéto posúdeniu už v minulosti prebehlo. Predmetom tohto konania bolo posúdenie stavebných zmien

na predmetnej skládke, ktoré navrhovateľ musel realizovať v dôsledku zmeny legislatívy na úseku
odpadového hospodárstva. Skládka odpadov Dežerice II, 3. časť bola posúdená podľa zákona č.
24/2006 Z.z., pričom záverečné stanovisko z tohto posúdenia bolo vydané prvostupňovým správnym
orgánom dňa 08. októbra 2018 pod číslom OU-BN-OSZP-2018/00204-066. Vplyvy predmetnej skládky
na životné prostredie boli zhodnotené komplexne vrátane vplyvov na ovzdušie a vplyvov na vodné

pomery. Predmetom zmeny navrhovanej činnosti boli stavebné úpravy na skládke odpadov Dežerice II,
3. časť, ktorých účelom bolo fyzické oddelenie 3. časti skládky odpadov od nevyhovujúcich častí skládky
(1.a2.časť),ktorésúvpriamomfyzickomkontaktesoskládkouodpadovVeronika.Zuvedenéhodôvodu
bolo potrebné zabezpečiť, aby sa skládka odpadov Dežerice II, 3. časť nedotýkala tesniacou fóliou
nevyhovujúcej skládky odpadov 1. časť a samostatný odvodňovací systém (vybudovanie samostatnej

akumulačnej nádrže pre odpadové kvapaliny pochádzajúce z 1. a 2. časti skládky). Tieto požiadavky
priamo vyplynuli zo zmeny legislatívy v odpadovom hospodárstve, konkrétne z § 114c ods. 18 písm. a/
zákona č. 79/2015 Z.z. Predmetom tejto legislatívnej zmeny bolo práve technické a fyzické oddelenie
novej skládky odpadov od ostatných častí skládky, ktoré sú v kontakte s pôvodnou nevyhovujúcou
skládkou Veronika. Možno tiež dodať, že zo stanoviska Slovenskej inšpekcie životného prostredia z

09. augusta 2021 vyplýva, že táto nepožadovala posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., nakoľko
zisťovacie konanie je dostačujúce a je dostatočne preukázané, že zmenou navrhovanej činnosti dôjde
k zníženiu negatívnych vplyvov na životné prostredie oproti pôvodnej navrhovanej činnosti.40. K namietanému nezohľadneniu prílohy č. 10 zákona č. 24/2006 Z.z. upravujúcou kritériá pre
zisťovacie konanie najvyšší správny súd uvádza, že z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia
a tiež správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že príslušné správne orgány

vychádzajúce z odborných stanovísk príslušných dotknutých orgánov sa riadne zaoberali relevantnými
kritériami plynúcimi z menovanej prílohy č. 10, čo do posúdenia povahy a rozsahu navrhovanej
činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu a vlastností očakávaných vplyvov vrátane
ich jednotlivých položiek. Na tomto mieste súčasne najvyšší správny súd uvádza, že posudzovanie
jednotlivých kritérií je nevyhnutné hodnotiť s dôrazom na konkrétnu navrhovanú činnosť (prípadne jej

zmenu) a jej špecifiká.

41. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že podmienky obsiahnuté v prvostupňovom správnom rozhodnutí
majú výlučne formalistický charakter, keďže tieto vyplývali z osobitných právnych predpisov a
navrhovateľ tieto podmienky bol aj tak povinný splniť bez ohľadu na to, či boli uvedené v prvostupňovom
správnom rozhodnutí, najvyšší správny súd zdôrazňuje, že v tu prejednávanej veci išlo o zmenu

navrhovanej činnosti, ktorou navyše malo dôjsť k zníženiu negatívnych vplyvov na životné prostredie
oproti pôvodnej navrhovanej činnosti. Pokiaľ sa aj navrhovaná zmena už jestvujúcej činnosti dotýkala
určitého záujmu chráneného osobitným právnym predpisom, potom príslušný dotknutý orgán vo svojom
stanovisku mohol pripojiť isté požiadavky a ktoré by následne boli aj zo strany prvostupňového
správneho orgánu v súlade s § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z. začlenené do rozhodnutia v podobe

podmienok na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a
zdravie obyvateľstva. Zo stanovísk dotknutých orgánov však nevyplynuli také požiadavky, ktoré by bolo
potrebné zohľadniť vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia a dotknuté orgány nepožadovali
ďalšie posúdenie zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Požiadavky vzniesol ďalší
účastník konania 2/ (Obec Ruskovce) vo svojom stanovisku z 09. augusta 2021 a ďalší účastník

konania 3/ (Obec Veľké Držkovce) vo svojom stanovisku z 09. augusta 2021 s tým, že ich požiadavky
boli začlenené do rozhodnutia v podobe podmienok na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny
navrhovanej činnosti na životné prostredie; konkrétne 1/ prevádzkovateľ zabezpečí imisno-prenosové
posúdenie, v ktorom budú vyhodnotené znečisťujúce a zápachové látky z prevádzky skládky Dežerice
II vrátane posúdenia limitných hodnôt na ochranu zdravia ľudí, 2/ prevádzkovateľ zabezpečí aktuálny

inžinierskogeologickýahydrogeologickýprieskumzaúčelomkomplexnéhovyhodnoteniavplyvuskládky
na stav podzemných vôd. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový správny orgán vyhovel požiadavkám
a pripomienkam oboch obcí a určil podmienky na základe ich požiadaviek, čo aj v odôvodnení náležite
zdôvodnil. V tomto smere žalobca už v kasačnej sťažnosti bližšie neuvádzal, aké iné a konkrétne
podmienky mal prvostupňový správny orgán do svojho rozhodnutia začleniť a z akého dôvodu. Možno

len doplniť, že žalobca takéto pripomienky, ktoré by mal prvostupňový správny orgán zohľadniť,
neoznačil ani v podanom odvolaní.

42. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán je povinný zverejniť všetky informácie dôležité pre vydanie
akéhokoľvek rozhodnutia podľa zákona č. 24/2006 Z.z., teda okrem samotného zámeru s prílohami

aj vyjadrenia dotknutých orgánov, vyjadrenia verejnosti a doplňujúce informácie, pretože iba takýmto
spôsobom sa môže reálne skonzumovať právo na informácie zo strany najširšej verejnosti. Pokiaľ takto
správny orgán nekonal, obmedzil verejnosti, ktorá nie je účastníkom konania, znalosti o predmetnom
zámere do takej miery, že jej zmaril možnosť podať odvolanie podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006
Z.z. z dôvodu, že nemala dostatočné informácie o tom, na základe akých podkladov správny orgán

rozhodol. Nezverejnením stanovísk dotknutých orgánov a vyjadrení verejnosti bol porušený zákon vo
vzťahu k právu verejnosti na informácie o životnom prostredí, a teda správny orgán vydal nezákonné
rozhodnutie. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z.
jasne ustanovuje, aké skutočnosti zverejňuje príslušný orgán verejnosti na svojom webovom sídle,
prípadne aj na svojej úradnej tabuli. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tento postup bol

plne dodržaný. Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán obmedzil verejnosti, ktorá nie je účastníkom
konania, znalosti o predmetnom zámere do takej miery, že jej zmaril možnosť podať odvolanie podľa
§ 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. z dôvodu, že nemala dostatočné informácie o tom, na základe
akých podkladov správny orgán rozhodol, najvyšší správny súd uvádza, že žalobca v správnom konaní
majúci postavenie dotknutej verejnosti podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. (podal odvolanie;

§ 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z.) sa predmetného konania zúčastnil, mal možnosť nahliadnuť do
administratívneho spisu, mal možnosť podať odvolanie voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu,
čo napokon aj využil.43. Najvyšší správny súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal
nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu, ako aj rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti aj
Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony
účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s
platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia procesu, v ktorom účastník konania

uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre ľudské
práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však
nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok
vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61). Vo svetle takto prezentovaných

záverov možno potvrdiť, že správny súd konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným
a v okolnostiach veci dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho
súdnictva reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia (ktoré nie vždy korešpondovali s tu prejednávanou
vecou), na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia
všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú

zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil. Rovnako z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia
je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, pri svojom rozhodovaní prihliadal na stanoviská jednotlivých
dotknutýchorgánovapriustaľovanísvojichzáverovprimeraneaplikovalajkritériáprezisťovaciekonanie
obsiahnuté v prílohe č. 10, ktorý postup zodpovedal dikcii § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. Žalovaný

sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní.
Obe napadnuté rozhodnutia aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu vo svojich odôvodneniach
dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých pristúpili k vydaniu rozhodnutia o tom, že sa
zmena navrhovanej činnosti nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

44. K námietke žalobcu, že zmena navrhovanej činnosti „Skládka odpadov Dežerice II, 3. časť Doplnok
č. 1“ uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti sa mala posudzovať spoločne
s ďalšou zmenou navrhovanej činnosti, a to „Skládka odpadov Dežerice III, skládka NNO“, ktorá sa
má tiež vykonávať priamo v areáli skládky a oba zámery sa budú vykonávať na totožných parcelách
v k.ú. D. a že navrhovateľ sa tzv. „salámovou metódou“ posudzovania snaží vyhnúť kumulatívnemu

pôsobeniu vplyvov na životné prostredie, najvyšší správny súd (podobne ako súd správny) uvádza,
že z § 20 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. vyplýva pre správny orgán možnosť spoločného vykonania
posudzovania vplyvov za predpokladu, že sú viaceré navrhované činnosti v prevádzkovej alebo
priestorovej súvislosti. Zákon teda upravuje možnosť, nie povinnosť, posúdiť spoločne navrhované
činnosti, ktoré sú v prevádzkovej a priestorovej súvislosti. Záleží teda na posúdení príslušného orgánu,

či v danom prípade toto procesné oprávnenie aj v skutočnosti využije, pričom by mal do istej miery
prihliadať aj na záujmy navrhovateľov. Odhliadnuc od uvedeného možno tiež poukázať na vyjadrenie
ďalšieho účastníka 1/ ku kasačnej sťažnosti, z ktorého vyplýva, že tento predložil príslušnému orgánu na
úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Skládka
odpadov Dežerice II. Uzatvorenie a rekultivácia“, predmetom ktorej je riešenie časti stavebného objektu

„Skládka odpadov Dežerice II. Uzatvorenie a rekultivácia“, konkrétne riešenie uzatvorenia a následná
rekultivácia povrchu telesa skládky odpadov Dežerice II (1., 2., a 3. časť). Táto zmena navrhovanej
činnosti bola predmetom zisťovacieho konania, príslušný okresný úrad rozhodnutím z 13. júna 2023,
č. OU-BN-OSZP-2023/005336-018 rozhodol tak, že zmena navrhovanej činnosti „Skládka odpadov
DEŽERICE II. - Uzatvorenie a rekultivácia“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a

zároveň v rozhodnutí určil podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie a
splnenie ktorých je pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania
o povolení činnosti podľa osobitných predpisov povinný preukázať. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13. júla 2023. S ohľadom na vydané rozhodnutie z 13. júna 2023 a uzatvorenie arekultiváciu celej skládky odpadov Dežerice II (zahŕňajúc 1., 2. a 3. časť), je nepochybné, že zmena
navrhovanej činnosti sa nebude realizovať a v činnosti zneškodňovania odpadov na tejto skládke
odpadov sa nebude pokračovať.

45. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky najvyšší správny súd konštatuje, že návrh na začatie
prejudiciálneho konania sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho,
ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16. decembra 2008,
Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91, a z 09. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08,

Zb. s. I-10847, bod 29). Vzhľadom na postavenie najvyššieho správneho súdu ako vnútroštátneho
súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, mu z článku 267
ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku, ktorej
zodpovedaniebybolonevyhnutnéprejehorozhodnutievoveci;niejepritomviazanýnávrhmiúčastníkov
konania. V posudzovanej veci najvyšší správny súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia
prejudiciálnej otázky, respektíve prejudiciálnych otázok. Žalobca riadne nevysvetlil, ktoré konkrétne

normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci; ani neformuloval priamy
návrh na prerušenie konania. Prvá žalobcom formulovaná otázka (zneužitie práva) nekorešponduje
s tu prejednávanou vecou, nakoľko správny súd správnu žalobu meritórne prejednal, vo vzťahu k
nevyhnutnosti zverejňovania informácií pre verejnosť žalobca bližšie túto otázku nevysvetlil, z obsahu
spisu je zrejmé, že informácie boli zverejnené v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z. Rovnako poukaz

žalobcu na nedostatočný eurokonformný výklad jednotlivých inštitútov, ako aj priamu účinnosť smernice
EIA súd vyhodnotil ako neopodstatnený a navyše žalobcom bližšie neodôvodnený. Ďalšie žalobcom
formulované otázky možno vyhodnotiť ako akademické, všeobecné, prípadne nemajúce zásadný
význam pre rozhodnutie vo veci samej. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že nie je povinný
iniciovať konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie v režime článku 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie.

46.Vzáverenajvyššísprávnysúdlendodáva,žetupreskúmavanérozhodnutiežalovanéhozo06.apríla
2022 bolo v inom konaní vedenom na toho času krajskom súde pod spisovou značkou 13S/60/2022
tiež napadnuté správnou žalobou žalobcu OZ deti a Zem, krajský súd uznesením z 02. augusta 2022,

č. k. 13S/50/2022-135 spojil obe konania na spoločné konanie s tým, že konanie bolo vedené pod sp.
zn. 13S/50/2022. Z uvedeného dôvodu potom správny súd konal so žalobcom 1/ (Združenie domových
samospráv,o.z.)ažalobcom2/OZdetiaZem.Neskôrvpriebehukonaniapredsprávnymsúdomžalobca
2/ podaním zo 16. januára 2024 požiadal o zastavenie konania z dôvodu späťvzatia (svojej) správnej
žaloby. S ohľadom na uvedené, správny súd tu preskúmavaným rozsudkom popri zamietnutí správnej

žaloby žalobcu 1/ rozhodol druhou výrokovou vetou o zastavení konania vo vzťahu k žalobcovi 2/ a
piatou výrokovou vetou rozhodol o jeho trovách konania. Z uvedeného dôvodu potom najvyšší správny
súd už v kasačnom konaní nekonal so žalobcom 2/.

47. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne

správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1

SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalším účastníkom konania 1/ - 4/ náhradu trov kasačného
konanianepriznal,nakoľkoimvkasačnomkonanínebolauloženápovinnosť,splnenímktorejbyimtrovy
kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP). Podanie vyjadrenia / stanoviska
ku kasačnej sťažnosti bolo koncipované ako právo, nie povinnosť, čomu zodpovedalo poučenie, podľa
ktorého správny súd bude inak konať aj bez takéhoto vyjadrenia / stanoviska (č. l. 355 súdneho spisu).

49. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.