Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B3-2T/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316010151
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Posluch

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1316010151.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karolom Posluchom a členov

senátu JUDr. I. K. a I.. G. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.01.2025 v pomere 3:0 takto

r o z h o d o l :

I. Y., T.. XX.XX.XXXX D. Y., U. H. Bratislava, Y. XX, C. H. I. , C. X,

sa podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu III sp. zn. 4Pv 835/2014 zo dňa 23.02.2016
pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tým,

že

dňa 12.12.2012 v obci Malinovo pri podpise zmluvy o dielo medzi spoločnosťou Karas Diamond House
s.r.o. , so sídlom Bratislava , Sliačska 10 ako zhotoviteľom a M. S. Z. I. N. ako objednávateľmi ,
predmetom ktorej zmluvy bola výstavba rodinného domu v obci I. - Z. S. na pozemku par. č. XXX/
XX, ako konateľ tejto spoločnosti predstieral, že táto začne s výstavbou rodinného domu v marci 2013
a stavbu zhotoví najneskôr do 9 mesiacov od marca 2013 a to napriek tomu, že mal vedomosť o tom,
že na uvedenom pozemku nemôže začať vykonávať žiadne stavebné práce, nakoľko ako pozemok
mimo zastavaného územia obce bol v tom čase vedený ako ostatné plochy , nebol vo vlastníctve ani

jedného z objednávateľov , nebola vyhotovená projektová dokumentácia k domu, vydané rozhodnutie
o umiestnení stavby ani stavebné povolenie a napriek tomu za tým účelom prevzal dňa 12.12.2012
od poškodených zálohu na predmetnú výstavbu vo výške 10.000,- € v hotovosti , dňa 21.01.2012
doplatok k zálohe vo výške 8.938,- €, dňa 21.01.2013 prevzal sumu vo výške 2.200,- € na vyhotovenie
projektovej dokumentácie , ktorú do dnešného dňa neobstaral , dňa 22.01.2013 vylákal od poškodených
ďalšiu sumu vo výške 17.000,- € na údajné zhotovenie základovej dosky a dňa 04.09.2013 zálohu na
okná , strechu a stavebné rezivo vo výške 4.000,- € . Spoločnosť pritom nevykonala žiadnu činnosť

smerujúcu k tejto výstavbe a prevzaté finančné prostriedky si obvinený ponechal a dodnes nevrátil ,
čím poškodeným M. S. , T.. XX.XX.XXXX , U. H. Bratislava, M. XX, a I. N. , T.. XX.XX.XXXX U. H.
Bratislava, K. XXXX/X spôsobil škodu vo výške 42.138,- € ,

p r e t o ž e skutok nie je trestným činom.Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodených M. N. M.. S. T.. XX.XX.XXXX , U. H. Bratislava,
M. XX, Z. I. N., T.. XX.XX.XXXX U. H. Bratislava, K. XXXX/X odkazuje s nárokom na náhradu škody
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal na Okresný súd Bratislava III dňa 23.02.2016
obžalobu na obvineného I. Y. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona.

Súd v danej trestnej veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného I. Y., G. N.
Š., I. N., M. N. Z. H. Y., oboznámil listinné dôkazy - zmluva o dielo, príjmové pokladničné doklady,

rozpočet a dodatok zmluvy, výzva na plnenie zmluvy o dielo, odstúpenie od zmluvy o dielo, emailová
komunikácia, faktúra za okná, územno-plánovacia informácia, vyjadrenie obce Miloslavov, výpis z
obchodného registra a osobné posudky obžalovaného.

Po vykonaní uvedených dôkazov súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti

rozsudku.

Obžalovaný I.Y.vosvojejvýpovedinahlavnompojednávanívyhlásil,žesanecítibyťvinnýzospáchania
trestného činu a ku skutku uviedol, že poškodený N. ako bývalý kolega jeho manželky ho oslovil s tým, že
chce stavať rodinný dom, pričom ešte nemal pozemok. Dohodli sa asi na jeseň 2012, pričom 12.12.2012

bola podpísaná zmluva a poškodený hľadal stavebný pozemok. Stretli sa s pánom D. a cez internetovú
stránku pozemky alebo také niečo hľadali pozemok, pričom na pozemku mali byť inžinierske siete v
marci 2013. Pozemok bol druh ostatné plochy alebo orná pôda. Tento pozemok je do dnešného dňa
stále v takom istom stave. Povinnosťou obžalovaného nebolo zabezpečovať ani pozemok ani inžinierske
siete. Stavbu mala realizovať spoločnosť obžalovaného v spolupráci so subdodávateľmi.

Vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný využil svoje právo a odmietol ďalej ku skutku vypovedať, neboli
mu kladené žiadne ďalšie otázky a bola prečítaná výpoveď z prípravného konania. V tejto výpovedi
uviedol, že po uzatvorení zmluvy o dielo s poškodenými sa dolaďovala projektová dokumentácia.
Poškodený sa stali vlastníkmi tohto pozemku niekedy v októbri 2013. Potom poškodený chceli odstúpiť

od zmluvy, ale toto bolo neopodstatnené, nakoľko si nesplnili zmluvné podmienky. Na splnenie týchto
podmienok obžalovaný stále trvá, pričom môže začať s výstavbou po dodaní všetkých potrebných
podkladov zo strany poškodených ako objednávateľov. Čo sa týka prevzatia finančných prostriedkov
od poškodených, tieto preberal z toho dôvodu, že mal informáciu od pána N. C. o tom, že inžinierske
siete sa mali začať robiť marci 2013. Sumu vo výške 4000 € žiadal a prevzal od poškodených preto,

aby mohol kúpiť materiál za výhodnejšiu cenu. Nenaplneniu zmluvy o dielo došlo z toho dôvodu, že sa
čakalo ešte sa čaká na inžinierske siete. Časť z prevzatých finančných prostriedkov má pre začiatok
výstavby u seba v hotovosti a časť bola použitá na prípravu a vypracovanie projektovej dokumentácie.
Použitá bola aj na materiál a prevádzku svojej firmy.

Poškodení I. N. Z. M. N. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že s obžalovaným
uzavreli zmluvu na výstavbu rodinného domu, ktorý sa mal postaviť a realizovať - stavba na pozemku,
ktorý vlastnili. Obžalovanému zaplatili hotovostné zálohové platby tak ako požadoval, pričom do
dnešného dňa absolútne nerealizoval žiadne kroky, čiže neboli vykonané žiadne stavebné práce.
Urgovali ho raz, stretli sa sním v jednom obchodnom centre, bolo to asi v roku 2013, odvtedy žiadna

komunikácia neprebiehala aj vďaka tomu, že sa vec riešila formou trestného oznámenia. Na pozemku
neboli inžinierske siete. Obžalovaný argumentoval niečím takým, že sú tam nie sú zavedené inžinierske
siete a z tohto dôvodu nie je možné výstavbu začať. Niekoľkokrát písomne oslovili spoločnosť. Z ich
strany bol záujem toto riešiť. Presný obsah listov, ktoré posielali si už nepamätajú. Obžalovaný mal
vedomosť o aký pozemok sa jedná, na ktorom mali záujem o postavenie rodinného domu. Tak isto vedel,

že nie sú na tom pozemku zavedené inžinierske siete, následne samozrejme došlo k podpisu zmluvy o
dielo s tým, že zmluva bola rozdelená na jednotlivé etapy s dátumom nejakého začatia a aj odovzdania
diela s tým, že každá jedna etapa bola spojená aj s platením záloh, ktoré mali zaplatiť. Tá zmluva pred
tým než sa podpisovala sa prejednala z oboch strán. Nepamätajú sa presne na to, či v danom čase
uvádzal obžalovaný, že nie je možné stavbu realizovať bez inžinierskych sieti, napriek tomu však došlo

k uzavretiu zmluvy z oboch zmluvných strán. Nevedia už uviesť, či zmluva ukladala objednávateľomnejaké konkrétne úlohy alebo zabezpečenie nejakých konkrétnych povolení na to, aby mohlo dôjsť k
realizácii stavby. Pokiaľ ide o platby, dostali sa po etapu číslo 1, išlo o zhotovenie základovej dosky, ešte
pred tým nejakú zálohu pri podpise zmluvy, potom o platbu na okná, nejaký materiál, drevo, jednalo

sa o cca štyri platby, pričom platby prebiehali v hotovosti, tieto od nich preberal konateľ spoločnosti -
obžalovaný, k čomu vystavil aj doklad. Dokopy zaplatili vyše 42.000 €.

Svedkyňa H. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2012 mal jej manžel
stavebnú firmu, staval rodinné domy. Ako manželka mu pomáhala v tejto spoločnosti, bývali v

tzv. vzorovom dome, takže záujemcom ukazovala jednotlivé stavebné riešenia. Riešila skôr estetickú
stránku, nakoľko v stavebníctve sa nevyzná. Aj poškodení boli u nich, a to veľakrát. Pokiaľ ide o prípravu
zmluvy o dielo , túto pripravoval právnik, jeho meno nevie. Pamätá si, že p. N. kúpil pozemok, ale robili
veľké zmeny v projekte, nebol pripravený územný plán a inžinierske siete, z toho vyplýva, že sa nedal ani
osadiťdomnapozemok.Žiadali,abystavebnáfirmazačalastavaťnačierno,čoodmietli.Jepravdou,žev
zmluve sa ich firma zaviazala vyhotoviť projektovú dokumentáciu, a to v čl. III. bod 1, tieto peniaze aj boli

odoslané architektovi, ktorý odviedol svoju prácu. Jeho práca bola v elektronickej podobe aj doručená.
Rovnako architektovi previedli potrebné finančné prostriedky. Nie je možné vydať stavebné povolenie a
územné rozhodnutie bez zakreslenia povolenia inžinierskych sietí a projektovej dokumentácie. Nemohli
by byť zakreslené napr. prípojky. Neviem koľko presne poškodení uhrádzali, ale pamätá si, že drevo bolo
nachystané, bolo okolo 400 m3, kde musela byť tiež zaplatená záloha, rovnako boli aj okná prichystané.

Tým že sa tieto veci nepoužili tak sa znehodnotili. Keď prišli do Miloslavova, bolo tam iba pole, kde p.
N. ukázal, že tu má 8 árov, ale nebolo to ani vymerané. Tam sa stavať nedalo. Nepamätá si vzhľadom
na odstup času, ako presne bolo naložené zo sumou 42.138,- €, ktoré zaplatil p. N.. Spoločnosť Karas
Diamond Hause v tom čase nemala veriteľov. Všetky peniaze boli určite zaúčtované v spoločnosti.
Obdržali výzvu na odstúpenie od zmluvy, avšak nevideli dôvod na takýto postup z ich strany, nakoľko

dodržali zmluvné podmienky. Kde sa nachádza aktuálne táto suma, nevie.

Svedok N. Š. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že manželov N. spoznal v súvislosti
s tým, že mali záujem o kúpu pozemku v Miloslavove, pričom svedok zastupoval v danom čase
predávajúcich.Kúpupozemkurealizovalistým,žechcústavaťnatompozemkurodinnýdom.Krealizácii

kúpnej zmluvy na pozemok došlo a v podstate od daného času ho majú vo vlastníctve. Inžinierske siete
na tom pozemku neboli, nebola tam ani elektrika a ani doteraz tam ani nie sú. Pri kúpe však už bol
územný plán na to, že v tej lokalite bude zástavba rodinných domov. Vie, že tie rodinné domy, ktoré tam
niektorí postavili, fungovali v podstate tak, že mali elektrocentrály a zabezpečujú si elektrickú energiu
týmto spôsobom.

Z listinných dôkazov súd poukazuje na zmluvu medzi spoločnosťou Karas Diamond House v zastúpení
I. Y. ako zhotoviteľom na jednej strane a I. N. Z. M. S. ako objednávateľmi na strane druhej. Predmetom
zmluvy je výstavba rodinného domu v lokalite Miloslavov - Alžbetin Dvor v rozsahu záväzného rozpočtu
zo dňa 11.12.2012, pričom zhotoviteľ sa zaviazal, že vykoná práce v rozsahu predmetu zmluvy a v

nasledujúcich termínoch. Začne zhotovovať stavbu po dohode s objednávateľom v marci 2013 a stavbu
ukončiť najneskôr do deviatich mesiacov od začiatku stavby, prípadne podľa dohody v čo najkratšom
čase. Cena za projektovú dokumentáciu je 2500 € vrátane všetkých profesií k stavebnému projektu,
pričom cena za dielo bola stanovená na sumu 126 255 € vrátane všetkých nákladov bez základové
dosky.

Vo výzve na plnenie zo zmluvy o dielo zo dňa 01.07.2014 adresovanej poškodenými spoločnosti Karas
Diamond House títo upozorňujú, že spoločnosť mala začať so zhotovovaním diela v marci 2013. Avšak
kudňuvýzvynebolozačatéanisostavebnýmiprácamiaaniimneboladodanáprojektovádokumentácia.

Z príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že poškodený vyplatili obvinenému dňa 12.12.2012 sumu
vo výške 10 000 € ako zálohu, dňa 21.01.2013 sumu vo výške 8938 € ako doplatok zálohy, dňa
21.01.2013 sumu vo výške 2200 € za vyhotovenie projektov dokumentácie, dňa 22.01.2003 na sumu
vo výške 17 000 € za základovú dosku a dňa 04.09.2013 sumu vo výške 4000 € ako zálohu za okná,
strechu a stavebné rezivo.

Podľa vyjadrenia obce Miloslavov zo dňa 11.05.2015, v súlade s územnoplánovacou informáciou pre
obytné územie RZ 19, je uvedený stavebný pozemok určený na bývanie v rodinných a bytových domoch
s prislúchajúcou nevyhnutnou vybavenosťou.Obrana obžalovaného spočíva v tvrdení, že v danom prípade sa jedná o obchodnoprávny spor a
nebola naplnená skutková podstata trestného činu podvodu. V rámci dokazovania bolo jednoznačne

preukázané, že obžalovaný mal záujem plniť svoju časť dohody ohľadom výstavby rodinného domu a
iba nečinnosťou poškodených bolo spôsobené, že nemohol vykonať svoju prácu. Obžalovaný si chce
splniť všetky svoje záväzky, nepopiera prevzatie finančných prostriedkov.

K jednotlivým bodom obranu obžalovaného súd uvádza nasledovné skutočnosti. Obžalovaný potvrdzuje

prevzatie finančnej sumy vo výške 42 138 €, a to v zhode s poškodenými. Rovnako súd akceptuje jeho
snahu splniť záväzok zo zmluvy o dielo, pričom je zrejmé že v čase od podpisu zmluvy o dielo doposiaľ
nie sú splnené podmienky na začatie stavby, a to najmä s ohľadom na absentujúce inžinierske siete
potrebné na výstavbu rodinného domu.

Čo však súd považuje za najpodstatnejšie, je skutočnosť že v konaní obžalovaného či už v prípravnom

konaní alebo v konaní pred súdom nebol preukázaný úmysel vylákať od inej osoby finančnú hotovosť
v úmysle obohatiť sa. Rovnako nebolo dokázané, že by obžalovaný uviedol poškodených do omylu a
ani sa nesnažil využiť ich omylu, nakoľko podľa súdu v danom prípade k žiadnemu omylu nedošlo. V
danom konaní nesporuje obžalovaný ani poškodení výšku prevzatej finančnej hotovosti a ani účel jej
použitia. Obžalovaný je stále ochotný použiť prevzatú sumu na výstavbu rodinného domu poškodených.

Uvedenú úlohu však nemôže splniť bez súčinnosti poškodených, respektíve stavebného úradu obce
Miloslavov,akoaj zabezpečeniavšetkýchinžinierskychsietínapozemku.Vtrestnomkonanívykonaným
dokazovaním nebolo preukázané že je povinnosťou obžalovaného aby zabezpečil podmienky na riadne
vybudovanie stavby, najmä prívod elektrickej energie a vody.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru že v danom prípade sa nejedná o trestný čin,
ale o civilný spor. Mestský súd vyhodnotil takto vykonané dokazovanie vo vzťahu k obžalovanému I. Y.
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo a v ich súhrne a dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný je trestným činom.

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké
postavenie.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Každé ľudské konanie, ktoré je v rozpore s právom musí byť podrobne preskúmané s cieľom zistiť
mieru narušenia právne regulovaných spoločenských vzťahov, a to tak, aby bolo možné posúdiť, aké
právne prostriedky, z akých právnych odvetví je potrebné použiť na nápravu narušeného stavu. Trestné
právo ako právne odvetvie, zaradené do systému verejného práva, predstavuje ucelený a homogénny

regulačný rámec, upravujúci sociálne konflikty, ktorých negatívny celospoločenský dopad predstavuje
najzávažnejšiu hrozbu zabezpečenia primárnych funkcií spoločnosti. Použitie trestného práva ako
regulátora spoločenských vzťahov je determinované vhodnosťou a efektivitou jeho regulačných metód,
resp. mierou neefektivity iných právnych prostriedkov iných právnych odvetví. Použitie trestného práva
v konfliktoch, ktoré sú efektívnejšie riešiteľné inými právnymi prostriedkami s miernejším negatívnym

dopadom na spoločnosť, je v rozpore s požiadavkou efektivity právneho poriadku ako celku, nakoľko
spôsobuje vysokú mieru negatívnych zásahov do základných práv a slobôd. Zásada subsidiarity
vymedzuje trestné právo a jeho regulačné prostriedky ako krajný, posledný spôsob (ultima ratio) ochrany
právne relevantných statkov v situácii, keď na negatívnu sociologickú závažnosť konania určitých
subjektov iné, miernejšie prostriedky nepostačujú.

Napríklad ústavný súd vo svojom rozhodnutí č. 1 US 69/06 zdôraznil, že prostriedky trestného práva,
ako práva ultima ratio, majú a musia byť použité iba vtedy, ak použitie iných prostriedkov právneho
poriadku neprichádza do úvahy alebo je ich použitie zjavne neúčelné. Podľa názoru ústavného súduje celkom neprípustná prax, kedy sa štandardné civilné vzťahy riešia na úkor jedného z ich účastníkov
prostriedkami trestného práva. Týmto spôsobom totiž potom dochádza k znerovnoprávneniu osôb v
ich vzájomných vzťahoch a k neúcte orgánov verejnej moci k rovnosti občanov, teda k porušeniu

článku 1 Listiny základných práv a slobôd. V inom svojom rozhodnutí zase konštatoval, že princíp
subsidiarity trestnej represie si vyžaduje, aby štát uplatňoval prostriedky trestného práva zdržanlivo, t.j.
predovšetkým v tých prípadoch, keď iné právne prostriedky zlyhávajú alebo nie sú efektívne, pretože
trestný postih má miesto len tam, kde iné prostriedky ochrany práv fyzických a právnických osôb sú už
vyčerpané, neúčinné alebo nevhodné.

Trestné právo a trestnoprávna kvalifikácia určitého konania ako trestného činu, ktoré má
súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za krajný právny prostriedok, ktorý má význam
predovšetkým celospoločenský. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu
práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým od
individuálnej aktivity jednotlivca, aby si strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu.

Je nanajvýš neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých
úlohou je predovšetkým ochrana celospoločenských hodnôt a nie priamo konkrétnych subjektívnych
práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére.

Aplikácia princípu ultima ratio je v súčasnosti aktuálna pri tzv. ekonomických kauzách, pri ktorých

najmä podnikatelia namiesto súkromnoprávnej žaloby podajú trestné oznámenie, čím sa snažia vyhnúť
znášaniu dôkazného bremena v súdnom konaní o súkromnoprávnej žalobe. Takýmto spôsobom
častokrát riešia súkromné osoby sporné vzťahy majúce základ v zmluvách o pôžičke alebo úvere,
pričom v trestných oznámeniach svoje tvrdenia označujú ako podozrenia z trestného činu podvodu
alebo úverového podvodu dôvodiac, že dlžník im doposiaľ vrátil len časť požičanej sumy alebo nevrátil

ju v dohodnutom termíne. Východiskovým je v takýchto situáciách ustálená súdna prax, podľa ktorej
skutočnosť, že dlžník nesplnil svoj záväzok vrátiť finančné prostriedky v dohodnutom termíne hoci tak
mohol urobiť, ešte nedokazuje, že uviedol veriteľa do omylu, aby sa škodou na jeho majetku obohatil
(Rt 54/1967, Rt 15/1969).

Aj v tejto trestnej veci bolo správanie, resp. konanie obžalovaného právne kvalifikované ako trestný
čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu
predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých
podstatných skutočností) a jej uskutočnenou majetkovou dispozíciou a príčinnú súvislosť medzi touto
dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa. Platí, že objektom

trestného činu podvodu je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci;
objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tým na cudzom majetku škodu; subjekt je všeobecný
a subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie.

V danom prípade bolo preukázané, že došlo k dohode medzi obžalovaným I. Y. a poškodenými I. N. Z.
M. N., predmetom, ktorej bola dohoda o vykonaní diela, a to výstavby rodinného domu. Túto dohodu
súd považuje za občianskoprávny vzťah.

Základným znakom občianskoprávnych vzťahov je rovnosť účastníkov a zodpovedá zásadám zmluvnej

voľnosti a dispozičnej autonómie subjektov, ktoré sú pretavené do § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého si môžu účastníci občianskoprávnych vzťahov, teda zmluvné strany občianskoprávneho
záväzkového vzťahu, vzájomné práva a povinnosti upraviť odchylne od zákona, ak to zákon výslovne
nezakazuje, čo znamená, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na akejkoľvek úprave vzájomných práv
a povinností, ak to zákon nezakazuje alebo výslovne netrvá na konkrétnej právnej úprave.

V zmysle všetkých vyššie uvedených a preukázaných skutočností vyplýva, že správanie/konanie
obžalovaného vo vzťahu k poškodeným nebolo možné kvalifikovať ako podvodné, teda také, že by konal
v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že by uviedol niekoho do omylu.

Na riadne a náležité vyvodenie trestnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe sa v rámci trestného
stíhania vyžaduje, aby boli na strane tejto osoby, ako subjektu trestného konania, naplnené všetky
zákonné obligatórne znaky stanovené Trestným zákonom a to jednak znaky uvedené vo všeobecnejčasti Trestného zákona a súčasne aj znaky obsiahnuté v osobitnej časti Trestného zákona, viažuce sa
k určitej, konkrétnej skutkovej podstate trestného činu, ktorá je nimi tvorená.

V zmysle všetkých vyššie uvedených skutkových a právnych záverov súd konštatoval, že v obžalobe
popísané konanie obžalovaného nemohlo byť právne kvalifikované ako trestný čin podvodu podľa § 221
Trestného zákona z dôvodu nenaplnenia subjektívnej stránky tohto trestného činu, a teda nebolo možné
vysloviť záver totožný s obžalobou, že obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že
uviedol poškodeného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Trestného
poriadku oslobodil spod obžaloby, keďže dospel k záveru, že skutok popísaný v obžalobe predstavuje
také ľudské správanie, na ktoré treba použiť právne prostriedky a inštitúty občianskeho práva, resp.
súkromného práva všeobecne, ktorými sa dosiahne náprava tvrdeného narušeného stavu.

Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne
zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne
určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých
dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. (R NS č. 46/1963)

Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky
dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok,
ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. (R NS č. 14/1964)

Súd v tomto smere pripomína aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ( napríklad 2 Tz 22/1967 a 7
Tz 61/1967 ), podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému
zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného.
Inak povedané, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné
s použitím zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu práve takáto

situácia nastala v posudzovanom prípade.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodených I. N. Z. M. N. odkázal s nárokom na náhradu
škodu na civilný proces, nakoľko obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Mestskom súde Bratislava I. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.