Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-2T/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423010088
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8423010088.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

13. marca 2025 v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1./ A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XXX, D. B.,

2./ E. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XXX, D. B.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

ako zákonní zástupcovia - rodičia maloletých F. A., nar. XX.XX.XXXX, a G. A., nar. XX.XX.XXXX,
žiakov H. I. J. A. I. C. XX, okr. B., si voči nim zanedbávali svoje zákonné povinnosti rodičov tým, že
maloletému F. A., nar. XX.XX.XXXX, umožnili počas školského roka 2021/2022 v dobe od 01.01.2022
do 30.06.2022 bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať 527 vyučovacích hodín, a maloletej G.
A., nar. XX.XX.XXXX, umožnili počas školského roka 2021/2022 v dobe od 01.04.2022 do 30.06.2022

bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať 270 vyučovacích hodín, pričom napriek upozorneniam
školy k náprave nedošlo a o výchovu a zabezpečenie dochádzky svojich detí do školy sa nestarali,

t e d a

vydali z nedbanlivosti osoby mladšie ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že im
umožnili viesť záhaľčivý život a spáchali taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l i

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona /s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona/.
Z a t o i m s ú d u k l a d á :

1./ obžalovanej A. A.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest odňatia slobody
uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 2T/54/2022 zo dňa 13.04.2023, právoplatný dňa
13.04.2023, v trvaní 7 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24
mesiacov považuje súd na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej za dostatočný.

2./ obžalovanému E. A.Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest odňatia slobody
uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 2T/54/2022 zo dňa 13.04.2023, právoplatný dňa
13.04.2023, v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24

mesiacov považuje súd na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa
01.03.2023 obžalobu pod č. Pv 472/22/7703 – 14 zo dňa 28.02.2023 na obžalovaných A. A. a E. A.,
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého

sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že ako zákonní zástupcovia - rodičia maloletých F. A.,
nar. XX.XX.XXXX, a G. A., nar. XX.XX.XXXX, K. H. I. J. A. I. C. XX, D. B., si voči nim zanedbávali
svoje zákonné povinnosti rodičov tým, že maloletému F. A., nar. XX.XX.XXXX, umožnili počas školského
roka 2021/2022 v dobe od 01.01.2022 do 30.06.2022 bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať 527
vyučovacích hodín, a maloletej G. A., nar. XX.XX.XXXX, umožnili počas školského roka 2021/2022 v

dobeod01.04.2022do30.06.2022bezdôvodneabezospravedlneniavymeškať270vyučovacíchhodín,
pričom napriek upozorneniam školy k náprave nedošlo a o výchovu a zabezpečenie dochádzky svojich
detí do školy sa nestarali.

Obžalovaný E. A. po poučení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku neurobil žiadne vyhlásenie

a ku skutku odmietol vypovedať. V prípravnom konaní uviedol, že on povie synovi, aby šiel do školy,
ale nejde. On je postihnutý, lieči sa. Dcéra G. a syn F. nechodia do školy. On doma vstáva každé ráno
a povie im, aby išli do školy. Oni do školy nechodia, s F. sú doma problémy, chce ísť do domova. Zo
školy mu veľa žalovali, že nechodia do školy. Nevie, koľko hodín majú vymeškaných v školskom roku
2021/2022. Doma pomáhajú, majú všetko, aj oblečenie. Uvedomuje si, že deti musia chodiť do školy.

Ľutuje, že nechodili. F. aj G. sa doma učia.

Obžalovaná A. A. po poučení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku neurobila žiadne vyhlásenie a
ku skutku odmietla vypovedať. V prípravnom konaní uviedla, že toho času nepracuje, stará sa o deti.
Manžel E. pracuje na aktivačných prácach. Žije s manželom, synom F. a dcérou G.. Syn F. nechodí do

školy, lebo nemá šaty a topánky. Ani doma nepočúva, robí zle, povedal im, že chce ísť do domova. F.
im doma hovoril, že pôjde do školy, ale nešiel. Nevie, prečo dcéra G. nechodí do školy. Nemali topánky
a šaty, ale teraz už majú. S deťmi si nevedia dať doma rady. Nevie, koľko hodín majú vymeškaných
v školskom roku 2021/2022. Vie, že deti musia chodiť do školy. Deti sa doma učia.

Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa A. L. M., bývalá triedna učiteľka maloletej G. A., zotrvala
na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedla, že si predvolávala rodičov. Sú to rodičia
z veľmi sociálne znevýhodneného prostredia. G. bola na tom naozaj mentálne veľmi slabo. Rodičia
prisľúbili nápravu, ale k náprave nedošlo. Rodičov si predvolávala buď individuálne alebo na rodičovské
združenia. Keď deti neprišli 3 dni, už posielali upozornenie, na týždennej báze. Vysvetľovali im, mamka

len hlava dole. Otec skôr tomu porozumel. Otec aj chodieval. Obidvaja. Ale veľmi ťažko sa s nimi
komunikovalo. Otec povedal, že on s ňou príde. On aj prišiel, ale niekedy neprišli, proste nechodila do
školy. Snažila sa im povedať, že je potrebné, aby chodili do školy, aby sa vzdelávali. Snažili sa im tie
hodiny aj pripraviť, aby sa aj hrali, aj spievali, aby videli, že aj v tom kolektíve, že je fajn, že je to prínosné
pre nich, že aj tou hrou sa dokážu niečo naučiť a hlavne rozprávať po slovensky. K počtu hodín, ktoré

vymeškala G. A. od 01.04.2022 do 30.06.2022 sa nevedela vyjadriť. Mala aj ospravedlnené hodiny, ktoré
jej ospravedlnili rodičia alebo boli od lekára. G. zo školy neutekala. Otec ju fyzicky aj doviezol do školy,
sám osobne. Nevie, koľkokrát. Ona komunikovala s otcom a čiastočne aj s mamou. Pri komunikácii otec
porozumel. Povedal, že do školy príde.
Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku odstraňoval rozpory vo výpovedi svedkyne

ohľadom vymeškaných hodín, kedy v prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že G. A. v školskom roku
2021/2022 vymeškala spolu 485 hodín, z toho bolo 270 hodín neospravedlnených, pričom v 2. polroku
zanedbávala povinnú školskú dochádzku. Svedkyňa zotrvala na výpovedi z prípravného konania.

Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa A. H. J., bývalá učiteľka maloletého F. A., zotrvala na

výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedla, že F. mal v školskom roku 842 vymeškanýchhodín, nejakých 15 ospravedlnených. Za obdobie od 01.01.2022 do 29.06.2022 nechodil do školy
vôbec, predtým, od začiatku školského roka chodil. Ona oboznamovala rodičov. Matku nepozná, každý
týždeň sa stretávala s otcom v osade, mali pohovor ohľadom dochádzky. Stretávali sa v škole, kde jej

stále podpísal papiere o záškoláctve a vždy sa vyhováral, že F. ho nepočúva. Keď ho ide odprevadiť
k autobusu, tak utečie alebo že vraj ho zbije. Za tú dobu, čo chodil do školy, bol taký slabší, bol slabý žiak,
mal nejakých 13-násť rokov a bol stále žiakom 3. triedy. Rodičia sa veľmi nezaujímali o jeho hygienu.
Chodil väčšinou v tom istom oblečení. Desiatu si nenosil, pretože škola zabezpečovala obedové balíčky.
A čo sa týka jeho vzdelania, kvázi nevedel nič. Vedel sa tak akurát podpísať, nejaké základné veci, ale

ináč nevedel nič. Kontaktovanie školy rodiča bolo za pomoci sociálnych asistentov, vždy bola pozvánka
poslaná na určitý dátum a čas. Dopredu vedel rodič, kedy má prísť do školy. Mali vždy ústny pohovor
ohľadom toho, že prečo F. nechodí do školy, vždy to bolo to isté, že proste, aby ho už dali do domova,
aby mu vybavili, aby išiel do domova, že už proste nevládze, nevie sa oňho starať, že ten chlapec si
robí, čo chce. Otec porozumel, čo mu hovorí, aj napriek hendikepu. Školský autobus vozí žiakov každý
deň do školy, čiže nebolo to, že on si to musel platiť, že neboli tam finančné prostriedky.

Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku odstraňoval rozpory vo výpovedi svedkyne
ohľadom vymeškaných hodín, kedy v prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že F. A. má od 11.09.2021
do 20.12.2021 vymeškaných 315 hodín, z toho 300 neospravedlnených hodín, od 01.01.2022 do
29.06.2022 má F. vymeškaných 527 neospravedlnených hodín, celkovo teda za kalendárny rok
vymeškal 842 hodín, z toho bolo 15 ospravedlnených. Svedkyňa zotrvala na výpovedi z prípravného

konania.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec A. M. M. zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 49/2022.
Uviedol, že pokiaľ ide o napr. zabezpečenie školskej dochádzky, tak obžalovaný jednoducho fyzicky za
svojimi deťmi nestíha, nepočúvajú ho. Má obmedzenú pohyblivosť, tak ho nerešpektujú, nevie, akým

spôsobom by mal dosiahnuť to, aby ho počúvali. Pán A. je negramotný. On sám nevybaví deťom
napríklad umiestnenie v reedukačnom centre alebo ich nedokáže vziať na vyšetrenie, k psychológovi,
aby sa dosiahla nejaká náprava. Má informáciu, že v tej rodine fakticky funguje jeho teta, ktorá nejakým
spôsobom dohliada a zabezpečuje to, aby tam boli aspoň základné veci, potraviny, a aby bolo navarené,
a postarané po tej takej základnej materiálnej stránke. Obžalovaný si uvedomuje, že deti sú povinné

chodiť do školy a uvedomuje si aj to, že je za to on braný na zodpovednosť. Fyzicky je poškodený nie
len cievnou mozgovou príhodou, ale aj stavom po detskej mozgovej obrne, má fakticky obidve ruky
postihnuté. Mentálny defekt sa prejavuje tým, že nie je schopný tak nejak komplexnejšie, abstraktne
uvažovať a domýšľať možné dôsledky z toho, čo vykoná. Nevie jednať účinne, aby svoju rodičovskú
autoritu presadil. Nevie tomu svojmu dieťaťu ukázať, nevie mu to podať, že prečo vlastne by do tej

školy chodiť mal, nevie mu ukázať príklad. Nevie mu nejakým spôsobom formovať jeho osobnosť v tom
zmysle, že by to dieťa malo, že by sa chcelo učiť, nevie ho motivovať, nemá ako. K takmer vymiznutej
schopnostiovládaťkonanie,ktorúuviedolvznaleckomposudku,uviedol,žetopraktickyznamená,ženie
je schopný účinne nejakým spôsobom kontrolovať a ovládať svoje konanie v tejto veci. Jeho záver nebol
v duchu vymiznutej schopnosti ovládať svoje konanie, pretože pokiaľ by sa mal vysloviť o vymiznutých

ovládacích schopnostiach, tak pokiaľ by tam bola stredne ťažká mentálna retardácia, imbecilita, tak tam
by bolo zjavné, že schopnosti sú vymiznuté. Ale keď je tam ľahká mentálna retardácia a ešte je tak
čiastočne v tej svojej komunite ako-tak schopný existovať, tak musí sa vysloviť tak, že tam nejakým
spôsobom tie ovládacie schopnosti aspoň v minimálnej miere zachované sú, ale tá miera je skutočne
minimálna. Obžalovaný vie napríklad komunikovať s tými svojimi deťmi, tým pádom sa môže pokúsiť

nejakým spôsobom ich ovplyvňovať. Obžalovaný niečo porozumie, ale nemá mentálne schopnosti na
to, aby potom aj realizoval tie odporúčania, čo dostane od pedagógov. Prakticky môže svoje dieťa zobrať
a doviesť do školy. A pre neho už aj to je ťažké. On chodí zle. Uviedol, že si nie je celkom istý, že čo
všetko, aké administratívne úkony sa po ňom môžu požadovať, pokiaľ by mal žiadať sociálnu kuratelu
o nejaké riešenie. Všeobecne ťažko možno od neho očakávať, že nejakým spôsobom bude vedieť celé

si to zmanažovať a dotiahnuť do konca bez nejakej pomoci. Ale môže rozpovedať, že je problém a áno,
učiteľka, keď mu povie, že Vaše dieťa nechodí do školy, oslovte sociálnu kuratelu, tak toto by mal byť
schopný porozumieť. Pokiaľ ide o schopnosť chápať celý zmysel trestného konania, účasť na súde,
priebeh súdneho pojednávania, tak je asi schopný na určitej úrovni. Na tej svojej mentálnej úrovni je
schopný porozumieť, že pokiaľ je spáchaný nejaký trestný čin, tak za to je nejakým spôsobom človek

potrestaný. Takže na takej tej základnej bazálnej úrovni to je schopný chápať.

Na hlavnom pojednávaní vypočutá znalkyňa A. N. O. zotrvala na záveroch znaleckého posudku č.
157/2024. Uviedla, že na začiatku vyšetrenia obžalovaná odmietala rozprávať po slovensky. Hovorila,že nerozumie, avšak pri vysvetlení o dopadoch nespolupráce, začala komunikovať a spolupracovala.
Na otázky odpovedala. Odpovede boli jednoduché, adekvátne. Rozumela tak priebehu vyšetrenia, ako
aj kladeným otázkam.

Zo záverov znaleckého posudku č. 49/2022 vypracovaného A. M. M., znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, o. i. vyplýva, že u obžalovaného E. A. nebolo zistené duševné ochorenie,
bola zistená duševná porucha, defekt intelektu – mentálna retardácia ľahkého stupňa, v pásme debility.
U E. A. sa prejavujú aj následky cievnej mozgovej príhody z roku 2014. Okrem porušenej motoriky,

trpí organickým psychosyndrómom, poškodením reči, celkovou slabosťou, zvýšenou unaviteľnosťou,
deficitom poznávacích funkcií, čo ovplyvňuje aj jeho schopnosť účinného jednania v situácii, kde by mal
prejaviť svoju rodičovskú autoritu. Jeho chápanie zmyslu trestného konania je vo všeobecnosti znížené
vzhľadom na nedostatky v schopnosti logického a abstraktného uvažovania. V prípade trestného činu
ohrozovania mravnej výchovy detí je síce čiastočne schopný pochopiť zmysel trestného konania, ale
jeho porozumenie reči a aj zmyslu a priebehu trestného konania je podstatne znížené. V čase činu

trpel duševnou poruchou, t. j. mentálnou retardáciou, trpel psychickými následkami cievnej mozgovej
príhody. Jeho schopnosť porozumieť a rozpoznať závažnosť svojho konania je podstatne znížená,
vzhľadom na mentálnu retardáciu, poruchu reči a deficit rozpoznávacích funkcií mozgu po cievnej
mozgovej príhode. Mal podstatne zníženú – takmer vymiznutú schopnosť ovládať svoje konanie. Pobyt
na slobode nepovažuje za nebezpečný. Vzhľadom na jeho stav je nutné predpokladať, že nebude vedieť

ani v budúcnosti zvládať svoje rodičovské povinnosti.

Zo záverov znaleckého posudku č. 157/2024 vypracovaného A. N. O., znalkyňou z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, o. i. vyplýva, že osobnosť A. A. je simplexná, sugestibilná, s
rysmi emočnej instability, impulzivity a antisociálneho správania. Intelekt sa nachádza v pásme

ľahkej mentálnej retardácie. Mentálna retardácia sa prejavuje od detstva nedostatočne rozvinutými
rozumovými a intelektovými schopnosťami, je tvorená určitými genetickými faktormi ako aj nepriaznivými
vonkajšími vplyvmi /sociokultúrna deprivácia, slabé socioekonomické pomery, výchovná zanedbanosť,
nedostatočná stimulácia zo strany rodiny s nezáujmom o vzdelávanie/. Pri mentálnej retardácii sa jedná
o poruchu trvalého rázu, ktorá je vrodená, nie je liečiteľná a negatívne sociálne vplyvy ju ešte umocňujú.

Jej správanie vykazuje prvky dissociálneho správania, môže sa dopúšťať trestných skutkov, pričom
neberie na vedomie práva a záujmy iných, ktoré môže porušovať bez pocitov viny a nie je schopná
poučiť sa z trestu. Rozvoj mravných citov bol podstatne znížený so slabým sociálnym uvedomením,
chápe morálne normy a potrebu ich dodržiavania, avšak vplyvom prostredia ich nepovažuje za záväzné.
V rannom detstve vyrastala a aj v súčasnosti žije v prostredí, kde dodržiavanie noriem nie je považované

za prioritu. Aj pri zníženom intelekte v čase spáchania skutku boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
znížené, avšak nie zmazané, jej schopnosť orientovať sa v sociálnych situáciách je dostačujúca. Chápe
základné morálne a spoločenské normy a je schopná ich dodržiavať. Svojho konania sa nedopustila
pod vplyvom duševnej choroby. Mohla rozpoznať protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť a mohla
svoje konanie ovládať. Obžalovaná chápe a chápala zmysel trestného konania, je spôsobilá hodnotnej

účasti v konaní pred súdom, avšak je predpoklad, že sa bude snažiť javiť v horšom svetle. Obžalovaná
trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa. Je schopná pochopiť jednoduché veci a ich súvislosti.
Jej úsudok je postačujúci na chápanie jednoduchej kriminogénnej situácie, ako je aj ohrozovanie
mravnej výchovy, podlieha afektom zlosti, hnevu, agresivity. Obžalovaná v čase spáchania skutku, v
období 01.01.2022 do 30.06.2022, pri jej defektnom intelekte v pásme mentálnej retardácie ľahkej,

mala rozpoznávacie schopnosti znížené, avšak nie zmazané, vzhľadom na jednoduchosť kriminogénnej
situácie mohla rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. Pobyt obvinenej na slobode
z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, defekt intelektu je trvalý, neliečiteľný,
neodôvodňuje nariadenie ochranných opatrení. Vzhľadom na prostredie, prístup rodičov a podmienky,
v ktorom vyrastajú deti obžalovanej, ani v budúcnosti nebude zabezpečené ich vzdelávanie a primeraný

mravný vývoj, a preto by bolo vhodné ich umiestnenie v detskom domove.

Zo zápisnice z výsluchu z prípravného konania opatrovníka poškodených P. Q. R. vyplýva, že mu nie
sú známe pomery F. A. a G. A., ku skutku sa nevedel vyjadriť, pripojil sa k trestnému stíhaniu.

Z charakteristiky žiaka F. A. vyplýva, že v školskom roku 2021/2022 navštevoval tretí ročník
základnej školy a siedmy rok školskej dochádzky. Od 01.09.2021 do 20.12.2021 mal vymeškaných
315 hodín, z toho 300 neospravedlnených. Od 01.01.2022 do 29.06.2022 mal vymeškaných 527
neospravedlnených hodín, 15 ospravedlnených. Za kalendárny rok mal 842 vymeškaných hodín.Výchovno-vzdelávacie výsledky sú na veľmi slabej úrovni, na hodinách sa žiak nezapája do
vyučovacieho procesu. Školu navštevuje len sporadicky. Na vyučovaní sa správa slušne, pozornosť
je roztpýlená, nemá záujem o učivo. Hygiena je zanedbaná, chodí neupravený, pravidelne v jednom

oblečení. Záujem rodičov o spoluprácu so školou je žiadny. Obaja rodičia sústavne naliehajú, aby išiel
do detského domova.

Z charakteristiky žiačky G. A. vyplýva, že je žiačkou tretieho ročníka základnej školy. Ide o žiačku so
špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. V školskom roku mala vymeškaných 485 hodín, z toho

270 neospravedlnených. V II. polroku zanedbávala školskú dochádzku. Výchovnovzdelávacie výsledky
dosiahla priemerné, prospela. Nemala zakúpené školské pomôcky ani uhradené poplatky spojené
s vyučovaním. Na vyučovacích hodinách pracuje podľa pokynov učiteľa, je potrebné ju motivovať,
pomáhať a usmerňovať. Do školy chodí neupravená, zanedbaná, oblečená v rámci možností. Rodičia sa
nezúčastňujúnarodičovskýchzdruženiach.Spoluprácasoškoloujeuspokojivá,reagovalinaopakované
vyzvanie.

Z oznámení o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky vyplýva, že F. A., nar. XX.XX.XXXX, žiak III.
ročníka H. Q. A. G. C., v mesiaci január 2022 vymeškal 75 neospravedlnených hodín, v mesiaci február
2022 vymeškal 45 neospravedlnených hodín, v mesiaci marec 2022 vymeškal 115 neospravedlnených
hodín, v mesiaci apríl 2022 vymeškal 85 neospravedlnených hodín, v mesiaci máj 2022 vymeškal 110

neospravedlnených hodín a v mesiaci jún 2022 vymeškal 97 neospravedlnených hodín. Pred zaslaním
oznámení boli vykonané opatrenia, a to písomné upozornenia na nedbalú dochádzku a ústny pohovor.

Z oznámení o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky vyplýva, že G. A., nar. XX.XX.XXXX, žiačka III.
Gš ročníka H. Q. A. G. C., v mesiaci apríl 2022 vymeškala 23 neospravedlnených hodín, v mesiaci máj

2022 vymeškala 106 neospravedlnených hodín a v mesiaci jún 2022 vymeškala 93 neospravedlnených
hodín. Pred zaslaním oznámenia boli vykonané opatrenia, a to písomné upozornenia na nedbalú
dochádzku a ústny pohovor.

Zo správy o povesti obžalovaných, vypracovanej obcou C., vyplýva, že obžalovaný E. A. žije v osade

C. v spoločnej domácnosti so svojou manželkou A. A.. Spoločne majú tri deti G., F. a S. A.. S. je od
narodenia umiestnený v T. R. z dôvodu choroby. Rodičia o neho neprejavujú záujem. Starostlivosť o deti
zabezpečujú v rámci svojich možností. Správanie na verejnosti majú slušné, nevyvolávajú výtržnosti.
Neboli riešení komisiou OVP v obci.

Z výpisu ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že
obžalovaný spáchal dva priestupky, a to dňa 10.01.2020 priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol vyriešený napomenutím a dňa
31.01.2021 priestupok podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva,
za čo mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 10 ,- Eur. Z výpisu ústrednej evidencie

správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ
priestupkovo riešená.

Z aktuálneho odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol päťkrát súdne trestaný,
v prípade záznamov 3., 4. a 5. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Ostatným záznamom

je odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/56/2024 zo dňa 25.06.2024,
právoplatným dňa 20.07.2024, pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.
1 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, t.
j. do 21.01.2026.

Z aktuálneho odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaná bola trikrát súdne trestaná,
vo všetkých prípadoch pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Ostatným záznamom
je odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/56/2024 zo dňa 25.06.2024,
právoplatným dňa 20.07.2024, pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.

1 písm. b) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, t.
j. do 21.01.2026.Zo spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/56/2024 vyplýva, že prokurátorka Okresnej prokuratúry
Kežmarok podala dňa 13.06.2024 obžalobu č. Pv 557/23/7703-29 zo dňa 12.06.2024 na obvinených
E. A. a A. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa

§ 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že ako
zákonití rodičia maloletého syna F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov a maloletej dcéry G. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, obaja žiaci H. I. J. A. I. C., C. XX, D. B., si zanedbávali svoje zákonné
povinnostirodičovtým,ževškolskomroku2022/2023vobdobíod24.05.2023do30.06.2023aškolskom
roku 2023/2024 od 04.09.2023 do 26.10.2023 umožnili bezdôvodne a bez ospravedlnenia maloletému

synovi F. A. vymeškať 141 vyučovacích hodín a maloletej dcére G. A. vymeškať 126 vyučovacích hodín,
napriek opakovaným upozorneniam na nedbalú školskú dochádzku detí do školy, napriek opakovaným
pohovorom učiteľov s rodičmi, udeleným napomenutím a pokarhaniam k náprave nedošlo a o výchovu
a zabezpečenie dochádzky detí do školy sa riadne nestarali. Trestným rozkazom sp. zn. 8T/56/2024 zo
dňa25.06.2024,právoplatnýmdňa20.07.2024,boliobžalovaníuznanízavinnýchzprečinuohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo bol E. A. uložený

trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody
na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a A. A. uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Zo spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. KK-2T/XX/XXXX vyplýva, že prokurátorka Okresnej

prokuratúry Kežmarok podala dňa 08.06.2022 obžalobu č. Pv 590/21/7703-19 zo dňa 06.06.2022 na
obvinených E. A. a A. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
b) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že ako zákonní zástupcovia
mal. syna F., nar. XX.XX.XXXX, žiaka tretieho ročníka H. I. J. A. I., C. XX, tomuto nevenovali dostatočnú

starostlivosť vo výchove tým, že nedozerali na jeho povinnú školskú dochádzku v období od 01.09.2020
do 14.12.2021, kedy tento počas celého školského roka 2020/2021 a v časti školského roka 2021/2022
bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškal 485 vyučovacích hodín, na čo boli priebežne zo strany
školy upozorňovaní, na tieto upozornenia primerane nereagovali a o dochádzku svojho maloletého syna
do školy sa nestarali. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2T/54/2022 zo dňa 13.04.2023,

právoplatným dňa 13.04.2023, boli obžalovaní uznaní za vinných z prečinu ohrozovania mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. b) Trestného zákona, za čo bol E. A. uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov a A.
A. uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia

slobody na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel

súd k bezpečnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, pričom ohľadne
posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného E. A.
a obžalovanej A. A..

Obžalovaný E. A. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. V prípravnom konaní uviedol, že mal

vedomosť, že syn F. a dcéra G. nechodia do školy a povedal im, aby išli do školy. Jemu zo školy hovorili,
že deti nechodia do školy. On si uvedomuje, že deti musia chodiť do školy. Nevedel, koľko vymeškaných
hodín majú v školskom roku 2021/2022. Poukázal na svoj zdravotný stav. Obžalovaná A. A. na hlavnom
pojednávaní rovnako odmietla vypovedať. V prípravnom konaní uviedla, že syn F. nechodí do školy, lebo
nemal oblečenie, ku školskej dochádzke dcéry G. sa nevedela vyjadriť, nevedela, prečo dcéra nechodí

do školy. Taktiež nevedela, koľko hodín majú vymeškaných v školskom roku 2021/2022. Uviedla, že vie,
že deti musia chodiť do školy.

Zlistinnýchdôkazov,najmäzosprávzákladnejškolyavýpovedítriednychučiteliek,malsúdjednoznačne
preukázané, že maloletý F. v období od 01.01.2022 do 30.06.2022 bezdôvodne vymeškal 527 hodín

bez ospravedlnenia a maloletá G. v období od 01.04.2022 do 30.06.2022, bezdôvodne vymeškala
270 hodín bez ospravedlnenia. Maloletí v danom období mali plniť povinnú školskú dochádzku, pričom
okrem týchto vymeškaných neospravedlnených hodín, školu vymeškávali aj ospravedlnene, a to tak, že
vškolskomrokumalmaloletýF.vymeškanýchspolu842hodínamaloletáG.vymeškalaspolu485hodín,z čoho vyplýva, že do školy chodili maloletí minimálne, skoro vôbec. Vykonaným dokazovaním mal súd
bezpochyby preukázané, že maloletý F. A. a G. A. mali dlhodobý problém s dochádzkou do školy, keď
bezdôvodne vynechávali vyučovanie, o ktorej skutočnosti boli obžalovaní, ako zákonní zástupcovia, zo

strany školy pravidelne informovaní tým, že ich písomne kontaktovali triedne učiteľky maloletých detí
a boli pozývaní aj na pohovory do školy. Skutočnosti týkajúce sa počtu vymeškaných vyučovacích hodín
sú preukázané aj výpisom z triednej knihy. Problematický u oboch maloletých detí bol predovšetkým
II. polrok školského roka 2021/2022, u maloletej G. najmä obdobie od 01.04.2022 do 22.06.2022. Z
výpovedí triednych učiteliek a listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaní sa síce zúčastňovali pohovorov

s triednymi učiteľkami, no i napriek tomu, že obžalovaní vedeli, že maloleté deti majú stále plniť povinnú
školskú dochádzku, mali vedomosť, že sústavne nechodia do školy, pričom boli aj viackrát upozornení
na následky s týmto súvisiace, nevykonali žiadne opatrenia na nápravu.

Objektom posudzovaného trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211
Trestného zákona je záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov. Pod pojmom

záhaľčivý život sa rozumie parazitný spôsob života (páchanie trestnej činnosti, žobranie, skryté formy
sexuálnych služieb ako zdroj príjmov, pričom sa sem zaraďuje aj dlhšie trvajúce záškoláctvo). O
umožnenie viesť záhaľčivý alebo nemravný život pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako osemnásť
rokov vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov (napr. ponechanie dieťaťa výchove
ulicou, umožnenie dlhodobejšieho záškoláctva a pod.).

Obžalovaní, tak ako to napokon vyplýva aj z ich výpovedí z prípravného konania, teda mali vedomosť,
že syn F. a dcéra G. školu nenavštevujú, zúčastňovali sa pohovorov s triednymi učiteľkami, obžalovaný
prisľúbil nápravu, ku ktorej však nedošlo. Vysokému počtu vymeškaných neospravedlnených hodín
zodpovedajúajštudijnévýsledkymaloletýchdetí,ktoréboliveľmislabé.Ajkeďobžalovanísúzosociálne

slabšieho prostredia, svedkyňa A. H. J. vypovedala, že škola zabezpečovala autobus, ktorý deti vozil
do školy, takže nepotrebovali finančné prostriedky na odvoz. Taktiež deti dostávali obedové balíčky, čiže
strava počas školského vyučovania bola zabezpečená. Prospech detí bol veľmi slabý, z výpovede A. H.
J. vyplýva, že F. nevedel skoro nič, vedel sa podpísať a nejaké základné veci a z výpovede A. M. vyplýva,
že G. bola slabá žiačka. Rodičia sa nezaujímali o deti, nestarali sa o ich hygienu a nezabezpečovali

ich účasť na školskom vyučovaní, deti pravidelne neodprevádzali do školy, neurobili žiadne opatrenia,
aby deti do školy išli a zúčastnili sa na školskom vyučovaní. Obžalovaný sa pri ústnych pohovoroch
s triednou učiteľkou, podľa jej vyjadrenia, len vyhováral, chcel, aby maloletý F. išiel do domova.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú

okrem iných najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin
maloletého dieťaťa, pričom starosť o dodržiavanie povinnej školskej dochádzky maloletým nepochybne
patrí medzi rodičovské povinnosti, ktoré si musí každý rodič plniť. H. I. J. A. I. G. C. s obžalovanými
v súlade so zákonom jednali ako so zákonnými zástupcami maloletých. V súhrne súd hodnotí, že
listinnými dôkazmi bolo preukázané, že základná škola, ktorú mali maloletý F. a maloletá G. riadne

navštevovať spolupracovala s oboma rodičmi, snažila sa na nich vplývať, aby si riadne plnili povinnosť
zabezpečiť riadnu školskú dochádzku maloletým, za ktorej plnenie rodičia zodpovedajú, kontaktovali,
vyzývali, predvolávali si ich, upozorňovali ich na aktuálny stav. Na strane obžalovaných absentovala vôľa
skutočne sa pričiniť o riadnu školskú dochádzku ich detí, hoci s následkami konania, resp. nekonania
boli riadne uzrozumení. Napriek pomoci zo strany školy, maloletí naďalej nechodili do školy, čo vyplýva

z prehľadu a súpisu neospravedlnených vyučovacích hodín, z podanej správy o žiakovi F. A. a žiačke
G. A. a upozornenia na nedbalú školskú dochádzku. Rodičia sa dostavili na pohovor k triednym
učiteľkám, avšak na upozornenia a apely zo strany školy napriek prísľubom patrične nereagovali.
Z výpisu z triednej knihy za školský rok 2021/2022 vyplýva, že maloletý F. mal od 01.01.2022 do
30.06.2022 až 527 neospravedlnených vyučovacích hodín a maloletá G. od 01.04.2022 do 30.06.2022

až 270 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Je potrebné uviesť, že v čase, kedy sa obžalovaní dopúšťali skutku v posudzovanom prípade, mali
už z minulosti priamu skúsenosť s trestným stíhaním pre totožnú trestnú činnosť a vedeli teda, že
sa dopúšťajú takýmto správaním protiprávneho konania, no aj napriek tomu nezriadili nápravu, resp.

neakceptovali školu, ktorú navštevovali maloletí a na svoju obranu obžalovaný tvrdil, že syna F. a dcéru
G. do školy poslal, no oni do školy nešli a obžalovaná tvrdila, že deti nemali oblečenie, preto do
školy nechodili. Obžalovaní nevyužili všetky možnosti, ktoré mali k dispozícii. Mali dostatok času
riešiť problém s dochádzkou ich detí, a to vzhľadom na niekoľko mesiacov trvajúce neospravedlnenévymeškávanie vyučovacieho procesu, výchovné problémy so synom, ktoré uviedli obžalovaní pri
výsluchu a informovanosti o celej situácii. Snaha rodičov riešiť situáciu len dohováraním a konzultáciami
s triednymi učiteľkami očividne nepriniesla výsledky, minula sa účinku, a teda boli povinní v záujme ich

detí riešiť situáciu iným spôsobom a aj prípadne v spolupráci so sociálnou kuratelou, resp. v prípade
nevyhnutnosti skutočnou, nielen verbálnou snahou o umiestnenie detí do zariadenia, keďže obžalovaní
zmienili aj výchovné problémy s deťmi.

Trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona môže byť spáchaný

úmyselne aj z nedbanlivosti. Formu zavinenia preto treba vždy zisťovať, a to vo vzťahu k znaku „vydá
osoby mladšie ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia“.

Obžalovaní sa skutku dopustili vo forme vedomej nedbanlivosti, pretože vedeli, že môžu spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je záujem štátu
na riadnom plnení povinnej školskej dochádzky a na zabránení vedenia záhaľčivého spôsobu života v

súvislosti so záškoláctvom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že také porušenie nespôsobia /
§ 16 písm. a) Trestného zákona/.

S prihliadnutím na vykonané dokazovanie súd, tak pri otázke zavinenia, ako aj pri výroku o treste,
osobitne prihliadol na v konaní preukázanú zníženú schopnosť obžalovaných rozpoznať a ovládať svoje

konanie. U obžalovaného bola zistená duševná porucha, defekt intelektu – mentálna retardácia ľahkého
stupňa, v pásme debility, prejavujú sa aj telesné poruchy, kde vychádzajúc zo znaleckého posudku
č. 49/2022 a z výsluchu znalca A. M. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že schopnosť porozumieť
a rozpoznať závažnosť konania, ako aj schopnosť ovládať svoje konanie bola podstatne znížená,
nie však zmazaná. Obžalovaný vie komunikovať s deťmi, aj napriek rečovým obmedzeniam a môže

a mohol sa pokúsiť nejakým spôsobom ovplyvniť deti, aby dodržiavali školskú dochádzku. Aj keď
obžalovaný má znížené mentálne schopnosti, je schopný rozpoznať problém, vedel by osloviť kuratelu
a požiadať ju o pomoc a riešenie. Obžalovaný bol schopný takých opatrení, ako odprevadiť svoje
dieťa do školy, napriek tomu tak nečinil na pravidelnej báze, aj keď vedel, že deti do školy nechodia.
Súd v tejto súvislosti prihliadol tiež na výpovede triednych učiteliek, ktoré s obžalovaným prichádzali

do opakovaného kontaktu, kde tak svedkyňa A. M., ako aj svedkyňa A. J. vypovedali, že obžalovaný
porozumel ich upozorneniam a vysvetleniam, pričom svedkyňa A. M. uviedla, že obžalovaný dieťa do
školy osobne fyzicky aj doniesol, avšak zjavne uvedené rodičovské opatrenie nerealizoval v pravidelnej,
žiaducej intenzite.

Znalecké dokazovanie charakterizovalo obžalovanú ako osobu, ktorá je simplexná, sugestibilná, s
rysmi emočnej instability, impulzivity a antisociálneho správania. Intelekt sa nachádza v pásme ľahkej
mentálnej retardácie. Aj pri zníženom intelekte v čase spáchania skutku boli rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti znížené, avšak nie zmazané, jej schopnosť orientovať sa v sociálnych situáciách je
dostačujúca, teda obžalovaná mohla rozpoznať protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť a mohla

svoje konanie ovládať. Obžalovanej nebránili žiadne okolnosti odprevádzať deti do školy.

Súd nezistil, aby zákonní zástupcovia maloletých F. a G. boli obmedzení spôsobilosti na právne úkony
vzhľadom na ich zdravotný stav, pozbavení rodičovských práv alebo, aby výkon rodičovských práv a
povinností bol obmedzený alebo pozastavený. Obžalovaní vzhľadom na jednoduchosť kriminogénnej

situácie mohli rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. Obžalovaní sú schopní
porozumieť, že pokiaľ spáchali trestný čin, budú potrestaní, boli si vedomí porušenia a aj právnych
následkov neplnenia si povinností.

Zistený skutkový stav veci bolo potrebné podradiť pod dispozíciu právnej normy s osobitným

kvalifikačným pojmom - po dlhší čas. Už zo samotného názvu osobitného kvalifikačného pojmu vyplýva,
že musí ísť o tak dlhý čas páchania trestného činu, ktorý jednak prekračuje inak obvyklý čas páchania
konkrétnej trestnej činnosti (kvantitatívna stránka) a jednak prekračuje inak obvyklý čas páchania
skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu s tým, že použitie základnej skutkovej podstaty trestného
činu by dostatočne nevystihovalo závažnosť spáchaného trestného činu (kvalitatívna stránka). Trestnej

činnostisaobžalovanídopustiliod01.01.2022do30.06.2022vovzťahukmaloletémuF.aod01.04.2022
do 30.06.2022 vo vzťahu k maloletej G. a za toto časové obdobie 6 mesiacov, resp. 3 mesiacov mal
syn F. vymeškaných až 527 vyučovacích hodín a dcéra G. až 270 vyučovacích hodín. Pojem dlhší
čas sa vykladá v nadväznosti na rozsah a intenzitu páchanej trestnej činnosti počas zistenej doby.Všeobecne platí, že čím je trestná činnosť páchateľa intenzívnejšia, tým kratšie obdobie jej páchania
možno považovať za dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Trestného zákona.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti
má súd za preukázané, že skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a spáchali
ho obžalovaní. Z vykonaných listinných dôkazov je zrejmé, že obžalovaní boli pravidelne zo strany
školy upozorňovaní na nedbalú školskú dochádzku a neospravedlnené vymeškané vyučovacie hodiny.
Napriek tomu nepodnikli žiadne účinné kroky k náprave. Z nedbanlivosti tak vydali osoby mladšie ako

osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnili viesť záhaľčivý život. Konaním, ktoré
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku tak naplnili znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 44 Trestného zákona, súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia
ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaných súd prihliadol na zásady uvedené v § 34
Trestného zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľov, ich pomery a možnosť ich nápravy, na ich
správanie po spáchaní trestného činu, najmä na ich úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého

následku trestného činu a na úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu. V danom prípade boli splnené podmienky pre ukladanie
súhrnného trestu odňatia slobody.

Súd berúc do úvahy okolnosti prípadu a osoby obžalovaných, závažnosť prejedávanej trestnej činnosti,

nedbanlivostnúformuzavinenia,osobitneprihliadajúcnamierurozpoznávacíchaovládacíchschopností
obžalovaných, ktorá bola znížená, mal za to, že v prejednávanej trestnej veci sú splnené podmienky na
upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona, nakoľko trest uložený skorším
rozsudkom je dôvodné pokladať na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaných za dostatočný.

Pri upustení od uloženia súhrnného trestu súd považoval trest uložený rozsudkom Okresného súdu
Kežmaroksp.zn.2T/54/2022zodňa13.04.2023zadostatočnýaprimeranývovzťahukcelejzbiehajúcej
sa trestnej činnosti, a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu páchateľov. Tento trest
dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej
prevencie.

Keďže poškodení maloletí si prostredníctvom opatrovníka náhradu škody neuplatnili, súd o škode
nerozhodoval.

Záverom, v súvislosti s výkonom pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti, súd považuje za potrebné

do budúcna poukázať na vyjadrenie znalkyne A. O., ktorá vyslovila predpoklad, že vzhľadom na
prostredie, prístup rodičov a podmienky, v ktorých deti obžalovanej vyrastajú, ani v budúcnosti nebude
zabezpečené ich vzdelávanie a primeraný mravný vývoj, preto by bolo podľa nej vhodné ich umiestnenie
v detskom domove.
vydali z nedbanlivosti osoby mladšie ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že im

umožnili viesť záhaľčivý život a spáchali taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovanýpre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku

o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.