Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/193/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201341

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201341.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-2S/193/2019

22

BA-2S/193/2019

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a
členiek senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej v právnej

veci žalobcu: FERONA Slovakia, a.s., Bytčická 12, Žilina, IČO: 36 401 137, zastúpený: JUDr.
Ľubica Masárová, advokátka, Landerevova 6, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101796892/2019 zo dňa 23.07.2019, takto

r o z h o d o l :

BA-2S/193/2019

22

BA-2S/193/2019

I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101796892/2019 zo dňa
23.07.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

BA-2S/193/2019

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj len ,,správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2013 až december 2013 v zmysle§ 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“). V zmysle Oznámenia
o výkone daňovej kontroly č.9900431/5/4426643/2014/Matk z 29.09.2014 začala daňová kontrola dňa

21.10.2014. Z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, predmetom ktorých bolo
preverenie dodania tovaru do iného členského štátu, správca dane prerušil daňovú kontrolu v období
od 23.06.2015 do 16.11.2017. Dňa 01.02.2018 bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený so
skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2013 až december
2013 v rámci ústneho pojednávania. O výsledku zistení z vykonanej daňovej kontroly správca dane

vyhotovil Protokol č. 100521127/2018 z 09.03.2018. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca
dane vydal rozhodnutie č. 102590099/2018 z 13.12.2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“
alebo,,rozhodnutiesprávcudane“),ktorýmpodľa§68ods.5daňovéhoporiadkuvyrubilžalobcovirozdiel
dane v sume 463 472,50 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2013.

2. Správca dane kontrolou dokladov za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu s

oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len ,,zákon
o DPH“) zistil, že žalobca vyhotovil faktúry za dodanie tovaru (plech valcovaný za tepla rôznych
rozmerov) do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa VAF Trade System Kft. V súvislosti
s pôvodom obchodovaného tovaru bolo zistené, že predmetný tovar (pre odberateľa VAF Trade System
Kft.) bol nakúpený od dodávateľa PRO METAL SYSTEM s. r. o., pričom žalobca si v zdaňovacom období

apríl 2013 uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od PRO METAL SYSTEM s. r. o.

3. Správca dane na základe zistení z daňovej kontroly uviedol, že totožný tovar sa následne fakturoval v
reťazci medzi spoločnosťami BH Trading s. r. o. (SK) -- PRO METAL SYSTEM s. r. o. (SK) – žalobca (SK)
-- VAF Trade System Kft. (HU). Zo zistení správcu dane vyplynulo, že žalobca dodával tovar (plechy)

pre odberateľa Sabov Project Group Kft. v zdaňovacích obdobiach november 2012, december 2012,
január 2013 a následne pre odberateľa VAF Trade System Kft. v zdaňovacích obdobiach február 2013,
marec 2013, apríl 2013.

4. Porovnaním množstiev a typov fakturovaného tovaru (plechov) bolo zistené, že na odberateľských

faktúrach sa v priebehu šiestich mesiacov opakovane vyskytujú tie isté hmotnosti a rozmery plechov a že
plechyvidentickýchhmotnostiacharozmerochsavpriebehušiestichmesiacovvyfakturujúodberateľom
Sabov Project Group Kft. alebo VAF Trade System Kft. celkovo sedem krát. Pri preverovaní obchodného
reťazca sa nepodarilo zistiť, kto je výrobcom plechov ani kto je ich konečným spotrebiteľom. Ide o ten
istý tovar, ktorý sa niekoľkokrát fakturuje vo fakturačných reťazcoch, pričom tovar, ktorý je predmetom

fakturácie na preverovaných odberateľských faktúrach je súčasťou nasledovného reťazca METALO-
INVEST Kft. (HU) -- Budafer Kft. (HU) -- SPIDERS, s.r.o. (SK) -- BH Trading s.r.o. (SK) -- VOMEX
Trade, spol. s r.o. (SK) -- PRO METAL SYSTEM s.r.o. (SK) – žalobca (SK) -- VAF Trade System
Kft. (HU). Žalovaný poukázal na to, že dodávateľ SPIDERS, s. r. o. vystupuje ako prvý v reťazci
slovenských obchodných spoločností a vykazuje všetky znaky tzv. zmiznutého obchodníka. Prijíma

faktúry od dodávateľa z iného členského štátu Európskej únie, resp. od neho sa začína domáci reťazec,
je nekontaktný so správcom dane nespolupracuje, na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri
nesídli. Neskôr bol zlúčený s nástupníckou spoločnosťou ABC-stavba s. r. o., ktorej konateľom bol
zahraničný občan A. a B., ktorý nevedel nič o činnosti ani existencii tejto spoločnosti. Ďalšie spoločnosti
v obchodnom reťazci - BH Trading s. r. o., VOMEX Trade, spol. s r. o. a PRO METAL SYSTEM

s. r. o. vykazujú všetky znaky tzv. nárazníka, t. j. prijímajú faktúry od nekontaktného subjektu, resp.
iného nárazníka, prefakturuiú ten istý objem a sortiment tovaru s malým navýšením ceny pre ďalšieho
nárazníka. Na konci reťazca žalobca vykazuje znaky tzv. brokera - dodávateľa do iného ČŠ EÚ, t.
j. prijíma faktúry od nárazníka, vystavuje faktúry pre zahraničného odberateľa a vykazuje nadmerný
odpočet DPH, resp. si takýmto spôsobom znižuje vlastnú daňovú povinnosť. Podľa správcu dane,

žalobcamoholvedieťnaakýchobchodnýchtransakciáchsazúčastňuje,keďžetenistýtovarvrovnakých
hmotnostiach a rozmeroch niekoľkokrát nakúpil od dodávateľa PRO METAL SYSTEM s. r. o. a predal
odberateľoviSabovProjectGroupKft.resp.VAFTradeSystemKft.Podľasprávcudanezistenýskutkový
stav poukazuje na to, že kontrolovaný daňový subjekt bol súčasťou reťazca, ktorého cieľom bolo
uplatniť nadmerný odpočet, prípadne znížiť daňovú povinnosť. Doklady predložené účastníkmi v rámci

reťazového obchodu zastierajú skutočný stav stavom formálno-právnym a navodzujú dojem legálne
deklarovaných obchodných prípadov v jednotlivých častiach reťazca. Bolo preukázané, že jednotlivé
vzťahy medzi obchodujúcimi spoločnosťami, ktoré uskutočňovali transakcie s predmetným tovarom (aj
napriek skutočnosti, že na prvý pohľad navodzovali stav bežných obchodných transakcií), v ktorom sastále dodával rovnaký druh tovaru, pričom táto transakcia nemala samotný ekonomický význam, ale jej
výlučným cieľom bolo uplatniť nadmerný odpočet, prípadne znížiť daňovú povinnosť.

5.Nazákladeuvedenýchskutočnostísprávcadanenepriznalkontrolovanémudaňovémusubjektuprávo
na odpočítanie dane, pretože vo svetle objektívnych skutočností sa preukázalo, že sa platiteľ svojou
kúpou a predajom zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH a to aj napriek
tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritéria, na ktorých sú zložené pojmy dodávka tovaru a
hospodárska činnosť. Podľa správcu dane postupom daňového subjektu došlo k porušeniu § 51 ods.

1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 pís. a) zákona o DPH tým, že si daňový subjekt
v zdaňovacom období apríl 2013 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr od PRO METAL SYSTEM s. r. o.

6. Správca dane s poukazom na svoje zistenia v priebehu daňovej kontroly konštatoval, že žalobca
v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu (Česká

republika) pre nadobúdateľa SOLIDFIN PRO s. r. o.
7. Zo šetrení získaných prostredníctvom MVI vyplynulo, že predmetné obchody (predaj tovaru) žalobca
uskutočňoval v rámci reťazca spoločností. Uvedené znamená, že ten istý tovar bol dodávaný medzi
viacerýmispoločnosťamiabolprepravovanýodnákupuuprvéhododávateľakposlednémuodberateľovi
v reťazci. Podľa predložených kúpnych zmlúv za dodanie tovaru pre SOLIDFIN PRO s. r. o., ako aj v

zmysle vyjadrenia splnomocneného zástupcu boli dodávky tovaru uskutočnené v rámci podmienky -
ODVOZ zaistí kupujúci. Prepravu tovaru mal zabezpečovať, hradiť a vykonať odberateľ SOLIDFIN PRO
s. r. o. Ďalej z kúpnych zmlúv vyplynulo, že tovar bude daný k dispozícií na sklade predávajúceho -
Sklad 11, Žilina. Z predložených medzinárodných nákladných listov CMR vyplýva, že miestom vykládky
tovaru pre odberateľa SOLIDFIN PRO s.r.o. malo byť Poľsko. Žalobca uviedol, že tovar bol dovážaný do

Poľska, presnú adresu odberateľ žalobcovi neuviedol, ale na základe informácií správca dane zistil, že
boltovardovážanýdospoločnostiARDORSp.zo.o.Ďalejbolozistené,žeprepravupredmetnéhotovaru
vykonala spoločnosť SPEDYCJA ORAZ TRANSPORT CIEZKI, C. D. a prepravu tovaru v skutočnosti
platila iná osoba ako bolo deklarované platiteľom na kúpnych zmluvách. Prepravu objednala a zaplatila
spoločnosť ARDOR Sp. z o. o. Správca dane uviedol, že tovar bol odberateľovi SOLIDFIN PRO s.

r. o. dodaný priamo v priestoroch žalobcu, kde odberateľ SOLIDFIN PRO s. r. o. nadobudol právo
nakladať s tovarom ako vlastník a následne dodal tento tovar poľskému odberateľovi ARDOR Sp. z
o.o., ktorý ho následne dodal ďalším poľským odberateľom. Správca dane poukázal na to, že žalobca
ani SOLIDFIN PRO s.r.o. nezabezpečili prepravu tovaru na svoje náklady. Prepravu tovaru vykonala
spoločnosť SPEDYCJA ORAZ TRANSPORT CIEZKI, C. D. a fakturovala ju spoločnosti ARDOR Sp. z

o. o.. Na základe príkazu na prepravu zákazníka ARDOR Sp. z o. o. prepravná trasa, ktorú spoločnosť
ARDOR Sp. z o. o. objednala a platila, bola zo sídla žalobcu a miestom vykladania tovaru boli rôzne
poľské spoločnosti, odberatelia tovaru v reťazci spoločností CZ-PL-PL.
8. Podľa správcu dane tak v rámci dodávok tovaru uskutočnených daňovým subjektom pre odberateľa
SOLIDFIN PRO s. r. o. nebola preprava tovaru predmetom (súčasťou) zmluvného vzťahu medzi

žalobcom a odberateľom SOLIDFIN PRO s. r. o., t.j. dodanie tovaru pre odberateľa odberateľom
SOLIDFIN PRO s. r. o. nebolo spojené s prepravou tovaru. Preprava tovaru bola predmetom iného
zmluvného vzťahu, a to zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou ARDOR Sp. z o. o. a jej obchodnými
partnermi. Keďže dodávka tovaru uskutočnená medzi daňovým subjektom a zahraničným odberateľom
nebola založená na zaslaní alebo preprave, považuje sa za nepohyblivú dodávku a miestom tejto

dodávky je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje podľa § 13 ods.
1 písm. c) zákona o DPH, t.j. tuzemsko. Vzhľadom na uvedené podľa správcu dane žalobca nesplnil
podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH a bol povinný vyhotoviť odberateľské
faktúry za dodanie tovaru pre zahraničného odberateľa SOLIDFIN PRO s. r. o. s daňou z pridanej
hodnoty platnou na území Slovenskej republiky.

9. Správca dane konštatoval, že žalobca vyššie uvedeným postupom porušil § 69 ods. 1 zákona o DPH
nadväzne na § 19 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. c) cit. zákona. Zahraničný odberateľ SOLIDFIN PRO s. r.
o. nadobudol vlastnícke právo nakladať s tovarom ako vlastník na území Slovenskej republiky.
10. Kontrolou dokladov za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane
podľa § 43 zákona o DPH správca dane zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období apríl

2013 vyhotovil faktúru za dodanie tovaru - hutný materiál do iného členského štátu pre zahraničného
odberateľa HOLÚBKA CONSULTING KFT. (HU). Správca dane zistil, že HOLÚBKA CONSULTING KFT.
Žalobcapredložilsprávcovidaneodberateľskéfaktúryvystavenévzdaňovacíchobdobiachapríl-august
2013, prepravné doklady (CMR), kúpne zmluvy, dodacie listy, objednávky, potvrdenie o prijatí tovaruodberateľom alebo ním poverenou osobou, inšpekčné certifikáty, výpisy z bankových účtov a podrobný
výpis pohybu vozidiel z vážneho systému daňového subjektu, ktorý obsahuje EVČ motorového vodidla,
dátum a čas vstupu a výstupu auta, váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste.

11. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane konštatoval, že tovar bol zahraničnému
odberateľovi HOLÚBKA CONSULTING KFT., IČ DPH:B. dodaný na základe dodacej podmienky ODVOZ
- zaistí kupujúci. Naloženie tovaru prebehlo v skladovacích priestoroch žalobcu, výdajný sklad tovaru: E.
XX, F. X, C.. Z uvedeného vyplýva, že zahraničný odberateľ HOLÚBKA CONSULTING KFT. nadobudol
právo nakladať s tovarom ako vlastník na území Slovenska. K úplnému preukázaniu toho, že tovar

od daňového subjektu bol dodaný maďarskému odberateľovi HOLÚBKA CONSULTING KFT. a spĺňal
podmienky oslobodenia od dane, je nevyhnutné preveriť túto skutočnosť aj u zahraničného odberateľa,
ktorý musí jednoznačným a vierohodným spôsobom potvrdiť a preukázať, že tovar skutočne prevzal
na území iného členského štátu, bol osobou povinnou platiť daň a použil tovar na účely ďalšej
podnikateľskej činnosti. Na základe predložených dokladov, vykonaných šetrení a zistených skutočností
z maďarskej finančnej správy vyplynulo, že maďarská spoločnosť HOLÚBKA CONSULTING KFT.

nepriznala nadobudnutie tovaru od daňového subjektu a neodviedla daň v Maďarsku. Podľa Kúpnych
zmlúvpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektombolodohodnutémiestoplnenia(dodaniatovaru)
HOLÚBKA CONSULTING BUDAPEŠŤ, alebo HOLÚBKA CONSULTING BUDAPEŠŤ, BUDAPEŠŤ
- CSEPEL, 1119 Csôhegesztô ut. 16. Na predložených medzinárodných nákladných listoch (CMR
dokladoch) je uvedené miesto vykládky tovaru Budapešť, Csôhegesztô 16., kde vykonáva ekonomickú

činnosť spoločnosť CENTRAL STEEL LOGISTIC KFT. a táto spoločnosť skladový priestor prenajala
spoločnosti BHB 76 CENTRUM KFT. V časti 24 CMR dokladov tovar prevzal je pečiatkou uvedený názov
spoločnosti HOLÚBKA CONSULTING KFT. a zo žiadosti maďarskej daňovej správy na MVI vyplýva,
že ich spoločnosť nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Na základe zistení správcu dane z
odpovede zahraničnej daňovej správy vyplýva, že konateľ spoločnosti HOLÚBKA CONSULTING KFT.

sa nedostavil k správcovi dane, nereagoval na výzvu a ani doklady spoločnosti neboli predložené.
Z toho dôvodu nebolo možné poskytnúť bližšie informáciu o objednávateľovi tovaru, objednávateľovi
prepravyanimiestevykladaniatovaru.Vlastnýmpreverovanímzahraničnéhosprávcudanebolozistené,
že na dodacej adrese tovaru X-XX, G. E., A. sa nachádza sklad, ktorý bol prenajatý spoločnosťou
BHB 76 CENTRUM KFT. od spoločnosti CENTRAL STEEL LOGISTIC KFT. Zároveň bol zistený umelý

fakturačný reťazec medzi spoločnosťou HOLÚBKA CONSULTING KFT. a spoločnosťami MARBORIN-
TRADE KFT. a VAS JOBE TRADE, ktoré nemali personálne ani technické podmienky na vykonávanie
ekonomickej činnosti. Ani doklady týkajúce sa tohto fakturačného reťazca, ktoré by mohli potvrdiť
platnosť faktúr, neboli poskytnuté. Spoločnosti VAS JOBE TRADE KFT. a MARBORIN-TRADE KFT.
vystavili faktúry pre BHB 76 CENTRUM KFT. na dodávku betonárskej ocele. Prepravné doklady vyššie

uvedených spoločností však neboli kontrolórom poskytnuté. Zároveň správca dane zistil, že spoločnosti,
ktoré tvorili umelý fakturačný reťazec, a to: HOLÚBKA CONSULTING KFT., MARBORIN-TRADE KFT.,
VAS JOBE TRADE, a BHB 76 CENTRUM KFT. majú zrušené IČ DPH. Podľa správcu dane z vyššie
uvedeného preverovania nebolo možné zistiť, či skutočne došlo k preprave tovaru do iného členského
štátu pre odberateľa HOLÚBKA CONSULTING KFT. Nebolo možné zistiť skutočnosť či predmetný tovar

bol spoločnosťou HOLÚBKA CONSULTING KFT. prijatý. Správca dane preto konštatoval, že žalobca
nepreukázal, že tovar v Maďarskej republike prevzal nadobúdateľ spoločnosť HOLÚBK A CONSULTING
KFT., pretože na adrese X-XX, G. E., A. sa nachádza sklad, ktorý si prenajala spoločnosť BHB 76
CENTRUMKFT.ďalejpoukázalnato,žeHOLÚBKACONSULTINGKFT.,nepriznaladaňznadobudnutia
tovaruvMaďarskejrepublikeaneexistuježiadnydôkazotom,žetovarnadobudlaspoločnosťHOLÚBKA

CONSULTING KFT. tak, ako je uvedené v dokladoch predložených žalobcom.
12. Správca dane konštatoval, že v prípade dodávok spoločnosti HOLÚBKA CONSULTING KFT. nebolo
preukázané dodanie tovaru v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. V uvedenom prípade nebol odberateľ
zastihnuteľný v mieste sídla, s daňovým úradom nekomunikuje, daňové priznanie nepodal, v sídle
sa nezdržiava. Jedná sa o zmiznutého obchodníka. Na dodávky pre vyššie uvedeného odberateľa

nemôže byť slovenskému platiteľovi poskytnuté oslobodenie od dane. Správca dane zároveň poukázal
na rozsudok Súdneho dvora (ďalej aj len ,,SD EÚ“) vo veci C-73/06 P, podľa ktorého ak vyplynie zo
žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce, že adresa uvedená v osvedčení
o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedná sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená
považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité dôsledky. Podľa správcu dane bol preto žalobca

povinný vyhotoviť odberateľské faktúry za dodanie tovaru pre zahraničného odberateľa HOLÚBKA
CONSULTING KFT. s daňou z pridanej hodnoty platnou na území Slovenskej republiky v súlade so
zákonomoDPHavyčísliťdaňvovýške1938,28EURvzmysle§22ods.1zákonaoDPH.Správcadanev tejto súvislosti uviedol, že žalobca uvedeným postupom porušil § 69 ods. 1 zákona o DPH nadväzne
a § 19 ods. l a § 13 ods. 1 písm. c) cit. zákona.
13.Žalobcapodalvočiprvostupňovémurozhodnutiuodvolanie,oktoromrozhodolžalovanýrozhodnutím

č. 101796892/2019 z 23.07.2019 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Žaloba

14. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e),
a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)

a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

15. Žalobca namietal, že došlo k hrubému porušeniu práva na spravodlivý proces garantovaného čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, zásady voľného hodnotenia dôkazov, pretože žalovaný aj správca dane nehodnotili
všetky dôkazy ani jednotlivo ani v ich vzájomnej súvislosti, dôkazy svedčiace v prospech žalobcu

len konštatujú alebo opisujú, avšak absentuje náležité vyhodnotenia týchto dôkazov, rovnako náležite
neodôvodnili, prečo navrhované dôkazy nevykonajú, a to vôbec, alebo ich odôvodnenie nemá v zákone
oporu,zdôkazovsaúčelovovyberajúibatiečasti,ktoréžalovanémuasprávcovidanevyhovujú.Žalobca
namieta aj arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Ďalej namieta, že
žalovaný a správca dane nedostatočne, neúplne a nesprávne zistili skutkový stav. Následne správca

dane aj žalovaný nesprávne právne posúdili obchodné transakcie medzi žalobcom a jeho obchodnými
partnermi, teda, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že tovar bol
dodanýpráveodberateľomuvedenýmnafaktúredoinéhočlenskéhoštátu.Akodôkazy,žežalobcavedel
alebo mohol vedieť o nezákonnosti u odberateľov sú uvádzané skutočnosti, ktoré nastali po realizácii
dodávok tovaru, a tiež tie, v zmysle judikatúry SD EÚ nemôžu byť objektívnymi dôkazmi o možnej

vedomosti žalobcu o daňovom podvode alebo skutočností, o ktorých žalobca objektívne nemohol mať
vôbec žiadnu vedomosť. Žalobca má za to, že postupom žalovaného a správcu dane došlo k porušeniu
§ 24 ods. 2 daňového poriadku, pretože daňové orgány nerešpektovali povinnosť dbať na to, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie.

16. Žalobca namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, z dôvodu nesprávneho určenia
okamihu pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly správcom dane. Uviedol, že dôvody
prerušenia kontroly pominuli dňa 24.10.2017, a nie ako správca dane určil, po obdržaní odpovede na
žiadosť 35717/15/MAZ dňa 17.11.2017. Moment ukončenia prerušenia daňovej kontroly nemôže byť,
podľa názoru žalobcu, závislý od komunikácie medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a

správcom dane ani od ich úkonov v súvislosti s touto odpoveďou vykonávaných slovenskými daňovými
orgánmi, ale moment pokračovania je vymedzený zákonom, a to okamihom pominutia prekážok a nie
dátumom, ktorý eventuálne správca dane do oznámenia uvedie.

17. Žalobca vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočet dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa PRO

METAL SYSTEM s.r.o. za tovar dodaný pre odberateľa VAF TRADE SYSTEM Kft. namietal, že daňové
orgány založili svoje závery na tom, že išlo o „uzavretý fakturačný tok“ a nešlo o transakcie, ktoré mali
samostatný ekonomický význam a ich cieľom bolo získanie daňovej výhody. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal na to, že otázka zodpovednosti zdaniteľnej osoby v prípade, že sa ocitne v reťazci transakcií, z
ktorých niektorá v predchádzajúcom alebo následnom reťazci je poznačená nezákonnosťou je riešená

vo viacerých rozhodnutiach SD EÚ (rozhodnutia vo veciach C-355/03 Fulcrum Electronics, C- 484/03
Bond House Systems ltd, C-439/04 Axel Kittel, C-440/04 Recolta Recycling, ale aj C-142/11, C-80/11
Peter David/Mahageben, C-18/13 Maks Pen). Zdôraznil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje
tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní DPH zaplatenej na vstupe, nemôže bvť ovplyvnené ani tvm. že
v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo

nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť,
poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Žalobca namietal, že z judikatúry SD EÚ vyplýva, že závery
daňových orgánov o tom, že už zistený uzatvorený okruh subjektov, ktorí obchodovali s rovnakých
druhom a rovnakou hmotnosťou tovaru, postačuje k záveru o tom, že ide len o zastieranie skutočnéhostavu formálno-právnym, kde transakcie nemajú ekonomický význam a ich cieľom je získanie výhody,
je v priamom rozpore s výkladom SD EÚ. K tomu žalobca uviedol, že obchodovaný tovar patrí k
štandardným komoditám, s ktorými obchoduje. Nemal obchodné vzťahy s ďalšími subjektami, ktoré

boli zaradené do zisteného reťazca., za tovar riadne zaplatil, cena nakúpeného tovaru bola cenou
na trhu obvyklou porovnateľnou s cenou od iných obchodných partnerov, ktorí boli tiež predmetom
daňovej kontroly a neboli u nich žiadne negatívne zistenia. Vo vzťahu k odberateľovi požadoval
predplatbu za tovar, zabezpečoval prepravu tovaru do iného členského štátu na svoj účet, rovnako
tak predajné ceny boli porovnateľné s predajnými cenami pre množstvo iných odberateľov, ktorí boli

tiež v rámci kontroly preverovaní a neboli u nich žiadne negatívne zistenia. Z pohľadu žalobcu teda
išlo o bežnú hospodársku činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Medzi žalobcom, jeho dodávateľom,
odberateľom ani inými subjektami zistenými v reťazci neexistovalo žiadne personálne, majetkové ani
iné prepojenie. Išlo o obchody, ktoré sú primárnou činnosťou žalobcu. Poukázal na to, že z vykonaných
výsluchov zamestnancov vyplýva, že išlo o štandardný tovar, štandardných druhov, rozmerov a váh,
preto opakovanie týchto údajov pri fakturácii je štandardné, ničím sa neodlišujúce od bežných obchodov

realizovaných žalobcom.

18. Žalobca v nadväznosti na uvedené namietal, že z judikatúry SD EÚ vyplýva, že závery daňových
orgánov o tom, že už zistený uzatvorený okruh subjektov, ktorí obchodovali s rovnakých druhom a
rovnakou hmotnosťou tovaru, postačuje k záveru o tom, že ide len o zastieranie skutočného stavu

formálno-právnym, kde transakcie nemajú ekonomický význam a ich cieľom je získanie výhody, je
v priamom rozpore s výkladom SD EÚ. K tomu žalobca uviedol, že obchodovaný tovar patrí k
štandardným komoditám, s ktorými obchoduje. Nemal obchodné vzťahy s ďalšími subjektami, ktoré
boli zaradené do zisteného reťazca, za tovar riadne zaplatil, cena nakúpeného tovaru bola cenou
na trhu obvyklou porovnateľnou s cenou od iných obchodných partnerov, ktorí boli tiež predmetom

daňovej kontroly a neboli u nich žiadne negatívne zistenia. Vo vzťahu k odberateľovi požadoval
predplatbu za tovar, zabezpečoval prepravu tovaru do iného členského štátu na svoj účet, rovnako
tak predajné ceny boli porovnateľné s predajnými cenami pre množstvo iných odberateľov, ktorí boli
tiež v rámci kontroly preverovaní a neboli u nich žiadne negatívne zistenia. Z pohľadu žalobcu teda
išlo o bežnú hospodársku činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Medzi žalobcom, jeho dodávateľom,

odberateľom ani inými subjektami zistenými v reťazci neexistovalo žiadne personálne, majetkové ani
iné prepojenie. Išlo o obchody, ktoré sú primárnou činnosťou žalobcu. Poukázal na to, že z vykonaných
výsluchov zamestnancov vyplýva, že išlo o štandardný tovar, štandardných druhov, rozmerov a váh,
preto opakovanie týchto údajov pri fakturácii je štandardné, ničím sa neodlišujúce od bežných obchodov
realizovaných žalobcom.

19. Vo vzťahu k nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru pre SOLIDFIN PRO s.r.o.
žalobca poukázal na judikatúru SD EÚ vo veciach C-430/09, Euro Tyre C-245/04 EMAG Teleos a
C-386/16 Toridas a C- 401/18 Herst. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ ide o transakciu, ktorá tvorí
reťazec dvoch po sebe idúcich dodaní, ktoré viedli iba k jednej preprave tak možno prepravu priradiť

jednému z dvoch dodaní a iba toto dodanie tak bude oslobodené od dane. V tejto súvislosti namietal, že
v jeho prípade daňové orgány posúdenie jeho dodávok ako statických založili na zisteniach o tom, kto
objednal a uhradil prepravu tovaru. K tomu žalobca poukázal na návrhy generálnej advokátky vo veci
C-401/18 (body 40 až 54) z ktorých vyplýva, že prevzatie nákladov na prepravu nie je možné považovať
za kritérium pre posúdenie, že ten kto prepravu objednal a uhradil prepravcovi, konal na vlastný účet

ako dodávateľ, a teda následne až dodávku v tomto zmluvnom vzťahu považovať za dodávku pohyblivú.
Pre priradenie jediného cezhraničného pohybu tovaru k určitému dodaniu v rámci reťazového plnenia
je rozhodujúce to, kto pri cezhraničnej preprave tovaru znáša nebezpečenstvo jeho náhodného zániku.
Toto dodanie je dodaním v rámci Spoločenstva oslobodeným od dane, ku ktorému dochádza v mieste
začatia prepravy. Žalobca poukázal na to, že v CMR dokladoch bol on určený ako odosielateľ a ako

prijímateľ zásielky bol určený jeho odberateľ - SOLIDFIN PRO s.r.o. Žalobca argumentoval, že pokiaľ
v dokladoch CMR predložených prepravcom bolo potvrdené prijatie tovaru spoločnosťou ARDOR,
ktorá objednala prepravu, uvedené môže preukazovať výlučne to, že táto spoločnosť bola oprávnená
prijať tovar určený príjemcovi zásielky podľa prepravnej zmluvy CMR v mieste vykládky tovaru v mene
príjemcu zásielky a z uvedeného teda možno usudzovať iba to, že až v mieste vykládky nadobudla právo

nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca spochybnil to, že objednávka a úhrada prepravy spoločnosťou
ARDOR by preukazovala to, že dodávka medzi žalobcom a jeho odberateľom bola statická.20. Podľa žalobcu splnil podmienky pre oslobodenie dane, pretože medzi ním a jeho odberateľom
existoval pri dodaní tovaru zmluvný vzťah, odberateľovi bol dodaný tovar za protihodnotu, odberateľ
vystupoval v obchodnom vzťahu pod svojim IČ DPH, tovar opustil územie SR a bol prepravený do

Poľska,zozmluvnéhovzťahuvyplývazáväzokaúmyselkupujúcehoprepraviťtovarudoinéhočlenského
štátu. Z prepravnej zmluvy CMR ani zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že došlo k prevodu práva
nakladať s tovarom ako vlastník pred začiatkom prepravy na iný subjekt. Pojem použitý v smernici „na
účet“ sa nemá vykladať v zmysle „kto objednal a hradil prepravu“ , ale pre naplnenie tohto pojmu je
rozhodujúce výlučne to, kto znášal nebezpečenstvo náhodného zániku tovaru počas prepravy. Žiaden

z dôkazov v spise nepreukazuje, že by týmto subjektom mala byť spoločnosť ARDOR Sp. z o.o. Vôbec
týmito dôkazmi nie je samotná objednávka a úhrada prepravy.

21. Pri dodaní tovaru odberateľovi HOLUBKA CONSULTING KFT. žalobca namieta, že splnil podmienky
na oslobodenie dane pretože, tovar dodal osobe identifikovanej v inom členskom štáte, tovar bol
odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu. Zároveň predložil všetky v danom čase platným

zákonom o DPH vyžadované doklady. Žalobca sa v danej veci dovoláva aplikácie relevantnej judikatúry
SD EÚ, najmä poukázal na rozhodnutia SD EÚ C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International, C-273/11
Mecsek-Gabona KFT. Uvádza, že z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že tieto nespochybňujú
nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník odberateľom HOLUBKA CONSULTING KFT. na
území Slovenska. V súlade s kúpnou zmluvou si prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ na svoj

účet, pričom bolo určené presné miesto dodania tovaru v Maďarsku, čo korešponduje aj s údajmi
uvedenými na CMR. Vypočutí svedkovia potvrdili, že obchodné transakcie prebiehali štandardným
spôsobom v súlade so smernicou žalobcu. Taktiež z odpovede maďarskej daňovej správy jednoznačne
vyplýva, že tovar bol prepravený do skladu na adresu uvedenú v príslušných CMR a o preprave
tovaru zo SR do MR nemá maďarská daňová správa pochybnosti. Žalobca je toho názoru, že v

zmysle záväzného výkladu SD EÚ nie sú splnené podmienky na uloženie povinnosti zaplatiť DPH
z uvedeného dodania žalobcovi. Namietal, že napriek jeho návrhu, aby boli preverené uskutočnenia
týchto prepráv v mýtnom systéme ako aj prepravcov, s týmto návrhom na vykonanie dôkazov sa
správcadaneanižalovanýnevysporiadalivôbec,napriektomuspochybňujúsamotnúprepravutovarudo
zahraničia, a preto odmietajú priznať oslobodenie dodávok pre tohto odberateľa. Pripustil, že zo zistení

maďarských daňových orgánov vyplýva ich podozrenie, že v Maďarskej republike bol vytvorený umelý
fakturačný reťazec za účelom krátenia DPH na území Maďarskej republiky, avšak namieta, že uvedené
zistenie v žiadnom prípade neoprávňuje z mysle uvádzanej judikatúry SD EÚ požadovať po žalobcovi a
posteriori zaplatenie DPH v Slovenskej republike. Taktiež konštatuje, že v spise sa nenachádza žiadny
dôkaz o tom, že žalobca sa vedome a úmyselne zúčastnil na pravdepodobnom podvode. Tu žalobca

poukazuje na to, že tento reťazec bol spochybnený iba na základe nemožnosti overenia si skutočností z
dôvodunekontaktnostimaďarskýchspoločnostívčasepreverovaniaazistenýchpersonálnychprepojení
medzi osobami zastupujúcimi spoločnosť HOLUBKA a spoločnosť, do ktorej skladu tovar smeroval.
Vzhľadom na uvedené žalobca namieta, že žalovaný aj správca dane nesprávne právne posúdili
zistený skutkový stav, pričom ignorovali relevantnú judikatúru SD EÚ. Napriek námietkam žalobcu počas

vyrubovacieho konania aj v odvolaní výslovne v rozpore s predmetnou judikatúrou žalovaný aj správca
dane konštatoval, že podmienkou oslobodenia je aj to, aby bol tovar zdanený titulom nadobudnutia v
inom členskom štáte rovnako výslovne v rozpore s predmetnou judikatúrou, je aj požiadavka daňových
orgánov, že k preukázaniu dodania tovaru s oslobodením je nevyhnutné, aby zahraničný odberateľ
jednoznačne a vierohodným spôsobom potvrdil a preukázal, že tovar skutočne prevzal na území iného

členského štátu a použil ho na účely ďalšej podnikateľskej činnosti. Táto požiadavka právne záväzný
výklad SD EÚ doslova spochybňuje a obchádza. S prihliadnutím na skutkové okolnosti považuje žalobca
v tomto prípade za zásadné, že tovar bol do iného členského štátu prepravený, a teda má byť zdanený
v tomto druhom členskom štáte, čo žalovaný ignoruje. Podmienky, aby aj napriek tomu, že tovar fyzicky
opustil Slovenskú republiku, bol zdanený aj v SR v zmysle judikatúry SD EÚ, nie sú dané.

22. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný aj správca dane pričítajú na jeho ťarchu to, že nekonal s
náležitou starostlivosťou pri overovaní si odberateľa, s čím žalobca nesúhlasí, pretože tento odberateľ
bol overený a obchod schvaľovaný ako v prípade iných odberateľov, s ktorými prebiehajú obchody a
ktorých dodania boli potvrdené a ani sa nevymykal ani nevykazoval žiadne prvky, ktoré by mali viesť

žalobcu k overovaniu nad bežný štandard. Neboli teda dané žiadne indície uvádzané SD EÚ, ktoré majú
obozretný subjekt viesť k ďalším overovaniam nad rámec bežnej praxe.

III.Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že námietky považuje za nedôvodné a žalobu navrhol

zamietnuť. K námietke nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že daňová kontrola
začala dňa 21.10.2014, pričom rozhodnutím č. 20384437/2014 zo dňa 17.06.2015 prerušil daňovú
kontrolu z dôvodu podania žiadostí o MVI. Následne oznámením č. 102405201/2017 zo dňa 20.11.2017
oznámil žalobcovi, že dňa 16.11.2017 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Správcovi
dane bola dňa 16.11.2017 e-mailom od oddelenia doručená konečná odpoveď vo veci dožiadania pod

č. 35717/15/MAZ od oddelenia CLO, ktoré je zriadené na Finančnom riaditeľstve SR ako koordinátor
pre medzinárodnú výmenu informácií. V konečnej odpovedi vo veci dožiadania pod č. 35717/15/MAZ
– v dokumente je síce uvedený dátum zaslania odpovede dňa 24.10.2017, avšak dátum doručenia na
oddelenie CLO tam nie je. Preto aj tvrdenie žalobcu, že dokument bol doručený dňa 24.10.2017 je
zavádzajúce. Podľa žalovaného nie je pre počítanie lehoty doby prerušenia rozhodujúci dátum prijatia
odpovede na oddelenie CLO, ale relevantný je dátum, kedy správca dane prijme odpoveď. Oddelenie

CLO je potrebné chápať len ako koordinátora medzinárodnej administratívnej spolupráce – t. j. kontaktný
úrad zriadený v zmysle čl. 4 Nariadenia rady EÚ 904/20/EÚ zo 7. októbra 2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, a jeho úkony sa teda nemôžu
považovať za úkony správcu dane zmysle Daňového poriadku. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že
oddelenie CLO musí prijatú odpoveď spracovať, vykonať jej preklad a až následne ju zaslať správcovi

dane za účelom jeho ďalšieho konania.

24. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa PRO METAL
SYSTEM s. r. o. za tovar dodaný pre odberateľa VAF TRADE SYSTEM Kft. poukázal na zistenia správcu
dane ohľadom odberateľa VAF Trade System Kft., ktorý bol nekontaktný a maďarský správca dane

nemal žiadne doklady ani informácie o činnosti spoločnosti. Správca dane získal informácie a doklady na
základe ktorých dospel k záveru, že žalobca dodával tovar (plechy) pre odberateľa Sabov Project Group
Kft. v zdaňovacích obdobiach november 2012, december 2012, január 2013 a následne pre odberateľa
VAF Trade System Kft. v zdaňovacích obdobiach február 2013, marec 2013, apríl 2013. Porovnaním
množstiev a typov fakturovaného tovaru (plechov) zistil, že na odberateľských faktúrach sa v priebehu

šiestich mesiacov opakovane vyskytujú tie isté hmotnosti a rozmery plechov. Plechy v identických
hmotnostiach a rozmeroch sa v priebehu šiestich mesiacov vyfakturujú odberateľom Sabov Project
Group Kft. alebo VAF Trade System Kft. celkovo sedem krát. Ide o ten istý tovar, ktorý sa niekoľkokrát
fakturuje v karuselových fakturačných reťazcoch, pričom tovar, ktorý je predmetom fakturácie na
preverovaných odberateľských faktúrach je súčasťou reťazca, na ktorý poukázali daňové orgány vo

svojich rozhodnutiach, pričom ani z výsledkov preverovania obchodného reťazca sa nepodarilo zistiť, kto
je výrobcom plechov, teda pôvod tovaru a ani kto je ich konečným spotrebiteľom. Podľa žalovaného sa
svedkovia (zamestnanci) vypočutí v rámci daňovej kontroly vyjadrili ku štandardnému postupu priebehu
obchodných operácií, k transakciám s VAF Trade System Kft. nepodali žiadne konkrétne informácie,
ktoré by vyvrátili zistenia správcu dane.

25. Podľa žalovaného správca dane zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých prijal záver, s
ktorým sa žalovaný stotožňuje, preto žalobné námietky žalobcu, v rámci ktorých sa v odvolaní domáha
použitia judikatúry SD EÚ (ktoré sa zaoberali otázkou odpočítania dane a konania v dobre viere),
nepovažuje za dôvodné. Žalovaný uviedol, že žalobca musí preukázať, že vynaložil a prijal všetky

rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie
účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči zdaniteľných obchodov,
zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. K tomu ďalej v zhode so správcom dane
poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009 vo vzťahu k zásadu poctivého
obchodného styku.

26. K nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi SOLIDFIN PRO s. r.
o. žalovaný poukázal na tvrdenia žalobcu v odvolaní, kedy tento uviedol, že previedol právo nakladať
s tovarom ako vlastník na spoločnosť SOLIDFIN PRO v slovenských skladoch. V tomto okamihu došlo
ku prevodu všetkých práv, úžitkov a rizík ku tovaru na spoločnosť SOLIDFIN PRO, došlo ku splneniu

záväzku žalobcu dodať tovar spoločnosti SOLIDFIN PRO. Spoločnosť SOLIDFIN PRO informovala
žalobcu o svojom úmysle prepraviť na svoj účet kúpený tovar priamo zo slovenských skladov žalobcu
poľskému odberateľovi do Poľska. Žalobca po odovzdaní tovaru vo svojich skladoch stratil kontrolu nad
tovarom a ďalej nemohol ovplyvniť, ako sa bude s tovarom nakladať, na koho náklady bude prepravavykonaná, kde a kedy spoločnosť SOLIDFIN PRO prevedie právo nakladať s tovarom ako vlastník
na svojich odberateľov, prípadne zmeniť smerovanie prepravy po odovzdaní tovaru prepravcom. Po
skončeníprepravyspoločnosťSOLIDFINPROposkytovalažalobcovipísomnépotvrdenieoprijatítovaru

vPoľsku.Žalobcanemalinformáciuaniindíciu,žespoločnosťSOLIDFINPROmáúmyselpreviesťprávo
nakladať s tovarom ako vlastník na poľského odberateľa pred uskutočnením prepravy zo Slovenska
do Poľska, ani že preprava tovaru zo Slovenska do Poľska by mala byť vykonaná na účet inej osoby
ako spoločnosti SOLIDFIN PRO. K tomu žalovaný poukázal na to, že pri cezhraničných dodaniach
tovaru platí princíp krajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia,

čím sa zabezpečí neutralita dane. Podľa žalovaného neboli splnené podmienky pre oslobodenie od
dane podľa § 43 zákona o DPH. Ďalej konštatoval, že žalobca deklaroval dodanie tovaru do iného
členského štátu (Česká republika) pre nadobúdateľa SOLIDFIN PRO s. r. o., avšak zo šetrení vyplynulo,
že predmetné obchody (predaj tovaru) žalobca uskutočňoval v rámci reťazca spoločností, kedy ten istý
tovar bol dodávaný medzi viacerými spoločnosťami a bol prepravovaný od nákupu u prvého dodávateľa
k poslednému odberateľovi v reťazci. Z predložených CMR vyplýva, že miestom vykládky tovaru pre

odberateľa SOLIDFIN PRO s. r. o. malo byť Poľsko, avšak bolo zistené, že tovar bol tovar dovážaný do
spoločnosti ARDOR Sp. z o.o. Podľa žalovaného dodanie tovaru pre odberateľa SOLIDFIN PRO s. r. o.
nebolo spojené s prepravou tovaru, keďže táto bola predmetom zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou
ARDOR Sp. z o. o. a jej obchodnými partnermi.

27. K nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi HOLUBKA
CONSULTING KFT žalovaný uviedol, že nebola potvrdená preprava tovaru do iného členského štátu
odberateľovi HOLUBKA CONSULTING KFT., Maďarsko. Žalovaný opätovne poukázal na to, že pri
cezhraničných dodaniach tovaru platí princíp krajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v
krajine nadobudnutia, čím sa zabezpečí neutralita dane. Poukázal na svoje vyjadrenie v napadnutom

rozhodnutí, kedy k rozhodnutiam SD EÚ vo veciach C-409/04 Teleos, C-184-Twoh International uviedol,
že k uplatneniu oslobodenia dodanie tovaru v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo
nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol
odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy
fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ bola

preprava tovaru zabezpečovaná dopravcom ( t. j. 3. osobou), musí mať dodávateľ – žalobca buď kópiu
dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie
tovaruvinomčlenskomštáte(CMR)alebomaťinýdokladpreukazujúciprevzatietovaruvinomčlenskom
štáte. Podľa žalovaného doklad predložený žalobcom - Potvrdenie o prijate tovaru odberateľom alebo
ním poverenou osobou, nie je iným dokladom preukazujúcim prevzatie tovaru v inom členskom štáte,

pretože jednak je vystavený zamestnancom žalobcu v mieste nakládky, t. j. v SR a z obsahu je zrejmé,
že tovar prevzal prepravca, t. j. opätovne slúži na len na preukázanie prevzatia tovaru prepravcami
zo skladu žalobcu, nie ako doklad, ktorý by preukazoval nadobudnutie tovaru odberateľom v inom
členskom štáte. Vzhľadom na to, že na základe zistení správcu dane nebolo potvrdené vykonanie
prepravy do zahraničia, nie je možné považovať doklady, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania

splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH za vierohodné doklady, ktoré
reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Žalovaný poukázal na šetrenie
vykonané správcom dane a konštatoval, že spoločnosť HOLUBKA CONSULTING KFT. nepriznala
nadobudnutie tovaru od daňového subjektu a neodviedla daň v Maďarsku, taktiež nevykonávala
ekonomickú činnosť v mieste sídla a jej konateľ, ktorý nebol maďarský občan nespolupracoval so

správcom dane. Táto spoločnosť v rozhodujúcich obdobiach nedeklarovala nadobudnutie tovaru, ktorý
mal dodať žalobca. Žalovaný uviedol, že správca dane neopieral svoj záver o nepriznaní oslobodenia
od dane o účasť žalobcu na daňovom podvode, ale na nepreukázaní splnenia podmienok oslobodenia
od dane podľa § 43 zákona o DPH.

28. Podľa žalovaného správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, za účelom ktorého vykonal
rozsiahle šetrenie a dokazovanie, vykonal výpovede svedkov. Daňové orgány uviedli všetky zistenia
a dôkazy, ako aj vysporiadanie sa s predloženými dôkazmi a argumentáciou žalobcu vo svojom
rozhodnutí, na základe ktorých dospeli k svojmu záveru, preto námietku žalobcu nedostatočného
odôvodnenia nepovažuje za dôvodnú a preto žalovaný trvá na svojom vyjadrení. Rozhodnutia daňových

orgánov sú taktiež z pohľadu žalovaného riadne a dostatočne odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5
Daňového poriadku.IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

29. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, v ktorej v zásade zotrval na svojej
predchádzajúcejargumentácii,pričomuviedol,žesúhlasísožalovaným,žepricezhraničnýchdodaniach
tovaru platí princíp krajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, čím sa
zabezpečí neutralita dane. Namietal však, že daňové orgány založili svoje rozhodnutie na argumentácii,
že podmienkou je, aby tovar bol zdanený v inom členskom štáte, pričom pri porušení tejto podmienky

poukazovali na skutočnosť, že odberateľ si svoje daňové povinnosti v Maďarsku nesplnil. Splnenie si
daňových povinností nadobúdateľom tovaru v inom členskom štáte podľa judikatúry SD EÚ však nie je
podmienkou priznania práva na oslobodenie od dane.

30. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.
Relevantná právna úprava

31. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty,
(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného

členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo
na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje

identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou

podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. , právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.

VI.
Konanie na Správnom súde v Bratislave

35. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.
z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na
ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,

Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom

v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/193/2019.

VII.
Pojednávanie36. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP nariadil na 28. januára 2025 pojednávanie.

37. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil,
svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 27.01.2025 s tým, že súhlasí, aby sa pojednávalo v jeho
neprítomnosti.

38.Právnazástupkyňažalobcusanapojednávanípridržalaargumentácieuvedenejvžalobe.Poukázala
na judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj len ,,kasačný súd“) ako aj judikatúru SD EÚ
vo vzťahu medzi rozlišovaním medzi splnením hmotnoprávnych podmienok a nepriznaním práva na
odpočet dane v prípade podvodu. Poukázala na rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 1Sžfk/39/2021,
ktoré sa zaoberalo otázkou, aké doklady je potrebné predložiť a kedy ich možno spochybniť. Považuje
za rozporné s princípom právnej istoty, aby boli vyžadované ďalšie podklady, navyše predložené doklady

CMR nepostačuje spochybňovať, ale ich pravdivosť je potrebné vyvrátiť. Právna zástupkyňa žalobcu na
pojednávaní predniesla argumentáciu vo vzťahu k jednotlivým odberateľom resp. dodávateľovi žalobcu.
Vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočet dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa PRO METAL
SYSTEM s.r.o. za tovar dodaný pre odberateľa VAF TRADE SYSTEM Kft. zdôraznila, že daňové orgány
nepreukázali, resp. neodôvodnili prípadnú vedomosť žalobcu o tom, že sa zúčastňuje na podvode. Vo

vzťahu k neuznaniu oslobodenia od dane zotrvala na stanovisku, že hmotnoprávne podmienky žalobca
splnil, a preto považuje rozhodnutie správcu dane a následne aj žalovaného za nezákonné.

VIII.

Právne posúdenie

39. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ktorými
bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v sume

463 472,50 eur.

40. Pokiaľ daňové orgány nepriznanie odpočtu dane z dodávateľských faktúr od PRO METAL SYSTEM
s.r.o. odôvodňovali tým, že žalobca bol súčasťou podvodného reťazca, správny súd poukazuje na
to, že z ich rozhodnutí vyplynulo, že tento záver prijali na podklade konštatovania, že predmetom

obchodovaných transakcií boli plechy rovnakých rozmerov a v rovnakom množstve, pričom tieto
množstvá a veľkosti plechov mali byť podľa zistení žalovaného fakturované celkovo sedem krát.
Žalobcovou námietkou, že išlo o štandardizované, resp. typizované rozmery plechov sa žalovaný
zvlášť nezaoberal. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na to, že podvodné konanie je
vymedzené v judikatúre SD EÚ (napr. vo veciach C-439/04 Kittel a C-440/04 Recolta Recycling).

41. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt - žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely
odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním
kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).
Odborná literatúra (napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky.

Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť
kumulatívne zodpovedané kladne: i)Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; ii)
Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?; iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom
podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním
spojené? iv) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo

mohol a mal vedieť daňový subjekt?

42. Tu je zásadné vyzdvihnúť, že dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode
(vykonanie vyššie opísaného Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane (napr. rozsudok kasačného súdu
vo veci sp.zn. 2Sfk/95/2022). Zároveň je v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ od daňového subjektu

možné očakávať, aby prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil,
že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad rozsudok SD
EÚ vo veci C-409/04 Teleos). Vychádzajúc z uvedeného správca dane preukazuje jednak objektívneokolnosti (existencia daňového podvodu – chýbajúca daň) a taktiež subjektívne okolnosti (vedomostný
test konkrétneho kontrolovaného subjektu).

43. Aj s poukazom na judikatúru kasačného súdu (napr. vo veci sp. zn. 5Sfk/37/2022) správny súd
uvádza, že daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú
konštruované na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní
vtedy, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť
o svojej účasti na podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak o daňovom podvode vedieť

mal alebo mohol, a to v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval
s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou.

44. S otázkou posudzovania prípadného zavinenia následne súvisí povinnosť daňového subjektu prijať
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie,
ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia SD EÚ vo veci SC

Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19
zo dňa 03.09.2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012,
bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať,
je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie SD EÚ vo veci Mahagében
Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až

tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové
preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria
správcovi dane (rozhodnutia SD EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod
51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft,
C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 57). Vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti

podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na
predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp.
skutočnosti, či daňový subjekt vedel, mal alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode
(rozhodnutie SD EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, body 53, 54, 56 a 58).

45. Jednoducho povedané, pri úvahe, či možno daňovému subjektu odoprieť nárok na odpočítanie
DPH alebo na oslobodenie od DPH z dôvodu jeho zapojenia do podvodného reťazca na DPH,
treba skúmať naplnenie podmienok, ktorými sú (i) existencia podvodu, (ii) existencia skutkových
okolností svedčiacich o možnej vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode a
(iii) neexistencia dostatočných rozumných opatrení, ktorými by daňový subjekt svojej účasti na podvode

zabránil. (rozsudok kasačného súdu vo veci sp.zn. 5Sfk/37/2022). Ako už bolo vyššie naznačené v
prípade dokazovania existencie podvodu na DPH ako aj vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na
daňovom podvode leží dôkazné bremeno na správcovi dane, pričom ho nemožno prenášať na daňový
subjekt. Daňový subjekt má možnosť sa brániť tým, že preukáže, že prijal dostatočné opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti

na daňovom podvode.

46. Podľa rozhodovacej praxe SD EÚ nie je prekážkou pre zamietnutie práva na odpočet dane, ak
sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že daňový subjekt si nesplnil povinnosti, ktoré mu
boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil,

bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo
možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode (rozsudok SD EÚ vo
veci C-273/11 Mecsek-Gabona). Zároveň je od daňového subjektu možné očakávať, aby prijal všetky
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad rozsudok SD EÚ vo veci Teleos z 27.09.2007,

C-409/04).

47. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že závery, resp. odôvodnenie daňových orgánov sú
v rozpore s vyššie uvedenými východiskami. Za absolútne nedostatočné správny súd považuje
odôvodnenie najmä vo vzťahu k otázke posudzovania, resp. preukazovania subjektívnych okolností

– teda vo vzťahu k vykonaniu vedomostného testu žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu.
Daňové orgány poukázali na relatívne rozsiahle zistenia, ktoré však možno naviazať na posudzovanie
objektívnych okolností, teda na zodpovedanie otázky existencie samotného podvodu. Týmito
okolnosťami však ešte zo strany daňových orgánov neboli preukázané subjektívne okolnosti, a tedanebolo preukázané, že žalobca skutočne vedel, mal alebo mohol vedieť o tom, že sa svojimi plneniami
zúčastňuje na podvode. Pokiaľ daňové orgány jeho prípadnú vedomosť odôvodňovali poukazom na to,
že išlo o tovar rovnakých rozmerov a množstva, táto skutočnosť ešte sama osebe nie je preukázaním

vedomostnej stránky žalobcu. Okrem tejto okolnosti totiž daňové orgány, súc zaťažené dôkazným
bremenom, nepoukázali na žiadne iné okolnosti, akými by boli napr. indikátory rizikovosti transakcie.
Z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov taktiež nevyplýva, akým spôsobom a či vôbec sa zoberali
otázkou opatrení prijímaných zo strany žalobcu.

48. S ohľadom na uvedené je potrebné vyhovieť námietkam žalobcu vo vzťahu k nepriznaniu odpočtu
dane z dodávateľských faktúr od PRO METAL SYSTEM s.r.o. pre odberateľa VAF TRADE SYSTEM Kft.
Z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov totiž nevyplýva, akým spôsobom a na základe akých zistení
dospeli daňové orgány k záveru o tom, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt mal vedomosť,
resp. vedieť mal a mohol o tom, že sa svojimi plneniami zúčastňuje na podvode. Rozhodnutia daňových
orgánov sú vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky nepreskúmateľné.

49. Konajúci senát 1S pre úplnosť dopĺňa, že správny súd už rozhodoval vo veci toho istého žalobcu
a totožného predmetu konania (nepriznanie odpočtu DPH) v inom zdaňovacom období, kedy taktiež
daňovéorgányzaložilizáveronepriznaníodpočtudanevovzťahukdodávateľoviPROMETALSYSTEM
s.r.o. na konštatovaní, že žalobca bol súčasťou podvodného reťazca. V tomto prípade išlo o vec vedenú

nasprávnomsúdpodsp.zn.BA-1S/189/2019.Senát1Svtejtosúvislostiuvádza,ževprejednávanejveci
nemal zo spisu ani z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov za preukázané riadne vykonanie Axel-
Kittel testu, najmä vo vzťahu k jeho subjektívnej vedomostnej zložke (t.j. či žalobca vedel, alebo vedieť
mal a mohol, že sa zúčastňuje na podvode), a preto sa odkláňa od záverov správneho súdu v citovanom
rozhodnutí BA-1S/189/2019 vo vzťahu k nepriznaniu odpočtu dane z faktúr PRO METAL SYSTEM s.r.o.

50. Vo vzťahu k nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi HOLUBKA
CONSULTING KFT. správny súd uvádza, že dodanie tovaru do iného členského štátu podľa zákona
o DPH (ktorý je výsledkom implementácie spoločnej úpravy systému DPH stanovenej predovšetkým v
Smernici Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty) je oslobodené od dane

v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom osoba identifikovaná na
daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie dodávky v rámci Európskeho spoločenstva zodpovedajúce
nadobudnutiu v rámci spoločenstva umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a v nadväznosti na to tiež
porušeniu zásady daňovej neutrality, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH. Úmyslom úpravy
zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej

únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby).

51. Hmotnoprávne podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu aj spôsob
preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravuje § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o
DPH. Musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského

štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet
nadobúdateľa, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v
inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a nadobúdateľ, na
ktorého prešlo vlastnícke právo, je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. Ustanovenie § 43 ods. 5

zákona o DPH vymenúva jednotlivé doklady potrebné na preukázanie splnenie podmienky oslobodenia
od platenia DPH v závislosti od toho, či bolo dodanie tovaru vykonané alebo zabezpečené dodávateľom
alebo odberateľom. Pokiaľ si žalobca uplatnil oslobodenie od dane, bolo jeho povinnosťou preukázať
splnenie podmienok stanovených v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Pokiaľ daňový subjekt svoje dôkazné
bremeno uniesol, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Vykonaným dokazovaním musí

správca dane vyvrátiť žalobcom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na
oslobodenie od dane alebo (vo svetle judikatúry SD EÚ) musí správca dane preukázať, že posudzovaná
obchodnátransakciabolasúčasťoureťazcazaťaženéhopodvodom,oktoromžalobcavedelalebomusel
vedieť, resp. že ide o zneužitie práva (C-409/04 Teleos plc.) (bližšie pozri rozsudok kasačného súdu
5Sfk/37/2022 z 27. 03. 2024)

52. Zo záverov rozhodnutia SD EÚ vo veci C-409/04 (Teleos) vyplýva, že nadobudnutie tovaru v
rámci spoločenstva sa podmieňuje splnením dvoch podmienok, a to jednak prechodom práva nakladať
s hnuteľnou vecou ako vlastník pre nadobúdateľa a jednak odoslaním alebo prepravou takejto vecinadobúdateľovi do miesta určenia predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do členského štátu
inéhoakoten,zktoréhotovarbolvyexpedovanýalebotransportovaný.Abymoholbyťzdaniteľnýobchod
spočívajúci v dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodený od daňovej povinnosti,

musia byť uvedené podmienky splnené kumulatívne.

53.VprípadespoločnostiHOLUBKACONSULTINGKFT.predložilžalobcasprávcovidaneodberateľské
faktúry vystavené v období apríl - august 2013, prepravné doklady (CMR), kúpne zmluvy, dodacie listy,
objednávky, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo ním poverenou osobou, inšpekčné certifikáty,

výpisy z bankových účtov a podrobný výpis pohybu vozidiel z vážneho systému žalobcu, ktorý obsahuje
EČV motorového vozidla, dátum a čas vstupu a výstupu auta, váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom
liste. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že žalobca deklaroval dodávky tovaru – hutný materiál uvedenému
odberateľovi, pričom podľa predložených CMR bolo miesto vykladania tovaru v rozhodnom zdaňovacom
období na adrese A., G. XX. Z vykonaného preverovania správcovi dane vyplynulo, že nebolo možné
zistiť, či skutočne došlo k preprave tovaru do iného členského štátu pre deklarovaného odberateľa,

nebolo možné zistiť, či bol tovar spoločnosťou prijatý. Skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že tovar v
Maďarsku prevzal deklarovaný nadobúdateľ vyvodil zo zistení, že na adrese X-XX G. E., A. sa nachádza
sklad, ktorý si prenajala spoločnosť BHB 76 CENTRUM KFT., t. j. spoločnosť, ktorá bola podľa zistení
plynúcich z MVI účastná na fakturačnom reťazci. Tento umelý fakturačný reťazec bol zistený medzi
spoločnosťami HOLUBKA CONSULTING KFT., MARBORIN-TRADE KFT, VAS JOB TRADE a BHB

76 CENTRUM KFT. Taktiež spoločnosť HOLUBKA nepriznala daň z nadobudnutia tovaru v Maďarsku,
pričom podľa správcu dane neexistuje žiadny dôkaz o tom, že tovar nadobudla spoločnosť HOLUBKA
CONSULTING KFT. tak, ako je uvedené v dokladoch predložených žalobcom.

54. Správcom dane a následne žalovaným uvádzané skutkové zistenia bez toho, aby boli tieto správcom

dane, resp. žalovaným v úplnosti riadne vyhodnotené, podľa názoru správneho súdu nepostačujú
na prijatie záveru o nepreukázaní dodania tovaru žalobcom deklarovanému odberateľovi. Správca
dane nevyhodnotil zistené skutočnosti, plynúce zo žalobcom predložených dokladov (odberateľské
faktúry, prepravné doklady (CMR), kúpne zmluvy, dodacie listy, objednávky, potvrdenie o prijatí tovaru
odberateľom alebo ním poverenou osobou, inšpekčné certifikáty, výpisy z bankových účtov a podrobný

výpis pohybu vozidiel z vážneho systému žalobcu, ktorý obsahuje EČV motorového vozidla, dátum a čas
vstupu a výstupu auta, váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste), miestneho zisťovania správcom
dane, výsledkov MVI, alebo zistených vlastným šetrením zahraničnej daňovej správy jednotlivo ako i v
ich vzájomných súvislostiach, s prihliadnutím na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo tak, ako mu táto
povinnosť vyplýva z § 3 ods. 3 zákona o správe daní.

55. Pri hodnotení dôkazov správca dane opomenul skutkové zistenia maďarských daňových orgánov
získanévrámciMVI,žekonečnémiestovykládkytovaruboloCENTRALSTEELLOGISTICKFT.,adresa
sídla XXXX A., G. X-XX sklad, ktorý si od spoločnosti CENTRAL STEEL LOGISTIC KFT., prenajala
spoločnosť BHB 76 CENTRUM KFT. Správca dane sa pri hodnotení skutkových zistení v odôvodnení

rozhodnutia vôbec nezaoberal zistením Maďarskej daňovej správy o tom, že tovar bol vyložený v sklade
6-16 Csöhegesztö Street, Budapešť (t. j. na adrese uvedenej v prepravných dokladoch podľa dohody
obchodných strán), čo nekorešponduje s jeho záverom, že nebolo možné zistiť, či skutočne došlo k
preprave tovaru do iného členského štátu pre odberateľa HOLUBKA CONSULTING KFT. a či bol
spoločnosťou prijatý. Zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že tovar mal byť prepravený na

územie Maďarska odberateľom - spoločnosťou HOLUBKA CONSULTING KFT., tovar bol naložený v
sklade žalobcu (výdajný sklad E. XX, F. X, C..) a odberateľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako
vlastník na území Slovenska. Podľa zistení Maďarského správcu dane bol tovar vyložený v sklade
6-16 Csöhegesztö Street, v Budapešti, čo preukazuje, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného
členského štátu. Taktiež z podkladov predložených žalobcom vyplýva, že odberateľ prevzatie tovaru

potvrdil. Zistenia správcu dane bez toho, aby tieto v rámci hodnotenia dôkazov posúdil v nadväznosti na
splnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH samy osebe nie
sú dostatočne závažné na spochybnenie žalobcom predložených dokladov, najmä CMR ako i potvrdenia
o prevzatí tovaru kupujúcim. Skutočnosti zistené maďarským daňovým orgánom skôr nasvedčujú
podvodnému konaniu zo strany maďarských odberateľov, keďže na území Maďarskej republiky nebola

odvedená DPH za intrakomunitárne nadobudnutie tovaru.

56. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že odberateľ žalobcu spoločnosť HOLUBKA
CONSALTING KFT., bola riadne identifikovaná pre daň v Maďarsku, pričom toto identifikačné číslopre daň jej bolo odobraté až 15.05.2015. Túto skutočnosť nespochybnil ani maďarský správca
dane. Podľa výpisu maďarského obchodného registra došlo k výmazu sídla spoločnosti HOLUBKA
CONSULTING KFT. dňa 16.05.2015. Argumentácia správcu dane a žalovaného, že pokiaľ ide o

zmiznutého obchodníka, nemožno slovenskému platiteľovi poskytnúť oslobodenie od dane len na
základe poukazu na rozsudok ESD C-73/06, neobstojí. Žalovaný v reakcii na žalobcovu odvolaciu
námietku relevanciu uvedeného rozhodnutia odôvodnil poukazom na skutočnosť, že adresa uvedená
v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu jej ekonomickej činnosti. Z uvedeného
nie je súdu zrejmé, na základe akej úvahy dospel žalovaný k uvedenému záveru vo svetle skutkových

okolností prejednávanej veci a v nadväznosti na znenie § 43 ods. 1 zákona o DPH, v ktorom zákon
vyžaduje, aby bol nadobúdateľ osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Aplikácia záverov
rozsudku ESD vo veci C-73/06 nie je v nadväznosti na prejedávanú vec z odôvodnenia rozhodnutia
dostatočne zrejmá. Predmetné rozhodnutie totiž posudzovalo otázku tzv. skutočného sídla spoločnosti,
za ktoré má byť považované miesto prijímania zásadných rozhodnutí riadiaceho orgánu, pričom súd
konštatoval, že toto môže byť iné, ako je registračné sídlo spoločnosti za predpokladu, ak sa takéto sídlo

vyznačuje dostatočným stupňom trvalosti a adekvátnou štruktúrou, z hľadiska ľudských a technických
zdrojov na dodávanie dotknutých služieb na nezávislom základe.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil súd žalobcove námietky ohľadom nepreskúmateľnosti
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov ako dôvodné. Správca dane, resp. žalovaný náležite nevyhodnotil

dôkazy samostatne ako i vo vzájomných súvislostiach a svoje právne závery neprepojili úvahou,
z ktorej by bolo jednoznačne zrejmé, na podklade akých dôkazov dospeli k záveru o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH pri uvedených
odberateľoch žalobcu. Taktiež neodôvodnili relevanciu rozhodnutia ESD C-73/06 pri jeho aplikácii na
prejednávanú vec. Správny súd si je vedomý náročnosti a rozsiahlosti vykonanej daňovej kontroly

zameranej na viacero zdaňovacích období, v ktorých sa mnohokrát skutkové zistenia týkajúce sa
totožných odberateľských spoločností prelínajú. Táto skutočnosť však nemôže mať vplyv na úplnosť
skutkových zistení, ich riadne vyhodnotenie a následne aj ich riadne odôvodnenie v rozhodnutí, a to v
kontextehmotnoprávnychpodmienokpodľa§43zákonaoDPHvnadväznostinajednotlivépreverované
od dane oslobodené plnenia.

58. Vo vzťahu k nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi SOLIDFIN
PRO s. r. o. správny súd poukazuje na to, že daňové orgány skutkovo ustálili, že tovar mal byť
podľa predložených dokladov dodávaný od žalobcu pre SOLIDFIN PRO s. r. o.(ČR) zo skladu žalobcu
s miestom vykládky v Poľsku. Odvoz mal zabezpečiť SOLIDFIN PRO s. r. o., pričom prepravu podľa

zistení v skutočnosti vykonala SPEDYCJA ORAZ TRANSPORT CIEZKI, C. D., ktorú objednala a platila
spoločnosť ARDOR Sp.z.o. Z ďalších zistení vyplynulo, že tovar bol dodaný SOLIDFIN PRO s. r. o.
v skladoch žalobcu a SOLIDFIN PRO s. r. o. nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Následne
SOLIDFINPROs.r.o.predaltovarspoločnostiARDORSp.z.o.Daňovéorgánykonštatovali,žepreprava
nebolasúčasťouzmluvnéhovzťahumedzižalobcomaSOLIDFINPROs.r.o.,apretododanietovarupre

SOLIDFIN PRO s. r. o. v tomto prípade nebolo spojené s prepravou. Preprava bola súčasťou zmluvného
vzťahu medzi ARDOR Sp.z.o. a jej obchodnými partnermi. Daňové orgány v tomto prípade poukázali na
doklady predložené žalobcom a konštatovali, že tieto nespĺňajú podmienku podľa § 45 ods. 5 písm. c)
zákona o DPH, pretože potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom SOLIDFIN PRO s. r. o. je s nečitateľným
podpisom a bez uvedenia konkrétnej adresy, keďže obsahujú iba miesto určenia ,,Poľsko“, rovnako

takéto nekonkrétne miesto obsahujú aj CMR doklady predložené žalobcom. Daňové orgány na podklade
týchto zistení konštatovali, že dodanie tovaru nebolo realizované prostredníctvom prepravy na účet
SOLIDFIN PRO s. r. o., ani žalobcu, pričom v prípade dodania tovaru od žalobcu pre SOLIDFIN PRO
s. r. o. išlo o statickú dodávku. Daňové orgány navyše zistili na základe odpovede na MVI, že v CMR
dokladoch zadovážených v rámci kontroly prepravcu SPEDYCJA ORAZ TRANSPORT CIEZKI, C. D.

bolo vo vzťahu k predmetnému uvedené, že miesto nakládky bolo v sklade žalobcu a miesto vykládky
na konkrétnej adrese v Poľsku, pričom ako osoba, ktorá tovar prebrala je uvedená spoločnosť ARDOR
Sp.z.o. Súčasťou odpovede boli aj faktúry za prepravné služby od prepravcu pre ARDOR Sp.z.o.,
dodacie listy od žalobcu pre SOLIDFIN PRO s. r. o., opatrené pečiatkou ARDOR Sp.z.o. a príkaz na
prepravu zákazníka ARDOR Sp.z.o.

59. Správny súd konštatuje, že podstata nezrovnalostí, od ktorých závisí posúdenie prípadného
priznania práva na oslobodenie od dane sa týka prepravy. V zmysle § 45 ods. 3 zákona o DPH je na
účel prepravy potrebné predložiť nasledovné dôkazy: i) doklad o odoslaní tovaru - ak prepravu tovaruzabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom , ii) kópia dokladu o preprave tovaru (CMR,
CIM, lodný konosament), v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie
tovaru v inom členskom štáte - ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou

ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v
inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom; iii) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom
alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ. V tomto prípade
pokiaľ žalobca poukazoval na to, že predložil potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom SOLIDFIN PRO
s. r. o., tak správny súd uvádza, že takéto potvrdenie musí obsahovať okrem iného aj adresu miesta

a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu
miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, čo sa však podľa zistení
daňových orgánov nestalo, keďže na predmetnom doklade bolo rovnako ako aj na CMR doklade
uvedené len ,,Poľsko“. Vo vzťahu k samotnej otázke prepravy správny súd poukazuje na to, že preprava
môže byť priradená iba jednej transakcii a iba jedna transakcia môže byť oslobodená (pokiaľ to nie
je trojstranný obchod). Miesto dodania tovaru, ktoré je spojené s prepravou, je miesto, kde preprava

začína, pričom dodanie tovaru, ktoré predchádza dodaniu tovaru do iného členského štátu je tuzemským
dodaním v členskom štáte odoslania. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti správny súd v zhode
s daňovými orgánmi uvádza, že v prípade dodania tovaru od žalobcu pre SOLIDFIN PRO s. r. o.
nebolo preukázané, že v rámci uvedenej transakcie došlo v rámci tejto prvej dodávky k pohyblivej
dodávke, ktorej by sa mohla priradiť preprava tovaru do iného členského štátu. Žalobcove námietky voči

nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi SOLIDFIN PRO s. r. o. preto
správny súd neakceptoval.

60. Záverom správny súd len pre úplnosť dáva všeobecne do pozornosti, že aj v rámci prípadného
odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov je potrebné zohľadniť skutočnosť, že sa rozlišuje, či správca

dane vedie dokazovanie za účelom potreby preukázania naplnenia hmotnoprávnych a formálnych
podmienok pre odpočítanie DPH/oslobodenie od dane alebo, či ide vo veci o odopretie nároku na
odpočítanie DPH/oslobodenie od dane z dôvodu účasti na daňovom podvode (rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 2Sfk/76/2022 z 30.03.2023). Vo všeobecnosti je v
rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych

podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych
podmienokpriznaniaprávanaodpočítanie,(iii)odopretímnárokunaodpočítanieDPHalebooslobodenie
od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia
od dane z dôvodu zneužitia práva (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Najvyššieho správneho
súdu sp.zn. 10Sžfk/20/2021 z 29.03.2023). V tejto súvislosti tak pokiaľ správca dane viedol dokazovanie

za účelom potreby preukázania naplnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok pre odpočítanie
DPH, či oslobodenie od dane, tak nie je žiaduce, aby odôvodnenie obsahovalo popis okolností
indikujúcich prípadný podvod.

61. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne nedodržania lehoty na vykonanie daňovej

kontroly z dôvodu, že už doručením odpovede na žiadosť o MVI č. 35717/15/MAZ dňa 24.10.2017
oddeleniu CLO (odbor riadenia rizík a operačných činností) pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola
prerušila, a teda pre počítanie lehoty jej prerušenia je rozhodujúci dátum prijatia odpovede Finančným
riaditeľstvom SR, oddelenie CLO. S uvedeným tvrdením však, zhodne s názorom žalovaného, nemožno
súhlasiť. Oddelenie CLO ako kontaktný úrad bol zriadený v zmysle čl. 4 Nariadenia rady EÚ 904/20/

EÚ zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty
a slúži ako koordinátor medzinárodnej administratívnej spolupráce (ďalej ako „nariadenie“). Správca
dane môže podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona prerušiť konanie, ak je potrebné získať informácie
spôsobompodľaosobitnéhopredpisu.Týmtoosobitnýmpredpisomjeajspomínanénariadenie.Správca
dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie

prerušilo. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania, pričom
relevantným dátumom pre pominutie dôvodov, pre ktoré sa konanie prerušilo, je v danom prípade
dátum obdržania požadovanej informácie v rámci MVI správcom dane, ktorým je podľa § 4 ods. 1
zákona daňový úrad, od koordinátora medzinárodnej administratívnej spolupráce, v danom prípade
oddelenia CLO, Finančného riaditeľstva SR. Správca dane je oprávnený posúdiť, či v danom prípade

pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, či napr. v rámci MVI obdržal všetky
požadované informácie, alebo nebolo potrebné tieto ešte doplniť. Z administratívneho spisu bolo zrejmé,
že predmetná daňová kontrola sa u žalobcu začala dňa 21.10.2014. Z dôvodu podania žiadostí o
medzinárodnú výmenu informácii, správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č.20384437/2015 zo dňa 17.06.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.06.2015 a kontrola dane
z pridanej hodnoty bola prerušená odo dňa 23.06.2015. Oznámením č. 102405201/2017 zo dňa
20.11.2017 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 16.11.2017 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová

kontrola dane z pridanej hodnoty u žalobcu prerušila. Daňová kontrola bola prerušená 878 dní. O
výsledku zistení z daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobia január 2013 – september 2013 č. 100521127/2018 zo dňa 09.03.2018, ktorý bol doručený
žalobcovi dňa 14.03.2018. Jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly, po započítaní prerušenia
konania, uplynula dňa 17.03.2018. Z dôvodu, že žalobca prevzal protokol z daňovej kontroly dňa

14.03.2018, jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola zachovaná.

62. Správny súd sa ďalšími žalobnými námietkami, týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia,
nezaoberal, pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov spravidla bráni posúdeniu
dôvodnosti meritórnych námietok.

63. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm.
d/ SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní bude povinnosťou žalovaného, viazaného právnym názorom správneho súdu /§191 ods. 6 SSP/,
vec náležite prejednať a svoje rozhodnutie v zmysle vyjadreného názoru súdu v súlade so zákonom
odôvodniť, vychádzajúc pritom z riadne zisteného a popísaného skutkového stavu.

64. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že úspešnému žalobcovi náhradu účelne
vynaložených trov konania poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému priznal. O ich
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

BA-2S/193/2019

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 493e SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.